{"guid": "0be292a1-3cc3-4322-9b0e-6c087190b8ef:995a0924-0695-44da-bc2a-64a1d2ae9e89", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:6124299580.3", "spisova_znacka": "13C/88/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 13C/88/2024 z 16. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 16. septembra 2025, sp. zn. 13C/88/2024, ECLI:SK:MSBA4:2025:6124299580.3", "identifikacne_cislo": "6124299580", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "Mgr. Ing. Erika Klincková", "sudca_id": 1148, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-erika-klinckova-1148", "datum_vydania": "2025-09-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-151", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/995a0924-0695-44da-bc2a-64a1d2ae9e89", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6124299580.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:6124299580.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:6124299580.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\n13C/88/2024\n6124299580\n16. 09. 2025\nMgr. Ing. Erika Klincková\nECLI:SK:MSBA4:2025:6124299580.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu:\nR.. O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. 3, XXX XX M., proti žalovanému: LECA FILM production,\ns.r.o., so sídlom Červeňova 6, 811 03 Bratislava, IČO: 46 079 424, zastúpený: AK Gavorová a partner,\ns.r.o., Tešedíkova 40a, 841 06 Bratislava, IČO: 47 254 637, o zaplatenie 30.000 Eur s príslušenstvom,\ntakto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu zamieta.\nII. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.05.2024 (ako súdu upomínaciemu v\nzmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 04.09.2024\nsa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 30.000 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady\ntrov konania.\n2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2019 poskytol\nžalovanému peňažnú pôžičku vo výške 30.000 Eur. Peňažné prostriedky boli poukázané žalobcom v\nprospech účtu žalovaného dňa 25.09.2019. Žalobca poukázal na bod 4.1 Zmluvy o pôžičke, v zmysle\nktorého dlžník vráti veriteľovi požičane peňažné prostriedky spolu s dojednaným úrokom najneskôr do\n01.05.2020. V zmysle bodu 4.2 Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli na percentuálnej sadzbe\núroku vo výške 10,00 % ročne zo sumy požičaných peňažných prostriedkov. Žalobca po splatnosti\npohľadávky, od októbra 2020 viacnásobné kontaktoval žalovaného vo veci zaplatenia dlhu. V rámci\nelektronickej komunikácie žalovaný žiadal o zhovievavosť zo strany žalobcu, spisoval rôzne príbehy\nzo svojho života a navrhoval spoločné vyhľadanie cesty ku finančnému vysporiadaniu pohľadávky.\nNapriek tomu, že ku žiadnemu predmetnému návrhu na riešenie podstaty veci zo strany žalovaného\nnedošlo, žalobca predmetnú elektronickú komunikáciu považuje za uznanie dlhu zo strany žalovaného.\nŽalovanému bola zaslaná dňa 24.04.2024 predžalobná výzva, ktorá bola doručená dňa 02.05.2024.\nŽalovaný dlžnú sumu ani dohodnutý úrok neuhradil. V zmysle ustanovenia bodu 5.1 Zmluvy o pôžičke,\nzmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku je veriteľ\noprávnený požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa platných právnych predpisov ku\ndňu omeškania. Ku dňu omeškania bola sadzba zákonných úrokov z omeškania určená vo výške 8,00\n% ročne.\n3. Za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení navrhol žalobca vykonanie nasledovných listinných\ndôkazov: Zmluva o pôžičke zo dňa 24.09.2019 (č.l.8), Potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa\n25.9.2019 (č.l. 9), Predžalobná výzva zo dňa 24.04.2024 (č.l.10), podací lístok (č.l.11), e-mail\n\nžalovaného zo dňa 05.10.2020 (č.l.12), e-mail žalovaného zo dňa 22.11.2020 (č.l.14), e-mail žalovaného\nzo dňa 13.12.2020 (č.l.16), e-mail žalovaného zo dňa 05.07.2022 (č.l.19), e-mail žalovaného zo dňa\n06.04.2023 (č.l.20), e-mail žalovaného zo dňa 15.07.2023 (č.l.21), e-mail žalovaného zo dňa 26.09.2023\n(č.l.23).\n4. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 21Up/1022/2024 zo dňa\n26.06.2024 podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2019\nposkytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 30.000 Eur, ktoré mu poskytol prevodom na účet\nžalovaného dňa 25.09.2019. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku spolu s dohodnutou výškou úrokov\nnajneskôr do 01.05.2020. Žalovaný vzniesol námietku premlčania na zaplatenie/vrátenie peňažnej\npôžičky. Uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený dňa 14.05.2024,\ntrojročná premlčacia doba uplynula 01.05.2023 (štvorročná dňa 01.05.2024). Žalovaný ďalej uviedol,\nže žiadnym písomným dokumentom a ani zaslanými e-mailovým správami v dňoch 5.10.2020,\n22.11.2020,13.12.2020, 5.7.2022, 06.04.2023, 15.07.2023 ani 22.09.2023 peňažný dlh čo do dôvodu\na výšky neuznal. Uvedenými e-mailovými správami informoval žalobcu, o aktuálnom stave v akom sa\nfilmový projekt o L. U. nachádza, čo všetko spoločnosť podnikla a podniká na zabezpečenie finančných\nprostriedkov potrebných na financovanie projektu, aby mal žalobca predstavu o aktivitách, a čo všetko\nrobí a urobí aby dodržal splatenie, napriek omeškaniu. Ponúkol aj náhradné plnenie vo výtvarných\ndielach, ktorých zoznam uviedol. Žiadal aj o počkanie so splatením dlhu, resp. presunutie splatenia\ndo iného termínu. Uznania dlhu, ktoré označuje žalobca trpia neurčitosťou, pokiaľ ide o vymedzenie\njeho predmetu (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na to, aby uznanie dlhu malo zamýšľané právne\núčinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky (§ 558\nObčianskeho zákonníka). Obligatorným znakom uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu (pod\nnásledkom absolútnej neplatnosti) je určenie jeho právneho dôvodu. Právny dôvod dlhu (titul jeho vzniku)\nmusí byť jasný. Za dostatočnú formuláciu právneho dôvodu dlhu (mimo jeho výšky) sa považuje aj odkaz\nna okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu obsiahnutý (špecifikovaný) alebo z nich nepochybne vyplýva. Na\ndruhej strane, identifikácia právneho titulu dlhu je nejasná, ak by išlo o všeobecný odkaz na právny vzťah,\nz ktorého účastníkom vyplývajú viaceré práva či povinnosti. Pre platnosť uznania je potrebná písomná\nforma, prisľúb zaplatenia dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. V súvislosti s uvedeným poukázal\nžalovaný na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. II. ÚS 136/2017, IV. ÚS 183/2011,\nIV. ÚS 305/2011. Žalovaný Ďalej poukázal na ustanovenia § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka.\n5. Vyjadrením zo dňa 03.09.2024 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v odpore uviedol vlastné\npresvedčenie o premlčaní záväzku vrátenia peňažnej pôžičky a namietol uznanie dlhu žalovaným z\ndôvodu, že v emailovej komunikácii nie je dlh určený čo do dôvodu a výšky. Žalobca uviedol, že s tým\nnesúhlasí a poukázal na ustanovenie § 1 a § 261 ods.8 Obchodného zákonníka s tým, že zmluvu o\npôžičke uzatvorili podľa Občianskeho zákonníka, avšak pre určenie právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na\npríslušný záväzkový vzťah, je rozhodujúce právne postavenie žalovaného, ktorý je právnickou osobou,\nako aj účelnosť pôžičky, ktorá bola poskytnutá v zmysle bodu 2 čl. III Zmluvy pre účely úhrady nákladov\nv súvislosti s prípravou scenára k filmu U. - N. N. s podnázvom SLOBODA ALEBO SMRŤ, čiže pre\núčely súvisiace s podnikateľskou činnosťou žalovaného. Žalobca má zato, že z tohto dôvodu sa na\nzáväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným uplatňujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to\naj čo sa týka premlčacej doby a uznania záväzku, pričom podľa § 397 Obchodného zákonníka je\npremlčacia doba štyri roky, ak nie je zákonom stanovené inak. Žalobca ďalej poukázal na zákon č.\n62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej\nľudskej choroby COVID-19, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pričom v zmysle § 1 tohto\nzákona ex lege došlo k predĺženiu hmotnoprávnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, t.j. právnych\nvzťahov vznikajúcich podľa predpisov súkromného práva, najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného\nzákonníka. Z dôvodu prijatia osobitnej právnej úpravy pri počítaní lehôt (vrátane lehôt na plnenie\nzáväzku) musí byť zohľadnený časový úsek od 27.03.2020 do 30.04.2020, t.j. 35 kalendárnych dní, t.j.\npri štvorročnej premlčacej dobe, keď záväzok bol splatný dňa 01.05.2020, za normálnych okolností by\nsa premlčal 03.05.2024, po pripočítaní 35 kalendárnych dní by premlčacia doba uplynula 07.06.2024.