{"guid": "467a90dc-9e3e-46d5-90fa-1e1352affdfc:200fd8cc-0606-413f-9a0d-cbfb41b9d8be", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:8716208842.9", "spisova_znacka": "B2-50C/2/2017", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-50C/2/2017 z 27. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 27. januára 2025, sp. zn. B2-50C/2/2017, ECLI:SK:MSBA4:2025:8716208842.9", "identifikacne_cislo": "8716208842", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/200fd8cc-0606-413f-9a0d-cbfb41b9d8be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:8716208842.9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:8716208842.9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:8716208842.9/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB2-50C/2/2017\n8716208842\n27. 01. 2025\nMgr. Jakub Sládek\nECLI:SK:MSBA4:2025:8716208842.9\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcov: X/ A. U., S.. X. X. XXXX,\nN. M. U. XXX/XX, N., X/ O. U., S.. XX. X. XXXX, N. M. U. XXX/XX, N., X/ E. S., S.. XX. XX. XXXX, N.\nM. N. XXX, N., L. X/ F. U., S.. XX. X. XXXX, N. M. X. Y. XX/XX, U. Š., všetci žalobcovia zastúpení Beňo\n& partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029,\nproti žalovaným: 1/ Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36\n062 235, zast. MGA IURIS s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 10, Bratislava, IČO: 47 233 028, a 2/ C.\nS., S.. XX. X. XXXX, N. M. A. XXX/XX, N., o zaplatenie 45.000 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 13.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť\ndruhého žalovaného.\nII. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 8.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť\ndruhého žalovaného.\nIII. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 8.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť\ndruhého žalovaného.\nIV. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 8.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť\ndruhého žalovaného.\nV. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.\nVI. Žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ sa priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\nI. Žaloba\n1. Žalobcovia sa domáhali od žalovaných zaplatenia sumy 45.000 eur s príslušenstvom a náhrady trov\nkonania. Žalobou uplatnený nárok odôvodnili nasledovne.\n2. Dňa 13. 10. 2013 došlo na ceste od obce Trstice na obec Topoľníky k dopravnej nehode, ktorú\nzavinil vodič motorového vozidla zn. Škody Octavia s O.: U.. V čase dopravnej nehody nebolo motorové\n\nvozidlo povinne zmluvne poistené u žiadneho poisťovateľa. Vodičom bol žalovaný 2/, ktorý neprispôsobil\nrýchlosť jazdy svojich schopnostiam, nezbadal pred ním jazdiacich dvoch cyklistov a usmrtil ich. Jedným\nz nich nebol F. U., S.. X. X. XXXX, C.. XX. XX. XXXX, ktorý bol manželom žalobkyne 1/ a otcom žalobcov\n2/ až 4/.\n3. Smrť ich manžela a otca bola zásadným zásahom do ich súkromia. Hlboko zranil celú rodinu, ktorá\nsa s touto udalosťou už nikdy celkom nevysporiada.\n4. Žalobkyňa 1/ bola za nebohého vydatá od roku 1976. Prežili spolu krásny život, mali spolu šťastnú\nrodinu, ale aj ďalšie plány do budúcnosti so svojimi deťmi a vnúčatami. Po jeho smrti sa žalobkyňa 1/\npsychicky zrútila, ťažko niesla jeho smrť a doposiaľ sa s ňou nevyrovnala.\n5. Žalobcovia uviedli, že nebohý bol dobrým otcom. Mali k nemu silný citový vzťah. Mal veľa spoločných\nzáľub nielen so svojimi deťmi, ale vzorne sa staral aj o svoje vnúčatá. So svojou rodinou trávil veľa času,\nvšetci si boli navzájom veľmi blízki. Tragické vyhasnutie života manžela otca a otca žalobcov zanechalo\nv ich rodine prázdne miesto, ktoré nie je možné ničím zaplniť. Nebohý mal v čase smrti 69 rokov, no\nnapriek tomu bol v dobrom zdravotnom stave. V máji mal osláviť 70 rokov.\n6. Uviedli, že proti žalovanému 1/ si uplatňujú nárok na podklade § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001\nZ. z.\n7. Uplatňujú si preto sumu 45.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, konkrétne pre žalobkyňu 1/ sumu\n15.000 eur a pre žalobcov 2/ až 4/ po 10.000 eur.\n8. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy poukázali aj na úpravu zákonného úrazového poistenia, t.\nj. poistenia pri pracovných úrazoch. Toto odškodnenie je náhradou nemajetkovej ujmy poskytované z\núrazového poistenia. Neexistuje žiadne logický dôvod, prečo by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých\npri usmrtení ich blízkeho ako zamestnanca mala byť krytá poistením, zatiaľ čo v prípadoch, keď nejde\no zamestnanca, by tomu tak byť nemalo.\n9. Uplatnili si aj úroky z omeškania vo výške 5 % zo žalovaných súm odo dňa podania žaloby do\nzaplatenia, a tiež i náhradu trov konania.\nII. Vyjadrenie žalovaných k žalobe\n10. Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.\n11. Upozornil, že nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obetiach dopravných nehôd nie je krytá\npoistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Náhrada nemajetkovej\nujmy v peniazoch po obetiach dopravných nehôd nie je nárokom zo zodpovednosti za škodu (a to\nani zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl.\nObčianskeho zákonníka).\n12. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, a to na uznesenie zo dňa 20. 4.\n2011, sp. zn. 4 Cdo 168/2009; ustálená rozhodovacia prax hovorí, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je\nnárokom zo zodpovednosti za škodu a nie je krytá poistením podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Najvyšší\nsúd SR to potvrdil aj v rozsudku zo dňa 31. 3. 2016, sp. zn. 3 Cdo 301/2012. Dodal, že uvedené akceptuje\naj judikatúra odvolacích súdov. Preto mal za to, že žalobca je voči nemu nedôvodná.\n13. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že žalobcom nepatrí uplatnený úrok z omeškania. Nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy vzniká totiž až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia.\nAž po jej uplynutí sa dlžník dostáva do omeškania (R 45/2000).\n14. Žalovaný 2/ sa k žalobe písomne nevyjadril. Žalovaný 2/ sa písomne nevyjadril ani v ďalšom priebehu\nkonania. Nezúčastnil sa ani nariadeného pojednávania.\nIII. Replika žalobcov\n\n15. Žalobcovia sa nestotožnili s názorom žalovaného 1/. Poukázali na viaceré rozhodnutia Súdneho\ndvora EÚ, z ktorých plynie, že komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú, ale i nemajetkovú\nujmu. Náhrada nemajetkovej ujmy musí byť krytá povinným poistením motorových vozidiel. Pojem\nškody použitý v zákone č. 381/2001 Z. z. preto treba vykladať extenzívne tak, že zahŕňa aj\nnáhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv\npozostalých. To akceptuje aj judikatúra odvolacích súdov. Preto zotrvali na podanej žalobe.\nIV. Duplika žalovaného 1/\n16. Žalovaný 1/ nesúhlasil s názormi žalobcov z repliky. Nemajetková ujma nie je krytá poistením\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Upozornil na ďalšie rozhodnutia\nodvolacích súdov, ktoré akceptujú konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Preto očakáva, že súd\nrozhodne v súlade s princípom právnej istoty.\n17. Žalovaný 1/ ďalej poukázal na to, že jednou z príčin stretu vozidla vedeného žalovaným 2/ a Jánom\nDohorákom pri dopravnej nehode bolo aj porušenie povinnosti podľa § 55 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.\nz. samotným F. U.. Vyplýva to zo Záznamu o dopravnej nehode Okresného dopravného inšpektorátu v\nDunajskej Strede zo dňa 22. 10. 2013, ČSV: ORP-184/DI-DS-2013. Jednou z príčin dopravnej nehody,\na teda aj z príčin vzniku škody na zdraví F.na U. s následkom smrti, bolo, že tento, v rozpore so zákonom\nč. 8/2009 Z. z., za zníženej viditeľnosti počas jazdy na bicykli jazdil pri pravej krajnici vozovky bez na\nsebe umiestnených viditeľných reflexných prvkov alebo bez reflexného bezpečnostného odevu. Teda\njednou z príčin vzniku tejto škody bolo aj zavinené porušenie povinnosti samotným poškodeným. Aj táto\nskutočnosť vplýva na výšku uplatneného nároku žalobcov.\nV. Procesný vývoj\n18. Následne súd uznesením zo dňa 18. 12. 2017, č. k. 50C/2/2017-78, konanie prerušil do\nprávoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresným súdom Dunajská Streda č. k.\n4T/1/2016 (trestné konanie proti žalovanému 2/ na podklade skutku z dopravnej nehode, pri ktorej C.\nF. U.). Po právoplatnom skončení trestného konania súd rozhodol uznesením zo dňa 10. 2. 2023, č. k.\n50C/2/2017-155, o pokračovaní v konaní.\n19. Vo veci sa následne vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že čo sa týka závažnosti ujmy spôsobenej\nžalobcom, osobitne žalobcom 2/ až 4/, títo neuviedli žiadne konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých\nby ju bolo možné vyvodiť. Všeobecne poukazujú iba na to, že strata jedného z členov najbližšej\nrodiny je nenapraviteľnou ujmou, ktorá postihuje jej pozostalých. Podotkol, že sú obzvlášť významné aj\nokolnosti, za ktorých došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov a smrti F. U.. Tie pritom žalobcovia\nnezohľadňujú. Nespochybňuje, že príčinou dopravnej nehody bolo protiprávne konanie žalovaného\n2/. Na druhej stane však nemožno prehliadať, že jednou z rozhodujúcich príčin škody na zdraví s\nnásledkom smrti bolo zavinené porušenie povinností samotným F. U.. Ako to plynie z trestného rozsudku\n(rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 7. 10. 