{"guid": "12b305e4-9019-49bb-ad51-15a112909229:8fd0c7b0-14d7-46c8-a016-802bc9121d65", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1121204147.5", "spisova_znacka": "9C/69/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/69/2023 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 27. mája 2026, sp. zn. 9C/69/2023, ECLI:SK:MSBA4:2026:1121204147.5", "identifikacne_cislo": "1121204147", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "Mgr. Adam Hradský", "sudca_id": 1167, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adam-hradsky-1167", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "nazov": "§ 524 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-2", "nazov": "§ 526 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-526"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-7", "nazov": "§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-6.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-6.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-1", "nazov": "§ 525 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-525"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-2", "nazov": "§ 525 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-525"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 87/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1995/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-526", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-525", "/SK/ZZ/1995/87#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8fd0c7b0-14d7-46c8-a016-802bc9121d65", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1121204147.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2026:1121204147.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2026:1121204147.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\n9C/69/2023\n1121204147\n27. 05. 2026\nMgr. Adam Hradský\nECLI:SK:MSBA4:2026:1121204147.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: Poistná\nudalosť s.r.o., IČO: 45 474 231, so sídlom Sabinovská 11, Bratislava, zastúpeného Advokátska\nkancelária MHS Legal, s. r. o., IČO: 36 866 687, so sídlom Plynárenská 5944/7B, Bratislava, proti\nžalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom\nMlynské nivy 7816/16, Bratislava, zastúpeného FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., IČO: 56 711\n832, so sídlom Šoltésovej 7325/14, Bratislava, o zaplatenie sumy 450,- EUR s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 450,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %\nročne odo dňa 24.01.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nII. Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamieta.\nIII. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Žalobou zo dňa 08.06.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy\n450,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 24.01.2020 do zaplatenia.\n2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že\nv dôsledku dopravnej nehody nesporne zavinenej poistencom žalovaného vznikla poškodenému\nmajetková škoda, ktorá vyvolala nevyhnutnosť zabezpečenia si náhradného motorového vozidla\nzodpovedajúcej kategórie. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že samotná škodová udalosť sa stala\nv Bratislave dňa 22.10.2020 a dotkla sa motorového vozidla značky ŠKODA RAPID s evidenčným\nčíslom I ktorého vlastníkom bol p. P. T.. Priebeh nehody a jej zavinenie neboli medzi účastníkmi\nsporné, keďže vinník zozadu narazil do poškodeného automobilu. Pasívna legitimácia žalovaného bola\ndaná skutočnosťou, že vinník mal s ním riadne uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Poškodený\nbol následkom uvedenej poistnej udalosti číslo XXXXXXXXXX donútený účelne si zabezpečiť iné\nvozidlo po nevyhnutnú dobu trvania opravy. Na tento účel dňa 28.10.2020 uzavrel so spoločnosťou\nPoistná udalosť s.r.o. nájomnú zmluvu na automobil KIA T., ktorý plne zodpovedal triede a kategórii\npoškodenej veci. Aktívna vecná legitimácia žalobcu mala byť plne daná na základe platného zmluvného\npostúpenia presne špecifikovanej budúcej pohľadávky, ktorá pramenila z reálneho úbytku v majetkovej\nsfére poškodeného. