Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 55C/7/2026 z 26. 2. 2026
Citácia: uznesenie Mestského súdu Bratislava IV z 26. februára 2026, sp. zn. 55C/7/2026, ECLI:SK:MSBA4:2026:1426201131.1
Mestský súd Bratislava IV | 55C/7/2026 | ECLI:SK:MSBA4:2026:1426201131.1 | 2026-02-26 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách., zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b342d33-cc79-4282-ac91-7258386ae2d0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1426201131.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
55C/7/2026
1426201131
26. 02. 2026
Mgr. Lívia Andrejčík
ECLI:SK:MSBA4:2026:1426201131.1

Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Mgr. Zuzana Hollá, advokátka, Kresánkova 3462/1, 841
05 Bratislava, proti povinnému: Slovenská republika, zastúpená správcom Výskumný ústav vodného
hospodárstva, Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu 4297/5, 812 49 Bratislava, IČO: 00 156 850 o
nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á povinnému umožniť navrhovateľovi prístup k priestoru, v ktorom sa nachádza
ističová rozvodná skriňa, ako aj k celej trase elektrickej prípojky napájajúcej verejnú sieť umiestnenú
na nehnuteľnosti – stavbe so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXXX/XX,
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: A. B., obec: Bratislava – Staré Mesto,
okres: Bratislava I, a to za účelom zabezpečenia riadnej prevádzky, údržby, diagnostiky a odstránenia
porúch elektrickej prípojky a základňovej stanice „Základňová stanica a RR bod C1 244BR 998 Nábrežie
Svobodu Bratislava“.
II. Súd u k l a d á povinnému zdržať sa akéhokoľvek zásahu do elektrickej prípojky, ističovej rozvodnej
skrine alebo iných technických zariadení a prvkov zabezpečujúcich napájanie prevádzky základňovej
stanice „Základňová stanica a RR bod C1 244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“, najmä zásahov,
ktoré by mohli spôsobiť jej odpojenie, obmedzenie alebo narušenie jej funkčnosti.
III. Navrhovateľovi p r i z n á v a voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Súd p o u č u j e povinného, že môže voči navrhovateľovi podať žalobu, ktorej predmetom bude
nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 27.1.2026 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd:
- uložil povinnému umožniť navrhovateľovi prístup k priestoru, v ktorom sa nachádza ističová rozvodná
skriňa, ako aj k celej trase elektrickej prípojky napájajúcej verejnú sieť umiestnenú na nehnuteľnosti
– stavbe so súp. č. XXXX postavenej na pozemku par. reg. „C“ č. XXXXX/XX, evidovanej na LV
vlastníctva č. 2634, katastrálne územie: A. B., obec: Bratislava – Staré Mesto, okres: Bratislava I (ďalej
len „Nehnuteľnosť“), a to za účelom zabezpečenia riadnej prevádzky, údržby, diagnostiky a odstránenia
porúch elektrickej prípojky a základňovej stanice - „Základňová stanica a RR bod C1 244BR 998
Nábrežie Svobodu Bratislava“ (ďalej len „Základňová stanica“);
- uložil povinnému zdržať sa akéhokoľvek zásahu do elektrickej prípojky, ističovej rozvodnej skrine alebo
iných technických zariadení a prvkov zabezpečujúcich napájanie prevádzky Základňovej stanice, najmä
zásahov, ktoré by mohli spôsobiť jej odpojenie, obmedzenie alebo narušenie jej funkčnosti.

2. Navrhovateľ v rámci opisu skutkového stavu poukázal na to, že podľa § 3 písm. a) zákona č. 452/2021
Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoEK“) je podnikom,
ktorý poskytuje siete, služby a vykonáva činnosti vo verejnom záujme. Podľa § 21 ods. 1 ZoEK je
oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich iné
časti, ako aj pridružené prostriedky, na/v cudzej nehnuteľnosti alebo cudzie nehnuteľnosti nimi križovať.
Povinný je správcom majetku štátu – Nehnuteľnosti, na streche ktorej je umiestnená Základňová
stanica, prostredníctvom ktorej navrhovateľ zabezpečuje prevádzku elektronickej komunikačnej siete a
poskytuje elektronické komunikačné služby v danej lokalite. Na zabezpečenie napájania Základňovej
stanice elektrickou energiou navrhovateľ zrealizoval elektrickú prípojku, ktorá je z technického aj
prevádzkového hľadiska nevyhnutnou podmienkou jej riadneho fungovania. Strany boli v zmluvnom
vzťahu od roku 1998, najskôr na základe zmluvy o nájme č. C. Nábrežie Svobodu zo dňa 12.1.1998
vrátane jej dodatkov, ktorej predmetom bol nájom strešnej plochy budovy, za účelom umiestenia
technológie GSM. Následne uzavreli zmluvu o nájme nebytového priestoru č. C1-244 BR Nábrežie
Svobodu zo dňa 28.4.2003 s dvoma dodatkami, platnú do 31.12.2017. Navrhovateľ zriadil Základňovú
stanicu na Nehnuteľnosti na základe stavebného povolenia Oblastného telekomunikačného úradu
Bratislavský kraj, oddelenie výstavby telekomunikačných stavieb č. XXXX-X/XX/D. zo dňa 7.7.1998,
právoplatného 7.8.1998, za účelom zabezpečenia pokrytia územia časti Bratislavy signálom GSM.
