Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 58C/11/2024 z 22. 9. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 22. septembra 2025, sp. zn. 58C/11/2024, ECLI:SK:MSBA4:2025:6123452138.4
Mestský súd Bratislava IV | 58C/11/2024 | ECLI:SK:MSBA4:2025:6123452138.4 | 2025-09-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/437a3d16-da7b-4376-91cf-65162b522f58
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6123452138.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
58C/11/2024
6123452138
22. 09. 2025
JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.
ECLI:SK:MSBA4:2025:6123452138.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobcu:
CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, Bratislava, IČO: 50 713 477 , zast.: JUDr. Andrej
Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanému: UNIQA
pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6-Vokovice, Česká republika, IČO 49 240
480, konajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom: UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka
poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO: 53 812 948, zast.: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854
972, o zaplatenie 911,51 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 911,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00%
ročne zo sumy 911,51 Eur od 05.03.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.11.2023, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 23.01.2024, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 911,51 Eur s príslušenstvom.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 03.11.2021 mal právny predchodca žalobcu dopravnú nehodu,
pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla tov.
58C/11/2024
2
Značky Hyundai i10, EVČ: G. XXX L. (ďalej len „Motorové vozidlo“). Nakoľko Motorové vozidlo právneho
predchodcu žalobcu bolo nepojazdné, dňa 03.11.2021 uzavrel právny predchodca žalobcu ako nájomca
so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu označenú ako „Zmluva o prenájme motorových vozidiel“, na
základe ktorej žalobca prenechal právnemu predchodcovi žalobcu motorové vozidlo zn. Toyota Yaris,
biela met., EVČ: G. XXX I. (náhradné vozidlo) do dočasného užívania a právny predchodca žalobcu
sa zaviazal zaplatiť nájom vo výške 30,- EUR bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla.
Prebratie a odovzdanie vozidla nájomcom je preukázané Preberacím a Odovzdávacím protokolom.
Vozidlo poškodenej bolo umiestnené do servisu 03.11.2021 a kontinuálne v ňom zotrvávalo až do
ukončenia opravy 13.12.2021. Poisťovňa vinníka dopravnej nehody Axa zdĺhavo vykonávala proces
obhliadok a kalkulácie rentability opravy z originálnych náhradných dielov. Tento proces bol 24.11.2021
ukončený vyhlásením totálnej škody pre neekonomickosť. Voči rozhodnutiu poisťovne bolo podané
odvolanie s doložením kalkulácie reálnych nákladov na opravu z neoriginálnych náhradných dielov,
kde cena opravy bola výrazne nižšia. Poisťovňa svoje rozhodnutie o vyhlásení totálnej škody zmenila
a 26.11.2021 opravu vozidla povolila. Počas doby medzi vyhlásením totálnej škody a časom zmeny
rozhodnutia, teda 24.11.-26.11.2021 poškodená strana náhradné vozidlo vrátila. Žalobca vystavil prvú
faktúru za náhradné vozidlo a zaslal ju poisťovni. Keďže následne poisťovňa opravu povolila a

poškodená potrebovala náhradné vozidlo, žalobca jej opätovne poskytol dňa 26.11.2021 náhradné
vozidlo až do ukončenia opravy 13.12.2021. Na základe uvedeného dňa 26.11.2021 uzavrel právny
predchodca žalobcu ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom v poradí druhú zmluvu označenú
ako „Zmluva o prenájme motorových vozidiel“, na základe ktorej žalobca prenechal právnemu
predchodcovi žalobcu náhradné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, biela met., EVČ: G. XXX B. do
dočasného užívania a právny predchodca žalobcu sa zaviazal zaplatiť nájom vo výške 30,- EUR
bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Prebratie a odovzdanie vozidla nájomcom
je preukázané Preberacím a Odovzdávacím protokolom. Dňa 24.11.2021 vystavil žalobca právnemu
predchodcovi faktúru č. X-XXXXXX na sumu 792,- EUR s DPH dátumom splatnosti dňa 10.12.2021
za užívanie náhradného vozidla a dňa 13.12.2021 vystavil žalobca právnemu predchodcovi faktúru č.
X-XXXXXX na sumu 648,- EUR s DPH dátumom splatnosti 28.12.2021. Listom zo dňa 17.02.2022
označeným ako „Vybavenie škodovej udalosti“ (ďalej len „Oznámenie“) bolo žalobcovi žalovaným
oznámené, že žalovaný dňa 17.02.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Na základe tohto Oznámenia
bola žalobcovi zaplatená suma vo výške 528,49 EUR. Do dnešného dňa nebola žalobcovi zaplatená
zvyšná časť dlžnej sumy z faktúr vo výške 911,51 EUR z dôvodu krátenia poistného plnenia žalovaným.
Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného považoval žalobca za nedôvodné. Právny predchodca
žalobcu si náhradné vozidlo požičal iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové
vozidlo nachádzalo v servise a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody. Vozidlo, ktoré mu bolo
zapožičané bolo z takej istej kategórie ako jeho motorové vozidlo. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 20.11.2023 došlo k postúpeniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom z právneho predchodcu žalobcu
I. E., trvale bytom: K. XXXXX/XX, XXX XX G. ako postupcu na žalobcu ako postupníka, čím sa žalobca
stal aktívne vecne legitimovaný v tejto veci. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobcovi v
zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
58C/11/2024
3
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vznikol nárok
na zaplatenie nároku na náhradu škody. Žalovaný však túto škodu žalobcovi do dnešného dňa neuhradil.
Nakoľko je žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, žalobca má preto v súlade s ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 911,51 EUR
od 05.03.2022 do zaplatenia. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 911,51 EUR (dlžnej istiny), úrokov z omeškania, ako aj trov tohto konania.
2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
23Up/1851/2023 zo dňa 04.12.2023 uviedol, že dňa 03.11.2021 o 12:30 hod. došlo na ulici H. I. G. k
škodovej udalosti, v rámci ktorej došlo k stretu vozidla značky Hyundai i 10, EČV: G. XXX L., ktorého
vlastníkom a vodičom v čase škodovej udalosti bola I. E., bytom: K. XXXXX/XX, XXX XX G., dátum
narodenia: 16.11.1951 a vozidla značky Škoda Fabia, EČV: G. XXX P., ktorého vodičom bola O. N.,
bytom: H.Á. XXXX/XX, XXX XX G. a ktorého vlastníkom v čase škodovej udalosti bol K. N., bytom:
H. XXXX/XX, XXX XX G., dátum narodenia: 29.07.1969, ktorý mal vozidlo povinne zmluvne poistené
u právneho predchodcu žalovaného (ďalej aj len ako „poistený“). Poškodený si nechal svoje vozidlo
opraviť, pričom opravu vykonala spoločnosť Servisnm s. r. o. (predtým spoločnosť Hadvo, s. r. o.), so
sídlom: ul. 29. augusta 1524/24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 957 459 (ďalej aj len ako „servis“),
za ktorú bola následne vystavená faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 13.12.2021 vo výške 1 886,81 EUR
(ďalej aj len ako „faktúra za opravu“). Táto suma nie je v konaní rozporovaná a bola žalovaným uhradená
v plnej výške. Poškodený si od žalobcu na základe Zmluvy o prenájme motorových vozidiel zo dňa
03.11.2021 (ďalej aj len ako „Nájomná zmluva 1“) na obdobie odo dňa 03.11.2021 do dňa 12.11.2021
(spolu 10 dní) prenajal náhradné vozidlo značky Toyota Yaris, biela met., EČV: G. XXX I. (ďalej aj len
ako „náhradné vozidlo 1“), pričom denné nájomné predstavovalo sumu vo výške 30 EUR bez DPH / 1
