{"guid": "d534629f-e953-48ed-b661-b1a03a5c64ba:b98a6662-7518-4d7c-ab42-8332e7fd082c", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:8720202757.4", "spisova_znacka": "B3-64Cpr/7/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-64Cpr/7/2022 z 26. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 26. septembra 2025, sp. zn. B3-64Cpr/7/2022, ECLI:SK:MSBA4:2025:8720202757.4", "identifikacne_cislo": "8720202757", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "Mgr. Adam Hradský", "sudca_id": 1167, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adam-hradsky-1167", "datum_vydania": "2025-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-136", "nazov": "§ 136 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-136", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-136"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/453", "nazov": "zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/453", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/453-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/453/#paragraf-5.odsek-5", "nazov": "§ 5 ods. 5 zákona č. 453/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/453/#paragraf-5.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/453-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400", "nazov": "zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 31 ods. 1 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-31.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-31.odsek-2", "nazov": "§ 31 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-31.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 32 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-32.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/453", "nazov": "zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/453", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/453-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/453/#paragraf-5.odsek-4", "nazov": "§ 5 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/453/#paragraf-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/453-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-26.odsek-2", "nazov": "§ 26 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55", "nazov": "zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-7.odsek-7", "nazov": "§ 7 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-7.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-136", "/SK/ZZ/2003/453#paragraf-5", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-27", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-31", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-32", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-35", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-25", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-26", "/SK/ZZ/2017/55#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b98a6662-7518-4d7c-ab42-8332e7fd082c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:8720202757.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:8720202757.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:8720202757.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB3-64Cpr/7/2022\n8720202757\n26. 09. 2025\nMgr. Adam Hradský\nECLI:SK:MSBA4:2025:8720202757.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobkyne: C.. Z.\nY., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom M. XXXXX/X, H., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí\na rodiny, IČO: 30 794 536, so sídlom Špitálska 2206/8, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu žalobkyne zamieta.\nII. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Žalobou zo dňa 22.09.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že skončenie jej\nštátnozamestnaneckého pomeru oznámením o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe\nzákona, ktoré bolo doručené dňa 22.07.2020, je neplatné.\n2. Žalobkyňa v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedla, že do\nfunkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove (ďalej len ako „ÚPSVaR Prešov“)\nbola vymenovaná podľa § 5 ods. 5 zákona č. 453/2003 Z.z. dňa 16.5.2012 so začiatkom výkonu\nfunkcie dňom 17.05.2012, pričom jej štátnozamestnanecký pomer vznikol vymenovaním do funkcie\nštatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie štátu podľa § 17 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. Žalobkyňa\nbola podľa § 136 Zákonníka práce dlhodobo uvoľnená na výkon verejnej funkcie od pôvodného\nzamestnávateľa Prešovského samosprávneho kraja. Uviedla, že dňa 01.01.2015 nadobudol účinnosť\nzákon č. 310/2014 Z.z., pričom podľa § 5 ods. 4 tohto zákona riaditeľa úradu menuje a odvoláva\ngenerálny riaditeľ ústredia. Uviedla, že úrad sa stal preddavkovou organizáciou bez právnej subjektivity.