Užívanie Základňovej stanice bolo povolené kolaudačným rozhodnutím Oblastného telekomunikačného
úradu Bratislavský kraj, oddelenie výstavby telekomunikačných stavieb č. XXXX-X/XX/D. zo dňa
18.1.1999, právoplatným 11.2.1998. Navrhovateľ Základňovú stanicu od jej zriadenia nepretržite
prevádzkuje ako súčasť svojej verejnej elektronickej komunikačnej siete, prostredníctvom ktorej
poskytuje službu 2G, 5G a LTE. V roku 2001 navrhovateľ na vlastné náklady zriadil elektrickú
prípojku, aby zabezpečil nepretržitý prívod elektrickej energie pre Základňovú stanicu. Bez stabilného
elektrického napájania nie je možné stanicu uviesť do prevádzky ani udržiavať jej prevádzkovú
stabilitu. Elektrická prípojka bola realizovaná ako súčasť stavby E. F. – XXX povolenej rozhodnutím
okresného úradu Bratislava, odbor životného prostredia č. G./XXXX-XX/XX/X zo dňa 2.5.2001, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.5.2001. Užívanie tejto stavby, vrátane elektrickej prípojky, bolo
povolené rozhodnutím okresného úradu Bratislava, odbor životného prostredia č. ŽP – XXXXX/XXXXXX/XXX/H. zo dňa 12.9.2001, právoplatným 1.10.2001. Po skončení nájmu sa strany nedohodli na
novom zmluvnom vzťahu pre spor o existenciu právneho titulu na užívanie Nehnuteľnosti. Vybudovaním
Základňovej stanice vzniklo Navrhovateľovi zákonné vecné bremeno a preto je oprávnený Nehnuteľnosť
užívať aj po skončení nájmu, čo povinný popiera. Navrhovateľ odmietol uzatvoriť zmluvu o zriadení
vecného bremena a navrhol uzatvoriť dohodu o primeranom znášaní nákladov na zachovanie a
opravy nehnuteľnosti zaťaženej zákonným vecným bremenom a o podmienkach využívania práva k
nehnuteľnosti zodpovedajúcich zákonnému vecnému bremenu, ktorú povinný odmietol. Keďže povinný
zákonné vecné bremeno neuznáva, podal dňa 11.4.2017 na Okresnom súde Bratislava II žalobu o
vypratanie nehnuteľnosti. V súčasnosti je konanie vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.
B1-9C/22/2017 a ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ešte právoplatne
skončené (na termín 26.3.2026 vytýčil súd pojednávanie). Navrhovateľ podal dňa 19.11.2024 návrh
na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností, ktorý doložil listinami preukazujúcimi splnenie
zákonných podmienok. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „OÚ“) návrhu dňa
22.8.2025 vyhovel a záznamom č. Z-17095/2024 zapísal vecné bremeno k Nehnuteľnosti. Navrhovateľ
dňa 19.9.2025 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že povinný mu bráni vo
výkone oprávnení podľa § 21 ods. 1 ZoEK tým, že odmieta poskytnúť zákonom stanovenú súčinnosť pri
odstraňovaní porúch na vedení siete. Súd uznesením zo dňa 13.10.2025 č.k. 37C/67/2025-82 návrhu
vyhovel a povinnému uložil povinnosť a) strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na Nehnuteľnosti,
b) umožniť navrhovateľovi prístup k technologickým zariadeniam umiestneným na uvedenej stavbe za
účelom odstránenia porúch a zabezpečenia ich riadnej prevádzky.
3. Navrhovateľ dňa 17.9.2024 zaevidoval poruchu technológie Základňovej stanice, o čom bezodkladne
informoval povinného a požiadal o prístup podľa § 21 ods. 6 ZoEK. Dňa 18.9.2024 sa uskutočnilo
osobné rokovanie, na ktorom navrhovateľ poukázal na existenciu zákonného vecného bremena
podľa § 21 ods. 2 písm. a) ZoEK. Dňa 25.9.2024 navrhovateľ oznámil povinnému ďalšiu poruchu
a požiadal o vstup na termín 27.9.2024. Povinný e-mailom zo dňa 27.9.2024 odmietol vstup s
odôvodnením údajného havarijného stavu schodišťa, hoci pri poslednej kontrole v roku 2022 bolo
vyhodnotené ako prevádzkovo spôsobilé. Navrhovateľ pokračoval v rokovaniach s povinným s
cieľom nájsť obojstranne prijateľné riešenie. Na rokovaní dňa 20.11.2024 bol sformulovaný návrh,

na základe ktorého navrhovateľ vypracoval návrhy zmluvných dokumentov a zaslal ich povinnému
na pripomienkovanie. Povinný e-mailom zo dňa 21.12.2024 namiesto pripomienok predložil nové
požiadavky a vlastné návrhy zmlúv, ktoré nerešpektovali zákonné vecné bremeno. Dňa 27.11.2024
došlo u povinného k výpadku elektrickej energie, čo spôsobilo zlyhanie technológie Základňovej stanice.
Povinný v ten istý deň umožnil navrhovateľovi vstup, no pretrvávajúci výpadok elektrickej energie
znemožnil identifikovať poruchu. Na ochranu prevádzky verejnej siete musel navrhovateľ dočasne
presmerovať prevádzku Základňovej stanice na iné zariadenia, o čom povinného opakovane informoval.
