{"guid": "3eedef96-411c-4323-be3c-5ec9ccea7790:76361e84-f47b-43bd-8c1a-68249cd08664", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1423209263.4", "spisova_znacka": "11Cpr/3/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 11Cpr/3/2023 z 23. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 23. apríla 2025, sp. zn. 11Cpr/3/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1423209263.4", "identifikacne_cislo": "1423209263", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Jančovičová", "sudca_id": 2535, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-jancovicova-2535", "datum_vydania": "2025-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "10CoPr/11/2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "guid": "5140d46d-a2ea-4e91-bf3b-c7431b2e6f25:f3d8e775-0a41-4d06-a587-f185dedd5d83", "datum": "2026-04-30", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-316.odsek-1", "nazov": "§ 316 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-316.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-316"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "nazov": "§ 1 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365", "nazov": "zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-1", "nazov": "§ 60 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76.odsek-2", "nazov": "§ 76 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-a,b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. a) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-a,b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. f) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76.odsek-6", "nazov": "§ 76 ods. 6 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76.odsek-7", "nazov": "§ 76 ods. 7 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-76.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-316", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-1", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-34", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-41", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-6", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-13", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-15", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-17", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-60", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-76", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76361e84-f47b-43bd-8c1a-68249cd08664", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423209263.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423209263.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423209263.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\n11Cpr/3/2023\n1423209263\n23. 04. 2025\nJUDr. Ľudmila Jančovičová\nECLI:SK:MSBA4:2025:1423209263.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobkyne:\nIng. Z. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, W., právne zastúpená: VIA LEGE, s.r.o.,\nIČO: 36 866 415, so sídlom Veterná 1093, Pata, proti žalovanému: Mesto Pezinok, IČO: 00 305 022,\nso sídlom Radničné námestie 44/7, Pezinok, právne zastúpený: ROHUTNÝ&Spol., s.r.o., IČO: 53 360\n168, so sídlom Nová 524/37, Viničné, o zaplatenie 4.200 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 20.12.2023 proti žalovanému domáhala zaplatenia 4.200\neur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.200 eur od 10.12.2022 do zaplatenia titulom\nodstupného a náhrady trov konania.\n2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako zamestnankyňa a žalovaný ako zamestnávateľ uzavreli\ndňa 23.04.2021 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 25.04.2022, na základe ktorej vznikol počnúc dňom\nnástupu do práce dňa 26.04.2021 medzi nimi pracovný pomer na 100 % (plný) pracovný úväzok, pričom\nžalobkyňa bola zamestnaná na pozícii „vedúca kancelárie primátora“. Dohodou o zmene pracovnej\nzmluvy (resp. dohodou o zmene pracovných podmienok) uzavretej medzi nimi dňa 29.07.2022 došlo\nod 01.08.2022 k zmene pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného z doby určitej na neurčitý čas\na k zvýšeniu jej základného mesačného platu, resp. mzdy, na 2.100 eur mesačne v hrubom. Po\nkomunálnych voľbách konaných dňa 29.10.2022 došlo k zmene na pozícii primátora, teda štatutárneho\norgánu, žalovaného zamestnávateľa. Novozvolený pán primátor už v rámci svojej predvolebnej kampane\navizoval zmeny v organizačnej štruktúre a na vedúcich pozíciách mestského úradu, pričom žalobkyňa\nsa dozvedela, že s jej osobou nový primátor nepočíta, keďže na jej pozícii chce mať zamestnanca,\nktorého si vyberie on. Zároveň jej bolo zrejmé z titulu jej pozície ako vedúcej kancelárie primátora, že\nsa očakáva relatívne úzka spolupráca s primátorom, ktorý jej pracovná pozícia nevyhnutne vyžaduje.\nS ohľadom na uvedené bolo zrejmé, že ako ona ako zamestnankyňa, tak aj zamestnávateľ majú\nzáujem na skončení jej pracovného pomeru a nahradení jej osoby osobou podľa výberu a vyhovujúcou\nnovozvolenému primátorovi. Preto zamestnankyňa a zamestnávateľ pristúpili dňa 16.11.2022 k uzavretiu\npísomnej dohody o skončení pracovného pomeru uplynutím dňa 30.11.2022, teda pred ujatím sa funkcie\nprimátora novozvoleným primátorom. V písomne uzavretej dohode o skončení pracovného pomeru\nbolo medzi žalobkyňou a žalovaným dojednané, že žalovaný zamestnávateľ vyplatí žalobkyni ako\nzamestnankyni odstupné vo výške 2 základných zmluvných mesačných platov, t.j. s poukazom na\nDohodu o zmene pracovnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 29.07.2022, vo výške celkovo\n4.200 eur. Toto odstupné malo byť vyplatené vo výplate za mesiac november 2022, t.j. v decembri 2022,\n\nktorá výplata za mesiac december bola vyplatená žalobkyni dňa 09.12.2022; avšak bez dojednaného\nodstupného. Žalovaný teda napriek svojmu písomnému záväzku v dohode o skončení pracovného\npomeru žalobkyni dojednané odstupné nezaplatil. A žalovaný tak neurobil ani na písomnú výzvu\nžalobkyne zo dňa 10.02.2023, doručenú mu 14.02.2023. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 552/2003\nZ. z. o výkone práce vo verejnom záujme: „Tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce\nvo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú...obce...“. Podľa § 1 ods. 4 uvedeného zákona:\n„Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník\npráce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“ Podľa čl. 1 prvej vety Zákonníka práce:\n„Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé, uspokojivé,\ntransparentné a predvídateľné pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo\nzamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych\nvzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred\ndiskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).“ Podľa § 1 ods. 6\nZákonníka práce: „V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné\npodmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak\nto tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení\nnevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.“ Podľa § 3 ods. 1 Zákonníka práce: „Pracovnoprávne vzťahy\nzamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak.“ Podľa § 9 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce: „V pracovnoprávnych vzťahoch robí\nprávne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho\norgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne.“ Podľa § 59 ods. 1 písm. a) Zákonníka\npráce možno pracovný pomer skončiť dohodou. Podľa § 60 ods. 1 až 3 Zákonníka práce: „Ak sa\nzamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí\ndohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú\npísomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec\npožaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až\nc) a f). Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.“\nPodľa § 76 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce: „Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru\ndohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec\nstratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať\ndoterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer\nzamestnanca trval menej ako dva roky,“ Podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ môže\nposkytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.“ Podľa § 76 ods.\n6 Zákonníka práce: „Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom\nvýplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne\nso zamestnancom inak.“ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný ako zamestnávateľ, konajúc\nprostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, spoločne so žalobkyňou ako zamestnankyňou uzavreli\ndohodu o skončení pracovného pomeru, ktorej uzavretie je dovolené § 59 ods. 1 písm. a) Zákonníka\npráce, a ktorou došlo k naplneniu práva slobodnej voľby zamestnania ako základného ľudského práva\nžalobkyne v zmysle aj čl. 1 Zákonníka práce, a to s obsahom a náležitosťami a vo forme predpokladanej\nust. § 60 Zákonníka práce, a teda platne, pričom zároveň zamestnávateľ a zamestnankyňa uplatnili\nzákonom dovolenú možnosť v zmysle ust. § 76 ods. 7 Zákonníka práce poskytnutia odstupného.