{"guid": "7f2c6607-2335-46d9-8429-015d7843a011:863fb640-1135-45e0-add9-fe34f37fe5c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010117.1", "spisova_znacka": "2Sž/17/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/17/2011 z 3. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. júla 2012, sp. zn. 2Sž/17/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010117.1", "identifikacne_cislo": "9011010117", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Banský", "sudca_id": 2, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-bansky-2", "datum_vydania": "2012-07-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/863fb640-1135-45e0-add9-fe34f37fe5c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010117.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010117.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010117.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 2Sž/17/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 9011010117\nDátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9011010117.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa\nMAC TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová č. 1, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček,\ns.r.o., so sídlom Drotárska cesta č. 102, Bratislava, proti odporcovi Rade pre vysielanie a retransmisiu,\nDobrovičova č. 8, P.O.Box 155, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu č. RP/26/2011 zo dňa 7.6.2011, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RP/26/2011 zo dňa\n7.6.2011 podľa § 250q Občianskeho súdneho poriadku\n\np o t v r d z u j e .\n\nÚčastníkom náhradu trov konania nepriznáva.\n\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdny poplatok vo výške\n66 € v lehote 3 dní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozhodnutím Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“)\n\nrozhodla, že navrhovateľ ako vysielateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000\nZ. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“ alebo „zákon o vysielaní“) tým, že v rámci\nprogramovej služby JOJ odvysielal dňa 13.12.2010    o cca 22.12 hod. program NOVINY PLUS -\nMARTINKA KLEOPATRA Z TURCA, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov, čím došlo\nk nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania, za čo mu Rada uložila pokutu podľa § 64\nods. 1 písm. d) zákona o vysielaní, určenú podľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona o vysielaní vo výške 5.000\n€. Rada uviedla, že uvedené vydanie programu NOVINY PLUS, ktorý vysielateľ nazval MARTINKA -\nKLEOPATRA Z TURCA, malo bližšie predstaviť bývalú súťažiacu Martinu z reality šou Farmár hľadá\nženu, jej rodinu a príbuzných. Predmetný program účastník konania označil podľa Jednotného systému\noznačovania (JSO) ako nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov. Rada poukázala na\nust. § 1 ods. 1 písm. b), keď JSO ukladá vysielateľovi povinnosť označiť program, v ktorom sa\nvyskytnú nevhodné obsahy definované v tomto ustanovení, ako nevhodný a neprístupný pre vekovú\nskupinu maloletých do 18 rokov. Predmetné správne konanie bolo začaté z dôvodu, že dialógy a scény\nobsiahnuté v napadnutom programe mohli obsahovať obscénne vyjadrovanie, ktoré je hodnotené v\nzmysle JSO ako obsah nevhodný a neprístupný pre maloletých do 18 rokov a z dôvodu, že označením\n\nupútavky na predmetný program piktogramom nevhodnosti do 15 rokov a jej zaradením do vysielania\nv čase medzi 06:00 hod. až 22:00 hod. mohlo dôjsť k porušeniu § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.\nz. V rámci posudzovania predmetu správneho konania dospela Rada k záveru, že vyjadrenia ako: „To\nmám kuriča, toto hlavný fundátor, on mi drží keď sa idem vyšťať, keď som naj... (pípnutie) ...baný.“,\n„nestáva ti.“, „Cicinu mi nestáva.“, „A on mi drží cicinu, lebo aby, lebo to mám môjho suseda hlavného.“,\n„Veď to neni chlap, veď, veď ale on, ona pri ňom, veď ona by mu ho ani nechytila, ani by mu nič\nnespravila dobre“, „...cicinu odťať. A keď takto išiel, tak sa zohol, ale do (pípnutie) ...iče a ...“, „Žena\ntá to má dobré, tá si (vypípané) ...bne robertka, rozumiete ma, a dáva ta...“, „A ku (pípnutie) to je\nv piči (pípnutie) ja tu mám pivo, a ja ich je... (pípnutie) ...em.“, „Choď veru, choď, zatrtkaj si, s kým\nmôžeš.“, „Lepší, lepší tento ako ten chuj, čo je tam na tej farme. Ak sa volá ten.“ „No, Marian.“, „Ja\nby som sa tiež s ním vyspala. Keby chcel.“, „Chlap ako chlap. Hlavne že mu stojí.“, „V lietadle som\nto ešte nerobila, prisám bohu. Ja som rada hocikde.“, „No ja pi... (pípnutie) ...