Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-21Cpr/1/2023 z 23. 5. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 23. mája 2025, sp. zn. B3-21Cpr/1/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1323200038.4
Mestský súd Bratislava IV | B3-21Cpr/1/2023 | ECLI:SK:MSBA4:2025:1323200038.4 | 2025-05-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru
Citované ustanovenia: CSP, ZP, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6eaa1b3d-0436-4732-bb16-53e12be405ae
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1323200038.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
B3-21Cpr/1/2023
1323200038
23. 05. 2025
JUDr. Beata Farkašová
ECLI:SK:MSBA4:2025:1323200038.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr.Beatou Farkašovou, v spore žalobcu: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. XXXXXXXX XXX, D., zast. Mgr. Martinom Šišovským, advokátom,
Krivá 1053, Košice, proti žalovanému : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy 1.775,53 eur s
príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že Výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi žalovaným označená ako “Výpoveď
daná zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov zo dňa
01.07.2022, doručená žalobcovi dňa 06.07.2022, je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného
založený Pracovnou zmluvou zo dňa 10.04.2017 naďalej trvá.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu mzdy vo výške 1.775,53 eur brutto so 7%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 871,70 eur od 11.12.2022 do zaplatenia a 7,50% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 903,83 eur od 11.01.2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o výške
ktorej bude rozhodnuté tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.01.2023 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Výpovede z
pracovného pomeru zo dňa 01.07.2022 danej mu žalovaným, doručenej žalobcovi dňa 06.07.2022
a určenia trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného založeného Pracovnou zmluvou zo dňa
10.04.2017. Doplneným podaním zo dňa 13.11.2023 sa žalobca domáhal od žalovaného nároku na
náhradu mzdy vo výške 1.775,53 eur od 03.11.2022 ku dňu datovania žaloby 30.12.2022. Rozšíreným
podaním v časti náhrady mzdy, ktorú zmenu súd pripustil na pojednávaní dňa 11.03.2025, sa žalobca
domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie mu náhrady mzdy za obdobie od 03.11.2022 do
30.12.2022 vo výške 1.775,53 eur so 7% ročným úrokom z omeškania zo sumy 871,70 eur od 11.12.2022
do zaplatenia, so 7,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 903,83 eur od 11.01.2023 do zaplatenia.
Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ
uzavreli dňa 10.04.2017 Pracovnú zmluvu, na základe ktorej dňa 15.04.2017 vznikol pracovný pomer
žalobcu u žalovaného na dobu neurčitú v rámci výkonu práce vo verejnom záujme podľa zákona č.
552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Dohodnutým druhom práce bol odborný referent
špecialista – činnosti uvedené pod č. 01.08.02 v nariadení vlády č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú
katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní,
a to Komplexné zabezpečovanie účtovníckych agend. Dohodnutým miestom výkonu práce žalobcu
bolo Oddelenie účtovníctva Centra podpory Prešov. Žalobca bol zaradený do 8. pracovnej triedy a 2.

platového stupňa s funkčným platom 444,50 eur mesačne. Dohodou o zmene pracovných podmienok
zo dňa 05.05.2017 došlo s účinnosťou ku dňu 15.05.2017 k zmene dohodnutých pracovných podmienok
žalobcu, dohodnutý druh práce sa zmenil na radca – činnosti uvedené pod č. 01.09.05 v nariadení
vlády č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom
záujme a o ich zmenách a dopĺňaní, a to Zabezpečovanie správy hnuteľného majetku a nehnuteľného
majetku, nepriemyselného hospodárstva a pomocných služieb (napr. správa budov). Dohodnuté miesto
výkonu práce sa zmenilo na Oddelenie nehnuteľností Centra podpory Prešov, Štúrova 7, Prešov, zmenili
sa aj platové podmienky, žalobca bol zaradený do 9. platovej triedy a 2. platového stupňa s funkčným
platom 486 eur mesačne. Zaradenie žalobcu do platovej triedy a platového stupňa, ako aj jeho mesačný
funkčný plat sa postupne v priebehu času menil, naposledy s účinnosťou ku dňu 01.07.2022 bol žalobca
zaradený do 6. platovej triedy a 4. platového stupňa s funkčným platom 934 eur mesačne.
Žalobca si plnil svoje pracovné povinnosti svedomito, počas trvania jeho pracovného pomeru nedošlo
k porušeniu pracovnej disciplíny a ani neuspokojivému plneniu pracovných úloh. Dňa 27.01.2022 bol
žalobca zo strany svojich nadriadených zavolaný na osobný pohovor, na ktorom bol informovaný, že
na základe organizačnej zmeny, ktorá vznikla v súvislosti s písomným rozhodnutím ministra vnútra SR
č. 15/2021 zo dňa 24.11.2021 o znížení stavu zamestnancov, došlo s účinnosťou od 01.02.2022 k
organizačným a systematizačným zmenám zloženia a počtu zamestnaneckých miest na Centre podpory
Prešov Ministerstva vnútra, žalobcovi bolo oznámené, že uvedeným rozhodnutím ministra vnútra SR sa
s účinnosťou od 01.02.2022 zrušuje zamestnanecké miesto radca, platová trieda 6 s miestom výkonu
práce Prešov, na ktorom žalobca vykonáva práce. Ďalej bolo žalobcovi oznámené, že žalovaný ho nemá
možnosť ďalej zamestnávať z dôvodu, že nemá k dispozícii žiadne voľné vhodné pracovné miesto,
ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť, a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom na výkon
práce. Na základe uvedeného bol žalobca informovaný, že žalovaný s ním mieni ukončiť pracovný
pomer, a to buď výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ( ďalej len “ZP”) alebo dohodou
podľa § 60 ods. 2 ZP. Zároveň bolo žalobcovi oznámené, že v prípade skončenia pracovného pomeru
výpoveďou mu od 01.02.2022 z dôvodu zrušenia pracovného miesta nebude môcť byť prideľovaná práca
z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Celý osobný pohovor sa niesol v nepríjemnej a nátlakovej
atmosfére voči žalobcovi , a to aj napriek tomu, že na stretnutí sa zúčastnil aj zástupca odborového
zväzu, ktorý neprispel k zmierneniu tejto atmosféry. Žalobca ako právny laik bol nútený pod tlakom,
okamžite na pohovore, bez prípravy vybrať si jednu z dvoch alternatív skončenia pracovného pomeru.
Nakoľko žalobca nemal záujem o skončenie jeho pracovného pomeru, pohovor bol skončený s tým, že
pracovný pomer so žalobcom bude skončený výpoveďou žalovaného.
Následne žalobca od 03.02.2022 nastúpil na rodičovskú dovolenku do 01.07.2022 s maloletým synom,
čo vzal žalovaný na vedomie dňa 01.02.2022. Po ukončení rodičovskej dovolenky bola dňa 06.07.2022
doručená žalobcovi osobne písomná Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 01.07.2022 podľa § 63
ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu zrušenia jeho zamestnaneckého miesta vo funkcii radca, platová trieda
06 na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR v dôsledku organizačnej
zmeny a nadbytočnosti žalobcu. Výpovedná doba v zmysle predmetnej Výpovede bola 3 mesiace a
táto uplynula dňa 31.10.2022, ktorým dňom sa mal pracovný pomer žalobcu skončiť. Podľa žalobcu, je
predmetná Výpoveď neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Dňa 03.11.2022
oznámil žalobca v zmysle § 79 ods. 1 ZP žalovanému, že Výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom,
aby ho žalovaný naďalej zamestnával, na čo žalovaný nereagoval.
- Dôvody neplatnosti predmetnej Výpovede odôvodňoval žalobca tým, že v čase, keď
bol na rodičovskej dovolenke, sa na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra
SR uvoľnilo pracovné miesto z dôvodu, že kolegyňa žalobcu E. F. G. vykonávajúca rovnaký druh
práce ako žalobca, sa presunula na personálne oddelenie. Napriek tomu, že tomu tak bolo v čase, čo
nadobudlo účinnosť organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 15/2021 zo dňa 24.11.2021 a súčasne
po absolvovanom pohovore žalobu dňa 27.01.2022, na ktorom bol informovaný o zamýšľanom ukončení
jeho pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, toto uvoľnené pracovné miesto nebolo
žalobcovi ponúknuté, ale bolo obsadené úplne novou zamestnankyňou zvonku D. H. I., ktorá mala,
podľa vedomostí žalobcu, nastúpiť na uvedené pracovné miesto v apríli 2022. Uvedeným uvoľnením
pracovného miesta na Oddelení majetku Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR, ktoré bolo
pre žalobcu vhodné, zanikol u žalovaného dôvod Výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, uvoľnené
pracovné miesto malo byť ponúknuté žalobcovi, čo sa nestalo a bolo obsadené novým zamestnancom
zvonku. U predmetnej Výpovede z pracovného pomeru zo dňa 01.07.2022 danej žalobcovi preto
absentuje príčinná súvislosť s rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene, čo je dôvodom
neplatnosti Výpovede.

- Ďalším dôvodom neplatnosti predmetnej Výpovede je nesplnenie si ponukovej povinnosti žalovaným
v zmysle § 63 ods. 2 ZP vo vzťahu k uvoľnenému pracovnému miestu.
- Z predmetného organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 15/2021 zo dňa 24.11.2021 vyplýva iba
to, že minister vnútra SR na zabezpečenie úloh vyplývajúcich uznesenia vlády č. 649 zo dňa 14.10.2020
k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 vykonáva dňom 01.02.2022 zmeny v tabuľke
zloženia a počtov, okrem iného aj pre Centrum podpory Prešov 17 700 01.Z uvedeného opatrenia
nevyplýva, koľko a ktorých pracovných miest sa má na Centre podpory Prešov Ministerstva vnútra SR
zrušiť, nie je zrejmé, ako dospel žalovaný k záveru, že uvedeným organizačným opatrením došlo práve
k zrušeniu pracovného miesta žalobcu.
