{"guid": "4aef5c6c-ad6d-4922-b16d-ca4caa5db753:ab227240-59af-4319-9b1f-9f476f9ee6e6", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201586.7", "spisova_znacka": "B5-74C/51/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-74C/51/2023 z 4. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 4. decembra 2025, sp. zn. B5-74C/51/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201586.7", "identifikacne_cislo": "1523201586", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "Mgr. Vladimír Herich", "sudca_id": 1178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vladimir-herich-1178", "datum_vydania": "2025-12-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "nazov": "§ 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/88", "nazov": "predpis č. 88/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/88", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/88-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-2", "nazov": "§ 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "nazov": "§ 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "nazov": "§ 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-1", "nazov": "§ 91 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "nazov": "§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "nazov": "§ 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "nazov": "§ 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-85.odsek-9", "nazov": "§ 85 ods. 9 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-85.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-96.odsek-2", "nazov": "§ 96 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-96.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 575/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/315#paragraf-86", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-85", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-91", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-92", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-103", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-122", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-193", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-85", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-96", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2001/575#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab227240-59af-4319-9b1f-9f476f9ee6e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201586.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201586.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201586.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB5-74C/51/2023\n1523201586\n04. 12. 2025\nMgr. Vladimír Herich\nECLI:SK:MSBA4:2025:1523201586.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, XXX XX C., zastúpeným JUDr. Marta Vícenová, advokát,\nso sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca\nMinisterstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 71 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 000 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .\nIII. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nO výške trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti\nrozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2023 a doplnenou 03.06.2024, sa žalobca voči žalovanému\ndomáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nPodanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca je príslušníkom hasičského a záchranného zboru, vykonáva\nštátnu službu na Hasičskej stanici 5 v Bratislave, v služobnom pomere. Domáha sa voči žalovanému\nnáhrady škody spôsobnej porušením práva EÚ z dôvodu nesprávnej resp. neúplnej transpozície\nsmernice EP a Rady č. 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného\nčasu, do zákona č. 315/2001 Z.z. Postupom došlo k porušeniu práv žalobcu z úniového práva, a to\nk strate odpočinku a porušenia jeho osobnostných práv, čím došlo k založeniu jeho nároku na náhradu\nškody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch. Služobný čas príslušníka je rozvrhnutý nerovnomerne,\ntak, že týždenný pracovný čas sa skladal v rokoch 2020 a 2021 zo 17 hodinových pracovných smien, po\nktorých nasleduje 7 hodinová služobná pohotovosť na pracovisku, v roku 2022 a 2023 zo 16 hodinových\npo ktorých nasleduje 8 hodinová služobná pohotovosť. V rámci jednej smeny strávi na pracovisku 24\nhodín. Služobná pohotovosť je rozdelená na aktívnu časť a neaktívnu, je určovaná na čas nočných\nhodín, v prípade vyhlásenia poplachu sa mení na prácu nadčas. Takto sa striedajú tri hasičské smeny.\nDo odpracovaných hodín nie sú zahrnuté hodiny nadčasov. Žalobca sa počas pracovnej pohotovosti aj\nv neaktívnej časti musí zdržiavať na pracovisku a musí byť do 1 minúty pripravený na výjazd. Neaktívna\nčasť pracovnej pohotovosti sa nezapočítava do fondu pracovného času. Na základe toho sa potom javí,\nže priemerný pracovný čas neprekračuje týždenne 48 hodín, čo však nie je pravda.\nSmernica EÚ vychádza zo zásady prednosti komunitárneho práva a jeho priameho účinku, čím je\nzaložená zodpovednosť členského štátu v prípade chybnej aplikácie, alebo opomenutia aplikácie,\npričom osoby, ktoré sú takýmto konaním poškodené, sa môžu domáhať náhrady škody. Zodpovednosť\nštátu je absolútna a objektívna. Základný problém je v obsahu pojmu pracovný čas ako ho stanovuje\nsmernica a judikatúra súdneho dvora, oproti úprave v zákone o HaZZ. Súdny dvor opakovane zdôraznil,\n\nže čas pracovnej pohotovosti treba v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo\ntýždenného pracovného času. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by služobná pohotovosť\nhasičov v mieste výkonu služby bola považovaná za súčasť ich služobného času a v skutočnosti sa\ntak čas služobnej pohotovosti nezapočítava do pracovného času príslušníka HaZZ. Tu je zjavný rozdiel\ns § 96 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava\nna pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej\npohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Ak by zákon o HaZZ pojem služobný čas v súlade\ns judikatúrou súdneho dvora zahŕňal aj služobnú pohotovosť, bez pochybností by z formálneho hľadiska\nslužobný čas hasičov prekračoval 48 hodín týždenne.\nŽalobca si uplatňuje náhradu za obdobie od apríla 2020 splatná 10.05.2020 do marca 2023, splatná\n10.04.2023, kedy priemerne odpracoval 55,50 hodín týždenne. Je teda zjavné porušovanie jeho práva\npodľa čl. 6 písm. b) smernice. Pasívne legitimovaným je v tomto konaní štát. V mene štátu koná\nMinisterstvo vnútra SR, ako orgán do pôsobnosti ktorého spadá Hasičský a záchranný zbor. Ministerstvo\nbolo tiež garantom právnej úpravy.\nŽalobca pri posudzovaní nároku na náhradu škody poukazuje na § 11 až 13 Občianskeho zákonníka.\nPorušovaním článku 6 písm. b) Smernice, je porušované jeho právo na ochranu zdravia. Všetci\npracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku. Cieľom je zabezpečiť, že v dôsledku vyčerpania\nalebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce si pracovníci nespôsobia úraz, ani spolupracovníkom\nalebo iným osobám, ani že si nepoškodia zdravie. Zároveň poukazuje na porušenie práv na súkromie\na rodinný život. Negatívne následky sa prejavujú tým, že má rodinu a čas, ktorý by mohol venovať rodine\nmusí tráviť v práci. Z práce sa vráti psychicky a fyzicky vyčerpaný a zostáva mu minimum voľného času\naby sa mohol venovať rodine, priateľke, starostlivosti o domácnosť či osobným záľubám. Pri vyčíslení\nvýšky škody žalobca vychádza z ustanovení peňažných náhrad za služobnú pohotovosť § 122 ods.\n1 a 2 zákona o HaZZ. Zdôrazňuje, že si neuplatňuje mzdový nárok ale domáha sa náhrady škody\na výpočet náhrady použil len z dôvodu neexistencie právnej úpravy. S poukazom na všeobecnú trojročnú\npremlčaciu dobu si uplatňuje nároky tri roky spätne pred podaním žaloby. Požaduje náhradu 6 086,86\nEur.\nV rámci doplnenia žaloby z 03.06.2024 žalobca poskytol výpočet priemerného týždenného pracovného\nčasu žalobcu za každý mesiac žalovaného obdobia.\n2. K podanej žalobe doručil súdu dňa 18.09.2023 svoje vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že z článku 1\nods. 2 Smernice 2003/88/ES vyplýva jej vecná pôsobnosť. Otázka osobnej pôsobnosti, t.j. určenia\njednotlivých odvetví činnosti, na ktoré sa má smernica vzťahovať, je upravená v čl. 1 ods. 3 a čl. 1 ods.\n4. Pôsobnosť je v týchto článkoch vymedzená s odkazom na čl. 2 smernice Rady 89/391/EHS. Rozsah\npôsobnosti smernice 2003/88/ES je pozitívne vymedzený v čl. 2 ods. 1 Smernice 89/391/EHS ako aj\nnegatívne vymedzený v čl. 2 ods. 2 Smernice 89/381/EHS. Smernica 2003/88/ES sa neuplatňuje na\nodvetvia činností, ktoré zahŕňajú určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. Vzhľadom na charakter\nvykonávaných činností a s tým spojený rozvrh služobného času sa smernica 2003/88/ES na služobný\npomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru nevzťahuje v plnom rozsahu, preto jej ustanovenia\nnemohli byť porušené. Štátnu službu príslušníkov HaZZ vykonávajúcich zásahovú činnosť možno\nsubsumovať pod negatívne vymedzenie pôsobnosti Smernice 89/391/EHS v článku 2 ods. 2 Smernice\n89/391/EHS. Oproti štandardným pracovnoprávnym vzťahom štátna služba príslušníkov HaZZ vykazuje\naj špecifiká štátnej služby príslušníkov Policajného zboru ako aj profesionálnych vojakov (napr. osobitný\nsystém sociálneho zabezpečenia, prísna subordinácia a pod.). Rovnako úlohy, ktoré príslušníci plnia,\nmožno podľa súvisiacich právnych predpisov týkajúcich sa civilnej ochrany, integrovaného záchranného\nsystému ako aj právnej úpravy samotného HaZZ, bez akýchkoľvek pochybností subsumovať pod pojem\n„osobitné činnosti služieb civilnej ochrany“ v zmysle čl. 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS. Žalobca si\nneprávne vykladá pôsobnosť smernice, keďže sa nevzťahuje na príslušníkov HaZZ. Žalobcovi tak\nnemohla vzniknúť škoda, nakoľko ustanovenia smernice sa na neho nevzťahujú.\nŽalovaný poukazuje na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalobca nezažaloval svojho\nzamestnávateľa ale štát, v mene ktorého koná ten ústredný orgán štátnej správy, do ktorého spôsobnosti\npatrí oblasť štátnej správy pre HaZZ, čo je zásadný rozdiel v označení žalovaného, teda jeho pasívnej\nvecnej legitimácii. Ak mal žalobca za to, že mu zamestnávateľ určoval pohotovosť nad smernicou\npovolený limit, mal na túto skutočnosť upozorniť svojho nadriadeného a žiadať aby mu táto nebola\nurčovaná. Žalobca za každú hodinu určenej služobnej pohotovosti, vrátané tých hodín, o ktorých\ntvrdí, že mali byť vykonané nad limit určený smernicou, mu boli riadne vyplatené príslušné zložky\nslužobného príjmu, resp. poskytnuté náhradné voľno. Miera zodpovednosti za prípadnú škodu sa musí\nmedzi Slovenskou republikou a Ministerstvom vnútra, resp. HaZZ rozlišovať. Nie je prípustné, aby sa\n\nzodpovednosť SR odvodzovala od individuálneho prístupu inej osoby k pracovnoprávnym vzťahom\nkonkrétneho zamestnanca. Slovenská republika a Ministerstvo vnútra SR sú dva samostatné a nezávislé\nsubjekty právnych vzťahov, preto podľa žalovaného nie je možné dospieť k inému záveru, než že\nposúdenie ich zodpovednosti za prípadný vznik škody ako dôsledok výkonu určitých práv nie je možné\nzamieňať.\nSmernica 2003/88/ES v zásade ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia\npre organizáciu pracovného času, pokiaľ ide o doby denného odpočinku, prestávok v práci, týždenného\nodpočinku, maximálneho týždenného pracovného času, ročnej dovolenky a aspekty nočnej práce, práce\nna zmeny a rozvrhnutie práce. Smernica upravujúca minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu\nzdravia pre organizáciu pracovného času bola transponovaná do slovenského právneho poriadku okrem\niného zákonom č. 315/2001 Z. z., čo je uvedené aj v transpozičnej prílohe č. 4 zákona pod bodom\n6. Žalobca konštatuje, že malo dôjsť k nesprávnej transpozícii Smernice 2003/88/ES do zákona č.