{"guid": "05b37ab5-3a96-4661-a32a-050415a165ec:7868a40a-4180-49a5-899a-b87c830fc3ff", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1323202182.2", "spisova_znacka": "B3-65Cpr/5/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-65Cpr/5/2023 z 3. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 3. marca 2025, sp. zn. B3-65Cpr/5/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1323202182.2", "identifikacne_cislo": "1323202182", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2025-03-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-72.odsek-1", "nazov": "§ 72 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-72.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-72.odsek-2", "nazov": "§ 72 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-72.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365", "nazov": "zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-45", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-72", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-17", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7868a40a-4180-49a5-899a-b87c830fc3ff", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1323202182.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1323202182.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1323202182.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB3-65Cpr/5/2023\n1323202182\n03. 03. 2025\nJUDr. Vladislav Birás, PhD.\nECLI:SK:MSBA4:2025:1323202182.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: Mgr. J. U.,\nnarodený XX. februára XXXX, trvalým bytom v U., J. J. XXXX/X, proti žalovanému: Združenie rodičov\nSpoločnej nemecko-slovenskej školy v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Bárdošova 2724/33, IČO: 36\n076 082, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Ladiverová, s. r. o., so sídlom v Bratislave,\nCintorínska 9, IČO: 53 783 948, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy,\ntakto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nŽalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 15. mája 2023 (ktorého nástupníckym\nsúdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV), opravenou a doplnenou podaním doručeným súdu\n6. septembra 2023, domáhal, aby súd (i) určil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré\nmu bolo dané 17. marca 2023 zo strany žalovaného ako jeho zamestnávateľa, je neplatné a pracovný\npomer medzi sporovými stranami naďalej trvá a (ii) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu\nmzdy v sume 15 240 eur.\n1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedol, že po úspešne\nabsolvovanom výberovom konaní uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu z 3. marca 2023, na základe\nktorej bol prijatý do pracovného pomeru na pracovnej pozícii vychovávateľa v školskej družine na dobu\nurčitú do 5. marca 2024 s tým, že deň jeho nástupu do práce bol dohodnutý na 6. marca 2023, hoci v\nskutočnosti však u žalovaného nastúpil do práce už o dva pracovné dni skôr (28. februára 2023).\n1.2. Napriek obľúbenosti žalobcu medzi žiakmi a rodičmi a vzájomným dobrým medziľudským vzťahom\ns kolegami v pedagogickom zbore, ako aj s ostatnými zamestnancami školy mu žalovaný náhle v piatok\n17. marca 2023 doručil písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe ku dňu\n17. marca 2023, ktoré mu oficiálne bolo dané bez uvedenia dôvodu, avšak v skutočnosti to tak bolo z\ndôvodu politických výhrad predstavenstva žalovaného proti jeho osobe, a preto má za to, že žalovaný\ntýmto právnym úkonom porušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalobca v minulosti síce pracoval aj\nna úrade vlády a na niektorých iných ústredných orgánoch štátnej správy, ale napriek tomu nikdy nebol\nčlenom žiadnej politickej strany či politického hnutia ani nikdy nebol politicky aktívny. Žalovaný si teda\nmylne vyvodil predstavu o jeho politickej angažovanosti.\n1.3. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru vyvodzoval tiež z toho, že oznámenie o skončení\npracovného pomeru neobsahovalo odtlačok pečiatky zamestnávateľa - ide teda o nedostatok formy tohto\nprávneho úkonu - a žalovaný pri ňom nedodržal zákonnú trojdňovú lehotu pre doručenie tohto oznámenia\npred samotným dňom skončenia pracovného pomeru v zmysle § 72 ods. 2 Zákonníka práce (ďalej len\n„ZP“), pričom mu v tom nebránili žiadne prekážky. Tým neboli splnené zákonné podmienky platnosti\n\npre skončenie jeho pracovného pomeru, ktoré žalobca popritom považoval za účelové, svojvoľné,\ndiskriminačné a šikanózne.\n1.4. Pri vyčíslení výšky náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vychádzal zo\nmzdového výmeru z 3. marca 2023, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť jeho pracovnej zmluvy.\n2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedol,\nže uplatnený procesný nárok neuznáva v celom rozsahu a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,\npretože podľa jeho názoru sa pracovný pomer so žalobcom platne skončil v riadne dohodnutej skúšobnej\ndobe 17. marca 2023, a to bez udania dôvodu (ktorý zo strany predstavenstva žalovaného nebol s\nnikým komunikovaný), čo Zákonník práce pripúšťa. Absencia pečiatky zamestnávateľa na písomnom\noznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, a rovnako ani nedodržanie poriadkovej\ntrojdňovej lehoty v zmysle § 72 ods. 2 ZP nerobia tento právny úkon neplatným. Tvrdenia žalobcu o\nporušení zásady rovnakého zaobchádzania pre politickú príslušnosť, aktivity či presvedčenie žalobcu\npovažoval takisto za neopodstatnené, pretože žalovaný takýmito informáciami nedisponoval ani pred\nvznikom pracovného pomeru, ani počas jeho trvania, nie sú mu známe doposiaľ a nikdy sa ich\nani nesnažil získať. K tvrdenej diskriminácii dodal, že spolu so žalobcom prijal do zamestnania aj\nzamestnankyňu S. T., s ktorou na rozdiel od žalobcu zotrval v pracovnom pomere z dôvodu, že lepšie\novládala nemecký jazyk. Keďže pracovný pomer so žalobcom sa skončil platne v skúšobnej dobe,\nnemohol mu potom vzniknúť ani nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.\n3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými\nsporovými stranami na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to pracovnou zmluvou uzavretou 3.\nmarca 2023 medzi žalobcom a žalovaným spolu so mzdovým výmerom č. 1 z 3. marca 2023; oznámením\no skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe datovaným 15. marca 2023; potvrdením o dĺžke\nzamestnania a o zápočte dôb zamestnania žalobcu u žalovaného zo 17. apríla 2023; pracovnou zmluvou\nuzavretou medzi žalovaným a zamestnankyňou S. T. z 3. marca 2023; výpisom z registra mimovládnych\nneziskových organizácií týkajúcim sa žalovaného; internetovými článkami žalobcu a diskusiou k nim\n(nachádzajúcimi sa v spise na č. l. 55 až 61), ako aj ostatným obsahom spisu.\n4.1. Podľa § 45 ods. 1 ZP v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri\nmesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena\nštatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho\nzamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.\n4.2. Podľa § 45 ods. 2 ZP u zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá\nskúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru; ustanovenie odseku\n1 tým nie je dotknuté.\n4.3. Podľa § 45 ods. 4 ZP skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.\n4.4. Podľa § 72 ods. 1 ZP v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný\npomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené\ninak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do\nkonca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne,\nvo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o\nnarodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť,\ninak je neplatné.\n4.5. Podľa § 72 ods. 2 ZP písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému\núčastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.