Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/116/2024 z 20. 2. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 20. februára 2025, sp. zn. 10C/116/2024, ECLI:SK:MSBA4:2025:6124355768.2
Mestský súd Bratislava IV | 10C/116/2024 | ECLI:SK:MSBA4:2025:6124355768.2 | 2025-02-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: OZ, § 427 ods. 1 OZ, § 427 ods. 2 OZ, § 429 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 643 OZ, § 671 ods. 1 OZ, zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., OZ, § 524 ods. 1 OZ, § 524 ods. 2 OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 zákona č. 87/1995 Z. z., CSP, § 191 ods. 1 CSP, § 251 CSP, § 255 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/628c0019-d1ac-45ef-b19b-17ffd1ee11ee
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6124355768.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
10C/116/2024
6124355768
20. 02. 2025
JUDr. Zuzana Husová
ECLI:SK:MSBA4:2025:6124355768.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Husovou v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, zastúpený: ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom: so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom: Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, o zaplatenie 339,99 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 226,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 226,66 Eur od 22.07.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 % s tým, že
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní a postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 01.10.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 339,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 22.07.2024, ako aj
na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tak, že dňa 04.04.2024 došlo v Trnave k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa BeSecure, s.r.o., IČO: 50 641 280, so
sídlom: Za dráhou 6137/21, 902 01 Pezinok (ďalej aj „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal motorové vozidlo
za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie
Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 492/2024 zo dňa 23.04.2024. Nájom náhradného vozidla trval
od 23.04.2024 do 03.05.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia
opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom
nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca
poškodenému faktúru č. 5392024 splatnú dňa 18.05.2024 na sumu 1 288,30 Eur bez DPH za 11 dní,
t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Poškodený svoju pohľadávku vo výške 1 288,30 Eur bez DPH
postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.05.2024 na žalobcu, ktorej postúpenie poškodený
oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov. Žalovaný dňa 08.07.2024
poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 948,31 Eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi
zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne. Vzhľadom k tomu je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania
s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť

žalobcovi najneskôr do 19.07.2024 podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP, keď žalovaný skončil
šetrenie poistnej udalosti dňa 04.07.2024 podľa oznámenia o poistnom plnení.
2. Poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho
poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného (tento stav nebol
výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia). Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po
dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere,
že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu
nemožno vytknúť, že si prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas
celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Jediným zásadným
kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu je doručenie oznámenia o ukončení
likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Poškodený si prenajal porovnateľné
vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať
najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn.
27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Ohľadom nároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal žalobca na právny názor a závery Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS
309/2020-33 a rovnako vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
3. Žalobca k žalobe priložil listinné dôkazy: Zmluvu o nájme č. XXX/XXXX zo dňa 23.04.2024 na č. l. 10,
Protokol o prenájme náhradného vozidla č. XXX/XXXX na č. l. 10, Čestné prehlásenie zo dňa 03.05.2024
na č. l. 11, Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 03.05.2024 na
č. l. 11, Faktúru č. XXXXXXX na č. l. 12, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 03.05.2024 na č. l. 12,
Oznámenie o postúpení pohľadávky na č. l. 13, Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky na
č. l. 14, Oznámenie o poistnom plnení na č. l. 15, Detail pohybu na č. l. 16.
4. Platobný rozkaz sp. zn. 14Up/1380/2024 zo dňa 08.08.2024 vydaný Okresným súdom Banská
Bystrica napadol žalovaný odporom zo dňa 27.08.2024 (č. l. 23), v ktorom namietal, že žalobca
nie aktívne vecne legitimovaný. Na to, aby poškodenému vznikol zákonný nárok na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči poisťovateľovi, je nevyhnutné, aby zo strany
poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu prostriedkov, teda je potrebné preukázať ujmu v majetkovej
sfére poškodeného. Až potom, ako poškodený u žalovaného ako poisťovateľa uplatnil a preukázal
nárok na náhradu škody (nákladov za prenájom náhradného vozidla), by poškodenému vznikol nárok
domáhať sa náhrady škody priamo voči žalovanému. Skutočná škoda mohla žalovanému vzniknúť len
vtedy, ak by záväzok poškodeného vyplývajúci mu z faktúry za prenájom zanikol riadnym splnením
(solúciou), nakoľko inštitút započítania je len právny konštrukt, pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu
a teda ani k zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza. Žalobca sľubuje na stránke A.
prenájom náhradného vozidla bezplatne, žalobca je si dobre vedomý, že pri započítaní nedochádza
k žiadnemu skutočnému plneniu. Zmluvu o postúpení pohľadávky možno považovať za absolútne
neplatný právny úkon, z dôvodu, že jej účelom je obchádzanie zákona v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka. K odporu priložil žalovaný listinné dôkazy: webstránku A. na č. l. 29, rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024 zo dňa 27.06.2024, rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 4Cob/101/2015 zo dňa 15.06.2017 na č. l. 37, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Sžo/29/2007 na č. l. 44.
