{"guid": "534a1ae3-6657-4e55-a8bd-27c083b4c65a:208a61a9-b2ee-4d64-90a5-0d27a0ccd684", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899929.2", "spisova_znacka": "5MCdo/5/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/5/2011 z 1. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2012, sp. zn. 5MCdo/5/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011899929.2", "identifikacne_cislo": "9011899929", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Magura", "sudca_id": 559, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-magura-559", "datum_vydania": "2012-03-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-74", "nazov": "§ 74 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-74", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-74", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-75", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-76", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/208a61a9-b2ee-4d64-90a5-0d27a0ccd684", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899929.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899929.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899929.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/5/2011\n9011899929\n01. 03. 2012\nJUDr. Vladimír Magura\nECLI:SK:NSSR:2012:9011899929.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V., IČO: 00 012 670, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou SCHUBERT & partners s.r.o., Vansovej č. 2, Bratislava, proti odporcom 1/ R.\nK., 2/ R., zastúpených advokátskou kanceláriou DT Legal s.r.o. Kvačalova č. 28, Bratislava, o vydanie\npredbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 23 C 410/2009, v konaní o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v\nBratislave z 9. apríla 2010, sp.zn. 8 Co 90/2010 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 11. januára\n2010, č.k. 23 C 410/2009-203, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Bratislava IV\nz 11. januára 2010 č.k. 23 C 410/2009-203 v spojení s uznesením Krajského súdu\nv Bratislave z 9. apríla 2010 sp.zn. 8 Co 90/2010 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava\nIV na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava IV uznesením z 11. januára 2010 č. k. 23 C 410/2009-203 zakázal odporcovi 2/\nnakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. G., zapísanými na LV č. XXXX., vedenom Správou\nkatastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, v okrese Bratislava IV, v obci Bratislava\n- G. ako parc. č. 4246/3 o výmere 2227 m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č.\n4248/91 o výmere 558 m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 4248/94 o výmere\n236 m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 4248/102 o výmere 324 m2 - druh\npozemku zastavané plochy a nádvoria a so stavbou - sklad expedície so súpisným číslom 3229, stavba\npostavená na parc. č. 4246/3, najmä tieto nehnuteľnosti predať, darovať, zameniť, alebo iným spôsobom\nscudziť, previesť, zaťažiť alebo nakladať s nimi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a\nsúčasne mu uložil povinnosť zdržať sa akejkoľvek stavebnej činnosti na predmetných nehnuteľnostiach\naž do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na návrh\nna vydanie predbežného opatrenia, v ktorom navrhovateľ uviedol, že existuje reálna hrozba v možnom\nkonaní odporcu 2/ pri nakladaní s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania o určenie neplatnosti\nzmluvy vedených na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 7C 367/2008 a sp.zn. 18C 93/2008.\nV týchto konaniach boli prvostupňovým súdom v minulosti vydané predbežné opatrenia ukladajúce\nodporcovi 1/ identické zákazy dispozície s označenými nehnuteľnosťami, avšak na jeho odvolanie boli\nKrajským súdom v Bratislave zrušené z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca vykonáva\nkroky k ich prevodu alebo zaťaženiu. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca 2/ dňa 6. apríla 2009 a\ndňa 16. apríla 2009 uzatvoril ako kupujúci s odporcom 1/ zmluvy o prevode uvedených nehnuteľností,\nexistuje dôvodná obava, že sa zmarí výkon budúceho súdneho rozhodnutia. Prvostupňový súd poukázal\nna ustanovenie § 102 ods. 1 v spojení s § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p., pričom dospel k záveru, že\nnavrhovateľ osvedčil danosť svojho práva a predbežná úprava pomerov účastníkov konania je dôvodná.\nKrajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu 2/ uznesením z 9. apríla 2010 sp.zn. 8 Co 90/2010\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že nie\n\nje možné neprihliadať na vzájomné majetkové prepojenie odporcu 2/ s odporcom 1/ keď odporca 1/\n(materská organizácia) je jediným akcionárom odporcu 2/ a s prihliadnutím na vyjadrenie odporcu 2/, že\npresuny nehnuteľností, či iných majetkových hodnôt medzi spoločnosťami patriacimi do koncernu R., sú\nbežnou záležitosťou, je možné dôvodne vyvodiť hrozbu ďalšieho presunu predmetných nehnuteľností v\nprípade spoločností koncernu, čím je preukázaný naliehavý záujem na nariadení predbežného opatrenia\npožadovaného navrhovateľom. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa o splnení zákonných\npodmienok pre navrhovanú dočasnú úpravu, keď v danom prípade existuje aj právny vzťah medzi\núčastníkmi konania, a to i vo vzťahu k predmetu konania a keď vzhľadom na vyjadrenie odporcu 2/,\nže nemá záujem nakladať s nehnuteľnosťami, nemožno hovoriť ani o zásahu do jeho vlastníckych\npráv, resp. nemožno konštatovať neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv. Touto dočasnou\núpravou nedôjde k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa; nedôjde k zmenám v osobe\núčastníka konania na strane odporcu a týmto sa zamedzí i prípadnému zmareniu budúceho výkonu\nsúdneho rozhodnutia v prípade jeho úspechu v konaní.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu odporcu 2/ a mimoriadnym dovolaním\nnapadol tak uznesenie okresného súdu, ako aj uznesenie krajského súdu, ktoré s poukazom na\nustanovenie § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. navrhol zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava\nIV na ďalšie konanie. V odôvodnení mimoriadneho dovolania poukázal na to, že navrhovateľ sa v\nkonaní domáha určenia neplatnosti zmlúv, ktoré uzatvoril odporca 1/ s odporcom 2/ v dňoch 6. apríla\n2009 a 16. apríla 2009, nakoľko navrhovateľ vedie proti odporcovi 1/ na Okresnom súde Bratislava\nIV súdne spory o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností z 15. decembra 2009 (sp.zn.\n7C 367/2008) a zmluvy o prevode nehnuteľností z 19. júna 2007 (sp.zn. 18C 93/2008). Uvedené\nsúdne spory sa týkajú nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. G. zapísaných na LV č. XXXX. Hoci\noba konajúce súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí správne konštatovali, že vydanie predbežného\nopatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a navrhovateľom uplatňovaný nárok nemôže byť\nzjavne nedôvodný, práve osvedčenie danosti nároku dôsledne neskúmali, inak by návrhu na vydanie\npredbežného opatrenia nemohli vyhovieť. V prvom rade neskúmali existenciu naliehavého právneho\nzáujmu navrhovateľa na podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi odporcami 1/\na 2/. Základnou podmienkou dôvodnosti a úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je\ntotiž existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem\nnavrhovateľa, ktorého zaťažuje povinnosť tvrdenia a dokázania skutočností, z ktorých vyplýva existencia\nnaliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v\nrozsudku žalobe meritórne vyhovieť. V konkrétnom prípade existencia naliehavého právneho záujmu\nnemôže byť daná, pretože už v pôvodných sporoch vedených na Okresnom súde Bratislava IV pod\nsp.zn. 7C 367/2008 a sp.zn. 18C 93/2008 nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti\nzmluvy o prevode nehnuteľností, nakoľko napádanými zmluvami v tomto konaní došlo k právnej zmenev\nzmysle § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho\nzáujmu navrhovateľa na určení neplatnosti zmlúv uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom 1/\nbude potrebné posúdiť, či rozhodnutím o takomto návrhu by sa odstránila neistota v jeho právnom\npostavení. Bol toho názoru, že na základe rozsudku súdu o platnosti, resp. neplatnosti zmlúv by nemohlo\ndôjsť k zápisu vlastníckeho práva navrhovateľa a k obnoveniu pôvodných zápisov, keďže v danom\nprípade boli práva dotknuté ďalšou zmenou (zmluvami o prevode nehnuteľností medzi odporcami 1/\na 2/). Jediným prostriedkom na odstránenie neistého právneho postavenia navrhovateľa je žaloba o\nurčenie vlastníckeho práva, v rámci ktorej by bola posúdená platnosť uzatvorených zmlúv. V danom\nprípade nebola splnená základná podmienka prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia a to\nosvedčenie základných skutočností nároku (IV ÚS 189/01 ČR, R 117/2003), teda uplatnený nárok\nnavrhovateľa bol zjavne neopodstatnený. Z uvedeného preto vyvodil, že konajúce súdy dôsledne\nneskúmali splnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p. v dôsledku čoho vec\nnesprávne právne posúdili (§ 243 f ods. 1 písm. c) O.s.p.).\nNavrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako\nnedôvodné zamietnuť z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia súdov vychádzajú zo správneho právneho\nposúdenia veci. Poukázal na to, že proti odporcovi 1/ vedie na Okresnom súde Bratislava IV súdny\nspor o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15. decembra 2006 pod sp.zn. 7C\n367/2008 z dôvodu, že predmetnú zmluvu uzatvoril v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Proti\nodporcovi 1/ vedie na Okresnom súde Bratislava IV aj súdny spor o určenie neplatnosti zmluvy o prevode\nnehnuteľností zo dňa 19. júna 2007 pod sp.zn. 18C 93/2008 z dôvodu, že ju tiež uzatvoril v tiesni za\n\nnápadne nevýhodných podmienok. Od označených zmlúv v súlade s ustanovením § 49 Občianskeho\nzákonníka v platnom znení doručením písomného oznámenia datovaného 13. október 2008 o odstúpení\nod zmlúv odporcovi 1/ navrhovateľ platne a účinne odstúpil. Pre posúdenie veci samej, a teda aj vydania\npredbežného opatrenia a s tým súvisiaceho naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné posudzovať\nvec komplexne a vychádzajúc z vyššie