Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 66Csp/21/2025 z 14. 9. 2026
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 14. septembra 2026, sp. zn. 66Csp/21/2025, ECLI:SK:MSBA4:2026:1425209552.2
Mestský súd Bratislava IV | 66Csp/21/2025 | ECLI:SK:MSBA4:2026:1425209552.2 | 2026-09-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, predpis č. 409/2015 Z. z., § 530 ods. 1 zákona č. 409/2015 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc0c1589-ace4-42d2-a53e-45d6b6822926
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1425209552.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
66Csp/21/2025
1425209552
14. 09. 2026
JUDr. Daniel Češko
ECLI:SK:MSBA4:2026:1425209552.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom, v spore žalobcu: O. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XXXX/XX, G. - J. S., zast.: Advokátska kancelária SOWA s.r.o., so sídlom Námestie 1. mája 9,
811 06 Bratislava, IČO: 50 720 422, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom
Airside Business Park, Swords. CO. Dublin, Írsko, IČ: 104547, zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so
sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 250,- eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 250,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 %
ročne zo sumy 250,- eur od 27.08.2025 do zaplatenia.
II. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 250 eur a nahradiť jej trovy konania s odôvodnením, že dňa
28.06.2025 mala byť cestujúca letu č. FR XXXX z S. V. Stefánik, Bratislava (BTS) do Gdansk Lech
Walesa Airport, Gdansk (GDN), s dĺžkou letu 695.69 km, ktorý mal byť vykonaný žalovaným (číslo
rezervácie E Predmetný let bol zrušený. Z uvedených dôvodov vznikol cestujúcemu nárok v zmysle
čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia EÚ č. 261/2004 a ustálenej judikatúry súdneho dvora EÚ na peňažnú
náhradu vo výške 250- EUR, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť ako prevádzkujúci letecký dopravca.
2. Súd vo veci rozhodol európskym platobným rozkazom. Proti tomuto podal žalovaný v čas odpor bez
vecného odôvodnenia.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.01.2026 namietal, že dňa 1.7.2025 zaslal na účet, z ktorého
boli kupované letenky refundáciu v súlade s čl. 8 ods. 1 písm. a) Nariadenia 261/2004. Žalobcovi už
nevznikol nárok na náhradu podľa čl. 5 Nariadenia 261/2004, ktorý je zároveň predmetom tohto sporu,
a to z dôvodu, že žalobca už poskytol náhradu podľa článku 5 ods. 1 písm. a). Ďalej namietal, že let
žalobcu mal byť vykonaný lietadlom SP-RSL. Podľa priloženej tabuľky, omeškanie nastalo pri poslednom
lete, ktorý lietadlo v daný deň vykonalo. Išlo o let FR XXXX, ktorý predchádzal letu žalobcu. Lietadlo
pristálo o 6 minút skôr v Miláne, ale odletelo až o 00:31 namiesto 19:40 h. Dôvodom bola závažná
a nepredvídateľná porucha systému riadenia letovej prevádzky v oblasti letiska Milano Malpensa.
Žalovaný nemohol rozhodnúť o odlete podľa vlastného uváženia a lietadlo mohlo vzlietnuť až po udelení
povolenia dispečingovej služby, čo sa stalo až o 00:31 nasledujúceho dňa. Omeškanie spôsobilo
zásadné narušenie plánovanej rotácie lietadla, v dôsledku čoho nebolo možné zabezpečiť pokračovanie
ďalších letov v súlade s platnými bezpečnostnými a pracovnoprávnymi predpismi o maximálnej dobe
letovej služby posádky. Žalovaný nemal objektívnu možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť odlet letu
FR XXXX z Milána do Bratislavy, keďže o povolení odletu rozhodovalo riadenie letovej prevádzky.