Žalobca je zamestnancom so zdravotným postihnutím s poklesom vykonávať zárobkovú
činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, na základe čoho mu bol rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 03.07.2019 priznaný invalidný dôchodok, ktorá skutočnosť je známa aj žalovanému,
o čom svedčí obsah Záznamu z osobného pohovoru zo dňa 27.01.2022. Súhlas príslušného úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle § 66 ods. 1 ZP, na podklade ktorého dal žalovaný žalobcovi
predmetnú Výpoveď, je obsiahnutý v rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č.k.
BA1/RSK/ZAM/2022/62733,2022/317637 zo dňa 19.05.2022. Uvedený súhlas bol v zmysle § 66 ods.
1 ZP udelený zamestnávateľovi: Ministerstvo vnútra SR – Centrum podpory Prešov, Štúrova 7, Prešov,
IČO: 00 151866. Ako vyplýva z Pracovnej zmluvy žalobcu, z predmetnej Výpovede, zamestnávateľom
žalobcu je Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, súhlas podľa §66 ods. 1 ZP bol teda udelený
odlišnému subjektu než je skutočný zamestnávateľ žalobcu, preto súhlas udelený nebol. Okrem toho,
súhlas udelil nepríslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia,
príslušnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bola určená v zmysle § 13 ods. 1 písm.
e) bod 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a podľa § 7 ods. 2 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní. Ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o
správnom konaní je možné pre určenie miestnej príslušnosti orgánu v správnom konaní aplikovať až
vtedy, pokiaľ nie je možné aplikovať § 7 ods. 1 zákona o správnom konaní. V danom prípade nemala byť
miesta príslušnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určená podľa § 7 ods. 2 zákona o správnom
konaní, ale podľa § 7 ods. 1 zákona o správnom konaní. Predmet konania sa týkal činnosti žalovaného
v podobe uskutočňovania personálnych zmien u žalovaného, čo spadá do rámca prevádzkovej činnosti
žalovaného, preto miestom uskutočňovania týchto zmien žalovaného bolo Centrum podpory Prešov
Ministerstva vnútra SR, výkon práce žalobcu je tiež na tomto mieste, čo zakladá miestnu príslušnosť
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov. Ak by aj bol prípustný záver, že miestnu príslušnosť Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny by bolo potrebné určiť podľa § 7 ods. 2 zákona o správnom konaní,
tak je zrejmé, že súhlas bolo udeľovaný zamestnávateľovi Ministerstvu vnútra SR – Centrum podpory
Prešov so sídlom Štúrova 7, Prešov, čo rovnako zakladá miestu príslušnosť Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov.
- Žalobca ďalej namietal, že žalovaný si voči nemu nesplnil svoju povinnosť podľa §
66 ods. 2 ZP a bezodkladne mu neoznámil podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa
§ 66 ods. 1 ZP. Pri predmetnej Výpovedi absentuje súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v zmysle § 66 ods. 1 ZP, čo je dôvodom neplatnej Výpovede.
Na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov bolo zamestnaných, čo do druhu práce
totožného so žalobcom, 6 zamestnancov vrátane žalobcu, okrem iných aj D. J. K. a B. F. L. (zastupovala
kolegyňu na materskej dovolenke). V septembri 2021PhDr. K. odišiel do predčasného dôchodku, čím sa
počet zamestnancov znížil o 5. Od októbra 2021 bol na uvedený druh práce prijatý nový 6. zamestnanec
A. D. K., výsluhový dôchodca, ktorému žalobca pomáhal so zaučením sa do problematiky. Formálne
sa zmeny na oddelení v rámci výkonu uvedeného druhu práce realizovali tak, že na uvoľnené miesto
po D. J. K. bola presunutá B. F. L., ktorá dovtedy zastupovala kolegyňu na materskej dovolenke a na
miesto B. L. nastúpil A. D. K.. Žalobca poukázal na to, že aj keď organizačné opatrenie ministra vnútra
SR č. 15/2021 bolo prijaté až dňa 24.11.2021, o pripravovaných organizačných zmenách sa vedela, o
čom svedčí I to, že uznesenie vlády č. 649 zo dňa 14.10.2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky
2021 až 2023, ktoré je podkladom uvedeného organizačného opatrenia, už bolo v čaase odchodu D. K.
do dôchodku a prijatia A. K., známe. Prijatím A. K. bol zo strany žalovaného zámerne vytvorený nadstav
zamestnancov na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov s totožným druhom práce ako žalobca
s cieľom zbaviť sa žalobcu ako nepohodlnej osoby v dôsledku blížiacej sa a očakávanej organizačnej
zmeny, také konanie žalovaného je zneužitie práva v rozpore s dobrými mravmi s cieľom spôsobiť ujmu
žalobcovi, čo má za následok neplatnosť Výpovede. Nepohodlnosť žalobcu je dokumentovaná tým, že
už od svojho nástupu na Oddelenie nehnuteľností Centra podpory Prešov pociťoval žalobcu averziu
vedenia voči nemu bez dôvodu. napr. zo strany vedúcej Oddelenia nehnuteľností Prešov B. J. A. bol

žalobca bezdôvodne ponižovaný, aj pred kolegami, striedavo žalobcovi vykala a tykala, hoci ju na to
upozorňoval. Žalobca bol ukracovaný aj v materiálnej sfére, napr. za rok 2020 mu neboli priznané žiadne
odmeny, hoci iným kolegom boli priznané aj vo výške 800 eur. Uvedené vykazuje znaky diskriminácie
žalobcu na pracovisku, Podľa žalobca je diskriminačným dôvodom aj to, že je synom svojej matky A.
C., voči ktorej B. A. prechováva antipatie ešte z obdobia, keď B. A. bola v určitom období nadriadenou
matky žalobcu.
Podľa žalobcu je dôvodom neplatnosti predmetnej Výpovede aj to , že je v rozpore s kolektívnou zmluvou
a zároveň žalobca namietal ako dôvod neplatnosti Výpovede, že žalovaný si nesplnil povinnosti podľa
§ 74 ZP a výpoveď nebola vopred prerokovaná dňa 24.01.2022 s Odborovým zväzom polície.
2. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné doklady: Pracovnú zmluvu zo dňa 10.04.2017, Pracovnú
náplň k pracovnej zmluve zo dňa 10.04.2017, Platový dekrét zo dňa 10.04.2017, Dohodu o zmene
pracovných podmienok zo dňa 05.05.2017, Pracovnú náplň k pracovnej zmluve zo dňa 10.04.2017
v znení Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 05.05.2017, Platový dekrét zo dňa 05.05.2017,
Platový dekrét zo dňa 06.07.2022, Záznam z osobného pohovoru zo dňa 27.01.2022, Personálne
opatrenie riaditeľa Centra podpory Prešov zo dňa 01.02.2022, Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa
01.07.2022, Oznámenie žalobcu žalovanému v zmysle § 79 ods. 1 ZP zo dňa 03.11.2022.
3. a/ Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K skutkovému stavu žaloby uviedol, že
Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 15 zo dňa 24.11.2021, doručené na Centrum podpory
Prešov dňa 26.11.2021, boli dňom 01.02.2022 vykonané zmeny v tabuľke zloženia a počtov, okrem
iného aj na Centre podpory Prešov. Tieto zmeny boli realizované v súvislosti so zabezpečením
úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 649 zo dňa 14.10.2020 k návrhu rozpočtu verejnej
správy na roky 2021 až 2023.V rámci Centra podpory Prešov sa táto organizačná zmena týkala
celkom 30 zamestnancov, s ktorými mohol byť vykonaný osobný pohovor najskôr od 24.01.2022,
pričom najprv muselo byť vopred zabezpečené prerokovanie výpovede so zástupcom zamestnancov.
Z vyššie uvedených dôvodov boli osobné pohovory s dotknutými zamestnancami Centra podpory
Prešov vykonávané najskôr od 26.01.2022 tak, aby boli všetky úkony zabezpečené do dňa účinnosti
organizačného opatrenia k 01.02.2022. Organizačné zmeny účinné od 01.02.2022 sa týkali aj zrušenia
tabuľkového miesta, na ktorom bol zaradený žalobca. Na základe uvedeného Organizačného opatrenia
bol so žalobcom dňa 27.01.2022 vykonaný osobný pohovor, na ktorom bol žalobca riadne oboznámený
s uvedeným rozhodnutím ministra vnútra a zákonnými podmienkami vyplývajúcimi z tejto organizačnej
zmeny v súvislosti so skončením pracovného pomeru žalobcu podľa § 59 ods. 1 písm. B) ZP v spojení s §
63 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu zrušenia zamestnaneckého miesta žalobcovi. Počas osobného pohovoru
bol žalobca oboznámený s tým, že v súvislosti so skončením pracovného pomeru mu zamestnávateľ od
01.02.2022 a počas plynutia výpovednej doby nemôže prideľovať prácu podľa pracovnej náplne podľa
§ 142 ods. 3 ZP. Žalobca počas pohovoru so zamestnávateľom sa dohodol na skončení pracovného
pomeru dohodou, po skončení pohovoru si to žalobca rozmyslel a chcel skončiť pracovný pomer
výpoveďou, čo mu aj bolo umožnené, ako to vyplýva zo Záznamu z pohovoru zo dňa 27.01.2022.
Zástupcovia žalovaného boli na pohovore ústretoví a nevyvíjali na žalobcu žiaden nátlak. Keďže sa
žalobca následne dohodol so zamestnávateľom na osobnom pohovore o neskončení pracovného
pomeru dohodou a žalovaný nemal žiadne voľné pracovné miesta, ktoré by mohol žalovanému
ponúknuť, bol žalovaný nútený začať konanie o skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou.