uvedeného prihliadnuť na skutočnosť, že predmetom sporu medzi\nsporovými stranami nie je skutočnosť, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ale otázka, či je\nodstúpenie navrhovateľa od zmlúv platné alebo nie, inými slovami sporná je platnosť, či neplatnosť\nzmlúv. Vedené rozhodnutie o platnosti či neplatnosti zmlúv odstráni v celom rozsahu stav právnej neistoty\nmedzi sporovými stranami o tejto otázke a zásadne mení právne postavenie navrhovateľa, a to v\nniekoľkých smeroch. Získa tým právny základ pre vznesenie nároku na vrátenie plnenia poskytnutého na\nzáklade neplatných zmlúv, t.j. nároku na vrátenie predmetných nehnuteľností. Následné vydanie týchto\nnehnuteľností navrhovateľovi, či následné určenie jeho vlastníckeho práva, nie je jediným spôsobom,\nakým je možné spravodlivo vyriešiť sporné vzťahy medzi sporovými stranami. Zneužitie tiesne na strane\nnavrhovateľa spočívalo v uzavretí dohody o neprimerane nízkej cene predávaných nehnuteľností, preto\njedným zo spôsobov, ako vyriešiť súvisiace sporové vzťahy medzi stranami po potvrdení neplatnosti\nzmlúv, je možnosť vykonania takých dvojstranných právnych úkonov, ktoré by znamenali s konečnou\nplatnosťou nadobudnutie predmetných nehnuteľností do vlastníctva príslušného odporcu, avšak už za\nprimeranú kúpnu cenu. Zásadne síce platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny\nzáujem na žalobe určovacej; tento predpoklad však nemožno chápať všeobecne. Ak navrhovateľ môže\npreukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny\npomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť.\nZa nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by\nneslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia\nžaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na\nplnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. S poukazom na\nvyššie uvedené považoval za nesprávnu domnienku generálneho prokurátora, podľa ktorej sa neistota\nv právnom postavení navrhovateľa odstráni len zápisom jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\ndo katastra nehnuteľností a teda že navrhovateľ nemá a nemôže mať na vyslovení neplatnosti zmlúv\nnaliehavý právny záujem, keďže navrhovateľ nepodal určovaciu žalobu o určenie vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam. Len z poukazom na absenciu žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nteda nemožno automaticky tvrdiť i absenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na potvrdení\nneplatnosti zmlúv.\nOdporcovia 1/, 2/ sa v celom rozsahu stotožnili s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora\na navrhli napadnuté rozhodnutia súdov zrušiť a navrhovateľa zaviazať na zaplatenie trov dovolacieho\nkonania. Potrebu dočasnej úpravy vzťahov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy považovali\nv zmysle § 74 ods. 1 a § 75 ods. 2 O.s.p. za obligatórne podmienky nariadenia predbežného opatrenia.\nVzhľadom na predmet sporu vo veci samej, ktorým je určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností,\npovažovali ochranu poskytnutú súdmi navrhovateľovi za neštandardnú. Poukázali aj na negatívny dopad\nnariadeného predbežného opatrenia na ich podnikateľskú činnosť a považovali jeho vydanie za v\nrozpore so zákonom. Namietali, že bezdôvodne zasiahlo do ich vlastníckych a podnikateľských práv.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ l0a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo podané\ndôvodne.\nAk generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu\nalebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený\nzákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb\nalebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto\nrozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\n\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nNa výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných vád\nkonania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada najvyšší súd nielen v konaní o\ndovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v\nspojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom\nprostriedku uplatnené.\nVzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nnebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal\nsa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád\nvymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,\nnedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne\nnespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,\nprípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,\nprípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom\nči súdom nesprávne obsadeným). Žiadna takáto vada konania nebola dovolacím súdom zistená a\nmimoriadnym dovolateľom ani namietaná.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje,\nje procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá\nzmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup\nsúdu v občianskom súdnom konaní. Medzi také vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie súdu vychádza\nz neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní\ndokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Za vadu konania, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je potrebné považovať prípad, kedy zistenie\nskutkového stavu veci je v rozpore s § 120 ods. 1 vetou treťou O.s.p.; ak súdom neboli vôbec zisťované\nrozhodné (právne relevantné) skutočnosti potrebné pre správne posúdenie veci a to i v prípade, ak ich\núčastníci nenamietali (netvrdili), avšak súd bol povinný sa nimi zaoberať z úradnej povinnosti (ex officio).