Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-50C/2/2017 z 27. 1. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 27. januára 2025, sp. zn. B2-50C/2/2017, ECLI:SK:MSBA4:2025:8716208842.9
Mestský súd Bratislava IV | B2-50C/2/2017 | ECLI:SK:MSBA4:2025:8716208842.9 | 2025-01-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., § 24 zákona č. 381/2001 Z. z., OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/200fd8cc-0606-413f-9a0d-cbfb41b9d8be
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:8716208842.9

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
B2-50C/2/2017
8716208842
27. 01. 2025
Mgr. Jakub Sládek
ECLI:SK:MSBA4:2025:8716208842.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcov: X/ A. U., S.. X. X. XXXX,
N. M. U. XXX/XX, N., X/ O. U., S.. XX. X. XXXX, N. M. U. XXX/XX, N., X/ E. S., S.. XX. XX. XXXX, N.
M. N. XXX, N., L. X/ F. U., S.. XX. X. XXXX, N. M. X. Y. XX/XX, U. Š., všetci žalobcovia zastúpení Beňo
& partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029,
proti žalovaným: 1/ Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36
062 235, zast. MGA IURIS s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 10, Bratislava, IČO: 47 233 028, a 2/ C.
S., S.. XX. X. XXXX, N. M. A. XXX/XX, N., o zaplatenie 45.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 13.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť
druhého žalovaného.
II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 8.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť
druhého žalovaného.
III. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 8.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť
druhého žalovaného.
IV. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 8.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť
druhého žalovaného.
V. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
VI. Žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ sa priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
odôvodnenie:
I. Žaloba
1. Žalobcovia sa domáhali od žalovaných zaplatenia sumy 45.000 eur s príslušenstvom a náhrady trov
konania. Žalobou uplatnený nárok odôvodnili nasledovne.
2. Dňa 13. 10. 2013 došlo na ceste od obce Trstice na obec Topoľníky k dopravnej nehode, ktorú
zavinil vodič motorového vozidla zn. Škody Octavia s O.: U.. V čase dopravnej nehody nebolo motorové

vozidlo povinne zmluvne poistené u žiadneho poisťovateľa. Vodičom bol žalovaný 2/, ktorý neprispôsobil
rýchlosť jazdy svojich schopnostiam, nezbadal pred ním jazdiacich dvoch cyklistov a usmrtil ich. Jedným
z nich nebol F. U., S.. X. X. XXXX, C.. XX. XX. XXXX, ktorý bol manželom žalobkyne 1/ a otcom žalobcov
2/ až 4/.
3. Smrť ich manžela a otca bola zásadným zásahom do ich súkromia. Hlboko zranil celú rodinu, ktorá
sa s touto udalosťou už nikdy celkom nevysporiada.
4. Žalobkyňa 1/ bola za nebohého vydatá od roku 1976. Prežili spolu krásny život, mali spolu šťastnú
rodinu, ale aj ďalšie plány do budúcnosti so svojimi deťmi a vnúčatami. Po jeho smrti sa žalobkyňa 1/
psychicky zrútila, ťažko niesla jeho smrť a doposiaľ sa s ňou nevyrovnala.
5. Žalobcovia uviedli, že nebohý bol dobrým otcom. Mali k nemu silný citový vzťah. Mal veľa spoločných
záľub nielen so svojimi deťmi, ale vzorne sa staral aj o svoje vnúčatá. So svojou rodinou trávil veľa času,
všetci si boli navzájom veľmi blízki. Tragické vyhasnutie života manžela otca a otca žalobcov zanechalo
v ich rodine prázdne miesto, ktoré nie je možné ničím zaplniť. Nebohý mal v čase smrti 69 rokov, no
napriek tomu bol v dobrom zdravotnom stave. V máji mal osláviť 70 rokov.
6. Uviedli, že proti žalovanému 1/ si uplatňujú nárok na podklade § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001
Z. z.
7. Uplatňujú si preto sumu 45.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, konkrétne pre žalobkyňu 1/ sumu
15.000 eur a pre žalobcov 2/ až 4/ po 10.000 eur.
8. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy poukázali aj na úpravu zákonného úrazového poistenia, t.
j. poistenia pri pracovných úrazoch. Toto odškodnenie je náhradou nemajetkovej ujmy poskytované z
úrazového poistenia. Neexistuje žiadne logický dôvod, prečo by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých
pri usmrtení ich blízkeho ako zamestnanca mala byť krytá poistením, zatiaľ čo v prípadoch, keď nejde
o zamestnanca, by tomu tak byť nemalo.
9. Uplatnili si aj úroky z omeškania vo výške 5 % zo žalovaných súm odo dňa podania žaloby do
zaplatenia, a tiež i náhradu trov konania.
II. Vyjadrenie žalovaných k žalobe
10. Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.
11. Upozornil, že nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obetiach dopravných nehôd nie je krytá
poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Náhrada nemajetkovej
ujmy v peniazoch po obetiach dopravných nehôd nie je nárokom zo zodpovednosti za škodu (a to
ani zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka).
12. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, a to na uznesenie zo dňa 20. 4.
2011, sp. zn. 4 Cdo 168/2009; ustálená rozhodovacia prax hovorí, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je
nárokom zo zodpovednosti za škodu a nie je krytá poistením podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Najvyšší
súd SR to potvrdil aj v rozsudku zo dňa 31. 3. 2016, sp. zn. 3 Cdo 301/2012. Dodal, že uvedené akceptuje
aj judikatúra odvolacích súdov. Preto mal za to, že žalobca je voči nemu nedôvodná.
13. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že žalobcom nepatrí uplatnený úrok z omeškania. Nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vzniká totiž až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia.
Až po jej uplynutí sa dlžník dostáva do omeškania (R 45/2000).
14. Žalovaný 2/ sa k žalobe písomne nevyjadril. Žalovaný 2/ sa písomne nevyjadril ani v ďalšom priebehu
konania. Nezúčastnil sa ani nariadeného pojednávania.
III. Replika žalobcov

15. Žalobcovia sa nestotožnili s názorom žalovaného 1/. Poukázali na viaceré rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ, z ktorých plynie, že komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú, ale i nemajetkovú
ujmu. Náhrada nemajetkovej ujmy musí byť krytá povinným poistením motorových vozidiel. Pojem
škody použitý v zákone č. 381/2001 Z. z. preto treba vykladať extenzívne tak, že zahŕňa aj
náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv
pozostalých. To akceptuje aj judikatúra odvolacích súdov. Preto zotrvali na podanej žalobe.
IV. Duplika žalovaného 1/
16. Žalovaný 1/ nesúhlasil s názormi žalobcov z repliky. Nemajetková ujma nie je krytá poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Upozornil na ďalšie rozhodnutia
odvolacích súdov, ktoré akceptujú konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Preto očakáva, že súd
rozhodne v súlade s princípom právnej istoty.
17. Žalovaný 1/ ďalej poukázal na to, že jednou z príčin stretu vozidla vedeného žalovaným 2/ a Jánom
Dohorákom pri dopravnej nehode bolo aj porušenie povinnosti podľa § 55 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.
z. samotným F. U.. Vyplýva to zo Záznamu o dopravnej nehode Okresného dopravného inšpektorátu v
Dunajskej Strede zo dňa 22. 10. 2013, ČSV: ORP-184/DI-DS-2013. Jednou z príčin dopravnej nehody,
a teda aj z príčin vzniku škody na zdraví F.na U. s následkom smrti, bolo, že tento, v rozpore so zákonom
č. 8/2009 Z. z., za zníženej viditeľnosti počas jazdy na bicykli jazdil pri pravej krajnici vozovky bez na
sebe umiestnených viditeľných reflexných prvkov alebo bez reflexného bezpečnostného odevu. Teda
jednou z príčin vzniku tejto škody bolo aj zavinené porušenie povinnosti samotným poškodeným. Aj táto
skutočnosť vplýva na výšku uplatneného nároku žalobcov.
V. Procesný vývoj
18. Následne súd uznesením zo dňa 18. 12. 2017, č. k. 50C/2/2017-78, konanie prerušil do
právoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresným súdom Dunajská Streda č. k.
4T/1/2016 (trestné konanie proti žalovanému 2/ na podklade skutku z dopravnej nehode, pri ktorej C.
F. U.). Po právoplatnom skončení trestného konania súd rozhodol uznesením zo dňa 10. 2. 2023, č. k.
50C/2/2017-155, o pokračovaní v konaní.
19. Vo veci sa následne vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že čo sa týka závažnosti ujmy spôsobenej
žalobcom, osobitne žalobcom 2/ až 4/, títo neuviedli žiadne konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých
by ju bolo možné vyvodiť. Všeobecne poukazujú iba na to, že strata jedného z členov najbližšej
rodiny je nenapraviteľnou ujmou, ktorá postihuje jej pozostalých. Podotkol, že sú obzvlášť významné aj
okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov a smrti F. U.. Tie pritom žalobcovia
nezohľadňujú. Nespochybňuje, že príčinou dopravnej nehody bolo protiprávne konanie žalovaného
2/. Na druhej stane však nemožno prehliadať, že jednou z rozhodujúcich príčin škody na zdraví s
následkom smrti bolo zavinené porušenie povinností samotným F. U.. Ako to plynie z trestného rozsudku
(rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 7. 10. 2022, sp. zn. 4T/1/2016), jednou z príčin
dopravnej nehody bolo, že Ján Dohorák viedol bicykel (i) v stave pod vplyvom alkoholu (1,8 ‰) teda v stave strednej opitosti, ktorá je charakteristická výraznejším narušením psychomotoriky, (ii) bez
viditeľne umiestnených reflexných prvkov, (iii) bez reflexného odevu, (iv) bez prilby, a napokon (v) bez
predpísaného osvetlenia. Teda z hľadiska vzniku škody bolo porušovanie povinností F. U. jednou z dvoch
hlavných príčin (popri konaní žalovaného 2/) vzniku škody na zdraví s následkom smrti. V prípade, ak
by žalobcom právo na náhradu nemajetkovej ujmy vzniklo, tak tieto okolnosti vplývajú na výšku náhrady
nemajetkovej ujmy. Pri posudzovaní samotného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a jeho výšky je
nevyhnutné prihliadať na to, aby došlo k naplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za
vzniknutú nemajetkovú ujmu. Zároveň je nutné prihliadať i na požiadavku nezneužívania tohto inštitútu
na neprípustné obohacovanie. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na rozhodovaciu činnosť ohľadom výšky
nemajetkovej ujmy v záujme umožnenia komparácie uplatnených nárokov žalobcov s rozhodovacou
činnosťou súdov SR v obdobných veciach. Čo sa týka úrokov z omeškania, zopakoval svoj názor z
vyjadrenia k žalobe.
20. Súd následne vyzval žalobcov a žalovaného 2/, aby sa k podaniu žalovaného 1/ písomne vyjadrili
v lehote 20 dní od doručenia tejto výzvy. Žalobcovia v tejto lehote doručili podanie, v ktorom uviedli, že