Povinný bol opakovane upozorňovaný, že prijaté technické riešenie nie je z dlhodobého hľadiska
udržateľné, znižuje kapacitu siete a môže viesť k preťaženiu siete, čím je vážne ohrozené fungovanie
elektronickej komunikačnej siete a aj poskytovanie elektronických komunikačných služieb v danej
lokalite. Dňa 2.4.2025 zaslal navrhovateľ povinnému výzvu na poskytnutie súčinnosti a požiadal o
vstup na termín 8.4.2025. Povinný poskytol navrhovateľovi iba čiastočnú súčinnosť, keď neumožnil
vstup do priestorov s hlavnou ističovou rozvodnou skriňou, čo znemožnilo kontrolu funkčnosti celej
technológie. Povinný vstup podmienil podpísaním pripravenej zápisnice zo dňa 8.4.2025, v ktorej
povinný popieral existenciu zákonného vecného bremena. Zo správy technikov z kontroly zo dňa
8.4.2025 vyplynulo rozsiahle poškodenie technológie, vyžadujúce výmenu komponentov. Navrhovateľ
opätovne dňa 29.7.2025 vyzval povinného na umožnenie prístupu na termín 5.8.2025, pričom
k listu priložil aj správu z kontroly zo dňa 8.4.2025. Povinný opätovne odmietol poskytnúť súčinnosť
a navrhovateľovi neumožnil vstup do budovy. Navrhovateľ bezprostredne po doručení uznesenia
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2025 č.k. č. 37C/67/2025-82 listom zo dňa 17.10.2025
požiadal povinného o vstup k Základňovej stanici za účelom odstránenia porúch. V liste poukázal
na nariadené neodkladné opatrenie a na skutočnosť, že pri poslednom vstupe dňa 8.4.2025 povinný
neumožnil vstup do priestorov s hlavnou ističovou rozvodnou skriňou elektrickej energie, čím znemožnil
overenie funkčnosti celej technológie Základňovej stanice. Na základe tejto výzvy poskytol povinný
dňa 20.10.2025 navrhovateľovi opäť iba čiastočnú súčinnosť, keď technikom navrhovateľa umožnil
prístup výlučne k zariadeniam umiestneným na Nehnuteľnosti, teda len v rozsahu formálne zapísaného
vecného bremena. Odmietol však sprístupniť priestory, v ktorých sa nachádza hlavná ističová rozvodná
skriňa vrátane elektrickej prípojky napájajúcej elektrickou energiou technológiu Základňovej stanice,
pričom svoje odmietnutie odôvodnil tvrdením, že tieto priestory sa nachádzajú v budove na inej
parcele. Navrhovateľ ho upozornil, že prevádzka Základňovej stanice je objektívne podmienená
nepretržitým prívodom elektrickej energie v režime 24 hodín denne. Bez elektrického napájania nie
je možné Základňovú stanicu uviesť do prevádzky, vykonať jej diagnostiku, ani overiť jej technickú
funkčnosť. Z tohto dôvodu sa povinnosť poskytnúť súčinnosť neobmedzuje len na samotný fyzický
prístup k technológiám, ale zahŕňa aj sprístupnenie elektrickej prípojky, ktorá je nevyhnutnou súčasťou
infraštruktúry verejnej siete a podmienkou poskytovania elektronických komunikačných služieb. Napriek
tomu povinný zotrval na tvrdení, že jeho povinnosť je obmedzená výlučne rozsahom zapísaného
vecného bremena. Zo zápisu o výsledku odstraňovania poruchy základňovej stanice zo dňa 20.10.2025
vyplýva, že hoci navrhovateľ fyzicky vykonal výmenu poškodených technologických komponentov
(najmä vytečené zdrojové batérie), nemohol overiť funkčnosť technológie ani uviesť Základňovú stanicu
do prevádzky. Dôvodom bolo to, že povinný odmietol umožniť navrhovateľovi pripojenie Základňovej
stanice k elektrickej energii. Tým, že povinný úmyselne zamedzil prístupu k elektrickému napájaniu,
znemožnil uvedenie Základňovej stanice do prevádzky a spôsobil, že zostáva nefunkčná. Ide o zásah
s priamym a okamžitým dopadom na fungovanie verejnej elektronickej komunikačnej siete, ktorý
zároveň bráni navrhovateľovi plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zákona v oblasti údržby a bezpečnej
prevádzky siete. Navrhovateľ sa pokúsil obnoviť napojenie Základňovej siete aj prostredníctvom tretej
osoby, a to Západoslovenskej distribučnej, a.s. (ďalej len „ZSD“). Technici spoločnosti museli zásah
opakovať, keďže povinný pri prvom pokuse odmietol umožniť vstup do priestorov, v ktorých sa nachádza
elektrické napájanie stanice. Krátko po tom, ako technici pripojili Základňovú stanicu k elektrickej energie
a opustili areál, došlo k jej odpojeniu od napájania. Keďže ističová rozvodná skriňa sa nachádza
v uzatvorenom areáli povinného a prístup k nej má výlučne on, vzniklo navrhovateľovi dôvodné
podozrenie, že k odpojeniu došlo úmyselným zásahom zo strany povinného alebo osoby konajúcej s
jeho vedomím. Takéto konanie napĺňa znaky trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky
všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Navrhovateľ preto
bezodkladne podal trestné oznámenie na Policajný zbor SR. Napriek tomu, že ide o zásah do prevádzky
verejnej elektronickej komunikačnej siete, ktorá má charakter všeobecne prospešného zariadenia,
polícia doposiaľ neprijala žiadne účinné opatrenia ani nevykonala úkony smerujúce k objasneniu
veci. Zo správania povinného je zrejmé, že odmieta poskytnúť súčinnosť potrebnú na zabezpečenie
