{"guid": "833291c6-f34b-4f3c-8c6f-76a894e22e19:5ef2f425-d9d2-48fb-a81f-ca9ba1cf9483", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2011:8808201886.1", "spisova_znacka": "7MCdo/1/2010", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2010 z 11. 12. 2011", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2011, sp. zn. 7MCdo/1/2010, ECLI:SK:NSSR:2011:8808201886.1", "identifikacne_cislo": "8808201886", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Pospech", "sudca_id": 8, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-pospech-8", "datum_vydania": "2011-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-64.odsek-1", "nazov": "§ 64 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-64.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-64.odsek-2", "nazov": "§ 64 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-64.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-64", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-62", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ef2f425-d9d2-48fb-a81f-ca9ba1cf9483", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2011:8808201886.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2011:8808201886.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2011:8808201886.1/text", "citacie_n": 13, "text": "Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7MCdo/1/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8808201886
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Švecová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2011:8808201886.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Švecovej
a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Mariána Sluka, Phd. v právnej veci navrhovateľa JUDr. Z.,
bývajúceho vo K., proti odporcovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, so sídlom
vo Vranove nad Topľou, Nám. Slobody 5, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenej
na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4 C 44/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. septembra 2009 sp.
zn. 11 Co 27/2009 a rozsudku Okresného súdu vo Vranov nad Topľou z 19. februára 2009 č. k. 4 C
44/2008 - 182, takto

r o z h o d o l :

Mimoriadne dovolanie  z a m i e t a.

Navrhovateľovi  náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 19. februára 2009 č. k. 4 C 44/2008 - 182 v spojení
s uznesením z 27. januára 2010 ( čl. 233 )  určil, že výpoveď odporcu z pracovného pomeru daná
navrhovateľovi z dôvodu zrušenia pracovného miesta podľa § 63 ods. 1 písm. b / Zákonníka práce je
neplatná  a pracovný pomer navrhovateľa  (  ako zamestnanca  ) u  odporcu (  ako zamestnávateľa )
naďalej trvá. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi   trovy  konania v sume  1 085, 41 €
na účet jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že   odporca dal navrhovateľovi  výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce  doručenú  mu dňa 24. júla  2007  , v ochrannej dobe    ( počas
práceneschopnosti ) , kedy  platil zákaz výpovede ( § 64 ods. 1 Zákonníka práce ).  Z tohto dôvodu
ju považoval  za  neplatnú a preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa  ďalšími  ( navrhovateľom )
tvrdenými dôvodmi  jej neplatnosti. Za  irelevantné  považoval tvrdenia  odporcu, že  v čase doručovania
výpovede nevedel  o práceneschopnosti navrhovateľa a že  práceneschopným bol od  24. 7. 2007    až
od 11. 00 hod ( doklad o práceneschopnosti navrhovateľa bol vystavený 24. 7. 2007 ). Za nedôvodné
vyhodnotil aj námietky odporcu týkajúce sa včasnosti podania návrhu na určenie neplatnosti výpovede.
Keďže ochranná doba ( práceneschopnosť  trvajúca od 24. júla  2007  ) navrhovateľa   skončila  k 31.
decembru  2007  (  od 1. januára  2008 bol práceschopným  )  a neplatnosť skončenia pracovného
pomeru  možno na súde uplatniť  najneskôr  v lehote dvoch mesiacov odo dňa , keď sa mal pracovný
pomer skončiť ( § 77 Zákonníka práce )  t. j.  v danom prípade uplynutím  posledného dňa ochrannej
doby  , návrh bol podaný (  29. februára  2008  )  včas . O trovách konania rozhodol podľa  § 142 ods.
1 O. s. p.

Krajský súd v Prešove na odvolanie odporcu rozsudkom z 30. septembra 2009 sp. zn. 11 Co 27/2009
rozsudok  súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219  O. s. p.).  Odporcovi uložil povinnosť