2022, sp. zn. 4T/1/2016), jednou z príčin\ndopravnej nehody bolo, že Ján Dohorák viedol bicykel (i) v stave pod vplyvom alkoholu (1,8 ‰) teda v stave strednej opitosti, ktorá je charakteristická výraznejším narušením psychomotoriky, (ii) bez\nviditeľne umiestnených reflexných prvkov, (iii) bez reflexného odevu, (iv) bez prilby, a napokon (v) bez\npredpísaného osvetlenia. Teda z hľadiska vzniku škody bolo porušovanie povinností F. U. jednou z dvoch\nhlavných príčin (popri konaní žalovaného 2/) vzniku škody na zdraví s následkom smrti. V prípade, ak\nby žalobcom právo na náhradu nemajetkovej ujmy vzniklo, tak tieto okolnosti vplývajú na výšku náhrady\nnemajetkovej ujmy. Pri posudzovaní samotného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a jeho výšky je\nnevyhnutné prihliadať na to, aby došlo k naplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za\nvzniknutú nemajetkovú ujmu. Zároveň je nutné prihliadať i na požiadavku nezneužívania tohto inštitútu\nna neprípustné obohacovanie. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na rozhodovaciu činnosť ohľadom výšky\nnemajetkovej ujmy v záujme umožnenia komparácie uplatnených nárokov žalobcov s rozhodovacou\nčinnosťou súdov SR v obdobných veciach. Čo sa týka úrokov z omeškania, zopakoval svoj názor z\nvyjadrenia k žalobe.\n20. Súd následne vyzval žalobcov a žalovaného 2/, aby sa k podaniu žalovaného 1/ písomne vyjadrili\nv lehote 20 dní od doručenia tejto výzvy. Žalobcovia v tejto lehote doručili podanie, v ktorom uviedli, že\n\nsa k uvedenému podaniu žalovaného 1/ nevyjadrujú. Žalovaný 2/ sa v súdom určenej lehote a ani po\njej uplynutí k podaniu žalovaného 1/ písomne nevyjadril.\n21. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom rozhodol. Pojednávania sa zúčastnili žalobcovia a\nžalovaný 1/. Žalovaný 2/ svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a v priebehu celého konania tak\nzostal celkom pasívny.\nVI. Skutkový stav veci\n22. Skutkový stav veci súd ustálil týmto postupom.\n23. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 22. 10. 2013 Okresného dopravného inšpektorátu v\nDunajskej Strede, č. p. ČVS: ORP-184/DI-DS-2013, súd zistil, že dňa 13. 10. 2013 došlo k dopravnej\nnehode v čase o 19.15 hod., pri ktorej žalovaný 2/ ako vodič v okrese Dunajská Streda, na štátnej ceste\nč. II/561, smerom od obce Trstice na obec Topoľníky, viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia\ns O. U.-XXXDZ a zrazil dvoch cyklistov, jedným z nich bol F. U. (S.. X. X. XXXX), následkom čoho na\nmieste dopravnej nehody obaja cyklisti zomreli.\n24. Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 7. 10. 2022, sp. zn. 4T/1/2016, súd zistil, že\nvodič - žalovaný 2/ - bol v trestnom konaní rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda uznaný za\nvinného z dopravnej nehody zo dňa 13. 10. 2013. Z tohto rozsudku súd zistil, že žalovaný 2/ bol uznaný\nza vinného za to, že dňa 13. 10. 2013 v čase o 19:15 hod. viedol po ceste II. triedy č. 561 v smere\nod obce Trstice na obec Topoľníky v okrese Dunajská Streda osobné motorové vozidlo značky Škoda\nOctavia Combi O. U.-XXXDZ, kde na priamom úseku cesty v km 27,20 pri areáli poľnohospodárskeho\ndružstva, v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla, nedostatočného sledovania situácie\nv cestnej premávke, vedení vozidla rýchlosťou vyššou, ako bola na danom úseku najvyššia dovolená a\nneprispôsobenia rýchlosti jazdy rozhľadovým podmienkam, v dôsledku čoho viedol vozidlo rýchlosťou\nvyššou ako to, z ktorej by bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, čím\nporušil § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, nezbadal pred\nním, za sebou popri pravej krajnici v rovnakom smere jazdiacich cyklistov, F. U. a D. V., ktorí viedli\nbicykle bez predpísaného osvetlenia, bez viditeľne umiestnených reflexných prvkov, bez reflexného\nbezpečnostného odevu, bez ochranných prilieb a navyše potom, ako požili nezistené množstvo alkoholu,\nod čoho mal F.Á. U. 1,8 ‰ alkoholu v krvi a D. V. X,74 ‰ alkoholu v krvi, čím porušil § 4 ods. 2 písm. c) a\n§ 55 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a § 22 ods. 1 písm. e), f), g), ods. 2 písm. a), písm.\nb) vyhlášky č. 464/2009 Z. z., ktorou sa podrobností o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných\nkomunikáciách, v dôsledku čoho do nich bez brzdenia prednou pravou stranou osobného motorového\nvozidla zozadu narazil, D. V. L. F. U.Á. utrpeli v dôsledku dopravnej nehody zranenia, ktorým na mieste\ndopravnej nehody podľahli, poškodený L. S. sediaci v čase dopravnej nehody v osobnom motorovom\nvozidle Škoda Octavia Combi O. U.-XXXDZ na mieste spolujazdca utrpel v dôsledku dopravnej nehody\nnasledovné zranenia: otras mozgu, tržnú ranu na hlave, centrál cord syndróm, herniu platničky C3/\nC4, opuch miechy, zlomeninu horného klubového výbežku stavca C6 bez posunutie a pomliaždenie\nramena a vetra obed lano, ktoré si vyžiadali liečbu v trvaní najmenej 4 mesiacov podľa znaleckého\nposudku. Žalovaný 2/ bol uznaný za vinného za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona\nv jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol\nodsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pričom súd mu výkon uloženého trestu\nodňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 3 roky, a súčasne súd uložil žalovanému\n2/ aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov.\n25. Sporné nebolo, že vozidlo, ktoré žalovaný 2/ viedol pri dopravnej nehode (zn. Škoda Octavia Combi\ns O. U.), nebolo povinne zmluvne poistené ku dňu vzniku dopravnej nehody (13. 10. 2013).\n26. Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí zo dňa 16. 10. 2013 súd zistil, že po\ndopravnej nehode bola nariadená pitva F. U., ktorá bola vykonaná dňa 14. 10. 2013, pričom za prvotnú\npríčinu smrti boli stanovené viacnásobné úrazové poranenia organizmu a za chorobu (stav), ktorá priamo\nprivodila smrť, bola určená mozgová smrť.\n27. Z čestného prehlásenia žalobkyne 1/ súd zistil, že s nebohým F. U. boli manželia od roku 1967.\nPostavili si spoločne dom a mali 3 deti, ktoré spoločne s láskou vychovávali. Prišli neskôr aj vnúčatá,\n\nktoré s manželom zbožňovali. S manželom snívali o spoločnej starobe, že si budú vzájomne oporou. Ich\nsen sa zrútil v okamihu, keď manžel zahynul. Cíti smútok a bolesť. Je bezradná, nedokáže bez neho\nexistovať. Jeho náhla strata ju zasiahla duševne, aj materiálne. Neprítomnosť manžela veľmi ovplyvnil\njej budúci život, ale aj život ich deťom a vnúčatám. Chýba im v každodennom živote jeho hlas, smiech\na dôvtipnosť. Vždy jej bol oporou. Rodina je z tejto tragédie zdrvená, nedokáže sa s tým vyrovnať. Na\nsvoj vek bol manžel zdravý, duchaplný a veľmi rád mal život. Nezostalo jej nič iné, len plač a žiaľ, nosiť\nkvety aj sviečky na jeho hrob.\n28. Z výsluchu žalobkyne 1/ súd zistil, že s manželom prežila 46 rokov v manželstve. Manželstvo opísala\nžalobkyňa 1/ ako harmonické a láskyplné. S manželom si boli vzájomnou oporou. Spolu postavili dom,\nnásledne mali spoločne 3 deti, ktoré s láskou vychovávali. Spoločne hospodárili v jednej domácnosti.\nPred dopravnou nehodou boli už spoločne s manželom na dôchodku. Manžela mala veľmi rada. O smrti\nmanžela sa dozvedela od syna, ktorý jej to prišiel oznámiť. Po dopravnej nehode manžela nevidela.\nPohreb prežívala hrozne. Manžel jej nesmierne chýba, stratila svoju celoživotnú oporu. V rodinnom\ndome, kde žili spolu sami, zostala na všetko sama.\n29. Z čestného prehlásenia žalobcu 2/ súd zistil, že ide o najmladšieho syna nebohého F. U. a žalobkyne\n1/. Uviedol, že otec mal 69 rokov a obrovskú chuť žiť s rodinou, manželkou, deťmi a hlavne s vnúčatami,\nktorých miloval. Keď sa dozvedel o dopravnej nehode, zrútilo sa v ňom všetko. Od tohto dňa sa s\ntým nevie vyrovnať. Vzájomný vzťah s otcom bol veľmi dobrý. Mohol sa naňho kedykoľvek spoľahnúť.\nPred rokom dokončili rodinný dom, keď mu pomáhal s každou prácou. Teraz mu zostali nedokončené\nspoločné plány. Chceli dokončiť na jar dvor a okolie rodinného domu. U mamy doma rád robil v záhrade,\nna dvore a mal aj zvieratá, ktoré choval pre svoju rodinu. Bol skvelý otec, skvelý človek a vynikajúci\nkamarát. Stále sa usmieval, pre každého mal pár dobrých slov. Chodili spolu na futbalové zápasy, ktoré\nuž každý víkend očakával. Hráva spolu so svojím synom aj súťažné zápasy, takže otec bol na nich veľmi\nhrdý, keď videl svojho syna a vnuka na futbalovom ihrisku hrať spolu majstrovský zápas. Strata otca\nich veľmi zasiahla. Celá rodina je veľmi smutná, že stratili takého otca, ktorý nezaslúžil takýto koniec.\nMal rád život.\n30. Z výsluchu žalobcu 2/ súd zistil, že býval s rodičmi do svojich tridsiatich rokov. Potom si nadstavil na\nrodičovskom dome. Keď sa rozviedol, tak si postavil nový rodinný dom. O dopravnej nehode sa dozvedel\nod starostu obce. Na miesto dopravnej nehody išiel so starostom, kde ešte otca videl ležiaceho v aute,\nktoré ho zrazilo. Dopravnú nehodu oznámil následne matke. Je to pre neho obrovská strata, s ktorou sa\nnikdy nevyrovná. Mali spolu mnoho plánov. Pohreb prežíval strašne, nedokázal sa spamätať. S otcom\nvychádzal veľmi dobre, mali úzky vzťah. Otec hrával futbal, chodil na jeho zápasy, neskôr aj so synom\n(vnukom nebohého otca). Dnes mu po otcov ostala len fotka na stene. Aktuálne býva v Nemecku, do\nroku 2018 mal priateľku a má syna z prvého manželstva. So súrodencami a matkou sú naďalej v dobrom\nvzťahu, pomáhajú si stále, sú v kontakte, volajú si. Domov často nechodí z Nemecka kvôli práci.\n31. Z čestného prehlásenia žalobkyne 3/ súd zistil, že ide druhé dieťaťa nebohého a žalobkyne 1/.