Žalovaný pritom riadne vykonal všetky ostatné plánované lety na daný deň bez omeškania a zrušenie

nadväzujúceho letu bolo následkom mimoriadnych neovplyvniteľných okolností, ktorí nastali mimo jeho
prevádzkovej kontroly. Žalovaný namietal tiež nedostatok aktívnej vecnej legitimácie (č. l. 63). Poukázal
na to, že žalobkyňa dňa 13.07.2025 vlastnoručne podpísala tzv. „Assignment form“ teda zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorou predmetný nárok na kompenzáciu postúpila na spoločnosť AirHelp
Germany GmbH. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola následne spoločnosťou AirHelp
Germany GmbH doručená žalovanému. Navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedla, že žalobkyňa bola a je oprávnená
vymáhať pohľadávku vo svojom menej, čo potvrdzuje súhlas od spoločnosti AirHelp zo dňa 29.07.2025
podpísaný p. Ninou Staub ako prokuristkou. Od 29.07.2025 bola pohľadávka vymáhaná v mene
žalobkyne. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v potvrdení letiska nie je medzi letmi, ktoré mali byť nejakým
spôsobom dotknuté predmetnou udalosťou, uvedený let žalobcu. Žalovaný nepreukázal priamu príčinnú
súvislosť s letom žalobcu. V predmetnom dokumente nie je žiadnym spôsobom špecifikované, v akom
rozsahu mala mať udalosť vplyv na let FR XXXX, na ktorý sa žalovaný odvoláva. V rámci dokumentu
predloženého žalovaný bolo uvedené, že odlety a vstupy do predmetného vzdušného priestoru boli
pozastavené od 20:20 do 22:20 miestneho času, Let FR XXXX, na ktorý sa žalovaný odvoláva, pritom
mal odletieť o 19:40 miestneho času (t. j. ešte pred udalosťou) a odletel až o 00:31 h. Z dokumentov
predložených žalovaným sa javí, že ak by bolo lietadlo pripravené odletieť načas, tak nemuselo byť
žiadnym spôsobom ovplyvnené predmetnou udalosťou. V zmysle dokumentu Operation Statement,
dôvodom zrušenia letu žalobcu bolo vyčerpanie možných letových hodín posádky. Žalobkyňa poukázala
ja na judikatúru súdov.
5. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení opätovne namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Tvrdil,
že ak mal žalobca od spoločnosti AirHelp Germany GmbH súhlas na vymáhanie pohľadávky, mal ho
predložiť už pri prvom procesnom úkone, čím by sa predišlo zmätočnosti konania. Žalovaný poukázal
na to, že tento súhlas bol doložený až dodatočne, až po vznesení námietky nedostatku aktívnej
legitimácie, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu podľa neho pôsobí účelovo a nedôveryhodne.
Dôvodil, že nedáva logický zmysel, aby cestujúci najskôr postúpil pohľadávku spoločnosti, ktorej
predmetom činnosti je vymáhanie takýchto nárokov, a následne žiadal, aby ju mohol vymáhať sám.
Poukázal aj na to, že AirHelp sama nárok voči žalovanému už predtým uplatnila, čím podľa žalovaného
vystupovala ako skutočný nositeľ pohľadávky. Žalovaný ďalej namietal, že zmluva o postúpení sa
spravuje nemeckým právom, pričom predložený súhlas s vymáhaním podľa neho nemá oporu ani
vo všeobecných obchodných podmienkach, ani v cenníku spoločnosti AirHelp. Zdôraznil, že tieto
dokumenty neobsahujú možnosť dodatočného alebo spätného udelenia takého súhlasu pôvodnému
spotrebiteľovi. Zároveň poukázal na to, že žalobca by podľa podmienok AirHelp aj po úspešnom
vymožení nároku musel platiť spoločnosti značnú časť vymoženej sumy, čo podľa žalovaného ešte
viac oslabuje logiku tvrdeného postupu. Na tomto základe žalovaný dôvodil, že súhlas s vymáhaním
bol zrejme vytvorený dodatočne len na účel umelého založenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a
preto ho považoval za absolútne neplatný právny úkon, ktorý obchádza zákon. Vo vzťahu k samotnému
zrušeniu, resp. meškaniu letu žalovaný uviedol, že príčinou nebol žiadny prevádzkový alebo organizačný
problém na jeho strane, ale mimoriadna a nepredvídateľná porucha systému riadenia letovej prevádzky
na letisku Milano Malpensa. Poukázal na to, že lietadlo určené na let žalobcu počas dňa vykonalo
viacero letov bez omeškania a problém nastal až pri predchádzajúcom lete z Milána do Bratislavy,
ktorý bol výrazne zdržaný v dôsledku výpadku radarového systému. Žalovaný namietal, že v čase
plánovaného odletu bolo lietadlo pripravené, avšak o odlete rozhodovalo výlučne riadenie letovej
prevádzky, takže nemal objektívnu možnosť situáciu ovplyvniť. Dôvodil, že následné výrazné omeškanie
predchádzajúceho letu narušilo plánovanú rotáciu lietadla a znemožnilo pokračovanie ďalších letov
v súlade s bezpečnostnými a pracovnoprávnymi predpismi o maximálnej dobe služby posádky, čo
nakoniec viedlo aj k zrušeniu letu žalobcu. Žalovaný preto zastával názor, že išlo o mimoriadnu okolnosť
v zmysle nariadenia č. 261/2004, ktorá bola mimo jeho sféry kontroly.
6. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 14.09.2026 na ktorom vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z pokladničného dokladu na č. l. 5 vyplýva, že žalobkyňa mala ako pasažierka letieť letom
zabezpečovaným žalovaným č. P z letiska Bratislava do letiska Gdansk. Z listiny na č. l. 7 spisu vyplýva,
že predmetný let č. P bol zrušený.

8. Z emailovej komunikácie zo dňa 29.7.2025 na č. l. 7 vyplýva, že bol uplatnený nárok na kompenzáciu
podľa nariadenia 261/2004 u žalovaného. Predžalobnou výzvou zo dňa 29.07.2025 žalobkyňa vyzývala
žalovaného na úhradu sumy za zrušený let č. FR XXXX v lehote 28 dní.
9. Z listiny Dohoda o postúpení vyplýva, že žalobkyňa postúpila svoju pohľadávku z nároku na
kompenzáciu za zrušený let spoločnosti AirHelp.
10. Z listiny - súhlas s vymáhaním pohľadávky na č. l. 78 vyplýva, že spoločnosť AirHelp Germany GmbH
udelila súhlas žalobkyni, aby ako zákazník vo svojom mene a na účet AirHelp vymáhal pohľadávku
na finančnú kompenzáciu z dôvodu zrušenia letu FR XXXX. Spoločnosť AirHelp vyhlásila, že počas
vymáhania pohľadávky Zákazníkom, nebude Pohľadávku vymáhať vo svojom mene. Súhlas je zo dňa
29.07.2025 a je podpísaný prokuristkou Ninou Staub.
11. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Charlottenburg Berlín (z nemeckého prekladu)
vyplýva, že Nina Staub je samostatnou prokuristkou spoločnosti AirHelp Germany GmbH.
12. Z prevádzkového vyhlásenia spoločnosti Ryanair k P BTS-GDN z 28.06.2025 vyplýva, že v dôsledku
výrazného meškania letu P MXP-BTS spôsobeného poruchou radaru ATC v kontrolovanom vzdušnom
priestore Milána nebola posádka schopná legálne prevádzkovať lety P BTS-GDN a späť z dôvodu
zákonných obmedzení letového času posádky, a preto bola spoločnosť Ryanair nútená zrušiť lety P
BTS-GDN a späť.
13. V anglickom originály dokumentu - Potvrdenie letiska Miláno je uvedený ako omeškaný let P MXPBTS. V preklade dokumentu do slovenčiny je zrejme pri tomto lete chyba a namiesto čísla 7 v označení
P je písmeno W.
14. Z novinových článkov vyplýva, že porucha radaru spôsobila zastavenie letov v severnom Taliansku.
Súdu boli predložené obchodné podmienky spoločnosti AirHelp a cenník.
9. Podľa článku 1, ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004
z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim
pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa
zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej len „nariadenie č. 261/2004“), toto nariadenie za podmienok
špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď ich let má meškanie.
10. V zmysle článku 2 písm. b) nariadenia č. 261/2004 sa za prevádzkujúceho leteckého dopravcu
považuje letecký dopravca, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim alebo v mene inej osoby právnickej
alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim vykoná alebo zamýšľa vykonať let.