\n315/2001 Z. z., podľa ktorého sa podľa žalobcu doba služobnej pohotovosti nezapočítava do týždenného\npracovného času hasičov. Podľa žalovaného však takéto tvrdenia žalobcu nie sú opodstatnené.\nVo výpočte je možné zohľadniť aj dni služobného voľna poskytnuté na základe kolektívnej zmluvy, čo ho\ndôsledkom je konštatovanie o vhodnosti transpozície smernice vzhľadom na dodržiavanie práv žalobcu\nv zmysle žaloby. Z výpočtu a ďalších skutočností vyplýva, že smernica bola transponovaná správne.\nV zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES je teda pracovným (služobným) časom akýkoľvek\nčas, počas ktorého zamestnanec pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť\nalebo povinnosti v súlade so vnútroštátnymi právnymi predpismi. Do služobného času teda spadá\nsamotný výkon pracovných úloh na pracovisku na základe pokynov zamestnávateľa ako aj zdržiavanie\nsa na pracovisku k dispozícii zamestnávateľa na základe jeho nariadenia, napr. vo forme pracovnej\npohotovosti. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je totiž rozhodujúcim faktorom pre\nposúdenie, či sú naplnené charakteristické znaky pojmu „pracovný čas“ aj v pohotovostnej službe, ktorú\npracovník vykonáva na svojom pracovisku, skutočnosť, že je povinný byť fyzicky prítomný na mieste\nurčenom zamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby v prípade potreby mohol okamžite poskytnúť\nprimerané služby. Tieto povinnosti je preto potrebné považovať za výkon činnosti tohto pracovníka.\nPracovný čas teda v sebe zahŕňa riadny pracovný čas, prácu nadčas a pracovnú pohotovosť na\npracovisku. V prípade domácej pohotovosti Súdny dvor rozhodol, že do maximálneho týždenného\npracovného času sa zarátava iba čas skutočného výkonu práce pre zamestnávateľa. Zmysel článku 2\nods. 1 Smernice 2003/88/ES je transponovaný v štvrtej hlave zákona č. 315/2001 Z. z. v ustanoveniach §\n85 a nasl. upravujúcich služobný čas hasičov, služobnú pohotovosť, štátnu službu nadčas a dovolenku.\nUstanovenia § 85 ods. 1, 86 ods. 1, 86 ods. 2 a 3, 92 ods. 1 definujú služobný čas príslušníka ako\nčasový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu, pričom\numožňuje rozvrhnúť služobný čas aj nerovnomerne a súčasne jasne definuje pojem služobný deň, za\nktorý sa považuje vykonávanie štátnej služby podľa rozvrhu služobného času. Z uvedených ustanovení\nzákona č. 315/2001 Z. z. ďalej jasne vyplýva, že okrem štátnej služby vykonávanej v riadnom služobnom\nčase sa za výkon štátnej služby považuje aj služobná pohotovosť v štátnej službe vykonávaná v mieste\nvýkonu štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v rámci riadneho\nrozvrhnutia služobného času podľa § 91 zákona č. 315/2001 Z. z. a štátna služba nadčas podľa § 92\nzákona č. 315/2001 Z. z.\nUstanovenia § 86 ods. 2 a § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodne nepopierajú, že služobná\npohotovosť v štátnej službe je výkonom štátnej služby, ale ako už bolo uvedené vyššie, svojou\nformuláciou účelovo vystihujú rozdiel medzi určenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods.\n1 zákona č. 315/2001 Z. z.) a nariadenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 315/2001 Z. z.). Pri nariadenej služobnej pohotovosti v štátnej službe podľa § 92 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 315/2001 Z. z. ide o služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby,\nale mimo rozvrhnutia služobného času, čo je vyjadrené napríklad aj vo výške peňažnej náhrady za čas\ntejto služobnej pohotovosti v štátnej službe. Žalobca zrejme v tejto súvislosti opomenul, že ním citované\nustanovenia zákona, najmä § 86 ods. 2 a § 92 ods. 1, rozhodne nepopierajú, že služobná pohotovosť v\nštátnej službe je výkonom štátnej služby, ale svojou formuláciou účelovo vystihujú rozdiel medzi určenou\nslužobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.) a nariadenou služobnou\npohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.) a slová v § 92 ods. 1\nzákona č. 315/2001 Z. z. len vystihujú časovú kontinuitu medzi výkonom štátnej služby a služobnou\npohotovosťou. V oboch prípadoch je však nesporné, že ide o výkon štátnej služby v rámci služobného\nčasu.\nPodľa Smernice 2003/88/ES teda priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní nesmie prekročiť\n48 hodín vrátane nadčasov, pričom týždenný pracovný čas pre každého zamestnanca musí byť\n\nustanovený zákonom, správnym opatrením alebo kolektívnou zmluvou. Smernica 2003/88/ES tiež\numožňuje ustanoviť odlišne referenčné obdobie iné ako 7 dní, čo prichádza do úvahy najmä pri\nnerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Článok 16 Smernice 2003/88/ES stanovuje na účely\nuplatnenia maximálneho týždenného pracovného času referenčné obdobie na 4 mesiace. Článok 17\nods. 3 Smernice 2003/88/ES poskytuje protipožiarnym službám možnosť uplatnenia výnimky a určiť\ndlhšie referenčné obdobie prípadne na 6 mesiacov, alebo ak je to uvedené v Kolektívnych zmluvách,\ntak na celých 12 mesiacov. Podmienkou uplatnenia takéhoto iného referenčného obdobia navyše je,\nže príslušným pracovníkom sa poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku alebo (vo výnimočných\nprípadoch), kde z objektívnych dôvodov nie je možné poskytnúť taký čas odpočinku, sa príslušným\npracovníkom poskytne primeraná ochrana. Čo sa týka referenčného obdobia, tak nerovnomerne\nrozvrhnutý služobný čas je rozvrhnutý na obdobie 6 mesiacov podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001\nZ. z. Uvedené referenčné obdobie však neodporuje tomu, aby bolo dodržané zákonné ustanovenie 40\nhodín priemerného týždenného služobného času v súlade s rozvrhnutými službami. Predpisy Európskej\núnie neprikazujú, aby konkrétny odsek, resp. článok smernice musel byť transponovaný iba do jedného\nčlánku, resp. odseku vnútroštátneho právneho aktu členského štátu Európskej únie. Zároveň nie je\nnutné, aby bol článok smernice transponovaný explicitne priamo do vnútroštátneho predpisu. Podľa\nžalovaného sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že by štát neprebral Smernicu 2003/88/ES do zákona\nsprávne, preto sa mu nepodarilo ani preukázať, že by existovala údajná škoda.\nSlužobné dni žalobcu sú vopred plánované. S plánovaným rozvrhom služobného času je žalobca\nkaždý mesiac oboznámený najneskôr tri dni pred začiatkom nasledujúceho kalendárneho mesiaca.\nŽalobca počas svojho pôsobenia v Hasičskom a záchrannom zbore nijakým spôsobom nenamietal\nrozvrh služobného času (písomne ani ústne) a teda žalovaný má za to, že svoj súhlas s rozvrhnutím\nslužobného času vyjadril (okrem podpisu plánu výkonu služieb) aj konkludentne tak, že konal podľa\nplánovaného rozvrhnutia služobného času, na výkon práce sa vždy riadne a včas dostavil a služobný\núrad nemal pochybnosti o tom, že s takýmto rozvrhnutím služobným časom súhlasí. O spokojnosti\ns rozvrhom služobného času svedčí aj skutočnosť, že žalobca nikdy neprejavil záujem o preradenie\nna funkciu s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom. Počas služobnej pohotovosti na pracovisku\nje žalobca fyzicky prítomný v mieste výkonu štátnej služby, pričom tento čas je určený na oddych a\nodpočinok. Žalobca počas služobnej pohotovosti nemá určené činnosti ktoré má vykonávať a nie sú\nnaňho kladené žiadne úlohy; s výnimkou vyhláseného výjazdu, kedy má prerušenú služobnú pohotovosť\na má riadne platený výkon štátnej služby nadčas.\nSmernica určuje maximálny týždenný pracovný čas, ktorý vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\nČlánok 2 ods. 1 smernice definuje pracovný čas ako akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje\npodľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi\nprávnymi predpismi a/alebo praxou. Žalovaný má za to, že na účely Smernice treba do maximálneho\nčasu ustanoveného Smernicou započítavať iba čas, ktorý žalobca pracuje, tzn. je na pracovisku,\nslužobnej ceste, prípadne na školení. Do maximálneho času pre účely dodržiavania maximálneho\ntýždenného času určeného smernicou nemožno zarátavať čas, kedy žalobca čerpá náhradné voľno,\ndovolenku, dodatkovú dovolenku, PN-ku, OČR-ku, lekára, otcovskú dovolenku, alebo je na rekondičnom\npobyte (benefit pre príslušníka; s účinnosťou od 01.01.2023 je možné vykonať rekondičný pobyt\naj formou aktívneho odpočinku doma), pretože počas tohto času žalobca nepracuje podľa pokynov\nzamestnávateľa ani nevykonáva činnosti vyplývajúce z jeho popisu služobných činností. Preto nemožno\ntakto strávený čas zarátavať do maximálneho týždenného pracovného času.\nŽalovaný poukazuje na všeobecné podmienky vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora, ktoré musia byť\nkumulatívne splnené na úspešné uplatnenie si nároku na náhradu škody za porušenie práva Európskej\núnie. Tieto podmienky sú definované nasledovne:\n1. cieľom porušenej právnej normy Európskej únie je priznať jednotlivcom práva\n2. porušenie práva je dostatočne závažné a\n3. medzi týmto porušením a škodou spôsobenou jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť.\nŽalovaný má za to, že žalobca neosvedčil, že by mu vznikol nárok na náhradu škody žiadnym\nspôsobom. V prvom rade žalovanému nie je zrejmé ako žalobcovi mohla vzniknúť ním uplatnená\nškoda. Sám žalobca veľmi nejasným spôsobom stanovil „škodu“, ktorá mu mala vzniknúť tým, že\nvykonával nariadenú služobnú pohotovosť, za ktorú mimochodom, bol žalobca v zmysle platnej\nvnútroštátnej legislatívy odmeňovaný. Nemajetková ujma žalobcovi mohla vzniknúť až konkrétnym\nporušením ustanovení predmetnej Smernice a len v rozsahu tohto porušenia. Žalobca si uplatnil mzdový\nnárok vydávajúc ho za nemajetkovú ujmu vzniknutú v dôsledku údajného porušenia Smernice. Žalovaný\nmá za to, že čo sa týka posúdenia, či v prípade žalobcu došlo k porušeniu práva nad maximálny\n48 hodinový týždenný pracovný čas, je potrebné zo strany žalobcu preukázať, či žalobca skutočne\n\npracoval nad takýto limit za rozhodné obdobie. Nie všetky hodiny odpracovanej pohotovosti sú totiž\nhodinami nad maximálny limit pracovného času. Takisto je potrebné zohľadniť nerovnomerné rozvrhnutie\nslužobného času u hasičov v referenčnom období. V neposlednom rade žalovaný upozorňuje na to,\nže žalobca pri vzniku služobného pomeru akceptoval všetky podmienky, ktoré sa vzťahujú na výkon\nštátnej služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru v zmysle zákona. Určenie prípadnej výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy je na zvážení súdu, avšak žalovaný musí podotknúť, že výšku nemajetkovej\nujmy, ktorú žalobca požaduje vo výške 6.086,86 EUR, žalovaný považuje za premrštenú a absolútne\nneprimeranú, a to aj s porovnaním výšky náhrad, ktorá je priznávaná obetiam trestných činov, ktorých\nujma je v porovnaní s údajnou ujmou žalobcu podľa nášho názoru neporovnateľne vyššia. Žalovaný má\nza to, že žalobca, ako ani jeho právny zástupca, v konaní nepreukázali zásah do súkromného, rodinného\nživota či neoprávnený zásah, ktorý by sa odrazil napr. v medziľudských vzťahoch či nepriaznivosť\nzdravotného stavu v príčinnej súvislosti s výkonom povolania v takej značnej miere.\n3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 11.12.2023 uviedol, v období od apríla 2020 do marca 2023\nodpracoval 1 942,60 hodín služobnej pohotovosti (určenej a nariadenej), ktoré neboli započítané do\nfondu pracovného času. Priemerný týždenný pracovný čas v tomto období predstavoval 55,50 hodín\ntýždenne. Súdny dvor rozhodol, že článok 6 písm. b) smernice má priamy účinok, teda priznáva\njednotlivcom práva, ktoré môžu uplatniť priamo v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Súdny dvor tiež\nrozhodol, že smernica sa má uplatniť aj na činnosť hasičského zboru. Opakovane judikoval, že čas\npracovnej pohotovosti na pracovisku je potrebné v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho\ndenného alebo týždenného pracovného času a konštatoval, že pracovná pohotovosť vykonávaná\npracovníkom v režime fyzickej prítomnosti v zariadení zamestnávateľa sa považuje ako celok za\npracovný čas nezávisle od toho, akú prácu skutočne pracovník vykonáva. Predpoklady zodpovednosti\nžalovaného za škodu boli v prejednávanom spore naplnené. Ustanovenie čl. 6 písm. b) nebolo do\nprávneho poriadku SR prebraté správne. Na záver o porušení článku nemá vplyv ani skutočnosť, že\nžalovaný uplatnil na výpočet priemerného pracovného času žalobcu referenčné obdobie 6 mesiacov.\nPorušenie článku voči žalobcovi je dostatočne závažné, pretože ide o porušenie jasnej a konkrétnej\nnormy únie v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora. V príčinnej súvislosti s porušením práva\núnie zo strany žalovaného došlo u žalobcu k vzniku škody (nemajetkovej ujmy) v dôsledku zásahu do\njeho práva na ochranu zdravia a súčasne zásahu do práva žalobcu na súkromie a rodinný život.\nŽalobca na preukázanie svojho tvrdenia o pošte odpracovaných hodín predložil doklady od\nzamestnávateľa, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil a nenavrhol vykonať žiadne\ndokazovanie. Výpočet žalovaného nevychádzal z konkrétnych listinných dôkazov, keďže žiadne\nnepredložil. Žalovaný vo svojom výpočte nezohľadňuje tie údaje, resp. počet hodín, ktoré nevyhnutne\nkaždý hasič odpracuje, na strane druhej opačným a zavádzajúcim spôsobom odpočítava tie sumy hodín,\nktoré sa pri výpočte priemerného týždenného pracovného času priamo v zmysle smernice zohľadňovať\nmajú. Žalovaný neuviedol reálny prepočet z presného výkonu služby žalobcu. Žalobca vychádza\nz údajov z výplatných pások a predložených mesačných výpisov z plánu služieb z dochádzkového\nsystému SAP. Tieto spracúva a vypracováva služobný úrad ako zamestnávateľ, pričom v žalovaným\nspochybňovaných tabuľkách sú premietnuté tie isté údaje, ktoré vyplývajú z dochádzkového systému\na výplatných pások. Žalobca preukázal zásah do jeho osobnosti. Bol spôsobený jednak tým, že\npriemerne každý týždeň odpracoval viac ako 48 hodín a žiadna z odpracovaných 2 061,91 hodín\nv žalovanom období nebola započítaná do pracovného času žalobcu.\nVychádzajúc z povahy porušeného práva a okolností, za ktorých k porušeniu došlo, keď žalovaný\nneprijal opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby nebola prekročená maximálna hranica\npriemerného týždenného pracovného času, je podľa žalobcu dôvodný záver, že žaloba na upustenie od\nneoprávneného zásahu ani žaloba na odstránenie trvajúcich následkov nie je na mieste. Neprichádza do\núvahy ani morálna satisfakcia. Tieto prostriedky za týchto okolností strácajú svoju účinnosť a funkčnosť.\nŽalobca je oddelený od vlastného sociálneho súkromného prostredia a rodinných a spoločenských\nväzieb a jeho možnosť organizovať si súkromný čas a program, venovať sa svojim vlastným potrebám je\nprakticky vylúčená. Práca žalobcu je náročná, riziková, nezameniteľná a veľmi dôležitá, je nevyhnutná\npotreba jeho odpočinku, regenerácia, súkromie a rodinný život. Žalobca počas takmer trojročného\nsporného obdobia odpracoval 1 942,60 hodín služobnej pohotovosti, čo predstavuje náhradu škody\n6 086,86 Eur / 1 942,60 hodín, ktorú musel v rámci služobnej pohotovosti nezahrnutej do pracovného\nčasu naviac stráviť v práci a nemohol ju venovať rodine, priateľom, osobným záľubám, regenerácii či\nodpočinku.\n\n4. Žalovaný vo svojej duplike z 21.03.2024 uviedol, že je nepochopiteľné, prečo sa žalobca domáha\nnáhrady nemajetkovej ujmy, ktorú (ako sám uvádza) vyčíslil podľa celkového počtu hodín služobnej\npohotovosti, ktoré považuje za nad rámec stanovený Smernicou a podľa rozdielu hodinovej sadzby\nfunkčného platu žalobcu a odmenou, ktorá mu bola za služobnú pohotovosť vyplatená. Pre účely tohto\nkonania je predsa právne irelevantné, aká je priemerná hodinová sadzba funkčného platu žalobcu,\nnakoľko sa jedná o nemajetkovú ujmu a nie o mzdový nárok. Žalobca teda okrem iného úplne ignoruje\nfakt, že zásah do osobnostných práv a rozsah nemajetkovej ujmy je u každého jednotlivca individuálny,\nposudzuje sa v každom prípade osobitne, a to aj s ohľadom na preukázateľný zásah do súkromného\nživota. Za žiadnych okolností teda nemožno nemajetkovú ujmu vypočítať „tabuľkovo“ na základe\nakéhosi univerzálneho vzorca, ktorý vo svojom výsledku zodpovedá mzdovým nárokom. Na účely\nstanovenia výšky sumy nemajetkovej ujmy je zásada individuálneho prístupu ku každej žalobe o náhradu\nnemajetkovej ujmy nevyhnutná. Najvyšší súd Slovenskej republiky jasne a explicitne vyjadril názor, že\npri určení výšky nemajetkovej ujmy sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho\nsúdu a teda argumentum a fortiori sa nemôže vytvoriť ani ustálená rozhodovacia prax súdov nižšieho\nstupňa. Žalobca predmetný nárok žaluje ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je v každom prípade\nindividuálna, čiže aj keby prijmeme názor, že došlo k porušeniu Smernice 2003/88/ES, tak stále je nutné\nskúmať rozsah nemajetkovej ujmy a ten nemožno nahradiť odkazmi na spomenutý princíp, resp. iné\nsúdne rozhodnutia. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že nemajetkovú ujmu nemožno\nexaktne kvalifikovať a vyčísliť a teda spôsob, akým žalobca vypočítal svoju nemajetkovú ujmu, len\nmaskuje svoje mzdové nároky, vo vzťahu ku ktorým žalovaný znovu poukazuje na námietku pasívnej\nlegitimácie v zmysle svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 18.09.2023, nakoľko v predmetnom spore tak\nako ho koncipuje žalobca, Slovenská republika nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom.\nV prvom referenčnom období počnúc aprílom 2020 až do septembra 2020 žalobca skutočne odpracoval\nspolu 1.201 hodín v 25,143 týždňoch, čo v priemere presne predstavuje 47,77 hodín týždenne a teda v\ntomto referenčnom období Smernica nebola porušená. V druhom referenčnom období počnúc októbrom\n2020 až do marca 2021 žalobca skutočne odpracoval spolu 986 hodín v 19,857 týždňoch, čo v priemere\npredstavuje 49,66 hodín týždenne. V uvedenom referenčnom období žalobca síce prekračuje maximálny\ntýždenný pracovný čas o 1,66 hodín týždenne, čo predstavuje približne 1 hodinu a 39 minút týždenne,\navšak v tomto prípade treba podotknúť, že žalobca bol v novembri 2020, konkrétne od 06.11. až do\n17.11.2020, 12 dní práceneschopný, čiže v skutočnosti v práci nebol. V decembri 2020 žalobca nebol na\npracovisku v dňoch od 23.12.2020 až do 31.12.2020 (9 dní) a taktiež 01.01.2021, nakoľko ako vidieť aj z\nprehľadu plánu, ktorý predložil žalobca, žalobca bol SVK, čo znamená, že ide o voľno počas mimoriadnej\nsituácie COVID-19, prostredníctvom ktorého sa chránilo zdravie a živote príslušníkov pred nákazou.\nIde o čas, kedy nebol príslušník, resp. v tomto prípade žalobca, nebol práceneschopný a ani nečerpal\ndovolenku, no mal čas na oddych a regeneráciu, čím sa zároveň chránil pred ochorením COVID-19.\nPočas tohto voľno mohol venovať svoj čas rodine a oddychu. Ide o voľno nad rámec Smernice 2003/88/\nES a zároveň jeho účelom bola ochrana života a zdravia príslušníkov. Ďalej v januári 2021, konkrétne od\n22.01.2021 až do 31.01.2021, bol žalobca 10 dní v tomto mesiaci práceneschopný z dôvodu karantény\nCOVID-19, to znamená, že žalobca nebol na pracovisku, ale doma. Taktiež vo februári 2021 bol žalobca\nnadväzujúc s januárom práceneschopný z dôvodu karantény COVID-19, to znamená, že žalobca nebol\nna pracovisku, ale doma ďalších 16 dní, a to konkrétne od 01.02.201 do 16.02.2021. Tieto všetky dni je\nnutné v zmysle článku 16 písm. b) Smernice neutralizovať, čo v prípade PN a PNK znamená odpočítanie\ndní v mesiaci, čím sa skresľujú výpočty priemerného týždenného pracovného času žalobcu.\nŽalovaný uvádza, že pod „neutralizáciou“ sa rozumie odobratie celého predmetného dňa z referenčného\nobdobia, teda ako keby ani neexistoval. To znamená, že v prípade ak má referenčné obdobie šiestich\nmesiacov napríklad 150 dní, počas ktorých si žalobca vybral 6 dní riadnej dovolenky, označenej ako\n„DOV“, alebo bol žalobca 6 dní PN alebo PNK, tak tých 6 dní nezahŕňame do referenčného obdobia\na teda celkové odpracované hodiny budeme deliť len 20,571 týždňami, čo predstavuje presne 144 dní\nnamiesto 21,428 týždňami, čo predstavuje 150 dní.\nV treťom referenčnom období počnúc aprílom 2021 až do septembra 2021 žalobca skutočne odpracoval\nspolu 1.110 hodín v 25,286 týždňoch, čo v priemere presne predstavuje 43,90 hodín týždenne a teda v\ntomto referenčnom období Smernica nebola porušená. V štvrtom referenčnom období počnúc októbrom\n2021 až do marca 2022 žalobca skutočne odpracoval spolu 1.092,4 hodín v 22,857 týždňoch, čo v\npriemere presne predstavuje 47,79 hodín týždenne a teda v tomto referenčnom období Smernica nebola\nporušená. V piatom referenčnom období počnúc aprílom 2022 až do septembra 2022 žalobca skutočne\nodpracoval spolu 1.151,5 hodín v 24,857 týždňoch, čo v priemere presne predstavuje 46,32 hodín\ntýždenne a teda v tomto referenčnom období Smernica nebola porušená. V šiestom referenčnom období\npočnúc októbrom 2022 až do marca 2023 žalobca skutočne odpracoval spolu 1.080 hodín v 23,571\n\ntýždňoch, čo v priemere presne predstavuje 45,82 hodín týždenne a teda v tomto referenčnom období\nSmernica nebola porušená.\nŽalobca uvádza, že prepočet žalovaného nevychádza zo žiadnych listinných dôkaz, keďže žalovaný\nžiadne listinné dôkazy nepredložil. Žalovaný v tomto zmysle uvádza, že prepočty poskytlo Krajského\nriaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, ktorý prepočet vychádza práve z evidencie\ndochádzky zo systému SAP, z ktorého už samotný žalobca predložil Prehľadu plánu a preto je neúčelné\nho predkladať dvakrát.\nV zmysle uvedeného má žalovaný za to, že Smernica 2003/88/ES jasne vymedzuje čo je to pracovný\nčas a zároveň ho oddeľuje od času odpočinku. Cieľom Smernice nie je, aby sa do maximálneho\ntýždenného pracovného času započítaval aj čas odpočinku, inak by ho nerozlišovala. Práve naopak,\nSmernica 2003/88/ES považuje za potrebné, aby mal pracovník dostatočný čas na odpočinku a zároveň\nstanovuje hranicu maximálneho priemerného týždenného pracovného času. Žalovaný upozorňuje súd\nprvej inštancie, že v predložených výpisoch sa nachádzajú aj hodiny času odpočinku v zmysle článku\n2 ods. 2 Smernice 2003/88/ES a preto je predmetný prepočet nesprávny. Žalobca do „odpracovaných\nhodín“ zarátava teda aj hodiny, kedy skutočne nepracoval a teda aj samotná Smernica takéto hodiny\noznačuje ako čas odpočinku a nie pracovný čas. Z výpočtov skutočne odpracovaných hodín je celkom\nzjavné, že vo vzťahu k žalobcovi Smernica nebola porušená a preto je dôvod žalobu zamietnuť, nakoľko\nneboli splnené predpoklady náhrady nemajetkovej ujmy.\n5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávania na deň 02.09.2025 a 06.11.2025, na ktoré\npredvolal obe sporové strany.\nPrávny zástupca žalobcu na uvedených pojednávaniach uviedol, že zotrvávajú na písomných\nvyjadreniach. Je nesporné pasívna vecná legitimácia žalovaného. Nedošlo k správnemu prevzatiu\nsmernice ani doposiaľ. Došlo k porušeniu európskeho práva. Smernica sa vzťahuje aj na hasičov.\nV príčinnej súvislosti s porušením práva vznikla žalobcovi škoda, ktorú si uplatňuje ako nemajetkovú\nujmu. K rozdielnym výpočtom uvádza, že tieto súviseli s rôznymi referenčnými obdobiami. Posledným\npredloženým výpočtom poukazuje na prekročenie času v šesť mesačných referenčných obdobiach. Má\nza to, že ak smernica nebola riadne prevzatá, nie je dôvod na aplikáciu šesť mesačného referenčného\nobdobia.\nMá za to, že v konaní preukázali pasívnu legitimáciu žalovaného, aj to, že porušil úniové právo\nnesprávnou transpozíciou smernice. Predložili výpočty pracovného času, s čím sa súd v rozhodnutí\nvysporiada. Sú splnené všetky podmienky pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody.\nŽalovaný na uvedených pojednávaniach uviedol, že nárok je nepreukázaný. Nárok má zmätočný\ncharakter ako aj výpočet nemajetkovej ujmy, ktorý pripomína skôr mzdový nárok. Žalovaný má za to, že\nneboli splnené tri podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za vznik škody v dôsledku porušenia práva\nEÚ. Pojem priemerný týždenný pracovný čas sa má vykladať tak, že tento sa počíta v 6 mesačných\nreferenčných obdobiach. Žalobca neviedol žiadne skutkové tvrdenia v čom pociťoval ujmu v súkromnom\na rodinnom živote. Nepreukázal ani závažnosť zásahu, ktorá by odôvodňovala nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch.\nK prepočtom žalobcu uvádza, že tieto sú špekulatívne. Výsluchmi nebola preukázaná priama príčinná\nsúvislosť medzi opisovanými zásahmi a prácou nad zákonný limit. Žalobca neuviedol žiadnu spôsobenú\nujmu na zdraví či závažnú ujmu na osobnom živote. Naopak z jeho výsluchu vyplynulo, že má dostatok\nvoľného času venovať sa iným aktivitám. Z vykonaného dokazovania nevyplynula taká intenzita zásahov\ndo osobnostných práv žalobcu, z ktorej by vyplýval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nŽalobca sa dobrovoľne zamestnal a za stratu svojho voľného času dostáva plat. Má za to, že žalobca\nv konaní neuniesol dôkazné bremeno.\n6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu\na zistil nasledovné skutočnosti:\nPersonálnym rozhodnutím veliteľa hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR Bratislavy,\nzo dňa 12.02.2010, č. 1-13/2010, bol žalobca dňom 20.02.2010 vymenovaný do funkcie hasič. Dňom\n05.04.2012, rozhodnutím č. 89/2012 riaditeľa krajského riaditeľstva HaZZ v Bratislave, bol vymenovaný\ndo stálej štátnej služby.\n\nK podanej žalobe žalobca pripojil výplatné pásky žalobcu za obdobie od 04/2020 do 03/2023. Výplatné\npásky za každý mesiac obsahujú údaje mesačného fondu pracovného času, odpracovaných dní,\nodpracovaných hodín ako aj hodín strávených pohotovosťou na pracovisku.\nOkrem výplatných pások žalobca predložil prehľad plánu služieb za každý kalendárny mesiac od\n04/2020 do 03/2023. Prehľad bol generovaný 08.04.2023 a 14.04.2023.\nK podanej žalobe žalobca tiež pripojil kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa pre príslušníkov HaZZ na\nroky 2019 a 2020, Oznámenie Ministerstva vnútra SR o uzatvorení kolektívnej zmluvy pre rok 2021\nz Vestníka MVSR zo dňa 30.12.2020, znenie kolektívnej zmluvy na rok 2021, kolektívnu zmluvu na rok\n2022 a kolektívnu zmluvu na rok 2023.\nŽalobca ďalej pripojil rozsudok SDEÚ vo veci C-429/09 a znenie Smernice č. 2003/88/ES, znenie\nnariadenia vlády č. 229/2022, znenie zákona č. 241/1993 Z.z.\nNa pojednávaní dňa 02.09.2025 právna zástupkyňa žalobcu predložila výpočet priemerného týždenného\nslužobného času žalobcu prepočítaný na 4 mesačné referenčné obdobia ako aj na 6 mesačné\nreferenčné obdobia. Podľa výpočtov žalobcu týkajúcich sa 6 mesačných referenčných období,\nk prekročeniu maximálneho priemerného týždenného služobného času žalobcu došlo v 3 zo 6\nreferenčných období, a to v referenčnom období máj až október 2020 – 49,82 hodín, november 2020\naž apríl 2021 – 54,08 hodín, november 2021 až apríl 2022 – 51,11 hodín. Priemerný týždenný služobný\nčas za celé obdobie vypočítala ako 49,09 hodín.\n7. Súd vykonal výsluch žalobcu. Uviedol, že robia 24ky, započítava sa im len 16 hodín pracovného času.\n8 hodín je pohotovosť, kedy musia byť na stanici k dispozícii v rovnošate a do minúty pripravený na výkon\nslužby. Oni sa ohradzujú tým, že pohotovosť je doba odpočinku. Lenže to nie je odpočinok, niekedy 1x,\nniekedy 5x za noc nás počas pohotovosti budí poplachová zvučka a ohlasovanie výjazdu. Sú rozdelení\nna viacero vozidiel. Nie vždy ide jeho vozidlo na výjazd ale budia sa všetci. Po službe človek musí ísť\ndomov a dospávať. Oberá sa tak o čas odpočinku. Je vášnivý rybár, rád chodí na štvorkolke, bicykluje,\nbehá, venuje sa športu a tento čas mu je odobratý. Aj s partnerkou turistika, voľnočasové aktivity.\nPracuje od februára 2010, najskôr bol hasič záchranár, teraz je interný strojník. V čase keď nastupoval do\nzamestnania vedel že bude pracovať v trojzmennej prevádzke, toto je však dlhodobý problém. Stále len\nsľubujú, že bude štvorzmenná prevádzka, bude viac voľna, ale nič sa nezmenilo. Zmenu zamestnania\nnezvažoval, napĺňa ho to, chodí do práce rád. Na otázku, do akej miery je dodržiavaný a rešpektovaný\nplán služieb uviedol, že to sa neustále mení, je niekoľko verzii. Robí sa na mesiac dopredu, oboznamuje\nsa na tri dni pred začatím mesiaca ale počas mesiaca dôjdu školenia, výcviky a čokoľvek takže ten plán\nsa za pochodu mení. Dovolenky si plánuje vopred, je s tým ale problém, ak sú rôzne výcviky, dovolenka\nsa prerušuje a prekladá. Na otázku, či sa mu stalo, že keď mal naplánované voľnočasové aktivity musel\nich zrušiť uviedol, že áno, musel aj zrušiť dovolenku v zahraničí kvôli stavu, keď išli do Grécka, situácia\nsa zmenila zo dňa na deň. Bolo to zvolávanie do roboty, že sa jedná o nadčas. Potom bola verzia, že\nste v robote a nie ste v robote na dvanásť hodín, že ste v robote len keď pípne výjazd, čiže s tým sa\noperatívne pracuje. Za rok si celú dovolenku nestihne vybrať, z minulého roka si preniesol 10 dní. Tento\nrok si prvú vybral len teraz.\nŽalobu podal až teraz lebo sľubovali xy rokov zmenu a nič sa nezmenilo tak to skúsil. Na otázku, v akej\nkonkrétnej oblasti života pociťuje ujmu uviedol, že je oberaný o jeho osobný čas s tým, že na druhý\ndeň po smene musí regenerovať, dospávať. Na službe to funguje tak, že má nočnú pohotovosť, kedy\nje zamestnávateľovi k dispozícii. Do jednej minúty po poplachu musia byť pripravení pri aute. Lenže\ntam nie je ten oddych počas nočnej pohotovosti. Sú rozdelení na posádky ale nie vždy idú všetky autá\nspolu ale budia sa všetci. Pri nástupe do služby bol oboznámený s podmienkami, ale od roku 2010\nsa stále hovorí o 12 hodinových smenách, ale odôvodnili im to tak, že keby mali ísť na dvanástky, tak\npotrebujú ďalších 1 200 ľudí, čo oni nedajú dokopy. Na otázku, či je spokojný s finančným ohodnotením\nv zbore uviedol, že áno. Na otázku, či v žalovanom období vykonával aj inú zárobkovú činnosť uviedol,\nže áno, ale len 5 hodín týždenne pomocné práce v jednej firme. Zdravotné prehliadky prešiel s dobrým\nvýsledkom, zdravotné ťažkosti nemá. Konflikty v rodine nemá ale ten čas, ktorý nevedia tráviť spolu im\nchýba. Predĺžený víkend neexistuje.\nNa otázku, kedy vykonával pomocné práce uviedol, že to stále pretrváva v Malackách, robí v kovošrote\npomocné práce. Trvalý pobyt má v Gajari. Pôsobí na hasičskej stanici v Petržalke. Vo vzťahu\ns partnerkou je už 11 rokov, majú 17 mesačné dieťa. Dieťa má dobrý zdravotný stav. Partnerka pracuje\nna Okresnom súde Malacky, žijú spoločne v jednej domácnosti. Na otázku, keby ten spomínaný čas\nmal k dispozícii, ako by ho trávil uviedol, že každé ráno chodí behať a potom by teoreticky mohol aj\n\npo smene. Ale on cez pohotovosť nespí a príde domov a musí ísť spať. Cez víkendy chodí na turistiku\na cyklistiku s partnerkou. Chodia spolu aj na ryby. On sám len športuje a beháva. Na otázku, či má okruh\npriateľov uviedol, že áno, stretávajú sa keď nie je v práci aj každodenne, sú to blízki priatelia ako rodina.\nNa stretnutí si posedia, dajú si kávu, porozprávajú sa aj si pomôžu keď treba. Ide o dlhodobé priateľstvá.\nNa otázku akú ďalšiu rodinu má uviedol, že má mamu, otca aj sestru. Stretáva sa s nimi keď je čas ale\nčasto v rámci návštev, spoločných aktivít, kúpaliská, prechádzky.\n8. Súd vykonal výsluch partnerky žalobcu D. E.. Tá uviedla, že je priateľka žalobcu 13 rokov, žijú spolu\nv domácnosti 9 rokov, majú 19 mesačné dieťa. Prácu hasiča vykonával už v čase, keď spolu začali\nžiť. Máva službu každý tretí deň a trvá 24 hodín, čiže 11 dní v mesiaci. Okrem pravidelných služieb\nmá aj iné pracovné povinnosti. Výcviky alebo rôzne preskúšania, nie vždy im to vyšlo počas pracovnej\ndoby, mávajú psychotesty každý rok. Priateľ je aj šofér, čiže má aj preskúšanie vodičského preukazu\nkaždé dva roky plus chodia na Lešť a výcvik trvá týždeň. Na otázku, ako si organizujú spoločný čas\nuviedla, že je to veľmi zložité, pretože hasičov je málo, tým pádom je ťažké získať dovolenku a plánujú\nsi dovolenky pol roka dopredu a tým pádom akákoľvek situácia nastane, je to veľmi zložité. Ďalšie má\nvplyv na to, ako tá nočná pohotovosť a ten pracovný deň vyzerá, keď majú napríklad školenie v práci,\npotom majú výjazdy, lebo oni sú najväčšia hasičská stanica kde by ich malo byť 24, bolo ich len 13,\nteraz 16 a tým že ich je málo, musí byť skoro stále v práci a je ťažké, aby si zobral dovolenku. Keď je\nťažký deň a sú výjazdy v noci, kvalita spánku nie je taká ako doma, pretože funguje to tak, že zaznie\nzvučka, rozsvieti sa celá stanica a následne sa dozvedia, ktorý stroj ide na výjazd. Pri každom výjazde\nje hore. Ďalšia vec je, že na posteli spávajú minimálne traja hasiči a nie je dávno kedy mali ploštice.\nĎalej uvádza, že si musia robiť sami aj sanitu. Sami si musia umývať sprchy a toalety, lebo upratovačku\nnajprv nemali, teraz im ju dali ale chodí len raz za týždeň. Keď má plný pracovný deň, má toho viac ako\niní hasiči. Stalo sa aj to, že musí po desiatej ešte ísť umývať aj toalety. Keď zazvoní zvučka a zistia kto\nmá ísť na výjazd, musia byť do minúty v aute, čiže sa v práci nevyspí. Keď je služba náročná alebo aj\nnie, v práci sa nevyspí takže chodí domov unavený, čo znamená že po práci si musí ísť ľahnúť, keď\nniekde treba ísť musí šoférovať ona, nie všetky prípady sú rovnaké a býva unavený. Teraz veľmi nechce\nrozprávať o prípadoch, ale mal ťažké prípady, kedy sa musel rozhodovať, či prežije matka alebo dieťa.\nNa otázku, či zvažoval zmenu zamestnania uviedla, že on je srdcom hasič. Keby ministerstvo nemalo\ntakých zamestnancov, nepracoval by nikto, pretože finančné ohodnotenie je nulové na takú ťažkú prácu.\nČi už ide o nízku odmenu za služobnú pohotovosť. Nikto z nich to nerobí pre peniaze. Mali problém\ns počatím, na čom sa podpísala aj jeho práca kvôli ktorej mal stres.\nNa otázku, či práca ovplyvnila ich vzťah v zmysle konfliktov uviedla, že v niektorej miere niekedy áno,\nnakoľko po smene niekedy nie je schopný na vážnejšie debaty, je unavený, nestretáva sa s jej rodinou,\nčo jej prekáža, takže áno, boli situácie. Na otázku, ako sa stará žalobca o dieťa uviedla, že je 11 dní\nv práci, keď dôjde, je unavený, miera pomoci je menšia, poväčšine je na malú sama. Majú dom, keď\naj treba okolo domu niečo urobiť, je na to málo času. Čo sa týka lekárov a všetko ohľadne dieťaťa,\nvybavuje ona. Žalobca je rokmi unavenejší. Nezvláda po smene fungovať. V ten deň musí oddychovať,\nbýva podráždenejší, čo je spôsobené nedostatkom odpočinku a stresu. Štúdie dokazujú takéto následky.\nDlhodobo nespí. Na tele nie sú vidieť známky ani na psychike, ale môžu sa postupom času prejaviť.\nJe to dlhodobý proces, nedá sa preukázať pred súdom. Prácu vykonáva 14 alebo 15 rokov. Malo by sa\nmyslieť na to, že zachraňuje životy a odpočinok je dôležitý. Na otázku, aké spoločné aktivity vykonávajú\nso žalobcom uviedla, že chodili na turistiku, ona je poľovníčka. Keď bol mladší chodili na turistiku, teraz\nnechodia nikam. Po smene nie je schopný nikam ísť. Keď je pre malú aj divadlo, on sa ho nejde zúčastniť,\nlebo je unavený. Keď boli pozvaní na akciu, nešli. Všetky rodinné oslavy sa podriaďujú jemu podľa\nsmeny.\nNa otázku, či sa žalobca niekedy sťažoval na pracovné podmienky uviedla, že áno, nemajú čistiace\nprostriedky napríklad, v matracoch majú ploštice, nemajú prácu platenú v zmysle zákona ale stáva\nsa, že ich pošlú na nejakú akciu, nedávno boli na akcii, bol tam asi 6 hodín a nemal to zaplatené, aj\nkeď to zaplatené mať mal. Čo sa týka ohodnotení, dosť sa tam s tým manipuluje, keď ich zavolajú do\npohotovosti, majú to platené klasicky. Keď boli hasiči vyslaní do Grécka, platené to mal len šofér. Ostatní\nto platené nemali, a museli si dorábať hodiny.\n9. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:\nPodľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná\na vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti\nsvojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev\n\na Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov,\nktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\nPodľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nmedzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred\nzákonmi.\nPodľa ods. 5 preambuly Smernice 2003/88/ES, všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku.\nPojem odpočinok sa musí vyjadriť v jednotkách času, t.j v dňoch, hodinách, resp. ich častí. Pracovníkom\nspoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku a primerané\nprestávky v práci. V tejto súvislosti je potrebné tiež zaviesť maximálnu hranicu týždenného pracovného\nčasu.\nPodľa ods. 10 preambuly Smernice 2003/88/ES, situácia pracovníkov, ktorí pracujú v noci alebo na\nzmeny, vyžaduje, aby sa úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia prispôsobila povahe ich práce a aby\norganizácia a fungovanie služieb a ochrany a prevencie a zdroje boli účinné.\nPodľa ods. 14 preambuly Smernice 2003/88/ES, určité normy ustanovené v ostatných nástrojoch\nspoločenstva, ktoré súvisia napríklad s dobou odpočinku, pracovným časom, ročnou dovolenkou a\nnočnou prácou pre určité kategórie pracovníkov, by mali mať prednosť pred ustanoveniami tejto\nsmernice.\nPodľa ods. 15 preambuly Smernice 2003/88/ES, vzhľadom na otázku, ktorá pravdepodobne vznikne v\npodniku pri organizovaní pracovného času sa zdá, že je žiaduce zabezpečiť pružnosť pri uplatňovaní\nurčitých ustanovení tejto smernice a súčasne zabezpečiť dodržiavanie zásad ochrany zdravia a\nbezpečnosti pracovníkov.\nPodľa ods. 16 preambuly Smernice 2003/88/ES, treba ustanoviť, že členské štáty alebo sociálni partneri\nmôžu uplatniť odchýlky z určitých ustanovení. Ako všeobecné pravidlo v prípade odchýlky, musia\npríslušní pracovníci dostať rovnocennú náhradnú dobu odpočinku.\nPodľa článku 1 ods. 1 Smernice 2003/88/ES, táto smernica ustanovuje minimálne požiadavky na\nbezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času.\nPodľa článku 1 ods. 3 smernice 2003/88/ES táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností,\nverejné a súkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14,\n17, 18 a 19 tejto smernice.\nPodľa článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES, pracovný čas je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník\npracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s\nvnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.\nPodľa článku 2 ods. 2 Smernice 2003/88/ES, čas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným\nčasom.\nPodľa čl. 6 Smernice 2003/88/ES, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho,\nže v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: a) týždenný pracovný čas bude\nobmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi\nzmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi, b) priemerný pracovný čas pre každé obdobie\nsiedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\nPodľa čl. 16 písm. b) Smernice 2003/88/ES, členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie článku 6\n(maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej\nročnej dovolenky priznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo\nsú pri výpočte priemeru neutrálne.\n\nPodľa čl. 17 ods. 2 smernice 2003/88/ES odchýlky uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 sa môžu prijať\nprostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení alebo prostredníctvom\nkolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi sociálnymi partnermi za predpokladu, že príslušným\npracovníkom sa poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku alebo že vo výnimočných prípadoch,\nkeď nie je z objektívnych dôvodov možné poskytnúť rovnocenný náhradný čas odpočinku, sa dotknutým\npracovníkom poskytne primeraná ochrana.\nPodľa čl. 17 ods. 3 písm. c) bod iii) smernice 2003/88/ES v súlade s odsekom 2 tohto článku sa môžu\nvykonať odchýlky článkov 3, 4, 5, 8 a 16 v prípade činností spojených s potrebou nepretržitej služby alebo\nvýroby, najmä služby tlače, rádia, televízie, filmovej tvorby, pôšt a telekomunikácií, sanitky, protipožiarne\nslužby a služby civilnej ochrany.\nPodľa čl. 17 ods. 5 smernice 2003/88/ES, pokiaľ ide o článok 16 písm. b) odchýlky uvedené v prvom\npododseku sa povolia za predpokladu, že referenčné obdobie nepresiahne 12 mesiacov počas prvej\nčasti prechodného obdobia ustanoveného v piatom pododseku a šesť mesiacov po ňom.\nPodľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore, v znení účinnom do\n31.10.2024 (ďalej len zákon č. 315/2001 Z.z.), služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom\npríslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.\nPodľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z,. služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie\ntýždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.\nPodľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý\nnerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich\nmesiacov.\nPodľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného\nčasu v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby\na na ňu bezprostredne nadväzujúcej služobnej pohotovosti v miest vykonávania štátnej služby je najviac\n24 hodín v služobnom dni.\nPodľa § 91 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad\nrámec určeného služobného času.\nPodľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť\nv štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie\nštátnej služby podľa §86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.\nPodľa § 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z.z., na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže\nslužobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia\nslužobného času v mieste vykonávania štátnej služby.\nPodľa § 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z.z., príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto\nzákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za\npohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.\nPodľa § 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., ak je príslušníkovi podľa §92 ods. 1 určená služobná\npohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15% zo sumy, ktorou je\npríslušná časť jeho služobného platu, a 30% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.\nPodľa § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z., náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2\nnepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávania štátnej\nslužby je štátnou službou nadčas.\nPodľa § 193 zákona č. 315/2001 Z. z. na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia\n§ 39, § 40 ods. 11, § 64 ods. 1 písm. a) a c), § 85 a 86, § 88 až 90, § 95, § 98 a 99, § 105, § 109 až 117,\n§ 129 až 132, § 136 až 138, § 141 ods. 2 až 5, § 142 a 143, § 145 až 151, § 152 ods. 1, 2, ods. 4 tretej\n\nvety, ods. 5 a 7, § 152a, § 152b, § 152c, § 157 ods. 1 a 2, § 166 ods. 3, § 177 a 178, § 222, § 230, §\n231 ods. 4, § 232 až 240 a § 250b ods. 6 a 7 Zákonníka práce.\nPodľa § 85 ods. 9 Zákonníka práce, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce\nnadčas nesmie prekročiť 48 hodín.\nPodľa § 96 ods. 2 Zákonníka práce, čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je\npripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa\npovažuje za pracovný čas.\nPodľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života\na zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.\nPodľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo\nod neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto\nzásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\nPodľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť\nv spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nPodľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť\nvzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\nPodľa § 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej\nsprávy (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným\norgánom štátnej správy pre Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor.\n10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná\na preto jej súd v časti vyhovel.\n11. Predmetom uvedeného konania bolo posúdenie, či žalobcovi na základe ním tvrdených skutočností\nvznikol voči žalovanému nárok na náhradu škody, spočívajúci v nemajetkovej ujme spôsobenej žalobcovi\nza porušenie jeho práva na maximálny týždenný pracovný čas s poukazom na čl. 6 písm. b) smernice,\nktorý podľa žalobcu nebol dostatočne prebratý do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky, konkrétne do zákona č. 315/2001 Z.z.\nSporným medzi stranami, okrem samotnej skutočnosti, či boli v danom prípade splnené všetky\npredpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, bola aj otázka vecnej pôsobnosti Smernice 2003/88/\nES, teda či je aplikovateľná aj pre štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ďalej\ntiež, či je žalovaný pasívne vecne legitimovaný a sporným takisto bol spôsob vyčíslenia požadovanej\nnemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, keď mal žalovaný za to, že žalobca podanou žalobou požaduje\nnáhradu mzdových nárokov.\n12. Pokiaľ ide o otázku pasívnej legitimácie žalovaného, súd uvádza, že v danom prípade si žalobca\nako jednotlivec poškodený porušením práva EÚ uplatnil náhradu škody voči Slovenskej republike ako\nčlenskému štátu EÚ. Nakoľko v danom prípade žalobca žaluje na tom podklade, že nedošlo k správnej\ntranspozícii Smernice, štát – Slovenská republika ako zodpovedný subjekt, musí byť v konaní zastúpený\ntým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý zodpovedá za faktickú implementáciu úniového práva do\nvnútroštátneho poriadku, do ktorého daná oblasť patrí, ktorým v súlade s ust. § 11 písm. c) zákona č.\n575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších\npredpisov je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, do pôsobnosti ktorého patrí aj správa a riadenie\nHasičského a záchranného zboru SR.\nPodľa čl. 29 smernice je táto smernica adresovaná členským štátom, pričom žalovaný ako členský štát\nEurópskej únie a adresát smernice po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je zodpovedný\nza prijatie všetkých opatrení legislatívnej a aj faktickej povahy s cieľom dosiahnutia účelu smernice. V\nprípade že žalovaný túto povinnosť nesplní, je zodpovedný aj za nesprávnu aplikáciu smernice, pokiaľ\nk nesprávnej aplikácii smernice došlo v dôsledku jej nesprávneho prebratia do právneho poriadku.\nKeďže žalobca sa žalobným nárokom domáha náhrady škody spočívajúcej v nemajetkovej ujme z\n\ntitulu porušenia práva Európskej únie členským štátom Európskej únie, žalovaný Slovenská republika,\nv mene ktorej koná ústredný orgán verejnej správy, a to ministerstvo vnútra, do ktorého pôsobnosti\npatrí oblasť štátnej správy pre hasičský a záchranný zbor, disponuje pasívnou vecnou legitimáciou.\nNámietku žalovaného o jej nedostatku preto súd neposúdil ako dôvodnú. Zároveň súd dáva na vedomie,\nže z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva, že členský štát je zodpovedný za správnu transpozíciu práva\nEÚ do vnútroštátneho právneho poriadku a za jeho dodržiavanie a vymáhanie. Z judikatúry SD EÚ tiež\nvyplýva, že čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES (predtým čl. 6 ods. 2 smernice Rady 93/104/ES) má\ntzv. vertikálny priamy účinok, t. j. jednotlivec má právo odvolávať sa na toto ustanovenie v konaní pred\nvnútroštátnym súdom voči štátu aj v prípade, ak štát neprebral smernicu do vnútroštátneho právneho\nporiadku v stanovenej lehote alebo ju neprebral správne (porovnaj rozhodnutie SD EÚ vo veci C-397/01\naž C-403/01, Pfeiffer a spol. v. Deutsches Rotes Kreuz, Kreisverband Waldshut eV).\n13. Žalovaný ďalej namietal, že smernica by sa nemala na činnosť žalobcu aplikovať. K argumentácii\nžalovaného súd uvádza, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, že z rozsahu úpravy Smernice\nnie sú vyňatí ani hasiči, ako to tvrdil žalovaný v rámci svojej obrany. Súdny dvor EÚ konštatoval, že\nčlánok 6 písm. b) Smernice predstavuje pravidlo sociálneho práva EÚ s osobitným významom, z ktorého\nmá mať prospech každý pracovník, keďže sa jedná o minimálnu požiadavku určenú na zabezpečenie\nbezpečnosti a ochrany jeho zdravia, ktoré ukladá členským štátom povinnosť stanoviť 48 hodinovú\nhranicu pre priemerný týždenný pracovný čas, v súvislosti s ktorou je výslovne stanovené, že zahŕňa\nnadčasy, od ktorej sa v prípade neprebratia čl. 22 ods. 1 tejto Smernice do vnútroštátneho práva\nnemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také činnosti, ako je činnosť hasičov, o ktorú išlo vo\nveci samej (k otázke pôsobnosti smernice aj na príslušníkov hasičského a záchranného zboru pozri aj\nrozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-397/01, C-403/01, C-429/09, C-518/15).\nSúdny dvor judikoval, a to opakovane, že čas pracovnej pohotovosti na pracovisku je potrebné v celom\nrozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času (C-397/01 bod\n95.) a konštatoval, že pracovná pohotovosť vykonávaná pracovníkom v režime fyzickej prítomnosti v\nzariadení zamestnávateľa sa považuje ako celok za pracovný čas nezávisle od toho, akú prácu skutočne\npracovník vykonáva (rozsudok C-437/08 bod 27.). Z uvedeného dôvodu súd posúdil ako právne\nirelevantnú aj námietku žalovaného ohľadne pôsobnosti smernice na služobný pomer príslušníkov\nhasičského a záchranného zboru. O tom, že smernica 2003/88/ES má dopadať aj na príslušníkov\nHasičského a záchranného zboru, svedčí aj tá prostá skutočnosť, že zákon č. 315/2001 Z. z. vo svojej\nprílohe č. 4 zaradil túto smernicu medzi právne záväzné akty EÚ preberané týmto zákonom.\n14. V konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch na tom skutkovom základe, že porušením čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES dochádzalo\nv žalovanom období, ktoré žalobca vymedzil ako tri roky spätne pred podaním žaloby, teda za obdobie\nod 04/2020 do 03/2023, k porušeniu práv žalobcu vyplývajúcich z úniového práva a porušeniu jeho\nosobnostných práv.\nZ rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pre vznik zodpovednosti členského štátu za ujmu\nspôsobenú jednotlivcovi za porušenie právnej normy EÚ je potrebné kumulatívne splnenie nasledovných\ntroch podmienok: 1.) cieľom porušenej normy EÚ bolo priznať jednotlivcom práva, 2.) porušenie takejto\nnormy muselo byť dostatočne závažné a 3.) medzi porušením a škodou spôsobenou jednotlivcom musí\nexistovať priama príčinná súvislosť (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-429/09 vo veci Günter Fußc/a Stadtt\nHalle, C-118/08 Transportes Urbanos c/a Servicious Generales). Uvedené podmienky musia byť splnené\naj vtedy, ak škoda bola spôsobená v dôsledku prijatia legislatívneho alebo administratívneho aktu, ktorý\nbol prijatý v rozpore s komunitárnym právom, a to bez ohľadu na charakter subjektu, ktorý tento akt\nprijal. Zodpovednosť členského štátu v prípade porušenia úniového práva je absolútna a objektívna,\nčlenský štát nemá k dispozícii žiadne exkulpačné ani liberačné dôvody, a to bez ohľadu na skutočnosť,\nktorý orgán v mene členského štátu škodu jednotlivcovi spôsobil.\n15. V zmysle čl. 2 ods. 1 smernice 2003/88/ES je pracovný čas definovaný ako akýkoľvek čas, počas\nktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v\nsúlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou. V zmysle čl. 2 ods. 2 smernice 2003/88/ES\nčas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom. Pojmy „pracovný čas“ a „čas odpočinku“\nv zmysle smernice sa nemôžu vykladať z hľadiska požiadaviek rôznych právnych úprav členských\nštátov, ale predstavujú pojmy práva EÚ, ktoré je potrebné definovať na základe objektívnych znakov\na pri zohľadnení systému a cieľa uvedenej smernice. Iba takýto autonómny výklad zaručí smernici plnú\núčinnosť, ako aj jednotné uplatňovanie uvedených pojmov vo všetkých členských štátoch (porovnaj\n\nrozhodnutie SD EÚ vo veci C-151/02, Landeshauptstadt Kiel v. Norbert Jaeger). Z judikatúry SD EÚ\npritom jasne vyplýva, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe,\npočas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“\nv zmysle smernice 2003/88/ES, a teda že tento pojem bráni vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej\npriemerný týždenný pracovný čas, ktorý vzhľadom na to, že zahŕňa takéto obdobia pracovnej pohotovosti\na pohotovostnej služby, prekračuje maximálnu týždennú hranicu upravenú v článku 6 písm. b) uvedenej\nsmernice (porovnaj rozhodnutie SD EÚ vo veci C-429/09, Günter Fuß v. Stadt Halle).\n16. Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 315/2001 Z.z. vyplýva, že služobná pohotovosť sa\nnepovažuje za súčasť služobného času (§§ 85 a 86 zákona č. 315/2001 Z.z.), keďže táto bezprostredne\nnadväzuje na vykonávanie štátnej služby (pri nerovnomernom rozvrhnutí služobného času) v rámci\nrozvrhnutia služobného času (§ 92 zákona č. 31/2001 Z.z.). Ak počas trvania služobnej pohotovosti došlo\nk vykonaniu štátnej služby, takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas (§ 122 zákona\nč. 315/2001 Z.z.). Finančné odmeňovanie za služobnú pohotovosť nie je služobným príjmom, ale ide\no osobitný typ finančnej náhrady (§§ 103 a 122 zákona č. 315/2001 Z.z.). Z ustanovenia § 193 zákona\nč. 315/2001 Z.z. (v spojení s ustanovením § 12 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z.z.) výslovne vyplýva, že na\nslužobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa neaplikuje okrem iných ustanovení ani\nustanovenie § 96 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého platí, že čas, počas ktorého sa zamestnanec\nzdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť\npracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že\nsmernica 2003/88/ES (čl. 6 písm. b) v spojení s čl. 2 ods. 1 smernice) nebola vo vzťahu k príslušníkom\nHasičského a záchranného zboru správne prevzatá do slovenského právneho poriadku. Táto skutočnosť\nvšak sama o sebe bez ďalšieho nemôže založiť nárok žalobcu na náhradu škody či nemajetkovej ujmy.\nAby takýto nárok vznikol, musia byť splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu či za\nnemajetkovú ujmu spôsobenú porušením práva EÚ (pozri vyššie).\n17. Pokiaľ ide o druhú podmienku, podľa judikatúry SD EÚ dostatočne závažné porušenie práva Únie\nje také, ktoré v zjavnom rozpore s judikatúrou SD EÚ v danej oblasti. Nakoniec, pokiaľ ide o tretiu\npodmienku vzniku zodpovednosti štátu z dôvodu porušenia práva Únie, vnútroštátnemu súdu prislúcha,\naby overil, či existuje priama príčinná súvislosť medzi uvedeným porušením čl. 6 písm. b) smernice\n2003/88/ES a škodou, ktorá vznikla jednotlivcovi v dôsledku straty času odpočinku, na ktorý mal nárok,\nak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený týmto ustanovením dodržaný. Možno teda ustáliť,\nže pracovník, ktorý ako hasič zamestnaný v rámci zásahovej služby spadajúcej do verejného sektora\nodpracoval priemerný týždenný pracovný čas presahujúci priemerný týždenný pracovný čas stanovený\nv čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, sa môže dovolávať práva Únie na vyvodenie zodpovednosti\n(orgánov) dotknutého členského štátu s cieľom získať náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia\ntohto ustanovenia (pozri rozhodnutie SD EÚ vo veci C-429/09, Günter Fuß v. Stadt Halle).\n18. Aplikáciou vyššie uvedených zásad na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu konajúci súd\nkonštatuje, že žalobca ako príslušník Hasičského a záchranného zboru sa môže žalobou voči štátu\ndomáhať náhrady škody (nemajetkovej ujmy), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnou transpozíciou čl. 6\npísm. b) smernice 2003/88/ES do vnútroštátneho právneho poriadku. Toto porušenie práva EÚ hodnotí\nsúd ako dostatočne závažné, keďže judikatúra SD EÚ v tomto smere je jednoznačná a dlhodobo\nustálená (pozri vyššie). Konajúcemu súdu preto zostávalo posúdiť, či bola splnená tretia podmienka\nvzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú žalobcovi porušením práva EÚ, a to existencia\npriamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnou transpozíciou čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES do\nvnútroštátneho právneho poriadku a ujmou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku straty času na\nodpočinok, jeho osobný život, rodinu a voľnočasové aktivity.\n19. Samotné porušenie práva EÚ spočívajúce v nesprávnej či neúplnej transpozícii smernice do\nvnútroštátneho právneho poriadku ešte jednotlivcovi automaticky nezakladá nárok na poskytnutie\nprimeranej náhrady v peniazoch. Jednotlivcovi musí v priamej príčinnej súvislosti s týmto porušením\nvzniknúť konkrétna škoda či nemajetková ujma. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania vzniku\nkonkrétnej škody či nemajetkovej ujmy zaťažovalo žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti\nvyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky (a síce úspech v tomto spore). Žalobca v tomto konaní\ndôkazné bremeno uniesol, keď na podklade vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú priamu\npríčinnú súvislosť medzi nesprávnou transpozíciou čl. 6 písm. b) smernice a ujmou, ktorá v dôsledku\nstraty voľného času žalobcovi vznikla.\n\n20. Podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy za obdobie od apríla 2020 do\nmarca 2023. Žalobca konštatoval, že za celé žalované obdobie odpracoval priemerný služobný čas\nv trvaní 55,50 hodín týždenne. Na pojednávaní dňa 02.09.2025 pripojil ďalší prepočet týždenného\nslužobného času, v ktorom uviedol, že za celé obdobie žalobca priemerne odpracoval 49,09 hodín.\nHoci poskytol prepočet pracovného času zohľadňujúc aj 6mesačné referenčné obdobia, poukazoval\nže výpočet odpracovaných hodín žalobcu nemožno počítať ako priemer v 6 mesačnom referenčnom\nobdobí, pretože ustanovenia smernice o referenčnom období neboli do vnútroštátneho poriadku\ntransponované.\nZa účelom preukázania odpracovaných hodín žalobcu v žalovanom období, žalobca predložil do konania\nako listinný dôkaz výplatné pásky za každý mesiac obdobia ako aj prehľad plánu služieb žalobcu za celé\nžalované obdobie. Správnosť údajov uvedených v predložených listinných dôkazoch žalovaný nijako\nnerozporoval, preto pri výpočte priemerného týždenného pracovného času súd vychádzal z uvedených,\nmedzi stranami nesporných listinných dôkazov.\n21. Pri výpočte priemerného týždenného pracovného času žalobcu vychádzal súd zo šesťmesačného\nreferenčného obdobia (v zmysle čl. 16 a čl. 17 smernice 2003/88/ES), ktoré vo vzťahu k protipožiarnym\nslužbám a službám civilnej ochrany smernica 2003/88/ES výslovne pripúšťa a ustanovenie § 86 ods.\n1 zákona č. 315/2001 Z. z. výslovne stanovuje. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že priemerný\ntýždenný čas nemožno posudzovať v referenčnom období. Maximálny priemerný týždenný pracovný\nčas v zmysle čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES sa v súlade s čl. 16 písm. b) smernice 2003/88/ES\npočíta za obdobie nepresahujúce štyri mesiace (tzv. referenčné obdobie), pričom v čl. 17 ods. 2, ods. 3\npísm. c) bod. iii) a ods. 5 smernice 2003/88/ES je umožnená odchýlka od tohto ustanovenia v prípade\nnepretržitých činností spojených s potrebou nepretržitej služby ako sú napr. protipožiarne služby\na služby civilnej ochrany. Táto odchýlka spočíva v tom, že referenčné obdobie pre výpočet maximálneho\npriemerného týždenného pracovného času nepresiahne šesť mesiacov. Uvedená odchýlka bola podľa\nnázoru konajúceho súdu prevzatá do ustanovenia § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., v zmysle ktorého\nnerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov. Aj\nkeď zákon č. 315/2001 Z. z. nepoužíva tú istú terminológiu ako smernica 2003/88/ES, z obsahového\nhľadiska nemôže ísť o nič iné, keďže ide o stanovenie obdobia, na ktoré sa rozpočítava (rozvrhuje)\nnerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Nerovnomerne\nrozvrhnutý služobný čas pritom znamená práve to, že v určitých obdobiach (týždňov či mesiacov)\nslužobný čas príslušníkov prevyšuje určený služobný čas, zatiaľ čo v iných obdobiach je naopak nižší,\naby potom v priemere zodpovedal určenému služobnému času. To je aj presne význam referenčného\nobdobia v zmysle čl. 16 písm. b) smernice 2003/88/ES.\n22. Pre účely výpočtu pracovného času súd vychádzal z predložených plánov služieb žalobcu ako\naj z predložených výplatných pások. Z predložených výplatných pások súd mohol určiť, koľko presne\nodpracovaných hodín + hodín strávených pohotovosťou na pracovisku mal žalobca v danom mesiaci\na zároveň plány služieb žalobcu umožnili presný prehľad odpracovaných dní žalobcu v konkrétnom\nmesiaci, počet dní čerpania dovolenky, počet dní pracovnej neschopnosti či iných prekážok v práci,\nktoré je potrebné pri výpočte zohľadniť v súlade so smernicou. Žalobca autenticitu predložených výpisov\nz plánu služieb nijako nenamietal, sám vyslovene na ne v písomnom vyjadrení z 21.03.2024 odkazoval,\nkeď uviedol, že z dochádzkového systému samotný žalobca predložil prehľadu plánu služieb, preto\npovažoval za neúčelné ho predkladať dvakrát. Súd preto nemal dôvod pochybovať o správnosti údajov\nz nich vyplývajúcich.\nCelkový odpracovaný čas súd zistil ako súčet služobného času stráveného na pracovisku, resp. prácou\na času služobnej pohotovosti z výplatných pások, nakoľko len tento čas bol žalobca k dispozícii\nsvojmu zamestnávateľovi pre výkon práce. Priemerný týždenný pracovný čas potom súd vypočítal (pre\nšesťmesačné obdobia) ako podiel počtu odpracovaných hodín v danom období a počtu týždňov (t. j.\nsedemdňových období) pripadajúcich na dané obdobie.\nPri výpočte priemerného týždenného pracovného času žalobcu súd nezohľadňoval (neutralizoval)\nobdobie platenej dovolenky a obdobie pracovnej neschopnosti, keďže v zmysle čl. 16 písm. b) smernice\n2003/88/ES sa doby platenej ročnej dovolenky a doby pracovnej neschopnosti nezahŕňajú alebo sú pri\nvýpočte priemeru neutrálne. Právo EÚ jednoznačne stanovuje, že pri výpočte maximálneho priemerného\ntýždenného pracovného času sa obdobie platenej dovolenky a obdobie pracovnej neschopnosti\nnezohľadňuje (je neutrálne). Ustanovenie § 97 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. hovorí len toľko, že pre\npracovnoprávne účely (napr. pre účely mzdy či sociálneho zabezpečenia) sa ako vykonávanie štátnej\n\nslužby posudzuje aj čas čerpania dovolenky či dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto ustanovenie\nv žiadnom prípade nehovorí, že čerpanie dovolenky či dočasná pracovná neschopnosť je služobným\nčasom, počas ktorého príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu (porovnaj\n§ 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.). Konajúci súd sa v tejto súvislosti v celom rozsahu stotožňuje\ns argumentáciou žalovaného, že je potrebné rozlišovať medzi pracovným (služobným) časom a fondom\npracovného (služobného) času. Fond pracovného času je len teoretické číslo, vyjadrujúce koľko\npracovných hodín základného pracovného času má zamestnanec k dispozícii v mesiaci pri jeho spôsobe\nrozvrhnutia. Nehovorí však nič o tom, koľko z toho zamestnanec v mesiaci aj reálne odpracoval.\n23. Súd teda pri výpočte priemerného týždenného pracovného času žalobcu nezohľadňoval\n(neutralizoval) obdobie platenej dovolenky a to vrátane voľna z kolektívnej zmluvy (SVP) a dodatkovej\ndovolenky (DOD), keďže aj tieto podľa názoru súdu napĺňali definíciu platenej ročnej dovolenky v zmysle\nčl. 16 písm. b) v spojení s čl. 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES. Podľa názoru súdu je v tomto smere\nnerozhodné, či nárok na platenú dovolenku (platené voľno) vyplýva zo zákona alebo z kolektívnej zmluvy.\nAko pracovnú neschopnosť, ktorú súd pri výpočte takisto nezohľadňoval, súd posudzoval návštevu\nlekára (LEK) ako aj dočasnú práceneschopnosť (PN, karanténu, OČR, sprevádzanie člena rodiny),\nkeďže všetky tieto prípady obsahovo napĺňajú pojem pracovná neschopnosť.\n24. Vychádzajúc z uvedeného potom súd v rámci jednotlivých mesiacov sledovaného obdobia dospel\nk nasledovným výpočtom pracovného času žalobcu:\n- V mesiaci apríl 2020 žalobca odpracoval celkovo 225,33 hodín (služobný čas + čas služobnej\npohotovosti). Mesiac apríl 2020 mal 30dní, čo je 4,28 týždňa.\n- Máj 2020, 190,41 odpracovaných hodín, mesiac mal 31 dní. V danom mesiaci žalobca čerpal 2 dni\ndovolenky (neutralizácia), pre účely výpočtu priemerného týždenného času je preto potrebné vychádzať\nz počtu 29 dní (4,14týždňa).\n- Jún 2020, 211,62 odpracovaných hodín, 30 dní mesiaca – 2 dni dovolenky, 28 dní pre účely výpočtu\n= 4 týždne.\n- Júl 2020, 212,50 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 1 deň dovolenka (neutralizácia). 30 dní pre\núčely výpočtu = 4,28 týždňa.\n- August 2020, 168 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 3 dovolenka, teda 28 dní, čo je 4 týždne.\n- September 2020, 233 odpracovaných hodín, 30 dní mesiaca, čo je 4,28 týždňa.\nV rámci uvedeného šesťmesačného referenčného obdobia (apríl 20 – September 20), žalobca celkovo\nodpracoval 1240,86 hodín v rámci celkového počtu 24,98 týždňov, čo predstavuje priemer v referenčnom\nobdobí 49,67 odpracovaných hodín týždenne. V uvedenom referenčnom období došlo prekročeniu\nmaximálneho priemerného týždenného pracovného času stanoveného smernicou.\n- V mesiaci Október 2020 žalobca odpracoval celkovo 192 hodín, 31 dní mesiaca – 2 dni dovolenky, pre\núčely výpočtu mal mesiac 29 dní = 4,14 týždňa.\n- November 2020, 168 odpracovaných hodín, 30 dní mesiaca – 12 dní PN (neutralizácia), teda 18 dní,\nčo je 2,57 týždňa.\n- December 2020, 242 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 9 dní karanténna PN z dôvodu COVID19,\nto je 22 dní, čo predstavuje 3,14 týždňa.\n- Január 2021, 168 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 11 dní karanténna PN z dôvodu COVID19,\nčo je 2,85 týždňa.\n- Február 2021, 72 odpracovaných hodín, 28 dní mesiaca – 16 dní PN – 1 dovolenka, teda 11 dní\nmesiaca, čo je 1,57 týždňa.\n- Marec 2021, 202,57 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 1 dovolenka, - 1 LEK ošetrenie, teda 29\ndní, čo je 4,14 týždňa.\nV rámci uvedeného šesťmesačného referenčného obdobia (Október 20 – Marec 21), žalobca celkovo\nodpracoval 1044,57 hodín v rámci celkového počtu 18,41 týždňov, čo predstavuje priemer v referenčnom\nobdobí 56,739 odpracovaných hodín týždenne. V danom referenčnom období došlo k prekročeniu\nmaximálneho priemerného týždenného pracovného času stanoveného smernicou.\n- V mesiaci apríl 2021 žalobca odpracoval celkovo 209,01 hodín, 30 dní mesiaca – 1 deň dovolenky, pre\núčely výpočtu 29 dní mesiaca, čo je 4,14 týždňa.\n\n- Máj 2021, 185 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 1 deň LEK ošetrenie, - 1 deň voľno z kolektívnej\nzmluvy, to je 29 dní, čo je 4,14 týždňa.\n- Jún 2021, 194,90 odpracovaných hodín, 30 dní mesiaca, čo je 4,28 týždňa.\n- Júl 2021, 168,01 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 2 dni dovolenky, 29 dní pre účely výpočtu\n= 4,14 týždňa.\n- August 2021, 144 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 5 dní dovolenky, teda 26 dní, čo je 3,71\ntýždňa.\n- September 2021, 216 odpracovaných hodín, 30 dní mesiaca, čo je 4,28 týždňa.\nV rámci uvedeného šesťmesačného referenčného obdobia (apríl 21 – September 21), žalobca celkovo\nodpracoval 1116,92 hodín v rámci celkového počtu 24,69 týždňov, čo predstavuje priemer v referenčnom\nobdobí 45,23 odpracovaných hodín týždenne. K prekročeniu maximálneho priemerného týždenného\npracovného času stanoveného smernicou nedošlo.\n- V mesiaci Október 2021 žalobca odpracoval celkovo 192 hodín, 31 dní mesiaca – 1 deň PN. Pre účely\nvýpočtu mal mesiac 30 dní = 4,28 týždňa.\n- November 2021, 233,28 odpracovaných hodín, 30 dní mesiaca, čo je 4,28 týždňa.\n- December 2021, 205,80 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca, čo je 4,42 týždňa.\n- Január 2022, 184,97 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 7 dní PN, teda 24 dní, čo je 3,42 týždňa.\n- Február 2022, 144 odpracovaných hodín, 28 dní mesiaca – 13 dní PN, teda 15 dní, čo je 2,14 týždňa.\n- Marec 2022, 208,43 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 1 dovolenka, teda 30 dní, čo je 4,28\ntýždňa.\nV rámci uvedeného šesťmesačného referenčného obdobia (Október 21 – Marec 22), žalobca celkovo\nodpracoval 1168,48 hodín v rámci celkového počtu 22,82 týždňov, čo predstavuje priemer v referenčnom\nobdobí 51,204 odpracovaných hodín týždenne. V danom referenčnom období došlo k prekročeniu\nmaximálneho priemerného týždenného pracovného času stanoveného smernicou.\n- V mesiaci apríl 2022 žalobca odpracoval celkovo 192 hodín, 30 dní mesiaca – 2 dní dovolenka, teda\n28 dní, čo sú 4 týždne.\n- Máj 2022, 203,97 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 2 dni dovolenky, 29 dní, čo je 4,14 týždňa.\n- Jún 2022, 215,50 odpracovaných hodín, 30 dní mesiaca, čo je 4,28 týždňa.\n- Júl 2022, 192 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 2 dni dovolenka, 29 dní pre účely výpočtu, čo\nje 4,14 týždňa.\n- August 2022, 120 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 4 dní dovolenka – 1 deň voľna z kolekt.\nzmluvy, teda 26 dní, čo je 3,71 týždňa.\n- September 2022, 240 odpracovaných hodín, 30 dní mesiaca, čo je 4,28 týždňa.\nV rámci uvedeného šesťmesačného referenčného obdobia (apríl 22 – september 22), žalobca celkovo\nodpracoval 1163,47 hodín v rámci celkového počtu 24,55 týždňov, čo predstavuje priemer v referenčnom\nobdobí 47,391 odpracovaných hodín týždenne. K prekročeniu maximálneho priemerného týždenného\npracovného času stanoveného smernicou nedošlo.\n- V mesiaci Október 2022 žalobca odpracoval celkovo 192 hodín, 31 dní mesiaca – 2 dní dovolenka –\n1 deň PN, teda 28 dní, čo sú 4 týždne.\n- November 2022, 118 odpracovaných hodín, 30 dní mesiaca – 2 dní dovolenka, - 8 dni PN, 20 dní,\nčo je 2,85 týždňa.\n- December 2022, 198,50 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 2 dovolenky, čo je 4,14 týždňa.\n- Január 2023, 192 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca – 2 dni dovolenka, 29 dní pre účely výpočtu,\nčo je 4,14 týždňa.\n- Február 2023, 144 odpracovaných hodín, 28 dní mesiaca – 4 dni dovolenka, teda 24 dní, čo je 3,42\ntýždňa.\n- Marec 2023, 240 odpracovaných hodín, 31 dní mesiaca, čo je 4,42 týždňa.\nV rámci uvedeného šesťmesačného referenčného obdobia (Október 22 – Marec 23), žalobca celkovo\nodpracoval 1084,50 hodín v rámci celkového počtu 22,97 týždňov, čo predstavuje priemer v referenčnom\nobdobí 47,213 odpracovaných hodín týždenne. K prekročeniu maximálneho priemerného týždenného\npracovného času stanoveného smernicou nedošlo.\n\n25. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného\npracovného času vo vzťahu k žalobcovi došlo až v 3 sledovaných referenčných obdobiach, a to v období\napríl 2020 – september 2020, október 2020 – marec 2021 a október 2021 – marec 2022. Z uvedeného\nje zrejmé, že vo vzťahu k žalobcovi dochádzalo k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného\npracovného času stanoveného smernicou opakovane a nejednalo sa o ojedinelý či výnimočný presah\nmaximálneho priemerného pracovného času. Žalobca tak pravidelne v sledovanom období tri roky\nspätne pred podaním žaloby trávil v práci viac času, než ako bol povinný. Takto konštatované porušenie\nčl. 6 písm. b) smernice, v 3 zo 6 sledovaných referenčných období je dostatočne závažným porušením\npráva Európskej únie, ktorého nepriaznivé následky je potrebné kompenzovať.\n26. Súd poukazuje, že Súdny dvor EÚ judikoval, že nedodržanie požiadaviek upravených v čl. 6 písm.\nb) smernice 2003/88 počas referenčného obdobia je zjavným porušením judikatúry Súdneho dvora a\nmusí sa považovať za dostatočne závažné porušenie práva Únie (napr. rozsudok z 25. novembra 2010,\nGünter Fuß, C-429/09, EU:C:2010:717, bod 58). Vychádzajúc z uvedeného a berúc do úvahy intenzitu\nporušenia práv žalobcu v tomto konkrétnom prípade, keď k nedodržaniu požiadaviek v zmysle čl. 6\npísm. b) smernice dochádzalo opakovane, je potrebné uviesť, že v danom prípade je splnená aj druhá\npodmienka nevyhnutná pre existenciu nároku na náhradu škody porušením práva EÚ.\nŽalobca sa v súvislosti s porušovaním jeho práv domáha nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch, pre priznanie ktorej vnútroštátna právna úprava definuje ďalšie kritériá, ktoré je potrebné\nzohľadniť.\n27. Do práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka patrí aj právo na\nochranu súkromia. Súčasťou tohto práva je aj právo na rodinný či spoločenský život, t. j. právo na\nspolužitie s inými osobami, najmä s členmi rodiny a rozvoj spoločenských vzťahov. Ochrana osobnosti\nvrátane práva na súkromný a rodinný život prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Občiansky\nzákonník v ustanovení § 13 neposkytuje ochranu osobnosti fyzickej osoby proti akémukoľvek zásahu,\nale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť objektívne spôsobilý\nprivodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem relevantných\nzásahov, stanovuje ale znaky správania zasahujúceho do osobnosti: objektívna spôsobilosť zásahu\nnegatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi\nurčitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto\nznaky dané, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do\npráva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané\nzadosťučinenie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2011 sp. zn. 2 Cdo 79/2011).\n28. Určujúcim kritériom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je predovšetkým zistenie,\nže v konkrétnom prípade ide o nemajetkovú ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzickej osoby, ktorú\ntáto fyzická osoba najmä s ohľadom na povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého\nnásledku objektívne môže pociťovať a prežívať ako závažnú. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch teda vzniká vtedy, keď ostatné potencionálne satisfakčné inštrumenty na vyváženie\na zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nepostačujú.\nZ výsluchu žalobcu ako aj jeho partnerky na pojednávaniach vyplynulo, že žalobca má v dôsledku výkonu\nslužobných povinností nedostatok voľného času, v dôsledku čoho býva po službe unavený, voľný čas po\npráci je nútený tráviť väčšinou spánkom, pričom musel upustiť aj od svojich obľúbených voľnočasových\naktivít a plánovania dovoleniek či výletov so svojou rodinou. Prekračovanie jeho práva na maximálny\ntýždenný pracovný čas tak nepochybne nepriaznivo vplýva na jeho súkromie, v podobe ukrátenia času,\nktorý by mohol venovať svojej rodine.\n29. Do práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka patrí nepochybne\naj právo na ochranu súkromia. Súčasťou tohto práva je aj právo na rodinný život, t. j. právo na\nspolužitie s inými osobami, najmä s členmi rodiny. Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej\nosoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách.\nOchrana osobnosti vrátane práva na súkromný a rodinný život prináleží každej fyzickej osobe ako\nsubjektu práva. Pokiaľ je žalobca neoprávnene ukrátený na čase, ktorý by v prípade, ak by sa voči\nnemu konalo oprávnene mohol stráviť so svojou rodinou, je zrejmé, že je neoprávnene zasahované\ndo práva na jeho súkromie a teda neoprávnene dochádza do zásahu na jeho osobnostných právach,\nčím je naplnená aj tretia podmienka pre vznik nároku na náhradu škody v dôsledku porušenia úniového\n\npráva. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z\ntoho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia\ntoho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n23.02.2011 sp. zn. 5 M Cdo 7/2010).\n30. Je nepochybné, že stratený čas, ktorý žalobca bol nútený v dôsledku porušovania úniového práva\nstráviť na pracovisku je dostatočne závažným zásahom do jeho osobnostných práv. K tomuto zásahu\ndochádzalo v sledovaných obdobiach opakovane, nejednalo sa teda o výnimočný stav, trvajúci krátku\ndobu. V dôsledku straty času žalobca nemohol rozvíjať svoje sociálno-spoločenské väzby či rozvíjať\nvlastné koníčky a záľuby v takej miere, ako by si bol želal. Zároveň mu nebol poskytnutý primeraný čas\nna regeneráciu, čím sa nepochybne žalobca pri výkone služby vystavuje väčšiemu riziku zranenia či\nchybovaniu v rozhodujúcich okamihoch vykonávaného zásahu. Žalobca opakovane poukazoval, že býva\nčasto unavený. Neobstojí v tejto súvislosti poukazovanie na to, že príslušníci hasičského a záchranného\nzboru majú na stanici vytvorené priestory pre odpočinok a regeneráciu, nakoľko aj za daných okolností sa\nžalobca nachádza stále len na pracovisku, v pohotovosti a je povinný byť pripravený na zásah do jednej\nminúty v akúkoľvek dennú či nočnú hodinu. S týmto vedomím nie je možné plnohodnotne oddychovať\na regenerovať, navyše za tých okolností, že žalobca trávil na pracovisku viac času ako bol povinný, ako\nvyplynulo z vykonaného dokazovania.\nTakto opakovaný zásah do práv žalobcu zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,\nnakoľko za daných okolností, keď je rozhodujúcim ukazovateľom v danom prípade nenávratne stratený\nčas, ktorý mal patriť súkromnému životu žalobcu, pričom nepatril, sú akékoľvek iné kompenzačné\nmechanizmy nepeňažného charakteru neschopné naplniť svoj účel a nemožno ich považovať za\ndostačujúce.\n31. Súd poukazuje na náročnosť práce príslušníka hasičského zboru a jeho nezanedbateľný význam pre\nzabezpečenie poriadku, bezpečnosti a ochrany života, zdravia či majetku osôb. Príslušníci nasadzujú\nvlastné zdravie a život pre ochranu hmotných a nehmotných statkov iných. Takáto práca ako fyzicky\na psychicky obzvlášť náročná je viac než spôsobilá zasiahnuť do súkromia samotného príslušníka a to\nuž sama o sebe. Ak je navyše výkon práce umocnený tým, že žalobca trávi na pracovisku viac času, než\nako by mal, je takáto situácia v zjavnom rozpore s platným právom a nepochybne nepriaznivo zasahuje\ndo osobného života žalobcu, čím je založené jeho právo na ochranu osobnosti. Ako už súd konštatoval\nvyššie, berúc do úvahy charakter a intenzitu zásahu, kedy žalobca v dôsledku nedodržiavania úniového\npráva prišiel o čas, ktorý by mohol tráviť so svojou rodinou, oddychom, regeneráciou či venovaním\nsa svojim koníčkom, je na mieste takýto nepriaznivý stav kompenzovať žalobcovi v podobe náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže iné kompenzačné mechanizmy nepeňažného charakteru by svoj\núčel už nenaplnili.\n32. V období apríl 2020 – september 2020 došlo k prekročeniu priemerného týždenného pracovného\nčasu žalobcu o 1,67 hodiny. V období október 2020 – marec 2021 došlo k prekročeniu o 8,739 hodiny\na v období október 2021 – marec 2022 došlo k prekročeniu o 3,204 hodiny.\nZ uvedených referenčných období je možné považovať za porušenie práv žalobcu v zhruba podobnej,\nmiernej intenzite spomínané prvé a tretie referenčné obdobie, keď k prekročeniu v uvedených obdobiach\ndošlo v rozmedzí 1 až 3 hodiny. Za prekročenie priemerného týždenného pracovného času žalobcu\na porušenie jeho práv v uvedenej intenzite, súd posúdil ako primeranú sumu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch sumu 500 Eur za každé z týchto dvoch referenčných období, teda spolu 1000 Eur. Pokiaľ\nvšak išlo o referenčné obdobie október 2020 až marec 2021, v uvedenom období došlo oproti dvom\nostatným referenčným obdobiam k zásadne vyššiemu presahu maximálneho priemerného týždenného\npracovného času žalobcu. V tomto období bol tak zásah do súkromného života žalobcu a všetkých jeho\nzložiek ešte výraznejší, čo je potrebné odzrkadliť aj v sume priznanej nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nZa uvedené obdobie súd posúdil ako primeranú náhradu sumu 1 000 Eur, keďže intenzita porušenia\npráv žalobcu bola závažnejšia ako v ostatných dvoch referenčných obdobiach.\nSúd tak žalobcovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v celkovej výške 2 000 Eur, ktorú je\nžalovaný povinný zaplatiť žalobcovi. Súd zároveň poukazuje, že táto suma nijako nevybočuje z výšky\npriznávaných súm nemajetkovej ujmy v peniazoch v obdobných sporoch, na ktorých prehľad poukazoval\nžalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe.\n33. Žalobca sa však podanou žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v celkovej\nsume 6 086,86 Eur, pričom túto sumu odvodzoval od svojich skutkových tvrdení v podanej žalobe, že\n\nžalobca odpracoval za žalované obdobie za každý mesiac priemerne 55,50 hodín týždenne, pričom toto\nsvoje tvrdenie následne korigoval na pojednávaní dňa 02.09.2025, kde pripojil nový prepočet služobného\nčasu, v zmysle ktorého priemerný týždenný služobný čas žalobcu za celé obdobie mal byť 49,09 hodín.\nNapriek tomu, že žalobca zásadne znížil svoje výpočty a tým aj deklarovanú intenzitu porušovania\njeho práv na maximálny priemerný týždenný pracovný čas, tento nový prepočet však už nezohľadnil\nv požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch. Samotným žalobcom predložený nový výpočet\npreukazoval neopodstatnenosť požadovanej náhrady, keď jej stanovenie vychádzalo z iných skutkových\ntvrdení uvedených v žalobe.\nKeďže žalobca nepreukázal natoľko závažnú intenzitu porušenia jeho práv, ktorá by opodstatňovala\npriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v požadovanej sume 6 086,86 Eur, súd podanú žalobu\nv časti sumy prevyšujúcej sumu 2 000 Eur zamietol, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.\n34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu vo veci v zmysle § 255\nods. 1 CSP. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od\núvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne\nneúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho\ntotiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu\nalebo znaleckej činnosti. Napríklad pri sporoch o ochranu osobnosti býva pravidlom, že si žalobca svoju\nnemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie, ako na koľko mu ju odhadne súd podľa výsledkov vykonaného\ndokazovania. Nebolo by však celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy\npožadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce\n(pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že\ndo žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca (nález\nÚstavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019).\nSúd preto žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu zo súdom priznanej sumy 2 000 Eur. O výške trov konania rozhodne súd podľa\n§ 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti\nktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\n\nExekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného\ntitulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného\npredpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}], "citovane_v": []}