riadneho chodu Základňovej stanice. Tým, že odmietol sprístupniť priestory s ističovou rozvodnou

skriňou a opakovane znemožnil obnovenie napájania Základňovej stanice jednoznačne preukázal,
že nerešpektuje zákonné povinnosti ani existenciu zákonného vecného bremena. Nejde o dôsledok
nedorozumenia, či technickú prekážku, ale o vedomé a úmyselné konanie smerujúce k blokovaniu
prevádzky elektronickej komunikačnej siete a k znemožneniu výkonu práv navrhovateľa. Neodkladné
opatrenie je v danom prípade nevyhnutné na zabezpečenie opätovného sfunkčnenia Základňovej
stanice a na obnovenie riadnej prevádzky verejnej elektronickej komunikačnej siete v dotknutom
území. Formalistický a účelový výklad zákonného vecného bremena je v rozpore s technickou realitou
fungovania elektronickej komunikačnej siete a zároveň odporuje zákonnej úprave, ktorá vyžaduje, aby
bola infraštruktúra Základňovej stanice posudzovaná ako funkčný celok (§ 2 ods. 26 ZoEK). Tvrdenie
povinného o umiestnení elektrickej prípojky na inej parcele nevyplýva zo žiadneho dokumentu, ktorý
má navrhovateľ k dispozícii. Keďže táto skutočnosť nie je z obsahu žiadnych relevantných dokumentov
zistiteľná, navrhovateľ ju nemohol uvádzať vo svojich predchádzajúcich podaniach, či už pri zápise
vecného bremena alebo pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Namiesto rešpektovania
rozsahu a účelu zákonného vecného bremena povinný používa formálne a technicky neudržateľné
tvrdenia, ktorými sa snaží vyhnúť svojej povinnosti umožniť navrhovateľovi výkon oprávnení. Jeho
postup nesleduje žiadny legitímny cieľ, účelom je zabrániť prevádzke Základňovej stanice a mariť výkon
práva, ktoré navrhovateľovi zo zákona prináleží a zároveň vytvoriť na neho tlak, aby bol v záujme
obnovenia funkčnosti Základňovej stanice donútený akceptovať jednostranne diktované podmienky
urovnania sporu. Takýto postup je neprípustný a odporuje samotnému účelu zákonného vecného
bremena, ktorým je zabezpečiť riadnu prevádzku verejnej elektronickej komunikačnej siete bez závislosti
od vôle vlastníka nehnuteľnosti. Konaním povinného dochádza k vážnemu a vedomému ohrozeniu
riadnej prevádzky verejnej elektronickej komunikačnej siete. Základňová stanica je kľúčovým prvkom
infraštruktúry zabezpečujúcim pokrytie signálom, kapacitu siete a stabilitu služieb v dotknutom území.
Jej nefunkčnosť spôsobuje a) zhoršenie kvality poskytovaných služieb vrátane výpadkov hovorov,
prerušovania spojenia a spomalenia dátových prenosov, b) zvýšené riziko nedostupnosti tiesňových
volaní, čo predstavuje zásah do verejného záujmu a bezpečnosti, c) obmedzenie prístupu obyvateľov a
podnikateľov k digitálnym službám, ako sú e-mail, cloudové služby či online bankovníctvo, d) preťaženie
susedných základňových staníc, ktoré musia suplovať výpadok, čo môže viesť k ďalším technickým
poruchám, e) zníženie stability siete a zvýšená zraniteľnosť voči kybernetickým a prevádzkovým
rizikám, keďže stabilita siete je narušená. V dôsledku postupu povinného je stanica nefunkčná, čo
predstavuje bezprostrednú hrozbu vzniku značnej škody a priamo ohrozuje poskytovanie elektronických
komunikačných služieb verejnosti. Požadované neodkladné opatrenie je nevyhnutné na zabránenie
ďalšiemu ohrozovaniu verejného záujmu a obnovenie funkčnosti siete.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil listinné dôkazné prostriedky:
potvrdenie I. J. XXXX/XXXX/XXXX-XXXXX zo dňa 10.6.2022, výpis z LV č. XXXX pre katastrálne
územie A. B. zo dňa 27.1.2026, zmluva o nájme č. C. Nábrežie Svobodu zo dňa 12.1.1998, zmluva
o nájme nebytového priestoru J. C. – XXX F. Nábrežie Svobodu zo dňa 28.4.2003, dodatok č. 2 k
zmluve o nebytovom priestore zo dňa 17.3.2011, stavebné povolenie č. 1191-2/98/VTS zo dňa 7.7.1998,
kolaudačné rozhodnutie č. XXXX-X/XX/D. zo dňa 18.1.1999, potvrdenie I. J. XXXX/XXXX/XXXXXXXXX zo dňa 14.5.2025, stavebné povolenie č. ŽP-07328/2001-Ja/84/G zo dňa 2.5.2001, kolaudačné
rozhodnutie č. G./XXXX-XX/XXX/X zo dňa 12.9.2001, potvrdenie akceptácie projektu P1-0244BR-003
zo dňa 6.2.2001, rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30.1.2024 sp. zn. 3Svk/11/2022,
oznámenie OÚ o vyradení z poradia záznamov č. Z-27040/2016 zo dňa 30.9.2024, návrh na záznam
vecného bremena do katastra nehnuteľnosti zo dňa 18.11.2024, oznámenie OÚ č. K./XXXX zo dňa
22.8.2025, návrh na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 19.9.2025, uznesenie Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 13.10.2025 sp. zn. 37C/67/2025, výzva zo dňa 17.10.2025, zápis zo vstupu zo dňa
20.10.2025, zápis o výsledku odstránenia poruchy zo dňa 20.10.2025, zápisnica o trestnom oznámení
č. DU: 295.25/1872 zo dňa 22.10.2025, správa o periodickej odbornej prehliadke a skúške zo dňa
21.10.2021, správa o prvej odbornej prehliadke a odbornej skúške zo dňa 6.5.2001.