5. V replike na č. l. 52 žalobca reagoval, že námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je nedôvodná
a bola ustálená vo viacerých súdnych sporoch so žalovaným (napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 8Co/24/2020). Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi poškodeným a žalobcom a že ich
vzájomné nároky sa započítali, nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 OZ, ani neexistenciu nároku
na náhradu škody (napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/53/2021). V prejednávanej
veci došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Započítaním, rovnako ako splnením, dochádza k zániku
záväzku na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo, súčasne však vzniká pohľadávka voči
žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom nákladov na nájom náhradného vozidla
po dobu zotrvania náhradného vozidla v autoservise. Žalobca citoval rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 10Co/7/2021, ktorý konštatoval, že žalovaným naznačený postup v rámci kontraktačnej praxe
nezodpovedá bežnej realite každodenného života. Započítanie je teda nutné brať ako ekvivalent platby.

Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu
jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov
vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej
bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise a tiež zo skúmania reálnej možnosti
poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné
motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo
využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného
spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho
vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy
reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania
svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu
je neoprávneným a svojvoľným konaním žalovaného. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo
vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu, resp. po úhrade poistného plnenia, v závislosti od toho, ktorá
z týchto skutočností nastane skôr. Krycí list bol vystavený dňa 02.05.2024 a poškodený bol okamžite
informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, ktoré si aj vyzdvihol nasledujúci deň, teda dňa
03.05.2024. Poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 23.04.2024 do 03.05.2024, t. j. 11 dní,
nachádzalo v autoservise. Žalobca predložil listinné dôkazy: mailové oznámenie s krycím listom na č. l.
55, Potvrdenia o bežnej obchodnej praxi na č. l. 56 – 57.
6. V duplike zo dňa 29.11.2024 na č. l. 73 žalovaný uviedol, že čo sa týka merita veci , t.j. nevyhnutnej
doby prenájmu, žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia. Prenájom náhradného vozidla je dôvodný
iba do zavŕšenia opravy poškodeného vozidla, teda do 30.04.2024. Žalovaný má za to, že absentuje
tak aktívna, ako aj pasívna vecná legitimácia. Aby poškodenému vznikla pohľadávka na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči poisťovateľovi je potrebné, aby boli kumulatívne
splnené nasledovné podmienky: vznik nároku poškodeného na náhradu škody, uplatnenie tohto
nároku poškodeným voči poisťovateľovi a preukázanie tohto nároku poškodeným voči poisťovateľovi.
Škoda poškodenému vzniká až momentom zaplatenia nájomného. Poškodený však pred postúpením
pohľadávky mal len voči žalobcovi nesplnený záväzok na úhradu nájomného za prenájom náhradného
vozidla z titulu nájomného záväzkového vzťahu medzi nimi. Na to, aby žalovanému ako poisťovateľovi
vznikla povinnosť uspokojiť za škodcu nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla, by si poškodený musel u žalovaného tento nárok aj uplatniť a preukázať v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 2 zákona o PZP. Právnu úpravu splnenia dlhu nemožno analogicky použiť na započítanie
pohľadávok. Priložil Faktúru za opravu poškodeného vozidla č. XXXXXXXX na č. l. 78.
7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie vytýčené na deň 20.02.2025. Právna zástupkyňa
žalobcu uviedla, že procesná obrana žalovaného je v rozpore s účelom a charakterom povinného
zmluvného poistenia. Náklady vynaložené na prenájom vznikli v priamej príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou, ktorá bola zavinená poistencom žalovaného. Nájom bol dôvodný až do 03.05.2024, nakoľko
opravené motorové vozidlo nebolo možné vyzdvihnúť z autoservisu v deň doručenia krycieho listu, ale
poškodený bol oprávnený si vyzdvihnúť opravené vozidlo nasledujúci pracovný deň po vydaní krycieho
listu. Na preukázanie týchto skutočností predložila čestné prehlásenie od konateľky poškodeného.
Z dôvodu pracovných povinností nebolo možné si vyzdvihnúť poškodené vozidlo dňa 02.05.2024.
