{"guid": "8a80ff2f-476b-4ab5-8afb-97dac8a4d84c:a1e58355-7ca0-4204-abad-59153f069dbf", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1423202746.2", "spisova_znacka": "59Cpr/1/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 59Cpr/1/2023 z 13. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 13. júna 2025, sp. zn. 59Cpr/1/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1423202746.2", "identifikacne_cislo": "1423202746", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-06-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/462", "nazov": "zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/462", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/462-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1e58355-7ca0-4204-abad-59153f069dbf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423202746.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423202746.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1423202746.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\n59Cpr/1/2023\n1423202746\n13. 06. 2025\nJUDr. Lenka Vašková\nECLI:SK:MSBA4:2025:1423202746.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Vaškovou v právnej veci žalobcu:\nSlovenská A.J. Ž. J., A.: XXXXXXXX, R.: D. X, XXX XX L., proti žalovanému: E.. A.. K. H., X..\nXX.XX.XXXX, L. F. XXXX/X, XXX XX L., o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, takto\nrozhodol:\nI. Súd určuje, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného ako zamestnanca\na žalobcu ako zamestnávateľa, založeného Služobnou zmluvou Č.. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX\nv znení Dodatku č. X k Služobnej zmluve č. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,\n„Oznámením o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 79 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ zo dňa XX.XX.XXXX je\nneplatné.\nII. Súd určuje, že štátnozamestnanecký pomer žalovaného ako zamestnanca a žalobcu ako\nzamestnávateľa, založený Služobnou zmluvou č. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX v znení Dodatku č. X k\nSlužobnej zmluve č. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, skončil uplynutím výpovednej\ndoby, a to dňa 30.04.2023.\nIII. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa návrhom domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru a určenia, že štátnozamestnanecký pomer žalovaného ako\nzamestnanca a žalobcu ako zamestnávateľa skončil uplynutím výpovednej doby, a to dňa XX.XX.XXXX.\nŽalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili\ndňa XX.XX.XXXX Služobnú zmluvu č. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX v znení Dodatku č. X k Služobnej\nzmluve č. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, RZ: XXXX/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX\n(ďalej len „Služobná zmluva“), pričom štátnozamestnanecký pomer vznikol ku dňu XX.XX.XXXX.\nŽalovaný v zmysle Služobnej zmluvy vykonával prácu u žalobcu vo funkcii: hlavný štátny radca, odbor\nštátnej služby: 1.01 Riadenie štátnej služby v rámci organizačného útvaru: Osobný úrad. Neoddeliteľnou\nsúčasťou Služobnej zmluvy je Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.XX.XXXX s\núčinnosťou od XX.XX.XXXX; Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.XX.XXXX s\núčinnosťou od XX.XX.XXXX; Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.XX.XXXX s\núčinnosťou od XX.XX.XXXX; Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.XX.XXXX s\núčinnosťou od XX.XX.XXXX; Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa XX.XX.XXXX s\núčinnosťou od XX.XX.XXXX. Žalovaný dňa XX.XX.XXXX doručil žalobcovi výpoveď, pričom žalovaný\nuviedol, že by štátnozamestnanecký pomer chcel ukončiť dohodou ku dňu XX.XX.XXXX. Žalobca\nlistom č. XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol žalovanému, že výpovedná\ndoba mu začína plynúť XX.XX.XXXX a skončí dňom XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bol žalobcovi\n\ndoručený