\nPrávne postavenie žalobkyne v štátnozamestnaneckom vzťahu sa tým zmenilo, keďže zanikol jej štatút\nštatutárneho orgánu, a preto doterajší štátnozamestnanecký pomer založený vymenovaním sa zmenil\nna štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a § 27 zákona\nč. 400/2009 Z.z. Uviedla, že bola nútená ukončiť pracovný pomer s doterajším zamestnávateľom, u\nktorého bola uvoľnená na výkon verejnej funkcie - Prešovským samosprávnym krajom. Stala sa štátnym\nzamestnancom v stálej štátnej službe na neurčitý čas. Uviedla, že účinnosťou zákona č. 55/2017 Z.z. sa\nod 31.05.2017 považovala za vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona. Následne podľa zmeneného\n§ 7 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z.z. sa za štatutárny orgán považoval aj riaditeľ úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti poukázala na § 36 ods. 2\nzákona č. 55/2017 Z.z. vetu za bodkočiarkou. Dňa 11.6.2020 bol žalobkyni doručený nový opis činností\nštátnozamestnaneckého miesta so spätnou účinnosťou odo dňa 21.05.2020 a oznámenie o zmene\nzákona č. 55/2017 vo vzťahu k riaditeľom ÚPSVaR č. XXXX/XXXXX zo dňa 21.05.2020. K žalovaným\ntvrdenému rozporu medzi zákonom o orgánoch štátnej správy a zákonom č. 55/2017 Z.z. uviedla, že\n\nžiadny rozpor medzi nimi neexistoval. Podľa nej bolo účelom novely politická snaha odvolať riaditeľov\núradov práce, napriek tomu, že ich štátnozamestnanecký pomer nebol založený vymenovaním do\ndočasnej štátnej služby, ale služobnou zmluvou do stálej štátnej služby. Žalobkyňa mala pochybnosti\no zákonnosti takejto zmeny. Zdôraznila, že nikdy nebola vymenovaná do funkcie riaditeľky úradu\ngenerálnym riaditeľom a generálnym tajomníkom ústredia, a preto mala za to, že zákonné ustanovenia\núčinné do 21.05.2020 sú na pomery žalobkyne neaplikovateľné. Zdôraznila, že žalobkyňa nebola v\ndočasnej, ale v stálej štátnej službe. Uviedla, že dňa 22.07.2020 bola odvolaná z funkcie riaditeľky\nÚPSVaR Prešov a toho istého dňa jej bolo doručené aj oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého\npomeru na základe zákona. Žalobkyni bolo priznané odstupné vo výške trojnásobku jej naposledy\npriznaného funkčného platu (§ 83 ods. 7 v spojení s odsekom 6 zákona č. 55/2017 Z.z.). Uviedla,\nže jej nebolo ponúknuté iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ani možnosť trvalého preloženia a\ntaktiež sa so žalobkyňou žalovaný nepokúsil dohodnúť inak. Uviedla, že nevie preukázať aké voľné\nštátnozamestnanecké miesta v čase pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru mal služobný\núrad (žalovaný) k dispozícii. Žalobkyňa uviedla, že porovnaním opisu činností štátnozamestnaneckého\nmiesta zo dňa 01.06.2017 s opisom činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 21.05.2020 možno\nkonštatovať, že služobný úrad zrušil štátnozamestnanecké miesto štátneho radcu, vedúceho štátneho\nzamestnanca riaditeľa ÚPSVaR a vytvoril nové štátnozamestnanecké miesto s inou najnáročnejšou\nčinnosťou, čím naplnil pojmové znaky organizačnej zmeny zadefinovanej v § 24 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 55/2017 Z.z. Uviedla, že koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za\nrozhodnutia s dôsledkami na územie kraja alebo viacerých krajov bola preklasifikovaná na koncepčnú\na systémovú činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie\nkraja. Žalobkyňa konštatovala, že služobný úrad skončil so žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer na\nzáklade zákona, aj keď si bol vedomý toho, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo\nzo zákona, ale na základe skrytej organizačnej zmeny. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný si bol vedomý\nskutočnosti, že ruší štátnozamestnanecké miesto a vytvára nové štátnozamestnanecké miesto s inou\nnajnáročnejšou činnosťou, a napriek tomu simuloval skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na\nzáklade zákona. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru\nnebolo prerokované so zástupcami zamestnancov.\n3. Žalobkyňa na preukázanie skutkových tvrdení navrhla vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: dekrét\no vymenovaní zo dňa 16.05.2012, list o uvoľnení žalobkyne zo dňa 17.05.2012, žiadosť o uvoľnenie\nzo dňa 15.05.2012, služobnú zmluvu zo dňa 30.12.2014, opis činností štátneho zamestnanca zo dňa\n01.01.2015, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.01.2015, oznámenie o ukončení výkonu\nverejnej funkcie zo dňa 28.01.2015, oznámenie o úprave obsahu služobnej zmluvy zo dňa 31.05.2017,\nopis činností štátneho zamestnanca zo dňa 01.06.2017, opis činností štátneho zamestnanca zo\ndňa 21.05.2020, oznámenie zo dňa 21.05.2020, odvolanie žalobkyne z funkcie zo dňa 15.07.2020,\noznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 15.07.2020, opis\nčinností štátneho zamestnanca zo dňa 01.06.2017 a opis činností štátneho zamestnanca zo dňa\n21.05.2020, a zároveň žiadala, aby žalovaný predložil výpis z centrálneho informačného systému o\nvoľných štátnozamestnaneckých miestach v čase pred 22.7.2020.\nII.