\n4.6. Podľa § 77 prvej vety ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým\nskončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ\nuplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.\n4.7. Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s\nním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil\nzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s\nvýnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca\nnaďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada\npatrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá\nna ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd\nrozhodne o skončení pracovného pomeru.\n4.8. Podľa § 17 ods. 2 ZP právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo\nzákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon,\n\nktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil\nformou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo\nosobitný predpis.\n4.9. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o\nochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 365/2004 Z. z.“) žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania,\nak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady\nrovnakého zaobchádzania došlo.\n5. Prvým a základným predpokladom opodstatnenosti žaloby o určenie neplatnosti skončenia\npracovného pomeru, ktorý je súd povinný skúmať ex offo (z úradnej povinnosti), je účinné podanie žaloby\noprávneným účastníkom v prekluzívnej lehote ustanovenej v § 77 ZP, a to v lehote dvoch mesiacov odo\ndňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. V danom prípade oznámenie o skončení pracovného pomeru\nv skúšobnej dobe (datované 15. marca 2023) bolo žalobcovi riadne doručené 17. marca 2023, ktorý\nzároveň bol určený ako deň, kedy sa pracovný pomer medzi stranami mal skončiť. Z toho následne\nvyplýva, že posledný deň dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru pripadol na 17. mája 2022 (streda). Pokiaľ predmetná žaloba žalobcu\nbola doručená súdu 15. mája 2023, súd konštatuje, že žalobcom bola podaná včas (t. j. v zákonom\nustanovenej lehote).\n6. Následne súd zameral svoj meritórny prieskum na zistenie, či medzi stranami vznikol pracovný pomer\na či medzi nimi bola platne dohodnutá skúšobná doba.\n7. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom\n3. marca 2023 mal súd preukázané, že medzi sporovými stranami vznikol pracovný pomer dňa 6. marca\n2023, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce. Na základe tejto pracovnej zmluvy bol pracovný\npomer medzi sporovými stranami dohodnutý na dobu určitú do 5. marca 2024 - t. j. na dobu jedného\nroka - a žalobca vykonával pre žalovaného prácu na pracovnej pozícii „vychovávateľ v školskej družine“.\n7.1. Žalobcom tvrdená skutková okolnosť, že do práce nastúpil už dva dni skôr, t. j. 28. februára 2023,\nbola pre otázku vzniku pracovného pomeru irelevantná, pretože jednak žiadna zo sporových strán\nnepopierala, že medzi nimi pracovný pomer vôbec vznikol, a jednak ustanovenie § 46 ZP výslovne\nurčuje, že „pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu\ndo práce“, t. j. v danom prípade 6. marca 2023. Vznik pracovného pomeru teda nie je časovo spätý ani\ns dňom uzatvorenia pracovnej zmluvy, ani so skutočným (faktickým) dňom nástupom do práce.\n8. Z pracovnej zmluvy z 3. marca 2023 súd ďalej považoval za preukázané, že sporové strany sa v\nustanovení čl. IV ods. 3 tejto zmluvy medzi sebou „dohodli na skúšobnej dobe v trvaní tri mesiace“. Táto\ndohoda nevykazuje žiadne známky neplatnosti - ktoré napokon v konaní ani neboli tvrdené -, keďže bola\nv súlade s § 45 ods. 1, 2 a 4 ZP uzatvorená v obligatórnej písomnej forme ako súčasť pracovnej zmluvy\nna začiatku pracovného pomeru, pričom jej dĺžka nepresahovala maximálnu zákonom povolenú hranicu\njej trvania troch mesiacov a nebola ani dlhšia než polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru\nna určitú dobu. V danom prípade teda plynutie skúšobnej doby sa začalo odo dňa vzniku pracovného\npomeru, t. j. od 6. marca 2023, a skončilo by sa dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím číselným\noznačením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého začala plynúť, t. j. dňom 5. júna\n2023 (k tomu porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6CdoPr/11/2023, ktoré\nbolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod\nč. 66/2024).