sa k uvedenému podaniu žalovaného 1/ nevyjadrujú. Žalovaný 2/ sa v súdom určenej lehote a ani po
jej uplynutí k podaniu žalovaného 1/ písomne nevyjadril.
21. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom rozhodol. Pojednávania sa zúčastnili žalobcovia a
žalovaný 1/. Žalovaný 2/ svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a v priebehu celého konania tak
zostal celkom pasívny.
VI. Skutkový stav veci
22. Skutkový stav veci súd ustálil týmto postupom.
23. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 22. 10. 2013 Okresného dopravného inšpektorátu v
Dunajskej Strede, č. p. ČVS: ORP-184/DI-DS-2013, súd zistil, že dňa 13. 10. 2013 došlo k dopravnej
nehode v čase o 19.15 hod., pri ktorej žalovaný 2/ ako vodič v okrese Dunajská Streda, na štátnej ceste
č. II/561, smerom od obce Trstice na obec Topoľníky, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia
s O. U.-XXXDZ a zrazil dvoch cyklistov, jedným z nich bol F. U. (S.. X. X. XXXX), následkom čoho na
mieste dopravnej nehody obaja cyklisti zomreli.
24. Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 7. 10. 2022, sp. zn. 4T/1/2016, súd zistil, že
vodič - žalovaný 2/ - bol v trestnom konaní rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda uznaný za
vinného z dopravnej nehody zo dňa 13. 10. 2013. Z tohto rozsudku súd zistil, že žalovaný 2/ bol uznaný
za vinného za to, že dňa 13. 10. 2013 v čase o 19:15 hod. viedol po ceste II. triedy č. 561 v smere
od obce Trstice na obec Topoľníky v okrese Dunajská Streda osobné motorové vozidlo značky Škoda
Octavia Combi O. U.-XXXDZ, kde na priamom úseku cesty v km 27,20 pri areáli poľnohospodárskeho
družstva, v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla, nedostatočného sledovania situácie
v cestnej premávke, vedení vozidla rýchlosťou vyššou, ako bola na danom úseku najvyššia dovolená a
neprispôsobenia rýchlosti jazdy rozhľadovým podmienkam, v dôsledku čoho viedol vozidlo rýchlosťou
vyššou ako to, z ktorej by bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, čím
porušil § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, nezbadal pred
ním, za sebou popri pravej krajnici v rovnakom smere jazdiacich cyklistov, F. U. a D. V., ktorí viedli
bicykle bez predpísaného osvetlenia, bez viditeľne umiestnených reflexných prvkov, bez reflexného
bezpečnostného odevu, bez ochranných prilieb a navyše potom, ako požili nezistené množstvo alkoholu,
od čoho mal F.Á. U. 1,8 ‰ alkoholu v krvi a D. V. X,74 ‰ alkoholu v krvi, čím porušil § 4 ods. 2 písm. c) a
§ 55 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a § 22 ods. 1 písm. e), f), g), ods. 2 písm. a), písm.
b) vyhlášky č. 464/2009 Z. z., ktorou sa podrobností o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách, v dôsledku čoho do nich bez brzdenia prednou pravou stranou osobného motorového
vozidla zozadu narazil, D. V. L. F. U.Á. utrpeli v dôsledku dopravnej nehody zranenia, ktorým na mieste
dopravnej nehody podľahli, poškodený L. S. sediaci v čase dopravnej nehody v osobnom motorovom
vozidle Škoda Octavia Combi O. U.-XXXDZ na mieste spolujazdca utrpel v dôsledku dopravnej nehody
nasledovné zranenia: otras mozgu, tržnú ranu na hlave, centrál cord syndróm, herniu platničky C3/
C4, opuch miechy, zlomeninu horného klubového výbežku stavca C6 bez posunutie a pomliaždenie
ramena a vetra obed lano, ktoré si vyžiadali liečbu v trvaní najmenej 4 mesiacov podľa znaleckého
posudku. Žalovaný 2/ bol uznaný za vinného za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol
odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pričom súd mu výkon uloženého trestu
odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 3 roky, a súčasne súd uložil žalovanému
2/ aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov.
25. Sporné nebolo, že vozidlo, ktoré žalovaný 2/ viedol pri dopravnej nehode (zn. Škoda Octavia Combi
s O. U.), nebolo povinne zmluvne poistené ku dňu vzniku dopravnej nehody (13. 10. 2013).
26. Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí zo dňa 16. 10. 2013 súd zistil, že po
dopravnej nehode bola nariadená pitva F. U., ktorá bola vykonaná dňa 14. 10. 2013, pričom za prvotnú
príčinu smrti boli stanovené viacnásobné úrazové poranenia organizmu a za chorobu (stav), ktorá priamo
privodila smrť, bola určená mozgová smrť.
27. Z čestného prehlásenia žalobkyne 1/ súd zistil, že s nebohým F. U. boli manželia od roku 1967.
Postavili si spoločne dom a mali 3 deti, ktoré spoločne s láskou vychovávali. Prišli neskôr aj vnúčatá,

