Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 13C/88/2024 z 16. 9. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 16. septembra 2025, sp. zn. 13C/88/2024, ECLI:SK:MSBA4:2025:6124299580.3
Mestský súd Bratislava IV | 13C/88/2024 | ECLI:SK:MSBA4:2025:6124299580.3 | 2025-09-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, § 137 CSP, § 151 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/995a0924-0695-44da-bc2a-64a1d2ae9e89
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6124299580.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
13C/88/2024
6124299580
16. 09. 2025
Mgr. Ing. Erika Klincková
ECLI:SK:MSBA4:2025:6124299580.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu:
R.. O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. 3, XXX XX M., proti žalovanému: LECA FILM production,
s.r.o., so sídlom Červeňova 6, 811 03 Bratislava, IČO: 46 079 424, zastúpený: AK Gavorová a partner,
s.r.o., Tešedíkova 40a, 841 06 Bratislava, IČO: 47 254 637, o zaplatenie 30.000 Eur s príslušenstvom,
takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.05.2024 (ako súdu upomínaciemu v
zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 04.09.2024
sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 30.000 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady
trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2019 poskytol
žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 30.000 Eur. Peňažné prostriedky boli poukázané žalobcom v
prospech účtu žalovaného dňa 25.09.2019. Žalobca poukázal na bod 4.1 Zmluvy o pôžičke, v zmysle
ktorého dlžník vráti veriteľovi požičane peňažné prostriedky spolu s dojednaným úrokom najneskôr do
01.05.2020. V zmysle bodu 4.2 Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli na percentuálnej sadzbe
úroku vo výške 10,00 % ročne zo sumy požičaných peňažných prostriedkov. Žalobca po splatnosti
pohľadávky, od októbra 2020 viacnásobné kontaktoval žalovaného vo veci zaplatenia dlhu. V rámci
elektronickej komunikácie žalovaný žiadal o zhovievavosť zo strany žalobcu, spisoval rôzne príbehy
zo svojho života a navrhoval spoločné vyhľadanie cesty ku finančnému vysporiadaniu pohľadávky.
Napriek tomu, že ku žiadnemu predmetnému návrhu na riešenie podstaty veci zo strany žalovaného
nedošlo, žalobca predmetnú elektronickú komunikáciu považuje za uznanie dlhu zo strany žalovaného.
Žalovanému bola zaslaná dňa 24.04.2024 predžalobná výzva, ktorá bola doručená dňa 02.05.2024.
Žalovaný dlžnú sumu ani dohodnutý úrok neuhradil. V zmysle ustanovenia bodu 5.1 Zmluvy o pôžičke,
zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku je veriteľ
oprávnený požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa platných právnych predpisov ku
dňu omeškania. Ku dňu omeškania bola sadzba zákonných úrokov z omeškania určená vo výške 8,00
% ročne.
3. Za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení navrhol žalobca vykonanie nasledovných listinných
dôkazov: Zmluva o pôžičke zo dňa 24.09.2019 (č.l.8), Potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa
25.9.2019 (č.l. 9), Predžalobná výzva zo dňa 24.04.2024 (č.l.10), podací lístok (č.l.11), e-mail

žalovaného zo dňa 05.10.2020 (č.l.12), e-mail žalovaného zo dňa 22.11.2020 (č.l.14), e-mail žalovaného
zo dňa 13.12.2020 (č.l.16), e-mail žalovaného zo dňa 05.07.2022 (č.l.19), e-mail žalovaného zo dňa
06.04.2023 (č.l.20), e-mail žalovaného zo dňa 15.07.2023 (č.l.21), e-mail žalovaného zo dňa 26.09.2023
(č.l.23).
4. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 21Up/1022/2024 zo dňa
26.06.2024 podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2019
poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 30.000 Eur, ktoré mu poskytol prevodom na účet
žalovaného dňa 25.09.2019. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku spolu s dohodnutou výškou úrokov
najneskôr do 01.05.2020. Žalovaný vzniesol námietku premlčania na zaplatenie/vrátenie peňažnej
pôžičky. Uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený dňa 14.05.2024,
trojročná premlčacia doba uplynula 01.05.2023 (štvorročná dňa 01.05.2024). Žalovaný ďalej uviedol,
že žiadnym písomným dokumentom a ani zaslanými e-mailovým správami v dňoch 5.10.2020,
22.11.2020,13.12.2020, 5.7.2022, 06.04.2023, 15.07.2023 ani 22.09.2023 peňažný dlh čo do dôvodu
a výšky neuznal. Uvedenými e-mailovými správami informoval žalobcu, o aktuálnom stave v akom sa
filmový projekt o L. U. nachádza, čo všetko spoločnosť podnikla a podniká na zabezpečenie finančných
prostriedkov potrebných na financovanie projektu, aby mal žalobca predstavu o aktivitách, a čo všetko
robí a urobí aby dodržal splatenie, napriek omeškaniu. Ponúkol aj náhradné plnenie vo výtvarných
dielach, ktorých zoznam uviedol. Žiadal aj o počkanie so splatením dlhu, resp. presunutie splatenia
do iného termínu. Uznania dlhu, ktoré označuje žalobca trpia neurčitosťou, pokiaľ ide o vymedzenie
jeho predmetu (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na to, aby uznanie dlhu malo zamýšľané právne
účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky (§ 558
Občianskeho zákonníka). Obligatorným znakom uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu (pod
následkom absolútnej neplatnosti) je určenie jeho právneho dôvodu. Právny dôvod dlhu (titul jeho vzniku)
musí byť jasný. Za dostatočnú formuláciu právneho dôvodu dlhu (mimo jeho výšky) sa považuje aj odkaz
na okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu obsiahnutý (špecifikovaný) alebo z nich nepochybne vyplýva. Na
druhej strane, identifikácia právneho titulu dlhu je nejasná, ak by išlo o všeobecný odkaz na právny vzťah,
z ktorého účastníkom vyplývajú viaceré práva či povinnosti. Pre platnosť uznania je potrebná písomná
forma, prisľúb zaplatenia dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. V súvislosti s uvedeným poukázal
žalovaný na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. II. ÚS 136/2017, IV. ÚS 183/2011,
IV. ÚS 305/2011. Žalovaný Ďalej poukázal na ustanovenia § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka.
5. Vyjadrením zo dňa 03.09.2024 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v odpore uviedol vlastné
presvedčenie o premlčaní záväzku vrátenia peňažnej pôžičky a namietol uznanie dlhu žalovaným z
dôvodu, že v emailovej komunikácii nie je dlh určený čo do dôvodu a výšky. Žalobca uviedol, že s tým
nesúhlasí a poukázal na ustanovenie § 1 a § 261 ods.8 Obchodného zákonníka s tým, že zmluvu o
pôžičke uzatvorili podľa Občianskeho zákonníka, avšak pre určenie právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na
príslušný záväzkový vzťah, je rozhodujúce právne postavenie žalovaného, ktorý je právnickou osobou,
ako aj účelnosť pôžičky, ktorá bola poskytnutá v zmysle bodu 2 čl. III Zmluvy pre účely úhrady nákladov
v súvislosti s prípravou scenára k filmu U. - N. N. s podnázvom SLOBODA ALEBO SMRŤ, čiže pre
účely súvisiace s podnikateľskou činnosťou žalovaného. Žalobca má zato, že z tohto dôvodu sa na
záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným uplatňujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to
aj čo sa týka premlčacej doby a uznania záväzku, pričom podľa § 397 Obchodného zákonníka je
premlčacia doba štyri roky, ak nie je zákonom stanovené inak. Žalobca ďalej poukázal na zákon č.
62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pričom v zmysle § 1 tohto
zákona ex lege došlo k predĺženiu hmotnoprávnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, t.j. právnych
vzťahov vznikajúcich podľa predpisov súkromného práva, najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného
zákonníka. Z dôvodu prijatia osobitnej právnej úpravy pri počítaní lehôt (vrátane lehôt na plnenie
záväzku) musí byť zohľadnený časový úsek od 27.03.2020 do 30.04.2020, t.j. 35 kalendárnych dní, t.j.
pri štvorročnej premlčacej dobe, keď záväzok bol splatný dňa 01.05.2020, za normálnych okolností by
sa premlčal 03.05.2024, po pripočítaní 35 kalendárnych dní by premlčacia doba uplynula 07.06.2024.
Preto v čase podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu záväzok nebol premlčaný. Žalobca Ďalej
poukázal na zaslanie predžalobnej výzvy zo dňa 24.04.2024, doručenej žalovanému dňa 02.05.2024,
čím podľa neho nastali účinky zmysle § 402 Obchodného zákonníka (premlčacia doba prestáva plynúť,
keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa
považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už
začatom konaní).