\n4. Žalovaný v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedol,\nže s názorom žalobkyne, že bola nútená ukončiť pracovný pomer s Prešovským samosprávnym\nkrajom, u ktorého bola uvoľnená na výkon verejnej funkcie, nemožno súhlasiť, keďže sa mohla\nrozhodnúť, či bude zamestnancom Prešovského samosprávneho kraja alebo bude vykonávať funkciu\nriaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Na tejto pozícii sa podľa žalovaného výrazne zmenili\npodmienky vykonávania štátnej služby, keďže (tak ako uviedla žalobkyňa) došlo k zrušeniu právnej\nsubjektivity úradov a tie boli následne zadefinované ako preddavkové organizácie; došlo k zmene\npostavenia riaditeľa úradov, ktorý už nebol štatutárom a vedúcim služobného úradu a prišiel aj o\nsvoje kompetencie; došlo k zmene spôsobu vymenovaniu a odvolávaniu riaditeľa úradu generálnym\nriaditeľom ústredia a došlo aj k zmene oblastí, v ktorých mal úrad spôsobilosť konať. Žalovaný uviedol,\nže do 31.12.2014 bol riaditeľ úradu menovaný v súlade s § 5 ods. 5 zákona č. 453/2003 Z.z. na\nnávrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Vládou SR, a teda išlo o tzv. politickú nomináciu.\nŽalovaný poukázal na to, že od 01.01.2015 mala žalobkyňa vykonávať funkciu riaditeľky úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny za výrazne odlišných podmienok, než pri vymenovaní do funkcie Vládou\nSR. Navyše podľa § 37 ods. 4 zákona o štátnej službe vedúci služobného úradu mohol so súhlasom\nštatutárneho orgánu odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia\n\ndôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Žalobkyňa bola v tom čase priamo riadená vedúcim\nslužobného úradu, a preto mohla byť kedykoľvek odvolaná bez uvedenia dôvodu. Žalovaný uviedol,\nže služobnou zmluvou zo dňa 30.12.2014 sa len formálne bližšie upravili podmienky vykonávania\nštátnej služby, ktorá trvala od 17.05.2012, teda od vymenovania do funkcie riaditeľky úradu. Dôvodom\nvykonania formálnej zmeny bola zmena zákona č. 453/2003 Z.z. Služobnou zmluvou sa špecifikovala\nfunkcia, odbor štátnej služby, druh štátnej služby, najnáročnejšie činnosti, pravidelné miesto vykonávania\nštátnej služby a jeho adresa. Výkon funkcie riaditeľky úradu žalobkyňou nebol ku dňu 31.12.2014\nukončený, ale služobný pomer a výkon funkcie ako riaditeľky úradu žalobkyne trval kontinuálne od\n17.05.2012 až do 22.07.2020. Ďalšie vymenovanie do funkcie riaditeľky úradu nebolo potrebné, pretože\nmenovanie do funkcie riaditeľky úradu uskutočnené vládou SR bolo stále účinné vzhľadom na vtedy\nplatné predpisy. Na základe toho mal žalovaný za to, že podľa § 12 ods. 2 zákona č. 453/2003 Z.z.\nsa žalobkyňa považovala za riaditeľku ÚPSVaR Prešov vymenovanú podľa platných predpisov od\n01.01.2015, pretože spĺňala podmienky prijatia do štátnej služby podľa osobitného predpisu okrem\npodmienky úspešne absolvovaného výberového konania. Žalovaný uviedol, že dodatok k služobnej\nzmluve zo dňa 05.11.2015 bol uzatvorený podľa vtedy platného zákona, teda podľa zákona č. 400/2009\nZ.z. Dôvodom zmeny bola zmena opisu činností štátnozamestnaneckého miesta. Žalobkyňa udelila k\nuvedenému právnemu úkonu predchádzajúci súhlas dňa 04.11.2015. Dodatkom k služobnej zmluve\nsa nemenili zásadné podmienky vykonávania štátnej služby, do opisu činností štátnozamestnaneckého\nmiesta v časti ostatné činnosti bolo doplnené: „rozhodovanie o sprístupnení a zverejnení informácií\nvo vecnej pôsobnosti úradu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“.\nSamotný\ndodatok k služobnej zmluve zo dňa 05.11.2015 uzatvorený v zmysle § 31 ods. 1 písm. c), § 31\nods. 2, § 32 ods. 1 písm. b), § 35 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. nebolo možné stotožňovať so\nzmenami štátnozamestnaneckého pomeru vykonávaných podľa ustanovenia § 55 zákona č. 55/2017\nZ.z. Ustanovenie § 55 zákona č. 55/2017 Z. z. bolo aplikovateľné len na tých štátnych zamestnancov,\nktorí už vykonávali štátnu službu a následne boli preložení na vykonávanie funkcie riaditeľa úradu\nna základe dočasného preloženia. Žalobkyňa nevykonávala štátnu službu podľa zákona č. 400/2009\nZ.z. alebo podľa zákona č. 55/2017 Z.z. vo vzťahu k služobnému úradu v inej funkcii ako vo funkcii\nriaditeľky úradu Prešov. Uviedol, že od 01.06.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 55/2017 Z.z., pričom\npodľa § 180 ods. 1 a 2 tohto zákona sa štátny zamestnanec, ktorý na základe služobnej zmluvy\nuzatvorenej podľa predpisov účinných do 31.05.2017 vykonával štátnu službu k 31.05.2017, považoval\nza štátneho zamestnanca podľa tohto (nového) zákona. Zároveň štátny zamestnanec, ktorý bol k\n31.05.2017 vymenovaný do funkcie vedúceho zamestnanca podľa predpisov účinných do 31.05.2017,\nsa považuje za vedúceho zamestnanca podľa tohto (nového) zákona. Oznámenie o úprave obsahu\nslužobnej zmluvy bolo žalobkyni riadne oznámené v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o\nštátnej službe. Žalovaný poukázal na to, že štátnozamestnanecký pomer riaditeľov úradov práce bol\nzaložený služobnou zmluvou v súlade s § 25 ods. 1 písm. a) a § 27 zákona č. 400/2009 Z.z. a zároveň\nv súlade s § 5 ods. 4 zákona o orgánoch štátnej správy v znení účinnom od 01.01.2015 menovaním\ngenerálnym riaditeľom ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Išlo o zásadný rozpor medzi zákonom\nč. 400/2009 Z.z. a zákonom č. 453/2003 Z.z. Tento rozpor nebol odstránený ani účinnosťou zákona č.