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že prechod uplatňovaného nároku bol riadne\npreukázaný predloženými listinnými dôkazmi, konkrétne zmluvou o postúpení pohľadávky a oznámením\no postúpení z 12.11.2020. Postúpenie považoval za perfektné, keďže predmetom prevodu neboli všetky\nabstraktné práva plynúce z dopravnej nehody, ale výlučne konkrétny a určiteľný nárok na náhradu škody\n\nv presne stanovenej výške, čím vyvracal akékoľvek námietky o neurčitosti úkonu. Pri hlbšej analýze\nprávneho inštitútu s odkazom na ustanovenia § 524 ods. 1 a § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nobjasnil, že predmetom zmluvy mohla byť aj pohľadávka, ktorá mala vzniknúť až v budúcnosti, pričom\nokamih jej postúpenia bol totožný s okamihom jej vzniku. Svoju pozíciu oprel aj o rozsudky Krajského\nsúdu v Bratislave vedené pod sp. zn. 4 Cob/178/2017, 4Cob/188/2017 a 7Co/694/2015. Obrannej taktike\nžalovaného vyčítal účelovosť, ktorou sa poisťovne pravidelne snažili procesne komplikovať konania\na odvádzať pozornosť od podstaty sporu. Na záver zdôraznil zložitosť právneho vzťahu tvrdením,\nže postupca v ňom vystupoval nielen ako dlžník postupníka, ale súčasne aj ako veriteľ žalovaného.\nŽalobca konštatoval, že využívanie náhradného motorového vozidla bolo po celú fakturovanú dobu\nstriktne účelné a opodstatnené, keďže samotný poškodený nemal objektívnu možnosť ovplyvniť časový\nrozsah nevyhnutnej opravy svojho vlastného vozidla. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nájomná\nzmluva bola dohodnutá na celkovo pätnásť dní od 28.10.2020 do 12.11.2020. Žalovaný pôvodne pristúpil\nk čiastočnému plneniu, pričom dôvody a nutnosť nájmu v tom čase nespochybňoval, čím sa táto\nskutočnosť stala nespornou. Aj keby žalovaný následne spochybňoval účelnosť nepreplatením celej\ndĺžky trvania zmluvy, takýto postup označil za nedôvodný, keďže poškodený automobil sa po celý čas\nfyzicky nachádzal v autoservise, ktorý vykonával jeho opravu. Z dôvodu, že poškodený nemohol dĺžku\ntohto procesu ovplyvniť a nemal k dispozícii vlastný dopravný prostriedok, bola podmienka účelnosti\nsplnená. Na posúdenie okamihu straty opodstatnenosti nájmu žalobca vymedzil pravidlo, podľa ktorého\nprenajaté vozidlo strácalo status náhradného až v momente reálnej možnosti poškodeného prevziať si\na opätovne začať užívať vlastné auto. Rozhodujúcim bol teda čas, kedy bol servis prvýkrát skutočne\nschopný a ochotný dokončenú vec vydať zákazníkovi. Žalobca konštatoval, že postup žalovaného pri\nčiastočnom odmietnutí poistného plnenia vykazoval znaky svojvôle a nezákonnosti, keďže absentovalo\nakékoľvek náležité listinné odôvodnenie tohto kroku a preskúmateľné preukázanie dôvodov krátenia.\nV tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný uznal nárok z faktúry č. XXXXXX znejúcej na celkovo\n990,- EUR iba vo výške 540,- EUR, pričom znížil dennú sadzbu z pôvodných 66,- EUR na sumu 36,EUR bez DPH a túto úhradu považoval za úplné vybavenie poistnej udalosti. Zníženie plnenia však\nžalovaný žiadnym spôsobom listinne nepreukázal, čo poškodenému a žalobcovi oznámil len ústnou\ntelefonickou formou bez toho, aby vydal písomnú správu o dôvodoch svojho rozhodnutia. Následne\nžalobca pripomenul samotný účel ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého\njednoznačne vyplývalo právo na náhradu skutočnej škody súvisiacej s poistnou udalosťou. Uviedol, že\ndo tohto rámca súdna prax konštantne radila aj náklady vynaložené na prenájom iného dopravného\nprostriedku, ktorých reálnu úhradu žalobca dokladoval čestným prehlásením k platbe v hotovosti a\npriloženým pokladničným blokom. Nedoručenie písomnej správy o ukončení šetrenia a o výške či\ndôvodoch zníženia plnenia tak zakladalo nezákonný stav celého hodnotiaceho postupu žalovaného.\nŽalobca konštatoval, že výška uplatňovanej sadzby nájomného zodpovedala primeranej a obvyklej\ntrhovej cene vzhľadom na vysoko špecifické, flexibilné a nezabezpečené zmluvné podmienky, do ktorých\nbol poškodený v dôsledku nečakanosti situácie nútený vstúpiť. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že\ndenná sadzba 66,- EUR a z nej vyplývajúca vyfakturovaná suma nebola v čase podpisu nájomnej zmluvy,\nobsahujúcej len predpokladanú dobu nájmu, žiadnym spôsobom prehnaná. Poukázal na aktuálne reálie\ntrhu podložené cenníkmi iných autopožičovní vrátane spoločnosti Eranov s.r.o. či subjektu A. A. Mtechnix, ako aj vlastným cenníkom overeným inými odbornými subjektmi z bratislavského regiónu. Z\ntýchto dokladov podľa neho vyplývalo, že absencia zloženia finančného depozitu a platba až po ukončení\nposkytovania služieb boli benefitmi určenými zväčša iba verným zákazníkom, zatiaľ čo bežné podmienky\nvyžadovali platbu vopred. Poškodený však pre náhlosť udalosti nedisponoval voľnými finančnými zdrojmi\na nepoznal presný čas opravy. Preto využil režim nájmu na dobu neurčitú, ktorý si nevyžadoval platbu\nvopred ani depozit, umožňoval vrátenie auta kedykoľvek bez sankcií a obsahoval výrazne predĺženú\nlehotu splatnosti faktúry stanovenú až na dva mesiace. Práve tieto zabezpečovacie a flexibilné inštitúty\nmali podľa žalobcu priamy vplyv na výslednú výšku úhrady. Zároveň odmietol prítomnosť akýchkoľvek\nvedľajších prirážok v cene, pričom dodal, že tabuľková poznámka na faktúre mala plniť výlučne\ninformatívnu a marketingovú funkciu. Žalobca konštatoval, že z hľadiska rozhodovacej praxe súdov\nbolo potrebné vnímať obvyklú cenu ako širšie cenové pásmo, a nie iba ako absolútne najnižšiu ponuku\nzistenú prostredníctvom zavádzajúcich reklamných internetových ponúk, čím protistrana neuniesla\nsvoje dôkazné bremeno. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ustálená judikatúra definovala obvyklú\ncenu ako rovnovážny bod dopytu a ponuky, do ktorého patrilo spektrum od najlacnejších až po tie\nnajdrahšie požičovne, a preto sadzba, ktorá z tohto pásma nevybočovala, bola posudzovaná ako bežná.\nSvoje tvrdenia oprel o zoznam právoplatných rozhodnutí viacerých inštancií, napríklad Okresného súdu\nBratislava I a Krajského súdu v Bratislave vedených pod sp. zn. 3Cob/269/2015, 7Co/163/2015 či\n2Cob/145/2016, ako aj o rozsudok sp. zn. 4Cob/17/2017. Toto rozhodnutie výslovne zdôrazňovalo\n\nprioritu primeranosti ceny nad jej priemernosťou s konštatovaním, že poškodený nebol povinný pátrať po\nvýlučne najlacnejšom riešení. Následne ostro skritizoval žalovaným predložený internetový prieskum,\nktorý bol podľa neho orientovaný iba na zhromaždenie najnižších reklamných pútavých ponúk s cieľom\nprilákať zákazníkov, pričom tie často obsahovali splnenie nesplniteľných podmienok a mali charakter\nzavádzania. Fiktívnosť takýchto ponúk ich robila nespôsobilými na objektívne porovnávanie cien v\ndokazovaní. Upozornil na pravidlo, že od nájomcu nebolo spravodlivé požadovať, aby prijímal pre\nneho neakceptovateľné zmluvné podmienky len z dôvodu nízkej sumy, a preto bolo pre porovnanie\npotrebné vždy skúmať cenovú hladinu len pri typovo rovnocenných parametroch poskytovaných služieb.\nŽalobca konštatoval, že nepreukázanie riadneho a včasného splnenia si informačnej povinnosti o\nvýsledku šetrenia a výške plnenia zo strany žalovaného zakladalo stav jeho omeškania a s tým\nspojené oprávnenie na priznanie príslušného sankčného nároku. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že\nod žalovaného požadoval zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorých beh začal plynúť\ndňa 24.01.2020. Tento konkrétny dátum bol stanovený pätnásť dní po uplynutí doby na prešetrenie\nudalosti v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Ďalší priebeh opísal tak, že o\nskončení tohto procesu bol upovedomený iba formou telefonátu, pričom do dňa uplatnenia nároku\nnedisponoval žiadnym úradným dokumentom. Protistrana svoju zákonnú povinnosť písomne informovať\npoškodeného o záveroch nepreukázala žiadnym relevantným listinným dôkazom, napríklad poštovou\ndoručenkou. Táto samotná absencia splnenia informačnej povinnosti garantovanej v § 11 ods. 6, ods.\n7 a ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení priamo indikovala stav omeškania, v dôsledku\nktorého bol poisťovateľ povinný uhradiť žalobcovi požadované úroky. Žalobca konštatoval, že samotné\nformálne oznámenie výsledkov likvidačného procesu nezbavovalo zodpovedný subjekt jeho prvoradej\nhmotnoprávnej povinnosti uhradiť dlh riadne a včas, a tým nezanikala ani zákonná sankcia za omeškanie\ns jeho úhradou z titulu všeobecnej úpravy. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného\nodvolávajúca sa na kontroverzné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Co/145/2017 nebola právne\nudržateľná. Predmetný rozsudok totiž opomenul aplikáciu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo\nvzťahu k omeškaniu poisťovne s poskytnutím samotného finančného plnenia, pričom na iný právny názor\nodkazoval aj protipól v českej úprave z Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 25Cdo/895/2008 či odklon\nslovenských súdov v rozhodnutiach ako 26Cb/71/2014, 28Cb/30/2019 alebo 1Cob/100/2019. Následne\nrozviedol koncept dvoch odlišných a navzájom samostatných povinností. Primárnou povinnosťou\npoisťovne bolo plniť dlh, teda uhradiť poistné plnenie včas podľa pravidiel lex generalis obsiahnutých v\nObčianskom zákonníku. Sekundárnou povinnosťou bolo samotnú škodovú udalosť do troch mesiacov\nzlikvidovať a zaslať písomné oznámenie podľa pravidiel lex specialis obsiahnutých v § 11 ods. 6 písm.\na) a b) a ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. Z logiky veci vyvodil, že sankcia z lex specialis nemohla\nkonzumovať všeobecnú sankciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže\nšpeciálny zákon neobsahoval úpravu pre porušenie hmotnoprávnej povinnosti platiť. V opačnom prípade\nby došlo k narušeniu rovnocennosti vzťahu a právnej istoty, pretože poisťovni by stačilo odoslať oznam\ns absurdným odôvodnením, čím by sa vyhla následkom neplatenia. Žalobca tak uzavrel, že podľa § 15\nods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. sa dlžník dostával do omeškania s nezaplatením dlhu úplne bez ohľadu\nna skutočnosť, či si svoju sekundárnu informačnú povinnosť voči klientovi formálne splnil alebo nie.