Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 4C/14/2026 z 22. 6. 2026 Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 22. júna 2026, sp. zn. 4C/14/2026, ECLI:SK:MSBA4:2026:6126223771.2 Mestský súd Bratislava IV | 4C/14/2026 | ECLI:SK:MSBA4:2026:6126223771.2 | 2026-06-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 297 CSP, § 219 ods. 3 CSP, zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a110f037-80cb-47bd-b884-2bdf875dcea8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:6126223771.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Mestský súd Bratislava IV 4C/14/2026 6126223771 22. 06. 2026 JUDr. Dagmar Buchalová ECLI:SK:MSBA4:2026:6126223771.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou. v právnej veci žalobcu: G. vozidlo, s.r.o., so sídlom E. XXXX/XX, J., T.: XX XXX XXX, zastúpený Q. Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: C. poisťovňa, a.s. Z. T. W., M. nivy XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, o zaplatenie 359,99 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 359,99 Eur so 7,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 359,99 Eur od 16.10.2025 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na upomínací súd - Okresný súd Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 359,99 Eur so 7,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 359,99 Eur od 16.10. 2025 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.08.2025 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol V. K., nar. XX.XX. XXXX (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXX/XXXX zo dňa 01.09.2025, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 01.09.2025 do 11.09.2025 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 26.8.2025 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlom. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 26.09.2025 na sumu 709,99 EUR s DPH za 11 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09.2025 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 709,99 EUR s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaná dňa 01.10.2025 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 350,- Eur. Žalovaná postupovala v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bola povinná poskytnúť žalobcovi najneskôr do 15.10.2025podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 30.09.2025 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. 2. Upomínací súd vydal vo veci dňa 09.02. 2026 pod sp. zn. 18Up/126/2026 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením vo veci samej, čím sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní platobný rozkaz zrušil. 3. V podanom odpore žiadala žalovaná žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že žalobca predložil žalovanej faktúru č. XXXXXXX zo dňa 11.09.2025, vystavenú žalobcom, v ktorej žalobca vyúčtoval právnemu predchodcovi žalobcu nájom náhradného vozidla v dňoch od 01.09.2025 - 11.09.2025 na sumu 709,99 €. Otázka. či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015). Dĺžka nutnej doby sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia poistného plnenia. Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd. Žalovaná považuje za nutné a účelné vykonanie opravy poškodeného vozidla v rozsahu najviac 5 dní a taktiež tom u zodpovedajúci nutný a účelný nájom náhradného vozidla v rozsahu najviac 5 dní. ktorý považuje za adekvátny k rozsahu poškodenia poškodeného motorového vozidla a ním zodpovedajúcim úkonom opravy. Priznaná doba nájmu obsahuje aj výraznú časovú rezervu. Zo strany opravcu a ani žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za nedostatok spôsobilosti opravcu vykonať opravu poškodeného motorového vozidla vo výrobcom stanovených termínoch či už z kapacitných, technických alebo iných objektívnych dôvodov. V žalobnom návrhu nebolo zo strany žalobcu nijakým spôsobom vysvetlené, prečo keď poškodené motorové vozidlo bolo opravené dňa 25.4.2024, prenájom náhradného vozidla skončil až dňa 29.5.2024. Žalovaná neposkytla žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) poistné plnenie zodpovedajúce ďalším 4 dňom nájmu náhradného vozidla, nakoľko nešlo o nutne a účelne vynaložené náklady, pričom absentuje príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Žalovaná uvádza. že ani čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť na jeho ťarchu. pretože je na vôli poškodeného, či škodu uhradí z vlastných zdrojov alebo počká do úhrady poisťovňou, čo potom ale neodvodňuje účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla. Žalovaná po doručení faktúry musel vykonať šetrenie za účelom zistenia nároku podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP a aj plniť v lehote podľa § 11 zákona o PZP. Žalovaná má za to. že v uvedenom prípade došlo na strane žalobcu k nekalým obchodným praktikám, ktoré z pohľadu žalovaného nemôžu požívať právnu ochranu. Faktúra za opravu poškodeného vozidla č. XXXX XXXXXX bola vystavená dňa 05.09.2025. Na tomto mieste poukazujem na skutočnosť, že v žalobnom návrhu nijakým spôsobom nedeklaroval nutnosť a účelnosť opravy a s ním súvisiaceho nájmu náhradného vozidla. Faktúra za opravu vozidla bola vystavená dňa 05.09. 