\nK výskytu tzv. inej vady konania v prejednávanej veci nedošlo.\nK námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu i súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f\nods. 1 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. O takýto prípad v danej veci ide.\nPodľa § 74 O.s.p. súd môže nariadiť predbežné opatrenie okrem iného aj vtedy, ak je obava, že by výkon\nsúdneho rozhodnutia bol ohrozený.\nPredbežné opatrenie nariadi súd na návrh (§ 75 ods. 1 O.s.p.).\nZ ustanovenia § 76 ods. l písm. e/ O.s.p. vyplýva, že súd môže uložiť účastníkovi, aby nenakladal s\nurčitými vecami alebo právami.\nAk treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je\nobava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne\nvydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz (§ 102 ods. 1 O.s.p. ).\nSúdna prax citované ustanovenia vykladá tak, že pod pojem „dočasná úprava pomerov“ možno zahrnúť\naj dočasné obmedzenie dispozície s majetkom v priebehu konania z dôvodu ohrozenia výkonu súdneho\nrozhodnutia, ktoré bolo alebo bude v konaní vydané.\n\nZmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá\nochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu\npredbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať,\nvšak nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej\nstrany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Pred nariadením predbežného opatrenia\nnemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)\nznamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti\n(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri\ndokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš\npravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi\ndočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný\nstav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť\nnie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto\nneprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to,\nže obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Tam, kde\nnebolo vôbec vydané rozhodnutie, je treba, aby okrem skutočností, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia\nexekúcie, bolo tiež preukázané alebo aspoň osvedčené (kumulatívne), že navrhovateľ má pohľadávku\nalebo iný nárok a že tento jeho nárok mu bude priznaný súdnym rozhodnutím.\nZ uvedeného vyplýva že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní predbežných opatrení (§ 76 O.s.p. v\nspojení s § 102 O.s.p.) vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil jednak sám nárok a jednak, že je tu obava\nz ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Súd preto musí tieto okolnosti zvážiť, čo sa v danom prípade\nnestalo.\nPred nariadením predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. sa vychádza z jeho\nvymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti\nvzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Zákaz nakladania s vecami alebo právami uloží\ntakým spôsobom, aby nenarušil činnosť účastníka, ktorý je nevyhnutý pre plnenie jeho povinností voči\ntretím osobám, alebo aby ho neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by v konečnom dôsledku mohlo\nnegatívne ovplyvniť uspokojenie práva účastníka, ktorý podal návrh.\nNenakladanie s vecami, právami (zákaz disponovať s nimi) je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj\ndo iných ústavou zaručených práv.\nPodľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva je možné iba v nevyhnutnej miere.\nZ ustanovenia čl. 35 ods. 1 Ústavy vyplýva, že každý má právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú\nčinnosť.\nPodľa čl. 16 ods. 1 Ústavy je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia.\nKaždý má právo brániť sa pred neoprávneným zasahovaním do rodinného a súkromného života (čl. 19\nods. 2 Ústavy).\nTieto ústavou zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariaďovaní predbežného opatrenia podľa §\n76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. Z tohto dôvodu je treba pred nariadením predbežného opatrenia venovať\npozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásadu do vlastníckych práv\nnad nevyhnutnú mieru, prípade až k znemožneniu podnikania alebo inej zárobkovej činnosti odporcu.\nVzhľadom na uvedené predbežné opatrenie, ktorým sa zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho\nčasťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť odporcu\nbolo primerané právu, ktorého budúci výkon je ohrozený.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že rozsudok súdu znejúci na plnenie nevyhnutne\nobsahuje určenie práva alebo právneho vzťahu, ale toto určenie sa uvedie iba v odôvodnení rozsudku\nako predpoklad pre výrok na plnenie. Sú však aj situácie, keď sa s návrhmi na plnenie nevystačí a\nkeď treba rozhodnúť o samej existencii práv alebo právneho vzťahu. Navrhovateľ nežiada plnenie, ale\nžiada určenie, ktoré samo vyvolá určité právne následky. Preto vznikla určovacia žaloba ako doplnok\n\nžaloby na plnenie, aby bolo možné poskytnúť aj nepriamu ochranu právnym pomerom tam, kde sú\nohrozené. Určovacou žalobou sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia plnenia, nedomáha sa teda vydania\nexekučného titulu, ale jeho zámerom je, aby súd v rozsudku vyriekol, že určité právo, či právny vzťah,\nexistuje alebo neexistuje. Navrhovateľ podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane práva\npostačí jeho určenie - „danie mu istoty práva“. Požadované určenie sa pritom nemôže týkať existencie\nalebo neexistencie samotnej právnej skutočnosti, ale len práva alebo právneho vzťahu (judikatúra túto\nzásadu sčasti modifikovala). Určovacie žaloby majú len preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa\nporušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená\ntam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou na plnenie. Právo (právny vzťah), existenciu alebo\nneexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vždy určované len vo vzťahu k\nprítomnosti. Ako uvádza judikatúra (porovnaj napr. dôvody v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 24. 4. 1985 sp.zn. 2 Cz 18/85, z 26. 8. 1993 sp.zn. 1 Cdo 76/93, z 24. 3. 1997 sp.zn. 2\nCdo 135/96), rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu\nalebo práva za dobu minulú. Výrok rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu\nvzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t.j. v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O.s.p. je pre\nrozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Pre rozsudok súdu teda nemôže byť rozhodujúci\nstav, ktorý tu už nie je (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2002\nsp.zn. 2 Cdo 76/02). Iné je, že ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p. nedotýka sa hmotnoprávnych predpisov,\nktoré vznik, zmenu alebo zánik práv či povinnosti viažu na určitý okamih.\nZákladnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa\n§ 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie\nsa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona\nkvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie\nrozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z\nktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Naliehavosť právneho\nzáujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva,\nči právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi\nkonania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje\nohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý\nnemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.\nohrozenia práva alebo právneho vzťahu.\nNepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu\nurčovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania\nsúdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.\nZistenie, že práva k príslušnej nehnuteľnosti, ohľadom ktorej sa vedie spor o neplatnosť prevodu\nnehnuteľnosti, prípadne o následnú platnosť (neplatnosť) odstúpenia\nod takéhoto prevodu, sa dotýka ďalšia právna zmena v zmysle § 34 ods. 2 katastrálneho zákona,\nznamená zistenie, že rozsudok súdu o takomto určení neplatnosti (platnosti) právneho úkonu z takéhoto\nkonania by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. v takomto prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje\nsamostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez\nďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Preto nie je možné vyvodiť ani základnú podmienku prípustnosti a\ndôvodnosti predbežného opatrenia, ktorou je osvedčenie základných skutočností uplatneného nároku.\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna\n2007 sp.zn. 1 Cdo 91/2006, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. R 61/2007, v zmysle ktorého naliehavý právny záujem na určení\nneplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna\nzmena v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych\npráv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon).\nSo zreteľom na uvedené právne závery súdov, na ktorých založili napadnuté uznesenie, nie je možné\npovažovať za správne. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne\ndovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana\npráv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými\n\nprávnymi prostriedkami. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenia súdov oboch\nstupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s §\n243b ods. 2 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2\nO.s.p. a § 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/90/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "534a1ae3-6657-4e55-a8bd-27c083b4c65a:137840e5-3a88-4493-acb3-7acef6fe6936", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011899929.2", "spisova_znacka": "5MCdo/5/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/5/2011 z 29. 2. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-02-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011899929.2"}]}