ktoré s manželom zbožňovali. S manželom snívali o spoločnej starobe, že si budú vzájomne oporou. Ich
sen sa zrútil v okamihu, keď manžel zahynul. Cíti smútok a bolesť. Je bezradná, nedokáže bez neho
existovať. Jeho náhla strata ju zasiahla duševne, aj materiálne. Neprítomnosť manžela veľmi ovplyvnil
jej budúci život, ale aj život ich deťom a vnúčatám. Chýba im v každodennom živote jeho hlas, smiech
a dôvtipnosť. Vždy jej bol oporou. Rodina je z tejto tragédie zdrvená, nedokáže sa s tým vyrovnať. Na
svoj vek bol manžel zdravý, duchaplný a veľmi rád mal život. Nezostalo jej nič iné, len plač a žiaľ, nosiť
kvety aj sviečky na jeho hrob.
28. Z výsluchu žalobkyne 1/ súd zistil, že s manželom prežila 46 rokov v manželstve. Manželstvo opísala
žalobkyňa 1/ ako harmonické a láskyplné. S manželom si boli vzájomnou oporou. Spolu postavili dom,
následne mali spoločne 3 deti, ktoré s láskou vychovávali. Spoločne hospodárili v jednej domácnosti.
Pred dopravnou nehodou boli už spoločne s manželom na dôchodku. Manžela mala veľmi rada. O smrti
manžela sa dozvedela od syna, ktorý jej to prišiel oznámiť. Po dopravnej nehode manžela nevidela.
Pohreb prežívala hrozne. Manžel jej nesmierne chýba, stratila svoju celoživotnú oporu. V rodinnom
dome, kde žili spolu sami, zostala na všetko sama.
29. Z čestného prehlásenia žalobcu 2/ súd zistil, že ide o najmladšieho syna nebohého F. U. a žalobkyne
1/. Uviedol, že otec mal 69 rokov a obrovskú chuť žiť s rodinou, manželkou, deťmi a hlavne s vnúčatami,
ktorých miloval. Keď sa dozvedel o dopravnej nehode, zrútilo sa v ňom všetko. Od tohto dňa sa s
tým nevie vyrovnať. Vzájomný vzťah s otcom bol veľmi dobrý. Mohol sa naňho kedykoľvek spoľahnúť.
Pred rokom dokončili rodinný dom, keď mu pomáhal s každou prácou. Teraz mu zostali nedokončené
spoločné plány. Chceli dokončiť na jar dvor a okolie rodinného domu. U mamy doma rád robil v záhrade,
na dvore a mal aj zvieratá, ktoré choval pre svoju rodinu. Bol skvelý otec, skvelý človek a vynikajúci
kamarát. Stále sa usmieval, pre každého mal pár dobrých slov. Chodili spolu na futbalové zápasy, ktoré
už každý víkend očakával. Hráva spolu so svojím synom aj súťažné zápasy, takže otec bol na nich veľmi
hrdý, keď videl svojho syna a vnuka na futbalovom ihrisku hrať spolu majstrovský zápas. Strata otca
ich veľmi zasiahla. Celá rodina je veľmi smutná, že stratili takého otca, ktorý nezaslúžil takýto koniec.
Mal rád život.
30. Z výsluchu žalobcu 2/ súd zistil, že býval s rodičmi do svojich tridsiatich rokov. Potom si nadstavil na
rodičovskom dome. Keď sa rozviedol, tak si postavil nový rodinný dom. O dopravnej nehode sa dozvedel
od starostu obce. Na miesto dopravnej nehody išiel so starostom, kde ešte otca videl ležiaceho v aute,
ktoré ho zrazilo. Dopravnú nehodu oznámil následne matke. Je to pre neho obrovská strata, s ktorou sa
nikdy nevyrovná. Mali spolu mnoho plánov. Pohreb prežíval strašne, nedokázal sa spamätať. S otcom
vychádzal veľmi dobre, mali úzky vzťah. Otec hrával futbal, chodil na jeho zápasy, neskôr aj so synom
(vnukom nebohého otca). Dnes mu po otcov ostala len fotka na stene. Aktuálne býva v Nemecku, do
roku 2018 mal priateľku a má syna z prvého manželstva. So súrodencami a matkou sú naďalej v dobrom
vzťahu, pomáhajú si stále, sú v kontakte, volajú si. Domov často nechodí z Nemecka kvôli práci.
31. Z čestného prehlásenia žalobkyne 3/ súd zistil, že ide druhé dieťaťa nebohého a žalobkyne 1/.
Uviedla, že jej otec bol pyšný na svoju dcéru. Bol medzi nimi dobrý vzťah, rozumeli si aj bez slov. Chýba
mu, keďže sa naňho mohla obrátiť. Miloval život, miloval šport. Všade má množstvo priateľov. Každú
nedeľu sa stretávali doma. Starší brat s rodinou, mladší brat s rodinou. Tešila sa každej chvíli prežitej s
otcom. Aj v osudný deň sa stretli. Netušili, že to bude ich posledná spoločná nedeľa. Keď sa to dozvedela,
bola to obrovská rana, neverila tomu. Zrútila sa ako domček z karát. Bola aj na mieste dopravnej nehody.
Denne cestuje po tej ceste do práce a späť. Nevie si vysvetliť, prečo sa to stalo. Chýba jej otcova stále
usmievavá tvár, jeho maznanie. Bolesť neustupuje.
32. Z výsluchu žalobkyne 3/ súd zistil, že s otcom a matkou žila až do svojho výdaja. Následne sa
presťahovala do susednej dediny, kde doposiaľ žije. S otcom mali veľmi dobrý a úzky vzťah. Chýba mu
stále, nakoľko si veľmi rozumeli. Takisto si otec rozumel s jej deťmi, všetci ho mali radi. Stretávali sa
doma nielen každú nedeľu celá rodina, ale aj cez týždeň, kedykoľvek. Otec miloval šport a aj celú rodinu.
Spomienky naňho sú stále živé. O dopravnej nehode sa dozvedela od matky, nedokázala tomu uveriť.
Na mieste dopravnej nehody ihneď išla, otca už nevidela. Pohreb niesla veľmi ťažko, už nevnímala
nič. Chýba jej nesmierne. Je vydatá a majú jedného syna. Čo sa týka rodiny, sú si vzájomnou oporou,
stretávajú sa a pomáhajú si.

33. Z čestného prehlásenia žalovaného 4/ súd zistil, že ide o najstaršie dieťa nebohého a žalobkyne 1/.
Uviedol, že otec bol taký človek, ktorého mal každý rád. Bol optimista večne usmiaty. Jeho najväčšia
životná láska bola rodina a šport, najmä futbal. Vo svojom živote poctivo pracoval. Popri práci hrával
futbal v dedinskom klube. Keď stavali dom, bol pri všetkých prácach. Pomáhal svojej ovdovenej sestre,
kamarátom, susedom. Svojich vnukov a vnučku, jeho dcéru, mal nesmierne rád. Každú nedeľu mali
rodinné kartárske „preteky“. Otec vyzeral mladistvo, nemal žiadne zdravotné problémy. V máji by sa dožil
sedemdesiatky. Chystal ich osláviť veľkolepo. Plány však ostali iba plánmi. Všetko zmenila dopravná
nehoda. Nemohol tomu uveriť. Nedokáže si to dodnes vysvetliť. Na pohreb prišla celá dedina, nikto sa
slzám neubránil. V januári usporiadali na ich počesť aj futbalový turnaj. Nedá sa vyrovnať s jeho stratou.
Život bez jeho je neopísateľný. Všetko sa zrútilo v okamihu dopravnej nehody.
34. Z výsluchu žalobcu 4/ súd zistil, že z rodičovskému domu odišiel, keď sa v roku 1991 oženil. Má
syna a dcéru. Býva v susednej dedine. Dokedy sa oženil, býval doma s rodičmi. Spolu s otcom chodili na
futbal každý týždeň. Otec pomáhal jemu i bratovi so stavbami rodinných domov. Otec bol tiež každému
v dedine nápomocný. Celá dedina ho mala rada. O dopravnej nehode sa dozvedel od brata. Neveril
tomu, ešte večer sa spolu videli. Bezprostredne po dopravnej nehode otca nevidel. Pohreb znášal veľmi
zle, nebol pri sebe. Otec bol zdravý, športoval, hrával ešte futbal. Čo sa týka rodiny a súrodencov, so
všetkými má výborný vzťah, pomáhajú si a navštevujú sa.
35. Súd, súhrnne k výsluchom žalobcov konštatuje, že z nich pre súd vyplynulo, že so žalobcovia mali
s nebohým úprimný, harmonický a hlboký vzťah. Napriek tomu, že boli vypočutí so značným časovým
odstupom (v r. 2025) od dopravnej nehody (z r. 2013), tak spomienky na dopravnú nehodu a vzťah s
nebohým v žalobcoch vyvolávali úprimné reakcie. Výpovede žalobcov boli sprevádzané plačom.
36. Súd zamietol návrh žalovaného 1/ na pripojenie trestného spisu Okresného súdu Dunajská Streda
sp. zn. 4T/1/2016. Uvedený návrh predniesol právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní, na
ktorom súd rozhodol. Mal sa týkať spoluzavinenia samotného F. U. na vzniku jeho smrti. Súd tento
návrh zamietol z dôvodu, že žalovaný 1/ ho uplatnil v konaní neskoro, a teda súd aplikoval sudcovskú
koncentráciu konania podľa § 153 CSP. Právny zástupca žalovaného 1/ na otázku súdu, prečo návrh
uplatnil až na pojednávaní, uviedol, že z dôvodu, že nebolo spoluzavinenie F. U. doposiaľ rozporované.
To podľa súdu je pravdou, avšak žalovaný 1/ sa domáhal zníženia náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov
z dôvodu spoluzavinenia, a preto ležalo na ňom i dôkazné bremeno, aby preukázal, v čom konkrétne
spoluzavinil F.S. U. dopravnú nehodu (súd v právnom posúdení tejto otázky zhŕňa, že bolo potrebné
uviesť konkrétnosti spoluzavinenia, aby bolo vôbec súdu umožnené stanoviť jeho mieru - viď bod 89
tohto rozsudku). Súd zdôrazňuje, že žalovaný 1/ už v podaní zo dňa 30. 3. 2023 argumentoval trestným
rozsudkom, teda nepochybne ním disponoval, no návrh na pripojenie trestného spisu realizoval až na
pojednávaní dňa 27. 1. 2025. Nič nebránilo žalovanému 1/ dôkazný návrh predniesť už skôr, avšak
za cca 2 roky tak neučinil. Súd pripomína, že žalovaný 1/ bol súdom poučený výrokom uznesenia zo
dňa 10. 10. 2016, č. k. 17C/190/2016-28, o následkoch sudcovskej koncentrácie konanie. Napokon súd
dodáva, že žalovaný 1/ nešpecifikoval, aké konkrétne listiny sú potrebné z trestného spisu, resp. čo
presne majú preukazovať. Platí, že dôkazným prostriedkom (v tomto prípade listinami) sa preukazuje
konkrétne skutkové tvrdenie; a už skutkové tvrdenie žalovaného 1/, teda čo sa má preukazovať, tu
absentovalo (nepostačuje všeobecné tvrdenie „k spoluzavineniu poškodeného“).
VII. Hodnotenie veci súdom
37. Súd túto časť rozsudku, pre väčšiu prehľadnosť, členil nasledovne. Najskôr sa súd zaoberal
aktívnou a namietanou pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných. Následne sa súd venoval otázke
danosti zásahu do osobnostných práv žalobcov. V ďalšej časti sa súd venoval otázke výške náhrady
nemajetkovej ujmy žalobcov. Nato sa súd venoval spoluzavineniu F. U. na vzniku dopravnej nehody. Súd
sa ďalej zaoberal otázkou žiadaných úrokov z omeškania. Napokon súd v záverečnej časti odôvodnil
rozhodnutie o náhrade trov konania.
Vecná legitimácia
38. Judikatúra zdôrazňuje, že „preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo
pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania“ (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Súd je povinný vždy zistiť, či subjekty, ktoré