2025 tzn. že poškodený musel mat' dňa 05.09.2025 možnosť si poškodené vozidlo vyzdvihnúť a mat' ho k dispozícii. Na základe vyššie uvedeného máme za to, že nebola potreba nájmu dňa 11.09.2025. Na tomto mieste si dovolím poukázať na tvrdenie žalobcu, že uzavrel s poškodeným zmluvu o nájme za účelom používania náhradného vozidla v čase opravy poškodeného vozidla. Hodnovernosti daného tvrdenia odporuje fakt, že zmluvné strany v čase podpisu zmluvy dňa 01.09.2025 dohodli nájom náhradného vozidla Toyota Yaris Cross Hybrid EČV: J od 01.09.2025 do 11.09.2025.V danom prípade mám za to, že dňa 01.09.2025 nemohli vedieť ako dlho bude oprava vozidla bude trvat'. Žalobca žiada od žalovanej úhradu nutne a účelne vynaložených nákladov z titulu postúpenej pohľadávky vo veci nájmu náhradného vozidla, pričom v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo 02.02.2026 nepreukázal vlastnícke právo ku náhradnému vozidlu Toyota Yarís Cross Hybrid EČV: J Žalovaná tiež namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Rovnako namieta, že v predmetnom konaní nie je splnená základná procesná podmienka týkajúca sa oprávnenia osoby konať za žalobcu. čo spôsobuje vadu. pre ktorú nemal byť platobný rozkaz vôbec vydaný. Žalovaná rozporuje a neuznáva ani nárok žalobcu na úroky z omeškania uplatnené žalobou. 4. Žalobca v replike uviedol, odpor podaný žalovanou považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného bola ustálená vo viacerých súdnych sporoch aj so žalovanou. Žalobca zároveň poukazuje na aktuálne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.12.2025, sp. zn. III. ÚS 704/2025-22, ktorým bola ústavná sťažnosť sťažovateľky C. poisťovňa, a. s. Z. T. W. zamietnutá. Ústavný súd v bode 35 uvedeného uznesenia výslovne uviedol: „Nad rámec všetkých uvedených záverov pozornosti ústavného súdu neuniklo, že sťažovateľka sa v množstve súdnych sporov pokúša spochybniť jednak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (či iných obdobných podnikateľských subjektov), ako aj účelnosť nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla tým, že spochybňuje aj samotnú existenciu vzniknutej pohľadávky. (…) Z týchto konaní okrem iného vyplýva aj to, že náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla možno považovať za súčasť skutočnej škody (…) a zároveň, že pohľadávka plynúca z tohto nároku je spôsobilým predmetom postúpenia.“ Ústavný súd zároveň poukázal na svoju ustálenú judikatúru (napr. III. ÚS 602/2022, I. ÚS 291/2025), podľa ktorej náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti predstavujú súčasť skutočnej škody, na náhradu ktorej má poškodený nárok z povinného zmluvného poistenia, pričom pohľadávka vyplývajúca z tohto nároku je spôsobilým predmetom postúpenia. Z uvedeného je zrejmé, že námietky žalovanej týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sú nedôvodné a v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. 4.1 Žalovaná v odpore namieta, že nájomná zmluva zo dňa 01.09.2025 bola uzatvorená na vopred dojednaný čas do 11.09.2025, čím spochybňuje účelnosť nákladov na prenájom náhradného vozidla, keďže poškodený nemohol mať vedomosť o tom, kedy bude jeho vozidlo opravené. Vo vzťahu k námietkam žalovaného považujeme za podstatné uviesť, že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu, pri odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia, ale prioritne zakladá záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by nájomca odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v rozpore s dohodnutými podmienkami, zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému na základe ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva podpisuje pri prevzatí náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal. V ďalšom je potrebné uviesť, že žalobca v čase začatia nájmu nevie, koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná, preto je zrejmé, že dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení nájmu, načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy sú v zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. 4.2 Žalovaná v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 06.09.2025 do 11.09.2025 podľa jeho názoru nemožno považovať za účelné vynaložené, nakoľko oprava vozidla poškodeného bola podľa faktúry za opravu ukončená dňa 05.09.2025. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukazujeme na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise T. Z., s.r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovanej a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Pokiaľ žalovaná nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť autoservisu mali byť z jej strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia za opravu a nie následne v rámci nároku poškodeného Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z nášho pohľadu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovanej. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Jedná sa o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 01.09.2025 do 11.09.2025, t. j. 11 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovanej. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Žalovaná v konaní nepreukázala, že poškodený mohol reálne užívať v ním namietanej dobe jeho poškodené motorové vozidlo. Zaťaženie poisťovne dôkazným bremenom o predmetných skutočnostiach vyplýva z ďalšieho nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2025, sp. zn. III. ÚS 322/2025-31, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uviedol, že pri posúdení otázky rozsahu náhrady škody spôsobenej nemožnosťou užívania poškodeného vozidla dochádza k stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na strane jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaný k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025-56, obrana žalovanej založená na tvrdeniach, či dôkazoch, o neprimeranej dĺžke opravy, resp. prestojoch autoservisu, nie je spôsobilá k vyvráteniu žalobcom uplatneného nároku na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla počas celej doby zotrvania poškodeného vozidla v autoservise za účelom vykonania jeho opravy v dôsledku dopravnej nehody zavinenej poistencom žalovanej. Ústavný súd v uvedenom Náleze konštatoval „že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, a to až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje len s rozsahom poškodenia alebo zničenia vozidla, ale aj s primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil na elimináciu škodového následku (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). 4.3 Žalovaná v podanom odpore namieta, že žalobca nepreukázal vlastnícke právo k náhradnému vozidlu, a to napriek skutočnosti, že časť poistného plnenia žalobcovi už uhradila. Uvedená námietka je podľa názoru žalobcu vo vzťahu k uplatňovanému nároku právne irelevantná. Žalobca ako oprávnený držiteľ náhradného vozidla bol plne oprávnený s predmetom nájmu disponovať, vrátane jeho prenechania do podnájmu tretej osobe. Žalobca k námietke žalovanej týkajúcej sa nepredloženia procesného plnomocenstva uvádza, že predmetné plnomocenstvo je riadne uložené v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica, a teda je súdu dostupné. 5. Žalovaná v duplike zotrvala na všetkých svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Medzi stranami nie je sporné, že došlo k škodovej udalostí spôsobenej poistencom žalovaného. že poškodenému vznikla škoda na motorovom vozidle, že žalovaný poskytol čiastočné poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla. Jediným predmetom sporu je otázka. čí žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom platného právneho základu nájmu, účelnosti a nevyhnutností celej uplatnenej doby prenájmu, existencie príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a uplatnenými nákladmi. Žalobca si uplatňuje nárok z titulu nájmu náhradného motorového vozidla Toyota Yaris Cross Hybrid, EVČ: J avšak v celom konaní nepreukázal, že bol oprávnený predmetné vozidlo prenechať do užívania. Za tejto procesnej situácie nie je možné ustáliť. že medzi žalobcom a poškodeným vznikol platný nájomný záväzok, a teda nemohla vzniknúť ani pohľadávka. ktorá by bola spôsobilým predmetom postúpenia (§ 524 OZ). Pokiaľ žalobca nepreukázal platný právny základ nájmu, nemohla vzniknúť ani právne relevantná škoda. ktorú by bol žalovaný povinný hradiť. Ak pôvodnému poškodenému nevznikla pohľadávka z platného a účelného nájmu, nemohla byť ani platne postúpená. Zmluva o postúpení pohľadávky nemôže suplovať chýbajúce hmotnoprávne predpoklady nároku. 6. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. 7. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 8. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 22.06. 2026 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu. 9. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam: 10. Dňa 09.08.2025 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol V. K., nar. XX.XX. XXXX. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviesť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXX/XXXX zo dňa 01.09.2025, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval 01.09.2025 do 11.09.2025. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému dňa faktúru č. XXXXXXXX, splatnú dňa 26.09.2025 na sumu 709,99 Eur s DPH za 11 dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla v sume 50,- Eur. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, na ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. 11. Žalovaná listom zo dňa 30.09. 2025 oznámila žalobcovi, že uvedeného dňa ukončila šetrenie poistnej udalosti a že poistné plnenie predstavuje suma 350,- Eur. Žalovaná priznala plnenie len za 5 dni nájmu náhradného vozidla, čo odôvodnila tým, že poistné plnenie za nájom náhradného vozidla priznáva len do vystavenia faktúry servisom. Dňa 01.10. 2025 žalovaná poskytla žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla poškodeným vo výške 350,- Eur. 12. Poškodený dňa 11.09. 