Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 27C/57/2024 z 26. 6. 2026
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 26. júna 2026, sp. zn. 27C/57/2024, ECLI:SK:MSBA4:2026:6124285552.6
Mestský súd Bratislava IV | 27C/57/2024 | ECLI:SK:MSBA4:2026:6124285552.6 | 2026-06-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie
Citované ustanovenia: § 177 ods. 2 písm. a) CSP, § 191 CSP, § 177 ods. 1 CSP, § 630 ObZ, § 427 ods. 1 OZ, § 427 ods. 2 OZ, § 429 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 663 OZ, § 671 ods. 1 OZ, § 524 ods. 1 OZ, OZ, § 525 ods. 1 OZ, § 525 ods. 2 OZ, § 580 OZ, § 581 ods. 2 OZ, § 581 ods. 3 OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 630 ods. 2 ObZ, § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c9c9819-4c6b-4bd1-b9fd-4f965ef167e6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:6124285552.6

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
27C/57/2024
6124285552
26. 06. 2026
Mgr. Radovan Ondreáš
ECLI:SK:MSBA4:2026:6124285552.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Radovanom Ondreášom v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava,
IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, Palárikova 15,
Bratislava, o zaplatenie 427,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 427,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 427,50 eur od 22.04.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.04.2024 a postúpenou
tunajšiemu súdu, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 427,50 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 427,50 eur od 22.04.2024 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 18.02.2024 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., IČO: XXXXXXX,
s miestom podnikania Lomená 26, 040 01 Košice – Staré Mesto. K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 12.03.2024, na základe ktorej
prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 12.03.2024 do
20.03.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia
krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre
vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové
vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 04.04.2024 na
sumu 1.279,17 eur bez DPH za 9 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému
titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na
neho. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s jeho
pohľadávkou voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.279,17

eur bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. On žalovaného vyzval na náhradu
nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená
poškodeným. Žalovaný dňa 09.04.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 851,67 eur.
Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a
na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie
v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa
žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia jemu ako postupníkovi v celosti, ktoré
bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 19.04.2024 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný
skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 04.04.2024 podľa oznámenia o poistnom plnení. K žalobe pripojil
listinné dôkazy: Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 12.03.2024; Protokol
o prenájme náhradného vozidla č. XXX/XXXX; Čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 20.03.2024;
Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 20.03.2024; Faktúra č.
XXXXXXXX zo dňa 20.03.2024; Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2024; Oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2023; Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo
dňa 20.03.2024; Doklad o úhrade - platba zo dňa 09.04.2024; Oznámenie o poistnom plnení zo dňa
05.04.2024.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení (odpore) zo dňa 17.05.2024 považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal
ju zamietnuť. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Mal za to že samotný inštitút
„započítania" je upravený v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, ktoré sa z hľadiska systematického
členenia noriem Občianskeho zákonníka nachádzajú v šiestom oddiely s názvom „Zánik záväzkov".
Inštitút započítania je teda napr. popri „splnení dlhu", ktoré je upravené v § 559 a nasl. Občianskeho
zákonníka jeden zo spôsobov, resp. jedna z foriem zániku záväzkov. Podľa jeho názoru však spôsob
zániku záväzku „započítaním" nemožno stotožňovať so spôsobom zániku záväzku „splnením", a
samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20. marca
2024 nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za prenájom č. XXXXXXXX z 20.03.2024
poškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno
ju považovať len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za prenájom č. XXXXXXXX z
20.03.2024 a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením.
V súvislosti s tým uviedol, že poškodený jeho záväzok vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného
vozidla č. XXXXXXXX z 20.03.2024 žalobcovi nikdy reálne neuhradil, a teda nepreukázal vznik ujmy
v jeho majetkovej sfére, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s reálne vynaloženými nákladmi na
prenájom náhradného vozidla. Poškodenému teda reálne voči žalovanej nikdy nevznikol zákonný nárok
na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v zmysle § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o
PZP. Nakoľko teda poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla č. 03352024 zo dňa 20.03.2024
žalobcovi reálne nikdy neuhradil a jeho nesplnený záväzok vyplývajúci z tejto faktúry za prenájom
náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 20. marca 2024 mal teda zaniknúť na základe vzájomného
započítania pohľadávok v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20. marca 2024, tak
podľa jeho názoru bola touto zmluvou o postúpení pohľadávky z 20.03.2024 postupovaná neexistujúca
pohľadávka poškodeného, a teda žalovaná má za to, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky
z 20.03.2024 bolo nemožné plnenie v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej uvádzal,
že ak medzi poškodený žalobcom skutočne došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok
a tým pádom aj k zániku nesplneného záväzku poškodeného uhradiť žalobcovi faktúru za prenájom
č. XXXXXXXX z 20.03.2024, tak zmluvou o postúpení pohľadávky z 20.03.2024 bola postupovaná
neexistujúca pohľadávka poškodeného, a aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní tak nemôže
byt' daná. Bol tiež toho názoru, že názoru, že pohľadávka žalobcu na úhradu faktúry za prenájom č.
