Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 59Cpr/1/2023 z 13. 6. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 13. júna 2025, sp. zn. 59Cpr/1/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1423202746.2
Mestský súd Bratislava IV | 59Cpr/1/2023 | ECLI:SK:MSBA4:2025:1423202746.2 | 2025-06-13 | Rozsudok
Citované ustanovenia: CSP, zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ZP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1e58355-7ca0-4204-abad-59153f069dbf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423202746.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
59Cpr/1/2023
1423202746
13. 06. 2025
JUDr. Lenka Vašková
ECLI:SK:MSBA4:2025:1423202746.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Vaškovou v právnej veci žalobcu:
Slovenská A.J. Ž. J., A.: XXXXXXXX, R.: D. X, XXX XX L., proti žalovanému: E.. A.. K. H., X..
XX.XX.XXXX, L. F. XXXX/X, XXX XX L., o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného ako zamestnanca
a žalobcu ako zamestnávateľa, založeného Služobnou zmluvou Č.. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX
v znení Dodatku č. X k Služobnej zmluve č. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
„Oznámením o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 79 ods. 1 písm. b) zákona
č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ zo dňa XX.XX.XXXX je
neplatné.
II. Súd určuje, že štátnozamestnanecký pomer žalovaného ako zamestnanca a žalobcu ako
zamestnávateľa, založený Služobnou zmluvou č. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX v znení Dodatku č. X k
Služobnej zmluve č. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, skončil uplynutím výpovednej
doby, a to dňa 30.04.2023.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru a určenia, že štátnozamestnanecký pomer žalovaného ako
zamestnanca a žalobcu ako zamestnávateľa skončil uplynutím výpovednej doby, a to dňa XX.XX.XXXX.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili
dňa XX.XX.XXXX Služobnú zmluvu č. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX v znení Dodatku č. X k Služobnej
zmluve č. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, RZ: XXXX/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX
(ďalej len „Služobná zmluva“), pričom štátnozamestnanecký pomer vznikol ku dňu XX.XX.XXXX.
Žalovaný v zmysle Služobnej zmluvy vykonával prácu u žalobcu vo funkcii: hlavný štátny radca, odbor
štátnej služby: 1.01 Riadenie štátnej služby v rámci organizačného útvaru: Osobný úrad. Neoddeliteľnou
súčasťou Služobnej zmluvy je Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.XX.XXXX s
účinnosťou od XX.XX.XXXX; Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.XX.XXXX s
účinnosťou od XX.XX.XXXX; Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.XX.XXXX s
účinnosťou od XX.XX.XXXX; Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.XX.XXXX s
účinnosťou od XX.XX.XXXX; Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.XX.XXXX s
účinnosťou od XX.XX.XXXX. Žalovaný dňa XX.XX.XXXX doručil žalobcovi výpoveď, pričom žalovaný
uviedol, že by štátnozamestnanecký pomer chcel ukončiť dohodou ku dňu XX.XX.XXXX. Žalobca
listom č. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol žalovanému, že výpovedná
doba mu začína plynúť XX.XX.XXXX a skončí dňom XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bol žalobcovi

doručený list žalovaného „Žiadosť o doplatenie tarifného platu o 1% za rok služobnej praxe“ zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým sa žalovaný domáhal zvýšenia tarifného platu o 1% za rok služobnej praxe a
zároveň bol dňa XX.XX.XXXX žalobcovi doručený list žalovaného „Oznámenie o okamžitom skončení
štátnozamestnaneckého pomeru“ zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca na oba listy reagoval listami zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré žalovaný prevzal XX.XX.XXXX. Žalobca v nich jednak priznal pochybenie a zvýšil
žalovanému tarifný plat o 1 % v súlade s príslušnými právnymi predpismi a zároveň uviedol žalovanému,
že trvá na skončení štátnozamestnaneckého vzťahu výpoveďou zo strany zamestnanca uplynutím
výpovednej doby, a to dňa XX.XX.XXXX.