Výpoveď z pracovného pomeru žalobcu bola Odborovým zväzom polície SR prerokovaná dňa
24.01.2022.
Žalobca má priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 88060594270 zo
dňa 03.07.2019, jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou je 45%. Žalovaný žiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o udelenie
predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 63 ods.
1 písm. b) ZP. Podľa nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 179/2022 o personálnej pôsobnosti vo
veciach pracovných vzťahov na Ministerstve vnútra SR, riaditeľ Centra podpory Prešov robí všetky
právne úkony vo veciach pracovnoprávnych vzťahov vo vzťahu k zamestnancom v rámci svojej riadiacej
pôsobnosti. Sídlo zamestnávateľa Ministerstva vnútra SR je v Bratislave, Pribinova 2. Organizačné
zmeny vykonáva zamestnávateľ na základe organizačných opatrení, ktoré vydáva minister vnútra SR,
čiže aj Organizačné opatrenie MV SR č. 15/2021 bolo vydané zamestnávateľom Ministerstvom vnútra
SR. Vzhľadom k tejto skutočnosti bola žiadosť Centra podpory Prešov o udelenie predchádzajúceho
súhlasu zo dňa 08.03.2022 adresovaná vecne a miestne príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava.

Plnenie povinností zamestnávateľa podľa § 66 ods. 2 ZP o tom, že zamestnávateľ bezodkladne oznámi
zamestnancovi so zdravotným postihnutím podanie žiadosti príslušnému úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny o udelenie predchádzajúceho súhlasu nadobudlo účinnosť od 01.11.2022, čiže v čase
podania žiadosti na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o vydanie predchádzajúceho
súhlasu na skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou, nebola pre zamestnávateľa podmienka
informovanosti žalobcu. Žalobca bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava požiadaný
o vyjadrenie, čiže mal vedomosť o tomto konaní v súvislosti so skončením pracovného pomeru
výpoveďou ( č. BA1/RSK/ZAM/2022/627332022/209084 zo dňa 18.03.2022 na vedomie doručený
Centru podpory Prešov).
Predmetná Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 06.07.2022 (osobné prevzatie) po doručení
právoplatného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č.k. BA/RSK/
ZAM/2022/62733 zo dňa 19.05.2022, o udelení predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP (právoplatné 09.06.2022, doručené na Centrum
podpory Prešov dňa 16.06.2022) a po ukončení rodičovskej dovolenky, ktorú žalobca čerpal na základe
oznámenia zamestnávateľovi od 03.02.2022 do 01.07.2022.
Žalobca doručil dňa 03.11.2022 žalovanému oznámenie, ktorým považoval predmetnú Výpoveď za
neplatnú a trval na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný listom zo dňa 04.11.2022 oznámil žalobcovi, že
nakoľko trvajú výpovedné dôvodu, nemôže ho ďalej zamestnávať a na Výpovedi trvá. Stanovisko bolo
žalobcovi zaslané doporučene, avšak žalobca si zásielku neprevzal a táto bola vrátená žalovanému dňa
07.12.2022.
Na základe Organizačného opatrenia došlo s účinnosťou od 01.02.2022 v rámci oddelenia nehnuteľností
Centra podpory Prešov k zrušeniu 7 tabuľkových miest. K tvrdeniam žalobcu ohľadne personálnych
zmien vykonávaných v súvislosti s preradením A. E. H. G. od 01.04.2022 z oddelenia nehnuteľností
na oddelenie personálne Centra podpory Prešov, čím sa uvoľnilo miesto pri výkone prác vo verejnom
záujme a bolo obsadené dňa 15.04.2022 D. H. I., žalovaný uviedol, že v tomto čase žalobca čerpal
rodičovskú dovolenku a súčasne už v tomto čase boli vedené konania ohľadom vydania rozhodnutia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o udelení predchádzajúceho súhlasu na skončenie
pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. D. J. K. bol naposledy zaradený
vo funkcii radca oddelenia nehnuteľnosti Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR, v pracovnom
pomere od 01.05.2015. Pracovný pomer mu skončil dňa 15.09.2021 dohodou na základe jeho žiadosti.
B. F. L. bola prijatá do pracovného pomeru žalovaného dňa 15.04.2018 na funkciu radca oddelenia
nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR. Jej pracovný pomer bol uzavretý na dobu
určitú na zastupovanie zamestnanca počas materskej a rodičovskej dovolenky. Dňa 16.09.2021 bola B.
L. menovaná na základe vlastnej žiadosti o zmenu pracovných podmienok z doby určitej na neurčitú,
preradená na uvoľnené pracovné miesto po D. K.. A. D. K. bol prijatý do prijatý do pracovného pomeru
dňa 01.01.2021 na funkciu skladník oddelenia nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra
SR. Dňa 16.09.2021 bol A. K. na základe vlastnej žiadosti preradený na pracovné miesto radca oddelenia
nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR, t.j. uvoľnené pracovné miesto po B. F. L.
na dobu určitú na zastupovanie zamestnanca A. M. D. počas jej rodičovskej dovolenky. Uvedené miesta
boli v stave oddelenia nehnuteľností Centra podpory Prešov a nejednalo sa o novovytvorené miesta.
Organizačné opatrenia boli ministrom vnútra podpísané 24.11.2021 a účinnosť nadobudlo 01.02.2022.
Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom v súlade so zákonom:
- žalovaný dal žalobcovi Výpoveď z dôvodu zrušenia zamestnaneckého miesta na základe organizačnej
zmeny podľa Organizačného opatrenia s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce podľa § 63 ods. 1 písm.
b) ZP
- Výpoveď bola písomná a doručená žalobcovi v súlade s § 61 ods. 1 ZP
- Žalovaný dal žalobcovi Výpoveď v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) ZP a dôvod Výpovede skutkovo
vymedzil tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom, a to v súlade s § 61 ods. 2 ZP
- Výpoveď žalobcu bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 24.01.2022 v súlade s § 74 ZP
Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobca v žalobe neuvádza petit, ktorým by sa domáhal ochrany voči
údajnému diskriminačnému konaniu. Zo zákona č. 365/2004 Z.z. sú základné predpoklady, ktoré musia
byť splnené pri antidiskriminačných žalobách. V tomto konaní musí byť prinajmenšom zrejmé: v akom
konaní/nekonaní spočíva diskriminácia; či sú týmto konaním/nekonaním splnené podstatné znaky
diskriminácie; či ide o priamu alebo nepriamu diskrimináciu; z akého dôvodu malo dôjsť k diskriminácii;
ktorým okamihom malo dôjsť k diskriminácii, resp. vzniku protiprávneho stavu; či a ako sa dá následok
diskriminácie odstrániť/napraviť; či existujú ďalšie osobitosti prípadu. U žalobcu absentuje porovnanie
s inou osobou, ktorá by bola v porovnateľnej situácii tak, ako to vyžaduje § 2a ods. 2 zákona č.
365/2004 Z.z.. Zo strany žalobcu nebolo žiadnym spôsobom zdôvodnené ani preukázané, ako mala

byť znížená jeho dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie v dôsledku údajného
diskriminačného konanie. Zo strany žalobcu sa jedná len o jeho subjektívny názor na diskrimináciu jeho
osoby.
b/ Žalovaný k vyjadreniu pripojil nasledovné listinné doklady: Nariadenie Ministerstva vnútra SR
o personálnej pôsobnosti vo veciach pracovnoprávnych vzťahov na Ministerstve vnútra SR č. 179 zo dňa
15.12.2022, Organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 15 zo dňa 24.11.2021 ( čl. 60 spisu), Prehľad
zmien v tabuľke zloženia a počtov Centrum podpory Prešov ( čl. 62,65 spisu), Žiadosť o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru výpoveďou žalobcu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zo dňa 24.01.2022
( čl. 66 spisu), Záznam z pohovoru so žalobcom zo dňa 27.01.2022 ( čl. 67 spisu), Oznámenie
žalobcu žalovanému o nástupe na materskú dovolenku zo dňa 31.01.2022 ( čl. 68 spisu), Vyhlásenie
poistenca – žalobcu a žiadosť o materské, Personálne opatrenie riaditeľa Centra podpory Prešov zo
dňa 01.02.2022 ( čl. 70 spisu), Žiadosť žalovaného adresovanú Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava o udelenie predchádzajúceho súhlasu s výpoveďou z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1
písm. b) ZP zamestnancovi (žalobcovi), ktorý je občanom so zdravotným postihnutím zo dňa 08.03.2022
( čl. 71 spisu), Výzvu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava adresovanú žalobcovi zo dňa
18.03.2022 o doplnenie podkladov pre rozhodnutie s doručenkou žalobcu ( čl. 72 spisu), Výzvu Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava adresovanú Ministerstvu vnútra SR, Centrum podpory Prešov
zo dňa 02.05.2022 o doplnenie podkladov pre rozhodnutie ( čl. 74 spisu), Odpoveď žalobcu adresovanú
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava k výzve na doplnenie podkladov zo dňa 22.04.2022
( čl. 75 spisu), List žalovaného adresovaný Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 09.05.2022
k výzve na doplnenie podkladov pre rozhodnutie – zaslanie podkladov s doručenkou Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava ( čl. 76 spisu), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 03.07.2019 o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi ( čl. 77 spisu), Rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č.k. BA1/RSK/ZAM/2022/62733 zo dňa 19.05.2022 o udelení
predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 63 ods. 1
písm. b) ZP ( čl. 78 spisu), mailové oznámenie a zaslanie právoplatného rozhodnutia ÚPSVaR Bratislava
zo dňa16.06.2022, Oznámenie žalobcu Centru podpory Prešov, personálnemu oddeleniu o ukončení
rodičovskej dovolenky zo dňa 20.06-2022 ( čl. 82 spisu), Personálne opatrenie riaditeľa Centra podpory
Prešov zo dňa 21.06.2022, ktorým vzal na vedomie ukončenie rodičovskej dovolenky žalobcu ( čl.
