Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-3C/31/2021 z 8. 4. 2026
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 8. apríla 2026, sp. zn. B1-3C/31/2021, ECLI:SK:MSBA4:2026:1121204335.4
Mestský súd Bratislava IV | B1-3C/31/2021 | ECLI:SK:MSBA4:2026:1121204335.4 | 2026-04-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, § 220 ods. 2 CSP, § 186 ods. 2 CSP, zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 3 zákona č. 514/2003 Z. z., predpis č. 514/2010 Z. z., § 5 ods. 1 zákona č. 514/2010 Z. z., § 6 ods. 1 zákona č. 514/2010 Z. z., § 17 ods. 1 zákona č. 514/2010 Z. z., § 5 ods. 2 zákona č. 514/2010 Z. z., § 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP, § 363 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8ca0f25-edd2-4cc1-8f48-03e6052f8809
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1121204335.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
B1-3C/31/2021
1121204335
08. 04. 2026
JUDr. Vladislav Pečík
ECLI:SK:MSBA4:2026:1121204335.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Pečíkom v spore žalobcu: I.. L. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XX, XXX XX P. T., zast.: AK W., s. r. o., B. XX, XXX XX Q., proti žalovanému:
P. republika, v mene ktorej koná L. spravodlivosti P. republiky, D. XX, XXX XX Q., o náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Priebeh konania
Žaloba
1.1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady
škody v sume 1.501.321,39 eur s 5 % p. a. úrokom z omeškania od 15.04.2021 do zaplatenia, ako aj
nahradenia trov konania.
1.2. Žalobu odôvodnil tým, že v trestnej veci vedenej pod sp. zn. F./X Gv XX/XX vydal prokurátor dňa
09.07.2010 uznesenie, ktorým v zmysle § 50 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku zaistil v žalobe
špecifikované nehnuteľnosti spoločnosti Y. W., s.r.o., so sídlom D. XXX, XXX XX F. nad A., I.: XX
XXX XXX pre účely uspokojenia nároku poškodeného, a súčasne zakázal spoločnosti Y. W. s týmto
majetkom nakladať. O sťažnosti obvinených rozhodol dna 05.10.2010 sudca pre prípravné konanie
tak, že sťažnosť zamietol. Ďalším uznesením č. k. F./X Gv XX/XX-XX z XX.XX.XXXX prokurátor zaistil
ďalšie nehnuteľnosti spoločnosti Y. W. za účelom uspokojenia nároku poškodeného a zakázal tejto
spoločnosti s majetkom nakladať. O sťažnosti obvinených rozhodol sudca dňa 08.12.2020 tak, že ju
zamietol. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 29.01.2018 sp. zn. XT/XXX/XXXX boli obžalovaní
spod obžaloby oslobodení, keďže nebolo preukázané, že sa stal trestný čin, ktorý im bol kladený za
vinu. O odvolaní prokurátora rozhodol odvolací súd tak, že prvostupňový rozsudok potvrdil. Napriek
oslobodzujúcemu rozsudku nedošlo k vydaniu rozhodnutia, ktorým by bolo zaistenie nehnuteľností vo
vlastníctve Y. W. zrušené. Vo februári 2020 sa stal spoločníkom spoločnosti Y. W. s 30 % podielom na
základnom imaní žalobca. Y. W. vlastnilo zaistené nehnuteľnosti, ktoré tvorili bytový dom s jednotlivými
bytmi, ktoré chcela spoločnosť odpredať záujemcom o kúpu. Projekt mal byť hotový do júna 2010 a
bytový dom bol skolaudovaný 13.05.2010. Spoločnosť Y. W. už mala uzatvorené zmluvy o budúcich
zmluvách so záujemcami. K odpredaju a generovaniu zisku z predaja (plánované v roku 2011) už
nedošlo, z to z dôvodu zaistenia nehnuteľností a zákazu nakladania s nimi. Spoločnosť Y. W. nemohla