\nUviedla, že jej otec bol pyšný na svoju dcéru. Bol medzi nimi dobrý vzťah, rozumeli si aj bez slov. Chýba\nmu, keďže sa naňho mohla obrátiť. Miloval život, miloval šport. Všade má množstvo priateľov. Každú\nnedeľu sa stretávali doma. Starší brat s rodinou, mladší brat s rodinou. Tešila sa každej chvíli prežitej s\notcom. Aj v osudný deň sa stretli. Netušili, že to bude ich posledná spoločná nedeľa. Keď sa to dozvedela,\nbola to obrovská rana, neverila tomu. Zrútila sa ako domček z karát. Bola aj na mieste dopravnej nehody.\nDenne cestuje po tej ceste do práce a späť. Nevie si vysvetliť, prečo sa to stalo. Chýba jej otcova stále\nusmievavá tvár, jeho maznanie. Bolesť neustupuje.\n32. Z výsluchu žalobkyne 3/ súd zistil, že s otcom a matkou žila až do svojho výdaja. Následne sa\npresťahovala do susednej dediny, kde doposiaľ žije. S otcom mali veľmi dobrý a úzky vzťah. Chýba mu\nstále, nakoľko si veľmi rozumeli. Takisto si otec rozumel s jej deťmi, všetci ho mali radi. Stretávali sa\ndoma nielen každú nedeľu celá rodina, ale aj cez týždeň, kedykoľvek. Otec miloval šport a aj celú rodinu.\nSpomienky naňho sú stále živé. O dopravnej nehode sa dozvedela od matky, nedokázala tomu uveriť.\nNa mieste dopravnej nehody ihneď išla, otca už nevidela. Pohreb niesla veľmi ťažko, už nevnímala\nnič. Chýba jej nesmierne. Je vydatá a majú jedného syna. Čo sa týka rodiny, sú si vzájomnou oporou,\nstretávajú sa a pomáhajú si.\n\n33. Z čestného prehlásenia žalovaného 4/ súd zistil, že ide o najstaršie dieťa nebohého a žalobkyne 1/.\nUviedol, že otec bol taký človek, ktorého mal každý rád. Bol optimista večne usmiaty. Jeho najväčšia\nživotná láska bola rodina a šport, najmä futbal. Vo svojom živote poctivo pracoval. Popri práci hrával\nfutbal v dedinskom klube. Keď stavali dom, bol pri všetkých prácach. Pomáhal svojej ovdovenej sestre,\nkamarátom, susedom. Svojich vnukov a vnučku, jeho dcéru, mal nesmierne rád. Každú nedeľu mali\nrodinné kartárske „preteky“. Otec vyzeral mladistvo, nemal žiadne zdravotné problémy. V máji by sa dožil\nsedemdesiatky. Chystal ich osláviť veľkolepo. Plány však ostali iba plánmi. Všetko zmenila dopravná\nnehoda. Nemohol tomu uveriť. Nedokáže si to dodnes vysvetliť. Na pohreb prišla celá dedina, nikto sa\nslzám neubránil. V januári usporiadali na ich počesť aj futbalový turnaj. Nedá sa vyrovnať s jeho stratou.\nŽivot bez jeho je neopísateľný. Všetko sa zrútilo v okamihu dopravnej nehody.\n34. Z výsluchu žalobcu 4/ súd zistil, že z rodičovskému domu odišiel, keď sa v roku 1991 oženil. Má\nsyna a dcéru. Býva v susednej dedine. Dokedy sa oženil, býval doma s rodičmi. Spolu s otcom chodili na\nfutbal každý týždeň. Otec pomáhal jemu i bratovi so stavbami rodinných domov. Otec bol tiež každému\nv dedine nápomocný. Celá dedina ho mala rada. O dopravnej nehode sa dozvedel od brata. Neveril\ntomu, ešte večer sa spolu videli. Bezprostredne po dopravnej nehode otca nevidel. Pohreb znášal veľmi\nzle, nebol pri sebe. Otec bol zdravý, športoval, hrával ešte futbal. Čo sa týka rodiny a súrodencov, so\nvšetkými má výborný vzťah, pomáhajú si a navštevujú sa.\n35. Súd, súhrnne k výsluchom žalobcov konštatuje, že z nich pre súd vyplynulo, že so žalobcovia mali\ns nebohým úprimný, harmonický a hlboký vzťah. Napriek tomu, že boli vypočutí so značným časovým\nodstupom (v r. 2025) od dopravnej nehody (z r. 2013), tak spomienky na dopravnú nehodu a vzťah s\nnebohým v žalobcoch vyvolávali úprimné reakcie. Výpovede žalobcov boli sprevádzané plačom.\n36. Súd zamietol návrh žalovaného 1/ na pripojenie trestného spisu Okresného súdu Dunajská Streda\nsp. zn. 4T/1/2016. Uvedený návrh predniesol právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní, na\nktorom súd rozhodol. Mal sa týkať spoluzavinenia samotného F. U. na vzniku jeho smrti. Súd tento\nnávrh zamietol z dôvodu, že žalovaný 1/ ho uplatnil v konaní neskoro, a teda súd aplikoval sudcovskú\nkoncentráciu konania podľa § 153 CSP. Právny zástupca žalovaného 1/ na otázku súdu, prečo návrh\nuplatnil až na pojednávaní, uviedol, že z dôvodu, že nebolo spoluzavinenie F. U. doposiaľ rozporované.\nTo podľa súdu je pravdou, avšak žalovaný 1/ sa domáhal zníženia náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov\nz dôvodu spoluzavinenia, a preto ležalo na ňom i dôkazné bremeno, aby preukázal, v čom konkrétne\nspoluzavinil F.S. U. dopravnú nehodu (súd v právnom posúdení tejto otázky zhŕňa, že bolo potrebné\nuviesť konkrétnosti spoluzavinenia, aby bolo vôbec súdu umožnené stanoviť jeho mieru - viď bod 89\ntohto rozsudku). Súd zdôrazňuje, že žalovaný 1/ už v podaní zo dňa 30. 3. 2023 argumentoval trestným\nrozsudkom, teda nepochybne ním disponoval, no návrh na pripojenie trestného spisu realizoval až na\npojednávaní dňa 27. 1. 2025. Nič nebránilo žalovanému 1/ dôkazný návrh predniesť už skôr, avšak\nza cca 2 roky tak neučinil. Súd pripomína, že žalovaný 1/ bol súdom poučený výrokom uznesenia zo\ndňa 10. 10. 2016, č. k. 17C/190/2016-28, o následkoch sudcovskej koncentrácie konanie. Napokon súd\ndodáva, že žalovaný 1/ nešpecifikoval, aké konkrétne listiny sú potrebné z trestného spisu, resp. čo\npresne majú preukazovať. Platí, že dôkazným prostriedkom (v tomto prípade listinami) sa preukazuje\nkonkrétne skutkové tvrdenie; a už skutkové tvrdenie žalovaného 1/, teda čo sa má preukazovať, tu\nabsentovalo (nepostačuje všeobecné tvrdenie „k spoluzavineniu poškodeného“).\nVII. Hodnotenie veci súdom\n37. Súd túto časť rozsudku, pre väčšiu prehľadnosť, členil nasledovne. Najskôr sa súd zaoberal\naktívnou a namietanou pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných. Následne sa súd venoval otázke\ndanosti zásahu do osobnostných práv žalobcov. V ďalšej časti sa súd venoval otázke výške náhrady\nnemajetkovej ujmy žalobcov. Nato sa súd venoval spoluzavineniu F. U. na vzniku dopravnej nehody. Súd\nsa ďalej zaoberal otázkou žiadaných úrokov z omeškania. Napokon súd v záverečnej časti odôvodnil\nrozhodnutie o náhrade trov konania.\nVecná legitimácia\n38. Judikatúra zdôrazňuje, že „preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo\npasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania“ (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Súd je povinný vždy zistiť, či subjekty, ktoré\n\nvystupujú v konaní ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého\nžalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.\n39. Pod vecnou legitimáciou sa rozumie „stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová\nstrana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide\n(aktívna vecná legitimácia), a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom\nhmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia)“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 5.\n2018, sp. zn. 1 Cdo 86/2017). Preto súd skúmal, či žalobcovia sú skutočne podľa hmotného práva tie\nsubjekty, ktorým svedčí konkrétne oprávnenie, a súčasne, či tomuto oprávneniu koreluje hmotnoprávna\npovinnosť žalovaných plynúca z hmotného práva.\n40. Žalobcovia ako pozostalí po dopravnej nehode po nebohom F. U. žiadajú náhradu nemajetkovej\nujmy jednak od poisťovateľa, ktorý podľa zákona č. 381/2001 Z. z. poskytuje poistné plnenie za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti\n(žalovaný 1/), jednak aj od vodiča, ktorý spôsobil dopravnú nehodu (žalovaný 2/).\n41. Čo sa týka žalobcov, týmto podľa súdu svedčí aktívna vecná legitimácia. Žalobcovia sú subjektom\nhmotnoprávneho oprávnenia na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pokiaľ tvrdia, že stratou\nblízkeho utrpeli zásah do ich osobnostných práv (stav vecnej legitimácie vypovedá o tom, či žalobcovia\nmôžu byť subjektami, ktorým toto právo patrí; nevypovedá však o tom, či budú v spore úspešní - pozri\nv tejto súvislosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 11. 2021, sp. zn. 2 Cdo 71/2020).\n42. Súd sa zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/. Žalovaný 1/ namietal, že za\nnáhradu nemajetkovej ujmy žalobcom nezodpovedá. Súd aplikoval na uvedenú otázku ustanovenia\ntýchto právnych predpisov.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla („zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na\nkaždého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej\nzmluve.\nPodľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ\nza neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov\npri usmrtení.\nPodľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému\npoistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú\npoistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je\noprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok\npreukázať.\nPodľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné\nplnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia\nzodpovednosti.\n43. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného 1/, že mu pasívna vecná legitimácia nesvedčí. Žalovaný 1/\nsíce upozorňoval na viaceré rozhodnutia súdov, avšak súd uvádza, že tieto rozhodnutia boli prekonané\nneskoršou rozhodovacou činnosťou. Najvyšší súd SR publikoval v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí\nsúdov SR rozhodnutie R 61/2018, podľa ktorého „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v\nzásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“. Tejto rozhodovacej línie sa\npridržal Najvyšší súd SR aj vo svojej ďalšej rozhodovacej činnosti, keď publikoval v Zbierke stanovísk\nNS a rozhodnutí súdov SR ďalšie rozhodnutie R 3/2022, podľa ktorého „právo na náhradu nemajetkovej\nujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej\n\nusmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlo je nárokom hradeným z povinného\nzmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“.