2. Žalobca ďalej uviedol, že bol zaradený spolu s inými organizáciami verejnej správy do prvej vlny
migrácie do Centrálneho ekonomického systému (ďalej len „CES“). Pri predmetnej migrácii do CES došlo
k nesprávnemu načítaniu služobnej praxe žalovaného, čo spôsobilo, že žalovanému nebolo automaticky
priznané navýšenie tarifnej mzdy. Išlo o technickú chybu, ktorá bola spôsobená zmenou systému, v
ktorom sa spracovávajú údaje potrebné pre vyplácanie miezd zamestnancov. Žalobca nemal v úmysle
ukrátiť žalovaného, pričom o uvedenom technickom probléme, resp. nesprávnej migrácii údajov nemal
vedomosť. Z dôvodu vysokého počtu zamestnancov žalobcu (264 zamestnancov k 01.03.2023) nebolo
možné manuálne skontrolovať každý údaj, ktorý migroval z predošlého systému do CES. V predmetnom
prípade išlo o zrejmý omyl, ktorý žalobca napravil v najbližšom možnom výplatnom termíne, t.j. dňa
10.05.2023. Na predmetné pochybenie upozornil žalovaný listom zo dňa 25.04.2023, ktorým sa domáhal
zvýšenia tarifného platu o 1% za rok služobnej praxe. Zároveň bol dňa 28.04.2023 žalobcovi doručený list
žalovaného, ktorým žalovaný okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer. Predmetná chyba v CES
spôsobila, že žalovanému nebol vo výplatnom termíne 10.04.2023 vyplatený funkčný plat za mesiac
marec v plnej výške, čím bol v daný mesiac ukrátený o sumu 13 eur, ktorá predstavuje 0,86 % z
funkčného platu Žalovaného. Uvedená suma bola žalovanému alikvótne žalobcom znížená podľa § 155
ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe za mesiac marec 2023 o 2,82 eur, ako aj za mesiac apríl 2023
vo výške 2,60 eur z dôvodu, že žalovaný bol v mesiacoch marec a apríl 2023 dočasne práceneschopný
(od 27.03.2023 do 06.04.2023). Žalobca poukázal žalovanému za mesiac marec 2023 sumu 10,18 eur
a za mesiac apríl 2023 sumu 10,40 eur v najbližšom výplatnom termíne, t.j. dňa 10.05.2023.
3. Žalobca považuje konanie žalovaného za špekulatívne s cieľom poškodiť žalobcu a získať tak
dvojnásobok svojho funkčného platu s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 3 zákona o štátnej službe,
nakoľko s ohľadom na doposiaľ korektné pracovné vzťahy mu muselo byť zrejmé, že žalobca predmetný
nedostatok nespôsobil úmyselne. Navyše žalobca zdôraznil, že žalovaný vykonával svoju činnosť
práve na Osobnom úrade žalobcu, ktorý zabezpečuje mzdy jednotlivých zamestnancov, a teda mal
vedomosť o dôslednej práci zamestnancov ako aj o migrácii údajov do nového informačného systému.