ču už netrtkám pätnásť\nrokov, ja neviem. Ale s tým Mariánom by som si za... (pípnutie) ...jebala. Prisahám bohu. (Martinka a\nmatka sa smejú.) On je tučný, ja som tučná. A starú by je... (pípnutie) ...blo.“, „Čo je, kedy ide hokej\ndo piči...“, „No, do boha, som sa (pípnutie) ...ebala. (nezrozumiteľné slová) Tam to vypnite. No do pi...\n(pípnutie) to bude vypadať. (matka sa smeje) Ku... (pípnutie) ...va, horšie ako ta Marianova mamka.“,\n„Cvičím, presne, však mám sto kilov, ja musím cvičiť. Ani ma to ku... (pípnutie) ...va už ani neudrží.“,\n„Aký on do riti (nezrozumiteľné) ko... (pípnutie) pchať. Kde toto je orálny sex, nie. A čo to kde to. Orálny,\nvtedy sa fajčí, no ja už...“ (strih) „...ako sa to dneská fajčí.“ (strih) „Penis a čo je čo? (matkin smiech)\nPenis.“ (strih) „Cikuľa (obe sa smejú) To je v pi... (pípnutie) ...či.“, „A kebych ti on vylízal, nech si líže.\n(obe sa smejú) Maťa, mňa tá stará (pípnutie) ...čo tam zabije.“, „Aj černoch, hocikto. Ja trtkám s každým.\n(matkin smiech) Ježíš, boha (strih) Oni majú veľké cikule, presne.“, „A čo robil do boha toľké roky? S kým\nsa trtkal? S kravou.“, „Tak budeme sexovať celú noc.“ je potrebné v kontexte, v akom odzneli považovať\nza obscénne vyjadrovanie, ktoré je klasifikované v zmysle JSO, ako obsah nevhodný a neprístupný\npre maloletých do 18 rokov. Pri posudzovaní, či označenie predmetného programu účastníkom konania\nako programu nevhodného pre maloletých do 15 rokov bolo v rozpore s JSO Rada tiež vzala do úvahy\nspôsob spracovania predmetného programu, jeho morálne posolstvo, či frekvenciu a intenzitu výskytu\nvyššie uvedených obsahov v predmetnom programe. Zo záznamu vysielania ako aj z prepisu skutkového\nstavu vyplýva, že výrazy ako najebaný, vyšťať, cicina, do piče, jebem, chuj, trtkať, kurva, boli bežným\njazykovým prejavom v predmetnom programe účinkujúcich osôb. Rada skonštatovala, že používanie\nvyššie uvedených výrazov nie je možné považovať za bežné v rámci všeobecne uznávanej spoločenskej\nmorálky a zároveň ich použitie v rozhovore, ktorý sa odohráva za prítomnosti maloletých detí (deti\n„Martinky“) nemožno označiť za primerané a vhodné na sledovanie v rámci televízneho vysielania pre\nmaloletých divákov. Veková skupina maloletých je náchylná na preberanie vonkajších vzorov a vplyvov\na pri sledovaní programu s uvedeným obsahom môže nadobudnúť dojem, že prezentované správanie\nje spoločensky akceptovateľné, čo ju môže viesť k jeho imitácii. Rada sa uzniesla, že vyššie citované\nvyjadrenia v kontexte, v akom odzneli, t.j. v rámci rozhovoru, ktorého účelom bolo predstaviť divákovi\nrodinu jednej zo súťažiacich z programu Farmár hľadá ženu nemali taký charakter, že by ich bolo\nmožné označiť za vhodné pre vekovú skupinu maloletých od 15 do 18 rokov. V zmysle uvedeného\nbolo podľa záverov Rady, vzhľadom na pomerne častý výskyt výrazov, ktoré mali charakter obscénneho\nvyjadrovania potrebné označiť predmetný program ako nevhodný a neprístupný pre maloletých do\n18 rokov. K uvedenému je podľa názoru Rady tiež potrebné uviesť, že vyššie citované výrazy, ktoré\nboli v predmetnom programe odvysielané a ktoré mali charakter obscénneho vyjadrovania, boli síce\núčastníkom konania technicky upravené - pípnutím, napriek tomu však boli buď úplne zrozumiteľné\nalebo bolo zrejmé, o aký výraz sa jednalo. V prípade predmetného programu išlo o program pripravený\nvopred, nešlo teda o vysielanie naživo, účastník konania teda mal možnosť upraviť jeho podobu tak, aby\nsporné výrazy vo vysielaní neodzneli, prípadne scény so sporným obsahom do vysielania nezaradiť.\nZo skutkového stavu práve naopak vyplýva, že zo strany účastníka konania, ktorý je zároveň tvorcom\npredmetného programu, možno badať isté navádzanie účinkujúcich, aby sa vyjadrovali k témam, ktoré\nsú z hľadiska prezentácie v médiách sporné, či citlivejšie na priame vyjadrovanie sa účinkujúcich a\nkontroverznejšie pre bežné vnímanie diváka. V tejto súvislosti poukazuje Rada napr. na skutočnosť,\nže účinkujúca „Martinka“ viackrát namietala, že k istým veciam sa vyjadrovať nebude a následne v\nzostrihaných záberoch sa nakoniec predsa len vyjadrila, pričom i samotná matka žiadala, aby štáb už\nukončil nahrávanie, pričom ten napriek tomu jej vyjadrenia zaznamenával ďalej. Z uvedeného je podľa\nnázoru Rady zrejmé, že spôsob a forma spracovania programu ako aj dialógy a vyjadrenia v podobe, v\nakej boli odvysielané, boli účastníkom konania odvysielané zámerne. Vzhľadom na rozsah výrazov, ktoré\nmali charakter obscénneho vyjadrovania použitých v rozhovoroch s členmi rodiny súťažiacej „Martinky“\nodvysielaných v rámci programu NOVINY PLUS - MARTINKA KLEOPATRA Z TURCA dospela Rada\n\nk záveru, že čo