\nPreto v čase podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu záväzok nebol premlčaný. Žalobca Ďalej\npoukázal na zaslanie predžalobnej výzvy zo dňa 24.04.2024, doručenej žalovanému dňa 02.05.2024,\nčím podľa neho nastali účinky zmysle § 402 Obchodného zákonníka (premlčacia doba prestáva plynúť,\nkeď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa\npovažuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už\nzačatom konaní).\n\nK námietke premlčania uplatnenej žalovaným, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR\nsp. zn. 29 Odo 162/2003 zo dňa 21.8.2003, podľa ktorého: „či námietka premlčania bola žalovaným\nuplatnená dôvodne, súd skúma vo vzťahu k žalobným tvrdeniam (k žalobcom uvádzaným skutkovým\nokolnostiam prípadu), prípadne vo väzbe na zistený skutkový stav veci (v rozsahu, v ktorom tieto zistenia\nopodstatňujú priznanie nároku - bezvýznamné z akého titulu)“.\nK otázke uznania záväzku resp. uznania dlhu žalobca poukázal na rozlíšenú právnu úpravu podľa §\n558 Občianskeho zákonníka a podľa § 323 Obchodného zákonníka. Uviedol, že ustanovenie § 558\nObčianskeho zákonníka sa uplatňuje pri premlčanom dlhu a vyžaduje si písomnú formu a určenosť\nčo do dôvodu aj výšky, pričom účinky uznania sú upravene najmä v § 110 Občianskeho zákonníka,\nčiže uznaním dlhu sa zakladá plynutie novej desaťročnej premlčacej doby od tohto uznania. Uznanie\nzáväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka sa uplatňuje ako pri platnom (nepremlčanom) záväzku\naj premlčanom záväzku, vyžaduje si písomnú formu a nejakú mieru určitosti, pričom účinky uznania sú\nupravené najmä v § 407 Obchodného zákonníka, čiže uznaním záväzku začína plynúť nová štvorročná\npremlčacia doba od tohto uznania. K uvedenému žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR\nzo dňa 30. augusta 2005, sp. zn. 32 Odo 811/2004 , ako aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.\nmája 2007, sp. zn. 32 Odo 929/2005.\nŽalobca ďalej k námietke žalovaného, že v e-mailovej komunikácii nešlo u uznanie dlhu, žalobca uviedol,\nže je presvedčený, že práve sľuby o budúcom zaplatení omeškaného dlhu spolu\ns ponukami náhradného plnenia sú dostatočným prejavom vôle konajúcej osoby a príslušná emailová\nkomunikácia tak preukazuje uznanie záväzku žalovaným. Žalobca poukázal na nasledovné časti z\njednotlivých e-mailov žalovaného:\n„Ctený pán A., prosím, viete mi ešte počkať so splatením dlhu, resp. vieme presunúť splatenie k\nbudúcemu roku s tým, že by som Vám zatiaľ uhradil úroky doteraz?“ (e-mail zo dňa 05.10.2020)\n„Milý pán A., jednoznačne Vám chcem garantovať fakt, že sa nemusíte o svoje peniaze obávať. Verte,\nže Vás nesklamem pokiaľ som živý, a to budem ešte dlho.“ (e-mail zo dňa 22.10.2020)\n“...týmto e-mailom sa chcem zároveň ospravedlniť za to, že som doposiaľ nebol schopný dodržať\npodmienky dané Zmluvou, napriek tomu, že som sa veľmi snažil a skutočne robím čo je v mojich\nsilách...predpoklad prvých financií zo strany zahraničia je september/ október 2022. Súhlasili by ste s\ntým, že do konca októbra 2022 by som Vám uhradil úrok z istiny a neskôr, keď sa všetko vydarí, istinu?\nSamozrejme, som ochotný sa zaviazať dodatkom k zmluve, aby sme mali všetko na poriadku.“ (e-mail\nzo dňa 05.07.2022)\n„Prosím Vás o výpočet úrokov za to obdobie a ja na budúci týždeň Vám napíšem návrh k tomu, aby sme\npredišli vymáhaniu. Vážim si Vás a prosím, dajte mi šancu na nápravu. V prípade ak by Vás zaujalo\nniektoré z diel, prosím, dajte mi vedieť. Aj to by bola možná forma odpisu z úrokov, nemyslím z istiny.“ (email zo dňa 06.04.2023)\n„Pán A., som si naozaj vedomý, že ste nám pomohli ako investor, že som podpísal Zmluvu, ktorá doposiaľ\nnebola naplnená a po právnej stránke ma máte možnosť napadnúť súdom. Napriek tomu, chcem\nVás týmto ubezpečiť o mojej angažovanosti v prospech realizácie projektu, napredovaniu a môjmu\nmaximálnemu záujmu (aj keď s väčším oneskorením) vrátiť istinu + úroky + úroky z omeškania....v rámci\núrokov pokiaľ by ste mali záujem ponížiť sumu, ponúkam možnosť vybrať si dielo/ diela z prezentácie\n(ak by Vás táto možnosť zaujala). Ešte bude doplnená prezentácia o ďalších autorov zo súčasných\nprofesionálnych výtvarníkov. Môžem poslať. Zároveň sa chcem spýtať či vieme sa dohodnúť na dodatku\nk zmluve o novom termíne splatnosti, dohodnúť sa na úroku z omeškania. V prípade ak máte ešte vieru\nv náš projekt, prosím, zvážte nahradiť pôvodnú Zmluvu s kúpou dlhopisov vydaných v SCP.