{"guid": "98635dd3-fbb9-4a1b-9676-11e3bcd9a30a:ba40a135-9738-4a6d-b7dd-b47a8ded572e", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201580.6", "spisova_znacka": "B5-74C/50/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-74C/50/2023 z 18. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 18. marca 2025, sp. zn. B5-74C/50/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201580.6", "identifikacne_cislo": "1523201580", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "Mgr. Vladimír Herich", "sudca_id": 1178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vladimir-herich-1178", "datum_vydania": "2025-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "nazov": "§ 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/315#paragraf-86"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba40a135-9738-4a6d-b7dd-b47a8ded572e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201580.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201580.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1523201580.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB5-74C/50/2023\n1523201580\n18. 03. 2025\nMgr. Vladimír Herich\nECLI:SK:MSBA4:2025:1523201580.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zastúpeným JUDr. Marta Vícenová – advokát, so sídlom\nZáhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná\nMinisterstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 71 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 Eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku.\nII. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .\nIII. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%\nz priznanej sumy. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník\npo právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy\n6.002,60 Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy.\nPodanú žalobu odôvodnil tým, že je príslušníkom hasičského a záchranného zboru, vykonáva štátnu\nslužbu na Hasičskej stanici 5 v Bratislave, v služobnom pomere podľa zákona č. 315/2001 Z.z.. Náhrady\nškody sa domáha z dôvodu porušenia práva Európskej únie, z dôvodu nesprávnej transpozície smernice\nEP a Rady č. 2003/88/ES, do zákona č. 315/2001 Z.z. Týmto postupom došlo k porušeniu práv žalobcu\nvyplývajúcich z úniového práva, a to k strate odpočinku a porušenia jeho osobnostných práv, čím došlo\nk založeniu jeho nároku na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy.\nSlužobný čas príslušníka Hasičského a záchranného zboru je rozvrhnutý nerovnomerne tak, že sa\nskladal v roku 2020, 2021 zo 17hodinových pracovných zmien, po ktorých nasleduje určená 7hodinová\nslužobná pohotovosť na pracovisku, v roku 2022, 2023 zo 16hodinových pracovných smien, po ktorých\nnasleduje určená 8hodinová služobná pohotovosť na pracovisku, t.j. v rámci jednej pracovnej smeny\nstrávi na pracovisku sústavne 24 hodín. Služobná pohotovosť je rozdelená na aktívnu časť (práca\nnadčas) a neaktívnu časť. Je určovaná na čas nočných hodín. V prípade vyhlásenia poplachu a počas\nslužobnej pohotovosti sa mení na prácu nadčas. Žalobca sa musí aj v neaktívnej časti pohotovosti\nzdržiavať na pracovisku, nesmie sa vzdialiť a musí byť pripravený na vykonanie zásahu do 1minúty.\nNapriek tomu sa neaktívna časť pracovnej pohotovosti nezapočítava do fondu pracovného času. Aj\nkeď je reálne na pracovisku, v rámci fondu pracovného času sa mu toto nevykazuje. Potom sa javí,\nže jeho priemerný týždenný pracovný čas neprekračuje 48 hodín, čo je v rozpore so skutočnosťou.\nJeho priemerný týždenný pracovný čas počas celého žalovaného obdobia značne presahuje nielen 40\nhodinový týždenný služobný čas ale aj maximálne prípustný v dĺžke 48 hodín.\n\nSmernica je norma komunitárneho práva, ktorú je SR povinná dodržiavať. Vychádza zo zásady prednosti\nkomunitárneho práva a jeho priameho účinku, čím je založená absolútna a objektívna zodpovednosť\nštátu za škodu. Aktuálne znenie zákona o HaZZ umožňuje služobnému úradu rozvrhnúť služobný čas\ntak, že tento pravidelne prekračuje smernicou stanovený maximálny 48 hodinový týždenný pracovný\nčas. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by služobná pohotovosť na mieste výkonu služby\nbola považovaná za súčasť služobného času hasičov a čas služobnej pohotovosti sa tak nezapočítava\ndo pracovného času príslušníka HaZZ. Služobný čas tak presahuje maximálnu hranicu stanovenú v čl.\n6 písm. b) Smernice. Preto nebola správne implementovaná do právneho poriadku SR.\nŽalobca si uplatňuje náhradu za žalované obdobie od apríla 2020 (splatná 10.05.2020) do marca 2023\n(splatná 10.04.2023), kedy odpracoval v priemere pracovný čas 55,50 hodín týždenne. Jeho právo\nvyplývajúce zo smernice tak bolo a je sústavne porušované. Náš právny poriadok neobsahuje žiadne\nkonkrétne ustanovenia pre posúdenie a určenie výšky náhrady škody, ktorá vznikla porušením práva\núnie. Analogicky je potrebné použiť § 11 až 13 Občianskeho zákonníka. Je porušované najmä právo\nžalobcu na ochranu zdravia. Zároveň je porušované jeho osobnostné právo na súkromie a rodinný život.\nOpísaným stavom dochádza k porušovaniu jeho práv na ochranu zdravia, telesnej a psychickej integrity,\nspočívajúce v porušovaní jeho práva na primeranú dobu odpočinku, práva na súkromie a rodinný život,\na to v príčinnej súvislosti s tým, že reálne musí odpracovať viac ako v zmysle smernice bol povinný.\nPráca hasiča je náročná, nasadzuje vlastný život, o to viac potrebuje dostatočný odpočinok po práva na\nregeneráciu. Negatívne následky sa prejavujú aj tým ,že sa stará o chorú matku a čas, ktorý by jej mohol\nvenovať venuje práci. často odpracuje až 8 hodín nad rámec maximálneho hodinového týždenného\npracovného času. Následne sa vracia vyčerpaný a zostáva mu minimum voľného času aby sa mohol\nvenovať matke, domácnosti či osobným záľubám.\nPri vyčíslení škody vychádza z ustanovení peňažných náhrad za služobnú pohotovosť § 122 ods. 1\na 2 zákona o HaZZ. Hodiny, ktoré odpracoval nad limit, možno analogicky posúdiť ako odpracovanie\nmimo rozvrhnutia služobného času, keďže tento mal byť rozvrhnutý tak, aby k porušovaniu jeho práv\nnedochádzalo. Náhrada škody tak predstavuje rozdiel medzi peňažnou náhradou uvedenou v § 122\nods. 1 a peňažnou náhradou v § 122 ods. 2 písm. a) zákona o HaZZ. Výšku nemajetkovej ujmy\nurčuje ako súčin počtu odpracovaných hodín služobnej pohotovosti za príslušný kalendárny mesiac\npríslušného kalendárneho roku a sumy zodpovedajúcej 35% peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej\nodmeny za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roka a v prípade odpracovania\nslužobnej pohotovosti v čase pracovného pokoja, ako súčin odpracovaných hodín v čase pracovného\npokoja a sumy zodpovedajúcej 70% peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej sadzby za príslušný\nkalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku. Primeraná náhrada škody predstavuje rozdiel medzi\nvýškou náhrady pri nariadenej služobnej pohotovosti a výškou náhrady za určenú služobnú pohotovosť.\nJednotlivé dielčie nároky vznikali postupne, osobitne za každý mesiac, v ktorom boli jeho práva\nporušované, ku dňu splatnosti každej mesačnej mzdy. Rozhodujúcim momentom vzniku ujmy je výplatný\ntermín. Mzda príslušníkov HaZZ je splatná vždy k 10dňu nasledujúceho mesiaca. Žalobca si uplatňuje\nobdobie spätne za 3 roky pred podaním žaloby, počínajúc splatnosťou za apríl 2020, splatná 10.05.2020.\nNáhradu škody matematicky vyčíslil podľa počtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré reálne odslúžil,\na ktoré mu neboli započítané do služobného času, v celkovej sume 6.002,60 Eur.