\nŽalobca konštatoval, že podaná žaloba spĺňala všetky zákonom požadované náležitosti, uplatnený nárok\nmal preukázateľný právny základ vo všeobecne záväzných predpisoch upravujúcich povinné zmluvné\npoistenie a namietané nedostatky vykazovali znaky účelovosti. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že\nvo svojom návrhu dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti, dôkazy, ako aj uplatňované nároky.\nK výčitkám protistrany o absencii presného opisu miesta a účastníkov nehody konštatoval, že ich\nosobitná špecifikácia nebola potrebná, keďže tieto fakty neboli medzi stranami sporu sporné, čo bolo\npodčiarknuté aj nespornosťou zavinenia. Súd mal podľa jeho názoru poznať právo, pričom z okolností\nbolo zrejmé, že išlo o nárok z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody. Svoj nárok\njednoznačne odvodzoval z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. Zároveň doplnil,\nže oprávnenosť požiadavky na náhradu nákladov na nájom náhradného vozidla z tohto zákonného\nustanovenia potvrdzovala aj ustálená judikatúra súdov Slovenskej republiky, v dôsledku čoho označil\nobranu žalovaného za zavádzajúcu.\n3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: nájomnú\nzmluvu zo dňa 28.10.2020, faktúru č. XXXXXX, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2020,\noznámenie o postúpení zo dňa 12.11.2020, čestné prehlásenie k platbe v hotovosti zo dňa 05.02.2021,\npotvrdenia k cene nájmu vozidla a cenník žalobcu.\nII.\n\n4. Žalovaný v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedol,\nže podaný žalobný návrh vykazoval formálne a obsahové vady pre nesplnenie zákonných kritérií\nspočívajúcich v nedostatočnom opise rozhodujúcich skutočností, ktoré nebolo možné sanovať len\nodkazom na pripojené listiny. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že tento nedostatok priamo kolidoval\ns požiadavkami § 132 ods. 1 C.s.p., ktorý explicitne vyžadoval pravdivé a úplné opísanie skutočností.\nZdôraznil pritom aplikáciu odseku 2 toho istého ustanovenia, podľa ktorého absentujúci opis nebolo\ndovolené nahradiť iba poukazom na označené dôkazy. Žalobca podľa jeho názoru pochybil, keď\npriamo v samotnom texte návrhu, najmä v časti vymedzujúcej uplatňovaný peňažný nárok, presne\nnešpecifikoval základné údaje nevyhnutné pre posúdenie veci, akými boli napríklad detailný priebeh\nškodovej udalosti či presné miesto a čas pristavenia a následného prevzatia náhradného motorového\nvozidla. Záverom k tejto námietke dodal, že hoci niektoré z týchto okolností bolo možné vyvodiť z\npriložených príloh, vzhľadom na prísne znenie procesných predpisov bol takýto postup absolútne\nnepostačujúci. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý mal prameniť\nz absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k prevodu práv, keďže jeho predmetom\nbola neexistujúca pohľadávka a v skutočnosti ním došlo k neprípustnému postúpeniu vlastného záväzku\npostupcu. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že skutkový stav preukazoval, že poškodený vystupoval\nvoči protistrane v pozícii dlžníka, pričom jeho záväzok spočíval v nevyplatenej faktúre. S odkazom na\n§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňoval veriteľovi disponovať so svojou pohľadávkou,\nlogicky vyvodil, že dlžník nemohol platne uzatvoriť zmluvu o jej postúpení na svojho veriteľa. K\nsamotnému prevodu zo dňa 12.11.2020 tak nemohlo dôjsť, keďže dotknutá suma v tom čase nebola\nzaplatená, a tým pádom nárok ešte reálne nevznikol. Tento postup vyústil do logického rozporu, pri\nktorom postupca prevádzal na postupníka jeho vlastnú pohľadávku. Tento fakt potvrdzoval aj dokument\noznačený ako čestné prehlásenie k platbe v hotovosti, z ktorého vyplývalo, že k samotnej úhrade faktúry,\na teda k prípadnému vzniku práva, došlo až neskôr, dňa 05.02.2021. Celú zmluvu preto označil za\nabsolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre nemožnosť uzatvorenia takéhoto vzťahu\na pre obchádzanie zákona, čo malo oporu aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008, pričom formálnym držiteľom nároku voči poisťovni tak\nnaďalej zostával pôvodný poškodený. Žalovaný konštatoval, že uplatňovaný peňažný nárok týkajúci\nsa náhrady nákladov za poskytnuté služby postrádal akúkoľvek oporu v platnom práve a vykazoval\nznaky absencie riadneho hmotnoprávneho základu. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že prekážkou\npriznania požadovaného plnenia za prenájom náhradného vozidla bola skutočnosť, že ho protistrana\nneopierala o žiadne konkrétne zákonné ustanovenie. Tento postoj bližšie konkretizoval poukazom na\nto, že takýto špecifický nárok voči jeho osobe vyslovene neuvádzal zákon č. 381/2001 Z.z. Zároveň\ndoplnil, že oprávnenosť tejto požiadavky rovnako nevyplývala ani zo všeobecnej úpravy obsiahnutej\nv Občianskom zákonníku. Žalovaný konštatoval, že objektívna potreba, ako aj samotná účelnosť\nzabezpečenia náhradnej veci, rovnako ako primeranosť výšky uplatnených finančných nákladov, neboli\nv konaní preukázané, čo umocňovali aj výrazné časové nezrovnalosti v predložených dokladoch. V\ntejto súvislosti žalovaný uviedol, že absentovali akékoľvek relevantné listiny, ktoré by potvrdzovali\nnevyhnutnosť takto vzniknutých výdavkov. Hoci priznal existenciu čestného prehlásenia poškodeného\nobsiahnutého v oznámení o postúpení zo dňa 27.05.2019, zdôraznil, že z neho logicky nevyplývala\nreálna núdza využívať iný automobil. Do pozornosti dal to, že poistná udalosť nastala dňa 24.04.2019,\navšak k prenájmu došlo až v termíne od 21.05.2019 do 27.05.2019, čiže po uplynutí celého mesiaca od\nnehody. Tento časový odstup podľa neho zakladal vážnu pochybnosť o opodstatnenosti požiadavky. K\notázke aplikovanej sadzby a vykonaného krátenia poukázal na už vydané oznámenie o poistnom plnení,\nv ktorom riadne odôvodnil poskytnutie sumy vo výške 540,- EUR ako sumy primeranej typu zapožičanej\nveci. Žalovaný konštatoval, že vznik nároku na uplatňované sankčné úroky bol vylúčený z dôvodu\nriadneho a včasného splnenia si všetkých zákonných povinností zo strany žalovaného, pričom obyčajný\nnesúhlas s výškou poskytnutého plnenia nemohol vyvolať stav omeškania. V tejto súvislosti žalovaný\nuviedol, že vyslovene namietal opodstatnenosť požiadavky na päťpercentný ročný úrok počítaný zo\nsumy 450,- EUR od 24.01.2020. Dôvodom tohto postoja bolo presvedčenie, že poškodenému včas\npoukázal patričnú finančnú čiastku a k nej pripojil aj relevantné vysvetlenie, prečo nebola akceptovaná\ncelá požadovaná výška. Z tohto faktu logicky vyvodzoval, že samotná skutočnosť, že sa protistrana\nnestotožnila s jeho argumentáciou pre čiastočné neplnenie, nemohla byť vykladaná ako nesplnenie si\npovinnosti v zmysle zákona. Podporne na tento výklad poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017.\n5. Žalovaný na preukázanie skutkových tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dôkazné prostriedky.\n\nIII.\n6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal žalobcom navrhnuté listinné dôkazy,\nz ktorých (vrátane nesporných skutkových tvrdení strán sporu a zhodných tvrdení strán sporu, o ktorých\npravdivosti súd nemal pochybnosti) zistil nižšie uvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie\nveci.\n7. Dňa 22.10.2020 došlo v dôsledku dopravnej nehody k poškodeniu motorového vozidla značky K.\nX. s C.: I (ďalej už len „poškodené vozidlo“), ktorého držiteľom bol P. T. (ďalej už len „poškodený“),\npričom k dopravnej nehode došlo prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené\nu žalovaného.\n8. Poškodený odovzdal svoje poškodené vozidlo do opravy, pričom dňa 28.10.2020 so žalobcom\nuzatvoril nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca prenechal do užívania poškodenému motorové\nvozidlo D. T. s C.: I (ďalej už len „náhradné vozidlo“) za cenu 66,- EUR denne. Poškodený prevzal\nnáhradné vozidlo do užívania dňa 28.10.2020 o 13:30 hod. Poškodený náhradné vozidlo vrátil žalobcovi\ndňa 12.11.2020 o 12:30 hod. Z cenníka žalobcu vyplývalo, že denný nájom náhradných vozidiel v triede\nvozidiel osobné stredná predstavoval od 45,- EUR, resp. od 66,- EUR (bez povinného depozitu a pri\nneurčitej dobe nájmu). Počas uvedenej doby prenájmu bolo poškodené vozidlo v oprave v autoservise.\n9. Žalobca dňa 12.11.2020 vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX, ktorou ho vyzval na úhradu ceny\nza prenájom náhradného vozidla v sume 990,- EUR za obdobie od 28.10.2020 do 12.11.2020, t.j. celkovo\n15 dní, ktorej splatnosť bola určená na deň 12.01.2021.\n10. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a stanovil výšku náhrady škody v sume 540,- EUR, pričom\ntúto sumu poukázal poškodenému.\n11. Žalobca a poškodený uzatvorili dňa 12.11.2020 písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou\npoškodený disponoval voči žalovanému z titulu náhrady škody, ktorá bola spôsobená vyššie uvedenou\ndopravnou nehodou zo dňa 22.10.2020. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné, pričom výška odplaty\nbola totožná s výškou postúpenej pohľadávky.\nIV.\n12. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka\nupravujúce zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasl.),\nnájomnú zmluvu (§ 663 a nasl.), postúpenie pohľadávky (§ 524 a nasl.) a omeškania s plnením\npeňažného dlhu (§ 517), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. upravujúce povinné\nzmluvné poistenie.