K námietke premlčania uplatnenej žalovaným, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 29 Odo 162/2003 zo dňa 21.8.2003, podľa ktorého: „či námietka premlčania bola žalovaným
uplatnená dôvodne, súd skúma vo vzťahu k žalobným tvrdeniam (k žalobcom uvádzaným skutkovým
okolnostiam prípadu), prípadne vo väzbe na zistený skutkový stav veci (v rozsahu, v ktorom tieto zistenia
opodstatňujú priznanie nároku - bezvýznamné z akého titulu)“.
K otázke uznania záväzku resp. uznania dlhu žalobca poukázal na rozlíšenú právnu úpravu podľa §
558 Občianskeho zákonníka a podľa § 323 Obchodného zákonníka. Uviedol, že ustanovenie § 558
Občianskeho zákonníka sa uplatňuje pri premlčanom dlhu a vyžaduje si písomnú formu a určenosť
čo do dôvodu aj výšky, pričom účinky uznania sú upravene najmä v § 110 Občianskeho zákonníka,
čiže uznaním dlhu sa zakladá plynutie novej desaťročnej premlčacej doby od tohto uznania. Uznanie
záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka sa uplatňuje ako pri platnom (nepremlčanom) záväzku
aj premlčanom záväzku, vyžaduje si písomnú formu a nejakú mieru určitosti, pričom účinky uznania sú
upravené najmä v § 407 Obchodného zákonníka, čiže uznaním záväzku začína plynúť nová štvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. K uvedenému žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 30. augusta 2005, sp. zn. 32 Odo 811/2004 , ako aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.
mája 2007, sp. zn. 32 Odo 929/2005.
Žalobca ďalej k námietke žalovaného, že v e-mailovej komunikácii nešlo u uznanie dlhu, žalobca uviedol,
že je presvedčený, že práve sľuby o budúcom zaplatení omeškaného dlhu spolu
s ponukami náhradného plnenia sú dostatočným prejavom vôle konajúcej osoby a príslušná emailová
komunikácia tak preukazuje uznanie záväzku žalovaným. Žalobca poukázal na nasledovné časti z
jednotlivých e-mailov žalovaného:
„Ctený pán A., prosím, viete mi ešte počkať so splatením dlhu, resp. vieme presunúť splatenie k
budúcemu roku s tým, že by som Vám zatiaľ uhradil úroky doteraz?“ (e-mail zo dňa 05.10.2020)
„Milý pán A., jednoznačne Vám chcem garantovať fakt, že sa nemusíte o svoje peniaze obávať. Verte,
že Vás nesklamem pokiaľ som živý, a to budem ešte dlho.“ (e-mail zo dňa 22.10.2020)
“...týmto e-mailom sa chcem zároveň ospravedlniť za to, že som doposiaľ nebol schopný dodržať
podmienky dané Zmluvou, napriek tomu, že som sa veľmi snažil a skutočne robím čo je v mojich
silách...predpoklad prvých financií zo strany zahraničia je september/ október 2022. Súhlasili by ste s
tým, že do konca októbra 2022 by som Vám uhradil úrok z istiny a neskôr, keď sa všetko vydarí, istinu?
Samozrejme, som ochotný sa zaviazať dodatkom k zmluve, aby sme mali všetko na poriadku.“ (e-mail
zo dňa 05.07.2022)
„Prosím Vás o výpočet úrokov za to obdobie a ja na budúci týždeň Vám napíšem návrh k tomu, aby sme
predišli vymáhaniu. Vážim si Vás a prosím, dajte mi šancu na nápravu. V prípade ak by Vás zaujalo
niektoré z diel, prosím, dajte mi vedieť. Aj to by bola možná forma odpisu z úrokov, nemyslím z istiny.“ (email zo dňa 06.04.2023)
„Pán A., som si naozaj vedomý, že ste nám pomohli ako investor, že som podpísal Zmluvu, ktorá doposiaľ
nebola naplnená a po právnej stránke ma máte možnosť napadnúť súdom. Napriek tomu, chcem
Vás týmto ubezpečiť o mojej angažovanosti v prospech realizácie projektu, napredovaniu a môjmu
maximálnemu záujmu (aj keď s väčším oneskorením) vrátiť istinu + úroky + úroky z omeškania....v rámci
úrokov pokiaľ by ste mali záujem ponížiť sumu, ponúkam možnosť vybrať si dielo/ diela z prezentácie
(ak by Vás táto možnosť zaujala). Ešte bude doplnená prezentácia o ďalších autorov zo súčasných
profesionálnych výtvarníkov. Môžem poslať. Zároveň sa chcem spýtať či vieme sa dohodnúť na dodatku
k zmluve o novom termíne splatnosti, dohodnúť sa na úroku z omeškania. V prípade ak máte ešte vieru
v náš projekt, prosím, zvážte nahradiť pôvodnú Zmluvu s kúpou dlhopisov vydaných v SCP.“ (e-mail zo
dňa 15.07.2023)
„Pán A., veľmi si uvedomujem nedodržanie zmluvných podmienok, beriem do úvahy, že máte právo
riešiť danú vec právnou cestou, ale napriek tomu chcem Vás úctivo požiadať o zmier a dať mi ešte
možnosť dať postupne všetko do poriadku...teraz mám za cieľ získať malé financovanie na to, aby som
mohol cestovať a zafinancovať dokončenie prvého veľkofilmu s reálnym vývojom r. 2024 a produkciou v
r.2025, na to, aby v priebehu prvého štvrťroka 2024 som mohol nájsť veľké financovanie, vrátiť peniaze
veriteľom.“ (e-mail zo dňa 22.09.2023)
Žalobca uviedol, že pokiaľ medzi žalobcom a žalovaným existuje iba jedna zmluva o pôžičke, ktorá
zakladá žalovanému záväzok zaplatenia istiny spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania, považuje žalobca
predmetnú emailovú komunikáciu za dostatočne určitú.