Napokon poukázal na to, že nakoľko žalovanému by štátnozamestnanecký pomer, bez okamžitého
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, skončil len o dva dni neskôr (z dôvodu jeho rozhodnutia,
keď podal XX.X.XXXX výpoveď, s uplynutím výpovednej doby dňa XX.XX.XXX3), žalovaný predmetným
úkonom nemohol sledovať tento právny následok. Žalovaný mal podľa žalobcu v úmysle využiť
pochybenie žalobcu vo svoj prospech a získať tak dvojnásobok svojho funkčného platu. Uvedeným
konaním žalovaný neumožnil žalobcovi napraviť svoje pochybenie skôr ako okamžite skončí svoj
štátnozamestnanecký pomer, pričom mu muselo byť zrejmé, že žalobca tak urobí. Žalobca s ohľadom
na vyššie uvedené má za to, že správanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Napokon poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vedeným pod sp. zn. 21 Cdo 3676/2010.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom vzniku, priebehu a
trvania jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Uviedol, že dňa 28.02.2023 riadne doručil žalobcovi
svoju výpoveď, v ktorej ho okrem iného požiadal o to, že by rád uvedený štátnozamestnanecký pomer
ukončil vzájomnou dohodou ku dňu 31.03.2023. K tejto svojej písomnej žiadosti neobdržal žiadnu
písomnú odpoveď. Len cestou riaditeľky osobného úradu pani A.. B. H. mu bolo oznámené, že uvedený
služobný úrad nemá záujem na jeho skončení k uvedenému dátumu a že jeho štátnozamestnanecký
pomer sa tak skončí riadnym uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby t. j. dňom 30.04.2023. Z
uvedeného dôvodu riadne pracoval na svojom určenom mieste, okrem dní krátkej choroby a dní
riadneho čerpania zostatku dovolenky až do skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V priebehu
mesiaca apríl 2023 žalovanému bola doručená výplatná páska za mesiac marec 2023, kedy zistil,
že mu uvedený služobný úrad nielenže nepriznal zvýšenie môjho tarifného platu podľa ustanovenia
§ 127 ods. 2 zákona o štátnej službe, ale ani mu ho nevyplatil v mzde za mesiac marec. Pritom
zákonný nárok na jeho priznanie je zákonom daný a určený na deň 01.03.2023. To znamená, že vo
výplatnom termíne do 10.04.2023 bol tento príplatok aj splatný spoločne so zostávajúcou výplatou.
Čo sa však vôbec neudialo. Z dôvodu, že ani v zákonom stanovenej lehote do 15 dní po uplynutí
jeho splatnosti uvedená časť zákonného tarifného platu nebola žalovanému vyplatená, poslal žalobcovi

písomne list zo dňa 25.04.2023, ktorým ho riadne požiadal o doplatenie uvedeného tarifného platu o
1% za rok služobnej praxe a požiadal žalobcu o dodatočné prijatie nápravy a o doplatenie uvedeného
tarifného platu. Oznámenie o výške a zložení funkčného platu bolo následne dňa 02.05.2023 aj
vydané a s účinnosťou od 01.03.2023 aj bolo žalovanému priznané zvýšenie platovej tarify v zmysle
ustanovenia § 127 ods. 1 písm. b) o 1% a to v sume 13,00 EUR. Uvedené oznámenie mu bolo doručené
spoločne s listom žalobcu evidovaným pod číslom XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 09.05.2023.
Nakoľko zamestnávateľ - žalobca v tomto prípade podľa žalovaného hrubo porušil zákonom stanovené
ustanovenia týkajúce sa nároku žalovaného na priznanie a vyplatenie základných mzdových nárokov,
a to bez akéhokoľvek zavinenia žalovaného, zaslal žalobcovi aj písomné oznámenie o okamžitom
skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Uvedený list si žalobca riadne prevzal dňa 28.04.2023, čím
sa k uvedenému dňu štátnozamestnanecký pomer žalovaného aj k žalobcovi riadne skončil. Poukázal
na to, že v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 zákona o štátnej službe pre zamestnanca plynie zákonom
ustanovená subjektívna lehota na takéto okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a to len
v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého
dôvodu dozvedel.
5. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že žalobca hrubým spôsobom odporujúcim dobrým mravom mal
snahu ho poškodiť na jeho zákonných mzdových nárokoch a uvedený príplatok mu riadne a včas
nevyplatil v stanovenom výplatnom termíne a to najneskôr do 10.04.2023. Príslušné Oznámenie o
výške a zložení funkčného platu malo byť dávno vydané ešte pred dátumom 01.03.2023, zamestnávateľ
vo svojich databázach riadne vedel, kedy vznikol jeho štátnozamestnanecký pomer a od uvedeného
dátumu vedel, kedy má dotknutý príplatok riadne priznať a vydať predmetné rozhodnutie. Napokon
poukázal na to, že v uvedenom služobnom úrade aj pred tým nastali takéto prípady, kedy zamestnancom
neboli riadne a včas vydané takéto oznámenia a nebol im riadne priznaný práve tento príplatok za ich
služobnú prax vo výške 1% za každý odpracovaný rok. Títo zamestnanci sa uvedeného nároku žiadnym
spôsobom nikdy nedomáhali z dôvodu, že chceli zotrvať na svojom mieste a tak im ani nikdy nebol
takto spätne uvedený príplatok priznaný, ale vždy to bolo realizované až k najbližšiemu nasledujúcemu
výplatnému termínu.
6. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 12.01.2025 žalovaný uviedol, že sám žalobca sa priznal k
nevyplateniu uvedenej časti mzdy zamestnanca v stanovenom výplatnom termíne a aj k tomu,
že uvedená nezrovnalosť nebola prechodného charakteru, ale trvala niekoľko mesiacov. Ďalej, že
prezentované tvrdenie žalobcu o riadnom a úplnom doplatení uvedenej výšky mzdy nie je a ani nebolo
vykonané v súlade zo zákonom o štátnej službe, Zákonníkom práce a ani zákonom o sociálnom
poistení a nemocenskom poistení zamestnancov. Namietal postup žalobcu, ktorý mu krátil príplatok
v súlade s ustanovením 155 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe za mesiac marec 2023 o 2,83
eur, ako aj za mesiac apríl 2023 vo výške 2,60 eur z dôvodu, že žalovaný bol v mesiacoch marec a
apríl 2023 dočasne práceneschopný (od 27.03.2023 do 06.04.2023). Žalovaný namietal, že žalobca
sám uvádza vo svojej žalobe informáciu o tom, že v čase od 27.03.2023 do 06.04.2023 bol žalovaný
uznaný práceneschopný a to riadne svojim ošetrujúcim lekárom, o čom bol žalobca riadne informovaný
v zákonom stanoveným spôsobom a termíne. Podľa zákona o štátnej službe a aj Zákonníka práce
sa uvedená doba v žiadnom prípade neposudzuje ako neodpracovaný ustanovený týždenný služobný
čas zamestnanca v služobnom úrade, ale ako náhradná doba, za ktorý zamestnancovi riadne patrí
plná výška mzdy bez jej akéhokoľvek krátenia. Súčasne zamestnávateľ v zmysle nemocenského
poistenia zamestnancov, takýmto zamestnancom hradí plných 10 dní ich práceneschopnosti zákonom
stanoveným percentom a podľa platnej Kolektívnej zmluvy na rok 2023 uvedeného Služobného úradu sa
žalobca zaviazal zamestnancom doplatiť takto vzniknutý rozdiel až do výšky 100 % ich funkčného platu.
Z uvedeného dôvodu žalobcom opísané predmetné krátenie časti nevyplateného príplatku za štátnu
službu bolo nezákonné a bezdôvodné. Preto žiadal aj doplatenie uvedeného nezákonného krátenia
dotknutej peňažnej sumy za uvedené obdobie a to za mesiac marec 2023 v sume 2,83 eur od 10.04.2023
a za mesiac apríl 2023 v sume 2,60 eur od 10.05.2023 a úrok z omeškania.
