Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/13/2011 z 21. 11. 2012
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2012, sp. zn. 5MCdo/13/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:1208200458.1
Najvyšší súd | 5MCdo/13/2011 | ECLI:SK:NSSR:2012:1208200458.1 | 2012-11-21 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 1 zákona č. 650/2004 Z. z., § 2 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z., § 2 ods. 2 zákona č. 650/2004 Z. z., § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51af3068-3532-4212-81f7-650b20903e78
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1208200458.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5MCdo/13/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208200458
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Haukvitzová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:1208200458.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa F. C. proti odporcom 1/ L. IČO: 35 976
853, 2/ L., IČO: 35 691 999, o neplatnosť prevzatia záväzku a o nariadenie predbežného opatrenia,
vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 50 C 2/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 9. apríla 2010 č.k. 50 C
2/2008-306 a uzneseniu z 9. apríla 2010 č.k. 50 C 2/2008-308 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 27. mája 2010 sp.zn. 14 Co 155/2010, 14 Co 156/2010, 14 Co 157/2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2010 sp.zn. 14
Co 155/2010, 14 Co 156/2010, 14 Cdo 157/2010 v jeho II. a III. výroku a uznesenie Okresného súdu
Bratislava II z  9. apríla 2010 č.k. 50 C 2/2008-306 a 50 C 2/2008-308  z r u š u j e  a vec v rozsahu
zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením z 9. apríla 2010 č.k. 50 C 2/2008-306 uložil navrhovateľovi
povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil na účet súdu súdny poplatok
za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci neplatnosti prevzatia záväzku , ktorý je 99 €
podľa položky 1c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení ( ďalej „zákon o súdnych poplatkoch“).

Okresný súd Bratislava II uznesením z 9. apríla 2010 č.k. 50 C 2/2008-308 uložil navrhovateľovi
povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie proti
uzneseniu súdu, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia (podľa položky
1 c) a poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych
poplatkoch).

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. mája 2012 sp.zn. 14 Co 155/2010,
14 Co 156/2010 a 14 Co 157/2010, napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa zo 17. marca 2010,
č.k. 50 C 2/2008-290 (ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia), z 9.
apríla 2010, č.k. 50 C 2/2008-306 a z 9. apríla 2010, č.k. 50 C 2/2008-318, potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia k uzneseniam o vyrubení súdneho poplatku uviedol, že podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona
o súdnych poplatkoch v platnom znení, sú síce od súdneho poplatku oslobodené konania vo veciach
dôchodkového zabezpečenia, avšak predmetom konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu
a nároky na zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom (vyrovnania) v súvislosti s uzatvoreným
doplnkovým dôchodkovým poistením. Podľa jeho názoru sa preto konanie netýka dávok dôchodkového
zabezpečenia, na ktoré sa odvoláva ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch,
upravených zákonom o sociálnom poistení. Konanie sa týka poistenia, ktoré navrhovateľ dobrovoľne
uzatvoril, ktoré má do istej miery komerčný charakter, keďže ním poistenec získava doplnkový príjem.