11. V zmysle článku 3, ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004, toto nariadenie sa uplatňuje pri cestujúcich
odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy.
12. Podľa článku 7 ods. 1 a 3 nariadenia č. 261/2004, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci
dostanú náhradu v nasledovnej výške: (a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km
alebo menej; (b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých
ostatných letov od 1 500 km do 3500 km; (c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú
pod písmená a) alebo b). Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého
cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu. Náhrada
uvedená v odseku 1 sa platí v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo
šekom alebo s písomným súhlasom cestujúceho, v cestovných poukážkach a/alebo inými službami.
13. Podľa bodu 15 nariadenia č. 261/2004, tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky
prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí
dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa
nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä
v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného
letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a
štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu;

15. Podľa bodu 14 nariadenia č. 261/2004, za mimoriadne okolnosti sa dá považovať skutočnosť, keď
rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní
veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého
lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby
zabránil meškaniu alebo zrušeniu;
16. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 261/2004 v prípade zrušenia letu príslušným
cestujúcim majú príslušní cestujúci právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade
s článkom 7, pokiaľ: i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom
odletu; alebo ii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred
plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne
dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri
hodiny po plánovanom čase príletu; iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným
časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred
plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom
čase príletu.
17. Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia európskeho parlamentu a rady č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre
zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pod odsekom, rozhodným právom je právny poriadok
krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia
prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny
obvyklého pobytu prepravcu.
18. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 530 ods. 1 zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v platnom znení, na žiadosť
postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak
postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku
vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s
týmto vymáhaním.
21. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k
záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný. Súd ako nedôvodnú posúdil
námietkou žalovaného, že vyplatením refundácie letenky takýto nárok na kompenzáciu za zrušený let
podľa zanikol. Uvedené nevyplýva z nariadenia a ani z judikatúry Súdneho dvora EÚ.
22. Žalovaný tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na to, že žalobkyňa dňa 13.07.2025
podpísala tzv. „Assignment Agreement“ teda zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou predmetný nárok
na kompenzáciu postúpila na spoločnosť AirHelp Germany GmbH. Súd z vykonaných dôkazov zistil, že
predmetná pohľadávka bola cestujúcim postúpená na spoločnosť AirHelp Germany GmbH, ako tvrdil
žalovaný. Z listiny súhlas s vymáhaním pohľadávky na č. l. 78 ale vyplýva, že spoločnosť AirHelp
Germany GmbH udelila súhlas žalobkyni, aby vo svojom mene a na účet tejto spoločnosti vymáhala
pohľadávku na finančnú kompenzáciu z dôvodu zrušenia letu FR XXXX. Spoločnosť AirHelp vyhlásila,
že počas vymáhania pohľadávky nebude pohľadávku vymáhať vo svojom mene. Súhlas je zo dňa
29.07.2025 a je podpísaný prokuristkou Ninou Staub, pričom žalobca výpisom z Obchodného registra
tejto spoločnosti preukázal oprávnenie menovanej na takýto úkon.
23. Žalovaný nenamietal platnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky žalobkyňou na spoločnosť
AirHelp. Žalovaný sám argumentoval tým, že práve žalobkyňa nie je pasívne vecne legitimovaná v spore
(a žalobu je potrebné zamietnuť), nakoľko svoju pohľadávku platne postúpila na spoločnosť AirHelp.

24. Žalovaný namietal, že predložený súhlas s vymáhaním pohľadávky je neplatný, nakoľko zmluvný
vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou AirHelp Gemrany GmbH sa spravuje nemeckým právom (podľa
bodu 8 zmluvy o postúpení pohľadávky) a nemecký právny systém neumožňuje udelenie takéhoto
súhlasu spätne, po postúpení pohľadávky.