“ (e-mail zo\ndňa 15.07.2023)\n„Pán A., veľmi si uvedomujem nedodržanie zmluvných podmienok, beriem do úvahy, že máte právo\nriešiť danú vec právnou cestou, ale napriek tomu chcem Vás úctivo požiadať o zmier a dať mi ešte\nmožnosť dať postupne všetko do poriadku...teraz mám za cieľ získať malé financovanie na to, aby som\nmohol cestovať a zafinancovať dokončenie prvého veľkofilmu s reálnym vývojom r. 2024 a produkciou v\nr.2025, na to, aby v priebehu prvého štvrťroka 2024 som mohol nájsť veľké financovanie, vrátiť peniaze\nveriteľom.“ (e-mail zo dňa 22.09.2023)\nŽalobca uviedol, že pokiaľ medzi žalobcom a žalovaným existuje iba jedna zmluva o pôžičke, ktorá\nzakladá žalovanému záväzok zaplatenia istiny spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania, považuje žalobca\npredmetnú emailovú komunikáciu za dostatočne určitú.\n6. Duplikou doručenou súdu dňa 25.10.2024 sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že pokiaľ sa žalobca\ndovoláva toho, že pre určenie právnej úpravy vzťahujúcej sa na príslušný právny vzťah je rozhodujúce\nprávne postavenie žalovaného, ktorý je právnickou osobou, ako aj použitie pôžičky na podnikateľské\n\núčely, pričom sa má použiť Obchodný zákonník, tak ide zo strany žalobcu o interpretáciu nemajúcu\noporu ani v Občianskom zákonníka ani v Obchodnom zákonníku. Žalovaný uviedol, že účelom\ninštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach § 100 až 114 Občianskeho zákonníka je okrem\nstimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) aj snaha\npredchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k\nprávnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Žalovaný uviedol, že je svoju zmluvne dohodnutú\npovinnosť, vrátiť pôžičku najneskôr do 01.05.2020 nesplnil. Premlčacia doba troch rokov začala plynúť\n02.05.2020 a skončila 02.05.2023. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a spôsobil tak zánik nároku.\nŽalovaný ďalej namietol možnosť aplikácie zákona č. 62/2020 Z.z. v predmetnom konaní.\n7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 16.09.2025 v súlade s § 177 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. o Civilnom sporovom konaní (ďalej len „CSP“), na ktoré predvolal obe sporové strany.\nPredvolanie na pojednávanie mal súd vo vzťahu k žalobcovi za riadne a včas vykázané, doručené\ndňa 10.05.2025 (č.l.81). Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal\no odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 CSP vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol\nrozsudkom v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na všetkých\nsvojich písomných vyjadreniach.\n8. Súd vykonal vo veci dokazovanie na pojednávaní za prítomnosti žalovaného a jeho právneho\nzástupcu, a to písomnými podaniami strán sporu a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom\nspise. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení súd nasledovný skutkový\nstav:\n9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke zo\ndňa 24.09.2019 peňažnú pôžičku vo výške 30.000 Eur, ktorá bola poukázaná žalobcom v prospech\núčtu žalovaného dňa 25.09.2019 a pôžička spolu s dohodnutým úrokom mala byť žalovaným vrátená\nžalobcovi najneskôr do 01.05.2020. Žalovaný pôžičku nevrátil, a to ani čiastočne. Medzi stranami zostalo\nsporné, či žalovaný e-mailmi (č.l.12-23) platne uznal svoj dlh a či žalovaný dôvodne vzniesol námietku\npremlčania.\n10. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:\n11. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.\n12. Podľa § 151 ods.1 a CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie\nvlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené\npodľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého\ndruhu.\n14. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do\ndôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie\ntento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.\n15. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a\nzrozumiteľne; inak je neplatný.\n18. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon\nurobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie\n\nobsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,\nak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom\nalebo zaručenou elektronickou pečaťou.\n19. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy\nmedzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich\npodnikateľskej činnosti.