poriadne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, a nebola schopná plniť svoje záväzky. Dostala sa
do tak do úpadku a bol na ňu vyhlásený konkurz. Žalobca ako spoločník spoločnosti mal tak svoje
pohľadávky len ako podriadené, ktoré sa mohli uspokojiť až po dosiahnutí uspokojenia ostatných

nezabezpečených veriteľov. Vzhľadom na situáciu s majetkom spoločnosti sa uspokojenie pohľadávok
žalobcu nedalo počítať. Zaistenie nehnuteľností spoločnosti Y. W. zabránilo možnosti dosiahnutia výnosu
z predaja týchto nehnuteľností, a žalobcovi tak nemohol vzniknúť nárok na vyplatenie podielu na zisku
ako spoločníkovi tejto spoločnosti. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. XXXX/XXXX
z 12.11.2014 za účelom vyčíslenia ušlého zisku z predaja bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome Y. W.. Po zdanení 19 % daňou by zisk z predaja činil 3.469.109,73 €. Uvedený zisk by mohol
byť následne spôsobilý na jeho rozdelenie medzi spoločníkov. V prípade žalobcu išlo o 30 % podiel
na základnom imaní, teda v prípade žalobcu by išlo o sumu X.XXX.XXX,XX eur. Podiel na zisku by
mohol byť vyplatený najneskôr 30.09.2012. Tieto finančné prostriedky mohol žalobca ďalej investovať
a očakávať ich zhodnotenie. Teda mu vznikol ušlý zisk. Na určenie ušlého zisku vychádzal žalobca z
výšky obvyklej pri zhodnotení investície v rokoch 2011-20012, teda 5,5 % ročne. Pri úroku 5,5 % ročne
zo sumy X.XXX.XXX,XX € za obdobie od 01.10.2012 do 15.10.2020 tak celková suma ušlého zisku
je XXX.XXX,XX eur. Okrem toho sa žalobca domáha aj úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho
po dni doručenia stanoviska Ministerstva spravodlivosti k žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Dňa 15.10.2021 doručil žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.
Podaním z 12.04.2021 Ministerstvo spravodlivosti vyrozumelo žalobcu, že jeho žiadosti nevyhovelo.
Dňa 08.02.2021 Okresný súd Bratislava II vydal v trestnej veci oslobodených D. N. a J. N. pod sp. zn.
XT/XXX/XXXX uznesenie, ktorým zrušil zaistenie majetku spoločnosti Y. W..
1.3. K žalobe žalobca pripojil:
1.3.1. Uznesenie OS BA II XT/XXX/XXXX z 08.02.2021,
1.3.2. Uznesenie OS BA II XT/XXX/XXXX z - čl. 25
1.3.3. Dodatok č. 1 k zmluve o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XX,
1.3.4. Uznesenie ÚŠP F./X Gb XX/XX - XX z XX.XX.XXXX,
1.3.5. Výpis z LV XXXX, kat. územie Bernolákovo,
X.X.X. Výpis z LV XXXX, kat. územie Bernolákovo,
1.3.7. Výpis z LV XXXX, kat. územie Bernolákovo,
1.3.8. Výpis z LV XXXX, kat. územie Bernolákovo,
1.3.9. Výňatok z obchodného vestníka č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX,
1.3.10. Uznesenie ŠTS Tp XX/XXXX z XX.XX.XXXX,
1.3.11. Uznesenie F. Tp XXX/XXXX z 08.1X.2010,
X.X.XX. Uznesenie E. F./2 Gv XX/XX-XX z XX.XX.XXXX,
1.3.13. Úplné znenie zakladateľskej listiny spoločnosti Y. W.,
1.3.14. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 15.10.2020,
1.3.15. Znalecký posudok znaleckej organizácie Znalex spol. s r.o. č. XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX,
1.3.16. Postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 20.11.2020,
1.3.17. Stanovisko k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z XX.XX.XXXX.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