5. Súd sa oboznámil s obsahom podania navrhovateľa, predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami
a zistil nasledujúci skutkový stav veci.
6. Zmluvou o nájme zo dňa 12.1.1998 sa sporové strany dohodli na nájme strešnej plochy budovy
zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. B. (Bratislava I) za účelom umiestnenia zariadení,
systémov, antén a káblových trás pre riadne fungovanie siete mobilných telefónov GSM. Zmluva bola
uzavretá na dobu určitú – 5 rokov, t.j. do 2003 s tým, že začala plynúť dňom odovzdania predmetu nájmu.

7. Stavebným povolením zo dňa 7.7.1998 bola navrhovateľovi povolená stavba „Základňová stanica
a RR bod C1-244BR 998 L. A. F.“ umiestnená na streche budovy povinného parc. č. XXXXX/X,
katastrálne územie: A. B.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.1998.
8. Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 18.1.1999 bolo navrhovateľovi, ako stavebníkovi, povolené
užívanie stavby „Základňová stanica a RR bod C1-244BR 998 L. A. F.“ umiestnenej na streche budovy
povinného parc. č. XXXXX/X, katastrálne územie: A. B.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
11.2.1999.
9. V liste Západoslovenských energetických závodov, š.p. zo dňa 6.2.2001 bolo konštatované, že
k predloženému projektu nn prípojky pre navrhovateľa GSM – P1-0244 BR – 003 nie sú námietky.
Odber elektrickej energie je 36 kW inštalovaných a 28 kW súčasných. Meranie je umiestnené vonku na
prístupnom mieste. Hlavný istič pred elektromerom je dimenzie 3 x 50 A.
10. Rozhodnutím zo dňa 2.5.2001 bolo navrhovateľovi povolené uskutočnenie zmeny dokončenej stavby
– stanice mobilných telefónov GSM – P1-244 BR – 003 na objekte s parc. č. XXXXX/X, katastrálne
územie: A. B.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.5.2001.
11. Rozhodnutím zo dňa 12.9.2001 bolo navrhovateľovi povolené užívanie stavby – stanice mobilných
telefónov GSM – P1-244 BR – 0333 na objekte s parc. č. 22372/7, katastrálne územie: A. B.. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2001.
12. Zmluvou o nájme zo dňa 28.4.2003 sa sporové strany dohodli na nájme časti plochy strechy na
administratívnej budove zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie A. B. (Bratislava I) za účelom
jej využívania na technické účely súvisiace s výstavbou a prevádzkovaním základňovej stanice verejnej
telekomunikačnej siete GSM. Podľa dodatku č. 2 bol nájom dohodnutý na dobu určitú – do 31.12.2016.
13. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „Úrad“) potvrdením zo
dňa 10.6.2022 potvrdil na strane navrhovateľa skutočnosti podľa § 21 ods. 10 v spojení s § 21 ods. 9
ZoEK v znení účinnom v čase vydania potvrdenia.
14. Na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 18.11.2024, podaného podľa § 21 ods. 1 a 4 ZoEK v spojení
so zákonom č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoT“), bol
k Nehnuteľnosti vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností
(Z-17095/2024). Predchádzajúcemu návrhu na záznam vecného bremena zo dňa 25.4.2017 bolo
vyhovené; opatrenie OÚ č. Z-27040-2016 však bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
4.11.2021 č.k. 1S/160/2020-221 v spojení s Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa
30.1.2024 sp. zn. 3Svk/11/2022 zrušené a vrátene späť OÚ na nové konanie (ktorého výsledkom
je vyššie uvedený záznam Z-17095/2024).
15. Úrad v potvrdení zo dňa 14.5.2025 potvrdil, že základňová stanica 0244BR a reléový spoj RR
C1-244 BR 998, umiestnené a prevádzkované na Nehnuteľnosti, sú súčasťou verejnej elektronickej
komunikačnej siete navrhovateľa, ktorá spĺňa kritéria podľa § 21 ods. 8 písm. a), b), c), d), e), f) ZoEK
v znení účinnom v čase vydania potvrdenia.
16. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2025 č.k. 37C/67/2025-82 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil povinnému strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na
Nehnuteľnosti, vrátane odstránenia porúch technologických zariadení vo vlastníctve navrhovateľa tam
umiestnených a za týmto účelom je povinný umožniť navrhovateľovi prístup k jeho technologickým
zariadeniam.
17. Výzvou zo dňa 17.10.2025 navrhovateľ požiadal povinného, aby mu v termínoch 20.10.2025 až
22.10.2025 sprístupnil všetky miestnosti, v ktorých sú umiestnené zariadenia potrebné k prevádzke
Základňovej stanice, umiestnenej na streche administratívnej budovy v jeho správe, keďže eviduje vo
vzťahu k nej viaceré poruchy technologických zariadení (ktoré pre opakované odopieranie prístupu zo
strany povinného nemohol doteraz odstrániť).

18. V zmysle zápisu sa pracovníci navrhovateľa dňa 20.10.2025 dostavili a bol im zo strany povinného
v zmysle zapísaného vecného bremena umožnený prístup, vstup a pohyb na parc. č. XXXXX/XX.