nahradiť  navrhovateľovi  trovy  odvolacieho konania v sume  141, 20 € na účet jeho právnej zástupkyne
do troch dní  od právoplatnosti rozsudku.  V plnom  rozsahu sa stotožnil  so skutkovým stavom
zisteným prvostupňovým súdom   ako aj  z neho vyplývajúcim právnym posúdením veci  a tiež s  jeho
odôvodnením, na ktoré v podrobnostiach poukázal ( § 219 ods. 2 O. s. p. ). Dodal, že je nesporné, že
práceneschopnosť navrhovateľa trvala od 24. júla  2007 do 31. decembra  2007  ( čl. 62   spisu ) .  V
čase dania výpovede ( 24. júla 2007 )  bol v ochrannej dobe , kedy platil zákaz výpovede . V zmysle §
64 ods. 2 Zákonníka práce , ak výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe , pracovný pomer sa
skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby . V danom prípade práceneschopnosť navrhovateľa
skončila 31. decembra  2007, preto dvojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru  začala plynúť  1. januára  2008  a skončila 29. februára  2008 ( piatok ) . Ak  potom
navrhovateľ podal  návrh dňa  29. februára  2008 , podal ho   riadne a včas.  Preto  odvolaciu námietku
odporcu  vyhodnotil  za  nedôvodnú  a iné odvolacie námietky  uplatnené neboli. O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.  v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku  krajského súdu ako aj  proti rozsudku  okresného súdu  podal  na podnet odporcu
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky . Navrhol , aby ich dovolací súd zrušil   a
vrátil  vec  na ďalšie konanie okresnému súdu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov v otázke  včasnosti  uplatnenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľom ( §
243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. ). Uviedol, že na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomer
( výpoveďou, okamžitým skončením , skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou )  zákon ustanovuje
lehotu dvoch mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa , keď sa mal pracovný pomer skončiť  ( § 77
Zákonníka práce ). Ide o hmotnoprávnu lehotu, t. j.  posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie
neplatnosti  skončenia pracovného pomeru podaný na súde. Ak sa návrh  nepodal na súde najneskôr
v posledný deň  uvedenej  lehoty, nárok zaniká . Túto skutočnosť  ( zachovanie prekluzívnej lehoty )
súd skúma z úradnej povinnosti   bez ohľadu na  námietky účastníkov konania. V danom prípade
mali súdy preukázané, že navrhovateľovi bola výpoveď doručená  24.júla  2007  , od ktorého dňa
bol práceneschopný až do 31. decembra  2007. Súdy nesprávne  pri posúdení včasnosti uplatnenia
neplatnosti výpovede  vychádzali z ustanovenia § 64 ods. 2 Zákonníka, ktorý  sa ale aplikuje pri výpovedi
danej pred začiatkom ochrannej doby. Navrhovateľovi  začala v zmysle § 62 ods. 2 Zákonníka práce
plynúť  trojmesačná výpovedná doba ( pracovný pomer trval viac ako 5 rokov )  od 1. augusta  2007
a skončila 31. októbra  2007, nie 31. decembra  2007, lebo  bola daná v ochrannej dobe  a nie pred
jej  začiatkom . Nie je preto možné u navrhovateľa, ktorému  bola  výpoveď  doručená počas jeho
práceneschopnosti t. j. v ochrannej dobe, ustanovenie § 64 ods. 2 Zákonníka práce aplikovať.  Začiatok
a plynutie  lehoty na uplatnenie práva na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nemôže
ovplyvniť ani prípadná práceneschopnosť  zamestnanca ( R 119/99 ). Z uvedeného vyplýva, že  návrh
na určenie neplatnosti výpovede  ( § 77 Zákonníka práce )  mohol navrhovateľ podať najneskôr do 31.
decembra  2007 , ale návrh podal až  29. februára  2008, teda po uplynutí  dvojmesačnej prekluzívnej
lehoty.

Navrhovateľ s právnym názorom vysloveným v mimoriadnom dovolaní nesúhlasil.  Navrhol mimoriadne
dovolanie zamietnuť. Konštatoval, že  jeho práceneschopnosť trvala od 24. júla  2007 do 31. decembra
2007 , teda v čase dania výpovede ( 24. júla  2007 ) bol  v ochrannej dobe , kedy platil zákaz
výpovede.  Dvojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie  nároku z neplatného skončenia pracovného
pomeru  výpoveďou  začala plynúť od 1. januára  2008  do 29. februára 2008. Preto návrh podal ( 29.
februára  2008 ) riadne a  včas. Vysporiadanie sa súdov  nižších stupňov  s otázkou  plynutia lehoty
na podanie návrhu na  určenie neplatnosti skončenia pracovného  pomeru  vrátane účinkov ochrannej
doby  považoval za zákonné, spravodlivé  a námietky  v mimoriadnom dovolaní  za nedôvodné.

Odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu ( ani vyjadreniu navrhovateľa k mimoriadnemu dovolaniu )
nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní               ( § 10a ods.3
O. s. p. ) , po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( § 243g O. s. p. ) generálny prokurátor
Slovenskej republiky  ( § 243e ods. 1 O. s. p. ) , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods.
2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnuté rozhodnutia krajského a okresného
súdu  v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.



Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku
súdneho rozhodnutia, ktorý účastník konania ,  osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky  nie je viazaný rozsahom
podnetu  v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania ( § 242 ods. 2 O.
s. p. ).

V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie  podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou , ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací
súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania , ale  i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.
Obligatórne ( § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá vadami uvedenými v §
237 O. s. p. a tzv. inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.  Takéto vady
konania neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existenciu nezistil   ani dovolací súd.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov ( § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci  je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákonníka práce ( v znení účinnom do 31. 8. 2009 )  ak je daná výpoveď,
pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.  Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa
aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u
zamestnávateľa najmenej  päť rokov, je výpovedná doba tri mesiace.

Podľa ods. 2 výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede  a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného  kalendárneho mesiaca, ak nie
je ustanovené inak.

Podľa  ustanovenia § 64  ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce ( vo vyššie uvedenom                 znení )
zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe , a to v dobe, keď je zamestnanec
uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu  alebo úraz , ak si túto  neschopnosť úmyselne
nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom  alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v
dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu  na kúpeľnú liečbu až do dňa ich
skončenia.

Podľa ods. 2  citovaného zákonného ustanovenia  ak je zamestnancovi  daná výpoveď  pred začiatkom
ochrannej doby tak, že by výpovedná doba  mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí
uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení
pracovného pomeru netrvá.

Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou ,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer
skončiť.

Podľa čl. 2 základných zásad Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu
vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa . Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie  tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

V predmetnej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané a v konaní ani nie je sporné, že odporca
dal navrhovateľovi výpoveď  z pracovného pomeru ( uzavretého 1. apríla  1999 ) z dôvodu nadbytočnosti
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce  , ktorú mu doručil dňa 24. júla 2007.  Keďže navrhovateľ
bol od  24. júla 2007 do 31. decembra 2007 uznaný dočasne  za práceneschopného , je nepochybné, že
výpoveď mu bola  daná v ochrannej dobe, kedy platil zákaz výpovede ( § 64 ods. 1 písm. b/ Zákonníka



práce ) .  Neplatnosť   výpovede  navrhovateľ uplatnil na súde dňa 29. februára 2008. Súdy oboch
nižších stupňov  dospeli k zhodnému záveru , že  neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľ
uplatnil   včas, v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť . Vychádzali z
právneho názoru, podľa ktorého pracovný pomer navrhovateľa  u odporcu sa mal skončiť  posledným
dňom ochrannej doby  t. j. 31. decembra 2007, o ktorú sa predĺžila trojmesačná výpovedná doba  ( nebolo
pritom  sporné, že začala plynúť od 1. augusta 2007 ).   V porovnaní s nimi generálny prokurátor dospel
k záveru , že navrhovateľ podal návrh po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (  § 77 Zákonníka práce ) ,
lebo  výpovedná  doba sa v súlade s § 64 ods. 2 Zákonníka práce  predlžuje o ochrannú dobu len v
prípade, ak je výpoveď daná pred začiatkom ochrannej doby . A o takýto prípad  v danej veci nešlo.

Pre posúdenie, či navrhovateľ uplatnil   neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou na súde
v lehote stanovenej v § 77 Zákonníka práce relevantnou  otázkou,  ktorú bolo  treba vyriešiť je otázka
týkajúca  sa dňa,   kedy  mal pracovný pomer navrhovateľa u odporcu na základe  predmetnej  výpovede
skončiť  a  z  neho vyplývajúceho    dňa ,   ktorým  začala plynúť   prekluzívna lehota na uplatnenie
tohto nároku .