\n2. K podanej žalobe doručil súdu dňa 18.09.2023 svoje vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že z článku 1\nods. 2 Smernice 2003/88/ES vyplýva jej vecná pôsobnosť. Otázka osobnej pôsobnosti, t.j. určenia\njednotlivých odvetví činnosti, na ktoré sa má smernica vzťahovať, je upravená v čl. 1 ods. 3 a čl. 1 ods.\n4. Pôsobnosť je v týchto článkoch vymedzená s odkazom na čl. 2 smernice Rady 89/391/EHS. Rozsah\npôsobnosti smernice 2003/88/ES je pozitívne vymedzený v čl. 2 ods. 1 Smernice 89/391/EHS ako aj\nnegatívne vymedzený v čl. 2 ods. 2 Smernice 89/381/EHS. Smernica 2003/88/ES sa neuplatňuje na\nodvetvia činností, ktoré zahŕňajú určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. Vzhľadom na charakter\nvykonávaných činností a s tým spojený rozvrh služobného času sa smernica 2003/88/ES na služobný\npomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru nevzťahuje v plnom rozsahu, preto jej ustanovenia\nnemohli byť porušené. Štátnu službu príslušníkov HaZZ vykonávajúcich zásahovú činnosť možno\nsubsumovať pod negatívne vymedzenie pôsobnosti Smernice 89/391/EHS v článku 2 ods. 2 Smernice\n89/391/EHS. Oproti štandardným pracovnoprávnym vzťahom štátna služba príslušníkov HaZZ vykazuje\naj špecifiká štátnej služby príslušníkov Policajného zboru ako aj profesionálnych vojakov (napr. osobitný\nsystém sociálneho zabezpečenia, prísna subordinácia a pod.). Rovnako úlohy, ktoré príslušníci plnia,\nmožno podľa súvisiacich právnych predpisov týkajúcich sa civilnej ochrany, integrovaného záchranného\nsystému ako aj právnej úpravy samotného HaZZ, bez akýchkoľvek pochybností subsumovať pod pojem\n„osobitné činnosti služieb civilnej ochrany“ v zmysle čl. 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS. Žalobca si\n\nneprávne vykladá pôsobnosť smernice, keďže sa nevzťahuje na príslušníkov HaZZ. Žalobcovi tak\nnemohla vzniknúť škoda, nakoľko ustanovenia smernice sa na neho nevzťahujú.\nŽalovaný poukazuje na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalobca nezažaloval svojho\nzamestnávateľa ale štát, v mene ktorého koná ten ústredný orgán štátnej správy, do ktorého spôsobnosti\npatrí oblasť štátnej správy pre HaZZ, čo je zásadný rozdiel v označení žalovaného, teda jeho pasívnej\nvecnej legitimácii. Ak mal žalobca za to, že mu zamestnávateľ určoval pohotovosť nad smernicou\npovolený limit, mal na túto skutočnosť upozorniť svojho nadriadeného a žiadať aby mu táto nebola\nurčovaná. Žalobca za každú hodinu určenej služobnej pohotovosti, vrátané tých hodín, o ktorých\ntvrdí, že mali byť vykonané nad limit určený smernicou, mu boli riadne vyplatené príslušné zložky\nslužobného príjmu, resp. poskytnuté náhradné voľno. Miera zodpovednosti za prípadnú škodu sa musí\nmedzi Slovenskou republikou a Ministerstvom vnútra, resp. HaZZ rozlišovať. Nie je prípustné, aby sa\nzodpovednosť SR odvodzovala od individuálneho prístupu inej osoby k pracovnoprávnym vzťahom\nkonkrétneho zamestnanca. Slovenská republika a Ministerstvo vnútra SR sú dva samostatné a nezávislé\nsubjekty právnych vzťahov, preto podľa žalovaného nie je možné dospieť k inému záveru, než že\nposúdenie ich zodpovednosti za prípadný vznik škody ako dôsledok výkonu určitých práv nie je možné\nzamieňať.\nTvrdenia žalobcu o nezapočítavaní doby služobnej pohotovosti do týždenného pracovného času hasičov\nsú neopodstatnené. Výpočet nezohľadňuje práceneschopnosti ani ďalšie neprítomnosti (čl. 16 písm.\nb smernice). Vo výpočte je možné ďalej zohľadniť aj dni služobného voľna poskytnuté na základe\nkolektívnej zmluvy, čoho dôsledkom je konštatovanie o vhodnosti transpozície smernice vzhľadom na\ndodržiavanie práv žalobcu v zmysle žaloby. Z hľadiska maximálneho priemerného počtu odslúžených\nhodín týždenne vzhľadom na referenčné obdobia, bola smernica transponovaná správne. Poukazuje\nna čl. 2 ods. 1 smernice. Do služobného času spadá samotný výkon pracovných úloh na pracovisku\nna základe pokynov zamestnávateľa ako aj zdržiavanie sa na pracovisku k dispozícii zamestnávateľa\nna základe jeho nariadenia, napr. vo forme pracovnej pohotovosti. Pracovný čas teda zahŕňa riadny\npracovný čas, prácu nadčas a pracovnú pohotovosť na pracovisku. V prípade domácej pohotovosti\nsúdny dvor rozhodol, že do maximálneho týždenného pracovného času sa zarátava iba čas skutočného\nvýkonu práce pre zamestnávateľa.\nUstanovenia § 85 ods. 1, 86 ods. 1, 86 ods. 2,3, 92 ods. 1 zákona č. 315/2001, definujú služobný\nčas príslušníka HaZZ ako časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii\nslužobnému úradu, pričom umožňuje rozvrhnúť služobný čas aj nerovnomerne a súčasne jasne definuje\npojem služobný deň. Okrem štátnej služby vykonávanej v riadnom služobnom čase sa za výkon štátnej\nslužby považuje aj služobná pohotovosť v štátnej službe vykonávaná v mieste výkonu štátnej služby,\nktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v rámci riadneho rozvrhnutia služobného\nčasu a štátna služba nadčas.\nŽalobca zrejme opomenul, že najmä ustanovenia § 86 ods. 2 a § 92 ods. 1 rozhodne nepopierajú,\nže služobná pohotovosť v štátnej službe je výkonom štátnej služby, ale svojou formuláciou účelovo\nvystihujú rozdiel medzi určenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe a nariadenou služobnou\npohotovosťou v štátnej službe. Žalovaný súčasne poukazuje aj na čl. 15 smernice, ktorý umožňuje\ndohodnúť priaznivejšie podmienky napr. v kolektívnych zmluvách. Tvrdenie žalovaného podporuje aj\nkolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2019-2020, 2021, 2022 a 2023, ktoré rozvrhujú služobný čas\nna vykonávanie štátnej služby a služobnú pohotovosť.\nPriemerný pracovný čas podľa smernice pre každé obdobie 7 dní nesmie prekročiť 48 hodín vrátane\nnadčasov, pričom týždenný pracovný čas pre každého zamestnanca musí byť ustanovený zákonom,\nsprávnym opatrením alebo kolektívnou zmluvou. Smernica tiež umožňuje ustanoviť odlišne referenčné\nobdobie iné ako 7 dní, čo prichádza do úvahy najmä pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase.\nČlánok 17 ods. 3 smernice poskytuje protipožiarnym službám možnosť uplatnenia výnimky a určiť\ndlhšie referenčné obdobie prípadne na 6 mesiacov, alebo ako je uvedené v kolektívnych zmluvách,\nna 12 mesiacov. Podmienkou uplatnenia je, že príslušným pracovníkom sa poskytne rovnocenný\nnáhradný čas odpočinku alebo primeraná ochrana. Z kolektívnych zmlúv vyplýva, že hasiči vykonávajúci\nštátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom majú výkon štátnej služby v rámci\n12 hodinového riadneho služobného času alebo služobný čas rozvrhnutý na 17 hodín / 16 hodín\nvykonávania štátnej služby a časť služobnej pohotovosti, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie\nštátnej služby v mieste vykonávania štátnej služby v trvaní 7/8 hodín v jednej 24 hodinovej zmene.\nV zmysle rozhodnutí súdneho dvora sa spôsob odmeňovania pracovníkov za čas pracovnej pohotovosti\nneupravuje smernicou ale vnútroštátnym právom. Napriek tomu, že vnútroštátne právo neupravuje\nexplicitne maximálny priemerný týždenný služobný čas uvedený konkrétnym počtom hodín, tak ako\nje tomu v smernici, zákon a kolektívne zmluvy dostatočne ustanovujú počty hodín služobného času\n\nhasičov, počas ktorého hasiči vykonávajú štátnu službu, ako aj rozsah hodín služby nadčas za príslušný\nrok. Právne predpisy tak sú transponované v čl. 6 smernice správne.