19. Podľa zápisu o výsledku odstraňovania poruchy vedenia základňovej stanice SITE-u 0244BR zo
dňa 20.10.2025 sa zamestnanec navrhovateľa a dodávatelia objednaní za účelom odstránenia poruchy
(AIR TREND, s.r.o. a A2B, s.r.o.) dostavili k povinnému za účelom odstránenia poruchy nefunkčnej
Základňovej stanice. V zmysle bodu 9 zápisu zástupcovia povinného informovali navrhovateľa, že
neumožnia jeho pracovníkom vstup a pohyb do technickej miestnosti, v ktorej je umiestnená elektrická
prípojka/istič, nakoľko sa má nachádzať na inej parcele ako č. 22372/36. V zmysle bodu 11 zápisu
odstránenie poruchy nemohlo byť vykonané vzhľadom na odmietnutie vstupu do technickej miestnosti
s elektrickou prípojkou/ističom; porucha pretrváva.
20. V zmysle zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22.10.2025 nadobudol navrhovateľ
(prostredníctvom splnomocnenej osoby – B. E. M.) podozrenie, že došlo k trestnému činu poškodzovania
a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Toto podozrenie odôvodnil tým, že dňa
22.10.2025 bola nahlásená porucha na ZSD. V čase okolo 10,20 hod. povinný odmietol pracovníkov
ZSD vpustiť dnu. Na opakované dostavenie sa, v čase okolo 14,00 hod., im bol prístup povolený a bola
odstránená porucha navrhovateľa na zariadení – verejnej elektronickej komunikačnej sieti (vyhodený
istič, ktorý stačilo nahodiť). Krátko na to, ako ZSD opustilo priestory povinného, cca. do 1 hodiny, elektrika
vo verejnej elektronickej komunikačnej sieti opäť nešla.
21. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie A. B. zo dňa 27.1.2026 je vlastníkom
Nehnuteľnosti Slovenská republika a správcom Nehnuteľnosti Výskumný ústav vodného hospodárstva,
Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu 4297/5, 812 49 Bratislava, IČO: 00 156 850. V časti „C: Ťarchy“
je v prospech navrhovateľa, ako oprávneného, v zmysle § 21 ods. 1 ZoEK zapísané vecné bremeno
k Nehnuteľnosti v rozsahu podľa výkresov C.3 projektu stavby 0244BR z 02/2022, Z-17095/2024;
rozhodnutie č. KO/2025/001994-3 zo dňa 18.7.2025.
22. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
23. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“): „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.
24. Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.
25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.
26. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP: „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva“.
27. Podľa § 328 ods. 1 CSP: „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.
28. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.
29. Podľa § 329 ods. 2 CSP: „Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.“.

30. Podľa § 336 ods. 1 CSP: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.“.
31. Podľa § 337 ods. 1 CSP: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.“.
32. Podľa § 337 ods. 2 CSP: „Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.“.
33. Podľa § 337 ods. 3 CSP: „Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.“.
34. Podľa § 21 ods. 1 ZoEK: „Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, za primeranú náhradu a ak je to vo
verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich
iné časti na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti.“.
35. Podľa § 21 ods. 4 ZoEK: „Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými
bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra
nehnuteľností podá podnik v lehote do 90 dní od zriadenia verejnej siete, postavenia alebo umiestnenia
jej vedenia alebo jej inej časti na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti podľa odseku 1; ak
sa však vedenie alebo iná časť siete na cudzej nehnuteľnosti zriaďuje, stavia alebo umiestňuje v rámci
výstavby líniovej stavby, návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik do 90 dní
od ukončenia výstavby líniovej stavby. Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej
časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú
na nového vlastníka, ak je podnikom.“.
36. Podľa § 21 ods. 6 ZoEK: „Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa
odseku 1 a 2 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa
jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný
upovedomiť vlastníka a užívateľa dotknutej nehnuteľnosti, ak je známy, najmenej 15 dní vopred. Z
dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní služieb alebo poruchy na vedení môže podnik
vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí
vlastníka a užívateľa, ak je známy, bezodkladne. Ak vlastník alebo užívateľ dotknutej nehnuteľnosti nie
je podniku známy, alebo ak sa výkon práv týka veľkého počtu vlastníkov alebo užívateľov nehnuteľností,
podnik môže vykonať upovedomenie o začatí výkonu práva podľa odseku 1 aj verejnou vyhláškou
prostredníctvom oznámenia tak, že sa oznámenie vyvesí počas najmenej 30 dní na úradnej tabuli
obce, ktorej katastrálne územie bude činnosťou priamo dotknuté. Posledný deň tejto lehoty sa považuje
za deň upovedomenia. Upovedomenie sa okrem úradnej tabule obce zverejní aj na webovom sídle
obce, ak ho má obec zriadené, alebo iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači alebo
miestnom rozhlase a zverejní sa na webovom sídle podniku, ak ho má podnik zriadené. Obec je povinná
bez zbytočného odkladu poskytnúť podniku súčinnosť, aby podnik mohol vykonať upovedomenie v
súlade s ustanoveniami tohto odseku. Obec je povinná vydať o upovedomení podniku na jeho žiadosť
potvrdenie.“.
37. Podľa § 131 ods. 6 ZoEK: „Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania,
ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Na počítanie lehôt na
uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov,
sa použijú doterajšie predpisy.“.
38. Podľa § 12 ods. 1 ZoT: „Organizáciám spojov prislúchajú vo verejnom záujme oprávnenia: a)
zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné
vedenia včítane potrebných oporných a vytyčovacích bodov, b) vstupovať a vchádzať v nevyhnutne
potrebnom rozsahu pri projektovaní, zriaďovaní, prevádzke, opravách, zmenách alebo odstraňovaní

telekomunikačného zariadenia na cudzie nehnuteľnosti, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej
porastu, najmä odstraňovať a okliešťovať stromy prekážajúce telekomunikačnému vedeniu.“.