1.4. K žalobe sa žalovaný (Ministerstvo spravodlivosti) vyjadril 04.11.2021 tak, že ju navrhol zamietnuť.
1.5. Uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy X.XXX.XXX,XX € s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 15. 04. 2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Nárok odvodzuje od tvrdenej
nezákonnosti rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ktorými bol zaistený nehnuteľný majetok
spoločnosti GLANCE W. v súvislosti s trestným stíhaním Róberta N. a J. N.. Žalobca tvrdí, že zaistenie
majetku znemožnilo dokončiť a obchodne realizovať projekt polyfunkčného bytového domu Y. W. v
Bernolákove, čím malo dôjsť k zmareniu plánovaného predaja a prenájmu bytových a nebytových
priestorov. Uplatnená škoda pozostáva zo sumy X.XXX.XXX,XX €, ktorá má predstavovať podiel
žalobcu ako spoločníka na ušlom zisku spoločnosti GLANCE W., a zo sumy 460.588,47 €, označenej
ako ušlý výnos zo sumy 1.040.732,92 € za obdobie od 01. 10. 2012 do 15. 10. 2020, resp. 2021,
pri predpokladanom zhodnotení 5,5 % ročne. Nezákonnosť rozhodnutí o zaistení žalobca odvodzuje
najmä od toho, že trestné stíhanie osôb, v rámci ktorého boli tieto rozhodnutia vydané, sa skončilo
ich právoplatným oslobodením spod obžaloby. Žalovaný uviedol, že v danom prípade nie sú splnené
základné predpoklady zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., teda existencia nezákonného
rozhodnutia, vznik škody a priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.
Zdôraznil, že tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne a nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej
súvislosti; žalobca musí existenciu každého z týchto predpokladov preukázať. Podľa žalovaného však

žalobca nepreukázal ani jednu z rozhodujúcich podmienok a predovšetkým mu chýba aktívna vecná
legitimácia. Žalobca nebol obvineným v trestnom konaní, v ktorom boli rozhodnutia o zaistení majetku
vydané. Obvinenými boli D. N. a J. N.. Rovnako nebol zaistený majetok žalobcu, ale majetkové práva
obvinenej J. N. a nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti Y. W.. Podľa žalovanej preto žalobca nespĺňa
podmienku podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorej má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní. Aj keby v dôsledku zaistenia majetku vznikla škoda v podobe ušlého zisku z
projektu Y. W., táto škoda by nevznikla žalobcovi ako fyzickej osobe, ale samotnej obchodnej spoločnosti
Y. W.. Táto spoločnosť je samostatným subjektom práva s vlastným majetkom, oddeleným od majetku jej
spoločníkov. Skutočnosť, že žalobca bol alebo je spoločníkom spoločnosti, podľa žalovaného nezakladá
jeho oprávnenie uplatňovať nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti. Ani vyhlásenie
konkurzu na majetok spoločnosti neznamená prechod práv spoločnosti na jej spoločníkov, oprávnenie
konať za spoločnosť prechádza na správcu, nie na spoločníkov. Žalobcom označené rozhodnutia
nemožno považovať za nezákonné rozhodnutia v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. Žalovaný pripúšťa,
že rozhodnutia o zaistení majetku boli po skončení trestného konania zrušené, neboli však zrušené
pre nezákonnosť, ale preto, že trestné konanie bolo skončené. Takýto postup vyplýva z Trestného
poriadku a nastáva bez ohľadu na spôsob skončenia trestného konania. Žalovaný nesúhlasil s tým, že