XXXXXXXX z 20.03.2024 a pohľadávka poškodeného na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky
v čase vykonania započítacieho právneho úkonu vo forme dohody neboli spôsobilé na započítanie,
nakoľko neboli splatné, a teda nemohlo dôjsť ani k platnému započitaniu týchto pohľadávok. Ďalej
namietal, že žalobcom vyúčtovaná denná sadzba 137,50 eur bez DPH nie je cenou obvyklou v danom
regióne a čase. Denná sadzba za nájom náhradného vozidla zn. zn. BMW X3 s EČV: C. bola medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalobcom v zmysle Zmluvy o prenájme č. XXX/XXXX dojednaná vo
výške 165 eur s DPH / 137,50 eur bez DPH. Zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca si uplatňuje

žalovanú istinu v sume bez DPH ako rozdiel medzi ním vyúčtovanou dennou sadzbou (137,50 eur bez
DPH) a žalovanou priznanou dennou sadzbou (90 eur bez DPH) za deň, ktorá predstavuje sumu 47,50
eur na deň (9 dní x 47,50 € bez DPH = 427,50 eur bez DPH = žalovaná istina). Žalovaný poukázal na to,
že stanovil dennú sadzbu za zapožičanie náhradného vozidla vo výške 90 eur bez DPH za deň, pričom
vychádzal z prieskumu trhu s ohľadom na typ poškodeného vozidla právneho predchodcu žalobcu
(poškodeného) v danom čase a regióne (D. - E.). Na podporu žalovanou stanovenej dennej sadzby vo
výške 90 eur bez DPH tiež poukázal na faktúru č. XXXXXXXX, vystavenú samotným žalobcom dňa
29.04.2024, kde žalobca za náhradné vozidlo zn. BMW X3 účtoval pri dobe nájmu v trvaní dvoch dní
sumu 78,33 eur bez DPH / 94 eur z DPH na deň. Uvedené podľa neho už len potvrdzuje neúčelnosť
a neprimeranosť žalobcom žiadanej dennej sadzby v tomto konaní (137,50 eur bez DPH). Zároveň dal
do pozornosti, že poškodené vozidlo bolo opravované v autorizovanom servise MOTOR-CAR Košice
s.r.o., Dopravná 5, 040 01 Košice, ktorý okrem iného ponúka aj služby prenájmu náhradných vozidiel,
kde v ponuke má aj možnosť' prenájmu náhradných vozidiel porovnateľných poškodenému vozidlu,
konkrétne Mercedes Benz GLC SUV a F. G. GLC Kupé (pozn. v tomto prípade ide dokonca o novší
model ako poškodené vozidlo), ktoré obe prenajíma v sume 90 eur na deň. Ďalej poukázal na to, že
právny predchodca žalobcu (poškodený) je z úplne iného regiónu ako žalobca poskytujúci služby nájmu
náhradných vozidiel. Zo samotnej faktúry žalobcu č. XXXXXXXX vyplýva adresa poškodeného: H. XX,
XXXXX D. F.. Žalobca má adresu sídla: I. XXXX/XX, XXX XX J.. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že
ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného, pritom
dôkazné bremeno je na jeho strane. Samotná faktúra vystavená žalobcom za nájom náhradného vozidla
uplatnený nárok vonkoncom nepreukazuje a nie je možné ju bez ďalšieho považovať' ako za vyčíslenie
skutočnej škody, ktorá má byt' krytá povinným zmluvným poistením. Faktúra predstavuje daňový doklad
a sumu uvedenú žalobcom na faktúre nie je možné stotožňovať so škodou, na ktorej náhradu má nárok
voči žalovanej ako poisťovateľovi poškodený, resp. v posudzovanom prípade žalobca. Za nedôvodný
požadoval aj požadovaný úrok z omeškania, keďže považuje samotný nárok na zaplatenie istiny
za nedôvodný. Žalovaný k odporu priložil: Cenníky autopožičovní; Faktúra žalobcu č. XXXXXXXX;
Faktúra opravcu k poškodenému vozidlu; K. z webovej stránky opravcu potvrdzujúci možnosť prenájmu
náhradných vozidiel cez opravcu; Cenník opravcu k prenájmu náhradného vozidla zn. Mercedes Benz
GLC SUV a F. G. GLE na deň.
3. Žalobca v replike uviedol, že odpor žalovaného je nedôvodný a neopodstatnený, keď jeho obrana
nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť
plnenie splatnej pohľadávky. Za účelové a zavádzajúce považoval námietky žalovaného týkajúce sa
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. V zmysle jeho tvrdení by nemala existovať nijaká škoda na strane
poškodeného ani v prípade, ak by k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla došlo priamo jej
zaplatením, čo považoval za absurdné a nelogické. Obrana žalovaného je zároveň v rozpore s jeho
postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sám postúpenú pohľadávku žalobcovi čiastočne splnil a
až následne v priebehu konania spochybňuje aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a nedôvodnosť
započítania pohľadávok. Na rozdiel od žalovaného mal za to, že boli naplnené základné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri zohľadnení povahy
postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení, a v spojení s úpravou vyplývajúcou z ust. § 4
ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP, je žaloba skutkovo a právne dôvodná. Uvedené je v súlade s
materiálnym výkladom zákona, ktorý má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe prednosť pred striktne
formálnym výkladom práva. Poškodenému v dôsledku nutnej potreby prenajať si náhradné vozidlo
vznikol voči nemu ako prenajímateľovi záväzok preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok
vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie – započítaním vzájomných pohľadávok s
prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu
nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn. že účastníci
zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj
záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo
dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť
nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako
postupníkovi. Vyššie uvedený postup je súladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pričom v
zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky k úhrade nájomného došlo započítaním. K otázke vzniku práva
žalobcu poukázal na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky, kde si zmluvné strany dohodli započítanie
ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik
práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného v nadväznosti na citované dojednanie bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky.
Nesúhlasil taktiež s argumentáciou žalovaného o údajnej nemožnosti a neplatnosti započítania
vzájomných pohľadávok, keď jeho výklad § 581 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka je absolútne
nesprávny. Z obsahu § 581 ods. 1 až 3 jednoznačne vyplýva, že pokiaľ ustanovenia odsekov 1 a 2
upravujú prípady, v ktorých je vylúčené započítanie jednostranným právnym úkonom, odsek 3 upravuje
prípad započítania dohodou, keď stanovuje, že dohodou t.j. dvojstranným právnym úkonom možno
započítať aj tie pohľadávky, ktorých započítanie jednostranným právnym úkonom vylučujú ustanovenia
odseku 1 a 2. Systematickým a jazykovým výkladom uvedeného zákonného ustanovenia teda nemožno
dospieť k inému záveru než je ten, že dohodou je možné započítať akékoľvek pohľadávky (samozrejme
s výnimkou prípadov, kedy je možnosť ich započítania dohodou zákonom výslovne vylúčená). To
je v konečnom dôsledku v plnom súlade s jednou zo základných zásad demokratického právneho
štátu zakotvenou v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, v zmysle ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. § 581 ods. 3 Občianskeho
zákonníka teda nielen že nezakazuje, ale naopak, výslovne dovoľuje dohodou započítať aj pohľadávky
uvedené v predchádzajúcich odsekoch 1 a 2, t.j. aj pohľadávky, ktoré ešte nie sú splatné. Ako k
tomu uvádza odborná literatúra, „Občiansky zákonník zo zmluvného započítania nevylučuje žiadnu
pohľadávku, dokonca umožňuje započítanie aj takých pohľadávok, ktoré sú vylúčené z jednostranného
započítania (§581 ods. 1 a 2 OZ). Na základe dohody účastníkov možno teda dohodnúť aj započítanie
proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Proti pohľadávkam na náhradu
škody spôsobenej na zdraví možno dohodou pripustiť započítanie akýchkoľvek vzájomných pohľadávok.