7. K obom vyjadreniam žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný bol požiadaný
riaditeľkou Osobného úradu žalobcu o osobný rozhovor, pričom mu boli vysvetlené dôvody, pre ktoré
nebolo možné štátnozamestnanecký pomer ukončiť dohodou, a to veľké množstvo práce v mzdovej
agende súvisiace s ročným zúčtovaním preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Žalovaný
nenamietal tvrdenia riaditeľky Osobného úradu Žalobcu, pričom žalovaný rešpektoval skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, teda až uplynutím výpovednej doby, tak ako bolo uvedené
v doručenej výpovedi. Žalobca priamo v podanej žalobe priznal pochybenie v podobe nevyplatenia
funkčného platu za mesiac marec v plnej výške, čím bol v daný mesiac ukrátený o sumu 13 eur,
ktorá predstavuje 0,86 % z funkčného platu žalovaného. Žalovaný nespochybnil, že v danom prípade

nešlo o úmysel žalobcu, s cieľom ukrátiť žalovaného o 13 eur (v hrubom). Navyše ako bolo aj
priamo v žalobe uvedené, žalobca svoje pochybenie napravil. Žalovaný bol zamestnancom, ktorý mal
prístup k informáciám o mzdách zamestnancov, a teda ak tvrdí, že „žalobca ... vedel, kedy mi má
dotknutý príplatok riadne priznať a vydať predmetne rozhodnutie“ tak tvrdí, že on sám vedel, kedy
mu má byť dotknutý príplatok riadne priznaný a má mu byť vydané predmetné rozhodnutie, a napriek
tomu nepodnikol vhodné kroky na zabránenie pochybenia, hoci bol on práve tým zamestnancom,
ktorého náplňou bolo spracovávanie miezd. Žalobca však netvrdí, že predmetné pochybenie v podobe
nevyplatenia časti mzdy spôsobil žalovaný, len reaguje na nepravdivé tvrdenia žalovaného, pričom
žalobca zotrváva na tom, že pri migrácii dát do nového Centrálneho ekonomického systému (CES)
došlo k nesprávnemu načítaniu služobnej praxe žalovaného, čo spôsobilo, že žalovanému nebolo
automaticky priznané navýšenie tarifnej mzdy. Išlo o technickú chybu, ktorá bola spôsobená zmenou
systému, v ktorom sa spracovávajú údaje potrebné pre vyplácanie miezd zamestnancov. Žalovanému
bola poukázaná mzda za mesiac marec 2023 dňa 10.04.2023, pričom už v ten deň muselo byť
žalovanému zrejmé, že došlo k chybe pri poukázaní mzdy, avšak žalovaný zrejme úmyselne s cieľom
uplatniť postup podľa ustanovenia § 79 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe vyčkával s upozornením
Zamestnávateľa až do dňa 25.04.2023, tak aby nemohlo dôjsť k náprave do 15. dní po uplynutí ich
splatnosti. Žalovaný mal v zmysle vyššie uvedeného možnosť upozorniť na chybu pri nepriznaní mu
nároku na 1% navýšenie tarifného platu 1. krát ešte pred 01.03.2023 (štandardne sa platové dekréty pri
zvyšovaní o 1% tarifného platu vydávajú prvý až druhý týždeň v mesiaci pred vznikom tohto nároku),
následne na predmetné mohol upozorniť kedykoľvek až do vyplatenia mzdy za mesiac marec, pričom
tak neurobil. Neurobil tak ani dňa 10.04.2023, kedy mu bol plat poukázaný, avšak s upozornením
na zrejmú chybu vyčkával až do dňa 25.04.2023, pričom dňa 28.04.2023 okamžite skončil pracovný
pomer. Uvedené konanie žalovaného možno považovať za špekulatívne, za rozporné s dobrými mravmi,
keď s cieľom privodiť sebe majetkový prospech vyčkával s upozornením zamestnávateľa na zrejmé
pochybenie až do dňa kedy mohol uplatniť postup podľa ustanovenia § 79 ods. 1 písm. b) zákona
o štátnej službe. Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi, aby s každou zrejmou nesprávnosťou boli
spájané negatívne právne následky pre zamestnávateľa, bez poskytnutia možnosti svoju chybu odstrániť
a tým ju napraviť. Ani zamestnávateľ nesankcionuje svojich zamestnancov pri každom ich pochybení.
K námietkam žalovaného ohľadom krátenia priznaného 1% funkčného platu žalobca poukázal na ust. §
8 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 37 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a Čl. 7 ods. 1) Kolektívnej
zmluvy pre zamestnancov v štátnej službe a pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
na rok 2023 ( ďalej len „KZ“). V zmysle vyššie uvedeného hoci sa žalobca ako zamestnávateľ zaviazal
na doplatenie príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške rozdielu medzi
funkčným platom, avšak až po odrátaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku
poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné
poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou
náhradou príjmu.