list žalovaného „Žiadosť o doplatenie tarifného platu o 1% za rok služobnej praxe“ zo dňa\nXX.XX.XXXX, ktorým sa žalovaný domáhal zvýšenia tarifného platu o 1% za rok služobnej praxe a\nzároveň bol dňa XX.XX.XXXX žalobcovi doručený list žalovaného „Oznámenie o okamžitom skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru“ zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca na oba listy reagoval listami zo dňa\nXX.XX.XXXX, ktoré žalovaný prevzal XX.XX.XXXX. Žalobca v nich jednak priznal pochybenie a zvýšil\nžalovanému tarifný plat o 1 % v súlade s príslušnými právnymi predpismi a zároveň uviedol žalovanému,\nže trvá na skončení štátnozamestnaneckého vzťahu výpoveďou zo strany zamestnanca uplynutím\nvýpovednej doby, a to dňa XX.XX.XXXX.\n2. Žalobca ďalej uviedol, že bol zaradený spolu s inými organizáciami verejnej správy do prvej vlny\nmigrácie do Centrálneho ekonomického systému (ďalej len „CES“). Pri predmetnej migrácii do CES došlo\nk nesprávnemu načítaniu služobnej praxe žalovaného, čo spôsobilo, že žalovanému nebolo automaticky\npriznané navýšenie tarifnej mzdy. Išlo o technickú chybu, ktorá bola spôsobená zmenou systému, v\nktorom sa spracovávajú údaje potrebné pre vyplácanie miezd zamestnancov. Žalobca nemal v úmysle\nukrátiť žalovaného, pričom o uvedenom technickom probléme, resp. nesprávnej migrácii údajov nemal\nvedomosť. Z dôvodu vysokého počtu zamestnancov žalobcu (264 zamestnancov k 01.03.2023) nebolo\nmožné manuálne skontrolovať každý údaj, ktorý migroval z predošlého systému do CES. V predmetnom\nprípade išlo o zrejmý omyl, ktorý žalobca napravil v najbližšom možnom výplatnom termíne, t.j. dňa\n10.05.2023. Na predmetné pochybenie upozornil žalovaný listom zo dňa 25.04.2023, ktorým sa domáhal\nzvýšenia tarifného platu o 1% za rok služobnej praxe. Zároveň bol dňa 28.04.2023 žalobcovi doručený list\nžalovaného, ktorým žalovaný okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer. Predmetná chyba v CES\nspôsobila, že žalovanému nebol vo výplatnom termíne 10.04.2023 vyplatený funkčný plat za mesiac\nmarec v plnej výške, čím bol v daný mesiac ukrátený o sumu 13 eur, ktorá predstavuje 0,86 % z\nfunkčného platu Žalovaného. Uvedená suma bola žalovanému alikvótne žalobcom znížená podľa § 155\nods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe za mesiac marec 2023 o 2,82 eur, ako aj za mesiac apríl 2023\nvo výške 2,60 eur z dôvodu, že žalovaný bol v mesiacoch marec a apríl 2023 dočasne práceneschopný\n(od 27.03.2023 do 06.04.2023). Žalobca poukázal žalovanému za mesiac marec 2023 sumu 10,18 eur\na za mesiac apríl 2023 sumu 10,40 eur v najbližšom výplatnom termíne, t.j. dňa 10.05.2023.\n3. Žalobca považuje konanie žalovaného za špekulatívne s cieľom poškodiť žalobcu a získať tak\ndvojnásobok svojho funkčného platu s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 3 zákona o štátnej službe,\nnakoľko s ohľadom na doposiaľ korektné pracovné vzťahy mu muselo byť zrejmé, že žalobca predmetný\nnedostatok nespôsobil úmyselne. Navyše žalobca zdôraznil, že žalovaný vykonával svoju činnosť\npráve na Osobnom úrade žalobcu, ktorý zabezpečuje mzdy jednotlivých zamestnancov, a teda mal\nvedomosť o dôslednej práci zamestnancov ako aj o migrácii údajov do nového informačného systému.\nNapokon poukázal na to, že nakoľko žalovanému by štátnozamestnanecký pomer, bez okamžitého\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru, skončil len o dva dni neskôr (z dôvodu jeho rozhodnutia,\nkeď podal XX.X.XXXX výpoveď, s uplynutím výpovednej doby dňa XX.XX.XXX3), žalovaný predmetným\núkonom nemohol sledovať tento právny následok. Žalovaný mal podľa žalobcu v úmysle využiť\npochybenie žalobcu vo svoj prospech a získať tak dvojnásobok svojho funkčného platu. Uvedeným\nkonaním žalovaný neumožnil žalobcovi napraviť svoje pochybenie skôr ako okamžite skončí svoj\nštátnozamestnanecký pomer, pričom mu muselo byť zrejmé, že žalobca tak urobí. Žalobca s ohľadom\nna vyššie uvedené má za to, že správanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Napokon poukázal\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vedeným pod sp. zn. 21 Cdo 3676/2010.