83 spisu), Výpoveď z pracovného pomeru žalovaného danej žalobcovi č. CPPO-OP-2022/000868-272
zo dňa 01.07.2022 ( čl. 84 spisu), Platový dekrét žalobcu zo dňa 06.07.2022 a Podpisová doložka
o vykonaní základnej finančnej kontroly k platovému dekrétu žalobcu (čl. 85 spisu), Registračný list
žalobcu, Výstupný list žalobcu k skončeniu pracovného pomeru zo dňa 28.10.2022 ( čl. 87 spisu),
Oznámenie žalobcu žalovanému zo dňa 03.11.2022 v zmysel § 79 ods. 1 ZP ( čl. 87 spisu), Stanovisko
žalovaného zo dňa 04.11.2022 k oznámeniu žalobcu s doručenkou žalobcu ( čl. 88 spisu), Potvrdenie
žalovaného zo dňa 03.11.2022 adresované žalobcovi o zamestnaní ( čl. 89 spisu).
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nepreukázal, že predmetná Výpoveď
z pracovného pomeru je platná, žalovaný v celom rozsahu potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu, je
teda nesporné, že v čase, keď bol žalobca na rodičovskej dovolenke, sa na Oddelení nehnuteľností
Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR uvoľnilo pracovné miesto po kolegyni A. E. H. G.
s totožným druhom práce ako pozícia žalobcu, ktoré pracovné miesto nebolo žalobcovi ponúknuté,
ale bolo obsadené novým zamestnancom zvonku od apríla 2022 D. H. I.. Dôvody neponúknutia
žalobcovi tohto pracovného miesta, a to že tento v tom čase čerpal rodičovskú dovolenku a súčasne
v tom čase boli vedené konania ohľadne vydania rozhodnutia Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava o udelení predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa §
63 ods. 1 písm. b) ZP sú pre posúdenie platnosti Výpovede irelevantné. Trvanie rodičovskej dovolenky
žalobcu ani vedenie konaní v zmysle § 66 ods. 1 ZP nepredstavujú žiadnu prekážku pre ponúknutie
predmetného uvoľneného pracovného miesta žalobcovi. Práve uvoľnením pracovného miesta po A.
E. H. G. sa vyriešila otázka zníženia stavu zamestnancov na Oddelení nehnuteľností Centra podpory
Prešov Ministerstva vnútra SR, t.j. nebolo nutné ukončovať pracovný pomer so žalobcom. Aj keby
chcel žalobca zotrvať na rodičovskej dovolenke, na jeho zastupovanie do skončenia rodičovskej
dovolenky žalobcu mal byť prijatý iný zamestnanec. Obsadenie uvoľneného pracovného miesta po
D. H. I. s následnou výpoveďou danou žalobcovi pre nadbytočnosť predstavuje absenciu príčinnej
súvislosti medzi výpoveďou danou žalobcovi a rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene,
čoho následkom je neplatnosť predmetnej Výpovede.
Žalobca ďalej poukázal na to, že z organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 15/2021 nevyplýva
koľko a ktoré pracovné miesta majú byť na Centre podpory Prešov Ministerstva vnútra SR zrušené.

K argumentácii žalovaného o existencii súhlasu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle § 66
ods. 1 ZP žalobca uviedol, že súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle §
66 ods. 1 ZP predstavuje súhlas s výpoveďou, nie s organizačným opatrením, na podklade ktorého
je daná výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Z tohto dôvodu sú poukazy žalovaného na
Organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 15/2021 bezpredmetné. Podstatný je len akt výpovede,
kedy mal žalobca preukázané, že výpoveď bola žalobcovi realizovaná v kompetencii riaditeľa Centra
podpory Prešov Ministerstva vnútra SR a miesto uskutočňovania aktu výpovede bolo Centrum podpory
Prešov Ministerstva vnútra SR, kde mal žalobca aj miesto výkonu práce. Preto je miestne príslušný na
rozhodnutie podľa § 66 ods. 1 ZP Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov.
V zmysle rozhodnutia ÚPSVaR Bratislava zo dňa 19.05.2022 bol súhlas v zmysle § 66 ods. 1 ZP udelený
zamestnávateľovi označenému ako Ministerstvo vnútra SR – Centrum podpory Prešov, Štúrova 7,
Prešov, čo zakladá miestnu príslušnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov. Dôvod neplatnosti
Výpovede spočíva teda v absencii súhlasu príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle
§ 66 ods. 1 ZP.
Žalovaný potvrdil tvrdenia žalobcu o personálnych zmenách týkajúcich sa D. J. K., B. F. L. a A. D. K.,
že sa v týchto prípadoch nejednalo o novovytvorené miesta, čo je však podľa žalobcu bezpredmetné.
Žalovaný na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov Ministerstva vnútra SR zámerne vytvoril
nadstav zamestnancov s totožným druhom práce ako žalobca, s cieľom zbaviť sa žalobcu ako
nepohodlnej osoby v dôsledku blížiacej sa organizačnej zmeny. Vedomosť žalovaného o pripravovaných
organizačných zmenách je dokumentovaná aj tým, že uznesenie vlády SR č. 649 zo dňa 14.10.2020
k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023, ktoré je podkladom uvedeného organizačného
opatrenia, už bolo známe v čase odchodu D. J. K. do dôchodku a prijatia A. D. K., pričom uvedené
organizačné opatrenie bolo prijaté iba o niečo vyše mesiaca neskôr.
Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, že na pohovore dňa 27.01.2022 nebol voči žalobcovi vyvíjaný
nátlak, žalobca nemal záujem skončiť pracovný pomer u žalovaného ani dohodou a ani výpoveďou.
Keďže žalobca je právny laik v spojení s nepríjemnou atmosférou osobného pohovoru a pod tlakom, aby
sa okamžite rozhodol pre skončenie pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou, najprv si vybral
dohodu bez toho, aby to reálne chcel, no len čo opustil miestnosť a opadol z neho stres, rozhodol sa
akceptovať výpoveď.
5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 15 zo dňa
24.11.2021, doručeným na Centrum podpory Prešov dňa 26.11.2021 boli dňa 26.11.2021, boli dňom
01.02.2022 vykonané zmeny v tabuľke zloženia a počtov pracovných miest, okrem iného aj na Centre
podpory Prešov. Organizačné zmeny účinné od 01.02.2022 sa týkali aj zrušenia tabuľkového miesta
žalobcu, z ktorého dôvodu bol dňa 27.01.2022 so žalobcom vykonaný osobný pohovor. V ostatnom
vyjadrení uvádzal žalovaný totožné skutočnosti ako vo vyjadrení k žalobe.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi
špecifikovanými v bode 2 a 3b) odôvodnenia tohto rozsudku, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z výpovede žalobcu súd zistil, že pracovný pomer so žalovaným uzavrel v apríli 2017, kde pracoval
na oddelení účtovníctva a asi po mesiaci bol preradený na oddelenie nehnuteľnosti, kde bol zaradený
do skupiny 6 zamestnancov, ktorí pracovali na rovnakom úseku. Koncom roka 2020 pred Organizačnou
zmenou sa stalo, že niektorým zamestnanom (aj žalobcovi) neboli priznané odmeny, čím začal žalobca
pociťovať zo strany jeho vedúcej p. A. voči nemu averziu, správala sa k nemu ako učiteľka voči žiakovi
striedaným tykaním a vykaním. Pred vydaním Organizačnej zmeny v roku 2022 D. J. K. odišiel do
dôchodku v septembri 2021 a keďže sa chýrilo o nejakej organizačnej zmene, tak sa žalobca neformálne
pýtal na personálnom oddelení, či sa na Oddelení správy nehnuteľností budú rušiť nejaké pracovné
miesta, bolo mu povedané, že nie. Po odchode D. J. K. do dôchodku na jeho miesto nastúpila iná
kolegyňa majetkárka F. L., ktorá zastupovala inú kolegyňu počas materskej dovolenky. Na miesto p. L.
na zastupovanie kolegyne na materskej dovolenke bol prijatý A. D. K., ktorý u žalovaného v minulosti
pracoval, potom sa staral o chorú manželku a pravdepodobne bol v októbri 2021 znovu prijatý do
zamestnania k žalovanému. Koncom januára 2022 bol žalobca predvolaný pred komisiu, kde mu bolo
oznámené, že na základe organizačnej zmeny sa má rozhodnúť o forme skončenia pracovného pomeru.
Žalobca bol v tom momente prekvapený, že práve s ním chce žalovaný ukončiť pracovný pomer, bol
v strese a aj napriek tomu, že zástupcovia žalovaného ho informovali, čo každý spôsob skončenia
pracovného pomeru znamená a zahŕňa, tak si v danom čase vybral dohodu. Zároveň žalobcu napadlo,
žeby sa mohol s niekým poradiť, ale keďže bol na neho vyvíjaný nátlak, vybral si dohodu. Keď opustil toto

stretnutie, vo svojej kancelárii sa poradil s kolegom a následne bol poprosiť komisiu, že pracovný pomer
chce ukončiť radšej výpoveďou zo strany zamestnávateľa pre nadbytočnosť, čomu žalovaný vyhovel.