\n13. V danom prípade si žalobca ako postupník uplatnil voči žalovanému ako poisťovni nárok na náhradu\nškody, ktorá vznikla poškodenému ako postupcovi v dôsledku škodovej udalosti majúcej pôvod v\nprevádzke motorového vozidla poistníka žalovaného tým, že bol v dôsledku opravy jeho poškodeného\nvozidla v autoservise vylúčený z možnosti užívať vlastné poškodené vozidlo, na základe čoho mu\nvyvstala potreba prenájmu náhradného vozidla od žalobcu v období od 28.10.2020 do 12.11.2020, čo\npredstavovalo celkovo 15 dní, čím mu vznikla majetková škoda v podobe povinnosti uhradiť cenu nájmu\nza náhradné vozidlo v sume 990,- EUR (t.j. 66,- EUR za jeden deň).\n14. Žalovaný však považoval predmetnú škodu, ktorá vznikla poškodenému, za dôvodnú len v sume\n540,- EUR, pričom v tejto súvislosti namietal neprimeranosť ceny nájomného, ktoré považoval za\ndôvodné len v sume 36,- EUR denne.\n15. Žalobcom uplatnený nárok pramenil z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Jeho účelom je najmä\nposkytnutie právnej ochrany poškodenému škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom\nškodcu, teda, aby sa zabezpečilo čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v\nsúvislosti so škodovou udalosťou, a zároveň, aby sa čo najviac zjednodušil poškodenému postup\nsmerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu.\n\n16. Medzi odôvodnené nároky poškodeného na náhradu škody voči škodcovi v súvislosti s povinným\nzmluvným poistením zodpovednosti za škodu patria, okrem nákladov na opravu poškodeného vozidla,\naj náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla, ktoré si poškodený zabezpečil z dôvodu, že\nbol v dôsledku škodovej udalosti vylúčený z možnosti užívania svojho poškodeného vozidla pre potrebu\njeho opravy. V tejto súvislosti aj ÚS SR (I. ÚS 291/2025, III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024) konštatoval,\nže výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj s primeranými nákladmi, ktoré\npoškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok, pričom v tejto súvislosti výslovne poukázal\npráve na náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, ktorého účelom je primárne eliminovať\nškodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až\ndo momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Samozrejme s ohľadom na\nrôznorodosť okolností nemožno paušálne konštatovať, že akékoľvek náklady vzniknuté poškodenému v\nsúvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti sú dôvodné. Vždy\nvšak musí ísť o náklady, ktoré spĺňajú charakter primeranosti a priamej bezprostrednosti vo vzťahu ku\nškodovej udalosti. Preto súd nemohol dať akúkoľvek relevanciu argumentu žalovaného, že žalobcom\nuplatnený nárok nemá žiadnu oporu v platnom práve, teda nemá hmotnoprávny základ.\n17. Súd musel v prvom rade poukázať na charakter vzťahu poškodeného a poisťovne, ktorý nevznikol\ndôsledkom dobrovoľného rozhodnutia ani poškodeného, ani poisťovne škodcu, ale išlo o zákonom\nnanútený právny vzťah vzniknutý v dôsledku poistnej udalosti. Tento vzťah sa následne vyznačuje\ningerenciou tretích osôb, ktorých postavenie vo vzťahu k poškodenému, ako aj poisťovni, sa odvíja od\ntoho, akú úlohu v rámci odstraňovania a zamedzovania následkov škody poškodeného zohrávajú. Z\npodhubia takto previazaných právnych vzťahov medzi poškodeným, poisťovňou, autoservisom alebo\nspoločnosťou poskytujúcou prenájom náhradného vozidla, následne súdna prax celkom jednoznačne\nzadefinovala aj mantinely procesnej obrany poisťovne vo vzťahu k nároku poškodeného na náhradu\nnákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti.\n18. V prvom rade považoval súd za dôležité poukázať na to, že bremeno tvrdenia, ako aj na to\nnadväzuje dôkazné bremeno ohľadom všetkých skutočností podstatných pre posúdenie toho, že nájom\nvozidla bol účelný, resp. neúčelný, zaťažuje výlučne žalovaného ako poisťovňu, keďže výlučne žalovaný\nz týchto tvrdení vyvodzuje pre seba priaznivejšie dôsledky v spore. Aj Ústavný súd SR (napr. III.\nÚS 322/2025) konštatoval, že je neudržateľná taká argumentácia súdov, aby účelnosť trvania nájmu\nnáhradného vozidla mal preukazovať poškodený. To znamenalo, že skutočnosti týkajúce sa napr.