\n44. Súd dodáva, že početná judikatúra Ústavného súdu SR je s uvedenými závermi plne v zhode\n(uznesenie zo dňa 11. 10. 2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016, publikované v Zbierke nálezov a uznesení pod\nč. 50/2016; nález zo dňa 5. 12. 2018, sp. zn. II. ÚS 695/2017, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení\npod č. 52/2018; uznesenie zo dňa 05.11.2019, sp. zn. III. ÚS 83/2019, publikované v Zbierke nálezov\na uznesení pod č. 54/2019; uznesenie zo dňa 20. 8. 2019, sp. zn. I. ÚS 310/2019). Napokon možno\nodkázať aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 24. 10. 2013, Haasová, C-22/12.\n45. Z tejto judikatúry je jednoznačné, že pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ je daná.\n46. Pasívna vecná legitimácia je podľa súdu daná aj čo sa týka žalovaného 2/. Dokazovaním\nbolo preukázané, že žalovaný 2/ predstavuje vinníka dopravnej nehody, čo bolo skonštatované aj\nprávoplatným rozsudkom v trestnom konaní, ktorým je súd viazaný podľa § 193 CSP. Od pôvodcu\nzásahu do osobnostných práv sú oprávnení žalobcovia požadovať náhradu nemajetkovej ujmy.\nJudikatúra je ustálená na závere, že súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život, spočívajúci\nv udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami. Konanie,\nktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konanie napĺňajúce znaky\nneoprávneného zásahu do osobnostných práv pozostalých členov rodiny (pozri rozsudky Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 1 Cdo 77/2009; zo dňa 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009; zo\ndňa 26. 9. 2013, sp. zn. 3 Cdo 228/2012).\nZásah do osobnostných práv žalobcov\n47. Súd na vec aplikoval, čo sa týka samotného základu nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy\nspôsobenú zásahom do ich osobnostných práv, tieto ustanovenia právnych predpisov.\nPodľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\nsúkromného a rodinného života.\nPodľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života\na zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.\nPodľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od\nneoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov\na by mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\nPodľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n48. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možno podľa citovaného § 13 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka priznať najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo jeho vážnosť v\nspoločnosti, a to za podmienky, že by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie. Citovaný § 13\nods. 2 Občianskeho zákonníka však používa demonštratívny výpočet, použitím slova „najmä“. Preto\nmôže súd priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj v iných prípadoch.\n49. Predpokladom priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy existencia závažnej ujmy,\na to na podklade posúdenia individuálnych okolností prípadu. Najvyšší súd SR bližšie rozvádza, čo sa\nrozumie závažnou ujmou. Konštatuje, že „za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba\nvzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a\ndôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne\nhľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne\nspoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Z toho vyplýva, že predpokladom\núspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu, a že tento\n\nzásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach“ (uznesenie zo dňa\n17. 1. 2019, sp. zn. 3 Cdo 224/2018).\n50. Náhlou stratou osoby je daný zásah do práva na súkromie a rodinného život blízkych osôb. Ako\nto konštatuje aj judikatúra, v prípade smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže\nutrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s\nblízkou osobou (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Takáto\nstrata okamžite narúša existujúce emocionálne, sociálne a rodinné väzby. Blízke osoby prichádzajú\no možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja rodinného života. Blízkym osobám sa značne narúša aj\nkvalita prežívaného života; nastupuje smútok, pocit prázdnoty, podstatne sa mení zabehnutý spôsob\nživota, časté sú značné psychické ťažkosti vyžadujúce odbornú pomoc. Tým dochádza aj k zásahu do\nsúkromného života blízkych osôb. Náhla strata najbližšieho člena rodiny je stratou nepochybne najviac\nciteľnou, dotýkajúcou sa každého najhlbšie. Ide o zásah, ktorý blízki zo svojich životov nevymažú a\nzostane v nich prítomný už navždy. Preto je objektívna strata blízkeho stratou nenahraditeľnou.\n51. Súd konštatuje, že u žalobcov došlo k zásahu do ich rodinného a súkromného života spôsobenou\ndopravnou nehodou, pri ktorej zomrel ich blízky, manžel žalobkyne 1/ a otec žalobcov 2/ až 4/. Žalobcovia\nnáhle prišli o možnosť prežívania a rozvíjania rodinného a súkromného života smrťou ich manžela a\notca. Prišli o stabilný citový vzťah a natrvalo sú o tento vzťah pripravení a ochudobnení. Objektívnym\nmeradlom posúdené, každá fyzická osoba v rovnakej situácií by pociťovala závažnú ujmu na svojich\nprávach.\n52. Výsledky vykonaného dokazovania preukazujú, že všetci žalobcovia mali vzťahy s nebohým\nusporiadané, láskyplné a intenzívne. Smrť zasiahla do ich životov citeľne a značne. Žalobcovia s\nnebohým prežívali v úzkom kontakte každodenné záležitosti, pravidelne sa stretávali celá rodina. Každý\nzo žalobcov opísal svoj vzťah k nebohému pozitívne.\n53. Žalobkyňa 1/ bola v manželstve s nebohým od roku 1976 až do jeho smrti, teda 46 rokov. Podľa\nsamotnej žalobkyne 1/ mali spolu krásny život, mali spolu šťastnú rodinu. Všetky plány, ktoré mali, už\nnaplniť nemôžu. Súd konštatuje, že už z takto dlhého harmonického manželstva je zjavný zásah do\nosobnosti žalobkyne 1/ náhlym úmrtím jej manžela. Žalobkyňa 1/ utrpela stratu manžela vo veku 69\nrokov. Ide tak o vek, v ktorom jej bol manžel najbližšou osobou pre každodenné prežívanie, predstavujúci\npre ňu pocit istoty a bezpečia. Žalobkyni 1/ ako manželke nebohého boli zmarené sny o pokojnej starobe,\nv ktorej si plánovali byť s nebohým i naďalej oporou. Zásah do práv žalobkyne 1/ je tak daný.\n54. Súčasne súd dospel k záveru, že dopravnou nehodou a smrťou nebohého došlo aj k zásahu do práv\nžalobcov 2/ až 4/, detí nebohého. Dokazovanie preukázalo, že hoci smrť otca zastihla žalobcov už v\ndospelom veku, existovalo medzi nimi stabilné a silné puto. To bolo sprevádzané vzájomnou pomocou,\nale i emocionálnou blízkosťou. Žalobcovia 2/ a 4/ preukázali pomoc pri stavbách svojich rodinných\ndomov nebohým, pestovali si vzájomné vzťahy aj spolu so svojimi deťmi (vnúčatami nebohého), boli\nprepojení aj cez spoločné športové aktivity. Žalobkyňa 3/ preukázala hlboký vzájomný súlad s nebohým\n(žalobkyňa 3/ uviedla, že si rozumeli aj bez slov), pravidelné stretávanie sa a vzájomné citové prepojenie.\nŽalobcovia 2/ až 4/ sa pravidelne na otca obracali s dôverou. Žalobcovia 2/ a 4/ prišli o otca, čo\npredstavuje taktiež nenahraditeľnú stratu v ich životoch. Na tejto strate nič nemení ani to, že žalobcovia\n2/ až 4/ sú už dospelí a vzájomne si pomáhajú. Vykonané dokazovanie preukázalo silnú rodinnú väzbu\nmedzi žalobcami 2/ až 4/ a nebohým. Preto súd konštatuje aj zásah do práv žalobcov 2/ až 4/.\n55. Vo vzťahu ku všetkým žalobcom súd konštatuje, že žiadna forma morálneho zadosťučinenia\nnepostačuje na to, aby bola ich nemajetková ujma primerane vyvážená a zmiernená. Preto je u žalobcov\ndaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n56. Za tento zásah zodpovedajú žalovaní, hoci z iných právnych titulov.\n57. Žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla zodpovedá za náhradu nemajetkovej ujmy ako pôvodca\nzásahu do práv žalobcov. Súd je viazaný trestným rozsudkom podľa § 193 CSP, ktorým bolo ustálené, že\nbol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Týmto trestným rozsudkom sa ustálila vina za smrť nebohého\npráve žalovaným 2/. Podľa konštantnej judikatúry je súd viazaný vinou v zmysle jej právnej a skutkovej\nzložky, ako aj formou zavinenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 1. 2017, sp. zn. 3 Cdo\n\n233/2016, prípadne R 22/1979). Táto viazanosť súdu je tak daná na právnu aj skutkovú kvalifikáciu\nvýroku o vine, o skutku, i na formu zavinenia. Žalovaný 2/ sa podľa trestného rozsudku dopustil\nnedbanlivostného trestného činu, na následky ktorého zomrel blízky žalobcov, a je teda zrejmé, že zásah\ndo osobnostných práv žalobcov bol neoprávnený a že ho spôsobil práve žalovaný 2/. Občianskoprávna\nzodpovednosť žalovaného 2/ preto je daná.\n58. Zodpovednosť žalovaného 1/ je odvodená od konania žalovaného 2/. Žalovaný 1/ zodpovedá podľa\n§ 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, nakoľko bolo preukázané, že motorové vozidlo, ktorým žalovaný 2/\nzavinil dopravnú nehodu, nemalo v čase vzniku dopravnej nehody uzatvorené PZP, a v takom prípade\nzodpovedá žalovaný 2/.\nVýška náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov\n59. Vzhľadom na to, že základ nárokov žalobcov je daný, určoval súd výšku náhrady nemajetkovej ujmy.