\nTakémuto postupu a takejto ich dohode nebránili žiadne zákonné ustanovenia. Žalobkyňa a žalovaný\npostupovali právom výslovne dovoleným spôsobom a dojednali si právom výslovne dovolenú možnosť\nposkytnutia odstupného. Titulom dohody tak došlo ku skončeniu pracovného pomeru, čo žiadna zo\nstrán nespochybnila ani nerozporovala v prekluzívnej zákonnej lehote a ani neskôr. Súčasťou tejto\nstranami inak akceptovanej dohody o skončení pracovného pomeru bolo aj dojednanie odstupného,\nktoré žalovaný žalobkyni nevyplatil bez relevantného právneho dôvodu, keďže žalovaný sa na jeho\nvyplatenie písomne zaviazal, a teda žalobkyni naň vznikol nárok. Zároveň by bolo v rozpore aj s dobrými\nmravmi a ochranou zamestnanca, aby dohoda o skončení pracovného pomeru bola akceptovaná\nako platná zamestnávateľom v časti, ktorá mu vyhovuje (skončenie pracovného pomeru) a naopak\nneakceptovaná v časti vyplatenia odstupného, ktoré predstavuje sociálny ochranný mechanizmus pre\nzamestnanca na preklenutie obdobia po strate zamestnania. Žalovaný mal teda plniť svoj záväzok v\nzmysle dohody o skončení pracovného pomeru, a teda zaplatiť žalobkyni odstupné vo výške 4.200 eur\nvo výplate za mesiac november 2022, ktorú jej podľa výplatnej pásky vyplácal 09.12.2022. Preto odo\ndňa nasledujúceho, teda od 10.12.2022 je žalovaný v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku voči\nžalobkyni v sume 4.200 eur. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozhodnutí NSSR sp. zn. 1 Cdo\n116/2008, 2 Cdo 76/2011, 5 MCdo 8/2012 ako aj uznesenia ÚS SR sp. zn. III ÚS 460/2017 má žalobkyňa\n\nprávo aj na úroky z omeškania pri nevyplatení odstupného, a to od prvého dňa omeškania žalovaného\ns výplatou odstupného, vo výške zákonných úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy, t.j. 5 %\nročne zo sumy dlžného odstupného.\n3. K žalobe žalobkyňa pripojila nasledovné listiny: pracovnú zmluvu č. 18/2021 zo dňa 23.04.2021,\nDohodu o zmene pracovnej zmluvy č. 271/2022 zo dňa 29.07.2022, Dohodu o skončení pracovného\npomeru č. 16/2022 zo dňa 16.11.2022, výplatnú pásku žalobkyne za november 2022 zo dňa 09.12.2022,\nvýzvu na zaplatenie dlžnej sumy, doručenku zo dňa 14.02.2023.\n4. Dňa 12.01.2024 súd vydal platobný rozkaz č.k. 11Cpr/3/2023-32, proti ktorému žalovaný dňa\n28.01.2024 podal odpor. Odpor žalovaný odôvodnil tým, že podľa ust. § 76 ods. 7 Zákonníka práce\nzamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1\na 2. Odstupné je inštitút pracovného práva, ktorý je časovo napojený na zánik pracovného pomeru z\nurčitých dôvodov. Platí, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v prípade, keď\nto tento zákon výslovne neustanovuje, t.j. zamestnávateľ sa rozhodne, v ktorých ďalších prípadoch\nposkytne zamestnancovi odstupné. Úprava podľa § 76 ods. 7 umožňuje poskytnúť zamestnancovi\nodstupné aj v iných prípadoch, aké sú uvedené v ods. 1 a 2, avšak svojim obsahom a účelom nesmie\nodporovať zákonu, obchádzať ho, priečiť sa dobrým mravom a takto poskytnuté odstupné by teda malo\nrešpektovať základné zásady Zákonníka práce, pokiaľ je predmetom dvojstranného právneho úkonu a\nspĺňať podmienky platnosti takéhoto právneho úkonu, tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 34 až § 51),\nako aj Zákonníka práce (§ 1 ods. 4). Pracovnoprávne predpisy, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy sú\nkogentnej povahy a umožňujú ich účastníkom uzavrieť len zmluvy výlučne pracovnoprávnymi predpismi\nupravené. Vzhľadom k tomu sa zmluvná voľnosť uplatňuje iba v prípadoch, keď to pracovnoprávne\npredpisy umožňujú, pričom práve takýmto prípadom je aj dohoda o odstupnom v zmysle § 76 ods. 1\nZákonníka práce, ktorá umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v prípadoch\niných, než ktoré sú uvedené v § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Táto zmluvná voľnosť, resp. autonómna\nvôľa zamestnávateľa, musí byť však v súlade s ďalšími ustanoveniami zákona v zmysle základných\nzásad Zákonníka práce, aby neodporovala zákonu alebo sa nepriečila dobrým mravom. Pre posúdenie\nzákladu nároku na odstupné v zmysle § 76 ods. 7 Zákonníka práce žalovaný považuje za podstatnú\ntú skutočnosť, že žalobkyňa sa sama dobrovoľne, vzhľadom na výsledky komunálnych volieb z roku\n2022, rozhodla rozviazať pracovný pomer so žalovaným bez udania dôvodu. Pracovný pomer žalobkyne\nu žalovaného trval 19 mesiacov. Žalobkyňa navyše bola v pracovnoprávnom vzťahu s obcou, kde\npráva a povinnosti pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje zák. č. 552/2003 Z.z. a zák. č.\n553/2003 Z.z., v zmysle ktorého zamestnávateľ nemôže celkom autonómne využiť oprávnenie poskytnúť\nodstupné pri skončení pracovného pomeru, aj vzhľadom na čiastočnú naviazanosť na štátny rozpočet\nprostredníctvom výnosu z podielových daní. Pri poskytovaní odstupného treba prednostne postupovať\nv zmysle spomínaných zák. č. 552/2003 Z.z. a zák. č. 553/2003 Z.z. a subsidiárne podľa Zákonníka\npráce. Zákon v citovanom ust. § 76 ods. 7 pripúšťa možnosť, kedy zamestnávateľ môže aj v iných\nprípadoch (ktoré zákon bližšie nešpecifikuje), ako podľa ods. 1, ods. 2 poskytnúť zamestnancovi\nodstupné. Nejde teda o právnu povinnosť zamestnávateľa odstupné poskytnúť, ale o síce zákonom\naprobovanú, ale stále voľnú úvahu zamestnávateľa odstupné zamestnancovi poskytnúť. Žalovaný je\ntoho názoru, že takáto „veľkorysá“ možnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné podľa § 76 ods. 7\nZákonníka práce je na mieste najmä vtedy, ak zamestnávateľ v privátnej sfére nakladá s finančnými\nprostriedkami, ktoré nie sú verejnými prostriedkami. V prostredí verejnej správy a samosprávy platí\nstriktná zásada hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami, ktorá\nje vyjadrená v § 19 ods. 3 zákona . 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa\nktorého „právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za\nhospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť\nich použitia; pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov\n8 až 10.“ Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení „Starosta skladá sľub,\nktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať\nzáujmy obce a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné\nvšeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa svojho\nnajlepšieho vedomia a svedomia. Žalovaný je toho názoru, že bývalým štatutárnym orgánom žalovaného\npri uzavretí dohody o skončení pracovného pomeru o odstupnom so žalobkyňou bolo postupované\nv rozpore s ustanovením § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej\nsprávy. Je nesporné, že v danom prípade bolo nakladané s verejnými prostriedkami. Súčasne, že\ntieto prostriedky neboli použité hospodárne, efektívne, v súlade so záujmom mesta. Bývalý primátor\n\nžalovaného nepostupoval v súlade s jeho povinnosťou vyplývajúcou zo sľubu starostu ochraňovať\nzáujem obce. Neexistovala zákonná, ani žiadna iná právna povinnosť ukladajúca štatutárovi mesta, aby\npoužil tieto verejné prostriedky na priznanie odstupného žalobkyni. Povinnosť a ani možnosť priznať a\nvyplatiť odstupné v takomto prípade neprichádza do úvahy a nie je upravená ani v žiadnej internej norme\nžalovaného mesta Pezinok (pracovný poriadok, kolektívna zmluva, poriadok odmeňovania), ktorou sa\nspravujú pracovnoprávne vzťahy, práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov mesta Pezinok.\nMá za to, že z právnej charakteristiky odstupného pri skončení pracovného pomeru tak, ako to majú na\nmysli ustanovenia platného Zákonníka práce vyplýva, že hlavným účelom poskytovania odstupného je\nurčitá satisfakcia poskytovaná zamestnancom zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer končí\nskôr, ako účastníci v pracovnej zmluve predpokladali a že skončenie pracovného pomeru nespočíva v\nosobe zamestnanca ale v osobe zamestnávateľa, z dôvodov na jeho strane, k čomu v danom prípade\nnebol žiadny dôvod. Navyše je toho názoru, že v danom prípade išlo o rozhodnutie diskriminačné, v\nrozpore so zásadami pracovného práva, pretože nebolo aplikované plošne na všetkých odchádzajúcich\nzamestnancov žalovaného, došlo k využitiu len možnosti práva iného odstupného iba určitej vybranej\nskupine zamestnancov. Tiež poukazuje aj na skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré by mali byť\nvyplatené na základe dojednania v dohodách o skončení pracovného pomeru, vrátane dohody o\nskončení pracovného pomeru so žalobkyňou, boli bez rozpočtového začlenenia, to znamená, že neboli\nzahrnuté v rozpočte za rok 2022 a navyše bývalý štatutár žalovaného ani neurobil žiadne rozpočtové\nopatrenie, aby vznikla rozpočtová položka na poskytnutie úhrady odstupného. Žalobkyni pritom nič\nnebránilo zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného aj po prevzatí funkcie novým primátorom a\nprípadne následne rozviazať pracovný pomer, či už z jej strany alebo zo strany žalovaného. Za situácie,\nkeď žalobkyňa konala tak, že o rozviazanie pracovného pomeru požiadala sama ešte za výkonu funkcie\ndosluhujúceho primátora žalovaného a uzavrela so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru\nvrátane dohody o zaplatení odstupného vo výške 2-násobku základných zmluvných mesačných platov.