Následne žalovaný musel požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o súhlas s výpoveďou žalobcu
z dôvodu čiastočného zdravotného postihnutia. Komisia tiež žalobcu informovala, že počas doby, pokým
budú čakať na súhlas úradu práce s výpoveďou žalobcu, žalovaný nemal pre žalobcu inú prácu, pretože
jeho miesto bolo zrušené a žalovaný mu sľúbil, že žalobca zostane doma na prekážkach v práci
na strane zamestnávateľa. Žalobca sa následne rozhodol od 03.02.2022 do 01.07.2022 nastúpiť na
rodičovskú dovolenku, počas ktorej doby sa dozvedel, že na oddelení nehnuteľností, kde pracoval
žalobca v skupine majetkárov, zostali len 5 zamestnanci, keďže pracovné miesto žalobcu bolo zrušené.
Taktiež žalobca zistil, že jedna kolegyňa z týchto zamestnancov H. G. bola v apríli-máji 2022 na vlastnú
žiadosť preradená na personálne oddelenie a na jej miesto bola prijatá nová zamestnankyňa H. I. v aprílimáji 2022. Žalobca sa na personálnom oddelení zaujímal, či by pracovné miesto po H. G. nemohli
ponúknuť jemu, ale bolo mu povedané, že podpísal možnosť ukončenia pracovného pomeru výpoveďou.
Čo sa týka zrušenia pracovných miest podľa organizačného opatrenia účinného od 01.02.2022, žalobca
potvrdil, že z každého oddelenia boli zrušené nejaké pracovné miesta, nebol sám.
8. Žalovaný k výpovedi žalobcu uviedol, že žalobcovi bola daná Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
b) ZP zo dňa 01.07.2022 z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta. Nakoľko v zmysle
predmetnej Výpovede k dohode o skončení pracovného pomeru nedošlo, zamestnávateľ bol nútený
so žalobcom skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, pričom výpovedná
doba podľa § 63 ods. 3 písm. b) ZP a čl. 3 ods. 20 písm. b) Kolektívnej zmluvy pre zamestnancov
odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z.z. bola stanovená na 3 mesiace so začiatkom plynutia od 1.
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda k ukončeniu pracovného pomeru
žalobcu u žalovaného bolo dňom 31.10.2022. Žalobca bol odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z.z.
o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení nesk. predpisov, v zmysle ktorého mal na základe platového dekrétu
zamestnanca zo dňa 06.07.2022 priznaný s účinnosťou od 01.07.2022 funkčný plat 934 eur mesačne.
Podľa § 29 zákona č. 553/20003 Z.z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov
a zamestnancov podľa § 1 ods. 1 obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, je ním funkčný plat podľa
§ 4 ods. 4-6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi
v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. tarifný plat, osobný
plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za prácu
vykonávanú v rozsahu ustanoveného pracovného času. S ohľadom na vyššie uvedené by žalobcovi za
november 2022 (za 20 pracovných dní z 22 pracovných dní) patril funkčný plat 849,09 eur.
Žalobca požaduje úroky z omeškania, ale ZP neupravuje tento inštitút, a preto je potrebné skúmať,
či je možné použiť úpravu podľa Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“). Na základe zakotvenej
subsidiárnej pôsobnosti OZ podľa § 1 ods. 4 ZP, žalobca požaduje úroky z omeškania v rozpore so
zákonom. Priznanie úrokov z omeškania sa viaže na právoplatné rozhodnutie súdu.
9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že neexistuje zákonom striktne určený spôsob výpočtu
pravdepodobného zárobku v zmysle § 134 ods. 3 ZP ako podkladu pre výpočet náhrady mzdy. To
pripúšťa aj existenciu prípadných malých odchýlok pri jednotlivých výpočtoch, čo je aj daný prípad
žalobcu a ním uplatnená výška náhrady mzdy je zákonná. Žalovaný poukazuje na to, že príjem zo
závislej činnosti podlieha dani z príjmu a odvodom poistného na sociálne a zdravotné poistenie, čo
znamená, že nie je možné žiadnej fyzickej osobe vyplatiť príjem bez toho, aby zamestnávateľ neodviedol
zákonom ustanovené zrážky. Podľa žalobcu, priemerný zárobok v zmysle § 134 ZP tvoriaci podklad
pre výpočet náhrady mzdy sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu a za zúčtovanú
mzdu zamestnanca sa považuje výška mzdy pred zrazením preddavku na daň a povinné odvody (hrubá
mzda). Preto tvrdenia žalovaného o jeho povinnosti odviesť ustanovené zrážky – preddavok na daň
a poistné sú irelevantné. Náhradu mzdy je žalovaný povinný doplatiť žalobcovi v brutto vyjadrení.
Požadovanie žalobcom úrokov z omeškania – nárok na náhradu mzdy je hmotnoprávnym nárokom,
nie procesnoprávnym, a teda aj jeho splatnosť čo do úrokov z omeškania vyplýva z hmotného práva.
Otázka splatnosti náhrady mzdy je vyriešená rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 460/2017 zo dňa 04.07.2017 : „Zamestnávateľ sa dostáva do omeškania s vyplatením jednotlivých
mesačných náhrad mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru márnym uplynutím výplatného
termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva i to, že nasledujúcim dňom vzniká
zamestnancovi právo na úrok z omeškania z príslušnej sumy náhrady mzdy.

10. Dňa 10.04.2017 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
uzavretá Pracovná zmluva, na základe ktorej vznikol dňa 15.04.2017 pracovný pomer žalobcu
u žalovaného na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce pre žalobcu – odborný referent špecialista
v rámci výkonu práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z.z. a dohodnutým miestom výkonu
práce : oddelenie účtovníctva Centra podpory Prešov, Štúrova 7, Prešov. Dohodou o zmene pracovných
podmienok zo dňa 05.05.2017 došlo s účinnosťou ku dňu 15.05.2017 k zmene dohodnutých pracovných
podmienok u žalobcu s tým, že dohodnutý druh práce sa zmenil na : radca – číslo činnosti podľa
katalógu pracovných činností 01.09.05- Zabezpečovanie správy hnuteľného a nehnuteľného majetku,
nepriemyselného hospodárstva a pomocných služieb (napr. správy budov) a zároveň sa zmenilo miesto
výkonu práce na : Oddelenie nehnuteľností Centra podpory Prešov, miesto výkonu práce prešov.
Rovnako sa zmenila výška a zloženie funkčného platu na 486 eur mesačne. Naposledy bol zmenený
funkčný plat žalobcu s účinnosťou od 01.07.2022 na sumu 934 eur mesačne so zaradením do platovej
triedy 6 a platového stupňa 4.
11. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.07.2019 bol žalobca uznaný za
invalidného ( zo dňa 07.03.2019) z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a bol mu priznaný invalidný dôchodok od 07.03.2019 vo výške
133,90 eur.
12. Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 15 zo dňa 24.11.2021 boli na zabezpečenie úloh
vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 649 zo dňa 14.10.2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na
roky 2021 až 2023 vykonané zmeny v tabuľke zloženia a počtov špecifikovaných subjektov, okrem iných
i na Centre podpory Prešov dňom 01.01.2022 a 01.02.2022. Jednalo sa o zníženie počtu zamestnancov
na špecifikovaných úsekoch a pracovných zaradeniach, na Centre podpory Prešov sa na Oddelení
nehnuteľností jednalo o 3 zamestnancov v pozícii radca ( čl. 65 spisu).
13. Žiadosťou zo dňa 24.01.2022 žiadal žalovaný Odborový zväz polície v SR o prerokovanie skončenia
pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu zrušenia zamestnaneckého
miesta žalobcu v dôsledku organizačnej zmeny a z dôvodu, že žalovaný ako zamestnávateľ nemal
pre žalobcu vhodné voľné pracovné miesto. Odborový orgán prerokoval skončenie pracovného pomeru
výpoveďou dňa 24.01.2022.
14. Zo záznamu z pohovoru so žalobcom zo dňa 27.01.2022 ( čl. 67 spisu) v súvislosti s jeho skončením
pracovného pomeru v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) ZP v spojení s § 63 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu
zrušenia jeho pracovného miesta súd zistil, že tento pohovor sa uskutočnil za účasti riaditeľa Centra
podpory Prešov MV SR, vedúcej oddelenia nehnuteľností B. J. A., D. A. I. K. - vedúcej personálneho
oddelenia, G. N. - odborného referenta špecialistu personálneho oddelenia Centra podpory Prešov, ako
i za účasti zástupcu odborov za Odborový zväz polície v SR kpt. J. C.. Zástupcovia žalovaného ako
zamestnávateľa žalobcu informovali o organizačnej zmene v súvislosti s rozhodnutím ministra vnútra
SR formou organizačného opatrenia č. 15/2021 zo dňa 24.11.2021 o znížení stavu zamestnancov
s účinnosťou od 01.02.2022 a o zrušení zamestnaneckého miesta radcu, platová trieda 06, činnosť
uvedená v nariadení vlády SR č. 341/2004 Z.z. pod č. 01.06.04 na oddelení nehnuteľností Centra
podpory Prešov Ministerstva vnútra SR s miestom výkonu práce Prešov, na ktorom mieste žalobca
vykonáva prácu. Žalobca bol oboznámený, že žalovaný nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať,
nakoľko nemá k dispozícii žiadne voľné vhodné pracovné miesto, ktoré by žalobcovi mohol ponúknuť,
a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnuto ako miesto výkonu práce. Z tohto dôvodu bol žalovaný
nútený so žalobcom skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP alebo dohodou
podľa § 60 ods. 2 ZP z toho istého dôvodu. Ďalej bol žalobca oboznámený podrobne čo mu náleží
mzdovo osobitne pri skončení pracovného pomeru výpoveďou a osobitne pri skončení pracovného
pomeru dohodou. Zároveň bolo žalobcovi oznámené, že v prípade skončenia pracovného pomeru
výpoveďou z dôvodu zrušenia zamestnaneckého miesta žalobcu mu s účinnosťou od 01.02.2022
žalovaný nemôže prideľovať prácu podľa pracovnej náplne a počas plynutia výpovednej doby podľa §
142 ods. 3 ZP, počas prekážky na strane zamestnávateľa žalobcovi prináležal funkčný plat.
