{"guid": "5879f81c-1a28-4e88-97ee-bbfc1dc2acaa:a546ea15-11fa-41eb-89fc-bc62b3a88b7e", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1322201045.1", "spisova_znacka": "B3-64Cpr/4/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-64Cpr/4/2022 z 5. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 5. marca 2025, sp. zn. B3-64Cpr/4/2022, ECLI:SK:MSBA4:2025:1322201045.1", "identifikacne_cislo": "1322201045", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "Mgr. Adam Hradský", "sudca_id": 1167, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adam-hradsky-1167", "datum_vydania": "2025-03-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142.odsek-3", "nazov": "§ 142 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142.odsek-4", "nazov": "§ 142 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/2", "nazov": "zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/2-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/2/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/2/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/2-1991/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-142", "/SK/ZZ/1991/2#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a546ea15-11fa-41eb-89fc-bc62b3a88b7e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1322201045.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1322201045.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1322201045.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB3-64Cpr/4/2022\n1322201045\n05. 03. 2025\nMgr. Adam Hradský\nECLI:SK:MSBA4:2025:1322201045.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobkyne: U..\nG. M., U., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom V. XXXX/XX, X. nad Z., zastúpenej Advokátska kancelária\nJUDr. Henrich Dušek, s.r.o., IČO: 36 740 951, so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, proti žalovanému:\nVšeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, o\nzaplatenie sumy 1 109,04 EUR s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 108,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške\n5 % ročne:\n- zo sumy 236,14 EUR odo dňa 11.05.2021 až do zaplatenia,\n- zo sumy 62,97 EUR odo dňa 11.06.2021 až do zaplatenia,\n- zo sumy 399,72 EUR odo dňa 11.07.2021 až do zaplatenia a\n- zo sumy 409,97 EUR odo dňa 11.08.2021 až do zaplatenia,\na to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne zamieta.\nIII. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Žalobou zo dňa 07.03.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy\n1 109,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 236,20 EUR od 11.05.2021 do\nzaplatenia, zo sumy 62,99 EUR od 11.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 399,72 EUR od 11.07.2021 do\nzaplatenia a zo sumy 410,14 EUR od 11.08.2021 do zaplatenia.\n2. Žalobkyňa v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedla, že\nso žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorila dňa 12.01.2004 pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej\npracovala u žalovaného ako referent registrov I, následne pracovala na viacerých pozíciách, najskôr ako\nreferent, neskôr ako hlavný odborník zdravotnej poisťovne, pričom dňa 29.02.2012 uzatvorili dohodu\no zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej od 10.07.2012 pracovala ako manažér II - vedúca\npobočky VšZP Vranov nad Topľou. Uviedla, že dňa 19.11.2020 vydal žalovaný poverenie, ktorým\npoveril žalobkyňu riadením pobočky Vranov nad Topľou, pričom poverenie bolo účinné od 19.11.2020.