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom vzniku, priebehu a\ntrvania jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Uviedol, že dňa 28.02.2023 riadne doručil žalobcovi\nsvoju výpoveď, v ktorej ho okrem iného požiadal o to, že by rád uvedený štátnozamestnanecký pomer\nukončil vzájomnou dohodou ku dňu 31.03.2023. K tejto svojej písomnej žiadosti neobdržal žiadnu\npísomnú odpoveď. Len cestou riaditeľky osobného úradu pani A.. B. H. mu bolo oznámené, že uvedený\nslužobný úrad nemá záujem na jeho skončení k uvedenému dátumu a že jeho štátnozamestnanecký\npomer sa tak skončí riadnym uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby t. j. dňom 30.04.2023. Z\nuvedeného dôvodu riadne pracoval na svojom určenom mieste, okrem dní krátkej choroby a dní\nriadneho čerpania zostatku dovolenky až do skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V priebehu\nmesiaca apríl 2023 žalovanému bola doručená výplatná páska za mesiac marec 2023, kedy zistil,\nže mu uvedený služobný úrad nielenže nepriznal zvýšenie môjho tarifného platu podľa ustanovenia\n§ 127 ods. 2 zákona o štátnej službe, ale ani mu ho nevyplatil v mzde za mesiac marec. Pritom\nzákonný nárok na jeho priznanie je zákonom daný a určený na deň 01.03.2023. To znamená, že vo\nvýplatnom termíne do 10.04.2023 bol tento príplatok aj splatný spoločne so zostávajúcou výplatou.\nČo sa však vôbec neudialo. Z dôvodu, že ani v zákonom stanovenej lehote do 15 dní po uplynutí\njeho splatnosti uvedená časť zákonného tarifného platu nebola žalovanému vyplatená, poslal žalobcovi\n\npísomne list zo dňa 25.04.2023, ktorým ho riadne požiadal o doplatenie uvedeného tarifného platu o\n1% za rok služobnej praxe a požiadal žalobcu o dodatočné prijatie nápravy a o doplatenie uvedeného\ntarifného platu. Oznámenie o výške a zložení funkčného platu bolo následne dňa 02.05.2023 aj\nvydané a s účinnosťou od 01.03.2023 aj bolo žalovanému priznané zvýšenie platovej tarify v zmysle\nustanovenia § 127 ods. 1 písm. b) o 1% a to v sume 13,00 EUR. Uvedené oznámenie mu bolo doručené\nspoločne s listom žalobcu evidovaným pod číslom XXXX/XXX/XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 09.05.2023.\nNakoľko zamestnávateľ - žalobca v tomto prípade podľa žalovaného hrubo porušil zákonom stanovené\nustanovenia týkajúce sa nároku žalovaného na priznanie a vyplatenie základných mzdových nárokov,\na to bez akéhokoľvek zavinenia žalovaného, zaslal žalobcovi aj písomné oznámenie o okamžitom\nskončení štátnozamestnaneckého pomeru. Uvedený list si žalobca riadne prevzal dňa 28.04.2023, čím\nsa k uvedenému dňu štátnozamestnanecký pomer žalovaného aj k žalobcovi riadne skončil. Poukázal\nna to, že v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 zákona o štátnej službe pre zamestnanca plynie zákonom\nustanovená subjektívna lehota na takéto okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a to len\nv lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého\ndôvodu dozvedel.\n5. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že žalobca hrubým spôsobom odporujúcim dobrým mravom mal\nsnahu ho poškodiť na jeho zákonných mzdových nárokoch a uvedený príplatok mu riadne a včas\nnevyplatil v stanovenom výplatnom termíne a to najneskôr do 10.04.2023. Príslušné Oznámenie o\nvýške a zložení funkčného platu malo byť dávno vydané ešte pred dátumom 01.03.2023, zamestnávateľ\nvo svojich databázach riadne vedel, kedy vznikol jeho štátnozamestnanecký pomer a od uvedeného\ndátumu vedel, kedy má dotknutý príplatok riadne priznať a vydať predmetné rozhodnutie. Napokon\npoukázal na to, že v uvedenom služobnom úrade aj pred tým nastali takéto prípady, kedy zamestnancom\nneboli riadne a včas vydané takéto oznámenia a nebol im riadne priznaný práve tento príplatok za ich\nslužobnú prax vo výške 1% za každý odpracovaný rok. Títo zamestnanci sa uvedeného nároku žiadnym\nspôsobom nikdy nedomáhali z dôvodu, že chceli zotrvať na svojom mieste a tak im ani nikdy nebol\ntakto spätne uvedený príplatok priznaný, ale vždy to bolo realizované až k najbližšiemu nasledujúcemu\nvýplatnému termínu.