Takisto možno dohodnúť započítanie pohľadávok z vkladov a premlčaných alebo nežalovateľných
pohľadávok. Proti splatnej pohľadávke možno dohodou započítať aj nesplatnú pohľadávku“ (Fekete ,I.:
Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1724). Záver žalovaného
o údajnej nespôsobilosti vzájomných pohľadávok a teda neplatnosti započítania je tak podľa neho
nutne záverom nesprávnym. K výške denného nájomného za náhradné vozidlo žalobca uviedol, že
ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste
a čase, podľa jeho názoru účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného,
ktorá by svedčila jej tvrdeniam. Je toho názoru, že prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno
považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného
vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je
uvádzaná cena finálna. Pokiaľ teda žalovaný sám stanovil ako primeranú výšku denného nájomného
práve sumu 90 eur, takýto postup považoval za svojvoľný a neopodstatnený. Poukazujeme na to, že
výška denného nájmu sa odvíja okrem iného aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového
vozidla, s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu bola
výška denného nájomného vozidla BMW X3 v danom prípade stanovená na sumu 137,50 eur bez DPH
aj s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla Mercedes Benz GLE, t. j. SUV
prémiovej triedy. Predložil prehľad cien denného nájmu porovnateľných vozidiel v okrese D., z ktorých
vyplýva, že autopožičovňa Driverent poskytuje prenájom porovnateľného motorového vozidla (BMW X3)
za denné nájomné vo výške 182 eur, autopožičovňa RentAuto za denné nájomné vo výške 150 eur
(VW Touareg) a autopožičovňa MKCar za denné nájomné vo výške 178 eur (Mercedes Benz GLE –
rovnaké vozidlo ako vozidlo poškodeného). Vzhľadom na uvedené mal za to, že ním účtovaná výška
denného nájomného v sume 137,50 eur bez DPH je cenou primeranou, obvyklou a teda uplatnený
nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste
a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Žalovaný pri určovaní ceny prenájmu vychádza
pravdepodobne tiež z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi v závislosti od dĺžky prenájmu, čo
však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky
bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako
dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity.
Žalobca však nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena za
každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť
dĺžku trvania opravy. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej
kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy
dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti
– vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom, resp. poskytnutia
poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku
denného nájomného. Keby si aj poškodený prenajal vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave
dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných
zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo

na dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy
– kedy denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by oprava poškodeného vozidla skončila
skôr ako dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného,
prípadne by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Z
judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej
nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky,
ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za
prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní
o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom
internetu (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). K vyjadreniu priložil: Cenníky
autopožičovní; Faktúra žalobcu č. XXXXXXXX; Faktúra opravcu k poškodenému vozidlu; Printscreen
z webovej stránky opravcu potvrdzujúci možnosť' prenájmu náhradných vozidiel cez opravcu; Cenník
opravcu k prenájmu náhradného vozidla zn. Mercedes Benz GLC SUV a F. G. GLE na deň. Prehľad
cien nájmu porovnateľných vozidiel v okrese Košice - autopožičovne Driverent, RentAuto a MKCar.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 23.01.2025 označil argumentáciu žalobcu k výške dennej sadzby za
nájom náhradného vozidla za účelovú s cieľom obhájiť si neprimerane účtovanú dennú sadzbu zo
strany žalobcu. Za absurdnú ju považoval už len s ohľadom na podstatné skutočnosti, že poškodené
vozidlo bolo opravované v autorizovanom servise MOTOR-CAR Košice s.r.0., L. X, XXX XX D., ktorý
okrem iného ponúka aj služby prenájmu náhradných vozidiel, kde v ponuke má aj možnosť prenájmu
náhradných vozidiel porovnateľných poškodenému vozidlu, konkrétne Mercedes Benz GLC SUV a F.
G. GLC Kupé (pozn. v tomto prípade ide dokonca o novší model ako poškodené vozidlo), ktoré obe
prenajíma v sume 90 eur na deň. poukázala na faktúru č. XXXXXXXX, vystavenú samotným žalobcom
dňa 29. apríl 2024, kde samotný žalobca za náhradné vozidlo zn. BMW X3 účtoval pri dobe nájmu v
trvaní dvoch dní sumu 78.33 eur bez DPH /94 eur z DPH na deň. Na vyššie uvedené žalobca vo svojom
vyjadrení nijako nereagoval, čo len potvrdzuje neúčelnosť a neprimeranosť žalobcom žiadanej dennej
sadzby v tomto konaní (137,50 eur bez
DPH). Namietal argumentáciu žalobcu, že výška denného nájmu sa odvíja tiež od typu a kategóriu
poškodeného motorového vozidla. Uviedol, že pokiaľ sa poškodený dobrovoľne rozhodne prenajať si
lacnejšie vozidlo nižšej kategórie, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, cena prenájmu tohto
vozidla musí zodpovedať cenám obvyklým v danom mieste a čase za prenájom vozidiel porovnateľných
so skutočne prenajatým vozidlom. P“Oukázal na to, že poškodený mal od žalobcu zapožičané náhradné
vozidlo zn. BMW X3, ktoré je nižšej triedy (kategórie) ako bolo poškodené vozidlo zn. Mercedes Benz
GLE. Na podporu uvedeného dokladá do konania prílohy, z ktorých už len nasledovné technické
rozdielne parametre majú za následok aj samotný rozdiel v triedach: 1/ V zdvihovom objeme valcov:
Kým pri vozidle BMW X3 je tento údaj 1995,0 cm3, tak pri poškodenom vozidle (Mercedes Benz
GLE 350 d 4 Matic) je tento údaj 2987,0 cm3; 2/ Údaj o najväčšom výkone motore/otáčky: Kým
pri vozidle BMWX3 je tento údaj 140.00 kw, pri poškodenom vozidle je to 190.00 kw. Zjedodušene
povedané, Mercedes Benz GLE 350 d 4 Matic má silnejší motor tzv. 6valec, zatiaľ čovozidlo BMW X3 je
4valec. Sám žalobca poškodené vozidlo označuje ako SUV prémiovej triedy. Nemožno argumentovať
dennou sadzbou vo vzťahu k vyššej kategórie ako bolo zapožičané samotné náhradné vozidlo a za
nenáležité považoval aj žalobcom doložené cenníky. Poukázal tiež, že z nich nie je zrejmé z akého sú
obdobia. Doložil aktuálny cenník spoločnosti MK car sk k vozidlu Mercedes-Benz GLE 400d coupe new
model a k Mercedes-Benz GLE 350d 4matic coupe. Žalobcom doložený cenník driverent považoval
za neakceptovateľný nedôveryhodný, nakoľko z danej webovej stránky sa mu nepodarilo nájsť žiaden
kontakt na danú firmu. Poukázal tiež na samotné postavenie žalobcu ako prenajímateľa náhradných
vozidiel, na čom si založil svoju primárnu podnikateľskú činnosť. Na svojej verejne dostupnej webovej
stránke (www.pomocmotorisom) v sekcii .O nás" deklaruje pre poškodených nasledovné skutočnosti:
„Poradíme pri výbere najvhodnejšieho autoservisu. Bezplatné zapožičanie náhradného vozidla počas
celej doby opravy: V časti „Náhradné vozidlo" zase žalobca deklaruje nasledovné : „Poskytneme Vám
náhradné vozidlo z PZP vinníka počas celej dúžky opravy Vášho vozidla. Náhradné vozidlo vám
zapožičiame a nájomné si budeme uplatňovať u poisťovne vinníka nehody."