\nZ potvrdenia o zamestnaní vyplývalo, že u žalovaného pracovala do 31.07.2021. Žalobkyňa uviedla, že\ndňa 13.04.2021 jej bola doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť\nv dôsledku organizačnej zmeny zo dňa 21.01.2021, ktorou došlo k zrušeniu miesta žalobkyne ku\ndňu 31.01.2021. Uviedla, že dňa 01.05.2021 jej začala plynúť trojmesačná výpovedná doba, pričom\nod 14.04.2021 jej žalovaný neprideľoval prácu, na základe čoho bola podľa § 142 ods. 3 Zákonníka\n\npráce na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, a to až do skončenia pracovného pomeru\n- t.j. do 31.07.2021. Konkrétne žalobkyňa bola od 14.04.2021 do 30.4.2021 na prekážkach v práci\nna strane zamestnávateľa, následne v máji od 1.5.2021 do 25.05.2021 (17,5 dňa) čerpala nariadenú\ndovolenku a na pracovisku žalovaného sa až do skončenia pracovného pomeru už ako zamestnanec\nnezdržiavala a do 31.07.2021 bola na prekážkach na strane zamestnávateľa. Žalobkyňa uviedla, že\npočas prekážok v práci podľa 143 ods. 3 Zákonníka práce mal žalovaný poskytnúť žalobkyni náhradu\nmzdy vo výške 100 % jej priemerného zárobku. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný uzatvoril dňa 17.12.2020\ns Odborovou organizáciou zamestnancov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., so sídlom v Martine,\nP. Mudroňa 33, 036 01 Martin zastúpenou: P.. L. M., predsedom Podnikového výboru Odborového zväzu\npracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. kolektívnu zmluvu na\nrok 2021. V zmysle čl. 15 bodu 6 kolektívnej zmluvy žalovaný ako zamestnávateľ dohodol s odborovou\norganizáciou zníženie náhrady mzdy na 80% priemerného zárobku v prípade vážnych prevádzkových\ndôvodov ako prekážok v práci na strane zamestnávateľa a za prípad vážneho prevádzkového dôvodu\ndohodol aj situáciu, kedy sa zamestnanec v dôsledku organizačnej zmeny stane nadbytočný, jeho\npracovné miesto je zrušené a zamestnávateľ mu nemôže prideľovať prácu. Konkrétne v čl. 15 bode\n6 kolektívnej zmluvy bolo uvedené, že „v súlade s § 142 ods. 4 sa zmluvné strany dohodli, že v\nprípade ak nastanú vážne prevádzkové dôvody, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa,\npri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, a to 80% priemerného zárobku\ndaného zamestnanca. Vážnymi prevádzkovými dôvodmi sú prípady, kedy sa zamestnanec v dôsledku\norganizačnej zmeny stane nadbytočný, jeho pracovné miesto je zrušené a zamestnávateľ mu nemôže\nprideľovať prácu alebo prekážky v práci z dôvodu pandémie ochorenia covid-19.“. Žalobkyňa poukázala\nna to, že kolektívne zmluvy majú prevažne normatívny charakter, a to len vtedy, ak ich obsah nie je\nneplatný z dôvodov podľa § 4 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb., teda nie je v rozpore so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi alebo neupravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva\nvyššieho stupňa. Žalobkyňa mala za to, že ustanovenie čl. 15 bodu 6 kolektívnej zmluvy je neplatné,\nkeďže je v rozpore s právnymi predpismi. Dôvodila to tým, že prekážka v práci musí byť naviazaná na\nobjektívne existujúci dôvod a musí sa týkať väčšiny zamestnancov zamestnávateľa a nie jednotlivca.\nMala za to, že prekážka v práci na strane zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 142 ods. 4\nZákonníka práce je naviazaná na existenciu vážneho prevádzkového dôvodu, avšak tento musí mať\npovahu v pracovnom/výrobnom procese aplikovanom u zamestnávateľa a v konečnom dôsledku musí\nobmedzovať predmet činnosti zamestnávateľa tak, že nie je objektívne možné prideľovať zamestnancom\nprácu. V tejto súvislosti dospela k záveru, že nemožnosť prideľovať žalobkyni prácu dohodnutú v\nzmysle pracovnej zmluvy v dôsledku organizačnej zmeny nie je možné považovať za vážny prevádzkový\ndôvod, keďže samotná činnosť žalovaného nebola zrušením miesta žalobkyne obmedzená. Žalobkyňa\npodotkla, že pojem vážne prevádzkové dôvody nemá legálnu definíciu, avšak výkladom s ohľadom na\n§ 142 ods. 1 Zákonníka práce možno jednoznačne dôvodiť, že ide o taký typ prekážok, ktorý má tzv.