Aktívna vecná legitimácia, ktorá bola namietaná, už bola ustálená vo viacerých sporoch. Poukázala tiež
aj na nález ÚS SR zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III ÚS 602/2022 a tiež na prax všeobecných súdov (Krajský
súd v Bratislave, Krajský súd v Žiline).
8. Poverený zamestnanec žalovaného krátkou cestou založil aktuálne rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 8Co/136/2024 zo dňa 26.11.2024, v ktorom odvolací súd uviedol, že po zavŕšení opravy
poškodeného vozidla už nemôže ísť o náklady v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Čo sa týka
čestného prehlásenia, nepovažoval to za hodnoverný dôkazný prostriedok, nakoľko na ňom nie je ani
pečiatka obchodnej spoločnosti, ale predovšetkým nie je notársky overené. Čo sa týka nákladov za
prenájom do vystavenia krycieho listu, resp. aj po vystavení toto považuje za scestné po vystavení
krycieho listu. K aktívnej vecnej legitimácii zotrval na písomných vyjadreniach, ÚS SR sa v citovanom
rozhodnutí k otázke aktívnej vecnej legitimácie vôbec nevyjadroval. Táto otázka nebola riešená v rámci
judikatúry najvyšších súdnych autorít.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise.
Súd zistil nasledovný skutkový stav:
10. V konaní nebolo sporné, že dňa 04.04.2024 došlo v Trnave k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa BeSecure, s.r.o., IČO: 50 641 280, so sídlom: Za
dráhou 6137/21, 902 01 Pezinok. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného. Rovnako nebolo sporné, že po ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca
poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 18.05.2024 na sumu 1 288,30 Eur bez DPH za 11 dní,
t. j. dobu užívania náhradného vozidla a že žalovaný dňa 08.07.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie
vo výške 948,31 Eur.
11. Medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom bola uzatvorená Zmluva o nájme
č. 492/2024 zo dňa 23.04.2024 (č. l. 10) s predmetom nájmu: Osobný automobil B. A. čiernej farby,
VIN: XXXXXXXXXXXXXXXXX, EČV: C. XXX B. na obdobie od 23.04.2024 do 03.05.2024. Z protokolu
o prenájme náhradného vozidla č. XXX/XXXX (č. l. 11) súd zistil, že poškodené bolo vozidlo značky
Toyota Highlander. Poškodený v Čestnom prehlásení zo dňa 03.05.2024 (č. l. 12) uviedol, že mal od
spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina
zapožičané náhradné vozidlo od 23.04.2024 do 03.05.2024, t. j. v trvaní spolu 11 dní z dôvodu, že
jeho motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2024 v autoservise, až
do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo
a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti.
12. Žalobca vystavil za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. XXX/XXXX Faktúru č.
XXXXXXX na sumu 1 288,30 Eur bez DPH so splatnosťou dňa 18.05.2024 (č. l. 13). Poškodený postúpil
pohľadávku vo výške 1 288,30 Eur bez DPH z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001
Z. z. na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej
súvislosti so škodou zo dňa 04.04.2024 na vozidle Toyota Highlander, EČV: D. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 03.05.2024 (č. l. 13) na žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil poškodený listom
zo dňa 03.05.2024 žalovanému (č. l. 14). Listom zo dňa 03.05.2024 žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie pohľadávky vo výške 1 288,30 Eur (č. l. 15).
13. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.07.2024 (č. l. 16) súd zistil, že poisťovňa v ten deň ukončila
šetrenie poistnej udalosti. Bola priznaná náhrada na zapožičanie vozidla za 8 dní do vystavenia faktúry
za opravu vozidla. Dňa 08.07.2024 zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 948,31 Eur (č. l. 17). Konateľka
poškodeného v čestnom prehlásení zo dňa 17.02.2025 vyhlásila, že bolo objektívne možné vyzdvihnúť
motorové vozidlo najskôr dňa 03.05.2024. Vzhľadom na krátkosť času a pre pracovné vyťaženie, nebolo
v ich možnostiach vyzdvihnúť vozidlo už v deň oznámenia uvedenej skutočnosti. Náhradné vozidlo nutne
potrebovali až nasledujúceho pracovného dňa.
14. Právne vec súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
15. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „OZ“) fyzické a právnické
osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
16. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
17. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.
18. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
20. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 381/2001 Z.z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
22. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
23. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.
24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
25. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
26. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
27. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.
28. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
31. V zmysle § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.
32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Aplikáciou citovaných ustanovení na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žaloba je
v časti dôvodná. Poškodenému bola v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobená škoda na motorovom
vozidle, ktorá si vyžiadala opravu, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne
zmluvne poisteného u žalovaného. Tým je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Aktívnu
vecnú legitimáciu mal súd za preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky (podrobnejšie viď bod 35.
tohto rozsudku). Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za skutočnú
škodu definovanú v ustanovení § 442 OZ ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v
súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného
po škodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny

komfort poškodeného. Poisťovňa – žalovaný faktúru vystavenú za nájom náhradného vozidla aj v časti
plnila. Žalovaný nepopieral potrebu nájmu motorového vozidla poškodeným počas doby, kedy bolo jeho
motorové vozidlo opravované. Procesná obrana žalovaného bola založená na ad 1/ nedostatku vecnej
legitimácie z dôvodu, že náklady voči žalovanému nepreukázal poškodený a z dôvodu, že poškodenému
podľa žalovaného nevznikla škoda, teda ujma na majetku, nakoľko záväzok poškodeného nezanikol
splnením (zaplatením faktúry poškodeným), ale započítaním pohľadávky a ad 2/ nedôvodnosti nákladov
za obdobie po vystavení faktúry za opravu vozidla.
35. Ad 1/ Žalovaný namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okrem iného argumentujúc
výkladom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Javí sa, že
žalovaný zastáva názor, že výlučne poškodená osoba musí uplatniť a preukázať nárok voči poisťovni.
S uvedeným sa nemožno stotožniť, nakoľko žalovaný de facto spochybňuje oprávnenie postúpiť
pohľadávku poškodeného na tretiu osobu predtým, než uplatní nárok voči poisťovni. Tento výklad nemá
oporu v ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z. z. Zmyslom a účelom citovaného ustanovenia § 4 ods.
2 je totiž ustanoviť, aké nároky možno vymáhať z poistenia zodpovednosti (a síce nároky na náhradu
škody vzniknutej poškodením, odcudzením alebo stratou veci), pričom poisťovňa je povinná plniť iba
nároky preukázané (napríklad nemusí plniť bez predloženia faktúry za opravu vozidla), avšak z dikcie
zákona nevyplýva, že by výlučne poškodený (a žiadna iná osoba) mohol preukazovať tieto nároky.
Zmysel právnej úpravy vyplýva aj z nadpisu nad ustanovením § 4 (Rozsah poistenia zodpovednosti).
Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle vylúčiť postúpenie takejto pohľadávky poškodeného, bolo by to
v dikcii zákona jednoznačne uvedené. Napokon aj Občiansky zákonník upravuje, ktoré pohľadávky
nemožno postúpiť (§ 525 OZ) a vylúčenie, resp. obmedzenie postúpenia obsahujú aj iné právne predpisy,
ktoré sú vo vzťahu k OZ lex specialis (napríklad § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.), avšak zákon č.
381/2001 Z. z. v znení účinnom v čase poistnej udalosti a vyplatenia časti plnenia postúpenie pohľadávky
žiadnym spôsobom neobmedzoval (a neobmedzuje). Účelovosť argumentácie žalovaného je zrejmá aj
z čiastočného plnenia poisťovňou žalobcovi.