5. Prvýkrát súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 27C/57/2024-119 zo dňa 20.04.2025, ktorým žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na odvolanie
žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3CoCsp/90/2025-189 zo dňa 30.03.2026 tento
rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo

svojom rozhodnutí dal do pozornosti spornosť primeranosti výšky účtovaného denného nájomného
za používanie náhradného vozidla v sume 137,50 eur. Je podľa neho zrejmé, že žalobca vo vzťahu
k žalovanou uvádzaným skutkovým okolnostiam týkajúcim sa výšky stanovenej sadzby denného
nájomného predložil iné skutkové tvrdenia, a preto sa skutkové okolnosti viažuce sa na obvyklosť
denného nájomného za náhradné vozidlo stali medzi stranami spornými. Na uvedené pritom nemalo
žiaden vplyv to, že sa žalobca následne konkrétne nevyjadril a nespochybnil údaje týkajúce sa
výšky nájomného motorového vozidla zn. BMV X3 na faktúre zo dňa 29.04.2024; túto totiž žalovaná
predložila ako jeden z dôkazov podporujúcich správnosť ňou stanovenej dennej sadzby nájomného
v sume 90 eur bez DPH, a nie ako dôkaz svedčiaci o obchodnej praxi žalobcu, ako nesprávne
konštatoval súd prvej inštancie. V dôsledku toho, že žalobca nereagoval na predloženú faktúru však
nedošlo k prekvalifikovaniu sporných skutkových tvrdení strán týkajúcich sa (ne)primeranosti ceny
nájmu náhradného vozidla na tvrdenia nesporné...Predmetná faktúra mala byť vyhodnotená v kontexte
ostatných skutkových tvrdení a predložených dôkazov postupom súdu podľa § 191 C.s.p. Vzhľadom
na účinné popretie skutkových tvrdení ohľadne stanovenia dennej sadzby nájomného za náhradné
motorové vozidlo, t. j. existenciu spornosti v otázke primeranosti žalobcom fakturovanej ceny prenájmu,
nebola splnená jedna z podmienok na rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177
ods. 2 písm. a) C.s.p., ako správne namietal žalobca. S touto spornosťou sa mal súd prvej inštancie
vyrovnať na súdnom pojednávaní. Tunajšiemu súdu uložil, že v novom rozhodnutí konajúci súd posúdi
opätovne dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 427,50 eura s príslušenstvom uplatneného
titulom náhrady nákladov na prenájom náhradného vozidla. Na prejednanie veci nariadi pojednávanie,
vykoná dokazovanie v intenciách prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany sporových strán,
sústrediac sa na spornosť v otázke primeranosti ceny denného nájmu náhradného motorového vozidla,
a po jeho zhodnotení, ustáli skutkový stav, na ktorý aplikuje zodpovedajúce ustanovenia právnych
predpisov a vec posúdi po právnej stránke. K tomu poukázal, že v zmysle ustálenej judikatúry má v
zásade poškodený nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla (prevyšujúcich náklady
na prevádzku vlastného vozidla) v rozsahu, v akom boli tieto nutne a účelne vynaložené na zapožičanie
náhradného vozidla, zodpovedajúceho parametrom pôvodného (poškodeného) motorového vozidla, z
užívania ktorého bol vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady je obmedzený hľadiskom účelnosti,
preto pri určení skutočnej škody je treba túto stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných
vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou
(napr. dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo), ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.
Je povinnosťou poškodeného preukázať, že si náhradné vozidlo požičal účelne. Musí preukázať, prečo
a z akého dôvodu bol nútený požičať si náhradné vozidlo. Pri účelnosti nákladov treba vychádzať z
časového a z cenového hľadiska. Časové hľadisko zohľadňuje celkovú dobu trvania nájmu, cenové
hľadisko zohľadňuje primeranosť jednotkovej ceny za prenájom vozidla. Poškodený si môže prenajať
len porovnateľné motorové vozidlo, t. j. náhradné vozidlo má zodpovedať rovnakej triede, akú malo
poškodené motorové vozidlo. Zákon neukladá poškodenému povinnosť hľadať poisťovňu, ktorá by
prenajímala motorové vozidlá najlacnejšie, ani nie je povinný robiť akýkoľvek cenový prieskum pri výbere
náhradného vozidla. Za obvyklú cenu nemožno považovať ani cenu najlacnejšej, ale ani najdrahšej
autopožičovne. Obvyklosť ceny je potrebné posudzovať v kontexte porovnateľných podmienok nájmu a
posúdiť sumárne ponuky od ceny najnižšej až po najvyššiu. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3 MCdo 3/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/110/2021).
6. Po vrátení veci súd vytýčil pojednávanie vo veci na prejenanie veci (§ 177 ods. 1 C.s.p.). Na
pojednávaní dňa 05.06.2026. Žalobca uviedol, že v otázke obvyklosti nájmu za náhradné vozidlo je
potrebné vychádzať z účelnosti a primeranosti denného nájomného a brať ohľad na to, či fakturovaná
suma výrazne nevybočuje zo zistených sadzieb porovnateľných nájmov. Keďže poškodený vopred
nepozná počet dní nájmu, nie je náležité vychádzať z časového hľadiska v zmysle celkovej sumy za
nájom, ale hľadiska sadzby denného nájomného.