\nPričom žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že k zmene platových podmienok žalobkyne z pôvodnej\nsumy 1.600 eur/mesačne na sumu 2.100 eur/mesačne došlo len 3 a pol mesiaca pred podpisom dohody\no ukončení pracovného pomeru (Dohoda o skončení pracovného pomeru č. 16/2022 bola datovaná\ndňa 16.11.2022). Žalobkyňa pri bežnej opatrnosti, ako aj bývalý primátor žalovaného, si vzhľadom na\ndĺžku trvania pracovného pomeru museli byť vedomí toho, že pri ukončení pracovného pomeru dohodou\nv zmysle § 60 Zákonníka práce na žiadosť žalobkyne, jej odstupné neprináleží a prípadná dohoda\no vyplatení odstupného môže byť neplatná pre účelové konanie v rozpore s dobrými mravmi. Výkon\npráv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a\nnikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu\nalebo spoluzamestnancov. V ustanoveniach Zákonníka práce ako základného právneho predpisu\nupravujúceho individuálne pracovnoprávne vzťahy je možné nájsť korektív dobrých mravov vo viacerých\nustanoveniach. Korektív dobrých mravov dokáže spôsobiť, že právny úkon vydaný v súlade s platnými\nprávnymi predpismi sa práve v dôsledku „dobrých mravov“ stane protiprávnym. Podľa rozsudku\nKrajského súdu Košice sp. zn. 3CoPr/12/2018 zo dňa 28.11.2019 sa predmet pracovnoprávneho\núkonu prieči dobrým mravom, keď jeho obsah a účel je v danom mieste a v danom čase, prípadne\ns prihliadnutím na osoby účastníkov alebo iných subjektov pracovnoprávnych vzťahov v rozpore so\nvšeobecne uznávanými názormi na vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, alebo medzi\ninými subjektmi pracovnoprávnych vzťahov, ktoré určujú, aký má byť obsah právneho úkonu, a to tak,\naby zodpovedali základným zásadám mravnosti a aby týmto spôsobom vyjadroval princíp súladnosti\npracovnoprávnych predpisov so širším celospoločenským poriadkom. V zmysle článku 2 základných\nzásad a ust. § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych\nvzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Táto zásada vyjadruje požiadavku, aby každé konanie\nzamestnanca i zamestnávateľa bolo etické, morálne a súladné so zaužívanými spoločenskými princípmi.\nDobré mravy sú určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, nemajú zväčša písomnú podobu, ale\nsú vytvárané vo vedomí užšieho spoločenstva, ktoré chovanie je možné akceptovať a ktoré chovanie\nje neprijateľné pre spoločnosť. Každé chovanie sa má riadiť určitými vzormi správania - písomnými i\nnepísanými, ktoré sa vytvárajú v priebehu integrácie ľudí do spoločnosti, sú akceptované a vytvárajú\nnepísané pravidlá, pri ktorých porušení nenasleduje priama sankcia z hľadiska trestnoprávneho, i iného\nhľadiska, ale vo všeobecnosti a v spoločenskej rovine sa takéto správanie nepovažuje za vhodné,\nakceptovateľné, ktoré by vytváralo nejaký nárok vo i ďalšej osobe postihnutej takýmto nemravným\nkonaním (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/30/2018 zo dňa 30. 5. 2019).\nPod pojmom dobré mravy sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v\nhistorickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované\nrozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania (rozsudok Krajského\n\nsúdu Nitra sp. zn. 9Co/56/2019 zo dňa 14.11.2019). Dobré mravy sú súhrn etických pravidiel všeobecne\nzachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečené i právnymi normami tak, aby\nkaždé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti (rozsudok\nKrajského súdu Košice sp. zn. 3CoPr/12/2018 zo dňa 28.11.2019). Konanie v rozpore s dobrými mravmi\nsú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov postihnuté absolútnou\nneplatnosťou právneho úkonu. Vzhľadom na subsidiaritu Zákonníka práce k Občianskemu zákonníku\nzakotvenú v ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce je možné ust. § 39 Občianskeho zákonníka použiť aj na\nprávne úkony v pracovnom práve, pričom platí zásada, že neplatné sú iba tie časti úkonu, ktoré sú\npostihnuté dôvodom neplatnosti, t. j. Občiansky zákonník vychádza z princípu tzv. delenej neplatnosti.\nAk sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, neplatná je len táto časť, ak z povahy\nprávneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto\nčasť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. S poukazom na vyššie uvedené má teda žalovaný za to,\nže dojednanie odstupného v Dohode o skončení pracovného pomeru č. 16/2022 zo dňa 16.11.2022\nje neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, a preto žalovaný nárok žalobkyne neuznáva. Žalovaný\ns poukazom na vyššie uvedené poukazuje najmä na skutočnosť, že pracovný pomer žalovanej u\nžalovaného trval len 19 mesiacov, žalobkyňa nebola na riadiacej pozícii alebo manažérskej pozícii,\nkde by dosahovala výraznejšie úspechy, resp. by prinášala prospech pre žalovaného, zmena platových\npodmienok nastala len 3 a pol mesiaca pred podpisom dohody o skončení pracovného pomeru, a to v\nčase, kedy už na základe reakcií na kandidátov na post primátora u žalovaného a ich predvolebných\nkampaní, bolo možné predpokladať zmenu v osobe primátora žalovaného, a teda celý postup k úprave\nplatu žalobkyne (dohoda o zmena pracovnej zmluvy č. 271/2022 zo dňa 29.07.2022), ako aj k priznaniu\nodstupného v dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 16.11.2022, je možné hodnotiť ako\núčelový krok, ktorý je v rozpore s etickými, morálnymi zaužívanými spoločenskými princípmi, a teda\nv rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný poukazuje aj na osoby účastníkov pracovnoprávneho vzťahu,\nktorý je predmetom sporu, nakoľko žalobkyňa (ako aj iní zamestnanci žalovaného, ktorí boli k bývalému\nprimátorovi žalovaného pracovne najbližší, t.j. zamestnanci, ktorí boli zväčša na vedúcich pozíciách\nu žalovaného), po komunálnych voľbách v roku 2022 odišli spolu s ním pracovať na Miestny úrad\nBratislava - Nové Mesto, kde bývalý primátor žalovaného Ing. arch. J. S. obsadil miesto prednostu\núradu a ostatní bývalí zamestnanci žalovaného obsadili vedúce pozície alebo boli poverení vedením\npríslušných oddelení, resp. referátu (napr. žalobkyňa bola poverená riadením kancelárie prednostu\nMestskej časti Bratislava - Nové Mesto). Z tohto dôvodu sa teda stráca primárny účel poskytnutia\nodstupného - sociálny mechanizmus pre zamestnanca na preklenutie obdobia po strate zamestnania,\nna ktoré sa odvoláva aj žalobkyňa vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. S odkazom na\nvyššie uvedené skutočnosti žalovaný nárok žalobkyne neuznáva a považuje ho za nedôvodný.\n5. Žalovaný ako dôkazné prostriedky označil výsluch JUDr. T. V. - súčasného primátora žalovaného a\nvýsluch osoby zodpovednej za personálnu agendu u žalovaného, ktorú dodatočne upresní.\n6. Keďže žalovaný podal včas odpor proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením, platobný rozkaz\nsa ex lege zrušil v celom rozsahu a súd nariadil pojednávanie /§ 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z.\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj \"CSP\")/.\n7. Žalobkyňa sa k odporu žalovaného vyjadrila tak, že s vyjadreniami žalovaného v odpore nemožno\nsúhlasiť. Žalovaný tvrdí neplatnosť Dohody o skončení pracovného pomeru (riadne uzavretej medzi\nžalobkyňou a žalovaným dňa 16.11.2022) „iba“ v jej časti dojednania odstupného pre žalobkyňu, a\nto z dôvodu žalovaným tvrdeného rozporu s dobrými mravmi. Žalovaný pritom poukazuje na ust. §\n39 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 3 Zákonníka práce, a na § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z.\nz. a § 13 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. (ktoré ostatné dve ustanovenia sa ale práv ani povinností\nžalobkyne nijako nedotýkajú a sú teda pre prejednávanú vec irelevantné). Žalovaný zdôrazňuje, že\nodstupné žalobkyni by sa vyplácalo z verejných financií, s ktorými je nutné nakladať hospodárne a\nvyplatenie odstupného v zmysle uzavretej písomnej dohody by (vraj) hospodárne v danom prípade\nnebolo. Žalovaný len všeobecne poukazuje na zákon č. 552/2003 Z. z. a zákon č. 553/2003 Z.z.\nbez konkretizácie ustanovenia, ktoré by malo spôsobovať rozpor s dobrými mravmi či čiastočnú\nneplatnosť dohody. Žalovaný opomína, že neplatnosť právneho úkonu - dohody či zmluvy uzavretej\nv občianskoprávnych vzťahoch má byť v zásade výnimočná, a prednosť má mať možný výklad\nsmerujúci k platnosti právneho úkonu. Podľa Ústavy SR čl. 2 ods. 3: „Každý môže konať, čo nie je\nzákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Ide o vyjadrenie\nzákladného princípu súkromných záväzkových vzťahov, a to princíp zmluvnej voľnosti a autonómie\n\nvôle pri uzatváraní zmluvy. Zároveň platí zásada „pacta sunt servanda“ (zmluvy treba plniť), t.j. že\nzmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom\nvyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona, pričom ide o jednu z hlavných zásad vyplývajúcich z čl.