\n6. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 12.01.2025 žalovaný uviedol, že sám žalobca sa priznal k\nnevyplateniu uvedenej časti mzdy zamestnanca v stanovenom výplatnom termíne a aj k tomu,\nže uvedená nezrovnalosť nebola prechodného charakteru, ale trvala niekoľko mesiacov. Ďalej, že\nprezentované tvrdenie žalobcu o riadnom a úplnom doplatení uvedenej výšky mzdy nie je a ani nebolo\nvykonané v súlade zo zákonom o štátnej službe, Zákonníkom práce a ani zákonom o sociálnom\npoistení a nemocenskom poistení zamestnancov. Namietal postup žalobcu, ktorý mu krátil príplatok\nv súlade s ustanovením 155 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe za mesiac marec 2023 o 2,83\neur, ako aj za mesiac apríl 2023 vo výške 2,60 eur z dôvodu, že žalovaný bol v mesiacoch marec a\napríl 2023 dočasne práceneschopný (od 27.03.2023 do 06.04.2023). Žalovaný namietal, že žalobca\nsám uvádza vo svojej žalobe informáciu o tom, že v čase od 27.03.2023 do 06.04.2023 bol žalovaný\nuznaný práceneschopný a to riadne svojim ošetrujúcim lekárom, o čom bol žalobca riadne informovaný\nv zákonom stanoveným spôsobom a termíne. Podľa zákona o štátnej službe a aj Zákonníka práce\nsa uvedená doba v žiadnom prípade neposudzuje ako neodpracovaný ustanovený týždenný služobný\nčas zamestnanca v služobnom úrade, ale ako náhradná doba, za ktorý zamestnancovi riadne patrí\nplná výška mzdy bez jej akéhokoľvek krátenia. Súčasne zamestnávateľ v zmysle nemocenského\npoistenia zamestnancov, takýmto zamestnancom hradí plných 10 dní ich práceneschopnosti zákonom\nstanoveným percentom a podľa platnej Kolektívnej zmluvy na rok 2023 uvedeného Služobného úradu sa\nžalobca zaviazal zamestnancom doplatiť takto vzniknutý rozdiel až do výšky 100 % ich funkčného platu.\nZ uvedeného dôvodu žalobcom opísané predmetné krátenie časti nevyplateného príplatku za štátnu\nslužbu bolo nezákonné a bezdôvodné. Preto žiadal aj doplatenie uvedeného nezákonného krátenia\ndotknutej peňažnej sumy za uvedené obdobie a to za mesiac marec 2023 v sume 2,83 eur od 10.04.2023\na za mesiac apríl 2023 v sume 2,60 eur od 10.05.2023 a úrok z omeškania.\n7. K obom vyjadreniam žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný bol požiadaný\nriaditeľkou Osobného úradu žalobcu o osobný rozhovor, pričom mu boli vysvetlené dôvody, pre ktoré\nnebolo možné štátnozamestnanecký pomer ukončiť dohodou, a to veľké množstvo práce v mzdovej\nagende súvisiace s ročným zúčtovaním preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Žalovaný\nnenamietal tvrdenia riaditeľky Osobného úradu Žalobcu, pričom žalovaný rešpektoval skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, teda až uplynutím výpovednej doby, tak ako bolo uvedené\nv doručenej výpovedi. Žalobca priamo v podanej žalobe priznal pochybenie v podobe nevyplatenia\nfunkčného platu za mesiac marec v plnej výške, čím bol v daný mesiac ukrátený o sumu 13 eur,\nktorá predstavuje 0,86 % z funkčného platu žalovaného. Žalovaný nespochybnil, že v danom prípade\n\nnešlo o úmysel žalobcu, s cieľom ukrátiť žalovaného o 13 eur (v hrubom). Navyše ako bolo aj\npriamo v žalobe uvedené, žalobca svoje pochybenie napravil. Žalovaný bol zamestnancom, ktorý mal\nprístup k informáciám o mzdách zamestnancov, a teda ak tvrdí, že „žalobca ... vedel, kedy mi má\ndotknutý príplatok riadne priznať a vydať predmetne rozhodnutie“ tak tvrdí, že on sám vedel, kedy\nmu má byť dotknutý príplatok riadne priznaný a má mu byť vydané predmetné rozhodnutie, a napriek\ntomu nepodnikol vhodné kroky na zabránenie pochybenia, hoci bol on práve tým zamestnancom,\nktorého náplňou bolo spracovávanie miezd. Žalobca však netvrdí, že predmetné