Žalobca sa na pohovore vyjadril tak, že pracovný pomer u žalovaného skončí dohodou z dôvodu
nadbytočnosti a pracovný pomer sa skončí dňa 31.01.2022. Následne sa žalobca vyjadril, že pracovný
pomer chcel skončiť výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu nadbytočnosti.

15. Listom zo dňa 31.01.2022 oznámil žalobca žalovanému, že nastupuje od 03.02.2022 na materskú
dovolenku, ktorú skutočnosť vzalo Personálne oddelenie riaditeľa Centra podpory Prešov zo dňa
01.02.2022 na vedomie v trvaní od 03.02.2022 do 01.07.2022 s tým, aby pred skončením rodičovskej
dovolenky oznámil písomne najmenej 1 mesiac vopred predpokladaný deň nástupu do zamestnania.
Listom zo dňa 20.06.2022 oznámil žalobca personálnemu oddeleniu Centra podpory Prešov, že dňa
01.07.2022 končí jeho rodičovská dovolenka, ktorú skutočnosť vzalo riaditeľ Centra podpory Prešov
Personálnym opatrením zo dňa 21.06.2022 na vedomie s tým, že nástup žalobcu do práce je 02.07.2022.
16. Žiadosťou zo dňa 08.03.2022 žiadal žalovaný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava
o udelenie predchádzajúceho súhlasu s výpoveďou z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP
žalobcu, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím z dôvodov totožných ako v Žiadosti špecifikovanej
v bode 13 odôvodnenia tohto rozsudku.
17. Výzvou zo dňa 18.03.2022 žiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava žalobcu na
doplnenie podkladov pre rozhodnutie ohľadne Žiadosti špecifikovanej v bode 16 odôvodnenia tohto
rozsudku, konkrétne aby do 15 dní doručil žalobca Úradu svoje stanovisko ku skončeniu pracovného
pomeru výpoveďou podľa §63 ods. 1 písm. b) ZP, príp. doplnil ďalšie listinné podklady. Žalobcovi bola
výzva so žiadosťou doručená dňa 21.03.2022.
18. Listom zo dňa 22.04.2022 zaslal žalobca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava stanovisko
k Žiadosti žalovaného zo dňa 08.03.2022 s odôvodnením skutkových okolností totožných ako v podanej
žalobe na tunajšom súde.
19. Výzvou zo dňa 02.05.2022 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vyzval žalovaného, aby
sa vyjadril do 10 dní k stanovisku žalobcu k Žiadosti zo dňa 08.03.2022.
20. Listom zo dňa 09.05.2022, doručeným Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava žalovaný
zaslal Úradu doplnenie a vyjadrenie sa ku skutočnostiam tvrdeným žalobcom, konkrétne k D. J. K., B.
F. L., A. D. K. ( čl. 76 spisu).
21. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. BA1/RSK/ZAM/2022/62733 zo
dňa 19.05.2022, právopl. 09.06.2022, bol podľa § 66 ZP udelený predchádzajúci súhlas na skončenie
pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP žalovanému: Ministerstvu vnútra SR –
Centrum podpory Prešov so zamestnancom – žalobcom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím.
22. Výpoveďou č. CPPO-OP-2022/000868-272 zo dňa 01.07.2022 podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP
dal žalovaný žalobcovi Výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že rozhodnutím ministra vnútra
SR formou organizačného opatrenia č. 15/2021 zo dňa 24.11.2021 o znížení stavu zamestnancov
došlo s účinnosťou od 01.02.2022 k organizačným a systemizačným zmenám zloženia a počtu
zamestnaneckých miest na Centre podpory Prešov Ministerstva vnútra SR, na základe čoho sa od
01.02.2022 zrušilo pracovné miesto vo funkcii radca, platová trieda 6, na oddelení nehnuteľností Centra
podpory Prešov MV SR, miesto výkonu práce Prešov, v dôsledku organizačnej zmeny , na ktorom
žalobca vykonával prácu. Výpovedný dôvod je zrušenie zamestnaneckého miesta vo funkcii radca,
platová trieda 6 na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov MV SR v dôsledku organizačnej
zmeny, čím sa žalobca stal nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa formou
Organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 15/2021 zo dňa 24.11.2021 s účinnosťou od 01.02.2022.
Pri osobnom pohovore so žalobcom týkajúcom sa ponuky voľných zamestnaneckým miest na Centre
podpory Prešov MV SR zamestnávateľ nemal žiadne voľné vhodné zamestnanecké miesto, ktoré by
žalobcovi mohol ponúknuť, a to ani na kratší pracovný čas v dohodnutom mieste výkonu práce podľa
§ 63 ods . 2 ZP. Keďže k dohode o skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b)
ZP nedošlo, žalovaný bol nútený ukončiť so žalobcom pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1
písm. b) ZP z dôvodu zrušenia zamestnaneckého miesta v dôsledku organizačnej zmeny na základe
rozhodnutia ministra a z dôvodu, že žalovaný nemal pre žalobcu vhodné voľné zamestnanecké miesto.
Výpovedná doba bola 3 mesačná, pracovný pomer založený Pracovnou zmluvou zo dňa 10.04.2017 sa
mal skončiť uplynutím 3 mesačnej výpovednej doby. Výpoveď bola v zmysle § 74 ZP vopred prerokovaná
dňa 24.01.2022 s Odborovým zväzom polície SR, Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
zo dňa 19.05.2022, právopl. 09.06.2022 bol podľa § 66 ZP udelený predchádzajúci súhlas na skončenie
pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Vo výpovedi zároveň bolo

ustanovenie, že žalobcovi prináleží odstupné 4 funkčné platy. Žalobca predmetnú Výpoveď prevzal
osobne dňa 06.07.2022.
23. Listom zo dňa 03.11.2022 žalobca oznámil žalovanému v zmysle § 79 ods. 1 ZP, že
predmetnú Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 01.07.2022 považuje za neplatnú a trval na tom, aby
ho žalovaný ďalej zamestnával.
24. Listom zo dňa 04.11.2022 oznámil žalovaný žalobcovi, že žalovaný naďalej trvá na Výpovedi,
ktorá bola žalobcovi daná v zmysle vykonaných organizačných opatrení. Žalobca si zásielku neprevzal
v odbernej lehote a žalovanému sa vrátila dňa 08.12.2022.
25. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce ( ďalej len „ZP“), výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 3 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/, nesmie
počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru
na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
Podľa § 62 ods. 1 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Výpovedná doba je rovnaká pred zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je
daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná
doba najmenej tri mesiace.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa
zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 63 ods. 2 písm. a/ ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď
z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred
uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé
plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce.
Podľa § 66 ZP, zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s
predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.
Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na
nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).
Podľa § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca
zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom
Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 14 ods. 7 ZP, zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa
odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 29 ods. 2, 4 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase vzniku práva na náhradu
mzdy (ďalej len "zákon"), ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľova zamestnancov
podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný
plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa§ 30 ods. 3 priznaný
zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Pri poskytovaní platu zamestnancom, na
ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1písm. d), § 96 ods.
3 a 5, § 118 ods.1.
Podľa § 131 ods. 1 ZP, zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného
na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného
zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie,
ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku
preddavku na daň, daňového nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na
dani vrátenie príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej
činnosti.
Podľa § 134 ods. 1 ZP, Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok")
zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety
sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia
odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Podľa § 134 ods. 2 ZP, Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v
ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 134 ods. 3 ZP, Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170
hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa
zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú
by zrejme dosiahol.
Podľa § 134 ods. 4 ZP, Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný
hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov
má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí
priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné,
že žalobca na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.2017 v znení nesk. zmien a dodatkov
bol u žalovaného zamestnaný ako radca – číslo činností podľa katalógu pracovných činností
01.09.05-Zabezpečovanie správy hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku, nepriemyselného
hospodárstva a pomocných služieb (napr. správy budov) s dohodnutým miestom výkonu práce
Oddelenie nehnuteľností Centra podpory Prešov, miesto výkonu práce Prešov . Rovnako nebolo

sporné, že dňa 27.01.2022 žalovaný na osobnom pohovore oznámil žalobcovi nutnosť ukončenia
jeho pracovného pomeru u žalovaného z dôvodu organizačnej zmeny zrušenia jeho pracovnej pozície,
v dôsledku čoho sa tento stal nadbytočným. Rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaný preukázal
Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 15 zo dňa 24.11.2021 v spojení s Prehľadom zmien
v tabuľke zloženia a počtov Centra podpory Prešov ( bod 12 odôvodnenia tohto rozsudku. Je nesporné,
že žalovaný návrh žalovaného na uzavretie Dohody o skončení pracovného pomeru odmietol, z ktorého
dôvodu, žalovaný dal žalobcovi dňa 01.07.2022 v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP Výpoveď z pracovného
pomeru pre nadbytočnosť, s čím žalovaný nesúhlasil a žiadal o prideľovanie práce žalovaným. Rovnako
bolo v konaní nesporným, že žalobca je osobou poberajúcou invalidný dôchodok so zdravotným
postihnutím.