\n55/2017 Z. z. o štátnej službe, keďže v súlade s § 180 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z.z. štátny zamestnanec,\nktorý bol k 31. máju 2017 vymenovaný do funkcie vedúceho zamestnanca podľa predpisov účinných do\n31. mája 2017, sa považoval za vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona. Uviedol, že účinnosťou\nod 21.05.2020 došlo k zmene zákona č. 55/2017 Z.z. a odstráneniu predmetného rozporu, keďže bolo\ndo zákona doplnené ustanovenie (§ 193da), pod ktoré je možné štátnozamestnanecký pomer riaditeľa\núradu práce, sociálnych vecí a rodiny subsumovať. Poukázal na to, že v prípade štátnych zamestnancov,\nktorí vykonávajú štátnu službu na základe zvolenia alebo vymenovania podľa osobitého predpisu, ide\no tzv. politické nominácie, ktoré sa vyznačujú svojou dočasnosťou ovplyvnenou spravidla výsledkami\nvolieb a štátna služba sa vykonáva v režime dočasnej štátnej služby. Následne poukázal na § 193da\nzákon č. 55/2017 Z.z., podľa ktorého sa riaditeľ úradu vymenovaný podľa osobitného predpisu (t.j.\nzákona č. 453/2003 Z.z.) pred účinnosťou tohto zákona považuje za štatutárny orgán vymenovaný podľa\nosobitného predpisu podľa tohto zákona. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z.z. sa za štatutárny\norgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu na účely tohto zákona považuje aj riaditeľ\núradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu (§ 5 ods. 4 zákona\no orgánoch štátnej správy). Ďalej poukázal na § 36 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z.z., podľa ktorého\nštátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny orgán, ktorý\nje vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa, justičný čakateľ\na štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 8 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe. V tejto\n\nsúvislosti následne poukázal na § 37 písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z., podľa ktorého dočasná štátna\nslužba štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa\nosobitného predpisu, trvá po dobu vykonávania tejto funkcie. Žalovaný mal za to, že na žalobkyňu sa\nvzťahuje výlučne § 36 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z.z. pred bodkočiarkou, keďže veta za ňou sa vzťahuje\nlen na štátnych zamestnancov, ktorí v čase „nadobudnutia“ funkcie boli štátnymi zamestnancami v\nstálej štátnej službe a ktorí vykonávajú uvedenú funkciu na základe zmeny štátnozamestnaneckého\npomeru podľa § 55 zákona o štátnej službe, pričom všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne.\nŽalovaný uviedol, že o týchto skutočnostiach oboznámil žalobkyňu listom zo dňa 21.05.2020 a zároveň\njej doručil aj nový opis činností štátnozamestnaneckého miesta. Žalovaný zdôraznil, že okamihom\núčinnosti novely prišlo k zmene postavenia žalobkyne, avšak neprišlo k zmene štátnozamestnaneckého\npomeru žalobkyne podľa § 55 zákona č. 55/2017 Z.z. Uvedená zmena postavenia žalobkyne nastala\npriamo zo zákona (ex lege) pôsobením novely celkom mimo pôsobenia § 55 zákona č. 55/2017 Z.z.\nŽalovaný uviedol, že dňa 22.07.2020 bola žalobkyňa generálnym riaditeľom Ústredia práce, sociálnych\nvecí a rodiny v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z.z., odvolaná z funkcie riaditeľky\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, a toho istého dňa jej bolo doručené aj oznámenie o\nskončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. V tejto súvislosti odkázal na § 82 ods.\n4 prvej vety zákona č. 55/2017 Z.z. podľa ktorého štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca\nvo verejnej funkcii, riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štatutárneho orgánu vymenovaného\ndo funkcie podľa osobitného predpisu, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa\nskončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, vzdaním sa tejto funkcie podľa osobitného predpisu\nalebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie. Žalobkyni bolo priznané odstupné vo výške\ntrojnásobku jej naposledy priznaného funkčného platu, a teda jej štátnozamestnanecké miesto zaniklo\nodvolaním z funkcie riaditeľky. Žalovaný uviedol, že mu nevyplývala povinnosť ponúknuť žalobkyni\niné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Žalovaný mal za to, že zmena, ktorá vznikla v opise\nštátnozamestnaneckých miest, na ktorú poukázala žalobkyňa a z ktorej dôvodila údajnú organizačnú\nzmenu, bola len chybou v písaní, ktorá vznikla nedopatrením. Uviedol, že v prílohe č. 2 zákona o\nštátnej službe, v charakteristike 7. platovej triedy, funkcia štátny radca, je uvedená činnosť „koncepčná a\nsystémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja\nalebo viacerých krajov”. Táto činnosť nie je zameniteľná so žiadnou inou činnosťou podľa prílohy č. 2\nzákona o štátnej službe. Žalovaný si bol vedomý, že v znení charakteristík platových tried sa nemôže\nodchýliť od zákonnej úpravy (prílohy č. 2 zákona o štátnej službe). Pokiaľ by malo dôjsť k organizačnej\nzmene podľa § 24 písm. b) zákona o štátnej službe, musela by byť ako najnáročnejšia činnosť uvedená\núplne iná činnosť podľa charakteristík platových tried. Zároveň zdôraznil, že nebolo prijaté akékoľvek\nrozhodnutie o organizačnej zmene podľa § 24 zákona č. 55/2017 Z.z. Žalovaný zdôraznil, že k zmene\nprávneho postavenia žalobkyne došlo v dôsledku zákona č. 126/2010 Z.z., pričom oznámením zo dňa\n21.05.2020 bola len oboznámená s predmetnou zmenou zákona.