\n9. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že medzi sporovými stranami skutočne vznikol pracovný\npomer, a to s platne dohodnutou skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov.\n10. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že počas trvania skúšobnej doby 17. marca 2023\nžalovaný doručil žalobcovi písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe\ndatované 15. marca 2023, ktoré mu bolo dané bez uvedenia dôvodu a ktoré žalobca osobne prevzal 17.\nmarca 2023, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na tomto oznámení.\n11. V ďalšom teda súd pristúpil k meritórnemu skúmaniu, či žalobou napadnuté skončenie pracovného\npomeru v skúšobnej dobe oznámené žalovanému 17. marca 2023 ako právny úkon je alebo nie je\n\nplatné. Zistil pritom, že predmetné oznámenie bolo uskutočnené v zákonom vyžadovanej písomnej\nforme, z jeho obsahu je celkom zrejmý prejav vôle zamestnávateľa skončiť so žalobcom pracovný pomer\nv skúšobnej dobe ku dňu 17. marca 2023 (t. j. ku dňu doručenia tohto oznámenia) a bez uvedenia\ndôvodu, čo Zákonník práce - ak nejde o skončenie pracovného pomeru s tehotnou ženou, matkou do\nkonca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou - pripúšťa, a bolo žalovanému ako druhému\núčastníkovi pracovného pomeru v súlade s § 38 ods. 1 ZP doručené do jeho vlastných rúk v rámci\nplynutia dohodnutej skúšobnej doby (t. j. do 5. júna 2023).\n12. Námietky žalobcu spochybňujúce platnosť tohto právneho úkonu skončenia pracovného pomeru v\nskúšobnej dobe súd vyhodnotil ako neopodstatnené.\n13. K namietanému nedostatku písomnej formy súd poznamenáva, že písomná forma právneho\núkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, ktoré musia byť splnené súčasne, a to existenciu (a)\npísomnosti (spočívajúcu v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny) a (b) podpisu\nkonajúcej osoby.\n13.1. Náležitosťou písomnej formy skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe je teda okrem\nzachytenia obsahu prejavu vôle skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe v texte listiny aj vlastnoručný\npodpis účastníka tohto zrušujúceho právneho úkonu, ktorým v prípade zamestnávateľa-právnickej\nosoby je štatutárny orgán alebo iná oprávnená osoba. Podľa pracovnoprávnej doktríny, ako aj\nstabilnej rozhodovacej súdnej praxe sa ako náležitosť zachovania písomnej formy právneho úkonu ale\nnevyžaduje odtlačok pečiatky konajúcej (právnickej) osoby, a preto jeho absencia - z logiky veci - nemôže\nrobiť písomný právny úkon, ak je zachytený v texte listiny a náležite podpísaný konajúcou osobou,\nneplatný.\n13.2. V danom prípade je z listiny „Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe“\ndatovanej 15. marca 2023 zrejmé, že žalovaný ňou prejavil vôľu skončiť pracovným pomer so žalobcom\nv skúšobnej dobe a že je podpísaná osobami tvoriacimi štatutárny orgán tejto právnickej osoby\ndeklarovaným spôsobom konania za túto osobu - t. j. predsedom predstavenstva R. X. spolu s\npodpredsedom predstavenstva R. X., ktorí ako predseda a podpredseda konajú spoločne alebo s iným\nčlenom predstavenstva združenia. So zreteľom na uvedené teda súd uzatvára, že predmetné skončenie\npracovného pomeru v skúšobnej dobe spĺňa všetky znaky písomného právneho úkonu.\n13.3. Odhliadnuc od uvedeného, pre úplnosť sa žiada ešte dať žalobcovi do pozornosti, že v zmysle § 17\nods. 2 ZP je právny úkon neplatným pre nedostatok písomnej formy iba vtedy, ak to výslovne ustanoví\nZákonník práce alebo osobitný predpis. Konštrukcia ustanovenia § 72 ZP o skončení pracovného\npomeru v skúšobnej dobe síce vyžaduje písomnú formu pre tento zrušujúci právny úkon, avšak jej\nnedodržanie nepostihuje sankciou neplatnosti. Z toho potom vyplýva, že ak by aj právny úkon skončenia\npracovného pomeru v skúšobnej dobe nebol urobený písomne, tento nedostatok by podľa Zákonníka\npráce nespôsoboval následok v podobe neplatnosti tohto právneho úkonu.