8. Dňa 13.06.2025 sa vo veci konalo pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obe strany. Poverený
zamestnanec žalobcu predniesol uplatnený nárok v zhode so žalobou a písomným vyjadrením, návrhy
na doplnenie dokazovania nemal. Žalovaný zotrval na uplatnených prostriedkoch procesnej obrany a
návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Na otázku súdu, či trvá na nároku na doplatenie rozdielu
kráteného príplatku a úroku z omeškania uviedol, že na nich netrvá a že sa nejedná ani o vzájomnú
žalobu.
9. Podľa ust. § 127 ods. 2 zákona o štátnej službe, platová tarifa podľa odseku 1 písm. a) sa za každý
rok služobnej praxe zvýši o 1 %.
10. Podľa ust. § 157 písm. b) zákona o štátnej službe, štátnemu zamestnancovi patrí zvýšenie platovej
tarify podľa § 127 ods. 1 písm. b) od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahol ďalší rok
služobnej praxe započítanej podľa § 128.
11. Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec môže štátnozamestnanecký
pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať štátnu službu bez vážneho ohrozenia svojho
zdravia a služobný úrad ho nepreložil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na vhodné
štátnozamestnanecké miesto,
b) služobný úrad mu nevyplatil plat, cestovné náhrady, náhradu za služobnú pohotovosť, náhradu príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich
splatnosti,

c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
12. Podľa ust. § 79 ods. 2 zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec môže okamžite skončiť
štátnozamestnanecký pomer len v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dozvedel.
13. Podľa ust. § 79 ods. 3 zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec, ktorý okamžite skončil
štátnozamestnanecký pomer, má nárok na dvojnásobok naposledy priznaného funkčného platu.
14. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o štátnej službe, služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v
štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a
povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca
alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti.
15. Podľa ust. § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti,
za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
16. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Nesporné medzi stranami je, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili
dňa 21.02.2022 Služobnú zmluvu v znení Dodatku č. X, štátnozamestnanecký pomer vznikol ku
dňu 01.03.2022. Žalovaný dňa 28.02.2023 doručil žalobcovi výpoveď a chcel štátnozamestnanecký
pomer ukončiť dohodou ku dňu 31.03.2023. Žalobca listom zo dňa 14.03.2023 uviedol žalovanému,
že výpovedná doba mu začína plynúť 01.03.2023 a skončí dňom 30.04.2023. Dňa 28.04.2023 bol
žalobcovi doručený list žalovaného „Žiadosť o doplatenie tarifného platu o 1% za rok služobnej
praxe“ a zároveň Oznámenie o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobca priznal
žalovanému pochybenie a zvýšil mu tarifný plat o 1 % v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom
k vyplateniu došlo 10.05.2023.
19. Sporné medzi stranami je, či okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo platné, a
teda či štátnozamestnanecký pomer zanikol výpoveďou alebo okamžitým skončením a tým aj nárok
žalovaného na dvojnásobok funkčného platu.
20. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení, ktoré neboli sporné a z listinných dôkazov, ktoré sú založené
v spise a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd nárok posúdil podľa ustanovení zákona o
štátnej službe a či konanie žalovaného nie je v rozpore s dobrými mravmi, resp. či nejde o zjavné
zneužitie práva. Súd dospel k záveru, že formálne boli splnené podmienky pre okamžité skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko medzi stranami nebol spor o tom, že žalobca v dôsledku
technickej chyby nevyplatil včas žalovanému doplatok tarifného platu o 1%. Zákon o štátnej službe v
ust. § 79 ods. 1 písm. b) umožňuje, aby zamestnanec okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer
aj vtedy, ak mu služobný úrad nevyplatil plat alebo jeho časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
Žalobca uvedené priznal a žalovanému doplatil tarifný plat v najbližšom výplatnom termíne po tom,
čo sa o tejto chybe žalobca dozvedel, teda po tom, čo obdŕžal od žalovaného žiadosť o vyplatenie
príplatku. Súd však považoval za relevantné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalovaný pracoval na
osobnom úrade ako mzdový účtovník, mal vedomosť o tom, ako prebieha celý proces ohľadom miezd,
navýšenia tarifného platu či platových dekrétov. Žalovaný nenamietal nič ani po tom, keď k 01.03.2023
nemal vydaný platový dekrét, hoci štandardne sa tento vydával 2 - 3 týždne pred tým, ako mal byť
platový dekrét účinný, aby sa stihol zamestnancovi doručiť. Rovnako žalovaný nenamietal nič ani dňa
10.04.2023, keď obdŕžal výplatnú pásku a mzdu za mesiac marec, kedy už musel vedieť, že mu
nebol vyplatený zvýšený tarifný plat, ale vyčkal 15 dní, ktoré zákon vyžaduje pre splnenie podmienok
pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Pritom štátnozamestnanecký pomer mu mal
skončiť uplynutím výpovednej doby k 30.04.2023, takže záujem okamžite skončiť štátnozamestnanecký
pomer o 2 dni skôr zjavne nebol daný. Súd v tejto súvislosti vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 3676/2010, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Nie je daný dôvod
na okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 56 písm. b) zák. práce (§ 69 ods. 1
písm. b) ZP SR), ak zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo plat alebo náhrady mzdy alebo platu alebo
akúkoľvek ich časť do 15 dní po uplynutí termínu splatnosti len v dôsledku chyby, omylu alebo inej zrejmej
nesprávnosti pri výpočte alebo pri výplate mzdy, platu, náhrady mzdy alebo náhrady platu, ibaže by
zistenú nesprávnosť v primeranom čase neodstránil a bez zbytočného odkladu nezabezpečil nápravu.“.
Súd sa tak stotožnil aj s námietkami žalobcu, že hoci príplatok k tarifnému platu nebol žalovanému
vyplatený včas, išlo o zrejmú chybu a nie zámer, žalobca toto pochybenie napravil v najskoršom možnom
termíne po tom, ako nadobudol vedomosť o tomto pochybení, pričom je potrebné zohľadniť opísané
špecifické okolnosti prípadu. Rovnako, keďže žalovaný sám potvrdil, že bývalo bežnou praxou, že

platový dekrét bol vydaný 2 - 3 týždne pred účinnosťou zvýšenia platu, je zrejmé, že už 01.03.2023 mal
vedomosť, že v jeho prípade k vydaniu platového dekrétu nedošlo, pričom sám uviedol, že bez platového
dekrétu nebolo možné vyplácať zamestnancom nič navyše, a teda mohol očakávať, že príplatok mu bez
tohto dekrétu vyplatený nebude. Žalovaný mal preto vedomosť o tejto skutočnosti najneskôr 01.03.2023
a na uvedené neupozornil žalobcu. Dokonca ho neupozornil ani po tom, ako obdŕžal mzdu za mesiac
marec 2023, ale vyčkal ďalších 15 dní. Podľa zákona je možné okamžite skončiť štátnozamestnanecký
pomer najneskôr do 1 mesiaca odkedy sa zamestnanec dozvedel o dôvodoch pre okamžité skončenie,
pričom v tomto prípade žalovaný o dôvode pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
(nevyplatenie časti platu do 15 dní od jeho splatnosti) musel vedieť už skôr. Nakoľko žalovaný na
pojednávaní dňa 13.06.2025 uviedol, že netrvá na návrhu na doplatenie tarifného platu a úroku z
omeškania, súd sa týmto návrhom nezaoberal.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, trovy konania mu však v priebehu konania nevznikli
(nebol právne zastúpený, neplatil súdne poplatky). Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje
za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu
racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež
princípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia
§ 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má
nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli
a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je
povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie
rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp.
že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,
17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení
povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje
autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ Z toho dôvodu súd žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému nepriznal.
22. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.