sa týka kvantitatívnej stránky výskytu nevhodných obsahov v predmetnom programe,\nfrekvencia výskytu obsahov, ktoré naplnili kritériá pre program nevhodný a neprístupný pre vekovú\nskupinu maloletých do 18 rokov vo forme obscénneho vyjadrovania bola vysoká a to aj pri zohľadnení\ncelkovej dĺžky predmetného programu (cca 1 hod.). Z kvalitatívnej stránky malo podľa názoru Rady\nvyjadrovanie účinkujúcich, ktoré možno vzhľadom na celkový charakter a obsah predmetného programu\npovažovať za obscénne, intenzitu nevhodnú pre maloletých do 18 rokov. Ako vyplýva z ustanovenia § 1\nods. 5 JSO, pri posudzovaní programu v zmysle pravidiel ustanovených v JSO je mimo iného potrebné\nprihliadnuť aj na charakter daného programu, spôsob jeho spracovania, či jeho morálne posolstvo. Rada\ndospela k záveru, že z hľadiska morálneho posolstva programu, vzhľadom na jeho obsah, vyjadrenia\núčinkujúcich ako aj celkovú podstatu a výpovednú hodnotu predmetného programu, sporné obsahy boli v\npredmetnom programe zaradené zámerne a primárnym účelom ich zaradenia do vysielania bolo šokovať\ndiváka vyjadreniami, ktoré nie sú bežné a sú za hranicami všeobecne akceptovateľného slušného\nsprávania. Vzhľadom na uvedené Rada rozhodla, že v prípade predmetného programu nemožno\nhovoriť o jeho pozitívnom morálnom posolstve. Rada sa tiež uzniesla, že frekvencia a intenzita výskytu\nnevhodných obsahov vo forme obscénneho vyjadrovania, ktoré predmetný program obsahoval bola\nnatoľko vysoká, že jeho označenie ako program nevhodný pre maloletých do 15 rokov nebolo v súlade\ns pravidlami ustanovenými Jednotným systémom označovania. Vzhľadom na tieto skutočnosti Rada\ndospela k záveru, že označenie programu NOVINY PLUS - MARTINKA KLEOPATRA Z TURCA ako\nnevhodného pre maloletých do 15 rokov nebolo adekvátne a nezodpovedalo podmienkam, ktoré na\noznačovanie programov podľa vekovej vhodnosti ustanovuje JSO. Vzhľadom na frekvenciu a intenzitu\nvýskytu nevhodných obsahov, ako aj spôsob spracovania predmetného programu a jeho morálne\nposolstvo Rada rozhodla, že označenie predmetného programu ako nevhodného pre maloletých do 15\nrokov bolo v rozpore s § 1 ods. 1 písm. b) a 1 ods. 5 JSO. Rada ďalej dôvodila vo svojom rozhodnutí\ntým, že účastník konania sa už v minulosti dopustil porušenia ust. § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z.\na že poslednými rozhodnutiami vo veci porušenia § 20 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z. z. (v súčasnosti §\n20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z. z.) a navrhovateľovi boli Radou uložené sankcie a to rozhodnutím č.\nRP/51/2007 pokuta vo výške 100.000,--Sk (už len Bea), rozhodnutím č. RP/62/2007 pokuta vo výške\n100.000,--Sk (C.S.I. Kriminálna New York), rozhodnutím č. RP/14/2008 pokuta vo výške 50.000,--Sk\n(Črepiny - samo-maso praktiky), rozhodnutím č. RP/13/2008 pokuta vo výške 50.000,--Sk (Črepiny -\nRosenberg), rozhodnutím č. RP/05/2010 pokuta vo výške 3.400 € (Trhni si!) a všetky tieto rozhodnutia\nsú právoplatnými. Rada taktiež uviedla, že pri rozhodovaní a pri určovaní výšky pokuty za porušenie\npovinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zák. č. 308/200 Z. z. vzala do úvahy závažnosť správneho deliktu,\nmieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania, trvanie a následky porušenia povinnosti. Ďalšie kritérium pre\nurčenie výšky pokuty v zmysle § 64 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z. z., ktorým je spôsob porušenia o povinnosti\núčastníkom konania, je predmetom výroku rozhodnutia ako i samotného odôvodnenia rozhodnutia.\n\nProti rozhodnutiu Rady podal v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok navrhovateľ a žiadal,\naby Najvyšší súd SR rozhodnutie Rady zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Sankcia bola vysielateľovi\nv konaní uložená za údajne nesprávne použitie JSO, keď predmetný program bol odvysielaný podľa\nodôvodnenia Rady s piktogramom 15, pričom v uvedenom programe boli údajne obsiahnuté nevhodné\nobsahy definované v § 1 ods. 1 písm. b) JSO, najmä údajne obscénne vyjadrovanie. Podľa navrhovateľa\nsa v konaní Rady vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\na namietal spôsob akým si Rada vyžiadala od účastníka záznam z vysielania, pretože nemá oporu\nv zákone o vysielaní, ktorý vyslovene upravuje spôsob získania záznamu vyžiadaním od vysielateľa,\npričom zákon na tento úkon dáva Rade právomoc (§ 5 ods. 1 písm. m/ zákona o vysielaní). Preto\nnavrhovateľ žiadal, aby Rada k vyžiadaniu záznamu od účastníka rozhodla vo veci dodania záznamu,\npretože právomoc žiadať záznam od vysielateľa je zo zákona zverená Rade ako kolektívnemu orgánu\na takéto rozhodnutie Rady nebolo navrhovateľovi doručené. Zákon o vysielaní v ust. § 16 ods. 3 písm. l)\numožňuje Rade získať záznam z vysielania pre potreby správneho konania jedinou legálnou cestou a to\nna základe vyžiadania od vysielateľa a preto vysielateľ Rade nezaslal záznam z predmetného programu\na preto Rada nemohla získať a použiť zákonne získaný záznam z vysielania ako dôkazný prostriedok\nv správnom konaní. Zákonný režim ochrany práv vysielateľov je upravený v § 68 ods. 2 zákona č.