\n14. Žalobcovu námietku o nedodržaní lehoty pre doručenie písomného oznámenia o skončení\npracovného pomeru v skúšobnej dobe spravidla aspoň tri dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer\nskončiť, hoci žalovanému v tom nebránila žiadna prekážka, na základe čoho tiež vyvodzoval neplatnosť\npredmetného skončenia pracovného pomeru, takisto treba vyhodnotiť za nenáležitú. Táto trojdňová\nlehota v zmysle § 72 ods. 2 ZP - v zákone uvedená príslovkou „spravidla“ - má len poriadkový charakter,\na preto jej nedodržanie, ktoré teda ani samotný zákon nepovažuje za absolútne nevyhnutné, nemá za\nnásledok neplatnosť tohto právneho úkonu, a to ani v prípade, že zamestnávateľovi nič nebránilo túto\nlehotu zachovať (k tomu tiež porov. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/381/2006\nalebo rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoPr/2/2013).\n15. Ako nepreukázanú súd vyhodnotil i námietku žalobcu o tom, že skončenie jeho pracovného pomeru\nu žalovaného bolo diskriminačné i napriek tomu, že formálne mu bolo dané bez uvedenia dôvodu.\n15.1. Žalobca síce tvrdil, že k tomuto skončeniu došlo z dôvodu politických výhrad predstavenstva\nžalovaného proti jeho osobe, ktoré si na základe jeho predchádzajúcich pracovných pomerov na\núrade vlády či iných ústredných orgánoch štátnej správy mylne vyvodilo predstavu o jeho politickej\nangažovanosti, hoci sám nikdy nebol politicky aktívny ani členom žiadneho politického hnutia alebo\npolitickej strany, avšak len tieto samotné tvrdenia podané skôr len vo všeobecnej rovine a nepodložené\ncelkom žiadnym dôkazom, z ktorého by bolo možné objektívne nadobudnúť presvedčenie o ich\npravdivosti či aspoň vyššej miere pravdepodobnosti, nie sú dostatočné na to, aby súd z nich mohol\ndôvodne usudzovať, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.\n\n15.2. Žalobca totiž nijako bližšie nekonkretizoval a počas konania ani nevyšlo najavo, aké politické\nnázory zastáva on sám a aké žalovaný, či vôbec existuje nezhoda medzi týmito politickými názormi\nalebo sympatiami sporových strán, v čom konkrétne mali podľa žalobcovej vedomosti spočívať výhrady\nžalovaného vo vzťahu k jeho politickému presvedčeniu resp. vo vzťahu ku ktorým jeho konkrétnym\npolitickým aktivitám mal žalovaný mať výhrady (a ako vôbec mohol mať žalovaný výhrady k nejakej\nkonkrétnej politickej aktivite žalobcu, pokiaľ žalobca tvrdí, že žiadne politické aktivity nevykonával), ako\n(z akých zdrojov) a kedy sa o týchto skutočnostiach žalovaný dozvedel resp. mal (mohol) dozvedieť,\npokiaľ sám žalovaný tvrdí, že tieto skutočnosti o politickej príslušnosti a zmýšľaní žalobcu nezisťoval\nani pred vznikom pracovného pomeru, ani počas jeho trvania, nie sú mu známe doposiaľ a ani ich\nnemohol zisťovať a vyžadovať, keďže mu to ako zamestnávateľovi Zákonník práce v § 41 ods. 6\npísm. d/ ZP výslovne zakazuje. Bez akéhokoľvek bližšieho ozrejmenia týchto skutočností a okolností\npotom nemožno relevantne vyvodiť záver ani o existencii príčinnej súvislosti medzi politickým zmýšľaním\nžalobcu a skončením pracovného pomeru, ani o diskriminácii žalobcu z politických dôvodov pri tomto\nskončení pracovného pomeru.\n15.3. V kontexte uvedeného súd uzatvára, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia - ktoré ho v konaní\npodľa § 11 ods. 2 in fine zákona č. 365/2004 Z. z. zaťažovalo -, a to oznámiť súdu skutočnosti, z\nktorých možno dôvodne usudzovať, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého\nzaobchádzania. Žalobcom tvrdené skutočnosti o tom, že žalovaný s ním skončil pracovný pomer\nneoprávnene z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania pre jeho politické zmýšľanie,\nbez náležitého objasnenia konkrétností tohto prípadu, tak zostali len v rovine ničím nepodložených\ndomnienok a dohadov, ktoré nemôžu tvoriť skutkový podklad pre meritórne rozhodnutie a ani nie sú\nbez ďalšieho spôsobilé vyvolať prechod bremena tvrdenia a dôkazného bremena na stranu žalovaného\n(zamestnávateľa) o tom, že zásadu rovnakého zaobchádzania v danom prípade neporušil. So zreteľom\nna uvedené súd vyhodnotil námietku žalobcu o diskriminačnom a šikanóznom skončení pracovného\npomeru za neopodstatnenú.