deň nájmu náhradného vozidla 1 (36 EUR s DPH). Za prenájom náhradného vozidla 1 vystavil žalobca
poškodenému faktúru č. 1-210398, vystavenú dňa 24.11.2021, na sumu vo výške 792 EUR s DPH
(660 EUR bez DPH) (ďalej aj len ako „faktúra za nájom 1“). Následne si poškodený od žalobcu na
základe Zmluvy o prenájme motorových vozidiel zo dňa 26.11.2021 (ďalej aj len ako „Nájomná zmluva
2“) na obdobie odo dňa 26.11.2021 do dňa 10.12.2021 (spolu 15 dní) prenajal náhradné vozidlo značky
Toyota Yaris, biela met., EČV: G. XXX B. (ďalej aj len ako „náhradné vozidlo 2“), pričom denné nájomné
predstavovalo sumu vo výške 30 EUR bez DPH / 1 deň nájmu náhradného vozidla 2 (36 EUR s DPH). Po
skončení nájmu náhradného vozidla 2 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. X-XXXXXX, vystavenú
dňa 13.12.2021, na sumu vo výške 648 EUR s DPH (540 EUR bez DPH) (ďalej aj len ako „faktúra za
nájom 2“). Žalovaný nárok žalobcu uznal len sčasti (a to čo do výšky 528,49 EUR) a podaním zo dňa
17.02.2022 označeným ako “Vec: Vybavenie škodovej udalosti“ žalobcovi oznámil, že poistné plnenie

vo výške 528,49 EUR poskytol na účet žalobcu už dňa 17.12.2021. Žalovaný v podaní uviedol, že:
„Vyrovnanie za náhradné vozidlo je možné uhradiť iba na dobu, ktorá je obvyklá na opravu pôvodného
vozidla. Na základe Vami predloženej dokumentácie sme túto dobu určili na 15 dni. Za škodu nie je
možné považovať náklady spojené s užívaním vlastného vozidla, teda náklady na náplne, mazadlá,
58C/11/2024
4
údržbu a bežné opravy vozidla a jeho opotrebovanie (takzvané pevné náklady).“ Poskytnutie poistného
plnenia vo výške 528,49 EUR nie je medzi stranami sporu sporné. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.11.2023 uzavretej medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom, postúpil poškodený na žalobcu pohľadávku voči žalovanému z titulu náhrady poistného
plnenia vo výške 911,51 EUR ako náhrady za nájomné za náhradné vozidlo 1 a náhradné vozidlo 2
(ďalej spolu aj len ako „náhradné vozidlá“). Sporným medzi stranami sporu v tomto konaním ostáva
rozdiel sumy 1.440 EUR, ktorý predstavuje súčet nájomného v zmysle faktúry za nájom 1 a faktúry za
nájom 2 a 528,49 EUR, t. j. suma vo výške 911,51 EUR (suma vo výške 900 EUR ako nepriznané
položky + suma vo výške 11,51 EUR z titulu odpočtu pevných nákladov). Predmetom tohto sporu je
predovšetkým zníženie poistného plnenia za nájom náhradných vozidiel, a to s poukazom na dĺžku
nájmu, na ktorú bol nájom náhradných vozidiel dojednaný, ako aj ďalšie relevantné skutočnosti. Pri
uplatňovaní nároku je nutné prihliadať na časovú primeranosť vypožičania náhradných vozidiel, pričom
poškodený má síce nárok na náhradu nákladov, ktoré sú účelne vynaložené, avšak to najmä s ohľadom
na dobu trvania nájmu. Žalobca dňa 03.11.2021 uzatvoril s poškodeným Nájomnú zmluvu 1; nájom trval
podľa Nájomnej zmluvy 1 od 03.11.2021 do 12.11.2021 (t. j. 10 dní). Zo žaloby ako aj z odovzdávacieho
protokolu k Nájomnej zmluve 1 vyplýva, že náhradné vozidlo 1 bolo poškodeným odovzdané žalobcovi
dňa 24.11.2021. Žalovanému nie je zrejmé, prečo je na faktúre za nájom 1 uvedené, že sa fakturuje
nájomné za obdobie od 3.11.2021 do 24.11.2021, hoci v zmysle Nájomnej zmluvy 1 bol dojednaný
nájom náhradného vozidla 1 v časovom rozmedzí medzi 03.11.2021 a 12.11.2021. Žalobca následne
dňa 26.11.2021 uzatvoril s poškodeným Nájomnú zmluvy 2; nájom trval podľa Nájomnej zmluvy 2 od
26.11.2021 do 10.12.2021 (t. j. 15 dní). Zo žaloby ako aj z odovzdávacieho protokolu k Nájomnej zmluve
2 vyplýva, že náhradné vozidlo 2 bolo poškodeným odovzdané žalobcovi dňa 13.12.2021. Žalovanému
nie je zrejmé, prečo je na faktúre za nájom 2 uvedené, že sa fakturuje nájomné za obdobie od 26.11.2021
do 13.12.2021, hoci v zmysle Nájomnej zmluvy 2 bol dojednaný nájom náhradného vozidla 2 v časovom
rozmedzí medzi 26.11.2021 a 10.12.2021. V zmysle čl. VI, bod 6. Nájomnej zmluvy 1 (ako aj Nájomnej
zmluvy 2), zmeny a dodatky Zmluvy musia byť urobené formou písomného dodatku k Zmluve a musia
byť podpísané oboma zmluvnými stranami. V zmysle čl. III, bod 1. Nájomnej zmluvy 1, táto Zmluva sa
dojednáva na dobu určitú od 3.11.2021 do 12.11.2021. V zmysle čl. III, bod 1. Nájomnej zmluvy 2, táto
Zmluva sa dojednáva na dobu určitú od 26.11.2021 do 10.12.2021. V zmysle čl. III, bod 2. Nájomnej
zmluvy 1 (ako aj Nájomnej zmluvy 2), zmluvný vzťah zaniká: uplynutím doby uvedenej v č. III bod
1. od podpisu tejto Zmluvy; vzájomnou dohodou oboch strán; okamžitým odstúpením Prenajímateľa
od Zmluvy z dôvodu porušenia tejto Zmluvy alebo VOP Nájomcom. Žalovaný mal za to, že právnym
základom uplatneného nároku je Nájomná zmluva 1 a Nájomná zmluva 2 (ďalej spolu aj len ako
“Nájomné zmluvy“) a nie odovzdávacie protokoly k Nájomným zmluvám. Z ustanovení Nájomných zmlúv
vyplýva možnosť zmeny Nájomných zmlúv výlučne prostredníctvom písomného dodatku podpísaného
oboma zmluvnými stranami. Podľa názoru žalovaného odovzdávacie protokoly nemožno za žiadnych
okolností považovať za dodatky Nájomných zmlúv. V zmysle Nájomnej zmluvy 1 a Nájomnej zmluvy 2
predstavovala doba nájmu náhradného vozidla 1 a náhradného vozidla 2 spolu 25 dní (a nie 40 dní ako
vyplýva zo žaloby, resp. žalobcom predložených dôkazov k žalobe), z ktorých
58C/11/2024
5
žalovaný považoval za nevyhnutný a účelný (s ohľadom na poškodením predložené podklady, resp.
vyjadrenia) nájom v trvaní 15 dní. Vzhľadom na uvedené žalovaný popiera žalobcom uplatnený nárok
čo do dôvodu a výšky. Žalovaný poškodeným tvrdenú dĺžku nájmu náhradných vozidiel považoval
za neúmernú, a to s poukazom na obvyklú dobu opravy vozidiel, rozsah poškodenia vozidla, ako aj
ďalšie skutočnosti. Žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že prenájom náhradného vozidla je
síce v zmysle judikatúry (R 7/1992) považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú
bolo potrebné vynaložili k uvedeniu veci do predošlého stavu, avšak pri posudzovaní oprávnenosti
uplatňovaného nároku je potrebné prihliadali na skutočnosti uvádzané v judikáte R 7/1992. Náhrada
škody nemá plniť reparačnú funkciu v zmysle plnej kompenzácie nákladov vynaložených na nájom
náhradného vozidla bez zohľadnenia ich účelnosti. Je potrebné prihliadali aj na cenovú primeranosť
takýchto nákladov, čo má podstatný vplyv na určenie skutočnej výšky škody v zmysle § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Sám poškodený, resp. žalobca by sa predsa mal chovať ako správny hospodár,
a to bez ohľadu na to, či ide o poistnú udalosť. Žalovaný v zmysle uvedeného opakovane poukazuje na
judikatúru súdov najvyššej inštancie, ktorá sa výslovne zaoberá problematikou účelnosti vynaložených
nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
01.06.2015, sp. zn. 25 Cdo 4868/2014, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.02.2013,
sp. zn. 25 Cdo 232/2012, rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 09.06.2016, sp. zn. 1Cob/85/2015.
Žalovaný mal za to, že v uvedenom konaní je potrebné skúmať, či poškodený skutočne potreboval
mať k dispozícii náhradné vozidlá, či svoje potreby nemohol uspokojovať bez potreby použitia týchto
vozidiel, prípadne s použitím iného vozidla - napr. iného vozidla vo vlastníctve poškodeného/v rodine
a pod., ako aj to, či medzi žalobcom a poškodeným došlo k platnému predĺženiu Nájomnej zmluvy
1 a Nájomnej zmluvy 2, nakoľko preberací protokol vo všeobecnosti nemožno považovať za dodatok
k nájomnej zmluve. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.10.2019,
sp. zn. 3Cob/81/2019, ako aj rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.10.2016, sp. zn.
14C/556/2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.03.2018, sp.