36. Žalovaný ďalej predostrel súdu rozsiahly výklad týkajúci sa započítania pohľadávok a solúcie.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky je jednoznačné, že poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku
ohľadne náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo výške
1 288,30 Eur plnenej z PZP (pohľadávka 1), pričom súčasne žalobcovi prislúchala pohľadávka –
právo na plnenie nájomného vo výške 1 288,30 Eur voči nájomcovi – poškodenému (pohľadávka 2)
a poškodený zase voči žalobcovi mal nárok na odplatu za postúpenie pohľadávky 1 vo výške 1 288,30
Eur (pohľadávka 3). Ďalej z bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený a žalobca
započítali pohľadávku 2 a pohľadávku 3, čo v žiadnom prípade nemohlo spôsobiť zánik pohľadávky 1,
ani zabrániť jej platnému postúpeniu. Len pre úplnosť súd prvej inštancie uvádza, že Občiansky zákonník
presne vymenúva pohľadávky, ktoré započítať nemožno (§ 581 ods. 1 OZ), avšak v zmysle odseku
2 tohto ustanovenia je aj v týchto prípadoch započítanie možné dohodou, čím sa prejavuje zásada
dispozitívnosti v súkromnoprávnych vzťahoch. Nie je možné prisvedčiť žalovanému, že poškodenému
by vznikla škoda iba ak by fakticky vynaložil prostriedky na úhradu nájomného a teda by záväzok splnil
(solúcia). Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Žiline v rozsudku
sp. zn. 10Co/7/2021 zo dňa 30.06.2021, na ktorý odkazoval žalobca v replike a z ktorého súd na
tomto mieste cituje: „Krajský súd konštatuje, že v rámci dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za
užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom)
prístupe k uplatňovaniu práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu
za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie
isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými slovami, poškodený by položil na stôl
sumu (v danom momente) 1.127,50 eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť
k poškodenému. Krajský súd vedome v danej spojitosti používa mierne zveličenie, pretože popísaný
(odvolateľom minimálne naznačovaný) postup v rámci kontraktačných procesov odporuje bežnej realite
každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do
desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny
úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním
by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však

nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Z konštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobcu
v súdenej veci bola preukázaná.“
37. Ad 2/ Argumentácia žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla do vystavenia krycieho
listu nie je primeraná a že za účelné náklady možno považovať len nájom do vykonania opravy,
nie je dôvodná. Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na zabezpečenie náhradného vozidla, je
zodpovedný subjekt povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne
na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej
bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je
obmedzený hľadiskom účelnosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz 86/90
zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 7, ročník 1992, a
ďalej napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016,
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010, rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2703/2006 zo dňa 16.10.2008). V posudzovanej
veci nebola medzi stranami sporná výška denného nájomného (táto nebola zo strany žalovaného nijako
rozporovaná, rovnako ako ani účtovaný poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla), a teda nebolo
sporné, že išlo o cenu primeranú. Rovnako nebola sporná nutnosť prenájmu náhradného motorového
vozidla poškodeným. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla vyjadril žalovaný aj tým,
že časť týchto nákladov preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného
motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb. Možnosť využitia
náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu
spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za nájom náhradného motorového vozidla
reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú nezavinil, používať vlastné
motorové vozidlo.
38. Súd prvej inštancie na podporu vyššie uvedeného cituje rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je
podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu
náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods.
6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia
poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného
vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v
prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,
že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z
vlastnej činnosti. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky
poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil
cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné tiež zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra
servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené
poistnou udalosťou stále trvá.“ Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla
od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému a to za
predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným
konaním alebo nedbanlivosťou (obdobný názor zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn.
14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019 a v rozsudku sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024). (obdobný
názor zaujal Krajský súd v Bratislave aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/8/2023 aj Krajský súd v Žiline
v sporoch sp. zn. 14Cob/55/2019, sp. zn. 11Co/88/2023, 7Co/37/2022, 9Co/107/2023, 11Co/67/2024,
7Co/130/2023, 6Co/77/2023). Ďalej súd dopĺňa, že dĺžka šetrenia poistnej udalosti nemôže byť na ťarchu
poškodeného.
39. V nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/136/2024 zo dňa 26.11.2024
predložený žalovaným na pojednávaní dňa 20.02.2025 s právnym záverom, že po vykonaní opravy už
nejde o náklady v príčinnej súvislosti s nehodou, tento právny názor nepredstavuje ani len ustálenú
rozhodovaciu prax označeného odvolacieho súdu (s ohľadom na existencie „opačných“ rozhodnutí,
napr. 9Co/105/2024, resp. 11Co/88/2023), tobôž (záväznú prax) vyšších súdnych autorít. Z predmetného
„argumentu“ žalovaného tak nevyplýva nič viac než nejednotná rozhodovacia prax súdov v predmetnej
otázke (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/65/2024 zo dňa 28.11.2024), avšak
súd prvej inštancie má za to, že prevažujúci je práve názor o dôvodnosti nákladov až do vystavenia
krycieho listu poisťovňou.

40. Súčasne je v prejednávanom spore plne aplikovateľný aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023, v ktorom ústavný súd konštatoval: „Účelom
náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo.“
41. Súdu je z jeho činnosti známe, že od vykonania opravy poškodeného vozidla autoservisom
a vystavenia faktúry prebehne v praxi často niekoľko dní, prípadne aj týždňov, kým poisťovňa vystaví
krycí list, pričom ide o dobu, ktorú môže ovplyvniť efektívnou činnosťou práve poisťovňa. Uvedené
je akiste známe aj žalovanému, rovnako ako bežná prax autoservisov a argumentáciu o nemožnosti
zadržiavania opraveného vozidla autoservisom chápe súd ako čisto účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu,
(resp. ho oddialiť).