\nneprimeranosti ceny nájmu, dĺžky opravy poškodeného vozidla a iné je povinný tvrdiť a preukázať\nvýlučne žalovaný. Preto bola bez právnej relevancie procesná obrana žalovaného vychádzajúca z\ntej argumentácie, že žalobca nepreukázal objektívnu potrebu a účelnosť zabezpečenia náhradného\nvozidla. Práve žalovaného zaťažovalo nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno vo vzťahu\nku všetkým skutkovým okolnostiam majúcim vplyv na potrebu a účelnosť zabezpečenia náhradného\nvozidla. Hoci žalovaný poukázal na časový odstup medzi vznikom škodovej udalosti a začiatkom\nprenájmu náhradného vozidla, ním uvedené dátumy nemali žiadnu koreláciu so skutkovým stavom\nzisteným z vykonaného dokazovania a ani so skutkovými tvrdeniami žalobcu, keďže škodová udalosť\nv zmysle vykonaného dokazovania nastala v októbri 2020, pričom žalovaný uviedol dátumy k aprílu a\nmáju roka 2019. To znamenalo, že ním tvrdený časový odstup zjavne nepramenil v skutkovom základe\ntýkajúcom sa tohto súdneho sporu.\n19. Žalovaný taktiež žiadnym spôsobom nezdôvodnil ani svoj postup týkajúci sa krátenia poskytnutého\npoistného plnenia. Síce tvrdil, že k otázke aplikovanej sadzby a vykonaného krátenia sa vyjadril vo\nvydanom oznámení o poistnom plnení, takýto listinný dôkaz nenavrhol vykonať, pričom z tvrdení žalobcu\nvyplývalo, že oznámenie o poistnom plnení nebolo poškodenému, resp. žalobcovi vôbec doručené v\nlistinnej podobe, ale len telefonicky/ústne oznámené. Postup žalovaného, ktorým bez kvalifikovaného\nprávneho a skutkového dôvodu krátil poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla\nz fakturovanej sumy na ním určenú nižšiu sumu, nebol správny. Ako súd vyššie uviedol, podstatou\nžalobcom uplatneného nároku na náhradu škody prameniaceho z povinného zmluvného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z\nbolo nahradenie skutočnej škody, ktorá poškodenému vznikla dočasnou stratou možnosti užívať\nvlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti. Poškodený mal teda legitímne právo na\nnáhradu nákladov, ktoré bol nútený vynaložiť na prenájom náhradného vozidla porovnateľnej kategórie.\nTáto náhrada nebola limitovaná absolútne najnižšou cenou na trhu, ale výškou sumy, ktorá bola\nvynaložená účelne a zodpovedala obvyklej cene prenájmu v danom mieste a čase. Keďže účelom\n\ntohto inštitútu je plná reparácia majetkovej ujmy poškodeného a eliminácia škodlivého následku, ktorý\npoškodený sám nezavinil, svojvoľné krátenie poistného plnenia žalovaným, a to navyše bez akéhokoľvek\nrelevantného zdôvodnenia, bolo možné považovať za rozporné s princípom plnej reparácie skutočnej\nškody poškodeného. Súd musel zdôrazniť, že bremeno v tejto súvislosti zaťažovalo výlučne žalovaného,\npreto ak tvrdil, že cena za prenájom náhradného vozidla bola neprimeraná, mal túto svoju argumentáciu\npodložiť dôkaznými prostriedkami, čo sa však nestalo. Súd považoval za potrebné dodať, že poškodený\nnemal žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť robiť si detailný prieskum trhu, ani vyhľadávať najlacnejšiu\npožičovňu motorových vozidiel, aby ušetril finančné prostriedky žalovaného. Za neprimerane vysokú (a\nteda neúčelnú) cenu bolo možné teoreticky považovať iba takú cenu, ktorá zjavne a výrazne vybočovala\nz celého cenového pásma v danom mieste a čase, t.j. pásma od najnižšej po najvyššiu cenu na trhu. V\ndanom prípade však žalovaný nepreukázal, že by dohodnutá cena nájomného z tohto obvyklého rámca\nvybočovala.\n20. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd nemohol dospieť k inému záveru, než k\ntomu, že poškodenému (a teda aj žalobcovi, na ktorého bol nárok poškodeného postúpený) patril nárok\nna náhradu škody za prenájom náhradného vozidla za celé obdobie vykonávania opravy poškodeného\nvozidla - t.j. odo dňa 28.10.2020 do 12.11.2020, teda v celkovej dobe 15 dní, a to v sume 990,- EUR.\nAk žalovaný v tejto súvislosti vyplatil žalobcovi, resp. poškodenému náhradu nákladov za prenájom\nnáhradného vozidla len v sume 540,- EUR, pričom žalobca si v tomto súdnom konaní uplatnil nárok na\ndoplatenie tohto nároku, súd považoval nárok žalobcu uplatnený v tomto súdnom konaní s odkazom na\n§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. za dôvodný\nv celom rozsahu.\n21. To znamenalo, že poškodený ku dňu 12.11.2020 disponoval pohľadávkou voči žalovanému z titulu §\n15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., a preto nemohol platiť argument žalovaného o neplatnosti postúpenia\npredmetnej pohľadávky na žalobcu z dôvodu jej neexistencie. Bolo síce pravdou, že Občiansky zákonník\npripúšťa postúpenie len tej pohľadávky, ktorá vznikla v rámci záväzkového vzťahu, avšak záväzky\npodľa § 489 Občianskeho zákonníka vznikajú nielen zo zmlúv, ale aj z iných skutočností uvedených\nv zákone. Inak povedané, postúpiť možno pohľadávku majúcu základ nielen v zmluvnom, ale aj\nmimozmluvnom záväzkovom vzťahu (napr. bezdôvodné obohatenie, náhrada škody a podobne), čo je aj\nprípad záväzkového vzťahu prameniaceho z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Na základe uvedeného\nsúd dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky platného postúpenia pohľadávky, keďže išlo\no existujúcu pohľadávku, ktorá bola dostatočne určitá a identifikovaná v samotnej zmluve o postúpení\npohľadávky, pramenila zo záväzkového vzťahu medzi poškodeným a poisťovňou podľa § 15 ods. 1\nzákona č. 381/2001 Z.z., pričom nešlo o pohľadávku, ktorú podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nnebolo možné postúpiť, resp. by jej postúpenie odporovalo podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nzákonu alebo dohode s dlžníkom. Vzhľadom na uvedené súd považoval za nedôvodné všetky námietky\nžalovaného týkajúce sa platnosti postúpenia predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu.\n22. Súd priznal žalobcovi aj právo na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v\nspojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 5 % ročne, keďže základná úroková\nsadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 18.09.2019 do 27.07.2022 vo výške 0%. Uvedené\nprávo na úroky z omeškania súd priznal žalobcovi odo dňa 24.01.2021, čo bolo po uplynutí 15 dní od\nukončenia šetrenia poistnej udalosti podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. plne v intenciách tvrdení\nžalobcu, ktoré žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil a ani nevyvrátil. Žalobca si uplatnil právo\nna úroky z omeškania od 24.01.2020, avšak aj napriek tomu, že išlo zjavne len o pisársku chybu, súd\nv tejto časti musel žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalobcovi\nako plne úspešnej strane sporu (jeho neúspech sa týkal len nepatrnej časti príslušenstva) priznal tento\nnárok v plnom rozsahu od žalovaného.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa\ndoručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §\n362 C.s.p.).\n\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania (§ 364 C.s.p.).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať\nnávrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:926e31e3-fbc0-4fe6-82c2-83bd34ec88c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 291/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 257, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.291.2025.2"}, {"guid": "ussr:5e321e22-62fd-4f88-810b-1615c5a9830c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 322/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.322.2025.2"}, {"guid": "ussr:fb299d60-9c33-4359-a7e5-df82a3090a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 476/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 476/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "e2ccc663-d92b-4eeb-bd53-d89a11983cc9:1670eca3-5f75-4a47-86e4-fc6ca71032ff", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1112243251.2", "spisova_znacka": "4Cob/178/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/178/2017 z 29. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-08-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1112243251.2"}, {"guid": "edb652a8-ed5a-4b54-b3e0-a0185cb72005:5772e833-1cc1-4d96-bae0-a58a772a9858", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1111224844.2", "spisova_znacka": "2Cob/145/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/145/2016 z 6. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111224844.2"}, {"guid": "ffaff81c-8bef-4c41-846e-bbbe9fd55b3e:95e9129b-870e-4140-b2cb-d16ce40f58b8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111225603.2", "spisova_znacka": "3Cob/269/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/269/2015 z 3. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-03", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111225603.2"}, {"guid": "5b0dc5e6-88c6-4643-ba4a-e7fa5b0c3020:e3d1ffeb-d506-4b2c-b01f-9c351b6841f4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5114239201.1", "spisova_znacka": "7Co/694/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/694/2015 z 26. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-01-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114239201.1"}, {"guid": "b2c0b32e-d12c-41cc-93a0-b74a3e5b680b:9da3b714-7762-484c-9ca2-d939c229eba1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8614202385.1", "spisova_znacka": "7Co/163/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/163/2015 z 28. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8614202385.1"}, {"guid": "8c35c53e-f9d0-481b-b554-decfc462a702:86f709c5-8498-442d-82c4-f3ae46180cf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Cb/30/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/30/2019 z 26. 11. 2020", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2020-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8c35c53e-f9d0-481b-b554-decfc462a702:86f709c5-8498-442d-82c4-f3ae46180cf9"}], "citovane_v": []}