\nSlužobné dni žalobcu sú vopred plánované. S plánovaným rozvrhom je každý mesiac oboznámený\nnajneskôr tri dni pred začiatkom nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Rozvrh nijako nenamietal. Počas\nslužobnej pohotovosti žalobca je fyzicky prítomný v mieste výkonu štátnej služby, pričom tento čas je\nurčený na oddych a odpočinok. Nemá určené činnosti a nie sú naňho kladené žiadne úlohy. S výnimkou\nvyhláseného výjazdu, kedy má prerušenú služobnú pohotovosť a má riadne platený výkon štátnej služby\nnadčas. V období rok 2020 vykonal 490 hodín služobnej pohotovosti, z čoho len 22,6 hodín bola aktívna\nčasť. Počas roka 2021 651 hodín služobnej pohotovosti, len 9,8 hodín aktívna časť. Počas 2022 752\nhodín služobnej pohotovosti z čoho 27,35 hodín aktívna časť. Počas 2023 len 3,05 hodiny aktívnej časti,\nzvyšných 276,95 hodín neaktívna časť. Pre príslušníkov HaZZ vyplýva viacero výhod – dovolenka nad\nrámec zákonnej úpravy, ďalšie služobné voľno priznané z kolektívnej zmluvy, každoročné rekondičné\npobyty, náhradné voľno za prácu vo sviatok, pravidelné lekárske prehliadky, vďaka čomu čerpajú voľno\nviac ako pracovníci v inom odvetví.\nV smernici sa stanovuje maximálny týždenný pracovný čas, ide však o priemer, ktorý možno vypočítať\nza referenčné obdobie nepresahujúce 4 mesiace. Žalovaný má za to, že na účely smernice treba\ndo maximálneho času započítavať iba čas, ktorý žalobca pracuje, t.j. je na pracovisku, služobnej\nceste, prípadne na školení. Do maximálneho času nemožno zarátavať čas kedy čerpá náhradné voľno,\ndovolenku, dodatkovú dovolenku, PN, OČR, lekára, otcovskú dovolenku alebo je na rekondičnom\npobyte. Počas tohto času žalobca nepracuje ani nevykonáva činnosti vyplývajúce z popisuje služobných\nčinností.\nŽalovaný má za to, že žalobca neosvedčil, že by mu vznikol nárok na náhradu škody. Veľmi nejasným\nspôsobom stanovil škodu tým, že vykonával nariadenú služobnú pohotovosť, za ktorú bol v zmysle\nlegislatívy odmeňovaný. V čase služobnej pohotovosti sa od žalobcu nevyžaduje aktívna činnosť a mimo\nčasu skutočného výkonu práce môže odpočívať alebo sa venovať inej činnosti. Žalobca nemusí byť\nbdelý a aktívny počas celej dĺžky trvania služobnej pohotovosti. Napriek tomu zamestnávateľ mu vypláca\ndohodnutú odmenu za takto strávený čas, t.j. nielen za vykonanú prácu. Žalobca dostáva za takýto čas\npracovnú odmenu, ktorou mu zamestnávateľ kompenzuje to, že v prípade zásahu bude k dispozícii.\nŽalobca sa pred nástupom do štátnej služby mal možnosť oboznámiť so všetkými podmienkami výkonu\nslužby, vedel o platových podmienkach, o služobnej pohotovosti a služobnom čase, ako aj ďalších\nprávach a povinnostiach a akceptoval ich bez výhrad. Žalobca ani netvrdí, že by to malo negatívny dopad\nna jeho zdravotný stav či medziľudské vzťahy. Žalobcom uplatnené nároky majú charakter mzdových\nnárokov. Nemajetková ujma mohla vzniknúť až konkrétnym porušením ustanovení smernice a len v\nrozsahu tohto porušenia. Výška požadovaná žalobcom je neprimeraná, a to aj s porovnaním výšky\nnáhrad, ktorá je priznávaná obetiam trestných činov. Žalobca je povinný nielen uviesť ale aj preukázať\naká ujma mu vznikla. Primeraná výška v obdobných rozhodnutiach predstavuje približne 1.000 až 2.500\nEur.\n3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 11.12.2023 uviedol, že ako hasič pracuje od r. 2015. Od apríla 2020\ndo marca 2023 odpracoval spolu 2.061,91 hodín služobnej pohotovosti, ktoré neboli započítané do fondu\npracovného času. Priemerný týždenný pracovný čas žalobcu v tomto období predstavoval 55,50 hodín\ntýždenne. Cieľ článku 6 písm. b) smernice nebol dosiahnutý. Jasne stanovuje, že priemerný pracovný\nčas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín. Výsledkom právnej úpravy\nv zákone o HaZZ je, že hoci v prípadoch výkonu štátnej služby v rámci služobného času aj štátnej služby\nv rámci určenej služobnej pohotovosti, ide o výkon štátnej služby, služobná pohotovosť sa nezapočítava\ndo služobného času hasiča.\nNakoľko smernica je určená žalovanému ako štátu, ktorý zodpovedá za jej správne prebratie,\nv konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym prebratím do právneho poriadku je pasívne vecne\nlegitimovaný žalovaný (štát). Súdny dvor EÚ tiež rozhodol, že smernica sa má uplatniť na činnosti\nhasičského zboru. Súdny dvor EÚ tiež opakovane judikoval, že čas pracovnej pohotovosti na pracovisku\nje potrebné v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného\nčasu. Nakoľko žalobca musí byť počas výkonu služobnej pohotovosti k dispozícii zamestnávateľovi na\npracovisku, celý čas služobnej pohotovosti je potrebné započítať do pracovného času žalobcu. Žalobca\nmá za to, že predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobením práva únie boli v prejednávanom spore\nsplnené. Podľa výsledkov dokazovania v spornom období žalobcov priemerný služobný čas každý\nmesiac presiahol hranicu 48 hodín. Porušenie článku 6 písm. b) smernice je tak dostatočne závažné.\nŽalobca musel odpracovať viac, ako by bol povinný a prichádzal o čas, ktorý mohol venovať svojim\nnajbližším, priateľom, záľubám, resp. iným aktivitám, ktoré nesúvisia s jeho pracovným zaradením.\n\nNáhrada škody musí byť primeraná vzniknutej škode. Náš právny poriadok nemá výslovnú úpravu\nohľadne práva jednotlivca na náhradu škody proti štátu spôsobenej porušením práva únie. Ujma žalobcu\nmá najbližšie k zásahu do osobnosti žalobcu. Výpočet žalovaného ohľadne priemerného týždenného\npracovného času hasiča nevychádzal z konkrétnych listinných dôkazov, keďže žiadne nepredložil.\nŽalobca uvádza presné údaje o výkone služby, ktoré vychádzajú z údajov vyplývajúcich z výplatných\npások a predložených mesačných výpisov z plánu služieb z dochádzkového systému SAP.\nŽalobca je oddelený od svojho vlastného sociálneho súkromného prostredia a rodinných\na spoločenských väzieb a jeho možnosť organizovať si svoj súkromný čas a program, venovať sa\nvlastným potrebám je prakticky vylúčená. Právo na jeho odpočinok je permanentne niekoľko rokov\nporušované. Žalobca plní v spoločnosti veľmi zodpovedné úlohy, je dôležité aby mal možnosť si po\npráci odpočinúť. Hodiny, ktoré odpracoval nad limit maximálneho priemerného týždenného pracovného\nčasu, je možné analogicky posúdiť ako odpracované mimo rozvrhnutia služobného času, keďže\nslužobný čas by mal byť rozvrhnutý tak, aby k porušovaniu práv nedochádzalo, pričom k porušeniu\npráv žalobcu dochádzalo práve výkonom služobnej pohotovosti. Vyžadovanie splnenia podmienky, aby\ndotknutí pracovníci najprv požiadali svojho zamestnávateľa o skončenie porušovania práva únie by\nmalo za následok, že orgánom dotknutého členského štátu by sa umožnilo, aby bola povinnosť dbať\no dodržiavanie takýchto noriem systematicky prenášaná na jednotlivca, čím by sa umožnilo, aby boli\norgány v prípade nepodania takejto žiadosti vyňaté z ich dodržiavania.\n4. Žalovaný v ďalšom vyjadrení z 21.03.2024 uviedol, že v morálnej sfére žalobcu neexistuje závažná\nujma ako nevyhnutná kategória determinujúca danosť nároku na náhradu škody. Pre žalovaného je\nnepochopiteľné, prečo sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú ako sám uvádza, vyčíslil\npodľa celkového počtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré považuje za nad rámec stanovený smernicou\na podľa rozdielu hodinovej sadzby funkčného platu žalobcu a odmenou, ktorá mu bola za služobnú\npohotovosť vyplatená. Pre účely konania je irelevantné, aká je priemerná hodinová sadzba funkčného\nplatu žalobcu, nakoľko sa jedná o nemajetkovú ujmu a nie mzdový nárok.\nPredpoklady pre vznik škody nie sú splnené. Žalobca ignoruje podmienku existencie porušenia\npovinnosti štátu, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Článok 6 smernice priznáva sociálne právo\npracovníkom, avšak to neznamená, že je predmetný článok porušený vo vzťahu ku každému\npríslušníkovi HaZZ. Pre účely stanovenia výšky sumy nemajetkovej ujmy je zásada individuálneho\nprístupu ku každej žalobe nevyhnutná. Preto sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax. Keby\naj prijmeme záver, že došlo k porušeniu smernice, tak je stále nutné skúmať rozsah nemajetkovej ujmy.