\n2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu,\nod ktorej je odvodzované všetko právo. „Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach (sp. zn. I. ÚS\n242/2007 a I. ÚS 243/2007) zdôrazňuje preferenciu výkladu platnosti zmlúv pred ich neplatnosťou, ktorý\nje odrazom spomínaného rešpektu k autonómnej vôli zmluvných strán, funkcií zmluvných vzťahov v\nkomplexnej spoločnosti i k samotnej povahe súkromného práva, pre ktoré platí ústavná zásada, že\nvšetko je dovolené, čo nie je výslovne zákonom zakázané. V súkromnoprávnej sfére nie každý rozpor so\nzákonom má automaticky za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zmyslom ochrany legality\nje predovšetkým ochrana súkromnoprávnych vzťahov, teda predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov\npodľa zásady „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať); tu platí zásada, že čo nie je zakázané,\nje dovolené. Preto každý zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej\nslobody, a preto je potrebné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom\nreštriktívne, a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s čl. 13 ods. 4 ústavy, podľa ktorého pri\nobmedzovaní základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti a záväznosti prejavov strán)\nsa musí dbať na ich podstatu a zmysel a také obmedzenie nemôže byť zneužívané na iný účel, než\npre ktorý bol stanovený“ (Najvyšší súd SR sp. zn. 4Cdo/95/2019). Je zároveň potrebné rozlišovať, kedy\nžalovaný koná a vystupuje v právnom vzťahu ako samosprávny orgán/orgán verejnej správy či správny\norgán, rozhodujúci o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb (kedy samozrejme môže\nkonať len to, čo mu je výslovne zákonom dovolené a miera jeho autonómnej vôle je značne znížená);\na kedy koná ako právnická osoba rovná ostatným osobám - bez mocenského postavenia nad nimi,\nkedy aj miera jeho autonómnej vôle a zmluvnej voľnosti sa riadi princípmi súkromného práva. V danom\nprípade právny vzťah žalovaného a žalobkyne podlieha základným princípom súkromného práva, preto\nvyššie uvedené je potrebné na daný právny vzťah aplikovať. Navyše na prípadné určenie čiastočnej\nneplatnosti právneho úkonu platia ešte prísnejšie zákonné kritériá, než na prípadné zneplatnenie celej\ndohody. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ktorý sa aplikuje aj na dohody podľa Zákonníka práce: „Ak\nsa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy\nprávneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť\nnemožno oddeliť od ostatného obsahu.“ „Oddeliteľnosť sa posudzuje podľa obsahu právneho úkonu a je\npotrebné rešpektovať vôľu účastníkov, teda či by mali strany záujem na právnom úkone na oddelenom\nrozsahu.“ (Uznesenie NS ČR sp zn. 29 Cdo 1816/2011). Zákonník práce umožňuje dojednanie\nodstupného v dohode o skončení pracovného pomeru, pričom odstupné je inštitút nevyhnutne spojený\n(svojím obsahom, účelom, povahou) so skončením pracovného pomeru a nemôže existovať samostatne\nbez skončenia pracovného pomeru. Dojednanie odstupného je svojou právnou povahou neoddeliteľné\nod skončenia pracovného pomeru. Samotný žalovaný tvrdí v odpore, že pri odstupnom ide o satisfakciu\npre zamestnanca za skončenie jeho pracovného pomeru. Teda aj žalovanému je zrejmá spätosť\ndojednania o výplate odstupného s dojednaním o skončení pracovného pomeru. Z obsahu Dohody\no skončení pracovného pomeru uzavretej medzi žalovaným a žalobkyňou je tiež zrejmá spätosť\ndojednania na výplate odstupného s dojednaním o skončení pracovného pomeru, a to nielen pojatím\ndo jedného právneho úkonu, ale aj z obsahového a systematického výkladu tohto právneho úkonu\nako jedného jednotného nedeliteľného celku. Zásadné pritom je, že žalobkyňa jednoznačne tvrdí, že\nso skončením pracovného pomeru súhlasila iba v spojení s nárokom na odstupné. Vôľou zmluvných\nstrán žalovaného a žalobkyne bolo skončiť pracovný pomer za podmienky vyplatenia odstupného,\nresp. spolu s vyplatením odstupného, a to ako neoddeliteľné dojednania. Akýkoľvek iný výklad súdom\nby spôsobil škodlivú prax, kedy by zamestnávatelia vylákavali od zamestnancov uzavretie dohody o\nskončení pracovného pomeru s poskytnutím odstupného, vyčkali na uplynutie prekluzívnej lehoty 2\nmesiacov na napadnutie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a následne oznámili zamestnancom\nnámietku neplatnosti dohody v časti o odstupnom a odstupné nevyplatili. Žalovaný v danom prípade\nzačal neplatnosť dojednania o odstupnom tvrdiť až po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, kedy\nmohla byť spochybnená platnosť skončenia pracovného pomeru. Tým si chcel žalovaný zabezpečiť, aby\npracovný pomer žalobkyne síce skončil, a to bez obmedzení pre žalovaného spojených s prípadným\niným skončením pracovného pomeru, ale aby žalobkyňa nedostala odstupné, na ktoré sa ale spoliehala\n(a to dôvodne vzhľadom na obsah uzavretej dohody o skončení pracovného pomeru predloženej jej\nna podpis žalovaným), že ho dostane. Výklad umožňujúci neplatnosť dohody o skončení pracovného\npomeru iba v časti dojednaného odstupného, navyše až v čase nemožnosti spochybnenia platnosti\nskončenia pracovného pomeru, by bol nepochybne v rozpore s ochranou zamestnanca, v rozpore\ns dobrými mravmi a základnou zásadou spravodlivosti. Hraničil by s podvodom na zamestnancovi.\n\nUž z uvedeného dôvodu je absolútne neprípustný výklad uzavretej Dohody o skončení pracovného\npomeru medzi žalobkyňou a žalovaným ako neplatnej len v časti, v ktorej sa dojednáva odstupné, resp.\nvyplatenie odstupného, najmä v čase, kedy samotné skončenie pracovného pomeru už spochybnené\nbyť nemôže. Odstupné je závislý inštitút a závislé právo od skončenia pracovného pomeru, preto\nprípadná neplatnosť záväzku na vyplatenie odstupného môže byť stranami spochybnená len v rovnakej\nprekluzívnej lehote, ako môže byť spochybnená platnosť skočenia pracovného pomeru. Skončenie\npracovného pomeru a vznik práva na odstupné sú totiž natoľko previazané, a právo na odstupné\nje so skončením pracovného pomeru tak zviazané, že bez neho ani nemôže existovať, takže sú v\nprípade spoločného dojednania v právnom úkone neoddeliteľné a musia niesť rovnaký právny osud.\nAk mal žalovaný za to, že Dohoda o skončení pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným\nje neplatná v časti dojednania odstupného, mal túto neplatnosť namietnuť v 2-mesačnej lehote od\nskončenia pracovného pomeru, čo je prekluzívna lehota na napadnutie platnosti skončenia pracovného\npomeru danou dohodou. Iný jeho postup je v rozpore s dobrými mravmi a nepožíva právnu ochranu.\nInštitút odstupného má chrániť zamestnanca pred neblahými dôsledkami náhlej straty zamestnania, má\numožniť zamestnancovi preklenúť obdobie bez príjmu s tým, aby sa nedostal do platobnej neschopnosti,\naby bol ako človek a občan, zväčša živiteľ rodiny, schopný plniť vyživovacie povinnosti a ďalšie\nzáväzky. Ide o sociálnu ochranu (bývalého) zamestnanca. Vyplatenie odstupného v primeranej výške\nnemôže byť v rozpore s dobrými mravmi - naopak jeho vyplatenie zabezpečuje zachovanie dobrých\nmravov v ľudskej spoločnosti. Žalovaný nekonkretizuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by výslovne\nzakazovalo alebo stanovovalo za neplatnú dohodu medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a žalovaným\nako zamestnávateľom na odstupnom vo výške 2 mesačných zárobkov dojednanú v súvislosti so\nskončením pracovného pomeru medzi nimi dohodou. Také zákonné ustanovenie ani neexistuje. Naopak\nje v právnom poriadku SR obsiahnuté ustanovenie § 76 ods. 7 Zákonníka práce, ktoré takéto dojednanie\nvýslovne umožňuje. Žalovaný poukazuje všeobecne na zákony č. 553/2003 Z.z. a 552/2003 Z.z. a\ntvrdí, že zamestnávateľ vo verejnej správe nemôže celkom autonómne využiť oprávnenie poskytnúť\nodstupné, ale toto svoje tvrdenie nijako bližšie nezdôvodňuje v aplikácii na prejednávaný prípad. Žiaden\nz uvedených zákonov nezakazuje postup žalovaného, ktorý mu naopak výslovne dovoľuje ust. § 76\nods. 7 Zákonníka práce. Zákonodarca nepochybne mal možnosť v predmetných zákonoch prípadne\nvylúčiť možnosť aplikácie ust. § 76 ods. 7 Zákonníka práce vo verejnej sfére, resp. pri výkone práce vo\nverejnom záujme, ale v žiadnom z príslušných právnych predpisov tak neučinil. Súd má pritom primárne\naplikovať právo prijaté zákonodarnou mocou. Sudcovská tvorba práva je prípustná tam, kde úprava\nzákonom chýba; ale nie je namieste v danom prípade, kedy príslušné právne normy vyslovene povoľujú\nkonanie, resp. uzavretie dohody na odstupnom podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce aj pri výkone práce\nvo verejnom záujme (viď § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. v spojení s § 1 ods. 6, § 3 ods. 1 a § 76\nods. 7 Zákonníka práce). Súd nemôže vykladať právo v priamom rozpore s platnou právnou normou,\nnajmä ak táto je v súlade s normou vyššej právnej sily - Zákonník práce je v danej časti v súlade s\nÚstavou SR v čl. 35 a 36 a v čl. 2 ods. 3. Žalovaný poukazuje na povinnosti štatutára mesta/obce\n(primátora/starostu) podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. a § 13 ods. 2 zákona č. 369/1990\nZb., podľa ktorých má tento konať a nakladať so spravovaným majetkom hospodárne, efektívne a účinne\nv prospech mesta/obce. Tu je ale potrebné upozorniť, že žiaden z týchto (ani iných) právnych predpisov\nnespája ani s prípadným porušením tejto povinnosti štatutárom neplatnosť uzavretého právneho úkonu,\nale spája s ním „len“ prípadnú zodpovednosť za škodu alebo trestnoprávnu zodpovednosť štatutára. V\nzmysle citovaných právnych predpisov nie je daná v prípade porušenia zásady hospodárnosti štatutárom\nneplatnosť právneho úkonu. Zamestnanec predsa nemôže niesť postih (v podobe straty nároku na\nvýslovne dojednané odstupné) za prípadné porušenie právnych povinností štatutárom zamestnávateľa,\nresp. zamestnávateľom! Veď predsa povinnosť spravovať majetok efektívne a hospodárne platí nielen\npre primátora/starostu, ale pre každého, kto spravuje cudzí majetok - pre každého konateľa či člena\npredstavenstva obchodnej spoločnosti či iného štatutára inej právnickej osoby. Výklad, ako sa ho\ndožaduje žalovaný, že teda dojednanie odstupného je neplatné pre porušenie povinnosti štatutára\nzamestnávateľa konať hospodárne, ale skončenie pracovného pomeru je platné, by viedol v praxi k\nhrubému porušovaniu práv a dobrej viery zamestnancov zo strany zamestnávateľov - právnických osôb.