25. Súd má za potrebné uviesť, že zo samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva, že by
postupník takýto súhlas postupcovi dať nemohol. Žalovaný namietal, že podľa webstránky AirHelp
Gemrany GmbH postupca podpisom pristupuje aj k všeobecným obchodným podmienkam a Price
listu. Súd konštatuje, že v samotnej zmluve o postúpení pohľadávky je v bode 3 konštatované, že
dohoda o postúpení pohľadávky sa uzatvára v súlade s Obchodnými podmienkami a poplatkami
AirHelp. Súd má za to, že predložené obchodné podmienky a cenník (v ich preklade do slovenského
jazyka) takisto nevylučuje možnosť udelenia súhlasu s vymáhaním pohľadávky. Žalobca uvádzal,
že obchodné podmienky, webová stránka a zverejnený cenník neobsahuje ani žiadne ustanovenie,
ktoré by pripúšťalo možnosť udelenia súhlasu s vymáhaním postúpenej pohľadávky pôvodnému
spotrebiteľovi, s čím sa súd stotožňuje, avšak táto skutočnosť možnosť takéhoto právneho úkonu nijako
nevylučuje. Ako uvádzaj aj žalobca s odkazom na nemecký právny poriadok, tak pre nemecké, ako
aj slovenské právo je príznačná zmluvná voľnosť strán sporu, pričom zmluvná úprava má prednosť
pred všeobecnou úpravou obchodných podmienok. Žalobca konkrétne označil ustanovenia cudzieho
práva, ktoré pripúšťa aj súhlas s vymáhaním pohľadávky postupcom, obdobne ako ustanovenie § 530
slovenského Občianskeho zákonníka.
26. Súd je navyše toho názoru, že i keď predmetná zmluva o postúpení pohľadávky sa spravuje právnym
poriadkom Nemecka, aplikácia slovenského procesného práva sa spravuje zásadou Lex Fori. Súd sa
stotožnil s právnym názorom žalobcu vysloveným s poukazom na právoplatný rozsudok Mestského súdu
Bratislava IV sp. zn. 66Csp/13/2025 vo veci totožného letu a obdobného skutkového stavu, že hoci je
§ 530 OZ súčasťou Občianskeho zákonníka (hmotnoprávny kódex), jeho charakter je v tomto kontexte
prevažne procesný. Dáva totiž jednej osobe právo viesť súdny spor o práve, ktoré patrí inej osobe.
Uvedené je potrebné vnímať ako základ pre procesnú legitimáciu postupcu. Súd teda musí preskúmať,
či sú splnené všetky predpoklady, ktoré § 530 OZ vyžaduje, t. j. existencia platnej zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorá v predmetnej veci nebola namietaná a či existuje súhlas postupníka (nového veriteľa)
s tým, aby postupca (pôvodný veriteľ) pohľadávku vymáhal. Takýto súhlas bol daný, pričom tento spĺňa
náležitosti v zmysle slovenského právneho poriadku a zakladá procesnú legitimáciu, ktorá je založená
na § 530 Občianskeho zákonníka, aj keď sa skutočným (hmotnoprávnym) majiteľom pohľadávky stal
postupník (t. j. ako "splnomocnenie na vedenie sporu").
27. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru o platnosti tak zmluvy o postúpení pohľadávky, ako
aj súhlasu s vymáhaním pohľadávky postupcom. Pokiaľ žalovaný namietal, že vymáhanie postúpenej
pohľadávky samotným postupcom postráda logiku, tu súd uvádza, že toto je bez právneho významu.
Okrem toho žalobca relevantne vysvetlil svoje dôvodu takéhoto postupu, medzi inými najmä efektívnosť
vymáhania kompenzácie (vyjadrenie žalobcu, vyhlásenie zo dňa 29.07.2026).
28. Ďalej ma súd za potrebné uviesť, že žalovaný v priebehu konania namietal aj existenciu
mimoriadnych okolností. Súd preto preskúmal, či existovali mimoriadne okolnosti vylučujúce náhradu
žalobcu podľa nariadenia.
29. Žalovaný tvrdil, že k zrušeniu letu P. došlo z dôvodu rotácie lietadla, keď let FR XXXX, ktorý
predchádzal letu žalobcu a ktorý sa mal uskutočniť z letiska Milána do Bratislavy bol omeškaný z dôvodu
nepredvídateľnej poruchy systému riadenia letovej prevádzky (ATC) v oblasti Milano Malpensa. Túto
skutočnosť žalovaný preukázal listinou - prevádzkovým vyhlásením Ryanair P z 28.06.2025, vyhlásením
letiska o zozname odklonených, meškajúcich a zrušených letov, správou z novín a správou zo sociálnej
siete.