\n5. Žalovaný na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to:\nvyjadrenie ústredia zo dňa 13.10.2020, dekrét o vymenovaní zo dňa 16.05.2012, služobnú zmluvu\nzo dňa 30.12.2014, opis činností štátneho zamestnanca zo dňa 01.01.2015, oznámenie o úprave\nobsahu služobnej zmluvy zo dňa 31.05.2017, opis činností štátneho zamestnanca zo dňa 01.06.2017,\nopis činností štátneho zamestnanca zo dňa 21.05.2020, oznámenie zo dňa 21.05.2020, odvolanie\nžalobkyne z funkcie zo dňa 15.07.2020, oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na\nzáklade zákona zo dňa 15.07.2020, vyjadrenie ústredia zo dňa 04.01.2021, vyjadrenie ústredia zo dňa\n06.09.2022, súhlas žalobkyne s trvalým preložením zo dňa 04.11.2015, dodatok k služobnej zmluve zo\ndňa 05.11.2015 a opis činností štátneho zamestnanca zo dňa 05.11.2015.\nIII.\n6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal stranami sporu navrhnuté listinné\ndôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení dole uvedeného skutkového stavu rozhodného pre\nprávne posúdenie veci.\n7. Vláda SR dňa 16.05.2012 vymenovala žalobkyňu do funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny so sídlom Prešov, čomu predchádzalo uvoľnenie žalobkyne zo strany jej zamestnávateľa Prešovského samosprávneho kraja na výkon uvedenej verejnej funkcie.\n8. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 30.12.2014 služobnú zmluvu, ktorou bol založený\nštátnozamestnanecký pomer žalobkyne ako štátneho zamestnanca u žalovaného ako služobného\n\núradu, s odkazom na § 12 ods. 2 zákona č. 453/2003 Z.z., so vznikom k 01.01.2015 vo funkcii štátny\nradca - riaditeľ ÚPSVaR Prešov, odbor - 1.01 riadenie štátnej služby, druh - stála štátna služba, a to\nvšetko z dôvodu, že s účinnosťou od 01.01.2015 bola žalobkyňa generálnym riaditeľom žalovaného\npodľa § 5 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z.z. vymenovaná za riaditeľku ÚPSVaR Prešov (čo vyplývalo z\noznámenia žalovaného zo dňa 21.05.2020).\n9. Zo služobnej zmluvy vyplývalo, že najnáročnejšou činnosťou bola koncepčná a systémová činnosť\npri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja alebo viacerých\nkrajov, pričom z opisu činností tohto štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 01.01.2015 vyplývalo, že\nuvedená najnáročnejšia činnosť mala dôsledky len za územie kraja.\n10. Žalobkyňa dňa 28.01.2015 oznámila Prešovskému samosprávnemu kraju, že ku dňu 31.12.2014\ndošlo zo zákona k zániku jej verejnej funkcie riaditeľky ÚPSVaR Prešov, na výkon ktorej bola uvoľnená,\nna základe čoho žalobkyňa a Prešovský samosprávny kraj uzatvorili dohodu o skončení pracovného\npomeru ku dňu 31.01.2015.\n11. Žalobkyňa dňa 04.11.2015 súhlasila s trvalým preložením podľa § 35 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z.\nv tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby, na základe čoho došlo medzi ňou\na žalovaným k uzatvoreniu dodatku k služobnej zmluve, čím zároveň došlo k zmene opisu činností jej\nštátnozamestnaneckého miesta s účinnosťou od 06.11.2015. Najnáročnejšou činnosťou bola koncepčná\na systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami za územie\nkraja, čo vyplývalo z uvedeného opisu činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 05.11.2015.\n12. Žalovaný dňa 31.05.2017 žalobkyni oznámil úpravu obsahu služobnej zmluvy, a to s odkazom na\n§ 180 zákona č. 55/2017 Z.z., pričom jej najnáročnejšia činnosť bola definovaná ako koncepčná a\nsystémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja\nalebo viacerých krajov, čo korešpondovalo aj s opisom činností tohto štátnozamestnaneckého miesta zo\ndňa 01.06.2017. Toto oznámenie malo zároveň povahu dodatku k služobnej zmluve s tým, že žalobkyňa\nmala aj postavenie vedúceho štátneho zamestnanca a funkciu riaditeľky ÚPSVaR Prešov.\n13. Žalovaný dňa 21.05.2020 oznámil žalobkyni, že tento deň nadobudol účinnosť zákona č. 126/2020\nZ.z., ktorým došlo k zmene zákona č. 55/2017 Z.z., pričom v zmysle § 7 ods. 7 zákona č. 55/2017\nZ.z. sa za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu na účely tohto zákona\npovažuje aj riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu (§ 5\nods. 4 zákona č. 453/2003 Z.z.). Následne žalovaný upozornil na to, že podľa § 36 ods. 2 zákona č.\n55/2017 Z.z. štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, vykonáva štátnu službu\nv dočasnej službe, ktorá podľa § 37 písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z. trvá po dobu výkonu tejto funkcie.\nNa základe uvedeného žalovaný konštatoval, že sa žalobkyňa s účinnosťou od 21.05.2020 považuje za\nštatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu (zákona č. 453/2003 Z.z.). Z opisu\njej štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 21.05.2020 vyplývalo, že najnáročnejšou činnosťou bola\nkoncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami\nza územie kraja.