\nSúd aplikoval § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka a nasledovné východiská.\nPodľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na\nzávažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n60. Hoci súd skonštatoval, že strata manžela a rodiča je pre žalobcov nenapraviteľnou ujmou,\nneznamená to, že nie je možné ujmu aspoň čiastočne nahradiť a zmierniť. Tento názor je akceptovaný aj\nv rozhodovacej činnosti, podľa ktorej „i keď jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných\npráv, ktorým poskytuje ochranu § 13 Občianskeho zákonníka (život, zdravie, súkromie, rodinný život a\npod.), sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, neoceniteľnosť jednotlivých stránok\nľudskej osobnosti ešte neznamená, že by peniazmi nebolo možné vyjadriť adekvátnu výšku náhrady\nnemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do týchto práv“ (rozsudok Krajského súdu v\nTrenčíne zo dňa 27. 6. 2024, sp. zn. 5Co/13/2024).\n61. Ako to plynie z § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výška náhrady je určovaná súdom. Zákonom\nani iným právnym predpisom nie je stanovená minimálna ani maximálna hranica. Rozhodnutie o výške\nnáhrady nemajetkovej ujmy je tak ponechané na voľnej úvahe súdu. Najvyšší súd SR v rozsudku zo\ndňa 22. 6. 2016, sp. zn. 3 Cdo 18/2016, pripomenul, že stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v\npeniazoch je síce vecou voľnej úvahy súdu, jeho úvaha musí byť ale náležite odôvodnená a vždy musí\nmať základ v takých konkrétnych skutkových zisteniach súdu, ktoré zohľadňujú individuálne okolnosti\nprejednávaného prípadu a so zreteľom na ne sú relevantné pre posúdenie primeranosti náhrady podľa\n§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka.\n62. Súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliada podľa § 13 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka na dve skutočnosti: i. závažnosť vzniknutej ujmy, a ii. okolnosti, za ktorých k porušeniu práva\ndošlo; tieto okolnosti „môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený\nzásah spôsobila“ (R 29/2001). Súdna prax však doplnila tieto skutočnosti o ďalšie (demonštratívne\nuvedené) kritériá, ktoré je v týchto typoch sporov potrebné zohľadniť na strane poškodených blízkych\nosôb a pôvodcu zásahu.\n63. Na strane pozostalých je dôležitá intenzita a kvalita ich vzťahu s usmrteným, miera ich psychickej\nbolesti, obmedzenie bežných aktivít v pracovnom i mimopracovnom živote, celková závažnosť straty,\nvek pozostalých a usmrteného, existenčná závislosť pozostalých na usmrtenom, a tiež i to, či bola\nposkytnutá iná forma satisfakcie (ospravedlnenie pôvodcu zásahu, prípade jeho potrestanie). Na strane\npôvodcu zásahu je dôležitý jeho postoj k udalosti, ako konkrétne zasiahla do jeho života, aké sú jeho\nmajetkové a sociálne pomery, a to z dôvodu, že náhrada nemajetkovej ujmy nemôže pôsobiť na pôvodcu\nzásahu ekonomicky likvidačne (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 1. 2022, sp. zn. 7 Cdo\n215/2020, nález Ústavného súdu ČR zo dňa 22. 12. 2015, sp. zn. I. ÚS 2844/14, rozsudok Najvyššieho\nsúdu ČR zo dňa 19. 9. 2018, sp. zn. 25 Cdo 894/2018 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.\n5. 2021, sp. zn. 25 Cdo 1835/2020).\n64. Osobitné a dôkladné posudzovanie týchto kritérií vedie k účinnému a spravodlivému určeniu\npriznanej náhrady. Účinné priznanie náhrady nemajetkovej ujmy sleduje požiadavku, aby (aspoň)\nčiastočne táto náhrada zmiernila vzniknutú ujmu pozostalým za zásah do ich osobnostných práv, zatiaľ\n\nčo spravodlivé určenie vyjadruje požiadavku, aby priznaná náhrada nemajetkovej ujmy neprekročila\nrámec adresnej náhrady, teda aby sa nestala prostriedkom bezdôvodného obohatenia pozostalých,\nprípadne aby ekonomicky nezlikvidovala pôvodcu zásahu do práv blízkych osôb. Jedine splnením týchto\npožiadaviek môže byť učinené zadosť inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných\npráv pozostalých osôb.\n65. Najvyšší súd SR zdôrazňuje individuálne posúdenie každej náhrady nemajetkovej ujmy, keď\npripomína, že „otázka výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko\nindividuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné\ns okolnosťami relevantnými v iných veciach“, a preto „sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a\nnezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsahu vzniknutej\nnemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť“ (uznesenie zo dňa 31. 1. 2022, sp. zn. 7\nCdo 215/2020).\n66. Avšak fakt, že nemôže vzniknúť pri určovaní náhrad nemajetkovej ujmy ustálená rozhodovacia\nprax, neznamená, že súd môže opomínať rozhodovaciu činnosť súdov. Prihliadanie na iné rozhodnutia\ntotiž prispieva k napĺňaniu princípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty. Ústavný súd SR uvedené\nakceptuje, keď konštatuje, že pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň\nzohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v\nporovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi\nzávažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady (nález zo dňa 5. 12. 2017, sp. zn. III. ÚS 288/2017,\npublikovaný v Zbierke nálezov a uznesení pod č. 46/2017).\n67. Súd pri rozhodovaní o nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy preto prihliadal i na\nviaceré súdne rozhodnutia. Pre korektnosť je nevyhnutné podotknúť, že náhrady nemajetkovej ujmy\nnie sú priznávané v striktne daných rámcoch; z publikovaných a spracovaných rozhodnutí plynie, že\npozostalým manželom priznané náhrady sa pohybujú vo výškach od 4 až do 100 tisíc eur (náhrada\nvo výške 100.000 eur bola priznaná výnimočne) a pozostalým maloletým deťom sa priznané náhrady\npohybujú od 5 až do 100 tisíc eur [Šorl, R.: Náhrada nemajetkovej ujmy (bolestné za smútok) pozostalého\npríbuzného. Stav a východiská. 1. časť. Bulletin Slovenskej advokácie 9/2017, s. 14].\n68. Súd prihliadal preto na tieto rozhodnutia:\n- rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 10. 5. 2024, sp. zn. B1-8C/107/2014: pri dopravnej nehode priznané\npozostalému manželovi 14.000 eur a pozostalému dieťaťu plnoletému a nežijúcemu s rodičmi 11.000\neur,\n- rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. 12. 2019, sp. zn. 15C/19/2019: pri dopravnej nehode\npriznané pozostalým plnoletým deťom nežijúcim s rodičmi 10.000 eur a 12.000 eur,\n- rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/256/2011 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 8Co/264/2013: pri dopravnej nehode priznané pozostalej manželke 20.000 eur,\n- rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6C/18/2022: pri dopravnej nehode priznané\npozostalým plnoletým deťom, ekonomicky činným, žijúcim dovtedy s pozostalou matkou, po 11.250 eur,\n- rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13C/35/2021: pri dopravnej nehode priznal plnoletej dcére,\nnežijúcej s nebohým otcom, 9.000 eur a manželke nebohého 14.000 eur;\n- rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo\ndňa 31. 3. 2016, sp. zn. 21Co/60/2015: priznaná náhrada nemajetkovej ujmy pozostalému manželovi\n15.000 eur,\n- rozsudok Okresného súdu Humenné, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 1.\n2017, sp. zn. 7Co/121/2016 (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. 2. 2018, sp. zn. 6 Cdo 143/2017,\ndovolanie odmietol): priznaná náhrada pozostalému dieťaťu 6.000 eur,\n- rozsudok Okresného súdu Trnava, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 11.\n2016, sp. zn. 23Co/337/2016 (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. 2. 2018, sp. zn. 6 Cdo 206/2017,\ndovolanie odmietol): priznaná náhrada pozostalému manželovi 10.000 eur a pozostalým deťom po 7.500\neur,\n\n- rozsudok Okresného súdu Trnava, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 7. 8.\n2017, sp. zn. 23Co/156/2016 (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. 9. 2019, sp. zn. 2 Cdo 234/2018,\ndovolanie odmietol): priznaná náhrada pozostalému manželovi 10.000 eur,\n- rozsudok Okresného súdu Prešov, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 4.\n2019, sp. zn. 7Co/178/2018 (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 16. 12. 2019, sp. zn. 8 Cdo 268/2019,\ndovolanie odmietol): priznaná náhrada za pozostalým deťom 8.000 eur,\n- rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 11.\n2019, sp. zn. 25Co/72/2019: priznané pozostalému manželovi 20.000 eur a deťom po 5.000 eur,\n- rozsudok Okresného súdu Topoľčany, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. 4.\n2017, sp. zn. 25Co/301/2016: priznané pozostalému manželovi 16.000 eur a deťom po 8.000 eur.\n69. Súd, zhodnotením vykonaného dokazovania a optikou vyššie uvedených východísk posudzoval\nvýšku náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy, aj s nutnosťou\nprihliadnutia na vyššie spomenuté judikatúrne východiská, bolo potrebné u žalobcov diferencovať.\n70. Žalobkyňa 1/ podľa súdu utrpela citeľne najzávažnejší zásah do svojich osobnostných práv. Ako to\nsúd už uviedol, žalobkyňa 1/ prežila s manželom 46 rokov v manželstve. Z dokazovania tiež vyplynulo,\nže hoci mal jej manžel v čase smrti 69 rokov, teda bol vo vyššom veku, tak jeho celkový zdravotný stav\nbol priaznivý, nepociťoval žiadne ťažkosti, stále vykonával športové aktivity. Venoval sa rodine, osobitne\ndeťom a vnúčatám. Z výpovedí žalobcov zhodne vyplynulo, že žil aktívne. Dalo sa preto očakávať,\nže F. U.ák bude pokračovať i naďalej v aktívnom spôsobe živote, venujúc sa rodine a koníčkom. Pre\nžalobkyňu 1/ znamenala smrť manžela bezprostredný zásah do jej každodenného života a prežívania.