by oslobodenie obvinených spod obžaloby automaticky spôsobovalo nezákonnosť všetkých rozhodnutí
vydaných v trestnom konaní. Uznáva, že podľa ustálenej judikatúry môže zastavenie trestného stíhania
alebo oslobodenie spod obžaloby zakladať nárok na náhradu škody vo vzťahu k uzneseniu o vznesení
obvinenia. Tento záver nemožno rozširovať na všetky rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní,
vrátane rozhodnutí o zaistení majetku. Žalobca nepreukázal, že by spoločnosti Y. W. pri pravidelnom
behu vecí skutočne vznikol zisk v tvrdenej výške, a už vôbec nie, že by tento zisk bol následne vyplatený
žalobcovi ako spoločníkovi. Ušlý zisk nemôže byť iba hypotetický; musí ísť o reálne očakávateľný
majetkový prírastok, ktorý by poškodený dosiahol, nebyť škodovej udalosti. Rozhodnutia o zaistení
majetku v trestnom konaní neboli jedinou, a ani rozhodujúcou prekážkou realizácie projektu. Už pred
vydaním zaisťovacích rozhodnutí boli vydané predbežné opatrenia Okresného súdu Pezinok, ktorými
bolo spoločnosti Y. W. zakázané nakladať s viacerými pozemkami tvoriacimi súčasť projektu. Tieto
pozemky mali byť neoddeliteľnou súčasťou prevodu bytov a nebytových priestorov na záujemcov. Aj
keby rozhodnutia o zaistení majetku v trestnom konaní neboli vydané, spoločnosť by nemohla pristúpiť
k prevodom vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom. Medzi zaistením majetku v trestnom
konaní a tvrdenou škodou nie je daný priamy kauzálny nexus. Žalovaný spochybňoval aj samotnú výšku
uplatneného nároku. Žalobca vychádza zo znaleckého posudku, ktorý mal vyčísliť potenciálny ušlý zisk
projektu na X.XXX.XXX,XX €, resp. po zdanení na X.XXX.XXX,XX €. Podľa žalovaného však znalecký
posudok vychádzal z predpokladu predaja všetkých bytov a nebytových priestorov, hoci nie všetky boli v
relevantnom čase rezervované alebo kryté zmluvami o budúcich kúpnych zmluvách. Časť výpočtu teda
podľa vychádza iba z cenníkových cien, nie z reálne uzavretých obchodov. Nemožno preto uzavrieť,
že spoločnosť by skutočne dosiahla práve takýto zisk a už vôbec nie, že by ho dosiahla v roku 2011.
Žalovaný odmietol aj nárok na ušlý výnos vo výške 460.588,47 €. Tento nárok stojí na nepreukázanom
predpoklade, že žalobca by k 01.10.2012 disponoval sumou X.XXX.XXX,XX € ako podielom na zisku
spoločnosti. Navyše žalobca nepreukázal ani tvrdenú „obvyklú“ mieru zhodnotenia 5,5 % ročne.
1.6. K vyjadreniu žalovaný pripojil:
1.6.1. Výpis z LV XXXX, kat. územie Bernolákovo,
1.6.2. Rozsudok KS BA XCo/XX/XXXX z 24.09.2019,
1.6.3. Uznesenie OS PK XC/XX/XXXX - XX z 30.03.2010,
1.6.4. Uznesenie OS PK XXC/XX/XXXX - XX z 30.03.2010,
1.6.5. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy č. XXXXX z 22.05.2009.
Ďalšie vyjadrenie žalovaného
1.7. Žalovaný zastúpený Generálnou prokuratúrou sa dňa 05.11.2021 vyjadril k žalobe tak, že ju
navrhol zamietnuť. Uviedol, že žalobca svoj nárok odvodzuje najmä od uznesení prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry o zaistení majetkových práv spoločnosti Y. W., ako aj od uznesení sudcu pre
prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, ktorými boli zamietnuté sťažnosti proti týmto
uzneseniam. Nezákonnosť týchto rozhodnutí žalobca odvodzuje od toho, že trestné konanie proti
D. N. a J. N. sa skončilo ich právoplatným oslobodením spod obžaloby. Zároveň tvrdí, že po
oslobodení nedošlo včas k zrušeniu zaistenia majetku, čo považuje za nesprávny úradný postup, resp.