30. Žalovaný sa môže zbaviť svojej povinnosti na náhradu podľa uvedeného nariadenia, ak preukáže
mimoriadne okolnosti, ktorým by sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané
opatrenia, teda ak by sa tieto mimoriadne okolnosti vymykali spod účinnej kontroly žalovaného ako
leteckého prepravcu (v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 261/2004). Mimoriadne okolnosti môžu
nastať najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním
príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti

letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu. Za mimoriadne okolnosti sa
dá považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku
konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného
alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky
primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu.
31. Súd poukazuje na to, že cieľom nariadenia (ES) č. 261/2004 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany
cestujúcich, a s ohľadom na skutočnosť, že článok 5 ods. 3 uvedeného nariadenia predstavuje odchýlku
zo zásady práva cestujúcich na náhradu v prípade zrušenia ich letu, je potrebné pojem "mimoriadne
okolnosti" v zmysle tohto ustanovenia vykladať reštriktívne (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-195/17 Krüsemann).
32. Súd má ďalej za potrebné uviesť, že prevádzkujúci letecký dopravca sa môže odvolávať na
mimoriadnu okolnosť, ktorá zasiahla predchádzajúci let prevádzkovaný týmto dopravcom tým istým
lietadlom pri obrátke o tri lety skôr v rotačnej sekvencii tohto lietadla, za predpokladu, že existuje priama
príčinná súvislosť medzi vznikom tejto okolnosti a veľkým meškaním, či zrušením následného letu.
Podmienkou je, aby dopravca teda preukázal priamu príčinnú súvislosť medzi mimoriadnou okolnosťou,
ktorá postihla predchádzajúci let, a meškaním alebo zrušením toho nasledujúceho. Zároveň, aj keď
existuje priama príčinná súvislosť, dopravca sa zbaví zodpovednosti len vtedy, ak zároveň preukáže,
že prijal všetky primerané opatrenia, aby následnému meškaniu alebo zrušeniu zabránil. To znamená,
že musí preukázať, že nemal k dispozícii žiadne personálne, materiálne alebo finančné rezervy (napr.
náhradné lietadlo alebo posádku), ktoré by mu umožnili vyhnúť sa reťazeniu meškania.
33. V predmetnej veci bola preukázaná porucha systému riadenia letovej prevádzky (ATC) v oblasti
Milano Malpensa. V anglickom originály dokumentu - Potvrdenie letiska Miláno je uvedený ako
omeškaný let P MXP-BTS. Žalovaný tvrdil, že let P mal byť vykonaný rovnakým lietadlom, ako zrušený
let P., a to lietadlom SP-RSL, čo preukazoval listinou označenou ako „Flight Leg History“. Súd má za
potrebné uviesť. že ide o listinu, ktorá je systémovým výpisom z jeho interného operačného systému
(teda dôkaz vytvorený samotným žalovaným, čo podľa názoru súdu samotné oslabuje dôveryhodnosť
takéhoto dôkazu).