\n618/2003 Z. z. autorského zákona v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ však Rade žiadny súhlas\nna akékoľvek použitie záznamu vysielania a ani na jeho vyhotovenie neudelila bez udelenia súhlasu je\nmožné záznam z vysielania nahrať a použiť opätovne len za podmienok upravených autorským zákonom\nv ust. § 24 až 38 a akékoľvek iné nakladanie so záznamom z vysielania je nezákonným zásahom do práv\nvysielateľa. Preto argumentácia Rady, že ako orgán dohľadu na vysielaním sa snaží o ospravedlnenie\n\nzjavne programového protizákonného postupu. Postup Rady je preto podľa navrhovateľa i v rozpore\ns ust. § 34 ods. 1 Správneho poriadku a preto nie je možné naň ako na nezákonne získaný dôkaz\nprihliadať. Táto skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia a jeho nezrozumiteľnosť\npre nedostatok dôvodov, pretože správny orgán nevie iným spôsobom dokázať svoje tvrdenia uvedené\nv dôvodoch rozhodnutia a nie je možné zákonným spôsobom preukázať obsah programu, za ktorý bol\nvysielateľ sankcionovaný.\n\nRada sa písomne k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila a žiadala, aby Najvyšší súd SR jej\nnapadnuté rozhodnutie potvrdil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení\ns § 250l a nasl.  a § 64 ods. 5 a 6 zák. č. 308/2000 Z. z., preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu\nv rozsahu dôvodov opravného prostriedku v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. a vec\nprejednal na ústnom pojednávaní dňa 4. júla 2012 a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je potrebné\npotvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p. a to z nasledovných dôvodov:\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\n\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.\n(§ 250l ods. 1 O.s.p.).\n\nPodľa § 2501 ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použijú sa primerane ustanovenia\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\n\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 2501 ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\n\nCitované ust. § 250i ods. 2 O.s.p. je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu\npráva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach\nlen tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a\nhodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\n\nNajvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť v súvislosti s preskúmavanou vecou predovšetkým\npovinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu\njednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej\nistoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.\n\nUvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ust. § 250ja\nods. 7 O.s.p., podľa ktorého: „Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v\nobdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať\nuž len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.“\n\nNa základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší súd SR na svoj rozsudok zo dňa 29. marca 2012\nsp. zn. 5Sž/18/2011, zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR <http://\nnssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia>, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza:\n\n„Na ústnom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že osobitne považuje za potrebné zdôrazniť, že odporkyňa\nv danom prípade nepostupovala zákonným spôsobom v tom smere, v akom si vyžiadala od navrhovateľa\nzáznam z vysielania, nakoľko takýto spôsob vyžiadania si záznamu nemá oporu v zákone č. 308/2000\nZ.z.. Podľa názoru navrhovateľa preto konanie trpí vadou, ktorá má vplyv na jeho zákonnosť. Táto vada\nspočíva v tom, že Rada je kolektívny orgán, a ako kolektívny orgán rozhoduje, avšak vyžiadanie si\nzáznamu nebolo urobené formou rozhodnutia, a preto navrhovateľ záznam Rade neposkytol. Napriek\ntomu si Rada vyhotovila záznam z vysielania programovej služby JOJ, hoci na to podľa zákona č.\n308/2000 Z.z. nemá oprávnenie. Podľa navrhovateľa ide o nezákonne získaný dôkaz, ktorý nemôže byť\nv správnom konaní použitý. Ďalej namieta neurčitosť skutku a to, že výrok rozhodnutia nemá zákonom\npredpísané náležitosti.