\n14. Generálny riaditeľ žalovaného dňa 15.07.2020, s účinnosťou od 22.07.2020, odvolal žalobkyňu z\nfunkcie riaditeľky ÚPSVaR Prešov a zároveň žalobkyni oznámením zo dňa 15.07.2020, ktoré žalobkyňa\nprevzala dňa 22.07.2020 oznámil, že dňom odvolania z jej funkcie sa končí aj jej štátnozamestnanecký\npomer, a keďže jej štátnozamestnanecký pomer trval viac ako dva roky, poskytol jej aj odstupné v sume\ntrojnásobku jej naposledy priznaného funkčného platu.\nIV.\n15. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 453/2003 Z.z.\nupravujúce postavenie a pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (§ 4), úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny (§ 5) a prechodné ustanovenia účinné od 01.01.2015 (§ 12), ako aj príslušné\nustanovenia zákona č. 400/2009 Z.z. a 55/2017 Z.z.\n16. Zriadenie a postavenie orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny upravuje zákon č.\n453/2003 Z.z., pričom medzi tieto orgány patrí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a úrad práce, sociálnych vecí\n\na rodiny (ďalej len „úrad“). Podľa znenia predmetného zákona účinného do 31.12.2014, tak ústredie,\nako aj jednotlivé úrady, mali postavenie služobného úradu, a teda disponovali každý vlastnou právnou\nsubjektivitou. Ústredie riadil generálny riaditeľ, ktorý bol menovaný a odvolávaný vládou SR na návrh\nministra. Rovnako tiež bol menovaný a odvolávaný riaditeľ úradu, ktorý ho riadil a aj zodpovedal za\njeho činnosť. Takto vymenovanému riaditeľovi sa podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z.\n(v znení účinnom do 31.12.2014) založil a zároveň ku dňu vymenovania podľa § 26 ods. 2 zákona č.\n400/2009 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2014) aj vznikol štátnozamestnanecký pomer. Štátna služba\nriaditeľa úradu mala podľa § 17 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2014)\ncharakter dočasnej služby, pričom išlo o funkciu vykonávanú na základe tzv. politickej nominácie.\nNásledne štátnozamestnanecký pomer riaditeľa úradu sa skončil na základe zákona podľa § 52, a to\ndňom jeho odvolania, vzdania sa funkcie alebo dňom uplynutia doby vykonávania jeho funkcie. Uvedené\nsa však už počas právnej úpravy účinnej do 31.12.2014 nevzťahovalo na toho riaditeľa úradu, ktorý\nuvedenú funkciu vykonával na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32 ods. 1 písm.\nk) zákona č. 400/2009 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2014), teda išlo o situáciu, keď za riaditeľa úradu\nbol vymenovaný štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, vo vzťahu ku ktorému došlo len k zmene\nštátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu jeho vymenovania do funkcie riaditeľa. Následne, ak by aj\ndošlo k jeho odvolaniu z funkcie riaditeľa úradu, nenastali by účinky zániku jeho štátnozamestnaneckého\npomeru zo zákona § 52, ale bol by daný dôvod na zmenu jeho štátnozamestnaneckého pomeru podľa\n§ 32 ods. 1 písm. k) zákona č. 400/2009 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2014), t.j. rovnako ako to bolo\nv prípade jeho vymenovania za riaditeľa úradu.\n17. V danom prípade mal súd preukázané, a zároveň bolo medzi stranami sporu aj nesporné, že\nžalobkyňa bola do funkcie riaditeľa ÚPSVaR Prešov vymenovaná dňa 16.05.2012 vládou SR, a teda\nk tomu dňu bol podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. založený a zároveň podľa § 26\nods. 2 tohto zákona aj vznikol jej štátnozamestnanecký pomer. Zároveň bolo možné konštatovať, že\nžalobkyňa v čase jej vymenovania nebola štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, keďže jej\nzamestnávateľom v čase vymenovania bol Prešovský samosprávny kraj, ktorý ju na výkon funkcie\nriaditeľa ÚPSVaR Prešov podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce uvoľnil, a preto sa na ňu nevzťahovala\nvýnimka podľa § 17 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona č. 400/2009 Z.z., a teda svoju štátnu službu\nvo funkcii riaditeľa ÚPSVAR Prešov vykonávala v dočasnej štátnej službe, a tým pádom skončenie jej\nštátnozamestnaneckého pomeru bolo naviazané podľa § 52 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. na deň\nodvolania z funkcie riaditeľa ÚPSVaR Prešov, alebo deň vzdania sa tejto funkcie, prípade deň uplynutia\nvýkonu funkcie.\n18. S účinnosťou od 01.01.2015 došlo k zmene zákona č. 453/2003 Z.z., podľa ktorého služobným\núradom zamestnancov ústredia, ako aj zamestnancov úradov, bolo už len ústredie, ktoré riadil generálny\nriaditeľ menovaný a odvolávaný vládou SR, pričom riaditeľov jednotlivých úradov už nemenovala\na neodvolávala vláda SR, ale práve generálny riaditeľ ústredia. Hoci úrady už nemali postavenie\nslužobného úradu, bola im ponechaná (zo zákona) spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, ako aj\nsamostatne konať pred súdom s tým, že za úrad konal riaditeľ alebo ním poverený štátny zamestnanec\nalebo zamestnanec. Zároveň však bolo v prechodnom ustanovení § 12 tohto zákona ustanovené, že\nriaditeľ úradu vymenovaný podľa predpisov účinných do 31.12.2014, ktorý spĺňal podmienky prijatia\ndo štátnej služby podľa osobitného predpisu, okrem podmienky úspešne absolvovaného výberového\nkonania, sa považoval za riaditeľa úradu vymenovaného podľa predpisov účinných od 01.01.2015.