\nPrepočty, z ktorých vychádza žalovaný poskytlo Krajské riaditeľstvo HaZZ v Bratislave a vychádza\nz evidencie dochádzky SAP.\nSmernica jasne vymedzuje, čo je pracovný čas a oddeľuje ho od času odpočinku. Cieľom smernice\nnie je, aby sa do maximálneho týždenného pracovného času započítaval aj čas odpočinku, inak by\nho nerozlišovala. Pojem priemerný čas je nutné vykladať ako priemerný maximálny týždenný čas\nv referenčnom období štyroch, resp. šiestich mesiacov a teda v priemere nemôže tento čas prekročiť\n48 hodín každý 7 po sebe nasledujúcich dní. Žalobca do odpracovaných hodín zarátava aj hodiny,\nkedy skutočne nepracoval, čím sa snaží umelo zvýšiť svoje odpracované hodiny. Z výpočtov skutočne\nodpracovaných hodín je celkom zjavné, že vo vzťahu k žalobcovi smernica nebola porušená a nebol\nsplnené predpoklady náhrady nemajetkovej ujmy. V zmysle obsahu jeho podaní je zrejmé, že sa domáha\nnáhrady mzdového nároku, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žiada doplatenie mzdy aj za referenčné\nobdobia, v ktorých ani podľa neho samotného nedošlo k porušeniu,. Tiež poukazuje na zásadu ochrany\nslabšej strany, čo v spore o ochranu osobnosti nie je možné. Slovenská republika preto nie je pasívne\nvecne legitimovaným subjektom v predmetnej žalobe. Žalobou o náhradu spôsobenej škody, resp.\nnemajetkovej ujmy je možné sa domáhať kompenzácie výlučne už vzniknutej ujmy, t.j. ujmy už v čase\npodania žaloby existujúcej, ktorej danosť (existenciu), ako aj výšku preukazuje tvrdeniami podloženými\ndôkazmi žalobca ako strana sporu, ktorú zaťažuje ako bremeno tvrdení, tak i bremeno dôkazu.\n5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 20.02.2025, na ktoré predvolal obe\nsporové strany. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie\nriadne doručené dňa 29.11.2024. Svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.\nSúd tak vykonal pojednávanie v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného.\nPrávny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá. Žalovaný už nepopiera svoju pasívnu\nvecnú legitimáciu ani aplikovateľnosť predmetnej smernice na daný právny vzťah. Výška nároku na\nnáhradu nemajetkovej ujmy je na úvahe súdu. Žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok pre\nvznik zodpovednosti za škodu.\n\n6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu\na zistil nasledovné skutočnosti:\nRozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave č. 29/2015,\nzo dňa 24.03.2015, bol žalobca vymenovaný do funkcie hasič v prípravnej štátnej službe ako príslušník\nčakateľ do hodnosti rotmajster dňom 01.04.2015.\nRozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave č. 116,\nzo dňa 11.08.2016, bol žalobca vymenovaný do stálej štátnej služby a preradení na funkciu hasič –\nzáchranár, hasičskej stanice Čapajevova.\nŽalobca predložil výplatné pásky za každý pracovný mesiac od Apríla 2020 do Marca 2023, v ktorých je\nuvedený pre príslušný mesiac fond pracovného času žalobcu, odpracované dni, odpracované hodiny,\nzloženie jeho služobného platu ako aj hodiny strávené pohotovosťou na pracovisku.\nŽalobca tiež predložil prehľad plánovaných mesačných služieb počínajúc obdobím od\n01.04.2020-30.04.2020 a následne za každý mesiac až do 01.03.2023-31-03-2023. Z uvedených plánov\nvyplývajú konkrétne odpracované dni v mesiaci, počet odpracovaných hodín aj typ výkonu práce\nspoločne s osobitnou poznámkou.\nK podanej žalobe žalobca taktiež pripojil Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Hasičského\na záchranného zboru na roky 2019-2020, 2021, 2022 a 2023.\n7. Súd vykonal výsluch žalobcu.\nŽalobca po zákonnom poučení odpovedal na otázky položené právnym zástupcom žalobcu a otázky\npoložené súdom.\nŽalobca v rámci svojho výsluchu uviedol nasledované skutočnosti: V hasičskom a záchrannom zbore\nsa pracuje na 24 hodinové smeny, to znamená, že pracujete 24 hodín a 48 hodín máte voľno. Čiže\nmesačne opracujete okolo 240 hodín. Služobná činnosť je rozdelená na 16 a 8 hodín. 8 hodín je\nvlastne služobná pohotovosť na pracovisku. Služobná pohotovosť na telefóne znamená, že v prípade ak\ntreba doplniť stavy, alebo sa udeje nejaká mimoriadna udalosť, tak Vás môžu zavolať do práce. Práca\nma napĺňa, neviem si predstaviť, že by som v blízkej dobe vykonával inú prácu, nakoľko pomáhame\nľuďom, zachraňujeme životy a majetky a keď niekomu zachránite život alebo majetok a ten človek príde\na poďakuje Vám, beriete to ako zadosťučinenie.\nNa otázku, či ho informoval zamestnávateľ, že existuje norma EÚ, ktorá zamestnávateľovi ukladá upraviť\njeho pracovný čas s dôrazom na zabezpečenie podmienok pre zdravie a bezpečnosť uviedol, že takéto\ninformácie nedostal.\nNa otázku, či má rozvrhnutie pracovného času nejaký vplyv na jeho osobný život uviedol, že má, nakoľko\nv práci trávi o 80 hodín viac ako bežní ľudia. Predtým, než vstúpil do HaZZ bol 10 rokov aktívny člen\ndobrovoľného hasičského zboru a momentálne sa tej dobrovoľnej činnosti nemôže venovať. Musel kvôli\npráci obmedziť šport, konkrétne ľadový hokej, so smenami a časom v práci sa to nedalo zlúčiť, šport\nišiel bokom. Stroskotali mu dva vzťahy, keďže nemal na partnerku toľko času, koľko by vzťah vyžadoval.\nMomentálne je sám. S kolegami má výborné vzťahy, sú tam rodina. Tie sa vzťahy sa budujú jednak na\npracovisku aj pri zásahoch, keď si vlastne kryjete chrbát a musíte druhému stopercentne dôverovať.\nNa otázku ako trávi čas počas nočných pohotovostí uviedol, že nie je konkrétne dané ako tráviť čas,\nale po tých 16 hodinách sa snažia oddychovať na lôžkovej časti, ale nie je to spánok, skôr také bdenie.\nSo spánkom doma sa to nedá porovnať. Je tam veľa rušivých elementov a spánok je plytký a rušivý.\nPo práci chodíte domov unavený.\nMomentálne s nikým nežije. Na otázku či vie konkretizovať zdravotný stav matky uviedol, že matka\nmala dlhodobé problémy s alkoholom, párkrát bola hospitalizovaná a posledné obdobie bola 6 týždňov\nv nemocnici. Čas ktorý mal voľný venoval otcovi, ktorý mal tiež zdravotné problémy. Keď sa matka vrátila\nz nemocnice tak všetok voľný čas venoval rodine. Jej zdravotný stav sa zlepšil.\nNa otázku akú formu starostlivosti jej poskytuje uviedol, že hlavne fyzickú, pretože nedokázala sa\nsama osprchovať, ísť na toaletu, čiže z voľna bol permanentne k dispozícii vo dne v noci. Otec to sám\nnedokáže, takže si navzájom pomáhali a aktuálne sa zdravotný stav zlepšil. Už to nie je také časté ako\nto bývalo posledných 5 mesiacov. Otec má 65 a matka 64 rokov. Žijú spolu.\n\nNa otázku aké zdravotné ťažkosti má otec uviedol, že má problémy s cievami, má trombózu. Kým bola\nmama hospitalizovaná, on chodil s otcom po lekároch, on bol potom v Ružinove hospitalizovaný týždeň\na mal problémy s chôdzou, takže sa musel venovať aj jemu aj matke. Doteraz navštevujú lekárov, berú\nlieky, zdravotný stav sa zlepšuje.\nNa otázku, či má iné zamestnanie uviedol, že nemá, to by nestíhal.\nNa otázku, či zrušil niekedy kvôli práci plánovanú dovolenku uviedol, že áno. Dôvodov je viacej, hlavne\nkeď sú v práci nejaké výcviky alebo vypadne človek na smene z dôvodu PN, tak velitelia musia zháňať na\nnadčas ľudí. Niekedy je lepšou alternatívou pre veliteľov požiadať niekoho, aby zrušil dovolenku a keďže\nmajú dobré vzťahy, tak to občas akceptujú. Bolo to aj počas zásahu v Grécku, kde modul pozemného\nhasenia odišiel behom 24 hodín, odišli ľudia zo stanice, ktorí boli naplánovaní na pracovnú činnosť tu.\nAby sa zabezpečila akcieschopnosť pre občanov tu a aby bol zabezpečený minimálny stav 15 ľudí, tak\nsa rušili dovolenky a ťahali nadčasy.