\n\nOdporkyňa sa na ústnom pojednávaní vyjadrila k jednotlivým  námietkam navrhovateľa, naďalej tvrdiac,\nže v danom prípade zo strany Rady nedošlo k porušeniu právnych predpisov. Rada je síce kolektívny\norgán, ale v jej mene koná predseda Rady, a to i navonok a nikdy v minulosti neboli pochybnosti\no tom, že pre vyžiadanie záznamu nie je potrebné vydávať osobitné rozhodnutie. Ide o jednoduchý\nadministratívny úkon predpísanej formy a nikdy nebolo spochybňovaná autentickosť takéhoto úkonu.\nPoznamenala k tomu, že v ostatnom čase zo všetkých vysielateľov vznáša uvedenú námietku iba\nnavrhovateľ. Poukázala na to, že ak by sa prijal iný výklad, znamenalo by to, že vysielateľ v prípade\nnedodania záznamu, za čo mu tiež hrozí sankcia, by ale zmaril celé správne konanie, a ak by si Rada\nnemohla vytvoriť vlastný záznam z monitoringu stratila by svoju opodstatnenosť. Poukázala pritom\nna povinnosti Rady, ktorej  to vyplývajú priamo zo zákona č. 308/2000 Z.z.. Pokiaľ ide o namietané\nporušenie autorského zákona, uviedol, že k tomu tak isto nemohlo dôjsť, lebo záznam nebol Radou\nvyhotovený na súkromné účely ani na rozširovanie „diela“, ale pre účely správneho konania. Poukázal\naj na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. IV ÚS 2425/09 z 08.02.2010, pričom\nzdôraznil, že monitoring bol vyhotovený z verejného konania na hmotný substrát a bez jeho vyhotovenia\nby nemohlo vôbec prebehnúť správne konanie. V prípade ak sa navrhovateľ rozhodne, že záznam\nnedodá, v žiadnom prípade podľa zástupcu odporcu nemôže ísť o nezákonne získaný dôkaz. K námietke\no nedostatočnosti výroku uviedol, že je presne vymedzené, kedy a ako sa stal, a že skutok je vo výroku\ndostatočne popísaný a logicky nadväzuje aj na odôvodnenie rozhodnutia.\n\nNavrhovateľ k prednesu odporkyne uviedol, že tento popiera čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Pokiaľ ide o\nnesúkromné použitie záznamu poukázal na autorský zákon, v ktorom je presne uvedené, čo môže byť\npoužité bez súhlasu autora, pričom poukázal na české právne predpisy a judikatúru s tým, že český\nautorský zákon umožňuje použitie diela na účely správneho konania.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky  ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2, písm.\na/ OSP a § 64 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z.z.) preskúmal vec z dôvodov a  rozsahu opravného\nprostriedku (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)  v zmysle ustanovení tretej hlavy\npiatej časti OSP, opravný prostriedok  prejednal na  ústnom pojednávaní (§ 250q ods.1 OSP ) dňa 29.\nmarca 2012 a oboznámiac  sa s vyjadreniami účastníkov a s obsahom administratívneho spisu č. 128-\nPLO/O-1240/2011 dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno priznať úspech.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\n\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti OSP (§\n250l ods. 1 OSP).\n\nPodľa § 250l ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\n\nPodľa § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP, ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\n\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\n\nPorovnaním opravného prostriedku a obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že skutkový\nstav medzi účastníkmi nie je sporný. Navrhovateľ nepoprel, že dňa 13. decembra 2010 o cca 22:12 hod.\nodvysielal v rámci programovej služby JOJ program Noviny Plus - Martinka Kleopatra z Turca.\n\nPredmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z..\n\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preto v zmysle námietok\nnavrhovateľa bolo posúdiť, či postup odporkyne v správnom konaní bol v súlade so zákonom, či\nnavrhovateľ odvysielaním tohto programu porušil zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v\nrozhodnutí a či bola  v súlade so zákonom uložená sankcia.\n\nPodľa § 4 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti   pri uplatňovaní\npráva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať\nštátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb\nna požiadanie. Zároveň Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách\nvysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona, alebo na základe licencie podľa tohto zákona.\nDohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom. Činnosť Rady vyplývajúcu z tohto jej poslania a pôsobnosti, upravenej v § 5 zákona\nč. 308/2000 Z.z., vykonávajú členovia Rady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci jej\nKancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu .\n\nV oblasti výkonu štátnej správy  zákon č. 308/2000 Z.z. v ustanovení § 5 ods. 1 písm. m/ v prípade\npotreby oprávňuje Radu vyžiadať si od vysielateľov záznamy vysielania. Vysielateľom  v ustanovení §\n16 ods. 3 písm. l/  ukladá korešpondujúcu povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45\ndní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite a  na vyžiadanie Rady poskytnúť záznam vysielania\nna zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom.\n\nNa nariadenom pojednávaní, na otázku predsedníčky senátu, či v minulosti bolo vyžiadanie si záznamu\nzo strany odporkyne robené rozhodnutím, a prečo to nenamietali doteraz, právny zástupca navrhovateľa\nuviedol, „že to niekoľkokrát namietali, a že je to pre nich zásadná otázka, nakoľko neoprávneným\nvyhotovením si monitoringu bolo neoprávnene zasiahnuté do vysielania v zmysle autorského zákona,\n\nktorý vyžaduje súhlas autora s uverejnením diela alebo osobitné zmocnenie v inom zákone. MAC TV\nRade súhlas nedal a zákon č. 308/2000 Z.z. takéto oprávnenie taktiež nedáva. Vyriešenie tejto otázky je\npre navrhovateľa zásadné aj v tom, že obdobným spôsobom Rada získala záznam vo veci občianskeho\nzdruženia 99% a aj za toto vysielanie bola navrhovateľovi uložená sankcia.“.\n\nPokiaľ ide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu najvyšší súd k argumentácii navrhovateľa uvádza,\nže zákon síce výslovne neupravuje formu a náležitosti tohto úkonu, ale vzhľadom na skutočnosť,  že\nv podstate ide o výzvu na splnenie  povinnosti  vysielateľa uloženej mu zákonom, považuje doterajší\nspôsob konania Rady za súladný s účelom tohto ustanovenia zákona.\n\nPožiadavka navrhovateľa na vydávanie samostatných rozhodnutí Rady za účelom  vyžiadania záznamu\nvysielania v lehote do 45 dní od vysielania, vzhľadom na zloženie Rady (§ 6 zákona č. 308/2000\nZ.z.), možnú periodicitu jej zasadaní, prípadné námietky vysielateľa proti dôvodom, resp. oprávnenosti\nžiadosti a potrebu rozhodnutia o týchto námietkach, predstavuje zbytočnú formalizáciu postupov, ktorá\nnemá oporu v citovanom zákonnom ustanovení. Preto jej uplatnenie v predmetnej veci prvýkrát ako\nodvolacieho dôvodu (osobitne s poukazom na prednes navrhovateľa na ústnom pojednávaní dňa 29.\nmarca 2012), najvyšší súd vychádzajúc jednak z citovaných ustanovení  zákona č. 308/2000 Z.z., jeho\núčelu a systematickej  súvislosti a jednak z doteraz ustálenej súdnej praxe a judikatúry  vyhodnotil ako\nzjavne účelové až špekulatívne.\n\nV tejto súvislosti najvyšší súd tiež upozorňuje na to, že tam, kde chcel zákonodarca vyjadriť, že Rada\nkoná vo forme rozhodnutia, výslovne to v zákona uvádza (napr. § 5 ods. 1, písm. a/ až d/ § 6 ods. 2\npísm. a/ zákona 308/2000 Z.z.), pričom ani správny poriadok takúto povinnosť neurčuje.\n\nNad rámec uvedeného najvyšší súd uvádza, že ani odlišný právny názor navrhovateľa na formu žiadosti\no poskytnutie záznamu (list Rady č. 6012/2010 zo dňa 15.12.2010), nevysvetľuje  jeho oneskorenú\nvecnú reakciu (námietku z 15.03.2011), urobenú s dostatočným časovým odstupom od zániku  jeho\npovinnosti na uchovanie záznamu spornej relácie.\n\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ a h/, zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej\nsprávy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností vysielateľov podľa tohto zákona a podľa osobitných\npredpisov a v prípade ich porušenia ukladať sankcie.\n\nZákon ani v ďalších ustanoveniach výslovne neupravuje spôsoby realizácie tohto dohľadu. Z uvedeného\nustanovenia je však zrejmé, že ide o výkon dohľadu ex offo, ktorý musí zabezpečiť samotná Rada\npermanentne, i bez vonkajšieho podnetu (napr. sťažnosti diváka) a  vlastnými prostriedkami.  Zo špecifík\npredmetu  dohľadu (§ 3 písm. a/ cit. zák.) a jeho rozsahu vyplýva, že pre  splnenie daného účelu musí mať\nodporkyňa možnosť zabezpečiť sledovanie televízneho vysielania (monitoring) aj pomocou technických\nprostriedkov. Z dôvodovej správy k zákonu č. 308/2000 Z.z. (jej všeobecnej časti kapitoly o nárokoch\nna štátny rozpočet) je zrejmé, že zákon s touto činnosťou Rady počíta (zvýšenie počtu pracovníkov v\noblasti monitoringu + zakúpenie videotechniky pre monitorovanie).\n\nOprávnenie odporkyne v prípade potreby žiadať o poskytnutie záznamu vysielania aj vysielateľa je teda\nlen ďalším, nie však jediným spôsobom realizácie dohľadu, resp. získania podkladov pre plnenie úloh\nďalších úloh odporkyne v oblasti výkonu štátnej správy.\n\nZ obsahu stanoviska navrhovateľa z 15. marca 2011 k vyžiadaniu záznamov z vysielania (č. I. 7),\nodpovede odporkyne na toto stanovisko z 18. apríla 2011 (č .1. 