Na základe podnetu navrhovateľa podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti uzneseniam
Okresného súdu Bratislava II z 9. apríla 2010 č.k. 50 C 2/2008-306 a 50 C 2/2008-318 a uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2010 sp.zn. 14 Co 155/2010, 14 Co 156/2010 a 14 Co
157/2010 vo výrokoch II a III mimoriadne dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd uvedené uznesenia
v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie
odôvodnil tým, že napadnuté uznesenia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods.
1 písm. c/ O.s.p.). Namietal právny záver odvolacieho súdu spočívajúci v tvrdení, že predmet konania
sa netýka dávok dôchodkového zabezpečenia upravených zákonom o sociálnom poistení, ale týka sa
zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov, ktoré nespadajú pod pojem dôchodkové
zabezpečenie. Podľa § 252 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2003 bola dobrovoľne zúčastnená na nemocenskom
poistení, dobrovoľne zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení alebo dobrovoľne platila príspevok
na poistenie v nezamestnanosti, považuje sa po tomto dni za dobrovoľne nemocensky poistenú
osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti.
Kde sa vo všeobecnosti záväzných právnych predpisoch vydaných pred 1. januárom 2004 používa
pojem „dôchodkové zabezpečenie“, rozumie sa tým „dôchodkové poistenie“. Účelom doplnkového
dôchodkového sporenia (zákon č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a
doplnení niektorých zákonov) je umožniť účastníkovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe
a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe
rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, alebo skončenia výkonu prác
zamestnanca, ktorý je tanečný umelec alebo hudobný umelec, ktorý vykonáva profesiu hráča na
dychový nástroj. Z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že zákon
oslobodzuje od súdneho poplatku okrem iných aj konania vo veciach dôchodkového zabezpečenia.
Sám pritom neurčuje, čo treba rozumieť pod konaním vo veciach dôchodkového zabezpečenia, t.j.
aké konania sa z poplatkového hľadiska za takéto konania považujú. Záver o tejto otázke treba preto
vyvodiť z obsahu žaloby, ale najmä z právnych dôvodov uplatňovaného nároku.  Vo všeobecnosti
pod pojmom „konanie vo veciach dôchodkového zabezpečenia“ je potrebné rozumieť aj konanie vo
veciach dôchodkového poistenia. Uvedené vychádza z ustanovenia § 260 ods. 2 písm. f/ zákona
o sociálnom zabezpečení. Pred 1. januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť
sociálneho zabezpečenia. Určitú formu dôchodkového poistenia upravoval zákon č. 123/1996 Z.z. o
doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený
zákon bol zrušený zákonom č. 650/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005. Ním boli nanovo
upravené právne vzťahy v súvislosti s doplnkovým dôchodkovým poistením, resp. sporením. Podľa § 2
tohto zákona doplnkové dôchodkové sporenie je zhromažďovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové
sporenie prostredníctvom uzatvorenia zmluvy s doplnkovou dôchodkovou sporiteľňou. Na tomto základe
postupoval práve aj navrhovateľ, keď 30. mája 1997 uzatvoril s Prvou doplnkovou dôchodkovou
poisťovňou H. zmluvu o doplnkovom dôchodkovom poistení v súlade s príslušnými ustanoveniami vtedy
platného zákona č. 123/1996 Z.z., ktorá predstavovala zabezpečenie jeho doplnkového dôchodkového
príjmu v starobe alebo invalidite. V predmetnom konaní sa navrhovateľ vo veci samej domáhal
vyslovenia neplatnosti skupinovej poistnej zmluvy uzatvorenej s odporcom a súčasne vrátenia toho,
čo odporca od navrhovateľa na základe tejto zmluvy získal. Nič preto nemení na tom, že predmetom
konania je určenie neplatnosti zmluvy, v širšom poňatí obsahom ktorej je jeho doplnkové zabezpečenie
v starobe alebo invalidite, t.j. v dôchodkovom období. Podľa názoru dovolateľa doplnkové dôchodkové
poistenie ako individuálne zabezpečenie sa pred finančnou neistotou, je nutné chápať ako určitú ďalšiu
formu dôchodkového zabezpečenia. Predmetom konania vo veciach dôchodkového zabezpečenia
musia byť potom aj všetky nároky vyplývajúce z právnych vzťahov upravovaných právnymi predpismi
o dôchodkovom poistení. Vzhľadom na to uzavrel, že od poplatku sú oslobodené všetky konania vo
veciach dôchodkového zabezpečenia, nielen konania vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia
upravených zákonom o sociálnom poistení. Mal za to, že aj konania vo veciach týkajúcich sa platnosti
uzatvorenej zmluvy o doplnkovom dôchodkovom poistení a nárokov z nej vyplývajúcich, sú konaniami
vo veciach dôchodkového zabezpečenia a dopadá na nich ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o
súdnych poplatkoch. Tieto konania sú od súdnych poplatkov oslobodené, a preto navrhovateľ nebol
povinný súdny poplatok za nariadenie predbežného opatrenia a poplatok za odvolanie proti uzneseniu
o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zaplatiť.