6.1 Žalovaný na danom pojednávaní uviedol, že cena nájmu bola výrazne nadhodnotená. O tej
skutočnosti svedčí samotná nimi poukazovaná faktúra vystavená žalobcom vo výrazne nižšej sume
za nájom toho istého vozidla priamo zodpovedajúcom období. Sporná účtovaná suma denného
nájmu podľa nich nezodpovedá parametrom trhu. Žalobca ničím nepreukázal primeranosť a obvyklosť
účtovanej ceny. Pokiaľ poukazoval na ceny z portálu L., tento považujú za fiktívny pričom uvedené ceny
nezodpovedajú obvyklým cenám. Z daného portálu nie je možné si reálne požičať vozidlo, slúži len na
uvádzanie cien. Je účelový a fiktívny, pričom držiteľom domény je tá istá osoba ako držiteľ domény
žalobcu – či jeho predchádzajúcej domény. V tom konkrétne poukazoval na ďalšie takéto portály K., M.

a N. a držiteľa domény O. F. O., názov držiteľa F. P.. Ďalej poukázal na to, že oprava bola vykonaná
v autorizovanom servise, ktorý disponoval náhradnými vozidlami, ktoré ponúkal. Ten ponúkal vozidlá
v rádovo nižších sumách. Dôvod, prečo poškodený nevyužil jeho služby nie je známy, ale nie je však
ani podstatný. Dal do pozornosti, že na právneho predchodcu žalobcu p. B., ktorý je podnikateľským
subjektom a ako má postupovať pri správe svojho majetku v rámci podnikateľskej činnosti, sú kladené
zákonom vyššie nároky. Pokiaľ žalobca odkazoval na judikatúru v otázke skúmania primeranosti ceny,
tie sa týkajú konania spotrebiteľa nie konania podnikateľského subjektu, ako tomu bolo v danom prípade.
Nie je známe z akého listinného dôkazu žalobca vychádza, keď tvrdí, že doba nájmu nebola známa a
nemožno z nej pri hodnotení primeranosti vychádzať. Poukázal na obsah samotnej nájomnej zmluvy,
ktorá konkrétne uvádza dobu nájmu v tomto prípade. Nie je tak možné vychádzať z toho, že doba
nájmu nebola známa. Tiež odkázal na závery zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu v ods. 30., že je
povinnosťou poškodeného preukazovať účelnosť výšky nájmu. V tomto prípade sa to teda vzťahuje na
žalobcu, ktorý to nepreukázal. Žalovaný predložil listinné dôkazy – 5 listín v dvoch rovnopisoch: Výstupy
z vyhľadávania domén O..O. – 4 listiny a snímka z vyhľadávania európskych domén whois.eurid.eu pre
výstup Q.. Súd jednej rovnopis listín doručil krátkou cestou žalobcovi.
6.2 Žalobu záverečnej reči uviedol, že cena nájmu za iné vozidlo v zmysle odkazovanej doloženej faktúry
je pre danú vec irelevantná. Nemožno z nej vyrádzať a považovať ju za obvyklú a aplikovať na tento
prípad. K žalovaným predloženým vyhľadávaniam domén a poukazovanému držiteľovi domén uviedol,
že tiež nesúvisia s predmetným sporom. Takéto dôkazy nič nepreukazujú, nesúvisia s prejedávanou
vecou a žiadajú uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. Pokaľ žalovaný namietal ceny nájmov
z príslušnej domény, poukázal, že vychádzali z ponúk, ktoré sú všetkým rovnako prístupné. Ďalej
k tvrdeniam o neprimeranosti účtovanej ceny nájmu odkázal na vyjadrenie samotného žalovaného
z 23.01.2025 a cenník spoločnosti MKcar, ktorý vozidlo Mercedes Benz GLE ponúkal za 144 eur
bez DPH, čo je výrazne vyššia suma ako stanovil žalovaný pri šetrení poistnej udalosti. Ak žalovaný
uvádzal, že autorizovaný servis vykonávajúci opravu tiež ponúkal na prenájom náhradné vozidlá,
to že poškodenému bolo takého vozidlo priamo ponúkané žalovaný nepreukázal a tieto námietky
sú teda bezpredmetné. Dala do pozornosti, že poisťovňa nemôže meniť dôvod krotenia poistného
plnenia. Pokiaľ žalovaný teda ako príslušný dôvod uviedol výšku dennej sadzby na ostatné námietky
nemožno prihliadať. Poukázala, že zmluva o nájme zo zákona nemusí mať obligatórne písomnú formu
a predložená zmluva len deklaruje a je písomným potvrdením uzatvorenej nájomnej zmluvy.