nečinnosť súdu. Žalovaný namieta, že žalobca nesprávne stotožňuje výsledok trestného konania s
nezákonnosťou všetkých procesných úkonov, ktoré boli v jeho priebehu vykonané. Podľa žalovaného
nemôže byť titulom nároku žalobcu uznesenie o vznesení obvinenia, pretože žalobca sám nebol v
danom trestnom konaní obvineným. Navyše absentuje priama príčinná súvislosť medzi vznesením
obvinenia iným osobám a tvrdenou škodou žalobcu. Žalovaný ďalej uvádza, že jediným možným
titulom nároku by mohli byť rozhodnutia o zaistení majetku, prípadne rozhodnutia sudcu, ktorými boli
zamietnuté sťažnosti proti zaisteniu. Tieto rozhodnutia však nemožno považovať za nezákonné len
preto, že trestné konanie sa neskôr skončilo oslobodením obžalovaných. Nezákonnosť konkrétneho
rozhodnutia musí byť preukázaná, najmä tým, že bolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť. Automatické odvodenie nezákonnosti všetkých úkonov z oslobodzujúceho rozsudku by
viedlo k absurdným dôsledkom, keďže by sa za nezákonné museli považovať aj iné procesné úkony v
trestnom konaní, napríklad predvedenia svedkov či poriadkové pokuty.
Žalovaný v zastúpení Generálnou prokuratúrou sa vyjadril aj k otázke, ktorý orgán má v konaní konať
za Slovenskú republiku. GP SR zastávala názor, že v tejto veci nemá štát zastupovať Generálna
prokuratúra SR, ale L. spravodlivosti SR. J. tým, že žalobca ako titul nároku označuje aj rozhodnutia
sudcu pre prípravné konanie a nečinnosť súdu pri zrušení zaistenia majetku. Pri týchto tituloch je podľa
§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. príslušným orgánom práve L. spravodlivosti SR. GP SR
tiež poukazal na to, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola postúpená L. spravodlivosti SR,
ktoré ju aj meritórne vybavilo oznámením o neuspokojení nároku. Tým si podľa GP SR založilo výlučnú
príslušnosť konať za štát aj v následnom súdnom konaní. GP SR preto navrhovala, aby súd v ďalšom
konaní nekonal s GP SR ako orgánom zastupujúcim štát, ale iba s Ministerstvom spravodlivosti SR.
Ak by súd napriek tomu konal aj s GP SR, tá navrhovala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa
jej názoru žalobca nepreukázal základné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, predovšetkým
existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a priamu bezprostrednú
príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nezákonným zásahom a vznikom škody.
Replika žalobcu
1.8. Žalobca možnosť repliky nevyužil.
Uznesenie o tom, ktorý subjekt koná v konaní za žalovaného
1.9. Súd dňa 14.01.2026 vydal uznesenie na č. l. XXX a rozhodol, že v konaní bude konať so žalovaným
zastúpeným Ministerstvo spravodlivosti.
Pojednávanie 08.04.2026
1.10. Na pojednávaní súd vyhlásil tento rozsudok.
2. Identifikácia nesporných a sporných skutkových okolnosti
2.1. V zmysle § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) súd v odôvodnení rozsudku mimo iného uvedie tiež, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie. Súd má za to, že pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť úvah, ktorými
sa súd pri rozhodovaní riadil, je vhodné najprv uviesť, ktoré skutočnosti považoval súd medzi stranami
za nesporné, ktoré za sporné, a až potom uviesť, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a
ktoré nie.
Nesporné skutkové okolnosti
2.2. Súd pri identifikácii nesporných skutočností vychádzal predovšetkým z § 151 ods. 1 CSP, podľa
ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a tiež
z § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako nesporné
považoval súd nasledovné skutočnosti:
X.3. Medzi stranami nebolo sporné, že v trestnej veci vedenej pod sp. zn. F./2 Gv XX/XX vydal
prokurátor dňa 09.07.2010 uznesenie, ktorým v zmysle § 50 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku
zaistil špecifikované nehnuteľnosti spoločnosti Y. W. pre účely uspokojenia nároku poškodeného, a
súčasne zakázal spoločnosti Y. W. s týmto majetkom nakladať. O sťažnosti obvinených (D. N. a J.