\nAk tieto podmienky nespĺňal, došlo k zániku jeho funkcie zo zákona (t.j. nie odvolaním, ani vzdaním\nsa funkcie alebo uplynutím času), a tým pádom aj k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Išlo\no zákonom ustanovenú právnu fikciu vymenovania za riaditeľa úradu, na základe ktorej, za splnenia\npodmienok, sa riaditeľ úradu vymenovaný do 31.12.2014 vládou SR považoval za riaditeľa úradu\nvymenovaného generálnym riaditeľom ústredia, a to aj bez toho, aby k takémuto úkonu generálneho\nriaditeľa došlo. V tejto súvislosti preto bola právne irelevantná námietka žalobkyne, že nikdy nebola\ngenerálnym riaditeľom ústredia menovaná do funkcie riaditeľa ÚPSVaR Prešov, keďže k jej vymenovaniu\ndošlo na základe uvedenej právnej fikcie podľa § 12 ods. 2 zákona č. 453/2003 Z.z. v znení od\n01.01.2015.\n19. Na základe uvedeného, s účinnosťou od 01.01.2015 došlo k zmene právneho postavenia žalobkyne\nako riaditeľa ÚPSVaR Prešov, keďže stratila postavenie štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej\nslužbe podľa § 17 ods. 2 vety pred bodkočiarkou zákona č. 400/2009 Z.z., teda štátneho zamestnanca\nvykonávajúceho verejnú funkciu. Avšak keďže spĺňala podmienky pre vymenovanie za riaditeľa úradu\n\nstanovené podľa § 12 ods. 2 zákona č. 453/2003 Z.z., bol založený nový štátnozamestnanecký pomer\nžalobkyne ako štátneho zamestnanca u žalovaného (t.j. ústredia) ako služobného úradu, a to služobnou\nzmluvou zo dňa 30.12.2014, so vznikom štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 01.01.2015, vo funkcii\nštátny radca - riaditeľ ÚPSVaR Prešov, pričom išlo o stálu štátnu službu. Následne dňa 05.11.2015 došlo\npodľa § 31 ods. 1 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z. k zmene štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne\nz dôvodu zmeny opisu činností štátnozamestnaneckého miesta a trvalým preložením žalobkyne podľa\n§ 32 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z.\n20. S účinnosťou od 01.06.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 55/2017 Z.z., ktorým došlo k zrušeniu\nzákona č. 400/2009 Z.z., pričom podľa § 180 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. sa štátny zamestnanec,\nktorý vykonával štátnu službu na základe služobnej zmluvy uzatvorenej za účinnosti zákona č. 400/2009\nZ.z., považoval za štátneho zamestnanca aj podľa zákona č. 55/2017 Z.z., čo platilo aj pre vedúceho\nzamestnanca podľa § 180 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z.z. Na základe uvedeného došlo podľa § 180 ods.\n1 zákona č. 55/2017 Z.z. k úprave služobnej zmluvy žalobkyne, a to oznámením žalovaného zo dňa\n31.05.2017, ktoré sa podľa tohto zákonného ustanovenia považovalo za dodatok k služobnej zmluve.\nZároveň z tohto oznámenia vyplývalo, že žalobkyňa mala postavenie vedúceho zamestnanca podľa §\n20 zákona č. 55/2017 Z.z.\n21. S účinnosťou od 21.05.2020 došlo k zmene zákona č. 55/2017 Z.z., podľa ktorej sa riaditeľ\núradu, ktorý bol vymenovaný podľa zákona č. 453/2003 Z.z. pred účinnosťou tohto zákona (t.j.\npred 21.05.2020), považuje za štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu. Na základe\nuvedeného, s účinnosťou od 21.05.2020, došlo k zmene právneho postavenia žalobkyne, ktorá\nsa od tohto dátumu, na základe zákona, považovala za štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 7\nzákona č. 55/2017 Z.z., ktorý podľa § 36 ods. 2 tohto zákona vykonáva štátnu službu v dočasnej\nštátnej službe. Zákon č. 55/2017 Z.z. pripúšťal výnimku, podľa ktorej sa uvedené nevzťahovalo na\nštátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny\nštátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55, čím argumentovala aj samotná žalobkyňa. Išlo teda o\nrovnakú výnimku ako platila za účinnosti zákona č. 400/2009 Z.z., a ktorej podstata (ako už súd uviedol)\nspočívala v tom, že za riaditeľa úradu bol vymenovaný štátny zamestnanec, teda osoba, ktorá už v\nčase vymenovania, vykonávala stálu štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere a jej menovaním\nza riaditeľa došlo len k zmene jej štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. r) zákona\nč. 55/2017 Z.z. Uvedená situácia však u žalobkyne nenastala, keďže dňom jej menovania do funkcie\nriaditeľky ÚPSVaR Prešov podľa § 12 ods. 2 zákona č. 453/2003 Z.z. a uzatvorením služobnej zmluvy\ndošlo dňa 01.01.2015 práve len k založeniu a vzniku jej nového štátnozamestnaneckého pomeru, a\nteda nie k zmene už existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru podľa vtedy platného § 32 zákona\nč. 400/2009 Z.z., keďže jej doposiaľ existujúci štátnozamestnanecký pomer v zmysle jej vymenovania\nzo dňa 16.05.2012 zo zákona zanikol, a preto v jeho súvislosti nemohlo dôjsť ani k zmene služobného\npomeru podľa § 32 zákona č. 400/2009 Z.z. Na základe uvedeného súd nemohol dospieť k inému záveru,\nnež tomu, že na žalobkyňu nebolo možné vztiahnuť výnimku podľa § 36 ods. 2 vety za bodkočiarkou\nzákona č. 55/2017 Z.z., a preto jej námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.