6.3 Žalovaný na záver považoval námietku koncentrácie zo strany žalobcu za nedôvodné, že keď
po vrátení veci možno navrhovať nové dôkazy. Listinné dôkazy predložil pri jeho prvom úkone po
vrátení a ich predloženie si nevyžiadalo ani potrebu odročenia pojednávania. K povahe priameho nároku
poškodeného poukázal na to, že ide v prvom rade o zodpovednosť poškodeného a v tomto prípade teda
žalobcu preukázať dôvodnosť a primeranosť účtovanej ceny nájmu náhradného vozila. Až po splnení
si jeho povinnosti, je daná povinnosť poisťovne uviesť dôvod krátenia poistného plnenia, ktorý nemôže
meniť. Pokiaľ žalobca uviedol že predložená nájomná zmluva je len potvrdením zmluvy, ktorá nemusí
byť uzatvorená písomne, poukázal že v danom prípade vzhľadom na povahu podnikateľských subjektov
sa na nájom medzi prenajímateľom a nájomcom vzťahuje § 630 (2) Obchodného zákonníka. Podľa neho
táto zmluva vyžaduje písomnú formu a ak nebola daná náležitosť splnená, zmluva je neplatná. Aj z
iných konaní je zrejmý postup žalobcu pri uzatváraní týchto zmlúv, kedy sa doba nájmu dopĺňa ex post
následne, nie na základe dodatku ale elektronický. Je zrejmé, že doplnenie bolo vykonané elektronický,
pričom pri tejto forme vzhľadom na danú zmluvu nie je podľa nich splnená ani náležitosť riadneho
podpisu. Zmluva tak nebola zodpovedajúcim spôsobom podpísaná. Namietal tiež preukázanie samotnej
účelnosti prenájmu náhradného vozila. Formulácia v rámci čestného vyhlásenia, že poškodený „nemá
k dispozícii iné vhodné vozidlo“, nie je spôsobilá preukázať účelnosť nájmu. Nebolo teda uvedené, že
nemá k dispozícii iné vozidlo, ale iné „vhodné“ vozidlo, čo je danom prípade nejasné. Žiadal, aby súd
žalobu zamietol priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Na základe nesporných skutkových tvrdení a na pojednávaní vykonaného dokazovania predloženými
listinnými dôkazmi, súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 18.02.2024 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle F. G. P., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., IČO: XXXXXXXX, s miestom
podnikania H. XX, D., pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného. Poškodený nechal motorové vozidlo opraviť v autorizovanom autoservise

MOTOR-CAR Košice s.r.o., L. X, XXX XX D. (ďalej aj „autoservis"). Vozidlo bolo prevzaté do
autoservisu za účelom opravy dňa 12.03.2024 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany
žalovaného dňa 20.03.2024 bolo odovzdané poškodenému. Autoservis faktúrou č. XXXXXXXXXX zo
dňa 20.03.2024, s rovnakým dátumom splatnosti a dodania, fakturoval poškodenému za opravu vozidla
sumu 2.182,32 eur s DPH (1.818,60 eur bez DPH). Dňa 12.03.2024 žalobca uzatvoril s poškodeným
Zmluvu o nájme č. XXX/XXXX, na základe ktorej mu prenajal náhradné motorové vozidlo BMW X3 s tým,
že nájom trval od 12.03.2024 do 20.03.2024. V Čestnom prehlásení zo dňa 20.03.2024 poškonedný
uvádza, že v uvedenom období nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol
pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa
20.03.2024 so splatnosťou dňa 04.04.2024 žalobca fakturoval poškodenému za prenájom náhradného
motorového vozidla sumu 1.535 eur (1.279,17 eur bez DPD, za 9 dní po 165 eur (137,50 eur bez
DPH) vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla 50 eur (41,67 eur bez DPH). Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2024 poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému titulom
nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom
zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky
s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry za nájom náhradného motorového
vozidla č. XXXXXXXX s tým, že postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému listom zo dňa
20.03.2024. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky vo výške 1.279,17 eur bez DPH
listom zo dňa 20.03.2024. Žalovaný listom zo dňa 05.04.2024 oznámil žalobcovi, že dňa 04.04.2024
ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal mu sumu 851,67 eur. Uviedol, že neprimerane účtovanú dennú
sadzbu na náhradné vozidlo upravil na 90 eur bez DPH za deň. V prehľade popis položiek tak účtovanú
sumu znížil o 427,50 eur predstavujúcu neprimerané náklady na náhradné vozidlo. Priznaná suma bola
pripísaná na účet žalobcu dňa 09.04.2024.
8.1 Z faktúry č. XXXXXXXX vystavenej žalobcom O. F. O., so sídlom Uzovský Šalgov (objednávka č.
XXX/XXXX) vyplýva, že žalobca si za nájom vozidla BMW X 3 od 17.04.2024 do 18.04.2024 účtoval
dennú sumu nájmu 78,33 eur bez DPH (94 eur s DPH).
8.2 Z cenníkov doložených žalovaným súd zistil, že autopožičovňa MKcar ponúkala prenájom vozidla
Mercedes-Benz GLE 400d coupe new model za sumu 144 eur bez DPH za 1 deň (č.l. 66), vozidlo
Mercedes-Benz GLE 400d 4matic coupe za sumu 143 eur bez DPH za 1 deň (č.l. 69) a vozidlo MercedesBenz GLE 350d 4matic coupe za 158 eur bez DPH za 1 deň (č.l. 21). V cenníku autopožičovne MotorCar je uvedená cena pri type vozidla Mercedes-Benz GLC suma 90eur/deň (č.l. 29). a v cenníku
autopožičovne Luxury Motors je uvedená cena pri type vozidla Mercedes-Benz GLE suma 89eur/deň
s DPH, bez uvedenia rozpisu dĺžky trvania nájmu (č.l. 24-26).
8.3. Z cenníkov predložených žalobcom vyplýva, že stránka driverent.sk ponúka vozidlo Mercedes GLC,
4x4 za sumu 165 eur za 1-7 dní (č.l. 34), stránka rentauto.sk ponúka vozidlo VW Touareg za sumu 150
eur na 1-14 dní (č.l. 37). Doložil cenník autopožičovne MKcar, ktorá ponúka vozidlo Mercedes-Benz GLE
400d coupe new model za sumu 178 eur za 1 deň (č.l. 38).
9. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické
osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
9.1 Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
9.2 Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.
9.3 Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
9.4 Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
9.5 Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

9.6 Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
9.7 Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
9.8 Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
9.9 Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
9.10 Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za
doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako
nedoručené.
9.11 Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
9.12 Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu
9.13 Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
9.14 Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.
9.16 Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
9.17 Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.
9.18 Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

9.19 Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
9.20 Podľa § 581 ods. 3 OZ, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené
v odsekoch 1 a 2.
9.21 § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
9.22 Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9.23 Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
9.24 Podľa § 630 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),
zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný
prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu.
9.25 Podľa § 630 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje písomnú formu.
10. Predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy 427,50 eur s príslušenstvom, ktorého sa žalobca
domáhal voči žalovanému – poisťovni ako postupník pohľadávky od poškodeného z titulu neuznania
(krátenia) časti poistného plnenia z poistnej udalosti (škoda na vozidle) za nájom náhradného vozidla
(v období 12.03.2024 do 20.03.2024), ktorá prevyšovala sumu 90 eur bez DPH za deň. Neboli teda
spornými rozhodujúce skutkové okolnosti o samotnom čaše opravy motorového vozidla, doby nájmu
náhradného vozidla (počet dní), ktorú žalovaný nenamietal a z ktorej zhodne vychádzal pri priznaní
dennej sumy nájmu. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení tiež odkázal na správnosť záveru o aktívnej
vecnej legitimácii žalobcu v spore zo strany súdu prvej inštancie o jeho vyhodnotenia neopodstatnenosti
námietok žalovaného vo vzťahu k cesii pohľadávky poškodeného. Možno tak zopakovať, že škodová
pohľadávka poškodeného bola spôsobilou byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 OZ, keď neboli
dané vylučúcich dôvody prípadov v zmysle § 525 OZ. Taktiež skutočnosť, že došlo k prevodu práva
medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje
rozpor s § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla.