N., v danom čase konatelia spoločnosti GLANCE W.) rozhodol dna 05.10.X010 sudca pre prípravné
konanie tak, že sťažnosť zamietol. Ďalším uznesením č. k. F./2 Gv XX/XX-XX z 28.10.2010 prokurátor

zaistil ďalšie nehnuteľnosti spoločnosti Y. W. za účelom uspokojenia nároku poškodeného a zakázal
tejto spoločnosti s majetkom nakladať. O sťažnosti obvinených rozhodol sudca dňa 08.12.2020 tak, že ju
zamietol. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 29.01.2018 sp. zn. XT/XXX/XXXX boli obžalovaní
spod obžaloby oslobodení, keďže nebolo preukázané, že sa stal trestný čin, ktorý im bol kladený za vinu.
2.4. Tiež nebolo sporné, že v období, počas ktorého bolo zakázané spoločnosti Y. W. s nehnuteľnosťami
nakladať, bol jej spoločníkom žalobca s obchodným podielom predstavujúcim 30 % na jej základnom
imaní.
Sporné skutkové okolnosti
2.5. Ako podstatné sporné skutočnosti považoval súd nasledovné skutočnosti:
2.6. Medzi stranami bola sporná výška škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená. Žalovaný namietal,
že žalobca nepreukázal, že by v prípade, ak by nedošlo k zaisteniu predmetných nehnuteľností, došlo k
vyplateniu podielu na zisku žalobcovi ako spoločníkovi práve v takej sume, ako uvádzal žalobca. Takisto
žalovaný namietal aj výpočet ušlého zisku, t. j. že žalobca nepreukázal, že by dokázal s týmito financiami
narábať tak, že by mal dosiahnuť zisk práve 5,5 % ročne.
Vyhodnotenie nesporných skutkových okolností
2.7. Súd uvádza, že ohľadom nesporných skutkových okolnosti a zhodných tvrdení strán nevidel žiadny
dôvod, aby mal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Preto za základ skutkového stavu považoval
nesporné skutkové okolnosti v zmysle bodu 2.3. vyššie.
3. Právna úprava a právny charakter nároku
Relevantná právna úprava
3.1. V zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon 514“):
„(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.“
V zmysle § 5 ods. 1 Zákona 514:
„Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.“
V zmysle § 6 ods. 1 Zákona 514:
„Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.“
V zmysle § 17 ods. 1 Zákona 514:
„Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

Právny charakter nároku
3.2. Z tvrdení žalobcu a z vyhodnotenia nesporných skutkových okolností (bod 2.3.) súd dospel k
záveru, že žalobca sa touto žalobou domáha nároku na náhradu škody v zmysle Zákona 514, a to na
základe toho, že v trestnom konaní bolo spoločnosti Y. W. (ktorej je spoločníkom) zakázané nakladať
s nehnuteľnosťami, a tieto predať, a teda nemohla tvoriť zisk, a žalobca tak nemohol na tomto zisku
profitovať na základe práva na podiel na zisku, ktorý mu mohol byť vyplatený. Žalobca považuje
uznesenia o zaistení majetku spoločnosti za nezákonné, nakoľko obžalované osoby boli spod obžaloby
oslobodené.
4. Dokazovanie a posúdenie právneho a skutkového stavu
Vykonané dokazovanie
4.1. Súd vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu, a to predovšetkým písomnými podaniami
sporových strán, vrátane ich príloh.
Posúdenie právneho a skutkového stavu
4.2. Tromi podmienkami, ktoré musia byť v prípade úspešného domáhania sa nároku na náhradu škody
na základe nezákonného rozhodnutia v zmysle Zákona 514 splnené, sú:
4.2.1. nezákonné rozhodnutie,
4.2.2. vznik škody,
4.2.3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.
4.3. Čo sa týka prvej podmienky, táto je splnená. Žalovaný namietal, že uznesenia o zaistení majetku,
spojené so zákazom ho previesť na tretiu osobu, neboli nikdy formálne zrušené pre ich nezákonnosť. V
tomto smere však súd dáva do pozornosti judikatúru, ktorá sa síce týka uznesenia o vznesení obvinenia
(napr. R 58/2022), avšak ktorú je podľa súdu potrebné aplikovať aj na tento prípad. Ak je potrebné za
nezákonné považovať uznesenie o vznesení obvinenia preto, lebo nedošlo k odsudzujúcemu rozsudku
obžalovaného, takisto treba za nezákonné považovať uznesenie o zaistení majetku zúčastnenej osoby.
Ak boli obžalovaní spod obžaloby oslobodení, tak nikdy ani nemal byť tento majetok zaistený.
4.4. Čo sa však týka druhej podmienky (vznik škody), táto splnená nie je. Právo na náhradu škody
podľa § 5 ods. 1 Zákona 514 má len ten, komu v dôsledku nezákonného rozhodnutia vznikla škoda.
Žalobca však nebol ten subjekt, ktorému bol zaistený majetok, ale „iba“ spoločník tohto subjektu. V tomto
smere súd odkazuje na zbierkové rozhodnutie Najvyššieho súdu R XX/XXXX (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. novembra 2024, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX) s nasledovnou právnou
vetou:
„Aktívne vecne legitimovaným subjektom na náhradu škody podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobnú pri výkone verejnej moci, ktorá spočíva v
neoprávnenom odňatí dopravnej licencie, nie je akcionár obchodnej spoločnosti.“
4.5. Analogicky treba postupovať aj v tomto prípade. Ak došlo k neoprávnenému zadržaniu majetku
spoločnosti Y. W., tak len jedine táto spoločnosť je v zmysle § 5 Zákona 514 poškodeným. Žalobca ako
spoločník je subjekt odlišný od samotnej obchodnej spoločnosti. Žalobcovi tak nesvedčí aktívna vecná
legitimácia, a tak jeho žaloba nie je dôvodná.
4.6. Nad rámec vyššie uvedeného, aj keby mala žalobcovi aktívna vecná legitimácia svedčať, žalobca
nepreukázal ani výšku škody. Žalobca tvrdí, že spoločnosť Y. W. by dosiahla určitý zisk, a že po zdanení
by mal byť akoby automaticky preklopený do podielu spoločníkov na zisku. Avšak vyplatenie podielu
na zisku je plne v kompetencii orgánov danej spoločnosti (valného zhromaždenia), a závisí to aj od
celkovej štruktúry majetku danej spoločnosti. Žalobca totiž nepreukázal, že aj v prípade dosiahnutia
predaja predmetných nehnuteľností (trebárs aj so ziskom tak, ako to vyčíslil žalobca) by aj spolu s inou
obchodnou činnosťou mala spoločnosť Y. W. presne takýto zisk (a nedošlo by napr. k potrebe vyplatenia
úveru poskytnutého bankou, alebo k vyplateniu iných záväzkov).
5. Náhrada trov konania

5.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
5.2. Podľa § 257 CSP platí, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
5.3. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Nakoľko v konaní bol v
plnom rozsahu úspešný žalovaný, za normálnych okolností by mu patrila náhrada trov konania. Nakoľko
mu však žiadne nevznikli a nakoľko žalovaný na pojednávaní explicitne uviedol, že sa náhrady trov
konania nedomáha, súd v tomto videl dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu trov konania nepriznal
žiadnej zo strán. Podobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu z 28.02.2018 sp. zn.: XCdo/XX/XXXX, podľa
ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané
na príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).