39. Podľa § 12 ods. 3 ZoT: „Oprávnenia podľa odseku 1 sú vecnými bremenami viaznúcimi na dotknutých
nehnuteľnostiach a nezapisujú sa do evidencie nehnuteľností.“.
40. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Musí ísť o taký stav právnych
vzťahov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu, čo zahŕňa aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Pri obidvoch skupinách neodkladných opatrení musí súd skúmať, či je
nárok navrhovateľa osvedčený a či sú dané dôvody nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné považovať za osvedčený, ak navrhovateľ preukáže,
že mu bez bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami bude spôsobená ujma alebo ak k takejto
ujme konaním protistrany už dochádza. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním rozhodujúcich
skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia je na strane navrhovateľa, ktorý je inter alia povinný
hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť
ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho
posúdenia nárok javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s
podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže
navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami
a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti.
41. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či i) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ii)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), iii) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
iv) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, v) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a vi) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
42. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola povinnému uložená
povinnosť umožniť mu prístup k priestoru s ističovou rozvodnou skriňou, vrátane celej trasy elektrickej
prípojky, a povinnosť zdržať sa zásahov do nich a do iných technických zariadení a prvkov. Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia a bezodkladnú úpravu pomerov odôvodnil potrebou obnovenia
elektrického napájania Základňovej stanice, aby mohla byť opätovne uvedená do prevádzky a aby
sa zabezpečila integrita, stabilita a bezpečnosť verejnej elektronickej komunikačnej siete v dotknutom
území.
43. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa a ním predložených listín, dospel súd k záveru, že
návrh na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia je dôvodný.
44. Navrhovateľ je v zmysle potvrdenia Úradu zo dňa 10.6.2022 (vydaného podľa § 21 ods. 9 a 10
ZoEK v znení účinnom v čase vydania potvrdenia) inter alia podnikom poskytujúcim verejnú sieť na
území SR. Navrhovateľovi bola v súvislosti s jeho činnosťou povolená stavba „Základňová stanica a RR
bod C1-244BR 998 Nábrežie Svobodu Bratislava“, umiestnená na streche Nehnuteľnosti povinného
(resp. v správe povinného). Následným právoplatným kolaudačným rozhodnutím zo dňa 18.1.1999 bolo
navrhovateľovi, ako stavebníkovi, povolené užívanie stavby „Základňová stanica a RR bod C1-244BR
998 Nábrežie Svobodu Bratislava“. Rozhodnutím zo dňa 2.5.2001 bolo navrhovateľovi povolené aj
uskutočnenie zmeny dokončenej stavby – stanice mobilných telefónov GSM – P1-244 BR – 003.
Rozhodnutím zo dňa 12.9.2001 bolo následne navrhovateľovi povolené užívanie stavby – stanice
mobilných telefónov GSM – P1-244 BR – 0333. Zároveň na základe návrhu navrhovateľa zo dňa
18.11.2024, podaného podľa § 21 ods. 1 a 4 ZoEK v spojení so zákonom č. 110/1964 ZoT bol
k Nehnuteľnosti vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností
(Z-17095/2024). Na základe tohto zápisu je na príslušnom LV vyznačená ťarcha v podobe vecného
bremena v prospech navrhovateľa (v súlade s § 21 ods. 1 ZoEK). Úrad v potvrdení zo dňa 14.5.2025

potvrdil, že Základňová stanica je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete navrhovateľa,
ktorá spĺňa kritéria podľa § 21 ods. 8 písm. a), b), c), d), e), f) ZoEK v znení účinnom v čase vydania
potvrdenia.
45. Z rozhodnutí identifikovaných v predchádzajúcom odseku vyplýva, že výstavba a umiestnenie
Základňovej stanice na streche Nehnuteľnosti povinného (resp. v správe povinného) a jej používanie
navrhovateľom je oprávnené a aprobované príslušnými orgánmi. Tomu zodpovedá aj zapísané vecné
bremeno, na ktoré v čase vydania tohto rozhodnutia nemá vplyv ani prípadná absencia nájomnej zmluvy
k Nehnuteľnosti, či prebiehajúce konanie o vypratanie Nehnuteľnosti (sp. zn. B1-9C/22/2017). V danom
smere prislúchajú navrhovateľovi zákonné oprávnenia v podobe vstupu na cudziu nehnuteľnosť alebo
do cudzej nehnuteľnosti v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení
[§ 21 ods. 2 písm. a) ZoEK]. Keďže zákonodarca obsiahol tieto oprávnenia priamo do zákona, možno
z toho abstrahovať dôležitosť potreby zachovania funkčnosti elektronickej komunikačnej siete a riadneho
plnenia ďalších povinností navrhovateľa podľa ZoEK.