6. Duplikou doručenou súdu dňa 25.10.2024 sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že pokiaľ sa žalobca
dovoláva toho, že pre určenie právnej úpravy vzťahujúcej sa na príslušný právny vzťah je rozhodujúce
právne postavenie žalovaného, ktorý je právnickou osobou, ako aj použitie pôžičky na podnikateľské

účely, pričom sa má použiť Obchodný zákonník, tak ide zo strany žalobcu o interpretáciu nemajúcu
oporu ani v Občianskom zákonníka ani v Obchodnom zákonníku. Žalovaný uviedol, že účelom
inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach § 100 až 114 Občianskeho zákonníka je okrem
stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) aj snaha
predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k
právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Žalovaný uviedol, že je svoju zmluvne dohodnutú
povinnosť, vrátiť pôžičku najneskôr do 01.05.2020 nesplnil. Premlčacia doba troch rokov začala plynúť
02.05.2020 a skončila 02.05.2023. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a spôsobil tak zánik nároku.
Žalovaný ďalej namietol možnosť aplikácie zákona č. 62/2020 Z.z. v predmetnom konaní.
7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 16.09.2025 v súlade s § 177 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. o Civilnom sporovom konaní (ďalej len „CSP“), na ktoré predvolal obe sporové strany.
Predvolanie na pojednávanie mal súd vo vzťahu k žalobcovi za riadne a včas vykázané, doručené
dňa 10.05.2025 (č.l.81). Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal
o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 CSP vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol
rozsudkom v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na všetkých
svojich písomných vyjadreniach.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie na pojednávaní za prítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu, a to písomnými podaniami strán sporu a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení súd nasledovný skutkový
stav:
9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke zo
dňa 24.09.2019 peňažnú pôžičku vo výške 30.000 Eur, ktorá bola poukázaná žalobcom v prospech
účtu žalovaného dňa 25.09.2019 a pôžička spolu s dohodnutým úrokom mala byť žalovaným vrátená
žalobcovi najneskôr do 01.05.2020. Žalovaný pôžičku nevrátil, a to ani čiastočne. Medzi stranami zostalo
sporné, či žalovaný e-mailmi (č.l.12-23) platne uznal svoj dlh a či žalovaný dôvodne vzniesol námietku
premlčania.
10. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
11. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
12. Podľa § 151 ods.1 a CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
14. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
15. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
19. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.
22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,
ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1
vyžaduje písomnú formu.
23. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“), lehoty ustanovené
právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde,
uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona
do 30. apríla 2020 neplynú, pričom účinnosť zákona bola odo dňa 27.03.2020.
24. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
pričom účinnosť novely zákona bola odo dňa 19.01.2021.
25. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému nie je dôvodný. V prvom rade súd skúmal,
či žalobcom tvrdené uznanie dlhu žalovaným e-mailmi (č.l.12-23) je platným právnym úkonom. Súd
vyhodnotil, že uznanie dlhu žalovaným nie je platným právnym úkonom, a to ani v jednom z emailov žalovaného zo dňa 05.10.2020, 22.11.2020, 13.12.2020, 05.07.2022, 06.04.2023, 15.07.2023
a 26.09.2023. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných
náležitostí pre právne úkony, musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka
tento dlh zaplatiť. Nato, aby bolo právny úkon uznania dlhu možné považovať za perfektný a platný
právny úkon, je nevyhnutné, aby bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, v opačnom
prípade, je takýto právny úkon neplatný. Ani v jednom z e-mailov, ktoré žalobca predložil súdu, nie je
súčasne splnený základný právny predpoklad uznania dlhu, a to určenie dôvodu a výšky dlhu, ktoré
je potrebné špecifikovať tak pri premlčanom i nepremlčanom dlhu. Ak by šlo o premlčaný dlh, v takom
prípade je navyše potrebné preukázať, že dlžník vedel, že je dlh premlčaný. Z daných e-mailov by sa to
týkalo iba e-mailu zo dňa 26.09.2023 (viď bližšie odôvodnenie v ďalších bodoch ohľadne premlčania).
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že ani v jednom e-maile žalovaného nie je uvedená
výška dlhu. Je nesporné, že z obsahu mailu vyplýva, že žalovaný ako dlžník prejavil záujem a ochotu
dlh splniť, resp. žiadal o neskoršie plnenie alebo vyčíslenie úroku. Rovnako je nesporné, že žalovaný v
obsiahlych e-mailov vysvetľoval žalobcovi aktuálny stav a obom stranám bolo zrejmé, že sa komunikácia
sa týka predmetnej pôžičky. Uvedené však nič nemení na tom, že nie sú splnené predpísané zákonné
náležitosti podľa § 558 Občianskeho zákonníka týkajúce sa uznania dlhu, a to vymedzenie dlhu čo do
dôvodu aj výšky. Judikatúra síce nevyžaduje, aby bol dôvod vzniku dlhu explicitne uvedený, t.j. nie je
nevyhnutné uviesť doslovne „Zmluva o pôžičke zo dňa 24.09.2019“, avšak platný právny úkon musí
byť určitý, t.j. je nevyhnutné, aby sa z neho dôvod vzniku dlhu moho lurčiť, napr. odkazom na zmluvu

prípadne iný úkon, pričom tento záväzok musí byť určitý a identifikovateľný (pozri bližšie Najvyšší súd
ČR, sp.zn. 33Cdo 5321/2008). Rovnako je dôvodom neplatnosti právneho úkonu neuvedenie výšky dlhu
(v konkrétnom prípade 30.000 Eur s príslušenstvom). Ani v jednom z e-mailov nie je uvedená výška dlhu.
Vzhľadom k tomu súd ďalej ani neskúmal, či je v nich uvedený prísľub dlhu, nakoľko toto preskúmanie by
už nebolo relevantné a potrebné vzhľadom na absenciu dvoch náležitostí, a to uvedenie dôvodu dlhu a
uvedenie výšku dlhu. Vzhľadom k uvedenému súd vyhodnotil právne úkony žalovaného obsiahnuté v emailom zo dňa 05.10.2020, 22.11.2020, 13.12.2020, 05.07.2022, 06.04.2023, 15.07.2023 a 26.09.2023
ako neplatné. Na neplatné právne úkony sa hľadí, ako keby neboli urobené. Súd musí na absolútnu
neplatnosť vždy prihliadať. Vzhľadom na neexistenciu uznania dlhu, nemohlo dôjsť s poukazom na
ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka predĺženiu premlčania na desať rokov.
26. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým
dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných
pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná
forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Na to, aby písomné uznanie
práva dlžníkom malo právne dôsledky uvedené v § 558 Občianskeho zákonníka (t.j. dôsledky v podobe
prerušenia premlčania), je potrebné, aby došlo k uznaniu práva čo do dôvodu, ako aj čo do výšky, pričom
pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť síce tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie
práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine
o uznaní dlhu výslovný odkaz. Taktiež dôvod uznania dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený
výslovne. Výška dlhu však musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná (uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 4 M Cdo 1/2007 zo dňa 27.03.2008)
27. Vzhľadom na absenciu predpísaných zákonných náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka uvedených vyššie, sa súd ďalej nezaoberal posúdením, či bola dodržaná písomná forma tohto
právneho úkonu s poukazom na § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko by to bolo nadbytočné.
28. V druhom rade súd skúmal námietku premlčaniu vznesenú žalovaným. Premlčaním sa rozumie
uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo
vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.
Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať. Ani uplatnením
námietky premlčania právo nezaniká, a preto povinný subjekt môže aj po uplynutí premlčacej lehoty
a po vznesení námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh plniť. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu
povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, hoci sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného
subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho
práva staral a aby ho uplatnil.
29. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje
povinnosti. Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (viď R 29/1983 a
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 82/2009, 1 Cdo 43/2009, 2 Cdo 194/2011, 3 Cdo 231/2009,
3 Cdo 187/2013, 7 Cdo 305/2014).
30. Súd námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako dôvodnú. Splatnosť pôžičky bola dňa
01.05.2020. Právo sa mohlo po prvý vykonať (uplatniť na súde) deň nasledujúci po dni splatnosti, t.j. dňa
02.05.2020. Týmto dňom začala plynúť premlčacia doba podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia doba by uplynula 02.05.2023 ( koniec
lehoty určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý
pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri posúdení
možného premlčania nároku uplatneného žalobcom bolo potrebné zohľadniť aj ustanovenia zákona č.
62/2020 Z. z. Podľa § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., lehota na uplatnenie práva neplynula v období
od 27.03.2020 do 30.04.2020, t. j. 35 dní a od 19.01.2021 do 28.02.2021, t. j. 41 dní. Celkovo lehota

spočívala 76 dní, o ktoré je potrebné predĺžiť lehotu na podanie žaloby, v ktorej musel podať žalobca
návrh, aby sa pretrhlo plynutie premlčacej doby a jeho nárok sa nepremlčal. Preto k dátumu 02.05.2023
je potrebné pripočítať 76 dní a vzhľadom k tomu premlčacia doba žalobcu uplynula dňa 17.07.2023.
Nakoľko žaloba bola podaná dňa 14.05.2024, je nepochybné, že tomu tak bolo po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej doby a v takom prípade je súd povinný na dôvodnú námietku premlčania prihliadnuť
a nemôže nárok veriteľovi priznať.
31. "Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus
iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním
môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní
zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." (citované
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
32. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posúdiť
podľa Obchodného zákonníka a v takom prípade aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu, k uvedenému
súd uvádza, že súd sa s uvedenou interpretáciou žalobcu nestotožňuje. Ustanovenie § 261 Obchodného
zákonníka jednoznačne upravuje, kedy sa právny vzťah riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Podľa ods. 1 citovaného ustanovenia ide o prípad, keď na oboch stranách zmluvy vystupujú podnikatelia,
pričom už táto základná podmienka nie je splnená, nakoľko žalobca je fyzická osoba, čo vyplýva jednak
zo Zmluvy o pôžičky zo dňa 24.09.2019, ako aj zo všetkých podaní a listín, ktoré tvoria obsah súdneho
spisu. Napokon žalobca ani netvrdil, že vystupuje ako podnikateľ. Ďalej sa režim Obchodného zákonníka
použije na právne vzťahy medzi subjektmi uvedenými v odseku 2 citovaného ustanovenia, z ktorých
jeden je podnikateľ a druhý subjektom verejného práva, čo tiež nie je stav v súdenom prípade, kde na
jednej strane vystupuje fyzická osoba a na druhej podnikateľ. Vzhľadom k uvedenému nie je možné
aplikovať ani ďalšie odseky citovaného ustanovenia, napr. 9, keď sa síce použije zmluva upravená
ako zmluvný typ v Občianskom zákonníka aj na vzťahy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, keď
takáto zmluva nie v Obchodnom zákonníku upravená, avšak stále pôjde o obchodnoprávny vzťah,
čo ako bolo už uvedené vyššie, nie je v tomto prípade. Nad rámec súd dodáva, že podľa § 262
Obchodného zákonníka, aj subjekty, ktorých práva a povinnosti sa neriadia Obchodným zákonníkom,
sa môže pomôžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, ak
sa dohodnú písomne. V posudzovanom prípade však veriteľ a dlžník takúto dohodu neuzatvorili, práve
naopak, pod označením „Zmluva o pôžičke“, uviedli, že je uzavretá v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Nakoľko sa právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom riadi
režimom Občianskeho zákonníka, nebolo možné aplikovať žiadne ustanovenia Obchodného zákonníka,
na ktoré žalobca poukázal (§ 397, § 402 Obchodného zákonníka).
34. Nad rámec súd dodáva, že pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone
pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva veriteľa, nakoľko premlčaním
síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak dlžník pred súdom čelí uplatnenému
právu námietkou premlčania. Nárok veriteľa trvá aj naďalej, je len nevymáhateľný. Ak dlžník premlčané
právo splní, ide o platné plnenie, nie o bezdôvodné obohatenie.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu žalobcu zamietol.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde
Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.