11. Predmetom posúdenia bola najmä primeranosť výšky účtovaného nájmu náhradného vozidla, ktoré
si žalobca uplatňoval v sume 137,50 eur bez DPH (165 eur s DPH), ako aj následne v konaní žalovaným
vznesené námietky.
11. Pokiaľ žalovaný v rámci prednesu na pojednávaní namietal tiež samotnú účelnosť nájmu, ktorá
podľa neho nevyplýva z formulácie v príslušnom čestnom vyhlásení (č.l. 6) uvedeného prehlásenia,
že mal k dispozícií iné „vhodné“ vozidlo, jeho námietku súd považoval za nedôvodnú. Účelnosť
nájmu bola preukázaná daným čestným prehlásením poškodeného ako podnikateľa, ktorý poukázal na
nevyhnutnosť daného vozidla z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Uviedol tiež, že nemal
k dispozícii na ten účel iné vhodné vozidlo. Žalovaný uvedené skutočnosť len všeobecne spochybňoval
formuláciou o vhodnom vozidle, avšak svoje námietky ničím relevantne nepodkladal. Na tomto mieste je
potrebné poukázať tiež na to, že podľa názoru súdu žalovaným realizované vágne spochybňovanie bez
vlastného návrhu dokazovania nezodpovedá rozloženiu dôkazného bremena v danom prípade. K tomu
poukazuje podporne na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS/322/2025-31 zo dňa 17.07.2025, ktorý
jednoznačne konštatoval, že bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre
posúdenie toho, že ďalšie trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. V totožných okolnostiach
prejednávanej veci považoval za neudržateľnú argumentáciu o to, že skutočnosti odôvodňujúce účelnosť
trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený. Predovšetkým je však nevyhnutné dať
do pozornosti, že takého jeho námietky prezentované v predmetnom konaní neboli dôvodom krátenia
poistného plnenia v príslušnom oznámení zo dňa 05.04.2024. Aj v prípade PZP má poisťovňa likvidujúca

poistnú udalosť povinnosť vysvetliť dôvody, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo znížila poškodenému
poistné plnenie, a to priamo v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, pričom poskytnuté určenie
dôvodov krátenia je v tomto rozsahu pre ňu záväzným. Ak teda žalovaný nepovažoval nájom za
neúčelný z dôvodu nepreukázania jeho nutnosti či účelnosti a využívania náhradného vozidla, žalovaný
na takomto dôvode nezaložil krátenie poistného plnenia. Naopak sám priznal nájom za všetkých 9 dní,
teda nemohol mať pochybnosti o jeho samotnej účelnosti. Takáto jeho argumentácia až v tomto konaní
je teda nielen zjavne účelovou ale najmä neprípustnou - v rozpore s § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP.
Nesprávnymi sú vyjadrenia žalovaného o tom, že povinnosť poisťovne uviesť dôvod krátenia poistného
plnenia, ktorý nemôže meniť, by mala byť daná až v prípade preukázania dôvodnosti a primeranosti
účtovanej ceny nájmu náhradného vozila. Takýto výklad je účelový a ničím nepodložený. Ide zjavne
o samostatné a na sebe nezávislé dôvody, pre ktoré mala možnosť zistiť a konštatovať a konštatovať
už počas likvidácie.
12. V tomto smere bola rovnako neprípustnou v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP aj námietka
nesprávneho podpisu zmluvy o nájme či jej samotnej neplatnosti, ktoré žalovaný vznášal taktiež až
v rámci predmetného konania (jeho prednesu na pojednávaní). Okrem toho, pokiaľ poukazoval aj
na vyjadrenie žalobcu (právnej zástupkyne), že predložená nájomná zmluva je potvrdením zmluvy,
uvedené samo o sebe nezodpovedá nedodržaniu písomnej formy tohto právneho úkonu (nájomnej
zmluvy uzatvorenej medzi podnikateľmi) v zmysle príslušného § 630 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Všeobecne za písomnú formu zmluvy možno považovať odkazované písomné potvrdenie o uzatvorení
zmluvy. Žalobca pritom netvrdil, že by nájomná zmluva nebola uzatvorená písomne, naopak dokladal
kópiu písomnú zmluvu zo dňa 12.03.2024 (č.l. 5). Ak teda na pojednávaní nad rámec len nenáležite
uvádzal, že obligatórne ani nemusí mať písomnú formu, nemalo to v danom prípade osobitný význam.
Žalovaný popri svojich nedostatočných tvrdeniach – výhradách o zrejmom postupe žalobcu a zjavných
nedostatkoch podpisu, priamo nenavrhoval príslušné dokazovanie spôsobilé vyvrátiť zodpovedajúcu
(dovtedy nenamietanú) formu zmluvu, a toto ani inak nepreukázal. Dokument mal nesporne k dispozícii,
a to už v rámci posúdenia likvidácie. Ako bolo poukázané, takýto dôvod krátenia nevymedzoval, k čomu
opätovne súd odkazuje na nemožnosť zmeny dôvodu krátenia/odmietnutia poistného plnenia. Navyše
sa žiada uviesť, že pokiaľ by aj bol takýto právny úkon neplatný, nájomca by bol povinný v zmysle
ustálenej judikatúry poskytnúť prenajímateľovi peňažnú náhradu, ktorá musí zodpovedať peňažnému
oceneniu získaného bezdôvodného obohatenia, ktoré by v číselnom vyjadrení v zmysle ustálenej
judikatúry nepredstavovalo inú sumu. Nebolo sporným, že poškodenému bol poskytnuté náhradné
vozidlo od 12.03.2024 do 20.03.2024, kedy sa jeho vozidlo nachádzalo v autoservise. Na rozhodnutie
súdu v tejto veci by nemohla mať teda vplyv ani prípadná žalovaným tvrdená neplatnosť. Súd v tejto
otázke poukazuje tiež napr. na súladné závery v rozsudkoch Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/84/2023
zo dňa 30.04.2024 a sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 30.04.2024.