Treba uviesť, že  účinky po daní výpovede  spočívajúce v skončení  pracovného pomeru nenastávajú
okamžite jej doručením, ale až po uplynutí času , ktorý Zákonník práce upravuje    ako výpovednú dobu
( § 62 ) . Ide o časový úsek , ktorý musí uplynúť od  dania výpovede  do  skončenia pracovnoprávneho
vzťahu . Výpovedná doba pritom nezačína plynúť ihneď po  doručení výpovede  druhému účastníkovi
( pracovnoprávneho vzťahu ) , ale až prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede a končí uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca , za predpokladu, že
nie je stanovené inak.

Možnosť  zamestnávateľa skončiť so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou  uvedeným uplynutím
výpovednej doby,  Zákonník práce  pod sankciou neplatnosti   viaže na splnenie  špecifikovaných
materiálnych  i  formálnych   podmienok.  Vo svojich ustanoveniach prihliada však  na to, že existujú
situácie, za ktorých by sa  mohli dôsledky výpovede ,  ( aj keď spĺňajúcej   všetky tieto podmienky ) ,
prejaviť voči zamestnancovi veľmi nepriaznivo. Preto   v  ustanovení  § 64 ods. 1  zakotvuje pre
zamestnávateľa zákaz     dať  zamestnancovi   výpoveď , pretože je v tzv. ochrannej dobe .

Vo vzťahu k ochrannej dobe Zákonník práce  upravuje osobitne  plynutie výpovednej doby len pri
výpovedi danej  pred  začiatkom  ochrannej  doby  ustanovením § 64 ods. 2  tak, že  ak pri takejto výpovedi
by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného
dňa ochrannej doby (  okrem prípadu, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru
netrvá ).  Tým  teda chráni zamestnancov, ktorým bola daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby,
predĺžením  výpovednej  doby o ochrannú dobu ( ak by  ochranná doba uplynula skôr ako výpovedná
doba, pracovný pomer by sa skončil  uplynutím výpovednej doby ).  Treba súhlasiť s generálnym
prokurátorom len v tom, že   v danej veci o takúto výpoveď nešlo.

Zákonník práce  neupravuje plynutie výpovednej doby pri výpovedi danej v ochrannej dobe ( ako v
danej veci ) osobitným ustanovením o predĺžení výpovednej doby o ochrannú dobu , ako je to v prípade
výpovede danej pred začiatkom ochrannej doby,   už len z toho dôvodu, že výpoveď v ochrannej dobe
ustanovením §  64 ods. 1 výslovne   vylučuje.

Ak  ale  v rozpore s týmto ustanovením   zamestnávateľ    dá zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe,
kedy je   chránený zákazom výpovede, takáto intenzita ochrany  musí zahŕňať aj  ochranu z hľadiska
plynutia výpovednej doby vo vzťahu k ochrannej dobe  upraveného  v ustanovení § 64 ods. 2 Zákonníka
práce.  Opačný záver by bol v rozpore s jednou so základných zásad  vyjadrených v čl. 2 Zákonníka
práce, podľa ktorého výkon práv a povinností  vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v
súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.  Nemôže byť v súlade  s dobrými mravmi výklad ,
podľa ktorého    ustanovenie o predĺžení výpovednej doby o ochrannú dobu chráni  len  zamestnancov ,
ktorým bola daná výpoveď pred jej začiatkom .  Nie však  zamestnancov , ktorým bola daná výpoveď
v ochrannej dobe len preto , že to Zákonník práce ( z uvedených  dôvodov ) výslovne neupravuje. To
by viedlo k neodôvodnenej tolerancii  porušovania Zákonníka práce  v situáciách, kedy Zákonník práce
vylučuje  skončenie pracovného pomeru výpoveďou.



Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci, keď odporca dal navrhovateľovi výpoveď dňa    24. júla
2007 v ochrannej dobe , ( trojmesačná ) výpovedná doba ,  ktorá by  začala plynúť 1. augusta 2007 ,
by uplynula  31. októbra  2007 v ochrannej dobe , lebo  navrhovateľ bol práceneschopný až  do   31.
decembra  2007 .  Z vyššie  uvedeného  potom vyplýva záver, že  k skončeniu pracovného pomeru
mohlo dôjsť len uplynutím  posledného  dňa ochrannej doby t. j. 31. decembra  2007. Od tohto dňa
plynula prekluzívna lehota dvoch mesiacov na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru ( §
77 Zákonníka práce ).  Z toho vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na určenie neplatnosti výpovede 29.
februára  2008 pred uplynutím prekluzívnej lehoty , teda včas. Preto súdy nižších stupňov , vychádzajúc
zo správneho právneho záveru o včasnosti uplatnenia neplatnosti výpovede, dospeli aj k správnemu
právnemu záveru o neplatnosti výpovede danej odporcom navrhovateľovi z dôvodu, že bola daná v
ochrannej dobe.

Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že by rozhodnutia súdov  nižšieho stupňa vychádzali z
nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) tak ako to obsahovo vymedzil
generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní, preto mimoriadne dovolanie
zamietol ( § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2    O. s. p.).

Povinnosť  nahradiť trovy  konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na
podanie mimoriadneho dovolania ( § 148a ods. 2 O. s. p. ). V danom prípade podnet podal odporca, ale
Najvyšší súd Slovenskej  republiky mu neuložil povinnosť nahradiť   trovy  dovolacieho konania, pretože
navrhovateľ  nepodal návrh  na náhradu trov tohto konania ( § 243i ods. 2 O. s. p.  v spojení s § 243b
ods. 5 O. s. p. , § 224 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:06f91925-818e-4d62-b4cc-7c0ad3f3a740", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.545.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 545/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 545/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.545.2022.1"}, {"guid": "ussr:d61436a9-43a1-4751-975d-5a5202c80dbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 332/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 332/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2"}, {"guid": "a22f6671-9ddb-44cd-b32d-0d932fdb34a2:fdfeb2b9-6f60-4c8c-9d6e-b6bd8092f3f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6713221014.1", "spisova_znacka": "3Cdo/257/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/257/2018 z 22. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6713221014.1"}, {"guid": "6190c591-6513-4f02-b1d8-8056da38a247:1802b0a9-02d2-4c6a-bdd0-6dc2adeaa12c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6713221014.1", "spisova_znacka": "3Cdo/29/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/29/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6713221014.1"}, {"guid": "6190c591-6513-4f02-b1d8-8056da38a247:2341a7c4-ade0-4b30-8a8a-b6f77f022e78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6713221014.1", "spisova_znacka": "3Cdo/29/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/29/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6713221014.1"}, {"guid": "6190c591-6513-4f02-b1d8-8056da38a247:0fec08df-e41e-4799-9326-8c9496edb773", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6713221014.1", "spisova_znacka": "3Cdo/29/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/29/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6713221014.1"}, {"guid": "85ef8dab-5486-4c03-9f8e-6aee0645fb71:8ef94c02-d0a1-4707-ab0c-1d1b17f5f93d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5316204815.1", "spisova_znacka": "5CoPr/7/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoPr/7/2018 z 26. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5316204815.1"}, {"guid": "f5eacafe-2021-46d6-83e1-e4a58a974175:14b6720f-86aa-47f1-9285-e272f37f4ea4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6713209683.2", "spisova_znacka": "17CoPr/4/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoPr/4/2015 z 25. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6713209683.2"}, {"guid": "fb997198-c83e-4c14-b764-39d0ed02c665:a5ffc09b-c02e-46d7-b951-09985e88ed30", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6713221014.2", "spisova_znacka": "13CoPr/6/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoPr/6/2016 z 19. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-09-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6713221014.2"}, {"guid": "fb997198-c83e-4c14-b764-39d0ed02c665:91985186-d027-4a03-9197-8649d852bb3b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6713221014.2", "spisova_znacka": "13CoPr/6/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoPr/6/2016 z 19. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6713221014.2"}, {"guid": "fb997198-c83e-4c14-b764-39d0ed02c665:78c80ff9-97da-4bfc-bad8-78ed6fe9f746", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6713221014.2", "spisova_znacka": "13CoPr/6/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoPr/6/2016 z 19. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-09-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6713221014.2"}, {"guid": "4d31a169-4fce-46b3-b362-2fca5fbbc8e2:5cacbeec-97b2-4534-9bb4-b14ab0aa49fa", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8115219665.1", "spisova_znacka": "17CoPr/1/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoPr/1/2016 z 21. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8115219665.1"}, {"guid": "79c7bf41-d2cc-4c94-b8d0-9c4a2deaed12:eb3ca445-90f8-49a4-89c8-c41fceec21db", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8311204632.1", "spisova_znacka": "21CoPr/7/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoPr/7/2014 z 27. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8311204632.1"}]}