vystupujú v konaní ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.
39. Pod vecnou legitimáciou sa rozumie „stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová
strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide
(aktívna vecná legitimácia), a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia)“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 5.
2018, sp. zn. 1 Cdo 86/2017). Preto súd skúmal, či žalobcovia sú skutočne podľa hmotného práva tie
subjekty, ktorým svedčí konkrétne oprávnenie, a súčasne, či tomuto oprávneniu koreluje hmotnoprávna
povinnosť žalovaných plynúca z hmotného práva.
40. Žalobcovia ako pozostalí po dopravnej nehode po nebohom F. U. žiadajú náhradu nemajetkovej
ujmy jednak od poisťovateľa, ktorý podľa zákona č. 381/2001 Z. z. poskytuje poistné plnenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti
(žalovaný 1/), jednak aj od vodiča, ktorý spôsobil dopravnú nehodu (žalovaný 2/).
41. Čo sa týka žalobcov, týmto podľa súdu svedčí aktívna vecná legitimácia. Žalobcovia sú subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pokiaľ tvrdia, že stratou
blízkeho utrpeli zásah do ich osobnostných práv (stav vecnej legitimácie vypovedá o tom, či žalobcovia
môžu byť subjektami, ktorým toto právo patrí; nevypovedá však o tom, či budú v spore úspešní - pozri
v tejto súvislosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 11. 2021, sp. zn. 2 Cdo 71/2020).
42. Súd sa zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/. Žalovaný 1/ namietal, že za
náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom nezodpovedá. Súd aplikoval na uvedenú otázku ustanovenia
týchto právnych predpisov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla („zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.
43. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného 1/, že mu pasívna vecná legitimácia nesvedčí. Žalovaný 1/
síce upozorňoval na viaceré rozhodnutia súdov, avšak súd uvádza, že tieto rozhodnutia boli prekonané
neskoršou rozhodovacou činnosťou. Najvyšší súd SR publikoval v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR rozhodnutie R 61/2018, podľa ktorého „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v
zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“. Tejto rozhodovacej línie sa
pridržal Najvyšší súd SR aj vo svojej ďalšej rozhodovacej činnosti, keď publikoval v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR ďalšie rozhodnutie R 3/2022, podľa ktorého „právo na náhradu nemajetkovej
ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej

usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlo je nárokom hradeným z povinného
zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“.
44. Súd dodáva, že početná judikatúra Ústavného súdu SR je s uvedenými závermi plne v zhode
(uznesenie zo dňa 11. 10. 2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016, publikované v Zbierke nálezov a uznesení pod
č. 50/2016; nález zo dňa 5. 12. 2018, sp. zn. II. ÚS 695/2017, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení
pod č. 52/2018; uznesenie zo dňa 05.11.2019, sp. zn. III. ÚS 83/2019, publikované v Zbierke nálezov
a uznesení pod č. 54/2019; uznesenie zo dňa 20. 8. 2019, sp. zn. I. ÚS 310/2019). Napokon možno
odkázať aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 24. 10. 2013, Haasová, C-22/12.
45. Z tejto judikatúry je jednoznačné, že pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ je daná.
46. Pasívna vecná legitimácia je podľa súdu daná aj čo sa týka žalovaného 2/. Dokazovaním
bolo preukázané, že žalovaný 2/ predstavuje vinníka dopravnej nehody, čo bolo skonštatované aj
právoplatným rozsudkom v trestnom konaní, ktorým je súd viazaný podľa § 193 CSP. Od pôvodcu
zásahu do osobnostných práv sú oprávnení žalobcovia požadovať náhradu nemajetkovej ujmy.
Judikatúra je ustálená na závere, že súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život, spočívajúci
v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami. Konanie,
ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konanie napĺňajúce znaky
neoprávneného zásahu do osobnostných práv pozostalých členov rodiny (pozri rozsudky Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 1 Cdo 77/2009; zo dňa 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009; zo
dňa 26. 9. 2013, sp. zn. 3 Cdo 228/2012).
Zásah do osobnostných práv žalobcov
47. Súd na vec aplikoval, čo sa týka samotného základu nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenú zásahom do ich osobnostných práv, tieto ustanovenia právnych predpisov.
Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a by mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
48. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možno podľa citovaného § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznať najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, a to za podmienky, že by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie. Citovaný § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka však používa demonštratívny výpočet, použitím slova „najmä“. Preto
môže súd priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj v iných prípadoch.
49. Predpokladom priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy existencia závažnej ujmy,
a to na podklade posúdenia individuálnych okolností prípadu. Najvyšší súd SR bližšie rozvádza, čo sa
rozumie závažnou ujmou. Konštatuje, že „za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba
vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a
dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne
hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne
spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Z toho vyplýva, že predpokladom
úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu, a že tento

zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach“ (uznesenie zo dňa
17. 1. 2019, sp. zn. 3 Cdo 224/2018).
50. Náhlou stratou osoby je daný zásah do práva na súkromie a rodinného život blízkych osôb. Ako
to konštatuje aj judikatúra, v prípade smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže
utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s
blízkou osobou (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Takáto
strata okamžite narúša existujúce emocionálne, sociálne a rodinné väzby. Blízke osoby prichádzajú
o možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja rodinného života. Blízkym osobám sa značne narúša aj
kvalita prežívaného života; nastupuje smútok, pocit prázdnoty, podstatne sa mení zabehnutý spôsob
života, časté sú značné psychické ťažkosti vyžadujúce odbornú pomoc. Tým dochádza aj k zásahu do
súkromného života blízkych osôb. Náhla strata najbližšieho člena rodiny je stratou nepochybne najviac
citeľnou, dotýkajúcou sa každého najhlbšie. Ide o zásah, ktorý blízki zo svojich životov nevymažú a
zostane v nich prítomný už navždy. Preto je objektívna strata blízkeho stratou nenahraditeľnou.
51. Súd konštatuje, že u žalobcov došlo k zásahu do ich rodinného a súkromného života spôsobenou
dopravnou nehodou, pri ktorej zomrel ich blízky, manžel žalobkyne 1/ a otec žalobcov 2/ až 4/. Žalobcovia
náhle prišli o možnosť prežívania a rozvíjania rodinného a súkromného života smrťou ich manžela a
otca. Prišli o stabilný citový vzťah a natrvalo sú o tento vzťah pripravení a ochudobnení. Objektívnym
meradlom posúdené, každá fyzická osoba v rovnakej situácií by pociťovala závažnú ujmu na svojich
právach.
52. Výsledky vykonaného dokazovania preukazujú, že všetci žalobcovia mali vzťahy s nebohým
usporiadané, láskyplné a intenzívne. Smrť zasiahla do ich životov citeľne a značne. Žalobcovia s
nebohým prežívali v úzkom kontakte každodenné záležitosti, pravidelne sa stretávali celá rodina. Každý
zo žalobcov opísal svoj vzťah k nebohému pozitívne.
53. Žalobkyňa 1/ bola v manželstve s nebohým od roku 1976 až do jeho smrti, teda 46 rokov. Podľa
samotnej žalobkyne 1/ mali spolu krásny život, mali spolu šťastnú rodinu. Všetky plány, ktoré mali, už
naplniť nemôžu. Súd konštatuje, že už z takto dlhého harmonického manželstva je zjavný zásah do
osobnosti žalobkyne 1/ náhlym úmrtím jej manžela. Žalobkyňa 1/ utrpela stratu manžela vo veku 69
rokov. Ide tak o vek, v ktorom jej bol manžel najbližšou osobou pre každodenné prežívanie, predstavujúci
pre ňu pocit istoty a bezpečia. Žalobkyni 1/ ako manželke nebohého boli zmarené sny o pokojnej starobe,
v ktorej si plánovali byť s nebohým i naďalej oporou. Zásah do práv žalobkyne 1/ je tak daný.
54. Súčasne súd dospel k záveru, že dopravnou nehodou a smrťou nebohého došlo aj k zásahu do práv
žalobcov 2/ až 4/, detí nebohého. Dokazovanie preukázalo, že hoci smrť otca zastihla žalobcov už v
dospelom veku, existovalo medzi nimi stabilné a silné puto. To bolo sprevádzané vzájomnou pomocou,
ale i emocionálnou blízkosťou. Žalobcovia 2/ a 4/ preukázali pomoc pri stavbách svojich rodinných
domov nebohým, pestovali si vzájomné vzťahy aj spolu so svojimi deťmi (vnúčatami nebohého), boli
prepojení aj cez spoločné športové aktivity. Žalobkyňa 3/ preukázala hlboký vzájomný súlad s nebohým
(žalobkyňa 3/ uviedla, že si rozumeli aj bez slov), pravidelné stretávanie sa a vzájomné citové prepojenie.
Žalobcovia 2/ až 4/ sa pravidelne na otca obracali s dôverou. Žalobcovia 2/ a 4/ prišli o otca, čo
predstavuje taktiež nenahraditeľnú stratu v ich životoch. Na tejto strate nič nemení ani to, že žalobcovia
2/ až 4/ sú už dospelí a vzájomne si pomáhajú. Vykonané dokazovanie preukázalo silnú rodinnú väzbu
medzi žalobcami 2/ až 4/ a nebohým. Preto súd konštatuje aj zásah do práv žalobcov 2/ až 4/.
55. Vo vzťahu ku všetkým žalobcom súd konštatuje, že žiadna forma morálneho zadosťučinenia
nepostačuje na to, aby bola ich nemajetková ujma primerane vyvážená a zmiernená. Preto je u žalobcov
daný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
56. Za tento zásah zodpovedajú žalovaní, hoci z iných právnych titulov.
57. Žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla zodpovedá za náhradu nemajetkovej ujmy ako pôvodca
zásahu do práv žalobcov. Súd je viazaný trestným rozsudkom podľa § 193 CSP, ktorým bolo ustálené, že
bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Týmto trestným rozsudkom sa ustálila vina za smrť nebohého
práve žalovaným 2/. Podľa konštantnej judikatúry je súd viazaný vinou v zmysle jej právnej a skutkovej
zložky, ako aj formou zavinenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 1. 2017, sp. zn. 3 Cdo

233/2016, prípadne R 22/1979). Táto viazanosť súdu je tak daná na právnu aj skutkovú kvalifikáciu
výroku o vine, o skutku, i na formu zavinenia. Žalovaný 2/ sa podľa trestného rozsudku dopustil
nedbanlivostného trestného činu, na následky ktorého zomrel blízky žalobcov, a je teda zrejmé, že zásah
do osobnostných práv žalobcov bol neoprávnený a že ho spôsobil práve žalovaný 2/. Občianskoprávna
zodpovednosť žalovaného 2/ preto je daná.
58. Zodpovednosť žalovaného 1/ je odvodená od konania žalovaného 2/. Žalovaný 1/ zodpovedá podľa
§ 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, nakoľko bolo preukázané, že motorové vozidlo, ktorým žalovaný 2/
zavinil dopravnú nehodu, nemalo v čase vzniku dopravnej nehody uzatvorené PZP, a v takom prípade
zodpovedá žalovaný 2/.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov
59. Vzhľadom na to, že základ nárokov žalobcov je daný, určoval súd výšku náhrady nemajetkovej ujmy.
Súd aplikoval § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka a nasledovné východiská.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
60. Hoci súd skonštatoval, že strata manžela a rodiča je pre žalobcov nenapraviteľnou ujmou,
neznamená to, že nie je možné ujmu aspoň čiastočne nahradiť a zmierniť. Tento názor je akceptovaný aj
v rozhodovacej činnosti, podľa ktorej „i keď jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných
práv, ktorým poskytuje ochranu § 13 Občianskeho zákonníka (život, zdravie, súkromie, rodinný život a
pod.), sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, neoceniteľnosť jednotlivých stránok
ľudskej osobnosti ešte neznamená, že by peniazmi nebolo možné vyjadriť adekvátnu výšku náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do týchto práv“ (rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 27. 6. 2024, sp. zn. 5Co/13/2024).
61. Ako to plynie z § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výška náhrady je určovaná súdom. Zákonom
ani iným právnym predpisom nie je stanovená minimálna ani maximálna hranica. Rozhodnutie o výške
náhrady nemajetkovej ujmy je tak ponechané na voľnej úvahe súdu. Najvyšší súd SR v rozsudku zo
dňa 22. 6. 2016, sp. zn. 3 Cdo 18/2016, pripomenul, že stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je síce vecou voľnej úvahy súdu, jeho úvaha musí byť ale náležite odôvodnená a vždy musí
mať základ v takých konkrétnych skutkových zisteniach súdu, ktoré zohľadňujú individuálne okolnosti
prejednávaného prípadu a so zreteľom na ne sú relevantné pre posúdenie primeranosti náhrady podľa
§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
62. Súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliada podľa § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka na dve skutočnosti: i. závažnosť vzniknutej ujmy, a ii. okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo; tieto okolnosti „môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený
zásah spôsobila“ (R 29/2001). Súdna prax však doplnila tieto skutočnosti o ďalšie (demonštratívne
uvedené) kritériá, ktoré je v týchto typoch sporov potrebné zohľadniť na strane poškodených blízkych
osôb a pôvodcu zásahu.
63. Na strane pozostalých je dôležitá intenzita a kvalita ich vzťahu s usmrteným, miera ich psychickej
bolesti, obmedzenie bežných aktivít v pracovnom i mimopracovnom živote, celková závažnosť straty,
vek pozostalých a usmrteného, existenčná závislosť pozostalých na usmrtenom, a tiež i to, či bola
poskytnutá iná forma satisfakcie (ospravedlnenie pôvodcu zásahu, prípade jeho potrestanie). Na strane
pôvodcu zásahu je dôležitý jeho postoj k udalosti, ako konkrétne zasiahla do jeho života, aké sú jeho
majetkové a sociálne pomery, a to z dôvodu, že náhrada nemajetkovej ujmy nemôže pôsobiť na pôvodcu
zásahu ekonomicky likvidačne (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 1. 2022, sp. zn. 7 Cdo
215/2020, nález Ústavného súdu ČR zo dňa 22. 12. 2015, sp. zn. I. ÚS 2844/14, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 19. 9. 2018, sp. zn. 25 Cdo 894/2018 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.
5. 2021, sp. zn. 25 Cdo 1835/2020).
64. Osobitné a dôkladné posudzovanie týchto kritérií vedie k účinnému a spravodlivému určeniu
priznanej náhrady. Účinné priznanie náhrady nemajetkovej ujmy sleduje požiadavku, aby (aspoň)
čiastočne táto náhrada zmiernila vzniknutú ujmu pozostalým za zásah do ich osobnostných práv, zatiaľ