6) a  listu odporkyne zo 6. mája\n2011  jednoznačne vyplýva, že odporkyňa z vlastného automatického nahrávacieho zariadenia na účely\ndohľadu, vytvorila kópiu (rozmnoženinu) spornej relácie až po tom, čo navrhovateľ záznam zjavne\númyselne v rozpore s § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. neposkytol.\n\nTakto vytvorený záznam bol odporkyňou použitý výlučne na účely a potreby správneho konania, ktoré\njej vyplývajú z ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. a zák. č. 71/1967 Zb.\n\nK námietke navrhovateľa, v ktorej poukazuje na autorský zákon, najvyšší súd v zhode s vyjadrením\nodporkyne uvádza, že tento zákon upravuje súkromnoprávne vzťahy medzi nositeľom autorských práv\na práv s nimi súvisiacich a ostatnými subjektmi súkromného práva.  Takto potom uvedená námietka\nnepodlieha prieskumu v správnom súdnictve podľa tretej hlavy  piatej časti OSP a najvyšší súd na ňu\nnemôže prihliadať.\n\nNavyše podľa názoru najvyššieho súdu týmto postupom majetkové právo vysielateľa podľa  § 68 ods.\n2 písm. c/ zákona 618/2003 Z.z. mohlo byť dotknuté len v nevyhnutnej miere, potrebnej pre splnenie\nzákonom stanoveného poslania a pôsobnosti Rady, t.j. jej konanie na základe zákona.\n\nNámietka navrhovateľa týkajúca sa použitia nezákonne získaného dôkazu je preto podľa názoru\nnajvyššieho súdu neopodstatnená.\n\nPodľa najvyššieho súdu nemožno vylúčiť, že motív tohto konania vysielateľa vychádza aj z porovnania\nzákonných rozsahov pre výšku pokuty za nedodanie záznamu vysielania na vyžiadanie Rady (663 eur\ndo 66 387 eur) a pre výšku pokuty za správny delikt § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., za\nktorý bol navrhovateľ sankcionovaný (3 319 eur do 165 969 eur), kde  je zrejmé, že nedodaním záznamu\nvysielania na vyžiadanie Rady sa navrhovateľ chcel vyhnúť sankcionovaniu za závažnejší správny delikt,\na teda aj vyššej pokute. Uvedené konštatovanie najvyššieho súdu utvrdzuje aj vyjadrenie navrhovateľa,\nktorý na nariadenom pojednávaní, ako je uvedené vyššie uviedol, že ,,vyriešenie tejto otázky je pre\nnavrhovateľa zásadné aj v tom, že obdobným spôsobom Rada získala záznam vo veci občianskeho\nzdruženia 99% a aj za toto vysielanie bola navrhovateľovi uložená sankcia.\n\nK ďalšej námietke, v ktorej prezentoval navrhovateľ vadnosť výroku napadnutého rozhodnutia z dôvodu,\nže tento neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý a nezameniteľný popis skutku, musí najvyšší súd\nkonštatovať, že výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne\nurčito a to spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným.\n\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sa na konanie o sankciách vrátane ukladania pokút vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok).\n\nNáležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého výrok\nobsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,\nprípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi\nkonania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje\nosobitný zákon.\n\nI keď citované ustanovenie explicitne neustanovuje, že by výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné,\nčasové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že iba\nvýroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania\na iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Bezchybne formulovaný výrok je preto nezastupiteľnou časťou\nrozhodnutia; len z výroku je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku\nje možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého\npostihu pre totožný skutok, je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie\nriadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie, môže byť vynútiteľný\nsprávnou exekúciou a pod.. Z uvedených dôvodov je vymedzenie predmetu konania vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte, ktoré spočíva v špecifikácii správneho deliktu takým spôsobom, aby\nsankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným.\n\nV preskúmavanej veci výroková časť opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia zhora uvedené\nkritériá spĺňa. Je nesporné, že vo výrokovej časti je uvedený resp. vymedzený čas spáchania správneho\ndeliktu - 13.12.2010 o cca 22:12 hod., spôsob spáchania správneho deliktu - NOVINY PLUS -\nMARTINKA KLEOPATRA Z TURCA a je konkrétne uvedený i správny delikt - odvysielaním predmetného\nprogramu svojím obsahom a spôsobom spracovania zasiahol do ľudskej dôstojnosti súťažiaceho\nMariána z programu Farmár hľadá ženu. Výroková časť rozhodnutia tak i podľa názoru najvyššieho\nsúdu exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľ dopustil a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu\nkonkrétneho správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia. Preto námietku navrhovateľa v tomto\nsmere treba považovať za bezpredmetnú.