\nSpolu trávili prakticky všetok svoj čas. Žalobkyňa 1/ tak stratila najbližšieho človeka, ktorý jej bol oporou.\nZ dokazovania vyplynulo, že smrť manžela sa u žalobkyne 1/ prejavil aj v materiálnej oblasti - všetko\nzabezpečovali spolu ako fungujúca a harmonická rodina. Tiež dokazovanie preukázalo, že žalobkyňa 1/\nnedokáže od smrti manžela riadne fungovať, je bezradná, doposiaľ cíti smútok.\n71. Súd zároveň pochopiteľne neposudzoval u žalobkyne 1/ vplyv na jej pracovný život, nakoľko\nžalobkyňa 1/ v čase dopravnej nehody už nepracovala kvôli dôchodkovému veku. Avšak o to výraznejšie\nje podľa súdu nutné vnímať, že odrazu žalobkyňa 1/, po smrti manžela, zostala v rodinnom dome bývať\nsama. Síce podľa zhodných výpovedí žalobcov vyplynulo, že sa pravidelne navštevujú a deti žalobkyne\n1/ sú jej v prípade potreby naporúdzi, no beztak súd hodnotil, že takýto zásah do osobnostných práv a\nbezprostredného prežívania je citeľný. Pokiaľ do smrti manžela žalobkyňa 1/ všetky denné záležitosti\nriešila s manželom, odrazu jej prežívanie muselo utrpieť hlbokú ranu - nemá s kým zdieľať svoje pocity,\nnázory, myšlienky, a tiež s každodennou pomocou o bežné životné aktivity je odkázaná už len na svoju\nsilu a pomoc detí a blízkych.\n72. Čo sa týka zásahu do práv žalobcov 2/ až 4/ ako detí F. U., aj tento bol podľa súdu zásadný, no\npredsa miernejší, než u žalobkyne 1/, manželky zosnulého. Žalobcovia 2/ až 4/ boli v čase smrti otca\nuž dospelí (žalobca 2/ vo veku 40 rokov, žalobkyňa 3/ vo veku 43 rokov a žalobca 4/ vo veku 44 rokov),\nnežili s rodičmi. Avšak z dokazovania vyplynulo, že pravidelne sa s otcom a celou rodinou navštevovali,\nboli v úzkom harmonickom vzťahu, ako to súd už skôr ozrejmil, a teda kvalita ich vzťahu bola silná a\nintenzívna. Zásah do osobnostných práv žalobcom 2/ až 4/ nepriniesol rovnaké dôsledky v ich životoch,\nako v prípade žalobkyne 1/, ktorá trávila všetok čas s nebohým; súd dodáva, že uvedené nepochybne\nvnímali aj samotní žalobcovia 2/ až 4/, keď požadovali náhradu nemajetkovej ujmy v nižšej výške, než\nžalobkyňa 1/.\n73. Vykonané dokazovanie súčasne nepreukázalo, že by žalobcovia 2/ až 4/ boli materiálne, prípadne\ninak odkázaní na svojho otca. Žiada sa ale zdôrazniť, že miera ich psychickej bolesti a ujmy nie je\ntým zásadne nižšia. Aj žalobcom 2/ až 4/ sa významne zmenilo každodenné prežívanie. Stratili pevnú\noporu vo svojich životoch, možnosť obrátiť sa s dôverou na otca, a teda napokon o možnosť realizácie a\nrozvíjania spoločného života vo všetkých zložkách so svojim otcom, spoločných pekných chvíľ. Nastúpil\nu nich smútok, nedokážu sa doposiaľ z náhlej straty otca spamätať. Aj u žalobcov 2/ až 4/ sa tak rana\nnemôže nikdy celkom zhojiť.\n74. Súd posudzoval podľa vyššie naznačených judikatúrnych kritérií aj to, či strata otca sa u žalobcov\n2/ až 4/ prejavila v pracovnom a mimopracovnom živote, ktorá sa by sa vymykala obvyklým spôsobom\nvyrovnávania sa so stratou blízkeho. Napr. v nemožnosti dlhodobého vykonávania práce, v potrebe\n\njej zmeny, v potrebe zmeny prostredia, v zmene koníčkov, resp. v spôsobe dovtedy vedeného života,\nv potrebe vyhľadania odbornej pomoci, a pod. Vykonané dokazovanie neposkytlo podklad na prijatie\nzáveru, že by sa zásah do ich osobnostných práv prejavil podstatnejšie (vymykajúc sa obvyklým\nštandardom) aj v ich pracovnom a mimopracovnom živote. Takisto neboli dokazovaním zistené u\nžalobcov 2/ až 4/ obmedzenia ich bežných aktivít.\n75. Súd ďalej skúmal, ako sa žalovaný 2/ ako pôvodca zásahu do práv žalobcov postavil k následkom\ndopravnej nehody a ako sa prejavili v jeho živote. Žalovaný 2/ sa konania nezúčastnil, zostal\npasívny. Nereagoval na výzvy súdu, predvolanie na pojednávanie si neprevzal a nariadeného termínu\npojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Súd preto nepozná konkrétne okolnosti u žalovaného\n2/, teda to, aký dopad do jeho života priniesla tragická udalosť smrti blízkeho žalobcov. Súd tak nemohol\nposúdiť ani to, či má relevanciu prihliadanie na majetkovú a sociálnu situáciu žalovaného 2/, ergo či by\nsa v jeho živote mohla konkrétna výška javiť ako ekonomicky likvidačná.\n76. Nie je vylúčené, že žalovaný 2/ sa postavil k následkom dopravnej nehody náležitým spôsobom už v\ntrestnom konaní, no pri rozhodovaní o nároku žalobcov sa v tomto konaní vôbec nevyjadril, dokonca ani\nk samotnej výške žiadanej sumy. Súd však uvádza, že z dokazovania nevyplynulo, že by sa žalovaný\n2/ k následkom dopravnej nehody staval bezcitne, arogantne, prípadne akokoľvek necitlivo, čo by ujmu\nžalobcov bolo schopné prehlbovať.\n77. Súd na druhej rozumie, že účasť na pojednávaní mohla byť pre žalovaného 2/ náročná, lež v jeho\nsilách bola komunikácia so súdom k nárokom žalobcov aspoň písomná a prípadne prostredníctvom\nzastúpenia. To žalovaný 2/ neučinil. Preto súd konštatuje, že na akékoľvek okolnosti na strane\nžalovaného 2/ prihliadnuť nemohol, s výnimkou už uvedenou, a síce že k následkom dopravnej nehode\nsa nestaval akokoľvek nenáležite. Na dôvažok je treba dodať, že bolo predovšetkým vecou žalovaného\n2/, aby bránil svoje práva, nakoľko súd túto úlohu na seba prevziať nemôže; súd je v konaní nestranným\narbitrom, ktorého úlohou je rozhodnúť spor.\n78. Posúdiac všetky uvedené okolnosti, za spravodlivú a primeranú súd považoval náhradu\nnemajetkovej ujmy pre žalobkyňu 1/ vo výške 13.000 eur (žalobkyňa 1/ žiadala 15.000 eur) a pre\nžalobcov 2/ až 4/ vo výške po 8.000 eur (žalobcovia 2/ až 4/ žiadali po 10.000 eur).\nSpoluzavinenie poškodeného a možný prejav vo výške náhrad nemajetkovej ujmy žalobcov\n79. Žalovaný 1/ v priebehu konania zdôrazňoval, že na výšku náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov\nvplýva aj spoluzavinenie nebohého F. U. na vzniku dopravnej nehody. Žalovaný 1/ tvrdil, že F. U. viedol\nbicykel (i) v stave pod vplyvom alkoholu (1,8 ‰) - teda v stave strednej opitosti, ktorá je charakteristická\nvýraznejším narušením psychomotoriky, (ii) bez viditeľne umiestnených reflexných prvkov, (iii) bez\nreflexného odevu, (iv) bez prilby, a napokon (v) bez predpísaného osvetlenia. Žalovaný 1/ odvodzoval\nuvedené zo skutkovej vety trestného rozsudku, ktorým bol za dopravnú nehodu odsúdený žalovaný 2/.\n80. Na tvrdené spoluzavinenie dopadá § 441 Občianskeho zákonníka.\nPodľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobené aj zavinením poškodeného, znáša škodu\npomere; ak bola spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.\n81. Súd súhlasí s názorom žalovaného 1/, že spoluzavinenie samotnej dotknutej osoby má význam pri\nurčovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo\nje odrazom § 441 Občianskeho zákonníka a čo potvrdzuje aj judikatúra (a uvedené súd skúma aj bez\nnávrhu - pozri R 22/1979). Najvyšší súd SR ale pripomína, že takéto spoluzavinenie dotknutej osoby\nmusí vyplynúť z dokazovania vykonaného súdom, preto musí byť v konaní preukázané (rozsudok zo\ndňa 27. 10. 2010, sp. zn. 1 Cdo 77/2009).\n82. Platí, že ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na prípady, „kedy škoda spôsobená\npoškodenému je nielen výsledkom protiprávneho konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne, resp.\ncelkom podieľalo konanie samotného poškodeného. Pre záver o zodpovednosti na strane poškodeného\nmusia byť rovnako splnené všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (§ 420\nObčianskeho zákonníka), a to protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom\n\nzavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu\nvnikla škoda tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného“ (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa\n29. 1. 2008, sp. zn. 2 M Cdo 1/2007). Preto sa konštantne judikuje, že „aj u poškodeného je potrebné\nvziať do úvahy len také konanie, ktoré spĺňa všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t. j. musí\nbyť preukázané, že protiprávne konanie poškodeného bolo jednou z príčin vzniku škody“ (rozsudok\nNajvyššieho súdu ČR zo dňa 20. 3. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2233/1999).\n83. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ tvrdil, že je tu daná spoluzodpovednosť S. F. U. (teda poškodeného),\ntak na ňom ležalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Judikatúra je dlhodobo v zhode na\ntom, že „rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na\ntom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti\nnavodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou\nžalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu\nkonania“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 5. 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Žalovaný 1/ teda\nprávo na náhradu nemajetkovej ujmy vylučoval čo do výšky aj tvrdeným spoluzavinením samotného\npoškodeného. Preto mal tvrdiť a následne aj preukazovať všetky predpoklady zodpovednosti za škodu\npoškodeného, ako to vyžaduje vyššie spomenutá judikatúra.\n84. Žalovaný 1/ preukázal, že Q. F. U. viedol bicykel (i) v stave pod vplyvom alkoholu (1,8 ‰) teda v stave strednej opitosti, ktorá je charakteristická výraznejším narušením psychomotoriky, (ii) bez\nviditeľne umiestnených reflexných prvkov, (iii) bez reflexného odevu, (iv) bez prilby, a napokon (v) bez\npredpísaného osvetlenia. Tým žalovaný 1/ preukázal iba prvý predpoklad zodpovednosti poškodeného\nza škodu, teda že sám poškodený konal protiprávne, v rozpore jednak so zákonom o cestnej premávke,\na jednak porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Vznik škody,\nako druhý predpoklad, tu bol splnený. Avšak žalovaný 1/ nepreukázal tretí a posledný predpoklad\nzodpovednosti za škodu poškodeného, a to príčinnú súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a\nvznikom škody.