čo spravodlivé určenie vyjadruje požiadavku, aby priznaná náhrada nemajetkovej ujmy neprekročila
rámec adresnej náhrady, teda aby sa nestala prostriedkom bezdôvodného obohatenia pozostalých,
prípadne aby ekonomicky nezlikvidovala pôvodcu zásahu do práv blízkych osôb. Jedine splnením týchto
požiadaviek môže byť učinené zadosť inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných
práv pozostalých osôb.
65. Najvyšší súd SR zdôrazňuje individuálne posúdenie každej náhrady nemajetkovej ujmy, keď
pripomína, že „otázka výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko
individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné
s okolnosťami relevantnými v iných veciach“, a preto „sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky
náhrady nemajetkovej ujmy postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a
nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej
výšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsahu vzniknutej
nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť“ (uznesenie zo dňa 31. 1. 2022, sp. zn. 7
Cdo 215/2020).
66. Avšak fakt, že nemôže vzniknúť pri určovaní náhrad nemajetkovej ujmy ustálená rozhodovacia
prax, neznamená, že súd môže opomínať rozhodovaciu činnosť súdov. Prihliadanie na iné rozhodnutia
totiž prispieva k napĺňaniu princípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty. Ústavný súd SR uvedené
akceptuje, keď konštatuje, že pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň
zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v
porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi
závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady (nález zo dňa 5. 12. 2017, sp. zn. III. ÚS 288/2017,
publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení pod č. 46/2017).
67. Súd pri rozhodovaní o nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy preto prihliadal i na
viaceré súdne rozhodnutia. Pre korektnosť je nevyhnutné podotknúť, že náhrady nemajetkovej ujmy
nie sú priznávané v striktne daných rámcoch; z publikovaných a spracovaných rozhodnutí plynie, že
pozostalým manželom priznané náhrady sa pohybujú vo výškach od 4 až do 100 tisíc eur (náhrada
vo výške 100.000 eur bola priznaná výnimočne) a pozostalým maloletým deťom sa priznané náhrady
pohybujú od 5 až do 100 tisíc eur [Šorl, R.: Náhrada nemajetkovej ujmy (bolestné za smútok) pozostalého
príbuzného. Stav a východiská. 1. časť. Bulletin Slovenskej advokácie 9/2017, s. 14].
68. Súd prihliadal preto na tieto rozhodnutia:
- rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 10. 5. 2024, sp. zn. B1-8C/107/2014: pri dopravnej nehode priznané
pozostalému manželovi 14.000 eur a pozostalému dieťaťu plnoletému a nežijúcemu s rodičmi 11.000
eur,
- rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. 12. 2019, sp. zn. 15C/19/2019: pri dopravnej nehode
priznané pozostalým plnoletým deťom nežijúcim s rodičmi 10.000 eur a 12.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/256/2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 8Co/264/2013: pri dopravnej nehode priznané pozostalej manželke 20.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6C/18/2022: pri dopravnej nehode priznané
pozostalým plnoletým deťom, ekonomicky činným, žijúcim dovtedy s pozostalou matkou, po 11.250 eur,
- rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13C/35/2021: pri dopravnej nehode priznal plnoletej dcére,
nežijúcej s nebohým otcom, 9.000 eur a manželke nebohého 14.000 eur;
- rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo
dňa 31. 3. 2016, sp. zn. 21Co/60/2015: priznaná náhrada nemajetkovej ujmy pozostalému manželovi
15.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Humenné, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 1.
2017, sp. zn. 7Co/121/2016 (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. 2. 2018, sp. zn. 6 Cdo 143/2017,
dovolanie odmietol): priznaná náhrada pozostalému dieťaťu 6.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Trnava, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 11.
2016, sp. zn. 23Co/337/2016 (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. 2. 2018, sp. zn. 6 Cdo 206/2017,
dovolanie odmietol): priznaná náhrada pozostalému manželovi 10.000 eur a pozostalým deťom po 7.500
eur,

- rozsudok Okresného súdu Trnava, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 7. 8.
2017, sp. zn. 23Co/156/2016 (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. 9. 2019, sp. zn. 2 Cdo 234/2018,
dovolanie odmietol): priznaná náhrada pozostalému manželovi 10.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Prešov, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 4.
2019, sp. zn. 7Co/178/2018 (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 16. 12. 2019, sp. zn. 8 Cdo 268/2019,
dovolanie odmietol): priznaná náhrada za pozostalým deťom 8.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 11.
2019, sp. zn. 25Co/72/2019: priznané pozostalému manželovi 20.000 eur a deťom po 5.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Topoľčany, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. 4.
2017, sp. zn. 25Co/301/2016: priznané pozostalému manželovi 16.000 eur a deťom po 8.000 eur.
69. Súd, zhodnotením vykonaného dokazovania a optikou vyššie uvedených východísk posudzoval
výšku náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy, aj s nutnosťou
prihliadnutia na vyššie spomenuté judikatúrne východiská, bolo potrebné u žalobcov diferencovať.
70. Žalobkyňa 1/ podľa súdu utrpela citeľne najzávažnejší zásah do svojich osobnostných práv. Ako to
súd už uviedol, žalobkyňa 1/ prežila s manželom 46 rokov v manželstve. Z dokazovania tiež vyplynulo,
že hoci mal jej manžel v čase smrti 69 rokov, teda bol vo vyššom veku, tak jeho celkový zdravotný stav
bol priaznivý, nepociťoval žiadne ťažkosti, stále vykonával športové aktivity. Venoval sa rodine, osobitne
deťom a vnúčatám. Z výpovedí žalobcov zhodne vyplynulo, že žil aktívne. Dalo sa preto očakávať,
že F. U.ák bude pokračovať i naďalej v aktívnom spôsobe živote, venujúc sa rodine a koníčkom. Pre
žalobkyňu 1/ znamenala smrť manžela bezprostredný zásah do jej každodenného života a prežívania.
Spolu trávili prakticky všetok svoj čas. Žalobkyňa 1/ tak stratila najbližšieho človeka, ktorý jej bol oporou.
Z dokazovania vyplynulo, že smrť manžela sa u žalobkyne 1/ prejavil aj v materiálnej oblasti - všetko
zabezpečovali spolu ako fungujúca a harmonická rodina. Tiež dokazovanie preukázalo, že žalobkyňa 1/
nedokáže od smrti manžela riadne fungovať, je bezradná, doposiaľ cíti smútok.
71. Súd zároveň pochopiteľne neposudzoval u žalobkyne 1/ vplyv na jej pracovný život, nakoľko
žalobkyňa 1/ v čase dopravnej nehody už nepracovala kvôli dôchodkovému veku. Avšak o to výraznejšie
je podľa súdu nutné vnímať, že odrazu žalobkyňa 1/, po smrti manžela, zostala v rodinnom dome bývať
sama. Síce podľa zhodných výpovedí žalobcov vyplynulo, že sa pravidelne navštevujú a deti žalobkyne
1/ sú jej v prípade potreby naporúdzi, no beztak súd hodnotil, že takýto zásah do osobnostných práv a
bezprostredného prežívania je citeľný. Pokiaľ do smrti manžela žalobkyňa 1/ všetky denné záležitosti
riešila s manželom, odrazu jej prežívanie muselo utrpieť hlbokú ranu - nemá s kým zdieľať svoje pocity,
názory, myšlienky, a tiež s každodennou pomocou o bežné životné aktivity je odkázaná už len na svoju
silu a pomoc detí a blízkych.
72. Čo sa týka zásahu do práv žalobcov 2/ až 4/ ako detí F. U., aj tento bol podľa súdu zásadný, no
predsa miernejší, než u žalobkyne 1/, manželky zosnulého. Žalobcovia 2/ až 4/ boli v čase smrti otca
už dospelí (žalobca 2/ vo veku 40 rokov, žalobkyňa 3/ vo veku 43 rokov a žalobca 4/ vo veku 44 rokov),
nežili s rodičmi. Avšak z dokazovania vyplynulo, že pravidelne sa s otcom a celou rodinou navštevovali,
boli v úzkom harmonickom vzťahu, ako to súd už skôr ozrejmil, a teda kvalita ich vzťahu bola silná a
intenzívna. Zásah do osobnostných práv žalobcom 2/ až 4/ nepriniesol rovnaké dôsledky v ich životoch,
ako v prípade žalobkyne 1/, ktorá trávila všetok čas s nebohým; súd dodáva, že uvedené nepochybne
vnímali aj samotní žalobcovia 2/ až 4/, keď požadovali náhradu nemajetkovej ujmy v nižšej výške, než
žalobkyňa 1/.
73. Vykonané dokazovanie súčasne nepreukázalo, že by žalobcovia 2/ až 4/ boli materiálne, prípadne
inak odkázaní na svojho otca. Žiada sa ale zdôrazniť, že miera ich psychickej bolesti a ujmy nie je
tým zásadne nižšia. Aj žalobcom 2/ až 4/ sa významne zmenilo každodenné prežívanie. Stratili pevnú
oporu vo svojich životoch, možnosť obrátiť sa s dôverou na otca, a teda napokon o možnosť realizácie a
rozvíjania spoločného života vo všetkých zložkách so svojim otcom, spoločných pekných chvíľ. Nastúpil
u nich smútok, nedokážu sa doposiaľ z náhlej straty otca spamätať. Aj u žalobcov 2/ až 4/ sa tak rana
nemôže nikdy celkom zhojiť.
74. Súd posudzoval podľa vyššie naznačených judikatúrnych kritérií aj to, či strata otca sa u žalobcov
2/ až 4/ prejavila v pracovnom a mimopracovnom živote, ktorá sa by sa vymykala obvyklým spôsobom
vyrovnávania sa so stratou blízkeho. Napr. v nemožnosti dlhodobého vykonávania práce, v potrebe