42. Predmetom sporu bolo zaplatenie istiny vo výške 339,99 Eur s príslušenstvom. Pre úplnosť súd
konštatuje, že faktúra za nájom náhradného vozidla bola vystavená vo výške spolu 1 288,30 Eur bez
DPH a 1 545,96 Eur s DPH. Jednotlivé položky v nej uvedené sú nasledovné: nájomné 113,33 Eur
bez DPH za deň a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 41,67 Eur bez DPH. Žalovaný
zaplatil žalobcovi spolu 948,31 Eur, ktorá suma zodpovedá súčtu nákladov na nájomné za osem dní bez
DPH (8 x 113,33 Eur = 906,64 Eur) plus poplatok za pristavenie vozidla 41,67 Eur bez DPH. V konaní
uplatnený nárok vo výške 339,99 Eur je nájomným za zostávajúce tri dni bez DPH (113,33 Eur x 3).
Súd považoval za dôvodne uplatnený nárok žalobcu za dva dni, teda do (vrátane) 02.05.2024 v súlade
s vyššie uvedenými východiskami o dôvodnosti nákladov za nájom vozidla do vystavenia krycieho listu
poisťovňou. Z listinného dôkazu – krycieho listu a sprievodného e-mailu k nemu na č. l. 55 je zrejmé,
že správa obsahujúca krycí list bola zaslaná ráno o 8.24 hod. a aj žalobca sa vyjadril, že bezodkladne
potom bol poškodený informovaný o možnosti vyzdvihnutia vozidla. Súd je povinný prihliadať na všetko,
čo počas konania vyšlo najavo. Podľa názoru súdu za týchto okolností mal poškodený dostatok času
vyzdvihnúť svoje opravené vozidlo a vrátiť náhradné vozidlo ešte dňa 02.05.2024 (o inú situáciu by šlo,
ak by k informovaniu došlo až v poobedných hodinách a na konci pracovnej doby). Rovnako v inom
postavení by bola fyzická osoba – zamestnanec, ktorá by si počas pracovnej doby nevedela zariadiť
vyzdvihnutie, ale poškodený je podnikateľom – právnickou osobou, ktorá si organizuje čas sama, resp.
mohla niekoho poveriť vyzdvihnutím vozidla. Čestné prehlásenie konateľky bolo vágne a podľa názoru
súdu účelové. Je tiež pravdou, že mohlo byť v konaní predložené už skôr (nie až na pojednávaní),
hoci v súvislosti s týmto dôkazom nebolo potrebné odročovať pojednávanie, nakoľko oboznámiť sa
s ním bolo možné za pár minút, vykonanie tohto dôkazu však nebolo spôsobilé vyvrátiť záver súdu
o nedôvodnosti nákladov za deň 03.05.2024. Preto súd priznal žalobcovi titulom istiny sumu 226,66 Eur
(nájomné za dva dní 01.05.2024 a 02.05.2024 bez DPH) a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd na podporu
tohto právneho názoru odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/192/2020
zo dňa 14.02.2023. V tomto konaní neboli priznané náklady za obdobie dvoch dní, kedy poškodená
ponechala svoje motorové vozidlo v autoservise napriek tomu, že už bola informovaná o možnosti jeho
vyzdvihnutia (poznámka súdu: otázka dôvodnosti nákladov v súvislosti s vystavením krycieho listu sa
v tomto spore neriešila). Tento rozsudok bol predmetom prieskumu pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. IV. ÚS 303/2023 zo dňa 08.06.2023, pričom ÚS SR konštatoval, že
právny záver krajského súdu vo vzťahu k spornej právnej otázke nevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej
neodôvodnenosti či svojvôle.
43. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva (úrokov z omeškania) a to výlučne zo
sumy priznanej (t.j. zo sumy dôvodne uplatnených nákladov za prenájom náhradného vozidla (keďže
žalovaný sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov
vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 9,25 % ročne, a to v súlade so žalobou od 22.07.2024. Žalovaný
skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 04.07.2024 a v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001
Z. z. bol posledným dňom na zaplatenie poistného plnenia 19.07.2024, ku dňu 22.07.2024 bol žalovaný
s určitosťou v omeškaní.
44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %. Žalobca bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 226,66 Eur,
čo zodpovedá úspechu v rozsahu 66,66 %, žalovaný bol úspešný čo do istiny 113,33 Eur, percentuálne

33,33 %, teda čistý procesný úspech žalobcu je 33,33 % (66,66 % - 33,33 %). O výške náhrady trov
konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.