\nJe nemysliteľné, aby prípadné riziko výberu a nehospodárneho konania osoby štatutára prenášala\nprávnická osoba - zamestnávateľ na zamestnanca tak, že nehospodárne dojednania právnických\nosôb by boli neplatné! Takýto výklad (ako ho žiada žalovaný) by viedol k absolútnej erózii zásady\npacta sunt servanda, kedy by právnické osoby (ktorých štatutári konajú „nehospodárne“) nemuseli\nplniť svoje záväzky, lebo tieto by boli neplatné! To by spôsobilo absolútny spoločenský kolaps, lebo\nby nebolo možné, aby každý jeden potenciálne nehospodárny úkon bol súdmi posudzovaný, či je\nalebo nie je nehospodárny a teda či je alebo nie je platný, a aby sa právnické osoby zbavovali\n\nsvojich záväzkov tvrdením ich nehospodárnosti! Žalobkyňa tu zásadne rozporuje tvrdenie žalovaného\nv odpore, že: „Je nesporné, že ... tieto prostriedky neboli použité hospodárne, efektívne, v súlade\nso záujmami mesta.“ Žalobkyňa tu zásadne rozporuje aj tvrdenie žalovaného v odpore, že „Bývalý\nprimátor žalovaného nepostupoval v súlade s jeho povinnosťou ochraňovať záujem mesta.“ Žiaden\npríslušný orgán (súd) nerozhodol, že by bývalý primátor (uzavretím Dohody o skončení pracovného\npomeru so žalobkyňou za žalovaného) porušil akúkoľvek svoju povinnosť. Žalovaný tu prezentuje\nlen svoje názory hraničiace s osočovaním a neopodstatnenou kritikou bývalého primátora. Konanie\nbývalého primátora naopak môže byť vnímané ako plne súladné so záujmami mesta a hospodárne,\nlebo zabránil (uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru) rizikám konfliktov na pracovisku,\nnejednotnému výkonu samosprávy, kedy bolo zrejmé z pôsobenia novozvoleného primátora ešte ako\nposlanca mestského zastupiteľstva, že má výhrady voči žalobkyni ako vedúcej kancelárie primátora, že\nju považuje za „človeka bývalého primátora“. Konanie bývalého primátora tak možno vnímať aj tak, že\nskončením pracovného pomeru dohodou umožnil hladké „prevzatie moci“ novým primátorom a uvoľnil\ncestu aplikácii jeho (odlišných) koncepcií a riešení samosprávnych otázok. Výhrada žalovaného, že\nmožnosť dojednania odstupného neprichádza do úvahy a nie je upravená v internej norme žalovaného\nneobstojí, resp. je irelevantná, lebo stačí, že táto možnosť je daná zákonom § 76 ods. 7 Zákonníka\npráce a bola dojednaná písomnou dohodou o skončení pracovného pomeru. Výhrada žalovaného, že\nodstupné nebolo namieste, lebo odstupné má mať satisfakčnú funkciu pre prípad, že vznikne dôvod na\nskončení pracovného pomeru na strane zamestnávateľa; tiež neobstojí. Odstupné plní najmä sociálnu\nochrannú funkciu pre zamestnanca. Treba pritom prihliadať aj na právo slobodnej voľby zamestnania a\npovolania zamestnanca, ako aj na uspokojivé pracovné podmienky. Právny predpis nikde nestanovuje,\nže odstupné by sa malo vyplácať, len ak dôvod skončenia spočíva na strane zamestnávateľa - možno ho\ndohodnúť aj pri dohode o skončení pracovného pomeru bez udania dôvodu. Navyše žalovaný v odpore\nnerozlišuje medzi dôvodom a pohnútkou pre skončenie pracovného pomeru. Podľa dohody o skončení\ndošlo ku skončeniu bez udania dôvodu, preto nemožno z nej vyvodiť, čo bolo dôvodom skončenia. Pre\ndaný spor to ani nie je relevantné, lebo ide o dostupné, ktoré zákon umožňuje dojednať aj pri skončení\nbez udania dôvodu. Navyše v danom prípade pohnútky pre skončenie pracovného pomeru spočívali\nv objektívnom stave a v zmene na strane žalovaného zamestnávateľa. Pohnútkou pre skončenie\npracovného pomeru bola zmena na strane zamestnávateľa, a to obsadenie pozície štatutára žalovaného\nzamestnávateľa osobou, ktorá bola kritikom doterajšej práce žalobkyne ako zamestnankyne. Výhrada\nžalovaného, že dohoda o skončení pracovného pomeru s vyplatením odstupného je diskriminačná, tiež\nneobstojí, lebo žiadna osoba nenamietala, že by bola touto dohodou diskriminovaná. Navyše následkom\nprípadnej diskriminácie tretej osoby nie je zneplatnenie uzavretej dohody (teda nie je strata nárokov\nžalobkyne), ale bol by vznik nároku na kompenzáciu pre diskriminovanú osobu. Nepodložené tvrdenie\nžalovaného, že vraj v rozpočte mesta - žalovaného na rok 2022 neboli zahrnuté výdavky na odstupné pre\nžalobkyňu, neobstojí, lebo: (i) nebolo preukázané, (ii) je irelevantné vzhľadom na vznik a existenciu práva\nžalobkyne, lebo je vecou žalovaného, ako si rozdelí zdroje do rozpočtu a je v jeho kompetencii prijať\nrozpočtové opatrenia, ktorými zabezpečí presun finančných prostriedkov, (iii) ani prípadný nedostatok\nfinancií (ktorý nebol ani ho žalovaný netvrdí) neospravedlňuje neplnenie záväzkov žalovaného. Žalovaný\nnamieta rozpor s dobrými mravmi, ale pritom správne uvádza, že dobré mravy sú súhrn etických\npravidiel všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Nejde teda o extrémne vysoko postavený\netalón najvyššej morálky, ale o všeobecnú prax. Preto si žalobkyňa na základe infozákona vyžiadala\ninformáciu od náhodne vybraných slovenských miest, či poskytujú/vyplácajú odstupné zamestnancom\npodľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce. A zistila, že slovenské mestá, hospodáriace s verejnými financiami,\npresne ako žalovaný, bežne uzatvárajú a plnia dohody o skončení pracovného pomeru s dojednaním\nodstupného podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce, a teda nemajú za to, že by akékoľvek právne\npredpisy takýto ich postup zakazovali či vylučovali. Keďže ide o všeobecnú prax na dotknutom území u\nporovnateľných subjektov, opierajúcu sa o zákonné ustanovenie (§ 76 ods. 7 Zákonníka práce), nemôže\nísť o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dôkaz, že ide o všeobecnú prax sú odpovede miest SR,\npodľa ktorých napríklad Bratislava - Staré Mesto v rokoch 2011 až 29.02.2024 vyplatilo odstupné podľa\n§ 76 ods. 7 ZP celkovo 94 zamestnancom, Brezno 48 zamestnancom, Trnava 39 zamestnancom,\nPoprad od roku 2015 až 35 zamestnancom, Košice za posledných 5 rokov 17 zamestnancom, Zvolen 10\nzamestnancom, Dunajská Streda 5 zamestnancom, Hlohovec 4 zamestnancom, Detva, Malacky, Prešov\npo 3 zamestnancom. Podotýka, že žalovaný, už pod vedením aktuálneho primátora pána JUDr. T. V.,\nsám pristúpil k vyplateniu tzv. dobrovoľného odstupného v sume 1 mesačného zárobku osobe, s ktorou\nskončil pracovný pomer po 13 mesiacoch zamestnania, a to pani Mgr. V. M., pričom na veci nič nemení,\nže s cieľom zakryť diskriminačný postup voči žalobkyni nazval v dohode toto odstupné ako odmenu.\nFakticky ale išlo o odstupné vyplatené po skončení pracovného pomeru a v súvislosti so skončením\n\npracovného pomeru dohodou. Navrhla, aby súd uložil žalovanému predložiť ako dôkaz dohodu o\nskončení pracovného pomeru uzavretú medzi žalovaným a Mgr. V. M.. Tak extenzívne vykladané dobré\nmravy a tak prísne vykladaná požiadavka hospodárnosti nakladania s verejnými financiami, ako sa tohto\nvýkladu dožaduje právny zástupca žalovaného, by viedla aj k výkladu, že ani zmluva o poskytovaní\nprávnej služby medzi ním a žalovaným nie je platná, resp. nie je platná v časti dojednanej odplaty,\nlebo žalovaný má vlastné právne oddelenie a zamestnáva minimálne 4 kvalifikovaných právnikov, a\nnavyše sám štatutárny orgán - primátor žalovaného je právnik, a preto platenie ďalšieho externého\nprávnika (advokáta) nie je hospodárne. Zastupovať žalovaného mohol jeho štatutár aj v tomto súdnom\nkonaní. Ako bolo uvedené vyššie, prípadná nehospodárnosť nie je dôvodom, ktorý by mohol zakladať\nneplatnosť dojednania o odstupnom; lebo zákon s porušením povinnosti hospodárneho nakladania s\nverejnými či cudzími financiami nespája neplatnosť právneho úkonu (zmluvy či dohody), ale „iba“ vznik\nzodpovednosti za spôsobenú škodu konajúceho štatutára. V danom prípade pritom išlo o odstupné\nv sume 2 mesačných platov, takže úvahy o nehospodárnosti sa nezdajú byť namieste. Podotýka, že\nplat žalobkyne bol zvýšený po roku trvania jej pracovného pomeru u žalovaného a v čase, kedy ešte\nnebolo zrejmé, aký bude volebný výsledok. Tvrdenia žalovaného v odpore, že by v júli 2022 bolo známe,\nako dopadnú komunálne voľby v meste Pezinok 29.10.2022 neobstoja! Preto neobstojí ani tvrdená\núčelovosť či rozpor s dobrými mravmi v uzavretí dohody o zmene pracovných podmienok v júli 2022.