jej zmeny, v potrebe zmeny prostredia, v zmene koníčkov, resp. v spôsobe dovtedy vedeného života,
v potrebe vyhľadania odbornej pomoci, a pod. Vykonané dokazovanie neposkytlo podklad na prijatie
záveru, že by sa zásah do ich osobnostných práv prejavil podstatnejšie (vymykajúc sa obvyklým
štandardom) aj v ich pracovnom a mimopracovnom živote. Takisto neboli dokazovaním zistené u
žalobcov 2/ až 4/ obmedzenia ich bežných aktivít.
75. Súd ďalej skúmal, ako sa žalovaný 2/ ako pôvodca zásahu do práv žalobcov postavil k následkom
dopravnej nehody a ako sa prejavili v jeho živote. Žalovaný 2/ sa konania nezúčastnil, zostal
pasívny. Nereagoval na výzvy súdu, predvolanie na pojednávanie si neprevzal a nariadeného termínu
pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Súd preto nepozná konkrétne okolnosti u žalovaného
2/, teda to, aký dopad do jeho života priniesla tragická udalosť smrti blízkeho žalobcov. Súd tak nemohol
posúdiť ani to, či má relevanciu prihliadanie na majetkovú a sociálnu situáciu žalovaného 2/, ergo či by
sa v jeho živote mohla konkrétna výška javiť ako ekonomicky likvidačná.
76. Nie je vylúčené, že žalovaný 2/ sa postavil k následkom dopravnej nehody náležitým spôsobom už v
trestnom konaní, no pri rozhodovaní o nároku žalobcov sa v tomto konaní vôbec nevyjadril, dokonca ani
k samotnej výške žiadanej sumy. Súd však uvádza, že z dokazovania nevyplynulo, že by sa žalovaný
2/ k následkom dopravnej nehody staval bezcitne, arogantne, prípadne akokoľvek necitlivo, čo by ujmu
žalobcov bolo schopné prehlbovať.
77. Súd na druhej rozumie, že účasť na pojednávaní mohla byť pre žalovaného 2/ náročná, lež v jeho
silách bola komunikácia so súdom k nárokom žalobcov aspoň písomná a prípadne prostredníctvom
zastúpenia. To žalovaný 2/ neučinil. Preto súd konštatuje, že na akékoľvek okolnosti na strane
žalovaného 2/ prihliadnuť nemohol, s výnimkou už uvedenou, a síce že k následkom dopravnej nehode
sa nestaval akokoľvek nenáležite. Na dôvažok je treba dodať, že bolo predovšetkým vecou žalovaného
2/, aby bránil svoje práva, nakoľko súd túto úlohu na seba prevziať nemôže; súd je v konaní nestranným
arbitrom, ktorého úlohou je rozhodnúť spor.
78. Posúdiac všetky uvedené okolnosti, za spravodlivú a primeranú súd považoval náhradu
nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu 1/ vo výške 13.000 eur (žalobkyňa 1/ žiadala 15.000 eur) a pre
žalobcov 2/ až 4/ vo výške po 8.000 eur (žalobcovia 2/ až 4/ žiadali po 10.000 eur).
Spoluzavinenie poškodeného a možný prejav vo výške náhrad nemajetkovej ujmy žalobcov
79. Žalovaný 1/ v priebehu konania zdôrazňoval, že na výšku náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov
vplýva aj spoluzavinenie nebohého F. U. na vzniku dopravnej nehody. Žalovaný 1/ tvrdil, že F. U. viedol
bicykel (i) v stave pod vplyvom alkoholu (1,8 ‰) - teda v stave strednej opitosti, ktorá je charakteristická
výraznejším narušením psychomotoriky, (ii) bez viditeľne umiestnených reflexných prvkov, (iii) bez
reflexného odevu, (iv) bez prilby, a napokon (v) bez predpísaného osvetlenia. Žalovaný 1/ odvodzoval
uvedené zo skutkovej vety trestného rozsudku, ktorým bol za dopravnú nehodu odsúdený žalovaný 2/.
80. Na tvrdené spoluzavinenie dopadá § 441 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobené aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomere; ak bola spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
81. Súd súhlasí s názorom žalovaného 1/, že spoluzavinenie samotnej dotknutej osoby má význam pri
určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo
je odrazom § 441 Občianskeho zákonníka a čo potvrdzuje aj judikatúra (a uvedené súd skúma aj bez
návrhu - pozri R 22/1979). Najvyšší súd SR ale pripomína, že takéto spoluzavinenie dotknutej osoby
musí vyplynúť z dokazovania vykonaného súdom, preto musí byť v konaní preukázané (rozsudok zo
dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 1 Cdo 77/2009).
82. Platí, že ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na prípady, „kedy škoda spôsobená
poškodenému je nielen výsledkom protiprávneho konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne, resp.
celkom podieľalo konanie samotného poškodeného. Pre záver o zodpovednosti na strane poškodeného
musia byť rovnako splnené všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (§ 420
Občianskeho zákonníka), a to protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom

zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu
vnikla škoda tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného“ (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa
29. 1. 2008, sp. zn. 2 M Cdo 1/2007). Preto sa konštantne judikuje, že „aj u poškodeného je potrebné
vziať do úvahy len také konanie, ktoré spĺňa všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t. j. musí
byť preukázané, že protiprávne konanie poškodeného bolo jednou z príčin vzniku škody“ (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. 3. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2233/1999).
83. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ tvrdil, že je tu daná spoluzodpovednosť S. F. U. (teda poškodeného),
tak na ňom ležalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Judikatúra je dlhodobo v zhode na
tom, že „rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na
tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti
navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou
žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu
konania“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 5. 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Žalovaný 1/ teda
právo na náhradu nemajetkovej ujmy vylučoval čo do výšky aj tvrdeným spoluzavinením samotného
poškodeného. Preto mal tvrdiť a následne aj preukazovať všetky predpoklady zodpovednosti za škodu
poškodeného, ako to vyžaduje vyššie spomenutá judikatúra.
84. Žalovaný 1/ preukázal, že Q. F. U. viedol bicykel (i) v stave pod vplyvom alkoholu (1,8 ‰) teda v stave strednej opitosti, ktorá je charakteristická výraznejším narušením psychomotoriky, (ii) bez
viditeľne umiestnených reflexných prvkov, (iii) bez reflexného odevu, (iv) bez prilby, a napokon (v) bez
predpísaného osvetlenia. Tým žalovaný 1/ preukázal iba prvý predpoklad zodpovednosti poškodeného
za škodu, teda že sám poškodený konal protiprávne, v rozpore jednak so zákonom o cestnej premávke,
a jednak porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Vznik škody,
ako druhý predpoklad, tu bol splnený. Avšak žalovaný 1/ nepreukázal tretí a posledný predpoklad
zodpovednosti za škodu poškodeného, a to príčinnú súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a
vznikom škody.
85. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že „záver súdu o tom, že je alebo nie je daná príčinná súvislosť
medzi príčinou a následkom, nie je založený na aplikácií právnych noriem súdom na zistený skutkový
stav, ale spočíva na vyhodnotení skutkových zistení, ku ktorým dospel súd v rámci dokazovania.
Výsledkom tejto činnosti súdu nie sú právne závery, ale skutkové závery, čo znamená, že otázka
existencie príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o otázku skutkovú, ktorá môže byť riešená
vždy len v konkrétnych súvislostiach, a nie vo všeobecnej rovine“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 31. 3. 2020, sp. zn. 4 Cdo 188/2019). Preto sa súd nestotožnil s konkurujúcou judikatúrou,
reprezentovanou napr. v rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. 9. 2022, sp. zn. 25Co/21/2022,
ktorý skonštatoval, že „samotná skutočnosť, že mal (poškodený - pozn. súdu) v krvi alkohol, jazdiac v
úseku cesty, na ktorej alkohol vôbec nie je prípustný v akejkoľvek hodnote, postačuje na konštatovanie,
že týmto svojím správaním porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o cestnej premávke, v dôsledku
čoho mu možno pripísať spoluvinu za dopravnú nehodu, aj keď nie v dôsledku priameho zavinenia
dopravnej nehody, ale v dôsledku jeho správania“. Ako to skonštatoval Najvyšší súd SR, príčinná
súvislosť môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach, nemôže byť pripisovaná a riešená vo
všeobecnej rovine.
86. Preto mal žalovaný 1/ v prvom rade tvrdiť, ako konkrétne porušenie povinností poškodeného
spoluzavinilo vznik jeho smrti, a v druhom rade bolo jeho povinnosťou uvedené preukázať konkrétnymi
dôkazmi. Žalovaný 1/ však naproti tomu vôbec netvrdil, ako konkrétne spôsobilo porušenie povinností
poškodeným jeho smrť, teda napr. že sa vplyvom alkoholu v krvi poškodený pohyboval do cesty
vodičovi, že vplyvom neoznačenia reflexnými prvkami nebol vôbec viditeľný na ceste a vodič ho nemohol
spozorovať, prípadne že vplyvom chýbajúcej ochrannej prilby bol následok závažnejší a nemusel nastať,
a pod.
87. Žalovaný 1/ odvodzoval spoluzavinenie poškodeného len zo skutkovej vety trestného rozsudku a zo
záznamu o dopravnej nehode, ktorým bol v trestnom konaní žalovaný 2/ odsúdený. Avšak súd pripomína
žalovanému 1/, že zo skutkovej vety automaticky nemožno prijať záver o príčinnej súvislosti medzi
porušením zákona o cestnej premávke poškodeným a vznikom dopravnej nehody s následkom jeho
smrti, a pre korektnosť súd dodáva, že to zo skutkovej vety explicitne ani neplynie. Súd upozorňuje, že
zo skutkovej vety plynie aj to, že žalovaný 2/ ako vodič sa na priamom úseku cesty nedostatočne venoval