\n8. Súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný pripojil k svojmu vyjadreniu zo dňa\n10.03.2025, nakoľko tieto boli predložené do konania v čase, keď bolo dokazovanie vyhlásené za\nskončené a pojednávanie bolo odročené výlučne len za účelom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 219 ods.\n2 CSP. Z obdobného dôvodu sa súd nezaoberal ani obsahom samotného podania zo dňa 10.03.2025\na argumentáciou žalovaného v ňom uvedenou.\n9. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:\nPodľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná\na vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti\nsvojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev\na Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov,\nktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\nPodľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nmedzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred\nzákonmi.\nPodľa článku 1 ods. 1 Smernice 2003/88/ES, táto smernica ustanovuje minimálne požiadavky na\nbezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času.\nPodľa článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES, pracovný čas je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník\npracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s\nvnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.\nPodľa článku 2 ods. 2 Smernice 2003/88/ES, čas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným\nčasom.\nPodľa ods. 5 preambuly Smernice 2003/88/ES, všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku.\nPojem odpočinok sa musí vyjadriť v jednotkách času, t.j v dňoch, hodinách, resp. ich častí. Pracovníkom\nspoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku a primerané\nprestávky v práci. V tejto súvislosti je potrebné tiež zaviesť maximálnu hranicu týždenného pracovného\nčasu.\nPodľa ods. 10 preambuly Smernice 2003/88/ES, situácia pracovníkov, ktorí pracujú v noci alebo na\nzmeny, vyžaduje, aby sa úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia prispôsobila povahe ich práce a aby\norganizácia a fungovanie služieb a ochrany a prevencie a zdroje boli účinné.\nPodľa ods. 14 preambuly Smernice 2003/88/ES, určité normy ustanovené v ostatných nástrojoch\nspoločenstva, ktoré súvisia napríklad s dobou odpočinku, pracovným časom, ročnou dovolenkou a\nnočnou prácou pre určité kategórie pracovníkov, by mali mať prednosť pred ustanoveniami tejto\nsmernice.\n\nPodľa ods. 15 preambuly Smernice 2003/88/ES, vzhľadom na otázku, ktorá pravdepodobne vznikne v\npodniku pri organizovaní pracovného času sa zdá, že je žiaduce zabezpečiť pružnosť pri uplatňovaní\nurčitých ustanovení tejto smernice a súčasne zabezpečiť dodržiavanie zásad ochrany zdravia a\nbezpečnosti pracovníkov.\nPodľa ods. 16 preambuly Smernice 2003/88/ES, treba ustanoviť, že členské štáty alebo sociálni partneri\nmôžu uplatniť odchýlky z určitých ustanovení. Ako všeobecné pravidlo v prípade odchýlky, musia\npríslušní pracovníci dostať rovnocennú náhradnú dobu odpočinku.\nPodľa čl. 6 Smernice 2003/88/ES, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho,\nže v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: a) týždenný pracovný čas bude\nobmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi\nzmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi, b) priemerný pracovný čas pre každé obdobie\nsiedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\nPodľa čl. 16 písm. b) Smernice 2003/88/ES, členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie článku 6\n(maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej\nročnej dovolenky priznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo\nsú pri výpočte priemeru neutrálne.\nPodľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore, v znení účinnom\nv rozhodnom období (ďalej len zákon č. 315/2001 Z.z.), služobný čas príslušníka je časový úsek,\nv ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.\nPodľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z,. služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie\ntýždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.\nPodľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý\nnerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich\nmesiacov.\nPodľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného\nčasu v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby\na na ňu bezprostredne nadväzujúcej služobnej pohotovosti v miest vykonávania štátnej služby je najviac\n24 hodín v služobnom dni.\nPodľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť\nv štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie\nštátnej služby podľa §86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.\nPodľa § 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z.z., na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže\nslužobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia\nslužobného času v mieste vykonávania štátnej služby.\nPodľa § 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z.z., príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto\nzákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za\npohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.\nPodľa § 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., ak je príslušníkovi podľa §92 ods. 1 určená služobná\npohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15% zo sumy, ktorou je\npríslušná časť jeho služobného platu, a 30% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.\nPodľa § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z., náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2\nnepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávania štátnej\nslužby je štátnou službou nadčas.\nPodľa § 12 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z.z., na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby\nsa vzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.\n\nPodľa § 85 ods. 9 Zákonníka práce, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce\nnadčas nesmie prekročiť 48 hodín.\nPodľa § 96 ods. 2 Zákonníka práce, čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je\npripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa\npovažuje za pracovný čas.\nPodľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života\na zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.\nPodľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo\nod neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto\nzásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\nPodľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť\nv spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nPodľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť\nvzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná\na preto jej súd v časti vyhovel.\n11. Predmetom uvedeného konania bolo posúdenie, či žalobcovi na základe ním tvrdených skutočností\nvznikol voči žalovanému nárok na náhradu škody, spočívajúci v nemajetkovej ujme spôsobenej žalobcovi\nza porušenie jeho práva na maximálny týždenný pracovný čas s poukazom na čl. 6 písm. b) smernice,\nktorý podľa žalobcu nebol dostatočne prebratý do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky, konkrétne do zákona č. 315/2001 Z.z.\nSporným medzi stranami, okrem samotnej skutočnosti, či boli v danom prípade splnené všetky\npredpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, bola aj otázka vecnej pôsobnosti Smernice 2003/88/\nES, teda či je aplikovateľná aj pre štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ďalej\ntiež či je žalovaný pasívne vecne legitimovaný a sporným takisto bol spôsob vyčíslenia požadovanej\nnemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, keď mal žalovaný za to, že žalobca podanou žalobou požaduje\nnáhradu mzdových nárokov.