46. Súd mal za osvedčené, že Základňová stanica je nefunkčná a vykazuje poruchy, ktoré nemohli byť
zo strany navrhovateľa odstránené z dôvodu, že povinný neumožnil pracovníkom vstup a pohyb do
technickej miestnosti, v ktorej je umiestnená elektrická prípojka/istič. Dôvodom odopretia vstupu bolo
v zmysle zápisu o výsledku odstraňovania poruchy vedenia základňovej stanice SITE-u 0244BR zo dňa
20.10.2025 to, že sa nenachádza na parc. č. XXXXX/XX (inak povedané, že sa nachádza na parc., na
ktorú sa nevzťahuje zapísané vecné bremeno Z-17095/2024). Z bodu 11 identifikovaného zápisu ďalej
vyplýva, že porucha pretrváva. Bránenie v prístupe k zariadeniam súvisiacim s prevádzkou Základňovej
stanice (napr. elektrickej prípojke, ističovej rozvodnej skrini a podobne, ktoré tvoria so Základňovou
stanicou jeden funkčný celok) tak neumožňuje navrhovateľovi odstrániť existujúce (a prípadné budúce)
vady, nedostatky, výpadky, či poruchy zariadení a je v rozpore s oprávneniami vyplývajúcimi z § 21
ods. 2 písm. a) ZoEK (v spojení s existujúcim vecným bremenom). Vzhľadom na povahu činnosti
navrhovateľa (poskytovanie verejnej siete na území SR) môže mať pretrvanie poruchy akéhokoľvek jeho
zariadenia, vrátane Základňovej stanice, závažné následky a negatívny dopad nielen v jeho sfére, ale aj
vo vzťahu k širokej verejnosti, využívajúcej služby a siete prevádzkované navrhovateľom. Povinný svojim
správaním preukázateľne zasahuje do zákonom stanovených povinností navrhovateľa riadne udržiavať
a prevádzkovať verejné siete, pričom navrhovateľ výkon svojich práv podľa ZoEK a vecného bremena
vykonával v miere potrebnej na dosiahnutie cieľa. Požadoval iba sprístupnenie Základňovej stanice
a súvisiacich zariadení, nevyhnutných na jej riadne fungovanie. Súčasne pred podaním návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia využil iné prostriedky (v podobe výziev, zabezpečenia odstránenia
vady prostredníctvom svojich pracovníkov, či tretieho subjektu – ZSD), ktoré boli zjavne bezúspešné pre
správanie sa povinného.
47. Zhrnúc okolnosti danej veci dospel súd k záveru, že sú splnené všetky predpoklady nariadenia
požadovaného neodkladného opatrenia, keďže:
i) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami – navrhovateľ je v súvislosti zo
Základňovou stanicou oprávnený z vecného bremena Z-17095/2024, zapísaného na príslušnom LV vo
vzťahu k Nehnuteľnosti podľa § 21 ods. 1 a 4 ZoEK a k existujúcej Základňovej stanici mu prináležia
oprávnenia podľa ZoEK. Základňová stanica pritom nebola na Nehnuteľnosti vybudovaná svojvoľne, ale
predchádzali jej stavebné, kolaudačné, či iné rozhodnutia;
ii) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
– navrhovateľ je podnikom poskytujúcim verejnú sieť na území SR podľa ZoEK, pričom Základňová
stanica, ako komponent siete, je nefunkčná a bráni navrhovateľovi v riadnom zabezpečovaní služieb
podľa ZoEK. Na jej opätovné uvedenie do prevádzky je nevyhnutný prístup k zariadeniam súvisiacim
s prevádzkou Základňovej stanice (elektrickej prípojke, ističovej rozvodnej skrini a podobne), ktorý nebol
navrhovateľovi zo strany povinného umožnený;
iii) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha – uložením povinnosti sprístupniť priestory s ističovou rozvodnou skriňou a
elektrickou prípojkou, ako aj zdržať sa akéhokoľvek zásahu do nich alebo ich technických zariadení
a prvkov zabezpečujúcich napájanie, možno bezprostredne zabezpečiť obnovenie a zachovanie

prevádzky Základňovej stanice, potrebnej na plnenie povinností navrhovateľa, ako poskytovateľa
elektronickej komunikačnej siete;
iv) navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, ani sa nezasiahne do
právneho postavenia povinného – účelom neodkladného opatrenia je zabezpečenie výkonu vecného
bremena v spojení s oprávneniami vyplývajúcimi zo ZoEK, obnovenie a zachovanie prevádzky
Základňovej stanice;
v) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah – povinný je fakticky obmedzený už samotným vecným bremenom Z-17095/2024
(riadne zapísaným na príslušnom LV) a neodkladné opatrenie smeruje k zabezpečeniu výkonu
oprávnenia navrhovateľa podľa § 21 ods. 2 písm. a) ZoEK. Navrhovateľ nežiadal sprístupnenie všetkých,
či nesúvisiacich priestorov povinného, ale jeho návrh je obmedzený iba na mieru nevyhnutnú za účelom
prevádzky, opráv a údržby vedení, čo sa mu napriek iným doposiaľ zvoleným a miernejším prostriedkom/
postupom nepodarilo dosiahnuť pre správanie sa povinného;
vi) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením – súd nemal za osvedčenú
existenciu peňažnej pohľadávky navrhovateľa, tak ako to predpokladá § 343 ods. 1 CSP.
48. Vzhľadom na všetky prezentované skutočnosti súd návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie
v požadovanom znení.
49. Samotným nariadením neodkladného opatrenia sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava
pomerov medzi stranami. Takáto úprava pomerov je, s ohľadom na charakter povinným ohrozovaného
nároku navrhovateľa, v posudzovanom prípade cieľom, ktorý je potrebné a vhodné zabezpečiť
nariadeným neodkladným opatrením. Súd v nadväznosti na uvedené neuložil navrhovateľovi povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP), ale poučil povinného v zmysle § 337 ods.
1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako to vyplýva z výroku IV. tohto uznesenia. Ak povinný, t.j. strana,
ktorej sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, nesúhlasí s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá
vznikla neodkladným opatrením a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci
samej. Lehotu na podanie žaloby súd s poukazom na § 337 ods. 1 CSP neurčil. Ak povinný podá žalobu,
súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej
vyhovie (§ 337 ods. 3 CSP).
50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
a navrhovateľovi, ako úspešnej strane sporu, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané [§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP a § 362 ods. 1 CSP].
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).