\n85. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že „záver súdu o tom, že je alebo nie je daná príčinná súvislosť\nmedzi príčinou a následkom, nie je založený na aplikácií právnych noriem súdom na zistený skutkový\nstav, ale spočíva na vyhodnotení skutkových zistení, ku ktorým dospel súd v rámci dokazovania.\nVýsledkom tejto činnosti súdu nie sú právne závery, ale skutkové závery, čo znamená, že otázka\nexistencie príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o otázku skutkovú, ktorá môže byť riešená\nvždy len v konkrétnych súvislostiach, a nie vo všeobecnej rovine“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 31. 3. 2020, sp. zn. 4 Cdo 188/2019). Preto sa súd nestotožnil s konkurujúcou judikatúrou,\nreprezentovanou napr. v rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. 9. 2022, sp. zn. 25Co/21/2022,\nktorý skonštatoval, že „samotná skutočnosť, že mal (poškodený - pozn. súdu) v krvi alkohol, jazdiac v\núseku cesty, na ktorej alkohol vôbec nie je prípustný v akejkoľvek hodnote, postačuje na konštatovanie,\nže týmto svojím správaním porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o cestnej premávke, v dôsledku\nčoho mu možno pripísať spoluvinu za dopravnú nehodu, aj keď nie v dôsledku priameho zavinenia\ndopravnej nehody, ale v dôsledku jeho správania“. Ako to skonštatoval Najvyšší súd SR, príčinná\nsúvislosť môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach, nemôže byť pripisovaná a riešená vo\nvšeobecnej rovine.\n86. Preto mal žalovaný 1/ v prvom rade tvrdiť, ako konkrétne porušenie povinností poškodeného\nspoluzavinilo vznik jeho smrti, a v druhom rade bolo jeho povinnosťou uvedené preukázať konkrétnymi\ndôkazmi. Žalovaný 1/ však naproti tomu vôbec netvrdil, ako konkrétne spôsobilo porušenie povinností\npoškodeným jeho smrť, teda napr. že sa vplyvom alkoholu v krvi poškodený pohyboval do cesty\nvodičovi, že vplyvom neoznačenia reflexnými prvkami nebol vôbec viditeľný na ceste a vodič ho nemohol\nspozorovať, prípadne že vplyvom chýbajúcej ochrannej prilby bol následok závažnejší a nemusel nastať,\na pod.\n87. Žalovaný 1/ odvodzoval spoluzavinenie poškodeného len zo skutkovej vety trestného rozsudku a zo\nzáznamu o dopravnej nehode, ktorým bol v trestnom konaní žalovaný 2/ odsúdený. Avšak súd pripomína\nžalovanému 1/, že zo skutkovej vety automaticky nemožno prijať záver o príčinnej súvislosti medzi\nporušením zákona o cestnej premávke poškodeným a vznikom dopravnej nehody s následkom jeho\nsmrti, a pre korektnosť súd dodáva, že to zo skutkovej vety explicitne ani neplynie. Súd upozorňuje, že\nzo skutkovej vety plynie aj to, že žalovaný 2/ ako vodič sa na priamom úseku cesty nedostatočne venoval\n\nriadeniu vozidla, nedostatočne sledoval situáciu v cestnej premávke, viedol vozidlo rýchlosťou vyššou,\nako bola na danom úseku cesty najvyššia dovolená, neprispôsobil rýchlosť rozhľadovým podmienkam,\ndôsledkom čoho viedol vozidlo rýchlosťou vyššou ako tou, z ktorej by bol schopný zastaviť vozidlo na\nvzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, pričom nezbadal cyklistov (medzi nimi aj poškodeného), v dôsledku\nčoho do ich bez brzdenia narazil.\n88. V tejto súvislosti je nevyhnutné dodať, že „pre záver, nakoľko sa pri dopravnej nehode na\nvzniku škodu podieľalo aj konanie samotného poškodeného, nemožno vychádzať iba z porovnania\nvšeobecného rozsahu povinností ukladaných pravidlami cestnej premávky jednotlivým účastníkom ani\nz porovnania počtu porušených povinností na strane škodcu a na strane poškodeného v konkrétnej\nsituácií. Rozhodujúce je posúdenie, nakoľko sa na škodlivom výsledku podieľali jednotlivé príčiny\nna oboch stranách, a z hľadiska porušenia právnej povinnosti škodcom a poškodeným je podstatné\npredovšetkým to, o ako významné povinnosti išlo, ako závažné boli ich porušenia a aký vplyv malo na\nvznik škody (porovnaj odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18. 12. 2003, sp. zn. 25\nCdo 1264/2002, publikovaného pod C 2358 v Súbore civilných rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu\nČR)“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 5. 2013, sp. zn. 25 Cdo 290/2012).\n89. Vzhľadom na absenciu dôkazov objasňujúcich priebeh dopravnej nehody, prípade iných dôkazov\nnavrhovaných stranami sporu (predovšetkým žalovaným 1/, ktorý tvrdil spoluzavinenie poškodeného, a\ntakých, ktoré by prešli prizmou sudcovskej koncentrácie konania), nemohol súd posúdiť, či konkrétne\nporušenie zákona o cestnej premávke poškodeným viedlo, a ako konkrétne (ako mierou), ku vzniku\nsmrti poškodeného. Preto súd nemohol ani zodpovedne a náležite posúdiť, či konkrétne porušenie\nzákona o cestnej premávke poškodeným bolo akokoľvek relevantné k vzniku následku na živote\npoškodeného. A to najmä v korelácií s ostatnými podstatnými okolnosťami na strane žalovaného 2/,\na to nedostatočnému sa venovaniu vedenia motorového vozidla na priamom úseku cesty (teda v čom\nspočívalo), nedostatočnému sledovaniu premávky (tiež v čom spočívalo), prekročenej rýchlosti (o koľko\noproti najvyššie povolenej) a zrazenie dvoch cyklistov bez brzdenia (prečo bez brzdenia).\n90. Súd dodáva, že v prípade, ak žalovaný 1/ nepreukázal, ako konkrétne spôsobilo porušenie zákona\no cestnej premávke poškodeným jeho smrť, tak nie je možné uvažovať o spoluzavinení poškodeného.\nA teda nie je možné ani určovať mieru tohto spoluzavinenia poškodeného, pretože tá musí mať\nodraz v konkrétnych zisteniach, ktoré sú v konaní preukázané vykonaným dokazovaním. Potom súd\nvšeobecne konštatuje, že niet rozdielu medzi situáciou pri dopravnej nehode usmrteného cyklistu,\nktorý je pod vplyvom alkoholu, a cyklistu, ktorý pod vplyvom alkoholu nie je (okrem porušenia zákona\no cestnej premávke, čo nestačí automaticky na konštatovanie spoluzavinenia), pokiaľ obaja nijako\nnespolupôsobia konkrétnymi prejavmi na vznik dopravnej nehody (napr. vojdením do vozovky, inými\nreakčnými časmi, inými reflexnými pohybmi, a pod.). Podstatným sú preto konkrétne zistenia, ako\nporušenia viedli k vzniku dopravnej nehody, resp. čím konkrétne spolupôsobili.\n91. Súd z uvedených východísk dospel k záveru, že žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom\nsvojho tvrdenia o spoluzavinení poškodeného. Na výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy tak nemá\ntáto okolnosť vplyv.\nÚroky z omeškania\n92. Žalobcovia žalobou požadovali každý aj úhradu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej\nsumy odo dňa podania žaloby až do zaplatenia. Žalovaný 1/ výslovne namietal, že do omeškania by sa\ndostal až márnym uplynutím lehoty na plnenie stanovenej v súdnom rozhodnutí.\n93. Súd sa s touto obranou žalovaného 1/ stotožnil. Doposiaľ v rozhodovacej činnosti nie je prekonaný\nnázor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch\nvzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, a až uplynutím takto určenej\nlehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania“ (rozsudok zo dňa 14. 3. 2012, sp. zn. 6 Cdo 185/2011,\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako R 45/2000). Tieto závery\nsúd plne rešpektuje, keďže ide o dôsledok § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého až súd\nurčuje výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Dôsledkom je, že žalovaní až do takéhoto (súdneho) určenia\npresne nevedia konkrétnu výšku náhrady nemajetkovej ujmy, z čoho rezultuje, že nemôžu byť dovtedy\n(do právoplatného určenia súdom) ani v omeškaní s jej náhradou. Ako to zdôraznil Najvyšší súd SR,\n\ndo omeškania by sa žalovaní dostali až márnym uplynutím lehoty plnenia určenej v súdnom rozhodnutí.\nŽalovaní nie sú v omeškaní s náhradou nemajetkovej ujmy žalobcom.\n94. Preto súd považoval žalobu žalobcov nedôvodnú v otázke úrokov z omeškania.\nVIII. Záver a náhrada trov konania\n95. Súd na podklade uvedeného dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcov iba sčasti. Výrokom\nI. súd priznal žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.000 eur. Výrokmi II. až IV. súd\npriznal žalobcom 2/ až 4/ náhradu nemajetkovej ujmy po 8.000 eur. Každý žalovaný zodpovedá z iného\nprávneho dôvodu. Žalovaný 1/ podľa § 15 zákona o PZP, žalovaný 2/ podľa § 13 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Preto tu nejestvujú predpoklady dlžníckej solidarity podľa § 511 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, keďže § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka normuje solidaritu ako zásadu iba pre nároky na\nnáhradu škody a nevzťahuje sa preto na nároky na poistné plnenie, pre ktoré solidarita nie je ustanovená\nani iným právnym predpisom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12. 12. 2007, sp. zn. 25 Cdo\n113/2006; prípadne i rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 1. 12. 2020, sp. zn. 3Co/45/2020). Ide\no tzv. nepravú solidaritu. Vzhľadom na to súd zaviazal žalovaných na zaplatenie náhrad nemajetkovej\nujmy žalobcom tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.\n96. Vo zvyšnej časti súd žalobu výrokom V. zamietol (teda konkrétne v časti náhrad nemajetkovej ujmy\nžalobcov nad priznaný rozsah a v časti žiadaných úrokov z omeškania).\n97. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania.\nSúd aplikoval zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.\n98. V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy z porušenia práva na ochranu osobnosti je potrebné\nposudzovať úspech vo veci v zásade z hľadiska rozhodnutia o základe nároku, teda z hľadiska danosti\nsamotného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a nie podľa pomeru priznanej a žalovanej\nsumy. Priznaná suma totiž do istej miery závisí od úvahy súdu.\n99. V tomto prípade súd skonštatoval zásah do osobnostných práv žalobcov, samotná výška závisela od\núvahy súdu (pozri rozsudky odvolacích súdov, napr. Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017,\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/141/2018, Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/19/2021).\nPreto súd výrokom VI. priznal žalobcom plný nárok na náhradu trov konania proti žalovaným. Naostatok\nje vhodné dodať, že tento spôsob rozhodnutia je súladný s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu SR\n(nálezy sp. zn. II. ÚS 399/2019, sp. zn. III. ÚS 475/2018, sp. zn. II. ÚS 225/2020, sp. zn. I. ÚS 56/2017).\n100. Pre úplnosť súd konštatuje, že v tomto prípade nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by znamenali\nzjavne bezúspešné uplatňovanie práva v podobe očividne nadsadenej či neprimeranej výšky vo vzťahu\nk tej, ktorá v obdobných veciach vyplýva napríklad z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov\n(nález Ústavného súdu SR zo dňa 13. 2. 2020, sp. zn. IV. ÚS 652/2018).\n101. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde\nBratislava IV.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\n\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti\nrozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré\npredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na\nrozhodnutie vo veci samej.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a\nexekučnej činnosti).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:d5445e38-fd44-4696-b233-788ed9fa3006", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.225.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 225/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.225.2020.2"}, {"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}, {"guid": "ussr:56ba2daa-f035-44a1-8923-72249c112191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 652/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 652/2018 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1"}, {"guid": "ussr:95bd2f4f-5842-41b1-9d7c-ea389a63ab9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.83.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 83/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.83.2019.1"}, {"guid": "ussr:060db8c9-4dda-43dd-8f62-b9a9e5a73197", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.310.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 310/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 310/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.310.2019.1"}, {"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "7ce63fa9-0871-45f1-a259-d59003215dc4:a7ab11d6-719d-4dd0-8214-83ef67fa8458", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2514200133.1", "spisova_znacka": "7Cdo/215/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/215/2020 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2514200133.1"}, {"guid": "499ab764-466d-4692-8776-c1259ccb6c18:df670467-98a2-4bf7-8cb0-b49ea8720c99", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1211222974.1", "spisova_znacka": "2Cdo/71/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/71/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1211222974.1"}, {"guid": "a31e9788-a0f4-4efe-af53-d0a3716532ae:bb1fa548-f165-4c63-85c4-60e5c9f791d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2114206971.1", "spisova_znacka": "2Cdo/234/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/234/2018 z 29. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2114206971.1"}, {"guid": "d1fe1f39-9bd1-4289-ad2c-4ad2ea73412e:26a5be18-910d-47a7-9e58-0fe449e15fad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8311201982.1", "spisova_znacka": "3Cdo/18/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/18/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8311201982.1"}, {"guid": "a8f727fc-3300-48b8-8f68-67d96dcae56a:d1a545a3-e683-4185-ba08-2da9e4f4c88c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1", "spisova_znacka": "3Cdo/301/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/301/2012 z 30. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1"}, {"guid": "87285d20-f2ac-4824-a3a8-cc74b33748ba:75b0d0d5-466e-4be9-87e4-2f6cd06c38be", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7518200490.3", "spisova_znacka": "5Co/13/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/13/2024 z 6. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7518200490.3"}, {"guid": "16215581-91e9-4f77-a351-7694f964949c:c800e8ae-fdc6-4553-ae4a-70d24448efda", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/21/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/21/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/16215581-91e9-4f77-a351-7694f964949c:c800e8ae-fdc6-4553-ae4a-70d24448efda"}, {"guid": "ec520bce-ae56-4b51-a64a-a0d810ca6fde:b98d7667-45e8-4e16-9c5e-24a5a53eac21", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/19/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/19/2021 z 29. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-10-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ec520bce-ae56-4b51-a64a-a0d810ca6fde:b98d7667-45e8-4e16-9c5e-24a5a53eac21"}, {"guid": "2f53e373-cfbe-410f-9ae7-fa75adbc2104:5599a1e9-9f8a-46e4-95e2-961b88d59aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/45/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/45/2020 z 29. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2f53e373-cfbe-410f-9ae7-fa75adbc2104:5599a1e9-9f8a-46e4-95e2-961b88d59aed"}, {"guid": "4b1eb70e-a0b7-47f7-9692-a6408705e38c:9d7d5429-7c02-4407-b91a-500d11368b55", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/72/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/72/2019 z 27. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4b1eb70e-a0b7-47f7-9692-a6408705e38c:9d7d5429-7c02-4407-b91a-500d11368b55"}, {"guid": "4a59071d-398f-4b81-b6f0-8559b755d3d4:7600fecf-241a-4a69-8756-ed3026a6f2b7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4217220457.2", "spisova_znacka": "7Co/178/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/178/2018 z 29. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-08-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4217220457.2"}, {"guid": "a1da29be-21d0-43bd-9801-ac426a614c07:a0e232b5-6765-44c9-b2d3-f95a41f6e77c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7116217441.1", "spisova_znacka": "2Co/141/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/141/2018 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7116217441.1"}, {"guid": "476fb175-8502-4890-8093-6cc36ef2e7f6:4fdf98af-8b38-48a7-8c83-e05e7adcfe25", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2604899877.5", "spisova_znacka": "10Co/191/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/191/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2604899877.5"}, {"guid": "bbe788a7-919a-4cfb-92bf-cc841f8497bb:54fb7174-03f4-44d8-8369-785aadc962f0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2214216957.2", "spisova_znacka": "25Co/301/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/301/2016 z 14. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-11-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2214216957.2"}, {"guid": "0a9a0c1f-50da-43ed-bb3d-85f341b1357f:5275f55e-f4f3-45ca-b1b0-cf92bb3a3fef", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8713209530.1", "spisova_znacka": "23Co/156/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/156/2016 z 27. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-09-27", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8713209530.1"}, {"guid": "c3d151ac-dfaf-45ae-87fe-e7044f1359ee:67a5d8b3-18eb-4d7a-8c4b-58400b94ace5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2114202009.1", "spisova_znacka": "23Co/337/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/337/2016 z 27. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-11-27", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114202009.1"}, {"guid": "4f57171a-1a48-40b4-85fd-5c607c1627ff:3e5e8680-9678-4314-81f7-760f562112ef", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8809206550.4", "spisova_znacka": "21Co/60/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/60/2015 z 30. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8809206550.4"}, {"guid": "2391b430-a89f-40fd-8e0f-5c061f79fdf0:11335eea-8a19-4aae-b570-cce065e332ff", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4115213116.1", "spisova_znacka": "7Co/121/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/121/2016 z 30. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4115213116.1"}, {"guid": "520ebb65-fa79-454b-ad6e-3953264b19a9:cce98e25-9a02-4c64-97b0-10cb81f369c6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5611210995.3", "spisova_znacka": "8Co/264/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/264/2013 z 27. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-27", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5611210995.3"}], "citovane_v": []}