zn. 9Co/193/2017. Pokiaľ ide o nájom náhradných vozidiel, žalovaný nesúhlasí s dĺžkou nájmu, nakoľko
tá ani nekopíruje dĺžku vykonávanej opravy poškodeného vozidla. Keby aj dĺžka nájmu náhradných
vozidiel kopírovala dobu, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v servise, je potrebné uvedené dve
skutočnosti od seba odčleniť a nárok na refundáciu nákladov vynaložených poškodeným na nájom
náhradných vozidiel posudzovať ako samostatný nárok nezávislý od iných veličín a právnych skutočností
(ako napr. dĺžka trvania opravy), nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že tieto dve veličiny
sa nutne musia prekrývať. To znamená, že aj keď oprava trvala určitý počet dní, nie je úlohou súdu sa
bez ďalšieho s týmto stotožniť (a túto dobu vzťahovať ako účelnú a nevyhnutnú aj na nájom náhradných
vozidiel), ale posúdiť a zvážiť jednotlivé úkony, dni, prestoje a pod. Žalovaný uznal ako obvyklý a účelný
nájom náhradných vozidiel v dĺžke 15 dní, a to s ohľadom na technologické postupy a normohodiny
uvedené vo faktúre za opravu vystavenej servisom. Súčasne na základe faktúry za opravu boli práce
na oprave poškodeného vozidla realizované v rozsahu 10,8 hod. Žalovanému preto nie je zrejmé, prečo
oprava poškodeného vozidla trvala do 13.12.2021. Za podstatný časový moment (v prípade, ak bude
súd prvej inštancie vychádzať z premisy, že nájom náhradných vozidiel je nevyhnutný a účelný počas
58C/11/2024
6
celej doby trvania opravy, hoci žalovaný má za to, že uvedené časové momenty sa vzájomne
nepodmieňujú a neprekrývajú) je potrebné považovať moment, kedy bola oprava poškodeného
vozidla servisom skutočne ukončená. Za týmto účelom žalovaný navrhol vykonať aj dokazovanie,
a to výsluchom povereného zamestnanca servisu, výsluchom poškodeného a oboznámením listín
založených v spise (napr. faktúra za opravu poškodeného vozidla). Vzhľadom na vyššie uvedené
nezrovnalosti mal žalovaný za to, že je potrebné podrobne preskúmať priebeh procesu opravy
poškodeného vozidla tak, aby doba trvania opravy poškodeného vozidla bola obvyklá a poistné plnenie
zodpovedalo účelne vynaloženým nákladom. Žalovaný poukázal, že z povinného zmluvného poistenia
nemôžu byť hradené náklady na nájom náhradných vozidiel, ktoré poškodený vynaložil z dôvodu, že
tretia osoba zapríčinila prieťahy pri vykonávaní opravy poškodeného vozidla. Inými slovami, nemôže
byť na ťarchu žalovaného skutočnosť, že niekto iný zapríčinil, že oprava poškodeného vozidla trvala
dlhšie, ako je obvyklé. V danom prípade je potrebné skúmať, kto / čo zapríčinil / zapríčinilo prieťahy pri
oprave poškodeného vozidla a za tieto prieťahy by subjekt, ktorý ich zapríčinil, mal niesť zodpovednosť
namiesto žalovaného. Žalovaný zároveň poukázal na to, že svojím postupom k prieťahom pri oprave
poškodeného vozidla neprispel, obhliadka poškodeného vozidla bola z jeho strany vykonávaná bez
zbytočného odkladu po tom, ako bol na ne vyzvaný. Úlohou povinného zmluvného poistenia nie je
krytie akýchkoľvek škôd vzniknutých na poškodenom vozidle a zapríčinených akýmkoľvek subjektom,
ale len takých škôd, ktorých refundácia z povinného zmluvného poistenia je nevyhnutná a účelná
na dosiahnutie stavu pred dopravnou nehodou a ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkou vozidla.
Uvedené obdobne platí aj na úhradu nákladov vynaložených poškodeným na nájom náhradných
vozidiel, nakoľko úlohou a zmyslom povinného zmluvného poistenia je krytie o.i. vecných škôd, ktoré
vznikli v súvislosti s prevádzkou poisteného vozidla, a ktorých náhrada je nevyhnutná a účelná.
Zodpovedný subjekt, t. j. poisťovňa ako žalovaný je povinný nahradiť skutočnú škodu spočívajúcu v
nákladoch na zapožičanie či prenájom vozidla prevyšujúcu náklady na prevádzku vlastného vozidla len
v rozsahu účelne vynaložených nákladov na požičané náhradné vozidlo, t. j. v sadzbách obvyklých pre
vozidlo porovnateľné s poškodeným vozidlom a po dobu obvyklú prenájmu. Je v súlade s uvedenou
myšlienkou, ak od poškodeného poisťovateľ požaduje obozretnosť pri nájme náhradného vozidla, jeho
nevyhnutnosť, účelnosť a hospodárnosť. Žalovaný aj naďalej trvá na záveroch likvidácie predmetnej

poistnej udalosti, nakoľko poškodenému svedčal nárok na poistné plnenie len za dobu, ktorá je obvyklá
na opravu poškodeného vozidla, pričom túto dobu vyhodnotil žalovaný na základe záverov likvidácie,
predložených dokumentov a dôkazov na dobu 15 dní, ktorú považuje za dostatočnú a primeranú
rozsahu poškodenia poškodeného vozidla. Žalovaný okrem iného v odpore namietal aj nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to predovšetkým z dôvodu, že zo žalobcom predložených dôkazov
jednoznačne nevyplýva, kto bol / je vlastníkom náhradného vozidla 1 a náhradného vozidla 2, t. j.
či sú predmetné náhradné vozidlá priamo vo vlastníctve žalobcu, prípadne leasingovej spoločnosti
(ak je náhradné vozidlo predmetom financovania) a pod. Práve od zistenia toho, kto bol vlastníkom
náhradného vozidla v čase uzavretia Nájomnej zmluvy 1 a Nájomnej zmluvy 2 závisí, či bol žalobca
oprávnený náhradné vozidlá prenajať, resp. či bol na takýto právny úkon povinný vopred si vyžiadať
súhlas od vlastníka náhradných vozidiel, a teda, či bol vôbec žalobca oprávnený uzavrieť Nájomnú
zmluvu 1 a Nájomnú
58C/11/2024
7
zmluvu 2 s poškodeným a prenechali mu do dočasného užívania náhradné vozidlo 1 a náhradné
vozidlo 2. Žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie vyzval žalobcu na predloženie dôkazov viažucich
sa k vlastníctvu náhradné vozidlo 1 a náhradné vozidlo 2 a preukázanie tak oprávnenia žalobcu
prenechali tieto vozidlá do užívania tretej osobe. V prípade, ak bol žalobca oprávnený náhradné vozidlá
prenajať iba s predchádzajúcim súhlasom vlastníka náhradných vozidiel, je žalobca povinný splnenie
tejto podmienky v súdnom konaní preukázať. Nakoľko (domnelé) nároky na náhradu škody uplatnené
žalobcom v tomto konaní nie sú tvrdené, špecifikované a ani preukázané, nevznikol žalobcovi nárok ani
na príslušenstvo tejto škody. Žalovaný preto popieral (domnelý) nárok žalobcu na úhradu príslušenstva
v uplatnenom rozsahu a rozporuje ho čo do dôvodu a výšky. S poukazom na vyššie uvedené nemá
žalobca voči žalovanému nárok na úhradu príslušenstva v uplatnenom rozsahu a žalovaný týmto
popiera nárok žalobcu na ich úhradu. Ďalej žalovaný vziesol aj námietku premlčania. Zo správy o
nehode zo dňa 03.11.2021 vyplýva, že škodová udalosť nastala dňa 03.11.2021 a bola nahlásená
žalovanému dňa 03.11.2021. Správa o nehode je zároveň jednoznačným dôkazom o tom, kedy
poškodený nadobudol vedomosť o osobe škodcu a o jeho povinnom zmluvnom poisťovateľovi (uvedené
vyplýva aj z povinnosti účastníkov dopravnej nehody preukázať si bezprostredne po dopravnej nehode
navzájom svoju totožnosť; poškodený teda nadobudol vedomosť o osobe škodcu a o jeho povinnom
zmluvnom poisťovateľovi bezprostredne po dopravnej nehode, z ktorej škoda vznikla). Vzhľadom na
obsah a formuláciu Nájomnej zmluvy 1, je zrejmé, že poškodený v deň jej uzavretia vedel, aká bude
doba nájmu a aká je výška denného nájomného za nájom náhradného vozidla 1 (na základe Nájomnej
zmluvy 1). Poškodený teda v deň uzavretia Nájomnej zmluvy 1 vedel, v akej výške bude nájomné
za nájom náhradného vozidla 1 (ktoré ním bolo, resp. malo byť, vynaložené v dôsledku nemožnosti
užívať vlastné poškodené vozidlo), a teda si tento nárok (ako škodu, ktorá mu v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou vznikla), mohol voči žalovanému uplatniť na súde v prvý deň po uzavretí Nájomnej
zmluvy 1 (t. j. dňa 04.11.2021). V rovnakom momente začala poškodenému plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku na súde, ktorá uplynula dňa 04.11.2023. Ak bol nárok
poškodeného (resp. žalobcu) uplatnený na súde po 04.11.2023, bol uplatnený po uplynutí premlčacej
doby. Z potvrdenia súdu prvej inštancie vyplýva, že návrh na začatie konania bol na súd doručený dňa
23.11.2023. Z uvedeného je teda zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby. Premlčanie je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktorého dôsledkom je, že
nie je možné priznať právo, pokiaľ druhá strana vznesie námietku premlčania. Ak došlo k platnému
uplatneniu námietky premlčania, má to za následok, že súd nemôže premlčané právo priznať. Námietka
premlčania je hmotnoprávnou námietkou podľa § 152 CSP (hmotnoprávna námietka je právny úkon
strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany). Na základe vyššie uvedeného má
žalovaný za to, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný. Žalovaný preto vzniesol námietku premlčania
voči žalobcom uplatnenému (domnelému) nároku na náhradu škody, a to v celom jeho rozsahu. Na
základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu a
uložil žalobcovi povinnosť nahradili žalovanému trovy konania v rozsahu 100%
58C/11/2024
8
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replika) uviedol, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný, čo do
istiny ako aj príslušenstva; žalobca riadne preukázal účelnosť vynaložených nákladov za dobu prenájmu
náhradného vozidla; žalobca je aktívne legitimovaný; nárok nie je premlčaný a úrok z omeškania
je dôvodný vzhľadom na existenciu istiny. K účelnosti vynaložených nákladov za dobu prenájmu
náhradného vozidla žalobca uviedol, že popiera tvrdenie žalovaného, ktorým má za to, že náklady

súvisiace so zaobstaraním si náhradného motorového vozidla v období od 03.11.2021 do 13.12.2021
neboli nutné a účelne vynaložené. Žalobca mal za to, že doba prenájmu za náhradné motorové vozidlo
bola nevyhnutná a primeraná, poškodenému z dopravnej nehody vznikla poškodením veci škoda na
majetku, čím došlo k naplneniu zákonných podmienok, týkajúcich sa práva na náhradu škody podľa
PZP v prospech poškodeného. V predmetnej veci je nesporné, že právny predchodca žalobcu bol
poškodeným subjektom z dopravnej nehody zo dňa 03.11.2021. Nakoľko vinník dopravnej nehody mal
uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným, žalovaný bol povinný namiesto vinníka dopravnej
nehody plniť poškodenému nároky na náhradu škody, vzniknutej poškodením motorového vozidla.