Navrhovateľ sa stotožnil s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej
republiky.



Odporcovia 1/ a 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)
po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej
republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s §
243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu
alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený
zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb
alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto
rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

(§ 243e ods. 1 O.s.p.).

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo
k vadám  uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací
súd je viazaný rozsahom dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§
243i ods. 2 O.s.p.  v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať
vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z
procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd  predovšetkým otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O.s.p. (t.j.
či v danej veci nejde o prípad  nedostatku  právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti  účastníkovi konať
pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna
takáto vada konania nebola dovolacím súdom zistená a mimoriadnym dovolateľom ani namietaná.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je namietaná, je procesná
vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v
občianskom súdnom konaní. Medzi také vady patrí napríklad skutočnosť, že rozhodnutie súdu vychádza
z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní
dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Za
vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je potrebné považovať
prípad, kedy zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s § 120 ods. 1 vetou treťou O.s.p.; ak súdom
neboli vôbec zisťované rozhodné (právne relevantné) skutočnosti potrebné pre správne posúdenie veci
a to i v prípade, ak ich účastníci nenamietali (netvrdili), avšak súd bol povinný sa nimi zaoberať z úradnej
povinnosti (ex officio). K výskytu tzv. inej vady konania v prejedávanej veci nedošlo.

K námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že rozhodnutie
odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f
ods. 1 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce



aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. O takýto prípad v danej veci ide.

Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ v tomto konaní sa voči odporcom 1/ a 2/ domáha vyslovenia
neplatnosti skupinovej poistnej zmluvy a súčasne vrátenia plnenia toho, čo odporca od navrhovateľa
získal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že podstata práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde.
Tomu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého
porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom
práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s článkom 51 ústavy).  Do obsahu
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Účel mimoriadneho dovolania spočíva v odstránení nezákonnosti, ktorej sa dopustil súd (súdy) v konaní
podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom toto odstránenie nezákonnosti vyžaduje ochrana práv a
zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu. Tento účel mimoriadneho
dovolania je v súlade s účelom občianskeho súdneho konania vyjadreného v § 1 O.s.p. Súčasne
tento účel sleduje ochranu účastníka pred dôsledkami nespravodlivého procesu, konania, ktoré trpí
základnými procesnými pochybeniami a postupmi súdov znamenajúcimi až porušenie práva na súdnu
ochranu.

Podľa § 252 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(„ ďalej len zákon o sociálnom poistení“), fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2003 bola dobrovoľne
zúčastnená na nemocenskom poistení, dobrovoľne zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení alebo
dobrovoľne platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti, považuje sa po tomto dni za dobrovoľne
nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v
nezamestnanosti.

Podľa § 1 zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení), tento zákon upravuje dôchodkové
sporenie, organizáciu, financovanie a vykonávanie doplnkového dôchodkového sporenia, dohľad nad
vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia a transformáciu doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, doplnkové dôchodkové sporenie
podľa tohto zákona je a/ zhromažďovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej
len „príspevky“) od účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia (ďalej len „účastník“) a
zamestnávateľov na účel uvedený v odseku 2, b/ nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom
fonde podľa tohto zákona, c/ vyplácanie dávok doplnkového dôchodkového sporenia (ďalej len „dávka“).

Podľa § 2 ods. 2 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, účelom doplnkového dôchodkového
sporenia je umožniť účastníkovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový
príjem v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu
zdravia do kategórie 3 alebo 4, alebo skončenia výkonu prác zamestnanca, ktorý je tanečný umelec
alebo hudobný umelec, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj (ďalej len „hráč na dychový
nástroj“).

Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za
úkony štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis
z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona (§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.).



Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase rozhodovania súdov
(9. apríla 2010 a 27. mája 2010), od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného
poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce
a garančného fondu a poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Z citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že vecné
oslobodenie od súdnych poplatkov poskytuje (okrem iných) aj konaniam vo veciach dôchodkového
zabezpečenia. Sám pritom bližšie neurčuje, čo treba rozumieť pod konaním vo veciach dôchodkového
zabezpečenia. Záver o tejto otázke treba preto vyvodiť z obsahu žaloby, ale najmä z právnych
dôvodov uplatňovaného nároku. Pri vymedzení pojmu „dôchodkové zabezpečenie“ treba vychádzať
zo zákonnej úpravy sociálneho poistenia vykonanej zákonom o sociálnom poistení. Vo všeobecnosti
pod pojmom „konanie vo veciach dôchodkového zabezpečenia“ je potrebné rozumieť aj konanie vo
veciach dôchodkového poistenia. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 260 ods. 2 písm. f/ zákona o
sociálnom poistení, podľa ktorého, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných pred
1. januárom 2004 používa pojem „dôchodkové zabezpečenie“, rozumie sa tým „dôchodkové poistenie“.
Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia, ktoré od 1. januára 2004 zaviedol
zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pred 1. januárom 2004
existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho zabezpečenia.

Určitú formu dôchodkového poistenia upravoval zákon č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom
poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom tohto zákona bolo
prostredníctvom doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov umožniť poistencovi získať
doplnkový dôchodkový príjem v starobe alebo invalidite. Tento zákon bol zrušený zákonom č. 650/2004
Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005. Práve ním boli
nanovo upravené právne vzťahy v súvislosti s doplnkovým dôchodkovým poistením, resp. sporením.
Predmetom tohto zákona je upraviť doplnkové dôchodkové sporenie, organizáciu, financovanie
a vykonávanie doplnkového dôchodkového sporenia, dohľad nad vykonávaním doplnkového
dôchodkového sporenia a transformáciu doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Doplnkové dôchodkové
sporenie (kedysi nazývané doplnkové dôchodkové poistenie) je individuálne zabezpečenie sa pred
finančnou neistotou. Je dobrovoľná forma dlhodobého sporenia na doplnkový dôchodok prostredníctvom
uzatvorenia zmluvy s doplnkovou dôchodkovou sporiteľňou. Z uvedeného vyplýva, že doplnkové
dôchodkové poistenie ako individuálne zabezpečenie sa pred finančnou neistotou, je treba chápať
ako určitú ďalšiu formu dôchodkového zabezpečenia. Možno potom vyvodiť záver, že predmetom
konania vo veciach dôchodkového zabezpečenia musia byť aj všetky nároky vyplývajúce z právnych
vzťahov upravovaných právnymi predpismi o dôchodkovom poistení. V prípade, ak by prichádzalo do
úvahy vecné oslobodenie od súdneho poplatku len v niektorých konaniach vo veciach dôchodkového
zabezpečenia, muselo by znenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch výslovne
uvádzať, že od súdneho poplatku sú vecne oslobodené konania, týkajúce sa dávok dôchodkového
zabezpečenia, upravených zákonom o sociálnom poistení. Takéto zúžené vecné oslobodenie od
súdneho poplatku však znenie § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch neobsahuje a vylúčenie
ostatných vecí dôchodkového zabezpečenia (dôchodkového poistenia) spod oslobodenia od súdneho
poplatku by bolo v rozpore s jeho obsahom.

Ústavne súladný výklad zákonov (podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) predstavuje
neoddeliteľnú súčasť rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého
na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (obdobne napr. I. ÚS 24/2000).

Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že pri
rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany súdov do úvahy zužujúci výklad a
ani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho
neodôvodnené, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010 sp.zn. 5 Cdo 171/2009).



Z uvedeného vyplýva, že súdy oboch stupňov nerešpektovali vecné oslobodenie navrhovateľa od
platenia súdnych poplatkov a predmetné ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch takto zužujúco
vykladali.

So zreteľom na zistenie, že rozhodnutie okresného i krajského súdu nespočívajú na správnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho
súdu i súdu prvého stupňa zrušil  a vec  vrátil Okresnému súdu Bratislava II  na ďalšie konanie (§ 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s §243b  ods. 1 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d
ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.