2025 odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 709,99 Eur/s DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry č. XXXXXXXX v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09. 2025 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 359,99 Eur, ktorej postúpenie poškodený v ten istý deň oznámil žalovanej. 13. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími listinami predloženými v konaní a celým obsahom spisového materiálu. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoPZP),poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 8 ZoPZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 14. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 359,99 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného predstavujúcu nájomné za nájom náhradného vozidla poškodeného, ktorý nárok vyplývajúci z poistnej udalosti poškodený postúpil žalobcovi a uplatnená suma predstavuje rozdiel medzi nákladmi spojenými s prenájmom náhradného vozidla vo výške 709,99 Eur s DPH a plnením poskytnutým žalovaným vo výške 350,- Eur. .Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná na základe povinného zmluvného poistenia zodpovedá za škodu spôsobenú jej poistencom poškodenému, že protiprávnym konaním poistenca došlo ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného, že vozidlo bolo opravované v servise, že poškodený si v dôsledku nemožnosti používať poškodené vozidlo prenajal náhradné vozidlo 01.09. 2025 do 11.09. 2025. Ďalej nie je sporné, že servis vystavil dňa 11.09. 2025 faktúru na sumu 709,99 Eur /s DPH za nájom prenajatého náhradného vozidla, ktorú nedoručoval poškodenému, ale žalovanej, a že opravené vozidlo vydal reálne poškodenému dňa 11.09. 2025. Spornou skutočnosťou ostala dĺžka doby nájmu vozidla, keď žalovaná uznala ako účelnú a opodstatnenú dobu 5 dní, teda od prevzatia vozidla na opravu, do dňa vystavenia faktúry žalovanej za opravu vozidla, pričom ďalšie dni nájmu náhradného vozidla až do skutočného, reálneho vydania opraveného vozidla poškodenému neuznala a za obdobie 5 dní poistné plnenie v sume 359,99 Eur krátila. Zo strany žalovanej bola v rámci prostriedkov procesnej obrany namietaná jednak aktívna vecná legitimácia žalobcu, oprávnenie žalobcu nakladať s predmetom nájmu a účelnosť a nevyhnutnosť vynaložených finančných prostriedkov za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 06.09. 2025 do 11.09. 2025. 15. Aktívna vecná legitimácia je stav, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Pokiaľ ide o námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesenú žalovanou, súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným, ktorý je bez pochybností vo vzťahu k žalovanej v prípade súdneho konania aktívne vecne legitimovaným subjektom a žalobcom dňa 11.09. 2025 v zmysle ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k postúpeniu jeho hmotnoprávnych oprávnení voči žalovanej, zakotvených v príslušných ustanoveniach Zák. č. 381/2001 Z.z. Vzhľadom k tomu, že postúpenie pohľadávky (navyše nároku zo škodovej udalosti, nie zo záväzkovo-právneho vzťahu) oznámil žalovanej postupca (poškodený), nie je žalovaná v zmysle ust. § 526 ods. 2 OZ oprávnená dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení, resp. dožadovať sa jej preskúma súdom z hľadiska jej platnosti. 16. Pojem škoda treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. V danom prípade je nevyhnutná potreba žalobcu (právneho predchodcu) zadovážiť si náhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, nebola účastníkmi spochybňovaná. 17. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 291/2025, bod 35, 36 a 37 odôvodnenia: „ Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré v bodoch 11 a 23 tohto nálezu poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).“ 18. Súd nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému posúdil ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, v zmysle ktorého si poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, pričom nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením pohľadávky. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu mal súd za to, že táto je daná a bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09. 2025. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka poškodeného voči žalovanej z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného motorového vozidla, a to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Bolo nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, kedy si bol nútený prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil. Uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodeného stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. 19. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že po oprave poškodeného vozidla servisom dňa 05.09. 2025, ktorú dobu vypočítala žalovaná ako primeranú vzhľadom na poškodenie vozidla, odpadol dôvod na ďalší prenájom náhradného vozidla poškodeným až do 11.09. 