riadeniu vozidla, nedostatočne sledoval situáciu v cestnej premávke, viedol vozidlo rýchlosťou vyššou,
ako bola na danom úseku cesty najvyššia dovolená, neprispôsobil rýchlosť rozhľadovým podmienkam,
dôsledkom čoho viedol vozidlo rýchlosťou vyššou ako tou, z ktorej by bol schopný zastaviť vozidlo na
vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, pričom nezbadal cyklistov (medzi nimi aj poškodeného), v dôsledku
čoho do ich bez brzdenia narazil.
88. V tejto súvislosti je nevyhnutné dodať, že „pre záver, nakoľko sa pri dopravnej nehode na
vzniku škodu podieľalo aj konanie samotného poškodeného, nemožno vychádzať iba z porovnania
všeobecného rozsahu povinností ukladaných pravidlami cestnej premávky jednotlivým účastníkom ani
z porovnania počtu porušených povinností na strane škodcu a na strane poškodeného v konkrétnej
situácií. Rozhodujúce je posúdenie, nakoľko sa na škodlivom výsledku podieľali jednotlivé príčiny
na oboch stranách, a z hľadiska porušenia právnej povinnosti škodcom a poškodeným je podstatné
predovšetkým to, o ako významné povinnosti išlo, ako závažné boli ich porušenia a aký vplyv malo na
vznik škody (porovnaj odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18. 12. 2003, sp. zn. 25
Cdo 1264/2002, publikovaného pod C 2358 v Súbore civilných rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
ČR)“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 5. 2013, sp. zn. 25 Cdo 290/2012).
89. Vzhľadom na absenciu dôkazov objasňujúcich priebeh dopravnej nehody, prípade iných dôkazov
navrhovaných stranami sporu (predovšetkým žalovaným 1/, ktorý tvrdil spoluzavinenie poškodeného, a
takých, ktoré by prešli prizmou sudcovskej koncentrácie konania), nemohol súd posúdiť, či konkrétne
porušenie zákona o cestnej premávke poškodeným viedlo, a ako konkrétne (ako mierou), ku vzniku
smrti poškodeného. Preto súd nemohol ani zodpovedne a náležite posúdiť, či konkrétne porušenie
zákona o cestnej premávke poškodeným bolo akokoľvek relevantné k vzniku následku na živote
poškodeného. A to najmä v korelácií s ostatnými podstatnými okolnosťami na strane žalovaného 2/,
a to nedostatočnému sa venovaniu vedenia motorového vozidla na priamom úseku cesty (teda v čom
spočívalo), nedostatočnému sledovaniu premávky (tiež v čom spočívalo), prekročenej rýchlosti (o koľko
oproti najvyššie povolenej) a zrazenie dvoch cyklistov bez brzdenia (prečo bez brzdenia).
90. Súd dodáva, že v prípade, ak žalovaný 1/ nepreukázal, ako konkrétne spôsobilo porušenie zákona
o cestnej premávke poškodeným jeho smrť, tak nie je možné uvažovať o spoluzavinení poškodeného.
A teda nie je možné ani určovať mieru tohto spoluzavinenia poškodeného, pretože tá musí mať
odraz v konkrétnych zisteniach, ktoré sú v konaní preukázané vykonaným dokazovaním. Potom súd
všeobecne konštatuje, že niet rozdielu medzi situáciou pri dopravnej nehode usmrteného cyklistu,
ktorý je pod vplyvom alkoholu, a cyklistu, ktorý pod vplyvom alkoholu nie je (okrem porušenia zákona
o cestnej premávke, čo nestačí automaticky na konštatovanie spoluzavinenia), pokiaľ obaja nijako
nespolupôsobia konkrétnymi prejavmi na vznik dopravnej nehody (napr. vojdením do vozovky, inými
reakčnými časmi, inými reflexnými pohybmi, a pod.). Podstatným sú preto konkrétne zistenia, ako
porušenia viedli k vzniku dopravnej nehody, resp. čím konkrétne spolupôsobili.
91. Súd z uvedených východísk dospel k záveru, že žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia o spoluzavinení poškodeného. Na výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy tak nemá
táto okolnosť vplyv.
Úroky z omeškania
92. Žalobcovia žalobou požadovali každý aj úhradu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej
sumy odo dňa podania žaloby až do zaplatenia. Žalovaný 1/ výslovne namietal, že do omeškania by sa
dostal až márnym uplynutím lehoty na plnenie stanovenej v súdnom rozhodnutí.
93. Súd sa s touto obranou žalovaného 1/ stotožnil. Doposiaľ v rozhodovacej činnosti nie je prekonaný
názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, a až uplynutím takto určenej
lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania“ (rozsudok zo dňa 14. 3. 2012, sp. zn. 6 Cdo 185/2011,
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako R 45/2000). Tieto závery
súd plne rešpektuje, keďže ide o dôsledok § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého až súd
určuje výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Dôsledkom je, že žalovaní až do takéhoto (súdneho) určenia
presne nevedia konkrétnu výšku náhrady nemajetkovej ujmy, z čoho rezultuje, že nemôžu byť dovtedy
(do právoplatného určenia súdom) ani v omeškaní s jej náhradou. Ako to zdôraznil Najvyšší súd SR,

do omeškania by sa žalovaní dostali až márnym uplynutím lehoty plnenia určenej v súdnom rozhodnutí.
Žalovaní nie sú v omeškaní s náhradou nemajetkovej ujmy žalobcom.
94. Preto súd považoval žalobu žalobcov nedôvodnú v otázke úrokov z omeškania.
VIII. Záver a náhrada trov konania
95. Súd na podklade uvedeného dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcov iba sčasti. Výrokom
I. súd priznal žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.000 eur. Výrokmi II. až IV. súd
priznal žalobcom 2/ až 4/ náhradu nemajetkovej ujmy po 8.000 eur. Každý žalovaný zodpovedá z iného
právneho dôvodu. Žalovaný 1/ podľa § 15 zákona o PZP, žalovaný 2/ podľa § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Preto tu nejestvujú predpoklady dlžníckej solidarity podľa § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka normuje solidaritu ako zásadu iba pre nároky na
náhradu škody a nevzťahuje sa preto na nároky na poistné plnenie, pre ktoré solidarita nie je ustanovená
ani iným právnym predpisom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12. 12. 2007, sp. zn. 25 Cdo
113/2006; prípadne i rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 1. 12. 2020, sp. zn. 3Co/45/2020). Ide
o tzv. nepravú solidaritu. Vzhľadom na to súd zaviazal žalovaných na zaplatenie náhrad nemajetkovej
ujmy žalobcom tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.
96. Vo zvyšnej časti súd žalobu výrokom V. zamietol (teda konkrétne v časti náhrad nemajetkovej ujmy
žalobcov nad priznaný rozsah a v časti žiadaných úrokov z omeškania).
97. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania.
Súd aplikoval zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.
98. V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy z porušenia práva na ochranu osobnosti je potrebné
posudzovať úspech vo veci v zásade z hľadiska rozhodnutia o základe nároku, teda z hľadiska danosti
samotného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a nie podľa pomeru priznanej a žalovanej
sumy. Priznaná suma totiž do istej miery závisí od úvahy súdu.
99. V tomto prípade súd skonštatoval zásah do osobnostných práv žalobcov, samotná výška závisela od
úvahy súdu (pozri rozsudky odvolacích súdov, napr. Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017,
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/141/2018, Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/19/2021).
Preto súd výrokom VI. priznal žalobcom plný nárok na náhradu trov konania proti žalovaným. Naostatok
je vhodné dodať, že tento spôsob rozhodnutia je súladný s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu SR
(nálezy sp. zn. II. ÚS 399/2019, sp. zn. III. ÚS 475/2018, sp. zn. II. ÚS 225/2020, sp. zn. I. ÚS 56/2017).
100. Pre úplnosť súd konštatuje, že v tomto prípade nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by znamenali
zjavne bezúspešné uplatňovanie práva v podobe očividne nadsadenej či neprimeranej výšky vo vzťahu
k tej, ktorá v obdobných veciach vyplýva napríklad z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov
(nález Ústavného súdu SR zo dňa 13. 2. 2020, sp. zn. IV. ÚS 652/2018).
101. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti).