Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 58Csp/21/2024 z 23. 6. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 23. júna 2025, sp. zn. 58Csp/21/2024, ECLI:SK:MSBA4:2025:6123449050.2
Mestský súd Bratislava IV | 58Csp/21/2024 | ECLI:SK:MSBA4:2025:6123449050.2 | 2025-06-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 46 zákona č. 251/2012 Z. z., § 1 zákona č. 292/2012 Z. z., § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., OZ, § 121 ods. 3 OZ, § 420 ods. 1 OZ, § 442 ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/34818e99-4b05-4944-a9b5-6744c60df7e6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6123449050.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
58Csp/21/2024
6123449050
23. 06. 2025
JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.
ECLI:SK:MSBA4:2025:6123449050.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v právnej veci žalobcu:
Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zast.: AK Herceg,
s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: N. M., A.: XX.XX.XXXX, W.
W. XXX, W., o zaplatenie 1.572,71 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.572,71 Eur spolu s nákladmi spojenými s uplatneným
pohľadávky vo výške 337,91 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.11.2023, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 08.02.2024, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.572,71
Eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.11.2022 žalobca vykonal kontrolu v mieste
odberu elektriny na adrese: W. XXX, XXX XX W., pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa
§ 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom
elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol č. XXXXXX - pri kontrole žalovaný
nebol prítomný a protokol nepodpísal; prítomná bola Polícia OOPZ v S.. Škoda v súlade s vyhláškou MH
SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny bola vypočítaná na základe stavu elektromera za obdobie od 25.05.2022 do 23.11.2022. Listom
zo dňa 07.12.2022 zaslal žalobca žalovanému Výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu, pričom mu ponúkol pri úhrade do
07.01.2023 odpustenie vo výške 15 %, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou Výzvy bol
Protokol č. XXXXXX a Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Výška dlhu - škody
bola 1.910,62 Eur (okrem priamej škody si žalobca uplatnil i náklady kontroly - v zmysle § 1 ods. 7 vyhl.
č. 292/2012 Z.z. - Položka 160 Cenníku služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná, a.s.
z 01.marca 2020, účinný od 01. apríla 2020 a náklady na vrátenie DPH v súlade s § 53 ods. 5 zákona
č. 222/2004 Z.z. o DPH). Keďže žalovaný škodu neuhradil, postúpil žalobca jej vymáhanie právnemu
zástupcovi, ktorý listom zo dňa 19.09.2023 zaslal žalovanému Predžalobnú výzvu na zaplatenie škody,
a to do 5 dní od prevzatia výzvy. Za zaslanie výzvy si právny zástupca žalobcu účtoval trovy právneho
zastúpenia v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (Vyhláška) vo výške 112,62
Eur s DPH. Žalovaný výzvu v odbernej lehote neprevzal. Žalovaný škodu do dnešného dňa neuhradil.

2. Z dôvodu, že platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk Okresný súd Banská
Bystrica postupoval v zmysle ustanovení § 10 ods. 1 a 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní
a o doplnení niektorých zákonov a spis postúpil Mestskému súdu Bratislava IV.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní nespochybnil a v spore zostal pasívny.
Žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie k nej bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa
17.11.2024.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 23.06.2025 v súlade s § 177 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 297 CSP, na ktoré predvolal
obe sporové strany. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 28.04.2025 (fikciou
doručenia). Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie
pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 CSP vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v
neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na žalobe v celom rozsahu.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom: výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 07.12.2022
spolu s výpočtom škody a obálkou, protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o
energetike zo dňa 23.11.2022, fotodokumentácia z kontroly (27 ks fotografií) predžalobná výzva na
zaplatenie škody zo dňa 19.09.2023spolu s obálkou.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise zistil skutkový stav tak, ako ho popísal žalobca v žalobe. Skutkové tvrdenia
žalobcu zostali nepopreté, a preto nesporné.
7. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
platnom znení (ďalej len „zákon o energetike“), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy
alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky
alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny
alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
8. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).
9. Podľa § 46 ods. 3 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa
elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva
elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším
takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa
odseku 2.

10. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení účinnom v čase zistenia
neoprávneného odberu (ďalej len „vyhláška č. 292/2012“), škoda
spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej
elektriny podľa odseku 2.
11. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z., k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného
odberu elektriny.
12. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase zistenia
neoprávneného odberu, v prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je platiteľ povinný
odviesť daň vo výške odpočítanej dane; ak je tovar predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu,
zníži platiteľ odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. Ak bol odcudzený tovar, ktorý
bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň,
ktorú z tohto tovaru už odviedol, najviac však do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to
zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru.
13. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky
zákonník“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením.
14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
16. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný v celom rozsahu. Súd v tomto konaní
považoval za nesporné, že žalovaný v mieste odberu elektriny odoberal elektrinu bez toho, že by mal
uzavretú zmluvu s akýmkoľvek dodávateľom a bez toho, že by za taký odber poskytoval protiplnenie.
Preto boli splnené podmienky ustanovené v § 46 ods. 1 zákona o energetike a odber elektriny žalovaným
možno považovať za neoprávnený. Žalobca vo výzve žalovanému, ako aj v žalobe vyčíslil škodu, ktorú
mu takto žalovaný spôsobil, a to podľa § 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. pričom žalovaný výšku škody
nijakým spôsobom nespochybnil. Súd preto považoval za nespornú aj výšku škody vyčíslenú žalobcom.
Žalobcovi tak v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom elektriny, o ktorom spísal protokol a
zdokumentoval stav elektromera, vznikla škoda, ktorú si vyčíslil podľa platnej a účinnej vyhlášky spolu
s nákladmi spojenými so zistením neoprávneného odberu (kontrolou) vo výške 77,64 Eur a nákladmi
na vrátenie DPH (DPH z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.) vo výške
260,27 Eur. S poukazom na nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia,
na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.