\n22. Z vyššie uvedeného teda vyplývalo, že žalobkyňa od 17.05.2012 do 31.12.2014 mala postavenie\nštátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu v služobnom úrade na základe vymenovania do\nfunkcie podľa § 5 ods. 5 zákona č. 453/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2014), pričom následne bol\nod 01.01.2015 založený nový štátnozamestnanecký pomer uzatvorením služobnej zmluvy v dôsledku\njej vymenovania za riaditeľa ÚPSVaR Prešov podľa § 12 ods. 2 zákona č. 453/2003 Z.z. (v znení\núčinnom od 01.01.2015), ktorý vykonávala v stálej štátnej službe, pričom s účinnosťou od 21.05.2020,\nv dôsledku novej právnej úpravy (§ 193da zákona č. 55/2017 Z.z.), sa jej štátnozamestnanecký pomer\npovažoval za vykonávaný v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z.z., keďže\nsa podľa § 7 ods. 7 druhej vety zákona č. 55/2017 Z.z. v spojení s § 193da zákona č. 55/2017 Z.z.\npovažovala za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu. To znamenalo, že\nštátnozamestnanecký pomer žalobkyne mohol od 21.05.2020 zaniknúť na základe zákona z dôvodu jej\nodvolania podľa § 82 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z.z., ak by k takémuto úkonu zo strany oprávneného\nsubjektu - t.j. generálneho riaditeľa ústredia došlo.\n23. Na základe uvedeného bolo možné konštatovať, že právnou úpravou účinnou od 21.05.2020 došlo\nku kvalitatívnej zmene jej štátnozamestnaneckého pomeru, a to len v dôsledku zmeny právnej úpravy.\n\n24. K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je\nvýznamnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita\nje však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá\na nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený\nna skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu\nštátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne\nvýznamných cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise\nneuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti\nuznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr.\nvtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy,\nktoré vznikli v minulosti. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe\nktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú\nretroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s\núčinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti\nskoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť\naj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim.\nZa prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté\npodľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru)\nuplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa\núčinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita\ndo minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši\naž v čase účinnosti novej právnej úpravy.\n25. V danom prípade mal súd za to, že právna úprava účinná od 21.05.2020 (t.j. zákon č. 126/2020\nZ.z., ktorým došlo k novele zákona č. 55/2017 Z.z., konkrétne § 7 ods. 7 tohto zákona - t.j. že riaditeľ\núradu sa považoval za štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu), mala prvky nepravej\nretroaktivity, keďže jej účinnosťou nedošlo k zániku právneho vzťahu žalobkyne a žalovaného, keď\nštátnozamestnanecký pomer ako taký medzi žalobkyňou a žalovaným platil aj naďalej, nová právna\núprava do tohto právneho vzťahu však vstúpila, a to zmenou jeho „kvality“, keď ten už nemal charakter\nstálej štátnej služby ale dočasnej a tým, že jeho trvanie, resp. skončenie bolo naviazané na už iné\nprávne významné skutočnosti, ako napr. odvolanie žalobkyne zo strany oprávneného subjektu, prípadne\nvzdanie sa funkcie žalobkyňou. To znamenalo, že v konečnom dôsledku nová právna úprava nepôsobila\ndo minulosti, štátnozamestnanecký pomer strán sporu akceptovala, zmenila len jeho obsah, a teda\nstav, ktorý nastal počas predchádzajúcej právnej úpravy akceptovala, avšak mu priznala odo dňa svojej\núčinnosti nový obsah.\n26. Vzhľadom na\nuvedené súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, keďže jej\nštátnozamestnanecký pomer zanikol na základe zákona podľa § 82 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z.z., a to v\ndôsledku jej odvolania z funkcie riaditeľky ÚPSVaR Prešov generálnym riaditeľom ústredia s účinnosťou\nku dňu 22.07.2020.\n27. Za právne irelevantné považoval súd argumentáciu žalobkyne ohľadom nesplnenia ponukovej\npovinnosti žalovaným, keďže tá mu v prípade skončenia pracovného pomeru na základe zákona ani\nnevzniká. Za nepodstatnú súd považoval aj argumentáciu žalobkyne ohľadom skrytej organizačnej\nzmeny, keďže zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu rozhodnutiu o organizačnej zmene, pričom\nzmeny v opise činností štátnozamestnaneckého miesta, na ktoré žalobkyňa poukazovala, predstavovali\nlen chybu v písaní žalovaného.\n28. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalovanému\nako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy ani nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa\ndoručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §\n362 C.s.p.).\n\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania (§ 364 C.s.p.).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať\nnávrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": []}