\n20. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové\nvzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej\nprevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.\n21. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a\n2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom\nzákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a\ntýmto zákonom.\n22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,\nktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1\nvyžaduje písomnú formu.\n23. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so\nšírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“), lehoty ustanovené\nprávnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde,\nuplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona\ndo 30. apríla 2020 neplynú, pričom účinnosť zákona bola odo dňa 27.03.2020.\n24. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v\nsúkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo\nk premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,\npričom účinnosť novely zákona bola odo dňa 19.01.2021.\n25. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,\nže žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému nie je dôvodný. V prvom rade súd skúmal,\nči žalobcom tvrdené uznanie dlhu žalovaným e-mailmi (č.l.12-23) je platným právnym úkonom. Súd\nvyhodnotil, že uznanie dlhu žalovaným nie je platným právnym úkonom, a to ani v jednom z emailov žalovaného zo dňa 05.10.2020, 22.11.2020, 13.12.2020, 05.07.2022, 06.04.2023, 15.07.2023\na 26.09.2023. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá\nvyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných\nnáležitostí pre právne úkony, musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku\npohľadávky, musí v ňom byť určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka\ntento dlh zaplatiť. Nato, aby bolo právny úkon uznania dlhu možné považovať za perfektný a platný\nprávny úkon, je nevyhnutné, aby bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, v opačnom\nprípade, je takýto právny úkon neplatný. Ani v jednom z e-mailov, ktoré žalobca predložil súdu, nie je\nsúčasne splnený základný právny predpoklad uznania dlhu, a to určenie dôvodu a výšky dlhu, ktoré\nje potrebné špecifikovať tak pri premlčanom i nepremlčanom dlhu. Ak by šlo o premlčaný dlh, v takom\nprípade je navyše potrebné preukázať, že dlžník vedel, že je dlh premlčaný. Z daných e-mailov by sa to\ntýkalo iba e-mailu zo dňa 26.09.2023 (viď bližšie odôvodnenie v ďalších bodoch ohľadne premlčania).\nSúd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že ani v jednom e-maile žalovaného nie je uvedená\nvýška dlhu. Je nesporné, že z obsahu mailu vyplýva, že žalovaný ako dlžník prejavil záujem a ochotu\ndlh splniť, resp. žiadal o neskoršie plnenie alebo vyčíslenie úroku. Rovnako je nesporné, že žalovaný v\nobsiahlych e-mailov vysvetľoval žalobcovi aktuálny stav a obom stranám bolo zrejmé, že sa komunikácia\nsa týka predmetnej pôžičky. Uvedené však nič nemení na tom, že nie sú splnené predpísané zákonné\nnáležitosti podľa § 558 Občianskeho zákonníka týkajúce sa uznania dlhu, a to vymedzenie dlhu čo do\ndôvodu aj výšky. Judikatúra síce nevyžaduje, aby bol dôvod vzniku dlhu explicitne uvedený, t.j. nie je\nnevyhnutné uviesť doslovne „Zmluva o pôžičke zo dňa 24.09.2019“, avšak platný právny úkon musí\nbyť určitý, t.j. je nevyhnutné, aby sa z neho dôvod vzniku dlhu moho lurčiť, napr. odkazom na zmluvu\n\nprípadne iný úkon, pričom tento záväzok musí byť určitý a identifikovateľný (pozri bližšie Najvyšší súd\nČR, sp.zn. 33Cdo 5321/2008). Rovnako je dôvodom neplatnosti právneho úkonu neuvedenie výšky dlhu\n(v konkrétnom prípade 30.000 Eur s príslušenstvom). Ani v jednom z e-mailov nie je uvedená výška dlhu.\nVzhľadom k tomu súd ďalej ani neskúmal, či je v nich uvedený prísľub dlhu, nakoľko toto preskúmanie by\nuž nebolo relevantné a potrebné vzhľadom na absenciu dvoch náležitostí, a to uvedenie dôvodu dlhu a\nuvedenie výšku dlhu. Vzhľadom k uvedenému súd vyhodnotil právne úkony žalovaného obsiahnuté v emailom zo dňa 05.10.2020, 22.11.2020, 13.12.2020, 05.07.2022, 06.04.2023, 15.07.2023 a 26.09.2023\nako neplatné. Na neplatné právne úkony sa hľadí, ako keby neboli urobené. Súd musí na absolútnu\nneplatnosť vždy prihliadať. Vzhľadom na neexistenciu uznania dlhu, nemohlo dôjsť s poukazom na\nustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka predĺženiu premlčania na desať rokov.