\n12. Pokiaľ ide o otázku pasívnej legitimácie žalovaného, súd uvádza, že v danom prípade si žalobca\nako jednotlivec poškodený porušením práva EÚ uplatnil náhradu škody voči Slovenskej republike ako\nčlenskému štátu EÚ. Nakoľko v danom prípade žalobca žaluje na tom podklade, že nedošlo k správnej\ntranspozícii Smernice, štát – Slovenská republika ako zodpovedný subjekt, musí byť v konaní zastúpený\ntým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý zodpovedá za faktickú implementáciu úniového práva do\nvnútroštátneho poriadku, do ktorého daná oblasť patrí, ktorým v súlade s ust. § 11 písm. c) zákona č.\n575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších\npredpisov je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, do pôsobnosti ktorého patrí aj správa a riadenie\nHasičského a záchranného zboru SR.\nPodľa čl. 29 smernice je táto smernica adresovaná členským štátom, pričom žalovaný ako členský štát\nEurópskej únie a adresát smernice po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je zodpovedný\nza prijatie všetkých opatrení legislatívnej a aj faktickej povahy s cieľom dosiahnutia účelu smernice. V\nprípade že žalovaný túto povinnosť nesplní, je zodpovedný aj za nesprávnu aplikáciu smernice, pokiaľ\nk nesprávnej aplikácii smernice došlo v dôsledku jej nesprávneho prebratia do právneho poriadku.\nKeďže žalobca sa žalobným nárokom domáha náhrady škody spočívajúcej v nemajetkovej ujme z\ntitulu porušenia práva Európskej únie členským štátom Európskej únie, žalovaný Slovenská republika,\nv mene ktorej koná ústredný orgán verejnej správy, a to ministerstvo vnútra, do ktorého pôsobnosti patrí\noblasť štátnej správy pre hasičský a záchranný zbor, disponuje pasívnou vecnou legitimáciou. Námietku\nžalovaného o jej nedostatku preto súd neposúdil ako dôvodnú.\n\n13. Žalovaný ďalej namietal, že smernica by sa nemala na činnosť žalobcu aplikovať. K argumentácii\nžalovaného súd uvádza, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, že z rozsahu úpravy Smernice\nnie sú vyňatí ani hasiči, ako to tvrdil žalovaný v rámci svojej obrany. Súdny dvor EÚ konštatoval, že\nčlánok 6 písm. b) Smernice predstavuje pravidlo sociálneho práva EÚ s osobitným významom, z ktorého\nmá mať prospech každý pracovník, keďže sa jedná o minimálnu požiadavku určenú na zabezpečenie\nbezpečnosti a ochrany jeho zdravia, ktoré ukladá členským štátom povinnosť stanoviť 48 hodinovú\nhranicu pre priemerný týždenný pracovný čas, v súvislosti s ktorou je výslovne stanovené, že zahŕňa\nnadčasy, od ktorej sa v prípade neprebratia čl. 22 ods. 1 tejto Smernice do vnútroštátneho práva\nnemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také činnosti, ako je činnosť hasičov, o ktorú išlo vo\nveci samej (k otázke pôsobnosti smernice aj na príslušníkov hasičského a záchranného zboru pozri aj\nrozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-397/01, C-403/01, C-429/09, C-518/15).\nSúdny dvor judikoval, a to opakovane, že čas pracovnej pohotovosti na pracovisku je potrebné v celom\nrozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času (C-397/01 bod\n95.) a konštatoval, že pracovná pohotovosť vykonávaná pracovníkom v režime fyzickej prítomnosti v\nzariadení zamestnávateľa sa považuje ako celok za pracovný čas nezávisle od toho, akú prácu skutočne\npracovník vykonáva (rozsudok C-437/08 bod 27.). Z uvedeného dôvodu súd posúdil ako právne\nirelevantnú aj námietku žalovaného ohľadne pôsobnosti smernice na služobný pomer príslušníkov\nhasičského a záchranného zboru.\n14. V konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch na tom skutkovom základe, že porušením čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES dochádzalo\nv žalovanom období od apríla 2020 do marca 2023 k porušeniu práv žalobcu vyplývajúcich z úniového\npráva a porušeniu jeho osobnostných práv.\nZ rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pre vznik zodpovednosti členského štátu za ujmu\nspôsobenú jednotlivcovi za porušenie právnej normy EÚ je potrebné kumulatívne splnenie nasledovných\ntroch podmienok: 1.) cieľom porušenej normy EÚ bolo priznať jednotlivcom práva, 2.) porušenie takejto\nnormy muselo byť dostatočne závažné a 3.) medzi porušením a škodou spôsobenou jednotlivcom musí\nexistovať priama príčinná súvislosť (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-429/09 vo veci Günter Fußc/a Stadtt\nHalle, C-118/08 Transportes Urbanos c/a Servicious Generales). Uvedené podmienky musia byť splnené\naj vtedy, ak škoda bola spôsobená v dôsledku prijatia legislatívneho alebo administratívneho aktu, ktorý\nbol prijatý v rozpore s komunitárnym právom, a to bez ohľadu na charakter subjektu, ktorý tento akt prijal.\nZodpovednosť členského štátu v prípade porušenia úniového práva je absolútna a objektívna, členský\nštát nemá k dispozícii žiadne exkulpačné ani liberačné dôvody, a to bez ohľadu na skutočnosť, ktorý\norgán v mene členského štátu škodu jednotlivcovi spôsobil.\n15. Zo znenia článku 6 písm. b) Smernice možno jednoznačne vyvodiť, že účelom právnej normy bolo\npriznať jednotlivcovi práva, konkrétne právo zamestnanca EÚ, aby jeho priemerný týždenný pracovný\nčas neprekračoval hranicu 48 hodín.\nSplnenie prvej podmienky na vznik zodpovednosti členského štátu na ujmu spôsobenú jednotlivcovi\nporušením úniovej právnej normy, je teda daná. Citovaný článok priznáva sociálne právo pracovníkom.\nOtázku prípadného vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je však potrebné posudzovať\nindividuálne, na základe konkrétnych skutkových okolností každého konkrétneho prípadu (uznesenie\nNS SR sp. zn. 7Cdo/28/2021).\nSúd v danom prípade vychádzal z toho, že za pracovný čas zamestnanca je potrebné považovať všetok\nčas, počas ktorého sa zamestnanec, v danom prípade hasič, zdržiava na pracovisku a je pripravený na\nvýkon práce podľa pokynov zamestnávateľa, teda aj čas tzv. neaktívnej pohotovosti, počas ktorej musí\nbyť hasič k dispozícii a v prípade potreby nastúpiť na samotný zásah. Do pracovného času nemožno\nzapočítať dovolenku, práceneschopnosť a iné prípady, kedy sa hasič na pracovisku nenachádza.\nZ vyššie uvedených ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z. vyplýva, že zákon oddeľuje vykonávanie štátnej\nslužby hasiča v rámci služobného času a vykonávanie štátnej služby hasiča v rámci určenej služobnej\npohotovosti, pretože služobná pohotovosť hasiča bezprostredne nadväzuje na služobný čas hasiča.\nVýsledkom uvedenej úpravy je záver, že hoci v obidvoch prípadoch ide o výkon štátnej služby hasiča,\nslužobná pohotovosť hasiča sa nezapočítava do služobného času hasiča. Podľa článku 2 body 1 a 2\nsmernice 2003/88/ES však pracovný čas predstavuje akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje\npodľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi\nprávnymi predpismi a (alebo) praxou a naproti tomu čas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je\npracovným časom, z čoho možno vyvodiť, že čas určenej služobnej pohotovosti hasiča má byť súčasťou\nslužobného času, pretože nejde o čas odpočinku. Zákon č. 315/2001 Z. z. tak jednoznačne v rozpore\n\nso smernicou 2003/88/ES zo služobného (pracovného) času hasiča vyčleňuje čas určenej služobnej\npohotovosti.\nUvedený záver vyplynul aj z vykonaného dokazovania, a to porovnaním služobného času hasiča ako\nvyplýval z predložených výplatných pások a počtu odpracovaných hodín ako boli uvedené v plánoch\nslužieb v rozhodnom období (apríl 2020 až marec 2023). Čas strávený v rámci služobnej pohotovosti\nnebol zohľadnený v rámci odpracovaného pracovného času žalobcu.