Keďže do nároku na náhradu škody jednoznačne patrí aj škoda, súvisiaca s vynaloženými nákladmi za
prenájom náhradného motorového vozidla, mal žalobca za to, že nárok žalobcu je v úplnosti dôvodný
a v súlade s ustanoveniami zákona o povinnom zmluvnom poistení. Keďže poistná udalosť nastala dňa
03.11.2021 právnemu predchodcovi žalobcu ako poškodenému, vznikol voči poisťovni vinníka dopravnej
nehody, t.j. žalovanému nárok na plnenie. Právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku,
vzniknutú z titulu náhrady škody, tj. náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného
vozidla, čím je aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní plne odôvodnená. Žalovaný
akceptoval škodu súvisiacu s vynaloženými nákladmi za prenájom náhradného motorového vozidla,
keďže čiastočné poistné plnenie vo výške 528,49 EUR uhradil. Žalobca sa v danom konaní domáha preto
zaplatenia neoprávnene krátenej čiastky v zmysle vystavenej faktúry vo výške 911,51 EUR. Na základe
Zmluvy č. 1 o prenájme motorového vozidla zo dňa 03.11.2021, uzatvorenej medzi žalobcom ako
prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, žalobca dňa 24.11.2021 vystavil právnemu predchodcovi
žalobcu (poškodenému) faktúru č. X-XXXXXX na sumu 792,- EUR s DPH za prenájom náhradného
motorového vozidla Toyota Yaris, biela met, Ev. č. G. XXXVU za obdobie od 03.11.2021 do 24.11.2021.
Cena prenájmu za 1 deň bola dojednaná vo výške 30,- EUR bez DPH, celkovo za 22 dní, za ktoré
právny predchodca žalobcu užíval náhradné motorové vozidlo predstavoval prenájom vo výške 792,EUR s DPH (22 x 30 + 20%). Na základe Zmluvy č. 2 o prenájme motorového vozidla zo dňa
26.11.2021, uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, žalobca
dňa 13.12.2021 vystavil právnemu predchodcovi žalobcu (poškodenému) faktúru č. 1-210434 na sumu
648,- EUR s DPH za prenájom náhradného motorového vozidla Toyota Yaris, biela met, Ev. č. G.
XXXXO za obdobie od 26.11.2021 do 13.12.2021. Cena prenájmu za 1 deň bola dojednaná vo výške
30,- EUR bez DPH, celkovo za 18 dní, za ktoré právny predchodca žalobcu užíval náhradné motorové
vozidlo predstavoval prenájom vo výške 648,- EUR s DPH (18 x 30 + 20%). Právny predchodca žalobcu
nevyhnutne a v dôsledku škodovej udalosti musel vstúpiť do záväzkovo právneho vzťahu s osobou,
ktorej predmetom podnikania je prenájom motorových vozidiel. Ako vyplýva aj z odporu žalovaného,
žalovaný nespochybňuje toto právo žalobcu, avšak namieta dobu trvania nájmu. Právny predchodca
žalobcu (poškodený)
58C/11/2024
9
po dopravnej nehode umiestnil nepojazdné poškodené motorové vozidlo do servisu dňa 03.11.2021
a vozidlo kontinuálne zotrvávalo v servise až do ukončenia opravy do dňa 13.12.2021. Žalovaný
zdĺhavo vykonával proces obhliadok a kalkulácie rentability opravy z originálnych náhradných dielov.
Šetrenie právneho predchodcu žalovaného bolo ukončené vyhlásením totálnej škody dňa 24.11.2021
pre neekonomickosť. Dňa 24.11.2021 právny predchodca žalobcu (poškodený) odovzdal prenajaté
motorové vozidlo žalobcovi, avšak podal voči rozhodnutiu žalovaného odvolanie. Žalovaný odvolaniu
vyhovel a nakoniec opravu vozidla dňa 26.11.2021 povolil. Tento celý proces trval 22 dní. Počas
doby medzi vyhlásením totálnej škody a časom zmeny rozhodnutia poškodený vrátil náhradné
motorové vozidlo (24.11.2021 - 26.11.2021). Následne keď dňa 26.11.2021 žalovaný opravu vozidla
povolil, poškodený si opäť prenajal motorové vozidlo od žalobcu a prenájom motorového vozidla
bol ukončený dňa 13.12.2021, dňom ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla. Žalobca
tvrdil, že uplatnená škoda, ktorá mu vznikla vo výške nájmu vozidla v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou, je uplatňovaná výlučne za obdobie, od kedy motorové vozidlo nepoužíval do skončenia
opravy. Žalovaný si stanovil v danom prípade na opravu 15 dní. Aj Krajský súd v Košiciach, sp.
zn. 3Cob/91/2019 zo dňa 17.08.2021 konštatuje, že doba prenájmu náhradného motorového vozidla
nemôže byť stanovená iba dobou samotných úkonov opravy poškodeného motorového vozidla, ale
aj inými nevyhnutnými okolnosťami spojenými s touto opravou, napr. dobou čakania na náhradné
diely. Samotná doba nevyhnutnej opravy poškodeného motorového vozidla, počas ktorej vzniká
poškodenému nárok na prenájom náhradného motorového vozidla sa totiž neposudzuje len z hľadiska
čistého času vynaloženého na opravu, tak ako to posudzuje žalovaný. Počas doby nevyhnutnej
opravy poškodeného motorového vozidla je totiž potrebné prihliadnuť aj na iné objektívne okolnosti

vyskytujúce sa nezávisle od vôle servisu, ktoré daný servis nemôže ovplyvniť. Žalobca ako poškodený,
plniaci si svoje povinnosti voči poisťovni, nemôže sa dostať do situácie, aby v jeho neprospech
bola vyhodnocovaná dĺžka trvania opravy, ktorú on ovplyvniť nemôže a ani do situácie, aby robil
„výberové konanie“, ktorá opravovňa vykoná opravu rýchlejšie. Právny predchodca žalobcu nemohol
ovplyvniť dĺžku trvania opravy. Taktiež práve žalovaný od 03.11.2021 do 24.11.2021 vykonával zdĺhavo
proces obhliadok. Žalobca nerozumie, prečo žalovaný priznal poškodenému prenájom len 15 dní, keď
len šetrenie žalovaného trvalo do 24.11.2021 (1 prenájom) 22 dní. Právny predchodca si teda dňa
26.11.2021 opäť prenajal motorové vozidlo, keď žalovaný povolil opravu poškodeného motorového
vozidla. Žalobca predložil do konania aj fotografiu poškodeného motorového vozidla na dokreslenie
rozsahu opravy. V tejto súvislosti žalobca tiež uviedol, že oprava motorového vozidla prebiehala v
dobe vrcholiacej pandémie Covid 19, kedy sa chronicky predlžovali administratívne procesy zo strany
poisťovní, nakoľko mnoho poverených zamestnancov pracovalo z domu, prípadne čerpali PN. Rovnako
sa predlžovali doby dodávania náhradných dielov, čo bolo spôsobené narušením medzinárodných
logistických trás. Na podporu svojich tvrdení žalobca tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 7Co/41/2021 zo dňa 08.09.2021. Podľa názoru žalobcu nevyhnutnou dobou je doba od
odovzdania vozidla na opravu až do skončenia opravy t. j. po dobu, kedy poškodený nemôže objektívne
požívať motorové vozidlo (príloha faktúry z opravy, zákazkový list). Žalobca tým, že odovzdal poškodené
motorové vozidlo do opravy, neporušil nič, čo by bránilo náhrade škody, po ktorú nemohol motorové
vozidlo užívať. Nevyhnutnú dobu potreby prenájmu nie je
58C/11/2024
10
možné stotožňovať s potrebou vykonania prác na oprave motorového vozidla. Nevyhnutnou dobou je
doba, po ktorú nemohol poškodený objektívne motorové vozidlo užívať, pretože vozidlo bolo odovzdané
na vykonanie opravy. Žalobca považuje za preukázané, že nárok na náhradu škody bol uplatnený
dôvodne. Vozidlo bolo odovzdané v dôsledku poistnej udalosti na opravu a po oprave bolo odovzdané
právnemu predchodcovi žalobcu a za dobu kedy vozidlo nemohol používať, zaplatil nájomné v obvyklej
výške, čo je škodou vzniknutou v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Žaloba tiež uviedol, že v
zmysle čl. III Zmluvy o prenájme motorových vozidiel bod 3.: ,,Prenájom motorového vozidla je ukončený
riadnym odovzdaním vozidla Nájomcom prenajímateľovi a podpisom Odovzdávacieho protokolu - koniec
nájmu.“ Prenájom motorového vozidla č. 1 bol ukončený dňa 24.11.2021 podpisom odovzdávajúceho
protokolu zo strany prenajímateľa a nájomcu. Prenájom motorového vozidla č. 2 bol ukončený dňa
13.12.2021 podpisom odovzdávajúceho protokolu zo strany prenajímateľa a nájomcu. K nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu žalobca uviedol, že žalovaný tvrdí, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný v predmetnom spore, nakoľko z predložených dokladov jednoznačne nevyplýva, kto bol
vlastníkom náhradného vozidla č. 1 a tiež č. 2. Žalobca predložil do konania technické preukazy oboch
náhradných motorových vozidiel, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vlastníkom motorových vozidiel
bol žalobca. K premlčaniu uplatňovaného nároku žalobca uviedol, že sporové strany sa rozchádzajú v
tvrdení, týkajúceho sa nadobudnutia vedomosti o výške vzniknutej škody. Právny predchodca žalobcu
užíval náhradné motorové vozidlo do 13.12.2021. Právny predchodca žalobcu sa mohol o výške škody
dozvedieť najskôr v deň odovzdania náhradného motorového vozidla t. j. dňa 13.12.2021 a nie v deň
prebratia náhradného vozidla ako to uvádza žalovaný. Až vystavením a podpísaním odovzdávacieho
protokolu je škoda objektívne vyčíslená v peniazoch, s možnosťou uplatnenia na súde, t.j. ide o
rozhodujúci okamih, kedy sa žalobca resp. poškodený ako jeho právny predchodca dozvedel o výške
škody z hľadiska premlčania. Žalobca tvrdil, že žalobný návrh bol podaný včas, a to pred uplynutím
2 - ročnej subjektívnej premlčacej lehoty (uplynutie by nastalo dňa 14.12.2021). Vzhľadom k tomu, že
žaloba bola podaná dňa 23.11.2023, bola podaná ešte pred uplynutím 2 - ročnej subjektívnej premlčacej
lehoty. K námietke uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne so sumy 911,51 EUR od
05.03.2022 do zaplatenia žalobca uviedol, že požadovaný úrok z omeškania je zákonný a žalobca ho
odôvodňuje v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca mal za to, že istina vo výške 911,51
EUR ako suma, ktorú žalovaný neuhradil v lehote 15 dní od dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti,
je dôvodná. Nakoľko žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a výšku škody neoprávnene krátil, žalobca
sa domáha zaplatenia úroku z omeškania až od 05.03.2022 t.j. 16 - deň po ukončení šetrenia poistnej
udalosti do zaplatenia. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 17.02.2022 bolo oznámené,
že žalovaný dňa 17.12.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti, t.j. žalovaný bol povinný do 04.03.2022
uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu vzniknutú škodu. Nakoľko škoda nebola uhradená v celom
rozsahu do pätnástich dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, žalobcovi vznikol popri istine aj nárok
na úhradu úroku z omeškania. Žalobca mal za to, že žalovaný je povinný znášať následky nesprávneho
posúdenia svojej povinnosti, čo do poskytnutia poistného plnenia, a to vrátane povinnosti zniesť stav,

kedy sa v prípade poskytnutia skráteného plnenia dostane do omeškania. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel.
58C/11/2024
11
4. Žalovaný v duplike uviedol, že právnym základom uplatneného nároku sú Nájomné zmluvy a nie
odovzdávacie protokoly k Nájomným zmluvám. Z tohto dôvodu žalovaný opakovane zdôraznil, že
v zmysle Nájomnej zmluvy 1 a Nájomnej zmluvy 2 predstavovala doba nájmu náhradných vozidiel
spolu 25 dní (a nie 40 dní ako vyplýva zo žaloby a repliky, resp. žalobcom predložených dôkazov), z
ktorých žalovaný považoval za nevyhnutný a účelný (s ohľadom na poškodeným predložené podklady,
resp. vyjadrenia) nájom v trvaní 15 dní. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že prenájom
náhradného motorového vozidla je síce v zmysle judikatúry (R 7/92) považovaný za skutočnú škodu,
teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu,
avšak pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku je potrebné prihliadať na skutočnosti
uvádzané v judikáte R 7/92. Žalovaný v zmysle uvedeného opakovane poukázal na judikatúru
súdov najvyššej inštancie, ktorá sa výslovne zaoberá problematikou účelnosti vynaložených nákladov
spojených s nájmom náhradného motorového vozidla: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 01.06.2015, sp. zn. 25 Cdo 4868/2014, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
28.02.2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.06.2016, sp.
zn. 1Cob/85/2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2016, sp. zn.
3MCdo 3/2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.03.2010, sp. zn. 25 Cdo
3911/2007, rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV. ÚS 2043/17. Žalovaný uznal ako
obvyklý a účelný nájom náhradných vozidiel v dĺžke 15 dní, a to s ohľadom na technologické postupy
a normohodiny uvedené vo faktúre za opravu vystavenej servisom (na základe faktúry za opravu boli
práce na oprave poškodeného vozidla realizované v rozsahu 10,8 hod.). Žalovanému preto nie je
zrejmé, prečo oprava poškodeného vozidla trvala až do 13.12.2021. Žalobca v replike uviedol, že oprava
poškodeného vozidla prebiehala v dobe vrcholiacej pandémie Covid 19, kedy sa údajne chronicky
predlžovali administratívne procesy zo strany poisťovní, nakoľko mnoho poverených zamestnancov
pracovalo z domu, prípadne čerpali PN a rovnako sa údajne predlžovali doby dodávania náhradných
dielov, čo bolo spôsobené narušením medzinárodných logistických trás. Žalovaný v tejto súvislosti
uviedol, že žalobca tieto skutkové tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, hoci ho v tejto súvislosti
zaťažovalo dôkazné bremeno. Žalovaný navrhol v konaní vykonať výsluch štatutára autoservisu, ktorý
opravu poškodeného vozidla vykonal, resp. výsluch ním poverenej osoby, ktorá opravu vozidla vykonala,
a to za účelom objasnenia dôvodov dĺžky opravy poškodeného vozidla a skúmať napr. kedy a za akých
podmienok a v akých intervaloch boli objednávané náhradné diely na poškodené vozidlo, vykonávané
obhliadky, podaná žiadosť o vystavenie krycieho listu, z akého dôvodu vznikali neúmerné odstupy medzi
jednotlivými úkonmi vykonávanými servisom pri oprave vozidla a pod. Ak sa preukáže, že neúmerne dlhú
dobu opravy poškodeného vozidla zapríčinil svojim postupom servis, žalovaný nevidí dôvod, prečo by
mal za tento čas žalobcovi (ako právnemu nástupcovi poškodeného) poskytnúť kompenzáciu (nakoľko
žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil prieťahy pri oprave poškodeného vozidla a poskytnutie poistného
plnenia aj za tento čas by bolo proti podstate povinného zmluvného poistenia). V nadväznosti na vyššie
uvedené mal žalovaný za to, že je potrebné podrobne preskúmať priebeh procesu opravy poškodeného
vozidla tak, aby doba trvania opravy poškodeného vozidla bola obvyklá a poistné plnenie zodpovedalo
účelne
58C/11/2024
12
vynaloženým nákladom. Žalovaný poukázal na to, že z povinného zmluvného poistenia nemôžu byť
hradené náklady na nájom náhradných vozidiel, ktoré poškodený vynaložil z dôvodu, že tretia osoba
zapríčinila prieťahy pri vykonávaní opravy poškodeného vozidla. Inými slovami, nemôže byť na ťarchu
žalovaného skutočnosť, že niekto iný ako škodca zapríčinil, že oprava poškodeného vozidla trvala
dlhšie, ako je obvyklé. Žalovaný tiež opätovne poukázal na to, že je potrebné skúmať, či poškodený
skutočne (údajne) počas doby v zmysle žalobcom doložených Nájomných zmlúv potreboval mať k
dispozícii náhradné vozidlá, či svoje potreby nemohol uspokojovať bez potreby použitia svojho vozidla,
prípadne s použitím iného motorového vozidla - napr. druhého vozidla v spoločnosti a pod. V tomto smere
žalovaný odkázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.10.2019, sp. zn. 3Cob/81/2019,
ako aj rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.10.2016, sp. zn. 14C/556/2015 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.3.2018, sp, zn. 9Co/193/2017 a
rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.10.2018, sp. zn. 23Cb/66/2015. Nájom náhradného
vozidla má poškodenému pokryť len nevyhnutné obdobie, počas ktorého nedokáže svoje pracovné

potreby uspokojovať inak. Je preto potrebné skúmať, či poškodený nevyhnutne potreboval náhradné
vozidlá počas celej doby (na aké účely, z akých dôvodov, či bol / nebol schopný zabezpečiť svoju
prepravu iným spôsobom, a pod.), za ktorú si žalobca uplatňuje nárok na náhradu skutočnej škody.
Žalobca v konaní nepreukázal, že poškodený (vôbec) náhradné vozidlá potreboval, a to nevyhnutne
počas celej doby, kedy bolo jeho poškodené vozidlo v servise; ako poškodený zabezpečoval svoju
prepravu v dňoch medzi škodovou udalosťou, pri ktorej bolo jeho vozidlo poškodené a prenajatím
náhradných vozidiel; na aký účel / z akého dôvodu poškodený potreboval mať k dispozícii náhradné
vozidlá vo vymedzenom čase; aké cesty (odkiaľ - kam, kedy, v akom rozsahu, ako dlho trvali)
poškodený s náhradnými vozidlami vykonal; vysvetlenie, prečo si poškodený nedokázal svoje potreby
(prepravu) uspokojiť inak ako nájmom náhradných vozidiel; že náklady na nájom náhradných vozidiel
boli poškodeným vynaložené; že náklady na nájom náhradných vozidiel boli poškodeným vynaložené
nevyhnutne a účelne; či poškodený náhradné vozidlá v čase požičania náhradných vozidiel v zmysle
Nájomných zmlúv reálne používal (a teda, či sa zo strany poškodeného, resp. žalobcu nejednalo o
fiktívny nájom za účelom generovania ďalšej škody); a to napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažuje
dôkazné bremeno. Nakoľko žalobca vyššie uvedené skutočnosti v konaní hodnoverným spôsobom
nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho sú jeho tvrdenia nepreukázané. Žalovanému
teda (obdobne ako v prípade otázky právneho základu uplatňovaného nároku a vecnej legitimácie),
nevznikla povinnosť účinne popierať tvrdenia žalobcu, nakoľko tie neboli z jeho strany preukázané.