\nTvrdenia žalovaného, že tu žalované odstupné neplnilo sociálnu funkciu, lebo žalobkyňa odišla spolu\ns bývalým primátorom do novej práce, nie je pravdivé, lebo žalobkyňa ostala po skončení pracovného\npomeru nezamestnaná a do novej práce nastúpila až od 09.01.2023, pričom počas nezamestnanosti\nnemala nárok na nezamestnanecké z dôvodu rodičovskej dovolenky. V jej prípade ako matky dvoch\nmaloletých detí, ktorá ostala po skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa bez príjmu, tu žalované\nodstupné malo plniť sociálnu funkciu ochrany živobytia jej aj dvoch maloletých detí. Navyše, neplatnosti\nprávneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Preto ani prípadná (v danom prípade\nnepreukázaná) nehospodárnosť dojednania odstupného, ani keby bola v rozpore s dobrými mravmi (čo\nnie je), by nemohla spôsobiť neplatnosť dojednania o odstupnom (ako sa jej dovoláva žalovaný), lebo\npovinnosť konať hospodárne mal zamestnávateľ - žalovaný a ten predložil a podpísal návrh dohody o\nskončení pracovného pomeru s daným odstupným. Namietla vykonanie navrhovaných dôkazov, a to\nvýsluch JUDr. V., že tento nebol účastný ani svedok žiadneho právneho úkonu medzi žalobkyňou a\nžalovaným, a teda nemá k čomu svedčiť. Výsluch „dodatočne upresnenej osoby“ vzbudzuje zásadné\npochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti danej osoby - akoby žalovaný „hľadal“ osobu, ktorá bude\nvypovedať podľa predstáv žalovaného. Najmä ale namietla voči výsluchom preto, lebo medzi sporovými\nstranami nie je sporný rozhodujúci skutkový stav veci (existencia pracovného pomeru, uzavretie\npracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovných podmienok, dohody o skončení pracovného pomeru,\nskončenie pracovného pomeru, nevyplatenie odstupného, vyplatenie poslednej výplaty dňa 09.12.2022),\nale sporné je právne posúdenie platnosti dohody o skončení pracovného pomeru v časti dojednania\nodstupného. Preto svedkovia a ich výsluch by boli nehospodárne, keďže sporné je právne posúdenie\nveci.\n8. Uznesením č.k. 11Cpr/3/2023-76 zo dňa 09.05.2024 právoplatným dňa 15.06.2024 súd pripustil\nzmenu žaloby nasledovne: ,,I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni odstupné vo výške 4 200,00\neur spolu s úrokom z omeškania 7 % ročne zo sumy 4 200 eur od 10.12.2022 do zaplatenia, a to\nnajneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok\nna náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %, ako budú vyčíslené samostatným rozhodnutím súdu\npo právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 25.03.2025. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich\ndoterajších postojoch. Žalovaný zároveň do konania predložil listiny týkajúce sa rekapitulácie mzdových\nzložiek za obdobie od 01.2019 do 12.2019, od 01.2020 do 12.2020, od 01.2021 do 12.2021, od\n01.2022 do 12.2022 a zoznam zamestnancov, ktorí ukončili pracovný pomer v období od 01.01.2019\ndo 31.10.2022.\n10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu súdneho spisu (§ 204 CSP). Ďalšie dokazovanie\nsúd pre nadbytočnosť nevykonal.\n11. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie\nvo veci.\n\n12. Žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ dňa 23.04.2021 uzatvorili písomnú\npracovnú zmluvu číslo 18/2021 podľa § 43 Zákonníka práce a zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce\nvo verejnom záujme, na základe ktorej vznikol pracovný pomer žalobkyne u žalovaného s nástupom do\npráce dňa 26.04.2021 na pracovnej pozícii vedúci kancelárie primátora na dobu určitú do 25.04.2022 s\nmiestom výkonu práce Mesto Pezinok - Kancelária primátora s dohodnutou mzdou 1.600 eur. V mene\nžalovaného podpísal pracovnú zmluvu Ing. arch. J. S., primátor Mesta Pezinok.\n13. Dňa 29.07.2022 strany uzatvorili písomnú dohodu o zmene pracovnej zmluvy číslo 271/2022, na\nzáklade ktorej sa dohodli s účinnosťou od 01.08.2022 na mzde 2.100 eur a zmene doby pracovnej\nzmluvy na dobu neurčitú. V mene žalovaného podpísal predmetnú dohodu Ing. arch. J. S., primátor\nMesta Pezinok.\n14. Žalobkyňa a žalovaný, v mene ktorého konal Ing. arch. J. S., primátor Mesta Pezinok, dňa 16.11.2022\nuzatvorili písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru číslo 16/2022 podľa § 60 Zákonníka práce, na\nzáklade ktorej sa dohodli na rozviazaní pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou č. 18/2021\nzo dňa 23.04.2021 s tým, že pracovný pomer sa končí dňom 30.11.2022. Zároveň sa dohodli, že v\nzmysle ustanovenia § 76 ods. 7 Zákonníka práce zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odstupné vo\nvýške dvoch základných zmluvných mesačných platov, a to vo výplate za mesiac november 2022.\n15. Z výplatnej pásky žalobkyne za mesiac november 2022 vyplýva, že žalobkyni odstupné v zmysle\nustanovenia § 76 ods. 7 Zákonníka práce zamestnávateľ nevyplatil, čo bolo napokon medzi stranami\nnesporné a jeho zaplatenie je predmetom tohto súdneho sporu.\n16. Žalobkyňa doporučeným listom doručeným žalovanému dňa 14.02.2023 vyzvala žalovaného na\nzaplatenie odstupného na základe dohody o skončení pracovného pomeru č. 16/2022 zo dňa 16.11.2022\ns úrokmi z omeškania od 13.12.2022 do 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy.\n17. Z odpovede na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. zo dňa\n06.03.2024 vyplýva, že v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto odstupné podľa § 76 ods. 7 Zákonníka\npráce v roku 2021 sa týkalo 2 osôb, v roku 2022 sa týkalo 16 osôb a v roku 2023 sa týkalo 8 osôb.\n18. Z odpovede na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. zo\ndňa 11.03.2024 vyplýva, že v Meste Brezno sa odstupné podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce od roku\n2011 týkalo 48 zamestnancov.\n19. Z odpovede na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. zo\ndňa 15.03.2024, v zmysle ktorej žiadala od Mestského úradu v Trnave sprístupniť informáciu „koľkým\nzamestnancom mesta bolo v súvislosti so skončením ich pracovného pomeru s mestom poskytnuté\nodstupné podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce od roku 2011“ vyplýva, že v roku 2021 sa týkalo 1 osoby,\nv roku 2022 sa týkalo 3 osôb a v roku 2023 sa týkalo 6 osôb.\n20. Z odpovede na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. zo\ndňa 11.03.2024, v zmysle ktorej žiadala od Mestského úradu Poprad sprístupniť informáciu „koľkým\nzamestnancom mesta bolo v súvislosti so skončením ich pracovného pomeru s mestom poskytnuté\nodstupné podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce“ vyplýva, že v roku 2021 sa týkalo 1 osoby, v roku 2022\nsa týkalo 2 osôb a v roku 2023 sa týkalo 7 osôb.\n21. Z odpovede na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. zo\ndňa 11.03.2024, v zmysle ktorej žiadala od Mesta Košice sprístupniť informáciu „koľkým zamestnancom\nmesta bolo v súvislosti so skončením ich pracovného pomeru s mestom poskytnuté odstupné podľa §\n76 ods. 7 Zákonníka práce od roku 2011“ vyplýva, že za obdobie posledných 5 rokov (2019-2023) išlo\no 17 zamestnancov vrátane Mestskej polície a oddelenia školstva.\n22. Z odpovede na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. zo\ndňa 12.03.2024, v zmysle ktorej žiadala od Mestského úradu Zvolen sprístupniť informáciu „koľkým\nzamestnancom mesta bolo v súvislosti so skončením ich pracovného pomeru s mestom poskytnuté\nodstupné podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce od roku 2011“ vyplýva, že išlo o 10 zamestnancov.\n\n23. Z odpovede na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. zo dňa\n13.03.2024, v zmysle ktorej žiadala od Mesta Hlohovec sprístupniť informáciu „koľkým zamestnancom\nmesta bolo v súvislosti so skončením ich pracovného pomeru s mestom poskytnuté odstupné podľa §\n76 ods. 7 Zákonníka práce od roku 2011“ vyplýva, že išlo od roku 2011 do roku 2023 o 4 zamestnancov.\n24. Z odpovede na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. zo\ndňa 07.03.2024, v zmysle ktorej žiadala od Mesta Prešov sprístupniť informáciu „koľkým zamestnancom\nmesta bolo v súvislosti so skončením ich pracovného pomeru s mestom poskytnuté odstupné podľa §\n76 ods. 7 Zákonníka práce od roku 2011“ vyplýva, že išlo za obdobie od 01.01.2023 do 29.02.2024 o\n3 zamestnancov.\n25. Z odpovede na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. zo\ndňa 05.03.2024, v zmysle ktorej žiadala od Mestského úradu Malacky sprístupniť informáciu „koľkým\nzamestnancom mesta bolo v súvislosti so skončením ich pracovného pomeru s mestom poskytnuté\nodstupné podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce od roku 2011“ vyplýva, že išlo o 3 zamestnancov.\n26. Z rekapitulácie mzdových zložiek za obdobie od 01.2019 do 12.2022 a zoznamu zamestnancov, ktorí\nukončili pracovný pomer u žalovaného v období od 01.01.2019 do 31.10.2022 súd zistil, že odstupné bolo\nposkytnuté 13 zamestnancom. Za obdobie od 01.01.2019 do 31.10.2022 bol skončený pracovný pomer\nu žalovaného so 111 zamestnancami. V roku 2022 žalovaný poskytol odstupné len trom zamestnancom.\n27. Ing. arch. J. S. bol v rozhodnom čase do konca novembra 2022 primátorom Mesta Pezinok.\nNesporným bolo aj to, že následne v novembri 2022 sa stal prednostom miestneho úradu Bratislava\n- Nové Mesto. Nesporným tiež bolo, že žalobkyňa od 09.01.2023 bola zamestnancom Mestskej časti\nBratislava - Nové Mesto.\n28. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne.\n29. Podľa § 316 ods. 1 CSP individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi\nzamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných\nvzťahov.\n30. Podľa Čl. 2 poslednej vety zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“ alebo „Zákonník\npráce“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými\nmravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho\nvzťahu alebo spoluzamestnancov.\n31. Podľa § 1 ods. 4 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy\npodľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.\n32. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“)\nprávny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,\nktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.\n33. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo\nho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n34. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto\nčasť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,\nnevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.\n35. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a\no ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) /\nďalej aj \"zákon č. 365/2004 Z.z.\" alebo \"antidiskriminačný zákon\"/ pri dodržiavaní zásady rovnakého\nzaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.\n\n36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého\nzaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,\nzdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.\n37. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 365/2004 Z.z. (1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa\nv pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich\nzakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1. (2) Zásada rovnakého zaobchádzania podľa\nodseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach\na) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len \"zamestnanie\")\nvrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do\nzamestnania, 8) b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania,\nfunkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania, c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu\nodbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k\nporadenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania 9) (ďalej len \"odborné vzdelávanie\") alebo\nd) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách\nzdružujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom\nposkytujú.\n38. Podľa § 13 ods. 1 až 3 ZP (1) Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať\nso zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť\npracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o\nochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). (2) V\npracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského\nstavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného\nstavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného\nzmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo\netnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo\ninej protispoločenskej činnosti. (3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov\nmusí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého\núčastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.\n39. Podľa § 15 ZP prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,\nzodpovedá dobrým mravom.\n40. Podľa § 17 ods. 1 až 3 ZP (1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je\nneplatný. (2) Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca\nalebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred\nprerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou\ntýmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. (3)\nNeplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak\nvznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju\nnahradiť.\n41. Podľa § 60 ods. 1 a 2 ZP (1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného\npomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. (2) Dohodu o skončení pracovného pomeru\nzamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia\npracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z\ndôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).\n42. Podľa § 76 ods. 2 ZP zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov\nuvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom\nna svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,\nodstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca\ntrval menej ako dva roky, b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer\nzamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, c) trojnásobku jeho priemerného\nmesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať\nrokov, d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval\n\nnajmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku,\nak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.\n43. Podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) a písm. f) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba\nz dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec\nnesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný\nvzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,\ntechnického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo\no iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak\nsa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred\nuplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, f) pozastavená účinnosť od\n29.12.2021.\n44. Podľa § 76 ods. 6 ZP odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom\nvýplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so\nzamestnancom inak.\n45. Podľa § 76 ods. 7 ZP zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch\nako podľa odsekov 1 a 2.\n46. Podľa prvej vety § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým\nskončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ\nuplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.\n47. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci súd rozhodol\nvo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu ako nedôvodnú\nv celom rozsahu zamietol.\n48. Samotné strany nerozporovali skutkové tvrdenia, ktoré súd považoval za nesporné. Sporným bolo\nprávne posúdenie dôvodnosti vyplatenia odstupného podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce v zmysle\ndohody o skončení pracovného pomeru číslo 16/2022 podľa § 60 Zákonníka práce, na základe ktorej\nsa strany dohodli na rozviazaní pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou číslo 18/2021 zo\ndňa 23.04.2021 s tým, že pracovný pomer sa končí dňom 30.11.2022 a zároveň sa dohodli, že v zmysle\nustanovenia § 76 ods. 7 Zákonníka práce zamestnávateľ (žalovaný) vyplatí zamestnancovi (žalobkyni)\nodstupné vo výške dvoch základných zmluvných mesačných platov.\n49. Súd v prvom rade poukazuje na to, že predmetom tohto sporu nebola otázka (ne)platnosti dohody\no skončení pracovného pomeru v zmysle § 77 ZP. Zároveň súd poukazuje na to, že sa nestotožnil s\nargumentáciou žalobkyne, že zmluvné dojednanie týkajúce sa odstupného predstavuje neoddeliteľné\nustanovenie dohody o skončení pracovného pomeru v takom rozsahu, že by nebolo možné samostatne\nposúdiť platnosť či neplatnosť takého ustanovenia. Súd poukazuje na to, že odstupné podľa § 76 ods.\n7 ZP nie je takou podstatnou náležitosťou dohody o skončení pracovného pomeru, bez ktorej by táto\nnemohla samostatne existovať, o to skôr, ak ide o odstupné, ktoré nevyplýva z ustanovenia § 76 ods.\n2 ZP, podľa ktorého odstupné patrí zo zákona zamestnancovi iba v prípade zákonom ustanovených\npodmienok, ktoré žalobkyňa v tomto prípade nespĺňala. Nešlo totiž o skončenie pracovného pomeru\ndohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo písm. f) ZP a ani z dôvodu\nstraty spôsobilosti vykonávať prácu s ohľadom na jej zdravotný stav. V konaní bolo nesporné, že\nuzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru iniciovala žalobkyňa. Taktiež bolo nesporné, že jej\npracovný pomer sa skončil dňom 30.11.2022 a už od 09.01.2023 jej vznikol pracovný pomer u iného\nzamestnávateľa, u ktorého v riadiacej pozícii bol bývalý primátor Mesta Pezinok, ktorý so žalobkyňou\nuzatváral tak pracovnú zmluvu u žalovaného ako aj dohodu o zvýšení mzdy ale aj predmetnú dohodu\no skončení pracovného pomeru s odstupným podľa § 76 ods. 7 ZP, podľa ktorého zákon len umožňuje\nzamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi odstupné, nie povinnosť.\n50. Súd poukazuje tiež na to, že žalobkyňa sa v konaní síce snažila preukázať, že aj v iných mestách\nv Slovenskej republike je bežnou praxou poskytnutie odstupného podľa § 76 ods. 7 ZP, avšak v tejto\nsúvislosti súd najmä poukazuje na to, že odpovede na jej žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z. sa\ntýkali skončenia pracovného pomeru vo všeobecnosti, nielen dohodou, pričom bez povšimnutia súdu\n\nneostala ani tá skutočnosť, na ktorú napokon v odpovedi na jednu zo žiadostí žalobkyne poukázalo\nMesto Košice, že odstupné podľa § 76 ods. 7 ZP bolo poskytnuté zamestnancom vrátane zamestnancov\nMestskej polície a oddelenia školstva. V tejto súvislosti preto súd poukazuje na to, že bez toho, aby\nsúd akýmkoľvek spôsobom spochybňoval dôležitosť pracovných pozícií či druhu vykonávanej práce,\nje potrebné uviesť, že bez ďalšej konkrétnej špecifikácie nemožno zovšeobecniť využitie možnosti\npriznania odstupného nad rámec minimálnej výšky v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 ZP a bez uvedenia\nkonkrétnych podmienok dojednaných napríklad aj v kolektívnej zmluve. Súdu nebolo preukázané, že by\nsa na poskytnutie odstupného v daných prípadoch vzťahovali totožné alebo aspoň obdobné podmienky\nako u žalobkyne a bez akýchkoľvek obmedzení či vopred stanovených podmienok. Zároveň tiež z\nodpovedí na predmetné žiadosti žalobkyne vyplynulo, že sa nejednalo o vysoký počet zamestnancov,\npri ktorých zamestnávateľ využil možnosť navýšiť výšku odstupného, pričom nie je ani zrejmé, či u týchto\nzamestnancov došlo len k zvýšeniu výšky odstupného nad minimálnu výšku za splnenia podmienok\npodľa § 76 ods. 2 ZP alebo aj bez splnenia tam ustanovených podmienok tak, ako je to v prípade\nžalobkyne.