\n16. Pri posudzovaní závažnosti porušenia Smernice 2003/88/ES súd vychádzal zo skutočnosti, že\npriemerný pracovný čas žalobcu je potrebné posudzovať v 6 mesačnom referenčnom období, ktoré\nSmernica pripúšťa (ods. 16 preambuly v spojení s čl. 16 a čl. 17 ods. 3 písm. b) bod iii)) a zákon o HaZZ\nv ustanovení § 86 ods. 1 stanovuje.\nPokiaľ ide o posúdenie rozsahu pracovného času žalobcu v priebehu jednotlivých mesiacov, súd\nvychádzal z počtu odpracovaných hodín ako boli stanovené v rámci výplatných pások v spojení\ns hodinami strávenými pohotovosťou na pracovisku ako vyplývali z predložených výplatných pások\nv spojení s predloženým plánom služieb. Súd nevychádzal z údajov fondu pracovného času. Fond\npracovného času je len teoretické číslo, vyjadrujúce koľko pracovných hodín základného pracovného\nčasu má zamestnanec k dispozícii v mesiaci pri jeho spôsobe rozvrhnutia. Nehovorí však nič o tom,\nkoľko z toho zamestnanec v mesiaci aj reálne odpracoval.\n17. Ak by súd v danom prípade vychádzal len z údajov uvádzaných v predložených výplatných páskach,\nberúc do úvahy tam uvedený počet odpracovaných hodín žalobcu v danom mesiaci + počet hodín\nstrávených pohotovosťou na pracovisku, je potrebné dospieť k záveru, že žalobca v jednotlivých\nmesiacoch odpracoval v priemere za týždeň (odpracované hodiny + hodiny pohotovosti na pracovisku)\nnasledovný počet hodín:\nV roku 2020: apríl: 57,91 hod., máj: 53,92 hod., jún: 65,12 hod., júl: 54,08 hod., august: 60 hod., sept.:\n60 hod., okt.: 40,25 hod., nov.: 40,13 hod., dec.: 54,50 hod.\nV roku 2021: január: 25,75 hod., feb: 42 hod., mar.: 54 hod., apr.: 56,5 hod., máj: 48 hod., jún: 50,85 hod.,\njúl: 54 hod., august: 78,50 hod., sept.: 45,25 hod., okt.: 41,96 hod., nov: 52,75 hod., dec.: 61,18 hod.\nV roku 2022: jan.: 66,04 hod., feb.: 24 hod., mar.: 49,50 hod., apr.: 51,70 hod., máj: 59,20 hod., jún:\n56,50 hod., júl: 32 hod., august: 60 hod., sept.: 52 hod., okt.: 41,91 hod., nov.: 39 hod., dec.: 55,62 hod.,\nV roku 2023: jan: 60 hod., feb.: 60 hod., mar.: 30 hod.\nZ uvedených výpočtov možno ustáliť, že z posudzovaného obdobia celkového počtu 36 mesiacov,\nžalobca nestrávil v práci viac než je stanovený maximálny pracovný čas len počas 11 mesiacov.\nZ uvedených výpočtov možno ustáliť aj to, že maximálna dĺžka pracovného času bola opakovane\nvo vzťahu k žalobcovi nedodržiavaná aj v rámci jednotlivých 6 mesačných referenčných období. Už\nz predložených výplatných pások tak bolo možné konštatovať, že zo strany žalovaného kontinuálne\ndochádzalo k porušovaniu práv žalobcu.\n18. Smernica neobsahuje ustanovenia o práve na náhradu škody v prípade jej porušenia. Náhrada škody\nspôsobená jednotlivcovi porušením práva Európskej únie musí byť primeraná vzniknutej škode, aby\nmohla zabezpečiť skutočnú ochranu práv jednotlivca. Vnútroštátne právo členských štátov Európskej\núnie musí určiť, aby pri dodržaní zásad rovnocennosti a efektívnosti bolo stanovené, či sa náhrada\nškody musí poskytnúť vo forme udelenia dodatočného náhradného voľna alebo vo forme finančného\nodškodnenia a tiež definovať pravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady. Právny poriadok\nSlovenskej republiky tiež nemá výslovnú úpravu ohľadne práva jednotlivca na náhradu škody proti\nštátu spôsobenej porušením práva Európskej únie. Ako súd uviedol vyššie, z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že žalobca v žalovanom období bol väčšinu mesiacov v práci viac, než by prináležalo\npodľa maximálneho pracovného času a zároveň opakovane dochádzalo u žalobcu k prekračovaniu\nlimitu 48-hodinového služobného času. Žalobca v dôsledku takého rozvrhu pracovného času, ktorý\nbol v rozpore s právom Európskej únie, prišiel o čas, ktorý by inak (za situácie, že by nemal\nnariadenú pracovnú pohotovosť s povinnosťou zdržiavať sa na pracovisku) venoval rozvíjaniu osobných,\nrodinných, priateľských vzťahov fyzickej a psychickej relaxácii, mohol by rozhodnúť o trávení tohto času\npodľa vlastného uváženia. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu na pojednávaní, v dôsledku uvedeného\nmusel žalobca vo svojom živote obmedziť svoje športové činnosti, keďže sa venoval ľadovému hokeju\na tiež stroskotali mu dva partnerské vzťahy, keďže nemal toľko času na partnerku, koľko by vzťah\nvyžadoval. Takéto sústavné porušovanie práva únie možno podľa názoru súdu posúdiť ako dostatočne\nzávažné, zakladajúce právo žalobcu na náhradu škody, a to jednak vzhľadom na základný účel\nSmernice, ktorým je zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti pri organizácii pracovného času, ako aj\n\nvzhľadom na to, že ide o porušenie jasnej a konkrétnej normy Únie, ktorá pokiaľ ide o hornú hranicu\npriemerného týždenného pracovného času neponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu.\nZároveň ide o také porušenie práva Európskej únie, ktoré je v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho\ndvora EÚ.\n19. Poukazovanie žalovaného, že bolo povinnosťou žalobcu najskôr upozorniť svojho zamestnávateľa\nna porušovanie jeho práv, nie je podľa názoru súdu dôvodná. Na postavenie žalobcu ako hasiča\nsa vzťahuje judikatúra súdneho dvora (C-429/09 aC-445/06), z ktorej vyplýva, že by bolo v rozpore\nso zásadou efektivity uložiť poškodeným osobám povinnosť systematicky využívať všetky právne\nprostriedky, ktoré sú im k dispozícii, keď by to spôsobilo nadmerné ťažkosti alebo by to od nich nebolo\nmožné rozumne vyžadovať. Výkon práv priznaných jednotlivcom priamo uplatniteľnými ustanoveniami\npráva únie by bol znemožnený alebo nadmerne sťažený, ak by ich návrhy na náhradu škody založené\nna porušení práva únie museli byť zamietnuté alebo čiastočne zamietnuté iba z toho dôvodu, že sa\njednotlivci nedomáhali práva, ktoré im priznáva právo únie a ktoré im vnútroštátny zákon odoprel.\nPracovník sa má považovať za slabšiu stranu v rámci pracovnoprávneho vzťahu, takže je nutné zabrániť\ntomu, aby ho mal zamestnávateľ možnosť v jeho právach obmedzovať. Vzhľadom na toto slabšie\npostavenie môže byť totiž takýto pracovník odradený od otvoreného uplatňovania svojich práv voči\nzamestnávateľovi, keďže uplatňovanie týchto práv ho môže vystaviť opatreniam zamestnávateľa, ktoré\nmôžu mať vplyv na pracovnoprávny vzťah v neprospech tohto pracovníka.\n20. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal náhrady škody, ktorú určil ako utrpenú nemajetkovú ujmu.\nPokiaľ ide o uplatnenie práva na náhradu škody a spôsob jej výpočtu Smernica neobsahuje ustanovenia\ntýkajúce sa samotného procesu náhrady škody vzniknutej porušením jej ustanovení. Z judikatúry\nSúdneho dvora EÚ však vyplýva požiadavka, aby náhrada škôd spôsobených jednotlivcom porušením\npráva EÚ bola primeraná vzniknutej škode, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu práv poškodených.\nJe potrebné, aby vnútroštátne súdy zabezpečili, že zvolený spôsob náhrady škody bude v súlade so\nzásadou rovnocennosti (ekvivalencie) a so zásadou efektivity. Zásadu ekvivalencie pritom treba vykladať\nv tom zmysle, že vnútroštátny súd nemôže v prípade konania s úniovým prvkom aplikovať prísnejšie\nprocesnoprávne alebo hmotnoprávne pravidlá ako tie, ktoré by aplikoval v konaniach bez úniového prvku\ns podobným predmetom, t. j. dotknutý subjekt musí mať možnosť uplatniť si nárok, ktorý pre neho vyplýva\nz úniovej právnej normy za takých podmienok, za akých by si mohol uplatniť nárok založený na podobnej\nvnútroštátnej právnej norme bez úniového prvku. Zásadu efektivity je potrebné chápať v tom zmysle, že\nprocesné predpisy, ktoré platia vo vnútroštátnych konaniach určených na zabezpečenie ochrany práv,\nktoré zakladá úniové právo v prospech právnych subjektov, nemôže byť upravené takým spôsobom,\nktorý by výkon práv priznávaných úniovým právnym poriadkom prakticky znemožňoval alebo nadmerne\nsťažoval. Je na vnútroštátnych súdoch, aby za dodržania uvedených zásad určili formu odškodnenia\na pravidlá a spôsob výpočtu náhrady škody spôsobenej porušením normy EÚ.