27. Výpoveď či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca je jednostranný prejav vôle, a to
i proti vôli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, prečo právna úprava v § 61, §62 ZP viaže
platnosť výpovede na splnenie stanovených podmienok, v zmysle ktorých je potrebné, aby takýto prejav
bol urobený v písomnej forme, doručený kvalifikovaným spôsobom (§ 38 ZP) s dôvodom skutkovo
vymedzeným tak, aby bolo zrejmé aká konkrétna skutočnosť je dôvodom skončenia pracovného pomeru
zamestnanca, kedy táto skutočnosť nastala, čo je významné pre posúdenie plynutia zákonných lehôt
na uplatnenie dôvodu ( § 63 ods. 3,4 ZP). Ďalším zákonným predpokladom na uplatnenie výpovede
( okrem vymedzených prípadov) je splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2
ZP, resp. nemožnosť ďalšieho zamestnávania dotknutého zamestnanca v mieste výkonu práce, a to
ani na kratší pracovný čas alebo ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú, ponúknutú a pre neho
vhodnú prácu v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce. Vhodnosť ponúkanej práce je potrebné
posudzovať aj s ohľadom na kvalifikačné a zdravotné predpoklady zamestnanca. Táto ponuková
povinnosť nevzniká len pokiaľ zamestnávateľ nedisponuje inou, pre zamestnanca vhodnou prácou podľa
uvedených predpokladov, v dohodnutom mieste výkonu práce. Pre platné uplatnenie výpovede zo strany
zamestnávateľa zákon vyžaduje výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov podľa § 74
ZP za predpokladu pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa, alebo zamestnaneckej rady
alebo zamestnaneckého dôverníka podľa § 233 ZP. Okrem uvedených požiadaviek v prípade, akým
je aj posudzovaná vec, ak je dotknutým zamestnancom zamestnanec so zdravotným postihnutím, je
hmotnoprávnou podmienkou pre danie výpovede zo strany zamestnávateľa pod sankciou neplatnosti
aj predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 ZP. Pokiaľ sú
splnené uvedené formálne náležitosti, je potrebné skúmať existenciu skutkovo vymedzeného dôvodu
výpovede a odôvodnenosť jeho použitia v každom konkrétnom prípade.
28. V prípade výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP je to predovšetkým
Písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o konkrétnej organizačnej zmene, ako
bezprostrednej príčine nadbytočnosti zamestnanca pre zamestnávateľa spočívajúcej v zmene jeho úloh,
technického vybavenia, v znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách. Zároveň platí, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje
zamestnávateľ sám, súd nemôže v tomto smere preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa, súd však
skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce výpovedný dôvod. Dôkazné bremeno v konaní,
v ktorom súd skúma platnosť jednostranného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
zaťažuje zamestnávateľa, ktorý musí preukázať súčasné splnenie všetkých uvedených náležitostí
vyžadovaných zákonom.
29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd splnené formálnoprávne náležitosti pre
uplatnenie Výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi dňa 01.07.2022, určovacia žaloba
o neplatnosť výpovede bola podaná na súd v súlade s s § 77 ZP, bola písomne doručená žalobcovi
dňa 06.07.2022 a bol v nej riadne špecifikovaný dôvod dania výpovede, a to § 63 ods. 1 písm. b)
ZP z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa formou Organizačného
opatrenia ministra vnútra SR č. 15/2021 zo dňa 24.11.2021.
30. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 02.01.2023 . domáhal v lehote podľa § 77 ZP
určenia neplatnosti predmetnej Výpovede z pracovného pomeru doručenej mu dňa 06.07.2022 a
určenia, že pracovný žalobcu u žalovaného v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.2017 naďalej trvá,
ako i zaviazania žalovaného na zaplatenie žalobcovi náhrady mzdy. Dôvody neplatnosti predmetnej
Výpovede preukazoval žalobca tým, že :

a) z Organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 15/2021 zo dňa 24.11.2021 nevyplýva, koľko a aké
pracovné miesta sa majú na Centre podpory Prešov MV SR zrušiť, nie je zrejmé, ako dospel žalovaný
k záveru, že uvedeným Organizačným opatrením sa má zrušiť práve pracovné miesto žalobcu. Súd
však z vykonaného dokazovania mal preukázané, že z predmetného Organizačného opatrenia ministra
vnútra SR vyplýva, že boli vykonané zmeny v tabuľke zloženia a počtov špecifikovaných subjektov,
a to i na Centre podpory Prešov, pričom sa jednalo o zníženie počtu zamestnancov na špecifikovaných
úsekoch a pracovných pozíciách, pričom na Centre podpory Prešov sa na Oddelení nehnuteľností dňom
01.02.2022, na ktorom oddelení bol zaradený i žalobca, znižovali stavy 3 zamestnancov v pozícii radca.
Z tohto dôvodu námietka žalobcu je nedôvodná ( bod 12 odôvodnenia tohto rozsudku).
b) súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s predmetnou Výpoveďou udelený žalobcovi
ako osobe so zdravotným postihnutím v zmysle § 66 ods. 1 ZP bol udelený subjektu odlišnému od
zamestnávateľa žalobcu, tento bol udelený zamestnávateľovi : Ministerstvu vnútra SR – Centrum
podpory Prešov, avšak z Pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.2017 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi
žalobcom ako zamestnancom a Ministerstvom vnútra SR ako zamestnávateľom, Z8rovweň bol tento
súhlas s Výpoveďou udelený nepríslušným úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorá
príslušnom bola určená v zmysle § 13 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona č. 5/2004 Z.z. a podľa § 7
ods. 2 zákona č. 71/1967 Z.z., avšak v danom prípade bolo potrebné miestnu príslušnosť úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny uplatňovať podľa § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z.z.. K tomuto dôvodu
neplatnosti Výpovede mal súd preukázané, že súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s Výpoveďou
danou žalobcovi ako osobe so zdravotným postihnutím v zmysle § 66 ods. 1 ZP bol udelený správne
zamestnávateľovi žalobcu Ministerstvu vnútra SR, ako táto skutočnosť vyplýva z Pracovnej zmluvy zo
dňa 10.04.2017 s prídavkom miesta výkonu práce Centrum podpory Prešov, čo však nemá vplyv na
to, že tento súhlas bol udelený Ministerstvu vnútra SR so sídlom Bratislava, Pribinova 2, pričom tento
súhlas bol udelený i príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, z ktorého dôvodu
je i táto námietka žalobcu nedôvodná.
c) žalovaný si voči žalobcovi nesplnil povinnosť podľa § 66 ods. 2 ZP tým, že mu bezodkladne
neoznámil podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu s Výpoveďou podľa § 66 ods. 2
ZP, čím absentuje súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V tejto súvislosti súd
z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný podal dňa 08.03.2022 na Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu s výpoveďou z pracovného pomeru
žalobcu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP ako občanovi so zdravotným postihnutím. Výzvou zo dňa
18.03.2022 žiadal tento Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava žalobcu na vyjadrenie sa
k uvedenej žiadosti, ktorá mu bola doručená 21.03.2022 a ktorý žalobca listom zo dňa 22.04.2022
reagoval na žiadosť žalovaného a zaslal príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny aj svoje
stanovisko. Až rozhodnutím zo dňa 19.05.2022, právopl. 09.06.2022 bolo Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava rozhodnuté o žiadosti žalovaného tak, že podľa § 66 ZP bol udelený žalovanému
predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou. Z uvedených skutočností
a listinných dôkazov teda mal súd preukázané, že žalobca o žiadosti žalovaného podanej na príslušný
úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.03.2022 podľa § 66 ZP vedomosť mal, keďže mu úradom
práce bola táto žiadosť doručená na vyjadrenie pred udelením predchádzajúceho súhlasu s výpoveďou
a žalobca na ňu aj reagoval, čím mal súd splnené podmienky § 66 ods. 2 ZP.
d) zo strany žalovaného prijatím A. K. bol zámerne na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov
po odchode do dôchodku D. J. K. vytvorený nadstav zamestnancov s totožným druhom práce ako
mal žalobca s cieľom zbaviť sa žalobcu ako nepohodlnej osoby v dôsledku blížiacej sa očakávanej
organizačnej zmeny, čo je konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Nepohodlnosť žalobcu
bola dokumentovaná tým, že od nástupu na Oddelenie nehnuteľností Centra podpory Prešov pociťoval
averziu vedenia B. J. A. voči nemu, čo vykazuje znaky diskriminačného konania, ako i to, že je
synom A. C., voči ktorej B. A. prechováva antipatie, keď v určitom období bola nadriadenou matky
žalobcu. Súd mal preukázané, že D. J. K. bol naposledy zaradený na Oddelení nehnuteľnosti Centra
podpory Prešov MV SR ako radca od 01.05.2015, pričom jeho pracovný pomer skončil odchodom do
dôchodku dohodou dňa 15.09.2021 a na jeho miesto dňa 16.09.2021 bola prijatá B. F. L., ktorá bola
zamestnaná u žalovaného vo funkcii radca na Oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov MV SR
na zastupovanie zamestnanca počas materskej a rodičovskej dovolenky na dobu určitú od 15.04.2018.
A. D. K. bol prijatý do pracovného pomeru na Oddelenie nehnuteľností Centra podpory Prešov MV SR
na funkciu skladník dňa 01.01.2021, dňa 16.09.2021 bol A. K. preradený na základe vlastnej žiadosti
na uvoľnené pracovné miesto po B. L. na Oddelenie nehnuteľností Centra podpory Prešov MV SR na
pracovné miesto Radca na dobu určitú na zastupovanie zamestnanca A. M. D. počas jej rodičovskej
dovolenky. Je nepochybné, že Organizačné opatrenie ministra vnútra č. 15/2021 zo dňa 24.11.2021

nadobudlo účinnosť dňa 01.02.2022, pričom v prípadoch B. L. a A. K. sa nejednalo o novovytvorené
pracovné miesta a nebol vytvorený nadstav zamestnancov s totožným druhom práce ako mal žalobca.