\n26. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým\ndlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných\npre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná\nforma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Na to, aby písomné uznanie\npráva dlžníkom malo právne dôsledky uvedené v § 558 Občianskeho zákonníka (t.j. dôsledky v podobe\nprerušenia premlčania), je potrebné, aby došlo k uznaniu práva čo do dôvodu, ako aj čo do výšky, pričom\npokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť síce tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie\npráva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine\no uznaní dlhu výslovný odkaz. Taktiež dôvod uznania dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený\nvýslovne. Výška dlhu však musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR, sp.zn. 4 M Cdo 1/2007 zo dňa 27.03.2008)\n27. Vzhľadom na absenciu predpísaných zákonných náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho\nzákonníka uvedených vyššie, sa súd ďalej nezaoberal posúdením, či bola dodržaná písomná forma tohto\nprávneho úkonu s poukazom na § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko by to bolo nadbytočné.\n28. V druhom rade súd skúmal námietku premlčaniu vznesenú žalovaným. Premlčaním sa rozumie\nuplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo\nvykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.\nPoužitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať. Ani uplatnením\nnámietky premlčania právo nezaniká, a preto povinný subjekt môže aj po uplynutí premlčacej lehoty\na po vznesení námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh plniť. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu\npovinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, hoci sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného\nsubjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho\npráva staral a aby ho uplatnil.\n29. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť\nnámietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,\niba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v\ndôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť\nna subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a\nzároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje\npovinnosti. Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní\nvznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k\nrýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (viď R 29/1983 a\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 82/2009, 1 Cdo 43/2009, 2 Cdo 194/2011, 3 Cdo 231/2009,\n3 Cdo 187/2013, 7 Cdo 305/2014).\n30. Súd námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako dôvodnú. Splatnosť pôžičky bola dňa\n01.05.2020. Právo sa mohlo po prvý vykonať (uplatniť na súde) deň nasledujúci po dni splatnosti, t.j. dňa\n02.05.2020. Týmto dňom začala plynúť premlčacia doba podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nv spojení s § 101 Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia doba by uplynula 02.05.2023 ( koniec\nlehoty určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý\npripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri posúdení\nmožného premlčania nároku uplatneného žalobcom bolo potrebné zohľadniť aj ustanovenia zákona č.\n62/2020 Z. z. Podľa § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., lehota na uplatnenie práva neplynula v období\nod 27.03.2020 do 30.04.2020, t. j. 35 dní a od 19.01.2021 do 28.02.2021, t. j. 41 dní. Celkovo lehota\n\nspočívala 76 dní, o ktoré je potrebné predĺžiť lehotu na podanie žaloby, v ktorej musel podať žalobca\nnávrh, aby sa pretrhlo plynutie premlčacej doby a jeho nárok sa nepremlčal. Preto k dátumu 02.05.2023\nje potrebné pripočítať 76 dní a vzhľadom k tomu premlčacia doba žalobcu uplynula dňa 17.07.2023.\nNakoľko žaloba bola podaná dňa 14.05.2024, je nepochybné, že tomu tak bolo po uplynutí všeobecnej\ntrojročnej premlčacej doby a v takom prípade je súd povinný na dôvodnú námietku premlčania prihliadnuť\na nemôže nárok veriteľovi priznať.