\n15.4. Nad rámec uvedeného však treba podotknúť, že žalovaný i napriek žalobcom neunesenému\nbremenu tvrdenia v konaní ozrejmil, že spolu so žalobcom bola v tej istý deň 3. marca 2023\nprijatá do pracovného pomeru na rovnakú pracovnú pozíciu „vychovávateľ v školskej družine“ i\nzamestnankyňa S. T., s ktorou pracovný pomer skončený nebol a ktorá doposiaľ uňho pracuje, pretože\npodľa názoru zamestnávateľa lepšie ovláda nemecký jazyk, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre\nvýkon dohodnutej práce. Pokiaľ k skončeniu pracovného pomeru so žalobcom došlo v porovnaní s\ndruhou prijatou zamestnankyňou S. T. na rovnakej pracovnej pozícii v dôsledku jej lepšej jazykovej\nzdatnosti, nemožno potom tento dôvod, ktorý je objektívne odôvodnený sledovaním oprávneného cieľa\nžalovaného, považovať za diskrimináciu vo vzťahu k žalobcovi.\n15.5. Napokon, zamestnávateľovi podľa čl. 2 Základných zásad ZP patrí právo na slobodný výber\nzamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a právo určovať podmienky a spôsob uplatnenia\ntohto práva (ak toto právo nevykonáva v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, čo ale v\nprejednávanej veci preukázané nebolo), a preto len samotná skutočnosť, že žalobca bol prijatý do\nzamestnania po úspešne absolvovanom výberovom konaní vrátane preskúšania z nemčiny, sama osebe\nneznamená, že s ním nikdy a za žiadnych okolností nemôže byť pracovný pomer platne skončený z\ndôvodu, že iný zamestnanec podľa názoru žalovaného lepšie ovláda tento cudzí jazyk.\n16. Predmetné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe napokon nemožno uznať za\nneplatné ani z toho dôvodu, že podľa názoru žalobcu bolo svojvoľné, keďže z povahy veci ide o\njednostranný zrušujúci právny úkon niektorého z účastníkov pracovného pomeru (zamestnávateľa alebo\nzamestnanca), pre ktorého platnosť sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka so skončením pracovného\npomeru.\n17. Konkludujúc uvedené, súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade boli kumulatívne splnené\nvšetky hmotnoprávne podmienky vyžadované Zákonníkom práce pre platnosť skončenia pracovného\npomeru v skúšobnej dobe daného zamestnancovi zo strany jeho zamestnávateľa podľa § 72 ZP, a\npreto žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru týmto\njednostranným právnym úkonom žalovaného datovaného 15. marca 2023 a jemu doručeného 17. marca\n2023, ako nedôvodnú zamietol.\n18. So zreteľom na to, že ku skončeniu pracovného pomeru medzi sporovými stranami nedošlo neplatne\n(t. j. v dôsledku neplatného skončenia v skúšobnej dobe), nevznikol tak žalobcovi nárok na náhradu\nmzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v zmysle § 79 ods. 1 ZP, a preto súd ako nedôvodnú\n\nzamietol žalobu žalobcu aj v časti o zaplatenie tohto peňažného nároku uplatneného vo výške 15 240\neur.\n19.1. Súd podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zamietol návrh žalobcu\nna vykonanie dokazovania výsluchom zamestnancov žalovaného J. N., G. H., G. E., R. B., S. T.,\nR. R., J. T., Q. E., všetkých žiačok a žiakov triedy 5.A a 5.B, ich rodičov a tiež všetkých žiakov,\nčo navštevovali školský klub detí v mesiaci marec 2023 v školskom roku 2022/2023, z dôvodu,\nže tieto dôkazné prostriedky nie sú schopné dostatočne relevantným spôsobom overiť či vyvrátiť\nskutočnosti priamo sa týkajúce platnosti skončenia pracovného pomeru a diskriminácie žalobcu pri\njeho skončení, keďže len samotná skutočnosť, že žalobca pracoval riadne, mal korektné vzťahy s\npedagogickým zborom, vedením školy i jej ostatnými zamestnancami a vzájomne dobré medziľudské\nvzťahy so žiakmi a ich rodičmi a žalovaný bol s výkonom jeho práce spokojný, nebráni (nezakazuje)\nzamestnávateľovi i napriek tomu pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť. Pre prípad, že žalobca\nchcel týmito dôkaznými prostriedkami preukázať účelové, svojvoľné, diskriminačné a šikanózne konanie\nžalovaného tiež vo vzťahu k iným pracovníkom (žalobcovým kolegom), overenie takejto skutočnosti\nnemá relevantnú súvislosť s predmetom konania, keďže neoprávnené skončenie pracovného pomeru\ns iným zamestnancom automaticky neznamená, že bol neoprávnene skončený pracovný pomer aj\nso žalobcom alebo z akýmkoľvek ďalším zamestnancom. Podmienky platnosti skončenia každého\njedného pracovného pomeru je potrebné vždy skúmať osobitne a individuálne a vzájomne medzi sebou\nnesúvisia.\n19.2. Súd takisto zamietol aj návrh žalovaného na vykonanie výsluchu svedkýň U. T. (personalistky)\na U.X. (vedúcej administratívy žalovaného) ako nadbytočné so zreteľom na procesnú a skutkovú\nstránku veci, keďže žalobca dostatočným spôsobom neoznámil súdu žiadne také konkrétne relevantné\nskutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu\nzásady rovnakého zaobchádzania, a tak nedošlo k prechodu bremena tvrdenia a dôkazného bremena\no neporušení zásady rovnakého zaobchádzania na žalovaného (porov. body 15. až 15.5. odôvodnenia\ntohto rozsudku), a navyše išlo o osoby, ktoré neboli priamo prítomné pri kreovaní vôle žalovaného\nskončiť so žalobcom pracovný pomer v skúšobnej dobe. Skutočnosť o skončení pracovného pomeru\nso žalobcom v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu, ktorú tieto svedkyne mali na návrh žalovanej\npotvrdiť, už bola postačujúcim spôsobom ozrejmená z listiny o oznámení o skončení pracovného pomeru\nv skúšobnej dobe z 15. marca 2023.\n19.3. V tejto súvislosti sa žiada ešte dodať, že pokiaľ žalobca (hoci aj ako slabšia sporová strana)\nneoznámi súdu také konkrétne relevantné skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že\nzo strany zamestnávateľa došlo pri skončení pracovného pomeru k porušeniu zásady rovnakého\nzaobchádzania, súd nie je povinný ho v tejto procesnej povinnosti tvrdenia suplovať a tieto prípadné a\nčo i len teoreticky do úvahy prichádzajúce skutočnosti sám vyhľadávať a vykonávať o nich dokazovanie\ntak, aby ich hypotetickú existenciu „pre istotu“ vyvrátil. Ochrana slabšej strany sporu je síce odrazom\nprincípu rovnosti strán (resp. rovnosti zbraní) v konaní, avšak nemôže byť vnímaná ako bezbrehá. V\ndanom prípade teda súd nepovažoval za nevyhnutné pre meritórne rozhodnutie vo veci aj bez návrhu\nvykonať, obstarať či zabezpečiť taký dôkaz, ktorý nebol žalobcom navrhnutý.\n20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal\nv konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi - nezistiac žiadne výnimočné\ndôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP), ktoré napokon v\nkonaní ani neboli tvrdené - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady\ntrov konania žalovaného, ktorú mu žalobca bude povinný zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde\nBratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "58f4ee5b-b7d3-4fd7-911b-64cb23894806:e9a4bc04-46ea-4b8a-b5b5-1b4bf4483bda", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8718200088.1", "spisova_znacka": "6CdoPr/11/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoPr/11/2023 z 15. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8718200088.1"}, {"guid": "bd1855b6-945c-4588-99c2-1437fa7e4234:ee5e2be2-d509-4668-ae53-37a9100f7d20", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2010:1303897267.2", "spisova_znacka": "6CoPr/2/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoPr/2/2013 z 17. 3. 2010", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2010-03-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2010:1303897267.2"}], "citovane_v": []}