Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/2/2012 z 26. 11. 2012 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2012, sp. zn. 7MCdo/2/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:5708212136.1 Najvyšší súd | 7MCdo/2/2012 | ECLI:SK:NSSR:2012:5708212136.1 | 2012-11-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 151 ods. 5 OSP, § 243e OSP, § 243b OSP, § 9 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z., § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 655/2004 Z. z., § 20a zákona č. 655/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f0ea9ee-f60b-49cc-af6e-df9aa162d748 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5708212136.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7MCdo/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708212136
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Švecová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:5708212136.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. I., bývajúcej v Y., v súčasnosti Domov
Katolíckej Charity, Rabča, proti žalovanému V. V., bývajúcemu v S., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7 C 232/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. apríla 2011 sp. zn. 8 Co
35/2011 a rozsudku Okresného súdu Martin z 12. augusta 2010 č.k. 7 C 232/2008-205, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu Žilina z 19. apríla 2011
sp. zn. 8 Co 35/2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Martin z 12. augusta 2010 č.k.
7 C 232/2008-205 vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania; vec v rozsahu zrušenia vracia
Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom z 12. augusta 2010 č.k. 7 C 232/2008-205 určil neplatnosť zmluvy o
prevode bytu (byt č. X, na treťom nadzemnom podlaží obytného domu súpisné číslo XXX, vchod č.
XX, na ulici L.) spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach bytového domu a na príslušenstve predmetného domu a spoluvlastníckom podiele na
zastavanom pozemku predmetným domom, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Martine pod č.
I.. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 7 421,95 €. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ich výšku (v prípade stanovenia odmeny advokáta) určil podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), pričom tarifnú odmenu za jeden úkon právnej
služby poskytnutej v roku 2009 a 2010 určil sumou 486 €.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom z 19. apríla 2011 sp. zn. 8 Co 35/2011 rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.); žalobkyni nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Na podnet žalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku
o náhrade trov prvostupňového konania a potvrdenému rozsudku okresného súdu o náhrade
trov konania. Žiadal tieto rozhodnutia v napadnutých výrokoch zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súdy (prvostupňový a odvolací) vec nesprávne právne
posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), lebo na rozhodnutie o trovách prvostupňového konania nesprávne
aplikovali vyhlášku v znení účinnom od 1. júna 2009. Vzhľadom na to, súdy nesprávne stanovili výšku
odmeny za právnu službu poskytnutú žalobkyni - ako klientke (fyzickej osobe) pri predmete konania
týkajúceho sa nehnuteľnosti určenej a slúžiacej na jej bývanie, tak ako to predpokladá ustanovenie §
11 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky.



Žalobkyňa a žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po
zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu
žalovaného (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal v dovolaním dotknutej časti rozhodnutie odvolacieho súdu
v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší
súd Slovenskej republiky je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom
dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá
procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. V preskúmavanej veci neboli tieto procesné vady konania namietané a
ich existenciu nezistil ani Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Mimoriadne dovolanie je odôvodňované tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 151 ods. 5 veta prvá O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných
pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Sadzobníkom sa pre účely určenia odmeny za právne služby
poskytnuté advokátom v súdnom konaní rozumie vyhláška. V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky sa základná
sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa
úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa
§ 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky (v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
209/2009 Z.z. účinnej od 1. júna 2009) platí, že ak je klientom fyzická osoba a premet konania sa týka
nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu; to neplatí vo veciach vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (§ 1 ods. 3 vyhlášky).
Podľa prechodného ustanovenia § 20a vyhlášky za úkony právnych služieb vykonané pred dňom
nadobudnutia účinnosti tejto zmeny vyhlášky (teda pred 1. júnom 2009), patrí advokátovi odmena podľa
doterajších predpisov.

V preskúmavanej veci súdmi priznané trovy prvostupňového konania žalobkyne zahŕňajú tiež trovy
jej právneho zastúpenia za úkony právnych služieb - účasť na výsluchu 11. júna 2009, účasť na
pojednávaní súdu 27. júla 2009, 2. novembra 2009, 26. novembra 2009, 17. decembra 2009, 11.
februára 2010, 18. marca 2010, 3. mája 2010 a 12. augusta 2010 (v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky).
Z obsahu žaloby (i rozhodnutí súdov) je zrejmý premet sporu - poskytnutie súdnej ochrany fyzickej osobe
vo vzťahu k nehnuteľnosti určenej na bývanie (bytu - § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, LV č. XXXX - č.l. 4 a 5 spisu). Z potvrdeného rozhodnutia súdu prvého
stupňového vyplýva, že pri výpočte týchto trov súd nepostupoval podľa § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky v
znení účinnom od 1. júna 2009 (sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určil sumou 486,29
€), pritom jedna trinástina výpočtového základu predstavovala v roku 2009 sumu 53,49 € a v roku 2010
sumu 55,49 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, v
tom, že zo strany súdov nižších stupňov išlo o nesprávnu aplikáciu právneho predpisu.



Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku
odvolacieho súdu o trovách prvostupňového konania v spojení s potvrdeným výrokom rozsudku súdu
prvého stupňa o trovách konania spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny
prokurátor dôvodne podal proti nim mimoriadne dovolanie (§ 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm.
c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté výroky týchto rozsudkov zrušil
a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p v
spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.
Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí
rozhodne súd znova aj o trovách konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.