\n31. \"Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus\niura scripta sunt\" t. j. „práva patria len bdelým\" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,\nktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú\nvčas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým\nvecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním\nmôžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní\nzákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.\" (citované\nz rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).\n32. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posúdiť\npodľa Obchodného zákonníka a v takom prípade aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu, k uvedenému\nsúd uvádza, že súd sa s uvedenou interpretáciou žalobcu nestotožňuje. Ustanovenie § 261 Obchodného\nzákonníka jednoznačne upravuje, kedy sa právny vzťah riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.\nPodľa ods. 1 citovaného ustanovenia ide o prípad, keď na oboch stranách zmluvy vystupujú podnikatelia,\npričom už táto základná podmienka nie je splnená, nakoľko žalobca je fyzická osoba, čo vyplýva jednak\nzo Zmluvy o pôžičky zo dňa 24.09.2019, ako aj zo všetkých podaní a listín, ktoré tvoria obsah súdneho\nspisu. Napokon žalobca ani netvrdil, že vystupuje ako podnikateľ. Ďalej sa režim Obchodného zákonníka\npoužije na právne vzťahy medzi subjektmi uvedenými v odseku 2 citovaného ustanovenia, z ktorých\njeden je podnikateľ a druhý subjektom verejného práva, čo tiež nie je stav v súdenom prípade, kde na\njednej strane vystupuje fyzická osoba a na druhej podnikateľ. Vzhľadom k uvedenému nie je možné\naplikovať ani ďalšie odseky citovaného ustanovenia, napr. 9, keď sa síce použije zmluva upravená\nako zmluvný typ v Občianskom zákonníka aj na vzťahy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, keď\ntakáto zmluva nie v Obchodnom zákonníku upravená, avšak stále pôjde o obchodnoprávny vzťah,\nčo ako bolo už uvedené vyššie, nie je v tomto prípade. Nad rámec súd dodáva, že podľa § 262\nObchodného zákonníka, aj subjekty, ktorých práva a povinnosti sa neriadia Obchodným zákonníkom,\nsa môže pomôžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, ak\nsa dohodnú písomne. V posudzovanom prípade však veriteľ a dlžník takúto dohodu neuzatvorili, práve\nnaopak, pod označením „Zmluva o pôžičke“, uviedli, že je uzavretá v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho\nzákonníka. Nakoľko sa právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom riadi\nrežimom Občianskeho zákonníka, nebolo možné aplikovať žiadne ustanovenia Obchodného zákonníka,\nna ktoré žalobca poukázal (§ 397, § 402 Obchodného zákonníka).\n34. Nad rámec súd dodáva, že pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone\npre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva veriteľa, nakoľko premlčaním\nsíce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak dlžník pred súdom čelí uplatnenému\nprávu námietkou premlčania. Nárok veriteľa trvá aj naďalej, je len nevymáhateľný. Ak dlžník premlčané\nprávo splní, ide o platné plnenie, nie o bezdôvodné obohatenie.\n35. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu žalobcu zamietol.\n36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1\nCSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu.\n\n39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde\nBratislava IV.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti\nodôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na. neboli splnené procesné podmienky,\nb. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nExekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného\ntitulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8d40f1c-3e9b-4ba4-8a1f-ef666094da45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.136.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 136/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/2017 z 1. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-01", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.136.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e50f262-f45f-4ba5-a129-b73a7b09ffee", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2011 z 27. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e50f262-f45f-4ba5-a129-b73a7b09ffee"}, {"guid": "ussr:b8915ace-6414-499d-bcd9-6f6c3d849a7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 183/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 183/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8915ace-6414-499d-bcd9-6f6c3d849a7d"}], "citovane_v": []}