Úlohou povinného zmluvného poistenia nie je hradiť akékoľvek nároky poškodených, ale len tie, ktoré
vznikli v príčinnej súvislosti s prevádzkou (poisteného) vozidla, sú preukázané a nevyhnutne a účelne
vynaložené. Žalovaný poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa otázky vzniku nároku na
náhradu škody z prenájmu náhradného vozidla, pričom z judikatúry slovenských a českých súdov
vyplýva, že nárok poškodeného na náhradu nákladov takto vynaložených je daný len vtedy, ak je tento
prenájom náhradného vozidla poškodeným možné považovať za nutný a účelný. Je pritom povinnosťou
súdu prvej inštancie (v každom jednom prípade) skúmať, či tieto dve elementárne podmienky sú splnené.
Za účelom preukázania týchto dvoch podmienok je žalobca povinný produkovať dôkazy, a teda svoje
skutkové tvrdenia o nutnosti a účelnosti
58C/11/2024
13
nájmu náhradného vozidla adekvátnym spôsobom preukázať. Čo sa týka námietky premlčania, žalovaný
nesúhlasil so záverom žalobcu, podľa ktorého bolo možné vyčísliť nárok žalobcu až v momente
vystavenia odovzdávacích protokolov. Žalovaný tvrdil, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný.
Vzhľadom na obsah a formuláciu Nájomnej zmluvy 1 je zrejmé, že poškodený v deň jej uzavretia
vedel, aká bude doba nájmu a aká je výška denného nájomného za nájom náhradného vozidla 1 (na
základe Nájomnej zmluvy 1). Poškodený teda v deň uzavretia Nájomnej zmluvy 1 vedel, v akej výške
bude nájomné za nájom náhradného vozidla 1 (ktoré ním bolo, resp. malo byť, vynaložené v dôsledku
nemožnosti užívať vlastné poškodené vozidlo, ktoré bolo v danom čase v servise), a teda si tento nárok
(ako škodu, ktorá mu v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou vznikla), mohol voči žalovanému
uplatniť na súde v prvý deň po uzavretí Nájomnej zmluvy 1 (t. j. dňa 04.11.2021). V rovnakom momente
začala poškodenému plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku na
súde, ktorá uplynula dňa 04.11.2023. Ak bol nárok poškodeného (resp. žalobcu) uplatnený na súde po
04.11.2023, bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi neprináležia
úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaný nikdy do omeškania nedostal. Žalovaný mal za to, že Ústavný
súd SR v nálezoch, na ktoré žalobca odkazoval v replike, poukázal na určité aspekty, s ktorými sa má
Najvyšší súd SR, resp. krajský súd pri (opakovanom) rozhodovaní o tomto nároku zaoberať a ktoré má
posúdiť (tzn. najvyššiemu súdu a krajskému súdu naznačil smer, ktorým sa má pri svojom myšlienkovom
postupe uberať), pričom v bode č. 43 Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa
14.10.2021, resp. v bode 46. Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021
výslovne uviedol nasledovné: „Je preto potrebné vec právne posúdiť aj v týchto súvislostiach, čo
dovolací súd dosiaľ neučinil. Vzhľadom na vzťah medzi najvyšším súdom a ústavným súdom vyriešenie
položených otázok nateraz ústavný súd prenecháva najvyššiemu súdu, kedy však ústavný súd od
najvyššieho súdu očakáva, že najvyšší súd domyslí už uvedené dôsledky a sťažovateľovi poskytne
konkrétnu odpoveď, ktorá navyše povedie k správnej interpretácii a aplikácii dotknutých ustanovení
zákona, čím sa zároveň zabezpečí aj plný effet utile smernice.“ Totožné konštatovanie sa nachádza
aj v bode 44. Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 215/2020-36 zo dňa 28.10.2021. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že Ústavný súd SR otázku úrokov z omeškania definitívne nevyriešil, ale ponechal
zodpovedanie tejto otázky v gescii Najvyššieho súdu SR, resp. krajského súdu (ktorý sa bez náležitého
odôvodnenie nemôže od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR odchýliť). Na základe uvedeného

žalovaný navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu a uložil žalobcovi povinnosť nahradili
žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: správa
o dopravnej nehode dňa 03.11.2021, zmluva o prenájme motorových vozidiel zo dňa 03.11.2021,
preberací protokol zo dňa 03.11.2021, odovzdávací protokol zo dňa 24.11.2021, zmluva o prenájme
motorových vozidiel zo dňa 26.11.2021, preberací protokol zo dňa 26.11.2021, odovzdávací protokol
zo dňa 13.12.2021, faktúra č. X-XXXXXX zo dňa 24.11.2021, faktúra č. X-XXXXXX zo dňa 13.12.2021,
podanie žalovaného označené ako „Vec: Vybavenie škodovej udalosti“ zo dňa 17.02.2022, zmluva o
postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2023, faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 13.12.2021 spolu s dodacím
listom, osvedčenie
58C/11/2024
14
o evidencii vozidla Toyota Yaris, biela met. EV č.: G., osvedčenie o evidencii vozidla Toyota Yaris, biela
met. EV č.: G. XXXVU, fotografia poškodeného motorového vozidla, zákazkový list zo dňa 03.11.2021.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: v konaní bolo nesporné, že dňa
03.11.2021 o 12:30 hod. došlo na ulici H. I. G. k škodovej udalosti, v rámci ktorej došlo k stretu
vozidla značky Hyundai i 10, EČV: G. XXX L., ktorého vlastníkom a vodičom v čase škodovej udalosti
bola I. E., bytom: K. XXXXX/XX, XXX XX G., dátum narodenia: 16.11.1951 (poškodená) a vozidla
značky Škoda Fabia, EČV: G. XXX P., ktorého vodičom bola O. N., bytom: H. XXXX/XX, XXX XX
G. a ktorého vlastníkom v čase škodovej udalosti bol K. N., bytom: H. XXXX/XX, XXX XX G.,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, ktorý mal vozidlo povinne zmluvne poistené u právneho predchodcu
žalovaného (poistený). Poškodený si nechal svoje vozidlo opraviť, pričom opravu vykonala spoločnosť
Servisnm s. r. o. (predtým spoločnosť Hadvo, s. r. o.), so sídlom: ul. 29. augusta 1524/24, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 44 957 459, za ktorú bola následne vystavená faktúra za opravu č. XXXXXXXXX zo dňa
13.12.2021 vo výške 1.886,81 EUR; úhrada tejto faktúry nebola sporná. Nesporná bola aj čiastočná
úhrada škody za nájom náhradných vozidiel (ktorú si žalobca uplatnil v celkovej výške 1.440 Eur) vo
výške 528,49 Eur.
7. Zo zmluvy o prenájme motorových vozidiel zo dňa 03.11.2021 súd zistil, že poškodený si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo značky Toyota Yaris, biela met., EČV: G. XXX I., pričom denné nájomné
predstavovalo sumu vo výške 30 EUR bez DPH / 1 deň nájmu (36 EUR s DPH). V zmysle čl. III bod 1.
nájomnej zmluvy, táto Zmluva sa dojednáva na dobu určitú od 03.11.2021 do 12.11.2021. V zmysle čl.
III bod 2. nájomnej zmluvy, zmluvný vzťah zaniká: uplynutím doby uvedenej v č. III bod 1. od podpisu
tejto Zmluvy; vzájomnou dohodou oboch strán; okamžitým odstúpením Prenajímateľa od Zmluvy z
dôvodu porušenia tejto Zmluvy alebo VOP Nájomcom. V zmysle čl. III bod 3. nájomnej zmluvy, prenájom
motorového vozidla je ukončený riadnym odovzdaním vozidla Nájomcom Prenajímateľovi a podpisom
Odovzdávacieho protokolu - koniec nájmu. Z preberacieho protokolu zo dňa 03.11.2021 súd zistil, že
vozidlo značky Toyota Yaris, biela met., EČV: G. XXX I. bolo poškodenému odovzdané dňa 03.11.2021.
Odhadovaný koniec nájmu vozidla bol uvedený: 12.11.2021. V bode 2. preberacieho protokolu bolo
uvedené, že koniec nájmu bude potvrdený v ukončovacom protokole označenom tiež ako „Koniec nájmu
motorového vozidla“. Z odovzdávacieho protokolu zo dňa 24.11.2021 súd zistil, že vozidlo značky Toyota
Yaris, biela met., EČV: G. XXX I. poškodený odovzdal žalobcovi dňa 24.11.2021. Z faktúry č. X-XXXXXX
súd zistil, že táto bola žalobcom vystavená dňa 24.11.2021, splatná dňa 10.12.2021, pričom žalobca
fakturoval poškodenému prenájom motorového vozidla Toyota Yaris, biela met., EČV: G. XXX I. za
obdobie od 03.11.2021 do 12.11.2021 vo výške 792 EUR s DPH.