13. Možno tiež dodať, že žalovaný na druhej strane nesporoval písomnú formu zmluvy o nájme v časti
jeho argumentácie o nenáležitom spôsobe zmeny zmluvy elektronickým dopĺňaním údajov (nie na
základe dodatku k zmluve), čoho výsledkom je, že predložená nájomná zmluva obsahuje aj doplnené
konečné údaje o trvaní nájmu. V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje na tú významnú skutočnosť pre
následné posúdenie, že v čase dojednania a uzatvorenia zmluvy, nebol zrejmý presný čas trvania nájmu
náhradného vozidla. Od toho sa potom odvíja aj denná cena nájomného (ktorá potom v závislosti od
počtu dní tvorila celkové uplatňované náklady v rámci poistného plnenia) a voči nej smeroval aj uplatnený
dôvod krátenia poistného plnenia (priznaná nižšia sadzba 90 eur/deň bez DPH). Pokiaľ je úlohou
súdu vyhodnotiť primeranosť tejto spornej veličiny, je najskôr potrebné vymedziť, že porovnávanie ceny
nájmov sa v tomto prípade dá objektívne vykonávať len vo vzťahu k položke ceny za 1 deň prenájmu.
Poškodený v čase prevzatia náhradného vozidla nemohol poznať (budúci) skutočný čas opravy a dátum,
kedy bude mať svoje opravené vozidlo k dispozícii. Túto skutočnosť samú osebe nespochybňoval ani
žalovaný, naopak, ako je uvedené vyššie, sám ju používal v rámci argumentácie o dopĺňaní nájomnej
zmluvy. Pokaľ by teda poškodený vychádzal z porovnania cien za dlhšie a potenciálne neprimerané dlhé
časové obdobie, vystavil by sa dôvodnej hrozbe krátenia poistného plnenia pre neúčelnosť dohodnutého
dlhšieho nájmu. V zmysle uzavretej nájomnej zmluvy bola naopak cena vozidla za deň fixná, čo mohlo
(logicky) predstavovať výhodu v rámci danej neurčitej doby nájmu (aj s prihliadnutím na krytie a prípadné
požiadavky zo strany poisťovne) a poškodenému umožnilo aj posúdenie primeranosti ceny ako jednej
veličiny, ktorá je určitá.

14. Pri samotnom prieskume dokladaných cenníkov súd ďalej poukazuje, že už v rámci cenníkov
porovnateľných vozidiel predložených žalovaným (sumarizované v ods. 8.2 odôvodnenia) na podporu
jeho tvrdení o vysokej (nadhodnotenej) cene nájmu, je dokladaná cena nájmu za 1 deň 144 eur bez DPH,
143 eur bez DPH a 158 eur bez DPH, ktoré sú ešte vyššie ako uplatňovaná denná cena nájmu 137,50
eur. Pokiaľ teda sám žalovaný preukazuje cenu vyššiu ako uplatnenú poškodeným, ktorú krátil, sám
svedčí o nedôvodnosti vykonaného krátenia poistného plnenia. Pokiaľ bolo teda úlohou súdu posúdiť
primeranosť uplatňovanej ceny nájmu náhradného vozidla, už na základe dokladov (listinných dôkazov)
predložených žalovaným zistil, že uplatňovaná suma za nájomné v danom prípade je primeraná. Možno
sa tiež stotožniť s tým, že poškodeného nemožno neprimerane zaťažovať vykonávaním detailného
prieskumu autopožičovní. Možno dodať, že pokiaľ žalovaný namietal na pojednávaní žalobcom stránky
uvádzajúce ceny nájmov ako účelové a fiktívne, s tvrdeniami, že z dokladaných portálov nie je možné si
reálne prenajať vozidlo a s poukazovaním na rovnakého držiteľa domén s žalobcom (jeho stránkami),
námietky žalovaného nemohli obstáť už vo vzťahu k vlastným listinným dôkazom. Zhodne so žalobcom
súd považoval za bezpredmetné i tvrdenia o tom, že autorizovaný servis tiež ponúkal na prenájom
náhradné vozidlá, keď nebolo preukázané, že by mu to priamo ponúkal konkrétne resp. výhodnejšie
ponuky takéhoto nájmu. Pokiaľ tak žalobca dokladal ešte vyššie ceny nájmu za 1 deň, tie už vzhľadom
na dôkazy samotného žalovaného nemali osobitný význam. Ani neprihliadanie na ne (pre odkazované
námietky žalovaného o ich účelovosti a fiktívnosti) nemohlo v danej veci už nič zmeniť. Súd tak
dospel k záveru o primeranosti účtovanej ceny nájmu, keďže nebolo zistené, že by vybočovala z cien
porovnateľných nájmov pre obdobný čas a miesto, na základe ktorých ponúk sa poškodený mohol
objektívne rozhodnúť pre prenájom náhradného vozidla. Pri opätovnom posúdení v rámci vykonaného
dokazovania možno konštatovať, že spochybniť daný záver nie je spôsobilá (v kontexte ostatných
skutkových tvrdení a predložených dôkazov) ani žalovaným predložená faktúra č. XXXXXXXX (č.l. 27)
vystavená žalobcom inému subjektu (O. F. O. za prenájom náhradného vozidla BMW X 3 s účtovanou
dennou sadzbou 78,33 eur bez DPH). Tá totiž nesvedčí o verejne prístupných cenách ponúkaných
autoservismi, ku ktorým sa viaže dokazovaním skúmaná otázka primeranosti ceny, ale je výsledkom
dojednania dvoch subjektov, prirodzene vzhľadom na príslušné okolnosti či obchodný vzťah (pričom
z nej napr. vyplýva fakturovanie ceny za 3 nájmy). Ako irelevantnú pre posudzovanú vec ju označil aj
žalobca. V rámci dokazovania tak bez ďalšieho nemohla mať nejaký prednostný význam (vylučujúci
dôkazy samotného žalovaného).
15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k o primeranosti dennej sadzby nájmu 137,50 eur
bez DPH prevyšujúcej priznaných 90 eur bez DPH na deň, a teda o neopodtatnenosti krátenia poistného
plnenia žalovaného. Zodpovedajúci uplatňovaný nárok žalobu v sume 427,50 eur (47,50 eur x 9) tak
preto dôvodným.
16. Žaloba bola dôvodná aj vo vzťahu k uplatňovanému úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 427,50 eur od 22.04.2024 do zaplatenia. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa
05.04.2024 a do omeškania sa dostal odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia
prešetrovania poistnej udalosti žalovaným (§ 11 ods. 7 zákona o PZP). Výška zákonného úroku
z omeškania bola žalobcom určená správne v súlade s § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ v spojení s § 3
nariadenia č. 87/1995 Z. z. (o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Plne úspešnému
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celkom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. /§ 359 C.s.p./

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania /§ 127 C.s.p./ uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 C.s.p./
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. /§ 364 C.s.p./
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. /§ 365 C.s.p./
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
/§ 366 C.s.p./
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu. /§ 373 ods. 4 C.s.p./
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.