pochybenie v podobe\nnevyplatenia časti mzdy spôsobil žalovaný, len reaguje na nepravdivé tvrdenia žalovaného, pričom\nžalobca zotrváva na tom, že pri migrácii dát do nového Centrálneho ekonomického systému (CES)\ndošlo k nesprávnemu načítaniu služobnej praxe žalovaného, čo spôsobilo, že žalovanému nebolo\nautomaticky priznané navýšenie tarifnej mzdy. Išlo o technickú chybu, ktorá bola spôsobená zmenou\nsystému, v ktorom sa spracovávajú údaje potrebné pre vyplácanie miezd zamestnancov. Žalovanému\nbola poukázaná mzda za mesiac marec 2023 dňa 10.04.2023, pričom už v ten deň muselo byť\nžalovanému zrejmé, že došlo k chybe pri poukázaní mzdy, avšak žalovaný zrejme úmyselne s cieľom\nuplatniť postup podľa ustanovenia § 79 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe vyčkával s upozornením\nZamestnávateľa až do dňa 25.04.2023, tak aby nemohlo dôjsť k náprave do 15. dní po uplynutí ich\nsplatnosti. Žalovaný mal v zmysle vyššie uvedeného možnosť upozorniť na chybu pri nepriznaní mu\nnároku na 1% navýšenie tarifného platu 1. krát ešte pred 01.03.2023 (štandardne sa platové dekréty pri\nzvyšovaní o 1% tarifného platu vydávajú prvý až druhý týždeň v mesiaci pred vznikom tohto nároku),\nnásledne na predmetné mohol upozorniť kedykoľvek až do vyplatenia mzdy za mesiac marec, pričom\ntak neurobil. Neurobil tak ani dňa 10.04.2023, kedy mu bol plat poukázaný, avšak s upozornením\nna zrejmú chybu vyčkával až do dňa 25.04.2023, pričom dňa 28.04.2023 okamžite skončil pracovný\npomer. Uvedené konanie žalovaného možno považovať za špekulatívne, za rozporné s dobrými mravmi,\nkeď s cieľom privodiť sebe majetkový prospech vyčkával s upozornením zamestnávateľa na zrejmé\npochybenie až do dňa kedy mohol uplatniť postup podľa ustanovenia § 79 ods. 1 písm. b) zákona\no štátnej službe. Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi, aby s každou zrejmou nesprávnosťou boli\nspájané negatívne právne následky pre zamestnávateľa, bez poskytnutia možnosti svoju chybu odstrániť\na tým ju napraviť. Ani zamestnávateľ nesankcionuje svojich zamestnancov pri každom ich pochybení.\nK námietkam žalovaného ohľadom krátenia priznaného 1% funkčného platu žalobca poukázal na ust. §\n8 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti\nzamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 37 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a Čl. 7 ods. 1) Kolektívnej\nzmluvy pre zamestnancov v štátnej službe a pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme\nna rok 2023 ( ďalej len „KZ“). V zmysle vyššie uvedeného hoci sa žalobca ako zamestnávateľ zaviazal\nna doplatenie príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške rozdielu medzi\nfunkčným platom, avšak až po odrátaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku\npoistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné\npoistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou\nnáhradou príjmu.\n8. Dňa 13.06.2025 sa vo veci konalo pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obe strany. Poverený\nzamestnanec žalobcu predniesol uplatnený nárok v zhode so žalobou a písomným vyjadrením, návrhy\nna doplnenie dokazovania nemal. Žalovaný zotrval na uplatnených prostriedkoch procesnej obrany a\nnávrhy na doplnenie dokazovania nemal. Na otázku súdu, či trvá na nároku na doplatenie rozdielu\nkráteného príplatku a úroku z omeškania uviedol, že na nich netrvá a že sa nejedná ani o vzájomnú\nžalobu.\n9. Podľa ust. § 127 ods. 2 zákona o štátnej službe, platová tarifa podľa odseku 1 písm. a) sa za každý\nrok služobnej praxe zvýši o 1 %.\n10. Podľa ust. § 157 písm. b) zákona o štátnej službe, štátnemu zamestnancovi patrí zvýšenie platovej\ntarify podľa § 127 ods. 1 písm. b) od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahol ďalší rok\nslužobnej praxe započítanej podľa § 128.\n11. Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec môže štátnozamestnanecký\npomer okamžite skončiť, ak\na) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať štátnu službu bez vážneho ohrozenia svojho\nzdravia a služobný úrad ho nepreložil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na vhodné\nštátnozamestnanecké miesto,\nb) služobný úrad mu nevyplatil plat, cestovné náhrady, náhradu za služobnú pohotovosť, náhradu príjmu\npri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich\nsplatnosti,\n\nc) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.\n12. Podľa ust. § 79 ods. 2 zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec môže okamžite skončiť\nštátnozamestnanecký pomer len v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité\nskončenie štátnozamestnaneckého pomeru dozvedel.\n13. Podľa ust. § 79 ods. 3 zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec, ktorý okamžite skončil\nštátnozamestnanecký pomer, má nárok na dvojnásobok naposledy priznaného funkčného platu.\n14. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o štátnej službe, služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v\nštátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a\npovinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca\nalebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti.\n15. Podľa ust. § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti,\nza ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.\n16. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo\núčelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n18. Nesporné medzi stranami je, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili\ndňa 21.02.2022 Služobnú zmluvu v znení Dodatku č. X, štátnozamestnanecký pomer vznikol ku\ndňu 01.03.2022. Žalovaný dňa 28.02.2023 doručil žalobcovi výpoveď a chcel štátnozamestnanecký\npomer ukončiť dohodou ku dňu 31.03.2023. Žalobca listom zo dňa 14.03.2023 uviedol žalovanému,\nže výpovedná doba mu začína plynúť 01.03.2023 a skončí dňom 30.04.2023. Dňa 28.04.2023 bol\nžalobcovi doručený list žalovaného „Žiadosť o doplatenie tarifného platu o 1% za rok služobnej\npraxe“ a zároveň Oznámenie o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobca priznal\nžalovanému pochybenie a zvýšil mu tarifný plat o 1 % v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom\nk vyplateniu došlo 10.05.2023.\n19. Sporné medzi stranami je, či okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo platné, a\nteda či štátnozamestnanecký pomer zanikol výpoveďou alebo okamžitým skončením a tým aj nárok\nžalovaného na dvojnásobok funkčného platu.\n20. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení, ktoré neboli sporné a z listinných dôkazov, ktoré sú založené\nv spise a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd nárok posúdil podľa ustanovení zákona o\nštátnej službe a či konanie žalovaného nie je v rozpore s dobrými mravmi, resp. či nejde o zjavné\nzneužitie práva. Súd dospel k záveru, že formálne boli splnené podmienky pre okamžité skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko medzi stranami nebol spor o tom, že žalobca v dôsledku\ntechnickej chyby nevyplatil včas žalovanému doplatok tarifného platu o 1%. Zákon o štátnej službe v\nust. § 79 ods. 1 písm. b) umožňuje, aby zamestnanec okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer\naj vtedy, ak mu služobný úrad nevyplatil plat alebo jeho časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.\nŽalobca uvedené priznal a žalovanému doplatil tarifný plat v najbližšom výplatnom termíne po tom,\nčo sa o tejto chybe žalobca dozvedel, teda po tom, čo obdŕžal od žalovaného žiadosť o vyplatenie\npríplatku. Súd však považoval za relevantné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalovaný pracoval na\nosobnom úrade ako mzdový účtovník, mal vedomosť o tom, ako prebieha celý proces ohľadom miezd,\nnavýšenia tarifného platu či platových dekrétov. Žalovaný nenamietal nič ani po tom, keď k 01.03.2023\nnemal vydaný platový dekrét, hoci štandardne sa tento vydával 2 - 3 týždne pred tým, ako mal