Súd v konaní nemal preukázané, žeby takéto konanie žalovaného ako zamestnávateľa v dôsledku
blížiacej sa očakávanej organizačnej zmeny bolo v rozpore s dobrými mravmi a zároveň ani žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby pre žalovaného bol nepohodlnou osobou v dôsledku správania
sa k nemu B. J. A.. V tomto smere súd tieto tvrdenia vyhodnotil len ako nedôvodné subjektívne pocity
žalobcu ničím nepodložené, a to aj vo vzťahu nepreukázanej diskriminácii žalobcu na pracovisku.
e) predmetná Výpoveď nebola vopred prerokovaná s Odborovým zväzom polície podľa § 74 ZP. Aj túto
námietku žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko ako vyplýva z bodu 13 odôvodnenia tohto
rozsudku, žalovaný žiadosťou zo dňa 24.01.2022 požiadal Odborový zväz polície SR o prerokovania
skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, čo Odborový zväz
polície SR prerokoval dňa 24.01.2022 v zmysle § 74 ZP.
f) v čase, keď bol žalobca na rodičovskej dovolenke sa na Oddelení nehnuteľností Centra podpory
Prešov MV SR uvoľnilo pracovné miesto po E. H., F. G. vykonávajúcej totožný druh práce ako žalobca,
táto sa presunula na personálne oddelenie, avšak toto pracovné miesto nebolo ponúknuté žalobcovi,
ale bolo obsadené úplne novou zamestnankyňou D. H. I. v apríli 2022, čím u predmetnej Výpovedi
danej žalobcovi absentuje príčinná súvislosť s danou Výpoveďou a rozhodnutím zamestnávateľa
o organizačnej zmene. V tejto súvislosti mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca
nastúpil na materskú ( rodičovskú) dovolenku od 03.02.2022 a zotrval na nej do 01.07.2022. Súd mal
taktiež preukázané, že dňa 27.01.2022 sa konal pohovor žalovaného so žalobcom ohľadne skončenia
jeho pracovného pomeru z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta, na ktorom pohovore bol žalobca
oboznámený s tým, že žalovaný nemá pre neho k dispozícii voľné pracovné miesto, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce s tým, že nakoniec sa žalobca vyjadril,
že súhlasí s ukončením pracovného pomeru u žalovaného výpoveďou zamestnávateľa podľa § 63 ods.
1 písm. b) ZP ( bod 14 odôvodnenia tohto rozsudku). Následne dňa 03.02.2022 nastúpil žalobca na
materskú dovolenku. Ako mal ďalej súd preukázané, počas trvania materskej ( rodičovskej) dovolenky
žalobcu. V apríli 2022 sa na Oddelení nehnuteľnosti Centra podpory Prešov MV SR uvoľnilo pracovné
miesto po A. E. H., F. G. na pozícii totožnej ako mal žalobca, pričom na toto uvoľnené pracovné
miesto bola prijatá úplne nová zamestnankyňa D. H. I. v apríli 2022. V konaní bolo preukázané, že
v čase konania Pohovoru ohľadne skončenia pracovného pomeru žalobcu zo dňa 27.01.2022 žalovaný
nemal pre žalobcu vhodné voľné pracovné miesto, z ktorého dôvodu mu žiadne miesto ani nemohol
ponúknuť, pričom však počas trvania jeho rodičovskej dovolenky, kedy ešte nebol skončený pracovný
pomer žalobcu u žalovaného, sa v apríli uvoľnilo pracovné miesto radcu na Oddelení nehnuteľností
Centra podpory Prešov MV SR, ktoré však žalovaný neponúkol žalobcovi ako v tom čase stálemu
zamestnancovi, ale obsadil ho úplne novou zamestnankyňou. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalobcu,
že pri predmetnej Výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 01.07.2022 absentuje príčinná súvislosť medzi
rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene znižovania počtu zamestnancov a obsadzovanie
pracovného miesta úplne novými zamestnancami namiesto toho, aby toto miesto bolo ponúknuté v tom
čase stálemu zamestnancovi – žalobcovi.
g) nesplnenie si ponukovej povinnosti žalovaným v zmysle § 63 ods. 2 ZP vo vzťahu k uvoľnenému
pracovnému miestu po E. H., F. G.. K tejto námietke sa súd vyjadril pri bode 30 písm. f) s tým, že
z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovi počas trvania jeho pracovného pomeru
u žalovaného nebolo ponúknuté voľné vhodné pre neho pracovné miesto radcu. Hmotnoprávnou
podmienkou platnosti výpovede je, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať,
a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce a/alebo zamestnanec
nie je ochotný prejsť na inú, pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré
bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú
prácu ( § 63 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a), b) ZP). Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí
v konaní preukázať zamestnávateľ. Zároveň sa pre splnenie povinnosti tvrdenia na strane žalobcu ako
zamestnanca predpokladá, že zamestnanec označí konkrétne vhodné pracovné miesto, ktoré bolo ku
dňu výpovede v mieste jeho výkonu práce voľné. V prejednávanej veci žalovaný tvrdil, že pre žalobcu
ako osobu zdravotne postihnutú v mieste výkonu práce Centrum podpory Prešov MV SR nedisponoval
v čase prijatia organizačnej zmeny a ku dňu dania výpovede žiadnym vhodným pracovným miestom
v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce. Žalobca poukazoval na to, že v apríli 2022, keď bol
na rodičovskej dovolenke, bola na pracovné miesto totožné s funkciou žalobcu (radca) na Oddelení
nehnuteľností Centra podpory Prešov MV SR prijatá úplne nová zamestnankyňa, čo sa v konečnom
dôsledku potvrdilo vykonaným dokazovaním a túto skutočnosť nespochybnil ani žalovaný. Za daného
stavu mal preto súd preukázané, že žalovaný ku dňu dania výpovede žalobcovi z dôvodu nadbytočnosti

(pohovor ohľadne skončenia pracovného pomeru z 27.01.2022) mal k dispozícii voľné a vhodné
pracovné miesto pre žalobcu, ktoré mu však neponúkol, čím si v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) ZP nesplnil
žalovaný svoju ponukovú povinnosť voči žalobcovi, ktorému bezprostredne po nástupe do zamestnania
po ukončení rodičovskej dovolenky dal dňa 01.07.2025 Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.
1 písm. a) ZP. Ako irelevantné vyhodnotil súd tvrdenia žalovaného, že voľné pracovné miesto v apríli
2022 neponúkol žalobcovi z dôvodu, že už v januári 2022 na osobnom pohovore žalobca pristúpil na
skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť výpoveďou zo strany zamestnávateľa ( v tom čase
nemal žalovaný pre žalobcu voľné pracovné miesto) ako i skutočnosť, že v apríli 2022 už žalovaný mal
„rozbehnuté“ konanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako i na Odborovom zväze polície SR
ohľadne udelenia predbežného súhlasu so skončením pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa §
63 ods. 1 písm. b) ZP. Je potrebné si uvedomiť, že žalobcovi bola zo strany žalovaného daná Výpoveď až
01.07.2022, teda pred daním mu Výpovede žalovaný mal nepochybne voľné a vhodné pracovné miesto
radcu ponúknuť žalobcovi ako stálemu zamestnancovi a nie uzatvárať nový pracovný pomer s úplne
novou zamestnankyňou.
31. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 30 písm. f) a g) odôvodnenia tohto rozsudku súd v zmysle
citovaných zákonných ustanovení vyhodnotil predmetnú Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.
1 písm. b) ZP zo dňa 01.07.2022 danú žalovaným žalobcovi za neplatnú a určil, že pracovný pomer
žalobcu u žalovaného naďalej trvá.
32. Žalobca si podanou žalobou súčasne uplatňoval náhradu mzdy – funkčného platu za obdobie od
03.11.2022 do 30.12.2022 vo výške 1.775,53 eur s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 03.11.2022
oznámil žalovanému v zmysle § 79 ods. 1 ZP, že predmetnú Výpoveď zo dňa 01.07.2022 považuje
za neplatnú a trval naďalej na jeho zamestnávaní žalovaným. Žalobca v konaní preukázal, že žalobca
bol odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z.z., v zmysle ktorého mal na základe Platového dekrétu
zamestnanca zo dňa 06.07.2022 priznaný s účinnosťou od 01.07.2022 funkčný plat 934 eur mesačne.
S ohľadom na uvedené a § 27 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. patril žalobcovi funkčný plat za
november za 20 pracovných dní vo výške 871,70 eur a za december za 21 pracovných dní funkčný
plat vo výške 903,83 eur. Žalobca nedôvodne namietal len výpočet náhrady mzdy za november 2022
( uviedol, že žalobcovi patrí funkčný plat 849,09 eur), za december výšku požadovaného funkčného
platu nenamietal. Keďže žalovaný dostatočným spôsobom neosvedčil správnosť a spôsob výpočtu ním
vyčísleného funkčného platu žalobcu za november 2022, súd sa ohľadne výšky požadovanej náhrady
mzdy stotožnil s výpočtom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu mzdy – funkčný plat vo výške 1.775,53
eur. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania s nevyplatením žalobcovi mzdy za november
a december 2022, v dôsledku čoho mu vznikol nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania
z mesačnej mzdy odo dňa nasledujúceho po dohodnutej splatnosti mesačného funkčného platu do
zaplatenia, v dôsledku čoho súd žalobcovi priznal aj 7% ročný úrok z omeškania zo sumy 871,70 eur
od 11.12.2022 do zaplatenia a 7,5% ročný úrok z omeškania z osumy 903,83 eur od 11.01.2023 do
zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1,2 OZ.
33. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore
neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške 100%. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).