\n21. Súd po posúdení okolností daného prípadu dospel k záveru, že je odôvodnené okolnosťami daného\nprípadu, aby ujma, ktorá bola žalobcovi zo strany žalovaného spôsobená tým, že bolo porušené\nustanovenie Smernice upravujúce maximálny rozsah týždenného pracovného času, bola žalobcovi\nnahradená v peniazoch, nakoľko nahradenie vzniknutej ujmy iným spôsobom predpokladaným zákonom\nnepovažoval súd za účelné. Nemajetkovú ujmu nie je podľa názoru súdu možné nahradiť inak aj z toho\ndôvodu, že uplynutý čas už nie je možné žalobcovi vrátiť a ani nie je možné, aby ho strávil inak. Práve\npeňažnú náhradu považoval súd v danom prípade za spôsobilú formu odškodnenia vzniknutej ujmy.\nŽalobca v danom prípade svoj nárok vyčíslil poukazujúc na odmenu, ktorá sa inak priznáva za výkon\nnariadenej pohotovosti podľa § 122 ods. 2 zákona o HaZZ. Presnú výšku určil ako súčin počtu\nodpracovaných hodín služobnej pohotovosti za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho\nroku a sumy zodpovedajúcej 35% peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný\nkalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku (50%-15%) a v prípade odpracovanej služobnej\npohotovosti podľa § 92 ods. 1 zákona o HaZZ za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho\nroku v čase pracovného pokoja ako súčin odpracovaných hodín v čase pracovného pokoja a sumy\nzodpovedajúcej 70% peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej sadzby za príslušný kalendárny mesiac\npríslušného kalendárneho roku (100%-30%).\nV súvislosti s predmetným výpočtom žalovaný poukazoval, že žalobca sa domáha zaplatenia mzdových\nnárokov. Súd však uvádza, že bez ďalšieho len na základe spôsobu výpočtu požadovanej náhrady\nnemožno nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní považovať za nárok vyplývajúci zo mzdových nárokov.\nSpôsob určenia nemajetkovej ujmy je výhradne na strane sporu, ktorá sa jej zaplatenia domáha. Naproti\n\ntomu je potrebné uviesť, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zákon ponecháva na\nvoľnej úvahe súdu, ktorý musí hodnotiť tak jednotlivé okolnosti, ako aj celkovú povahu konkrétneho\nprípadu (porovnaj uznesenie NS SR z 30. apríla 2008, sp. zn. 5Cdo 126/2007), preto súd nie je\nžiadnym spôsobom viazaný tým, ako žalobca požadovanú náhradu určil/vypočítal/požadoval. Neexistuje\npaušálny vzorec výpočtu, resp. vyčíslenia nemajetkovej ujmy (nie je objektívne kvantifikovateľná),\na preto sa spôsob ustálenia výšky nemajetkovej ujmy odvíja od konkrétnej povahy posudzovaného\nprípadu.\n22. Ako súd konštatoval vyššie, pri určovaní pracovnej pohotovosti spolu s určeným pracovným časom\ndochádzalo v prípade žalobcu opakovane k prekročeniu maximálneho limitu 48 hodinového priemerného\ntýždenného pracovného času v rozhodnom období. Žalobca tak prišiel o hodiny voľného času, ktoré\nby inak mohol venovať rozvíjaniu svojich osobných a súkromných aktivít, alebo takých ktoré mohli byť\nvenované fyzickej, psychickej relaxácii a odpočinku. Žalobca počas hodín pracovnej pohotovosti musí\nbyť prítomný na svojom pracovisku, čo spôsobuje, že je oddelený od svojho súkromného prostredia.\nProstredie, ktoré je pre žalobcu vytvorené za účelom oddychu na pracovisku, kde sa podľa jeho\nvýpovede nachádza veľa rušivých elementov, nie je možné porovnávať s prostredím, ktoré má žalobca\nvytvorené vo svojom domove. Žalobca nemá možnosť venovať sa vo voľnom čase športovým aktivitám\n– ľadovému hokeju ako sám uviedol ani dobrovoľnej činnosti v rámci dobrovoľného hasičského zboru.\nPoukázal tiež, že v dôsledku nedostatku voľného času mu stroskotali dva partnerské vzťahy, preto žije\nsám. Poukázal tiež na to, že v dôsledku svojej práce musel zrušiť aj plánovanú dovolenku a ťahať\nnadčasy.\nU žalobcu nesporne tým, že vykonáva svoju prácu nad čas povolený právom EÚ, ktorá vyžaduje, aby\nbol nepretržite dostupný a plne k dispozícii svojmu zamestnávateľovi, dochádza k zásahu do jeho práva\nna súkromie.\nPre posúdenie miery závažnosti zásahu do práv žalobcu mali však vplyv aj tie skutočnosti, že žalobca\nani len netvrdil, že by v dôsledku porušenia jeho práva zo strany žalovaného trpel nejakým zdravotným\nochorením alebo to, že by nemal dostatok času adekvátne sa postarať o svoju chorú matku, ako to\npôvodne uvádzal v podanej žalobe, keď navyše z jeho výpovede vyplynulo, že jej zdravotný stav ako\naj stav jeho otca je stabilizovaný a postupne sa lepší. Nepreukázal a ani netvrdil, že by zdravotný\nstav ktoréhokoľvek z jeho rodičov bol natoľko závažný, že by boli odkázaní na osobnú starostlivosť\nžalobcu. Je tiež potrebné uviesť, že z vyjadrení žalobcu nevyplynulo, že by mal deti, a že by v dôsledku\nvykonávania práce nad čas povolený právom EÚ bol ukrátený na čase, ktoré by mohol stráviť s nimi.\nOkrem svojich rodičov žalobca neuviedol žiadnych ďalších členov rodiny, či iných blízkych známych,\nvo vzťahu ku ktorým, by bolo možné badať nepriaznivé dôsledky porušovania jeho práv na maximálny\npracovný čas a teda nepriaznivý vplyv na existujúce socializačné prostredie žalobcu.\n23. Vychádzajúc z uvedeného preto súd po vykonanom dokazovaní považoval za primeranú peňažnú\nnáhradu nemajetkovej ujmy v prípade žalobcu sumu vo výške 2.000 Eur, zohľadňujúc pri tom aj\nrozhodnutia slovenských súdov v obdobných súdnych sporoch, na ktoré koniec koncov poukazoval aj\nžalovaný vo svojom vyjadrení z 18.09.2023, a ktorá rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach\nrešpektuje. K poukazovaniu žalovaného na náhradu ujmy, ktorá je priznávaná obetiam trestných činov\nsúd uvádza, že toto porovnanie nie je dobre možné, nakoľko v daných prípadoch ide o rozdielne skutkové\nokolnosti, pričom súdom priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy neprevyšuje priznávané náhrady\nv obdobných prípadoch.\nV rozsahu prevyšujúcom súdom priznanú sumu 2.000 Eur, súd podanú žalobu žalobcu zamietol ako\nnedôvodnú.\n24. Lehotu na plnenie peňažnej povinnosti súd určil na základe § 232 ods. 3 CSP v dĺžke 15 dní, keď\nvzal do úvahy administratívnu náročnosť vykonania úhrady zo strany žalovanej ako orgánu štátu.\n25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu vo veci v zmysle § 255\nods. 1 CSP. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od\núvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne\nneúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho\ntotiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu\nalebo znaleckej činnosti. Napríklad pri sporoch o ochranu osobnosti býva pravidlom, že si žalobca svoju\nnemajetkovú ujmu ocení spravidla vyššie, ako na koľko mu ju odhadne súd podľa výsledkov vykonaného\ndokazovania. Nebolo by však celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy\n\npožadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce\n(pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že\ndo žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca (nález\nÚstavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019).\nSúd preto žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu zo súdom priznanej sumy 2.000 Eur. O výške trov konania rozhodne súd podľa\n§ 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti\nktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nExekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného\ntitulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného\npredpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}], "citovane_v": []}