byť\nplatový dekrét účinný, aby sa stihol zamestnancovi doručiť. Rovnako žalovaný nenamietal nič ani dňa\n10.04.2023, keď obdŕžal výplatnú pásku a mzdu za mesiac marec, kedy už musel vedieť, že mu\nnebol vyplatený zvýšený tarifný plat, ale vyčkal 15 dní, ktoré zákon vyžaduje pre splnenie podmienok\npre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Pritom štátnozamestnanecký pomer mu mal\nskončiť uplynutím výpovednej doby k 30.04.2023, takže záujem okamžite skončiť štátnozamestnanecký\npomer o 2 dni skôr zjavne nebol daný. Súd v tejto súvislosti vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 3676/2010, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Nie je daný dôvod\nna okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 56 písm. b) zák. práce (§ 69 ods. 1\npísm. b) ZP SR), ak zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo plat alebo náhrady mzdy alebo platu alebo\nakúkoľvek ich časť do 15 dní po uplynutí termínu splatnosti len v dôsledku chyby, omylu alebo inej zrejmej\nnesprávnosti pri výpočte alebo pri výplate mzdy, platu, náhrady mzdy alebo náhrady platu, ibaže by\nzistenú nesprávnosť v primeranom čase neodstránil a bez zbytočného odkladu nezabezpečil nápravu.“.\nSúd sa tak stotožnil aj s námietkami žalobcu, že hoci príplatok k tarifnému platu nebol žalovanému\nvyplatený včas, išlo o zrejmú chybu a nie zámer, žalobca toto pochybenie napravil v najskoršom možnom\ntermíne po tom, ako nadobudol vedomosť o tomto pochybení, pričom je potrebné zohľadniť opísané\nšpecifické okolnosti prípadu. Rovnako, keďže žalovaný sám potvrdil, že bývalo bežnou praxou, že\n\nplatový dekrét bol vydaný 2 - 3 týždne pred účinnosťou zvýšenia platu, je zrejmé, že už 01.03.2023 mal\nvedomosť, že v jeho prípade k vydaniu platového dekrétu nedošlo, pričom sám uviedol, že bez platového\ndekrétu nebolo možné vyplácať zamestnancom nič navyše, a teda mohol očakávať, že príplatok mu bez\ntohto dekrétu vyplatený nebude. Žalovaný mal preto vedomosť o tejto skutočnosti najneskôr 01.03.2023\na na uvedené neupozornil žalobcu. Dokonca ho neupozornil ani po tom, ako obdŕžal mzdu za mesiac\nmarec 2023, ale vyčkal ďalších 15 dní. Podľa zákona je možné okamžite skončiť štátnozamestnanecký\npomer najneskôr do 1 mesiaca odkedy sa zamestnanec dozvedel o dôvodoch pre okamžité skončenie,\npričom v tomto prípade žalovaný o dôvode pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru\n(nevyplatenie časti platu do 15 dní od jeho splatnosti) musel vedieť už skôr. Nakoľko žalovaný na\npojednávaní dňa 13.06.2025 uviedol, že netrvá na návrhu na doplatenie tarifného platu a úroku z\nomeškania, súd sa týmto návrhom nezaoberal.\n21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.\nŽalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, trovy konania mu však v priebehu konania nevznikli\n(nebol právne zastúpený, neplatil súdne poplatky). Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje\nza potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu\nracionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež\nprincípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia\n§ 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má\nnárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli\na už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je\npovinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie\nrozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp.\nže k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,\n17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).\nNavyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení\npovinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje\nautoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ Z toho dôvodu súd žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania voči žalovanému nepriznal.\n22. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého\nrozsudku smeruje.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}