\n\nPodľa článku 10 Listiny základných práv a slobôd má každý právo na zachovanie svojej ľudskej\ndôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.\n\nPodľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,\ndobrej povesti a na ochranu mena.\n\nTreba poznamenať, že celý text článku 19 Ústavy SR vychádza z článku 10 Listiny základných práv a\nslobôd ( ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD\nako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky).\n\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 2.z. programová služba a všetky jej zložky nesmú\nspôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv\na slobôd iných.\n\nK poslednej navrhovateľovej námietke, kde namieta právne posúdenie veci a skutočnosť, že v\nposudzovanom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu zákona, ktoré uvádza vo svojom rozhodnutí Rada, a\nto z dôvodu, že v posudzovanom prípade sa jedná o odvysielanie obsahu vo vzťahu k sérii Farmár hľadá\nženu, protagonisti tohto programu sú zmluvnými účastníkmi programu a sprievodných aktivít, kde podľa\nnavrhovateľa hranica pre posudzovanie prípadného možného zásahu do práv účastníka uvedeného\nprogramu by mala zohľadňovať skutočnosť, že osoba do ktorej práv mohlo údajne byť zasiahnuté je za\nsvoju účasť v programe honorovaná, bola si vedomá úlohy, v ktorej bude vystupovať, o účasť v programe\nsa prihlásila, a preto nemôže žiadať o rovnakú ochranu ako osoba  na programe nezainteresovaná\nnajvyšší súd uvádza v zhode s vyjadrením odporkyne a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR č. 4Sž/9/2006, že zákon ukladá povinnosť nezasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv\nslobôd iných a pri posudzovaní porušenia § 19 zákona č. 300/2005 Z.z. nie je podstatné, či sa jedná o\nslobodné konanie účinkujúcich alebo nie.\n\nVerejný výsmech a verejné vyjadrenia voči osobe Mariána na obrazovke je preto zásahom do ľudskej\ndôstojnosti.\n\nK uvedenej námietke na záver najvyšší súd uvádza, že je nesprávne  si myslieť, že podpisom akejkoľvek\nzmluvy sa človek môže vzdať svojich základných práv a slobôd, ktoré sú podľa Článku 12, ods. 1 Ústavy\nSR neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n\nNajvyšší súd vychádzajúc aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu bližšie\nrozhodnutia vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. US 322/2011-www.concourt.sk) v\nzhode s vyjadrením odporkyne neakceptoval ani poslednú námietku navrhovateľa týkajúcu sa právneho\nposúdenia veci a skutočnosť, že v posudzovanom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu zákona, ktoré\nuvádza vo svojom rozhodnutí Rada.\n\nTakto potom rozhodnutie odporkyne podľa názoru najvyššieho súdu má všetky náležitosti ustanovené\nv § 47 správneho poriadku a nevykazuje formálne ani logické nedostatky. Najvyšší súd taktiež nezistil,\n\nže by odvolaním napadnuté rozhodnutie trpelo vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na\nto, či navrhovateľka takýto nedostatok rozhodnutia namietala. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožnil\ns rozhodnutím Rady.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd dospel k záveru , že opravný prostriedok navrhovateľky\nneobsahuje nijaké argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť závery odporkyne\nuvedené v jej rozhodnutí a to včítane výšky uloženej sankcie, ktorú tiež považuje za primeranú a patrične\nodôvodnenú.“\n\nNa základe zisteného skutkového stavu veci, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nnámietok navrhovateľa a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo svojom predchádzajúcom\nrozhodnutí 5Sž/18/2011, pri ktorom Najvyšší súd SR nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho\nodchýlil (napr. zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie\nprotichodného zjednocovacieho stanoviska) a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie Rady ako\nsúladné so zákonom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdiť.\n\nNajvyšší súd SR zároveň zaviazal navrhovateľa ako neúspešného účastníka na zaplatenie súdneho\npoplatku v sume 66 € v zmysle § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.\n\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224\nods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Navrhovateľ v preskúmavacom konaní\núspech nemal a Rade nárok na náhradu trovkonania neprináleží zo zákona.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}