34. Žalovaný tiež predložil novinové správy, ktoré mali preukázať poruchu radarového systému
v Miláne. Z obsahu tohto dôkazu však súčasne vyplýva, že odlety a prílety boli pozastavené
od 20:20 hod do 22:20 hod. (miestneho času). Let P ktorý bezprostredne predchádzal letu žalovaného
mal naplánovaný čas odletu o 19:40 („flight history fo aricraft - SP-RSL vo vyjadrení žalovaného“),
pričom v skutočnosti odletel až o 00:31 hod. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v prípade,
ak by let predchádzajúci letu žalobcu odletel z letiska v Miláne v naplánovanom čase o 19:40 hod.,
porucha radarového systému by ho žiadnym spôsobom neovplyvnila. Súd sa stotožnil s argumentáciu
žalobcu, že je potrebné rozlíšiť prílet letu na čas do destinácie s následnou prípravou jeho odletu
a jeho odlet do inej destinácie. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol reťazovo prevádzkovať viaceré lety s
minimálnymi časovými intervalmi medzi jednotlivými príletmi a odletmi, zodpovedá potom za riziko
omeškania nasledovných letov, ak si nezabezpečil primeraný časový odstup medzi týmito jednotlivými
letmi alebo iné lietadlo či prostriedky zamedzujúce ďalším omeškaniam. Takéto rozhodnutie treba
považovať za prevádzkové rozhodnutie samotného leteckého dopravcu, ktoré sa týka jeho bežnej
aktivity a patrí do jeho účinnej kontroly, a preto omeškanie letu cestujúceho spôsobené v dôsledku (hoci
aj dôvodného) omeškania bezprostredne predchádzajúceho letu prevádzkovaného tým istým lietadlom
nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť vylučujúcu vznik nároku cestujúceho na paušálnu náhradu
v zmysle čl. 7 nariadenia č. 261/2004, ktorú navyše treba v súlade účelom tohto právneho predpisu
Európskej únie zvýšiť úroveň ochrany cestujúcich - spotrebiteľov vykladať reštriktívne. Je zrejmé, že v
prípade, ak by let P z Milána do Bratislavy prebehol v súlade s pôvodným letovým plánom, t.j. odletel
by v čase o 19:40 z Milána, porucha systému riadenia letovej prevádzky by nemala žiaden vplyv na
meškanie tohto letu a nebol by dôvod na zrušenie letu žalobcu. Navyše súd má za potrebné uviesť, že
aj listiny preukazujúce samotné omeškanie letu P t. j. prevádzkové vyhlásenie P. BTS je listinou, ktorú
vyhotovil sám žalovaný a rovnako tak v listine Airport Hnadling S.p.A ide o listinu, kde je nad jej podpisom
označenie RYANAIR, čo znižuje ich relevanciu.
35. Ďalej súd k argumentácii žalovaného ohľadne vyššie namietaných mimoriadnych okolnosti uvádza,
že zo samotnej listiny „Prevádzkové vyhlásenie P BTS-GDN z 28.06.2025 (ktorá je dokumentom

vytvoreným žalovaným avšak sám žalovaný sa na takéto, defacto svoje vyjadrenie odvoláva- pozn.
súdu) vyplýva, že v dôsledku výrazného meškania letu P MXP-BTS spôsobeného poruchou radaru ATC
v kontrolovanom vzdušnom priestore Milána nebola posádka schopná legálne prevádzkovať lety P BTSGDN a späť z dôvodu zákonných obmedzení letového času posádky, a preto bola spoločnosť Ryanair
nútená zrušiť lety P BTS-GDN a späť. Teda žalovaný sám uviedol, že príčinou boli zákonné obmedzenia
letového času posádky. Z uvedeného vyplýva, že bezprostrednou príčinou meškania letu nebola porucha
riadenia letovej prevádzky v Miláne, ale subjektívne dôvody na strane leteckého dopravcu, ktorého
posádka nemohla vykonať let. Takéto subjektívne dôvody na strane leteckého dopravcu ale nemôžu byť
kvalifikované ako mimoriadne okolnosti v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 261/2004, zvlášť keď
žalovaný má na letisku v Bratislave jednu zo svojich leteckých základní (báz).
36. Žalovaný teda nepreukázal, že meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým by sa
nedalo zabrániť ani vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda ak by sa tieto mimoriadne
okolnosti vymykali spod účinnej kontroly žalovaného ako leteckého prepravcu. Vzhľadom na uvedené
súd žalobe vyhovel.
37. Súd žalobkyni priznal aj uplatnený úrok z omeškania. V podanom návrhu žalobca tieto uplatňoval od
27.08.2025. Žalovaný bol v omeškaní odo dňa nasledujúceho po zrušení plánovaného letu žalobkyne,
t. j. od 29.06.2025. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie náhrady výzvou zo dňa 29.07.2025. Súd je
viazaný návrhom žalobkyne. Nariadenie priznáva cestujúcim nárok na náhradu škody okamžite potom,
ako meškanie nastalo, a to do zaplatenia z dlžnej sumy v zákonnej výške 7,15% podľa nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.