2025, súd uvádza, že je nepochybné, že poškodený sa o zaslaní krycieho listu žalovanou nedozvedel, nakoľko tento bol doručovaný výlučne servisu. Ak žalovaná poukazuje na skutočnosť, že vozidlo bolo opravené už dňa 05.09. 2025 a poškodený si ho mohol zo servisu prevziať, súd uvádza, že nie je povinnosťou poškodeného sledovať, kedy je vozidlo, ktoré odovzdal do servisu reálne opravené, a už vôbec nie je povinný za prenájom náhradného vozidla, ktorá škoda vznikla výlučne zavinením poisteného u žalovanej reálne uhrádzať náklady spojené s prenájmom vozidla. Skutočnosť, že podľa výpočtov žalovanej bolo vozidlo opravené už po 5 dňoch nič nemení na fakte, že poškodený bol v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla, nútený používať náhradné vozidlo až do 11.09. 2025, teda do času, kedy mu servis vydal opravené motorové vozidlo a kedy mu bolo servisom umožnené opravené vozidlo si reálne prevziať. Poškodený totiž bol v zmluvnom vzťahu so servisom a nie so žalovanou a dĺžku opravy, resp. dispozície s vozidlom, ktoré mal v reálnej držbe servis, nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Poškodený navyše v žiadnom prípade nie je povinný v deň, kedy žalovaná doručí do servisu krycí list okamžite ,,utekať“ vyzdvihnúť si opravené vozidlo. Žalovaná si musí uvedomiť, že poškodený má takisto svoje denné povinnosti a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby vyzdvihnutie vozidla zo servisu realizoval okamžite na základe želania žalovanej. Ak je žalovaná presvedčená o tom, že opravované vozidlo malo byť vydané poškodenému už 05.09. 2025 a že servis ho až do 11.09. 2025 zadržiaval neoprávnene, v dôsledku čoho sú náklady za nájom náhradného vozidla za obdobie nasledujúcich 6-tich dní neúčelne vynaložené, musí si ich vymáhať priamo od servisu a nie v tejto časti bezdôvodne krátiť poistné plnenie poškodenému. Poškodený nie je so žalovanou v žiadnom zmluvnom vzťahu, ale jeho nárok voči žalovanej je nárokom zo zodpovednosti za škodu, spôsobenú poistencom žalovanej. Poškodený má voči žalovanej nárok na úhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla zavinením poistníka žalovanej na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Poškodený, ktorý sa do tejto situácie dostal nie vlastným zavinením, nemá žiadne nástroje na to, aby skúmal primeranú dĺžku opravy a náhradné vozidlo používal len po dobu, ktorú považuje za primeranú žalovaná. 20. K námietke žalovanej, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o nájme náhradného vozidla nebol oprávnený disponovať s predmetom nájmu súd uvádza, že na preukázanie svojho tvrdenia nepredložila súdu žiadny relevantný dôkaz. Navyše nie je sporné, že poškodený uvedené vozidlo reálne po dobu nájmu užíval a tiež skutočnosť, že žalovaná v rámci poistného plnenia náklady za nájom vozidla v rozsahu 5 dní aj uznala. 21. K začiatku plynutia omeškania žalovanej súd uvádza, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. ( pozri Ústavný súd SR v nálezoch zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020-29 a zo dňa 28.10.2021, sp. zn. III. ÚS 215/2020). Najvyšší súd SR v Uznesení zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 3Obdo/27/2021, v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na vyššie citované nálezy ústavného súdu a konštatuje, že ak súdy pri výklade ustanovenia § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania), a to s odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom SR označený ako ústavne nesúladný spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody, je potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci. Najvyšší súd dal do pozornosti aj predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach, konkrétne rozsudok z 21. mája 2020 sp. zn. 1Cob/100/2019, rozsudok zo dňa 29.09.2020 sp. zn. 2Cob/200/2019 a rozsudok zo dňa 27.04.2017 sp. zn. 1Cob/109/2016, v ktorých už Krajský súd v Bratislave prijal záver, že povinnosť poisťovateľa platiť úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje výlučne na nesplnenie nepeňažnej povinnosti upravenej v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak nezbavuje poisťovateľa povinnosti poisťovateľa platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2 OZ, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP včas. Súd v tomto smere upozorňuje aj na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/1/2022. 22. Náhrada škody, ktorú mala žalovaná vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostala s jeho plnením do omeškania žalobca si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, teda dňom 15.10. 2025. Od tohto dátumu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky priznanej súdom v zmysle vyššie citovaných ustanovení, keďže dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.), v príslušnej požadovanej základnej úrokovej sadzbe, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. 23. O trovách konania súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanej, keďže mal žalobca plný úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.