\n51. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že „pokiaľ sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať\nodstupné diferencovane podľa prípadnej dohody so zamestnancom už pri vzniku pracovného pomeru\nv rámci dojednania v pracovnej zmluve alebo v dohode o skončení pracovného pomeru, musí dbať\nna to, aby sa pri poskytovaní takéhoto osobitne dojednaného odstupného (§ 76 ods. 7 Zákonníka\npráce) nedopúšťal priamej diskriminácie podľa § 1 a § 13 Zákonníka práce. Mal by dbať na to, aby\ndiferencovanosť výšky a podmienky poskytovania odstupného mali určitého spoločného menovateľa\n(príslušnosť k určitej kategórii zamestnancov, povahu vykonávanej práce, dobu zamestnania, špecifické\npracovné úlohy, a pod.) a tieto podmienky jednoznačne vymedziť (napr. v pracovnom poriadku, interným\npredpisom...) tak, aby nevznikla pochybnosť o uplatňovaní autonómnej vôle zamestnávateľa alebo\nzmluvnej voľnosti zúčastnených strán pracovnoprávneho vzťahu v súlade s účelom zákona a základnými\nzásadami pracovného práva. Medzi tieto základné zásady pracovného práva patria okrem iných, aj\nzásada rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie, uvedené v čl. I Základných zásad, § 13 ods. 1\na 2 Zákonníka práce a § 3 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2 písm. b/ Antidiskriminačného zákona.“ (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/284/2018 zo dňa 30.01.2020).\n52. Súd poukazuje na to, že žalovaný v roku 2022 poskytol odstupné len trom zamestnancom,\npričom mnohým zamestnancom s nepomerne mnohonásobne viac odpracovanými rokmi u žalovaného\nodstupné neposkytol, čo „...podľa názoru súdu možno považovať za nezákonné z dôvodu porušenia\nzásady rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie vo vzťahu k ostatným zamestnancom\nžalovaného, ako aj pre rozpor s dobrými mravmi“ „takéto posudzovanie nepopiera autonómiu vôle strán\na ani nezasahuje do prejavenej vôle strán ... ale vychádza z čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce § 13\nods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce a § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2 a § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 365/2004 Z.z.. V\nzhode so záverom súdu prvej inštancie je teda potrebné, aby zmluvná voľnosť pri dohode o odstupnom\nv zmysle § 76 ods. 7 Zákonníka práce bola uplatňovaná v súlade s ďalšími ustanoveniami zákona a\nv zmysle jeho základných zásad tak, aby zákonu neodporovala alebo sa nepriečila dobrým mravom.\nSúd prvej inštancie pritom neporovnával neporovnateľné, keď porovnateľný zamestnanec v pracovnom\npráve zahŕňa zásadne všetkých zamestnancov u jedného zamestnávateľa. Zistiť, či ide o diskrimináciu,\nje totiž zásadne možné len pri porovnaní účinkov konania zamestnávateľa v rámci skupiny osôb, ktoré\ntvoria zásadne a predovšetkým zamestnanci toho istého zamestnávateľa.“ (uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/284/2018 zo dňa 30.01.2020).\n53. „Zároveň uvedený prejav vôle zamestnávateľa (priznať zamestnancovi zvýšené odstupné vo výške\n10 násobku priemerného mesačného zárobku) je aj v rozpore s § 15 Zákonníka práce, v zmysle ktorého\nprejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým\nmravom, pričom pojem dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami\nkonania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,\nrešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov), vzhľadom k čomu uvedený prejav vôle\nnemôže pri jeho výklade zodpovedať dobrým mravom, keďže takýmto prejavom došlo k porušeniu\nzákladných zásad Zákonníka práce a ustanovení Antidiskriminačného zákona, čo s odkazom na § 39\nObčianskeho zákonníka zakladá absolútnu neplatnosť takého prejavu vôle (právneho úkonu). Preto\nje dojednanie zvýšeného odstupného v dohode o skončení pracovného pomeru neplatné (absolútna\nneplatnosť) v zmysle s § 1 ods. 2 Zákonníka práce a § 39 a 41 Občianskeho zákonníka, keď sa\njedná o dojednanie, ktoré svojím obsahom odporuje zákonu, pričom ide o neplatnosť čiastočnú, tzn.\n\nneplatná je iba tá časť dohody, týkajúca sa dojednania zvýšeného odstupného nad rámec 5 násobku\npriemerného mesačného zárobku (§ 41 Občianskeho zákonníka). Dohoda medzi stranami je v časti\ndojednania zvýšeného odstupného v rozsahu 5 násobku priemernej mesačnej mzdy absolútne neplatná\na plnením na základe tejto dohody (bez právneho dôvodu), by na strane žalobcu prišlo k bezdôvodnému\nobohateniu (§ 222 Zákonníka práce).“ „..odstupné v zmysle § 76 ods. 7 Zákonníka práce má byť\ndohodnuté (najmä ak ide o prípady individuálnej výšky odstupného) v súlade so zásadou rovnakého\nzaobchádzania.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/284/2018 zo dňa\n30.01.2020).\n54. Skutočnosť, že žiaden iný zamestnanec neuviedol, že by bol diskriminovaný tak, ako na to poukázala\nžalobkyňa, je bez ďalšieho právne bezvýznamné. Z logiky veci vyplýva, že jednotliví zamestnanci\nnemusia mať vôbec vedomosť o obsahu dojednaní či už pracovných zmlúv iných zamestnancov alebo\ndojednaní obsiahnutých v dohodách o skončení pracovného pomeru, a teda nemusia mať vedomosť\nani o tom, či zamestnávateľ niekomu poskytne a vyplatí odstupné nad zákonom ustanovenú minimálnu\nvýšku odstupného alebo bez splnenia podmienok podľa § 76 ods. 2 ZP. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti a právne posúdenie veci súd dospel k záveru, že dojednanie týkajúce sa odstupného v\ndohode o skončení pracovného pomeru č. 16/2022 zo dňa 16.11.2022 v zmysle § 76 ods. 7 ZP vo\nvýške dvoch základných zmluvných mesačných platov je absolútne neplatné pre rozpor s dobrými\nmravmi. K uzatvoreniu tejto dohody o skončení pracovného pomeru došlo z iniciatívy žalobkyne,\npričom dojednanie o odstupnom nemalo žiadne vopred stanovené jednoznačné podmienky, ktoré\nby akokoľvek odôvodňovali poskytnutie odstupného žalobkyni u zamestnávateľa, u ktorého nebolo\nposkytnuté odstupné aj ostatným zamestnancom, ktorí u žalovaného dokonca odpracovali nepomerne\nviac rokov. Skutočnosť, že sa títo nedomáhali takého plnenia nemá bez ďalšieho pre tento spor právny\nvýznam. Skôr to odôvodňuje prijať záver o tom, že toto odstupné im ponúknuté nebolo a práve pre\nabsenciu vopred stanovených podmienok napríklad v internom predpise žalovaného nemohli ani vedieť,\nže inému zamestnancovi toto plnenie žalovaný v zmysle § 76 ods. 7 ZP poskytol.\n55. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania\n(§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná\nstrane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech,\nsúd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti\ntohto rozsudku a žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto\nrozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods.\n1 CSP/.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto\nho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania /§ 364 CSP/.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\n\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1\nCSP/.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.\nOdvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1\nCSP/.\nOdvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa\ndodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie\nodvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.\nOdvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania\nna trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.\nAk strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, protistrana môže podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.\nOsoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,\na to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.", "vazby": {"stav": {"sz": "10CoPr/11/2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "guid": "5140d46d-a2ea-4e91-bf3b-c7431b2e6f25:f3d8e775-0a41-4d06-a587-f185dedd5d83", "datum": "2026-04-30", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:42871f18-a9ec-44f1-99da-308fac715495", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1"}, {"guid": "5bd12825-5106-4437-a38b-7b239625776c:16783bd7-fc87-4a28-8a29-a0cfa17f3a1b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8107227526.3", "spisova_znacka": "2Obdo/30/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/30/2018 z 29. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8107227526.3"}, {"guid": "9ce4ae76-2213-4dbc-bf3b-cd3f2f71bc8b:fa9f2339-1917-4d80-8718-959d5ffedab2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7217227268.1", "spisova_znacka": "3CoPr/12/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoPr/12/2018 z 27. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7217227268.1"}, {"guid": "e3b1fcb1-ad45-4f19-87b4-3f5f3a6a0f39:371574ea-7d32-4f8d-99a6-7685c9842937", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2116213147.1", "spisova_znacka": "9Co/56/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/56/2019 z 9. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-09-09", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2116213147.1"}], "citovane_v": []}