8. Zo zmluvy o prenájme motorových vozidiel zo dňa 26.11.2021 súd zistil, že poškodený si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo značky Toyota Yaris, biela met., EČV: G. XXX B., pričom denné nájomné
predstavovalo sumu vo výške 30 EUR bez DPH / 1 deň
58C/11/2024
15
nájmu (36 EUR s DPH). V zmysle čl. III bod 1. nájomnej zmluvy, táto Zmluva sa dojednáva na
dobu určitú od 26.11.2021 do dňa 10.12.2021. V zmysle čl. III bod 2. nájomnej zmluvy, zmluvný
vzťah zaniká: uplynutím doby uvedenej v č. III bod 1. od podpisu tejto Zmluvy; vzájomnou dohodou
oboch strán; okamžitým odstúpením Prenajímateľa od Zmluvy z dôvodu porušenia tejto Zmluvy alebo
VOP Nájomcom. V zmysle čl. III bod 3. nájomnej zmluvy, prenájom motorového vozidla je ukončený
riadnym odovzdaním vozidla Nájomcom Prenajímateľovi a podpisom Odovzdávacieho protokolu koniec nájmu. Z preberacieho protokolu zo dňa 26.11.2021 súd zistil, že vozidlo Toyota Yaris, biela
met., EČV: G. XXX B. bolo poškodenému odovzdané dňa 26.11.2021. Odhadovaný koniec nájmu
vozidla bol uvedený: 10.12.2021. V bode 2. preberacieho protokolu bolo uvedené, že koniec nájmu

bude potvrdený v ukončovacom protokole označenom tiež ako „Koniec nájmu motorového vozidla“. Z
odovzdávacieho protokolu zo dňa 13.12.2021 súd zistil, že vozidlo Toyota Yaris, biela met., EČV: G.
XXX B. poškodený odovzdal žalobcovi dňa 13.12.2021. Z faktúry č. X-XXXXXX súd zistil, že táto bola
žalobcom vystavená dňa 13.12.2021, splatná dňa 28.12.2021, pričom žalobca fakturoval poškodenému
prenájom motorového vozidla Toyota Yaris, biela met., EČV: G. XXX B. za obdobie od 26.11.2021 do
dňa 10.12.2021 vo výške 648 EUR s DPH .
9. Z podania žalovaného označeného ako „Vec: Vybavenie škodovej udalosti“ zo dňa 17.02.2022 súd
zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že škodu vyčíslil v nasledujúcej výške: faktúra za NV s DPH XXXXXXX vo výške 792 Eur; faktúra za NV s DPH X-XXXXXX vo výške 648 Eur; nepriznané položky:
-900 Eur; odpočet pevných nákladov: -11,51 Eur. Poistné plnenie k výplate: 528,49 Eur. Poistné plnenie
vo výške 528,49 Eur žalovaný poskytol na účet žalobcu dňa 17.12.2021. Žalovaný v podaní uviedol, že:
„Vyrovnanie za náhradné vozidlo je možné uhradiť iba na dobu, ktorá je obvyklá na opravu pôvodného
vozidla. Na základe Vami predloženej dokumentácie sme túto dobu určili na 15 dni. Za škodu nie je
možné považovať náklady spojené s užívaním vlastného vozidla, teda náklady na náplne, mazadlá,
údržbu a bežné opravy vozidla a jeho opotrebovanie (takzvané pevné náklady).“
10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2023 súd zistil, že poškodený ako postupca postúpil
pohľadávku poškodeného voči žalovanému vo výške 911,51 EUR na žalobcu titulom jeho nároku na
náhradu škody vzniknutej poškodením jeho motorového vozidla.
11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 381/2001 Z. z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane
inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
12. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví, inej ujmy a nákladov pri usmrtení,
58C/11/2024
16
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
13. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za
doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako
nedoručené.
14. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej
ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
15. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
17. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
18. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
58C/11/2024
17
19. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
20. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
22. Podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri škode spôsobenej niektorým trestným činom
korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).
23. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.
24. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal
nároku na náhradu škody titulom prenájmu náhradného motorového vozidla, ktorá mala právnemu
predchodcovi žalobcu vzniknúť v dôsledku škodovej udalosti, ktorá mala byť spôsobená motorovým
vozidlom poisteným v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti
si právny predchodca žalobcu zapožičal náhradné motorové vozidlo u žalobcu, a to najprv zmluvou
o prenájme motorových vozidiel zo dňa 03.11.2021, pričom žalobca mu fakturoval nájom za 22 dní
(od 03.11.2021 do 24.11.2021) za nájomné 30 EUR/deň bez DPH vo výške 792,00 EUR s DPH.
Keďže šetrenie poistnej udalosti bolo pôvodne ukončené vyhlásením totálnej škody dňa 24.11.2021
pre neekonomickosť, dňa 24.11.2021 poškodený odovzdal prenajaté motorové vozidlo žalobcovi, avšak
podal voči rozhodnutiu žalovaného odvolanie. Žalovaný odvolaniu vyhovel a nakoniec opravu vozidla
dňa 26.11.2021 povolil. Následne si poškodený opäť prenajal motorové vozidlo od žalobcu, a to zmluvou
o prenájme motorových vozidiel zo dňa 26.11.2021, pričom žalobca mu fakturoval nájom za 18 dní (od
26.11.2021 do 13.12.2021) za nájomné 30 EUR/deň bez DPH vo výške 648,00 EUR s DPH. Spolu si
teda poškodený prenajal u žalobcu náhradné motorové vozidlá na 40 dní v celkovej výške 1.440 EUR.
Žalovaný žalobcovi
58C/11/2024
18
uhradil náklady za náhradné vozidlá iba za 15 dní vo výške 528,49 EUR; zostávajúce náklady vo výške
911,51 EUR neuhradil, nakoľko ich považoval za neprimerané.
27. V prvom rade súd zdôrazňuje, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 17.02.2022
namietal iba neprimerane dlhú dobu zapožičania náhradného vozidla a odpočet pevných nákladov,
ostatné skutkové tvrdenia žalobcu (napr. výšku nájomného, rozsah škôd na poškodenom vozidle a pod.)
žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil a teda súd ich považoval medzi stranami za
nesporné. Následne odpor podaný proti platobnému rozkazu žalovaný odôvodnil už iba s poukazom
na neprimerane dlhú dobu zapožičania náhradného vozidla. V odpore ani v ďalšom priebehu konania
už teda žalovaný odpočet pevných nákladov nenamietal, ani sa k nemu žiadnym spôsobom nevyjadril,
ani nepredložil, resp. nenavrhol vykonať v tomto smere žiadne dôkazy. Žalovaný tak podľa názoru súdu
nielenže nepreukázal svoje tvrdenie (pôvodne uvádzané v oznámení o poskytnutí poistného plnenia) o
dôvodnosti odpočtu pevných nákladov, ale v tomto smere si ani riadne nesplnil svoju povinnosť tvrdenia,
keď sa v priebehu konania k tejto položke žiadnym spôsobom nevyjadril.
28. Žalovaný v odpore taktiež pôvodne namietal aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z
dôvodu, že jednoznačne nevyplýva, kto bol vlastníkom náhradných vozidiel a teda, či bol žalobca
oprávnený náhradné vozidlá prenajať. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca následne súdu predložil
osvedčenia o evidencii náhradných vozidiel, z ktorých vyplýva, že vlastníkom predmetných vozidiel bol
žalobca, súd túto námietku žalovaného považoval za nedôvodnú a v konaní mal za preukázané, že
žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby.

29. Čo sa týka samotnej námietky žalovaného ohľadom neprimerane dlhej doby zapožičania náhradných
vozidiel, súd poukazuje na to, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla
je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Pri
posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné
vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise,
a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel
o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta
žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo,
nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby
bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
Je potrebné vziať do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného
konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Pokiaľ žalovaný v oznámení o poskytnutí poistného plnenia
posúdil za primeranú dobu opravy iba 15 dní, ktorú odôvodnil vlastným určením doby potrebnej na
opravu, podľa názoru súdu tak určil bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, len na základe svojvoľného
posúdenia, ktoré nemožno akceptovať (viď rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp.
zn. 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019).
58C/11/2024
19
Žalovaným uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla
predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu, ktorú žalovaný nijako nepreukázal ani nevysvetlil.
30. V súvislosti s trvaním samotnej opravy sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že poškodený nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy jeho vozidla. Nemôže sa preto jednať o
okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného
motorového vozidla. Postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov,
akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a
technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania
poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám
znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom
náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný.
31. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na najnovší nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025-56 zo
dňa 06.08.2025, v zmysle ktorého: „Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré
poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného
vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok
(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco
s názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.
Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť
situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude
spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje
vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov
na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný
súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení
likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp.
poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba
používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022,
III. ÚS 476/2024). Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vymedzené závery nerešpektoval a
pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú
nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou
stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so
žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s
ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného
58C/11/2024
20

účelu náhradného motorového vozidla, ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla a v
neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je
previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla.“
32. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď
sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Poškodený tak
má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom vozidla až do momentu, keď môže
opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Vzhľadom na uvedené považoval nárok žalobcu na
náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom vozidla za 40 fakturovaných dní za dôvodný.
33. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že mu nie je zrejmé, prečo je na faktúrach za nájom
uvedené, že sa fakturuje za určité obdobie, keď zmluvy o nájme boli dohodnuté na iné, kratšie časové
obdobie, pričom v zmysle príslušných ustanovení nájomných zmlúv možno zmeny a dodatky urobiť
výlučne formou písomného dodatku k nájomnej zmluve, ktorý musí byť podpísaný oboma zmluvnými
stranami. Žalovaný mal za to, že právnym základom uplatneného nároku sú tieto nájomné zmluvy a nie
odovzdávacie protokoly, a že tieto odovzdávacie protokoly nemožno za žiadnych okolností považovať
za dodatky k nájomným zmluvám. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že v zmluvách o prenájme
motorových vozidiel je síce v čl. III bod 1. uvedené, že táto zmluva sa dojednáva na dobu určitú (v
prípade zmluvy zo dňa 03.11.2021 bolo uvedené, že táto sa dojednáva na dobu určitú od 03.11.2021 do
12.11.2021 a v prípade zmluvy zo dňa 26.11.2021 bolo uvedené, že táto sa dojednáva na dobu určitú
od 26.11.2021 do dňa 10.12.2021), avšak následne v čl. III bod 3. týchto zmlúv je uvedené, že prenájom
motorového vozidla je ukončený riadnym odovzdaním vozidla Nájomcom Prenajímateľovi a podpisom
Odovzdávacieho protokolu - koniec nájmu. Zároveň v preberacom protokole zo dňa 03.11.2021 bolo
uvedené, že začiatok nájmu vozidla je 03.11.2021 a odhadovaný koniec nájmu vozidla je: 12.11.2021.
V preberacom protokole zo dňa 26.11.2021 bolo uvedené, že začiatok nájmu vozidla je 26.11.2021
a odhadovaný koniec nájmu vozidla je: 10.12.2021. V bode 2. oboch preberacích protokolov bolo
uvedené, že koniec nájmu bude potvrdený v ukončovacom protokole označenom tiež ako „Koniec nájmu
motorového vozidla“. Podľa názoru súdu sa v danom prípade nejedná o klasický nájom, ale o nájom
súvisiaci so škodovou udalosťou, pri ktorej nie je vopred možné presne určiť, ako dlho bude trvať oprava
(ak je výpadok náhradného dielu, oprava a zároveň aj nájom sa predlžuje), a preto je možné pri podpise
nájomnej zmluvy uviesť iba odhadovaný koniec nájmu.
34. Napriek uvedenému súd v tejto veci považoval za rozhodné to, že mal v konaní za preukázané,
že prvé náhradné vozidlo si poškodený prevzal dňa 03.11.2021 a odovzdal dňa 24.11.2021 a druhé
náhradné vozidlo si poškodený prevzal dňa 26.11.2021 a odovzdal dňa 13.12.2021. Po celú túto dobu
poškodený nemohol používať svoje poškodené vozidlo, ktoré sa v čase od 03.11.2021 do 13.12.2021
nachádzalo v servise za účelom opravy. Opätovne v tejto súvislosti súd poukazuje na najnovší nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/202558C/11/2024
21
56 zo dňa 06.08.2025, v zmysle ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla
zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa
opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Ide teda o skutočnosť
objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej
doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Z
uvedeného dôvodu konajúci súd vo vzťahu k účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla považoval za rozhodujúce pre stanovenej relevantnej doby to, kedy poškodený objektívne nemal
možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Keďže poškodený nemohol používať svoje poškodené
vozidlo v období od 03.11.2021 do 13.12.2021, považoval súd nárok žalobcu za dôvodný, a to bez
ohľadu na to, či zmluvy o nájme boli formálne predĺžené alebo nie.
35. S ohľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného, že žalobca
nepreukázal, že poškodený nevyhnutne potreboval náhradné vozidlá počas celej doby (na aké účely, z
akých dôvodov, či bol / nebol schopný zabezpečiť svoju prepravu iným spôsobom, a pod.). Žalovaný bol
dokonca toho názoru, že by žalobca mal v konaní preukazovať, aké cesty (odkiaľ - kam, kedy, v akom
rozsahu, ako dlho trvali) poškodený s náhradnými vozidlami vykonal. Uvedenú požiadavku žalovaného
považuje súd v kontexte vyššie uvedeného, s prihliadnutím na podstatu uplatneného nároku, že účelom
náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo, za absurdnú. Navyše, ani samotný žalovaný sa uvedenými požiadavkami počas
šetrenia poistnej udalosti podľa názoru súdu vôbec nezaoberal, pričom súd zdôrazňuje, že napokon

žalobcovi čiastočne poskytol plnenie. Za spornú tak žalovaný považoval iba výšku uplatneného nároku,
nie samotný základ nároku. Ak by mal žalovaný za to, že poškodenému nárok vôbec nevznikol (napr.
z dôvodu, že poškodený mal k dispozícii iné vozidlo vo vlastníctve poškodeného/v rodine), žalobcovi
by neplnil ani v časti. Z uvedeného dôvodu túto námietku žalovaného považoval súd iba za účelovú, s
cieľom vyhnúť sa neúspechu v spore.
36. Napokon sa súd nestotožnil ani s námietkou premlčania vznesenú žalovaným. Ako už bolo uvedené
vyššie, v danom prípade sa nejedná o klasický nájom (ktorý je možné dohodnúť na vopred presne
stanovené obdobie), ale o nájom súvisiaci so škodovou udalosťou, pri ktorej nie je vopred možné presne
určiť, ako dlho bude trvať oprava (ak je výpadok náhradného dielu, oprava a zároveň aj na to nadväzujúci
nájom sa predlžuje). Poškodený nemohol používať svoje poškodené vozidlo v čase od 03.11.2021 do
13.12.2021, počas ktorého sa poškodené vozidlo nachádzalo v servise za účelom opravy. Do 13.12.2021
zároveň poškodený užíval aj náhradné motorové vozidlo. Súd má za to, že až skutočným ukončením
opravy havarovaného vozidla, t.j. de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie a následným vrátením náhradného vozidla, sa poškodený dozvedel
aj o presnej výške nároku na náhradu škody zodpovedajúcej účelne vynaloženým nákladom za prenájom
vozidla, v tomto prípade teda dňa 13.12.2021. Poškodený sa tak mohol o výške škody dozvedieť najskôr
v deň odovzdania náhradného motorového vozidla, t. j. dňa 13.12.2021 a nie v deň prebratia náhradného
vozidla ako to
58C/11/2024
22
tvrdil žalovaný. Až vystavením a podpísaním odovzdávacieho protokolu je škoda objektívne vyčíslená
v peniazoch, s možnosťou uplatnenia na súde, t.j. ide o rozhodujúci okamih, kedy sa žalobca resp.
poškodený ako jeho právny predchodca dozvedel o výške škody z hľadiska premlčania. S ohľadom na
uvedené, nakoľko žalobca podal žalobu dňa 23.11.2023, súd dospel k záveru, že žalobca túto žalobu
podal včas, pred uplynutím 2 - ročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a nárok žalobcu tak nie je premlčaný.
37. Po vykonanom dokazovaní tak mal súd za preukázané, že si poškodený zapožičal náhradné
motorové vozidlo na dobu výlučne počas prebiehajúcich opráv, počas ktorých bolo poškodené motorové
vozidlo v autoservise, pričom nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, a preto súd žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.
38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd nevykonal doplnenie dokazovania,
na ktorom trval žalovaný (a to na výsluchu/vyjadrenie štatutára servisu, ktorý opravu poškodeného
vozidla vykonal, resp. výsluch ním poverenej osoby, ďalej výsluch poškodeného, výsluch/vyjadrenie
zamestnanca oddelenia likvidácie žalovaného a znalecký posudok/odborné vyjadrenie), nakoľko tieto
návrhy na doplnenie dokazovania považoval súd za nehospodárne a nadbytočné pre rozhodnutie v
tejto veci, a to najmä s ohľadom na citovanú judikatúru, v zmysle ktorej má poškodený nárok na
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla do momentu, keď
došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto dovtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.
39. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd poukazuje na to, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi
náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania.
Tento bol žalobcovi priznaný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do
omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného
plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania,
a to v súlade o zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd
mal teda za to, že nakoľko poistné šetrenie bolo ukončené dňa 17.02.2022, čo vyplýva z oznámenia o
poistnom plnení, 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia uplynula dňa 04.03.2022 a žalovaný sa dostal
do omeškania od 05.03.2022, od ktorého dátumu si žalobca aj uplatnil úroky z omeškania. Žalovaný
neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov
posúdil nižšie plnenie. Preto by bolo nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu žalobcu, posúdiť omeškanie až doručením právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný
poskytnúť plnenie vo výške 1.440 Eur najneskôr do 04.03.2022. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol
nižšiu sumu - poníženú o 911,51 Eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho
a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr
než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Žalovaný
ukončil šetrenie a jeho zavinením neposkytol správne poistné plnenie,
58C/11/2024

23
nesprávne vyhodnotil šetrenie, hoci bol povinný zaplatiť sumu 1.440 Eur do 15 dní od skončenia šetrenia.
Keďže zaplatil iba časť uvedenej sumy, so zvyškom je v omeškaní uplynutím 15. dňa po skončení
šetrenia. Iný názor by bol na úkor poškodeného a v rozpore so spravodlivým výkladom. Vzhľadom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto
jej v celom rozsahu vyhovel.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
58C/11/2024
24
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.