\nfyzický charakter - viditeľne, citeľne a merateľne obmedzujú/zastavujú výrobu, činnosti zamestnávateľa.\nŽalobkyňa uviedla, že v zmysle aplikačnej praxe sa za vážny prevádzkový dôvod považuje taký\ndôvod, ktorý bráni činnosti celej prevádzky zamestnávateľa a v dôsledku toho aj prideľovaniu práce\nzamestnancovi. Ide o nástroj, ktorým sa dočasne rieši nemožnosť prideľovania práce z vážnych dôvodov,\nza dočasnosť nemožno považovať stav trvajúci viac ako tri mesiace, tak ako to bolo v prípade žalobkyne.\nŽalobkyňa mala za to, že organizačná zmena nespĺňa atribúty vážneho prevádzkového dôvodu, a teda\nžalovaný ako zamestnávateľ nebol oprávnený s odborovou organizáciou dohodnúť zníženie náhrady\nmzdy na výšku 80 % priemerného zárobku zamestnanca. Žalobkyňa uviedla, že § 142 ods. 3 Zákonníka\npráce upravuje typy prekážok v práci, ktoré nie sú naviazané na existenciu vážnych prevádzkových\ndôvodov, ale sú prekážkou v práci na strane zamestnávateľa, ktorá z objektívnych dôvodov, bez vplyvu\nzo strany zamestnanca, bráni v istom časovom okamihu plniť mu povinnosti vyplývajúce im z pracovného\npomeru. Ide o typy prekážok v práci, ktoré sú predvídané, resp. u ktorých tento aspekt nie je podstatný\nna rozdiel od prekážok v zmysle § 142 ods. 4 Zákonníka práce, kde je vážny prevádzkový dôvod\nzamestnávateľovi známy až operatívne. Zamestnávateľ môže uplatňovať prekážku v práci podľa § 142\nods.3 Zákonníka práce aj v prípade, ak jeho činnosť obmedzená nie je, t.j. funguje v bežnom režime,\nale vzhľadom na osobu konkrétneho zamestnanca nie je objektívne možné prideľovanie práce. Pod\nustanovenie § 142 ods. 3 Zákonníka práce možno zaradiť práve prípady, kedy sa zamestnancovi zrušilo\npracovné miesto, plynie výpovedná doba a zamestnávateľ mu až do jej uplynutia nevie prideľovať prácu.\nŽalobkyňa uviedla, že ustanovenie § 142 ods. 3 Zákonníka práce v súvislosti s existenciou prekážky\nna strane zamestnávateľa mu ukladá povinnosť poskytnúť zamestnancovi dotknutému touto prekážkou\nnáhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Ide o kogentné ustanovenie Zákonníka práce, ktoré\nnie je možné meniť ani dohodou zmluvných strán a už vôbec nie dohodou zástupcov zamestnancov\n\na zamestnávateľa, nakoľko toto ustanovenie zástupcom zamestnancov takúto kompetenciu ani len\nnezveruje. Žalobkyňa poukázala na § 17 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť právneho\núkonu nemôže byť na ujmu, ak si túto neplatnosť zamestnanec nespôsobil sám, pričom ak vznikne\nzamestnancovi v dôsledku neplatného úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. Žalobkyňa\nzdôraznila, že neplatnosť kolektívnej zmluvy nezavinila žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že jej v dôsledku\nprekážok na strane zamestnávateľa mala byť v rozhodnom období poskytnutá náhrada mzdy vo výške\n100 % jej priemerného zárobku. Konkrétne v mesiaci apríl bola 97,5 hodín na prekážkach, na základe\nčoho jej náhrada mzdy mala predstavovať sumu 1 180,98 EUR, pričom jej bolo vyplatená len v sume\n944,78 EUR. V mesiaci máj 2021 bola na prekážkach 26 hodín, preto jej mala byť poskytnutá náhrada\nmzdy v sume 314,93 EUR, pričom jej žalovaný vyplatil len sumu 251,94 EUR. V mesiaci jún 2021 bola na\nprekážkach celkovo 165 hodín, na základe čoho jej mala byť poskytnutá náhrada mzdy v sume 1 998,58\nEUR, avšak žalovaný jej vyplatil len sumu 1 598,86 EUR. V mesiaci júl 2021 bola na prekážkach v práci\ncelkovo 157,5 hodín, preto jej mala byť poskytnutá náhrada mzdy v sume 2 050,70 EUR, pričom žalovaný\njej vyplatil len sumu 1 640,56 EUR. Celkový rozdiel medzi náhradou mzdy, ktorá mala byť žalobkyni\nposkytnutá, a ktorá jej bola skutočne vyplatená žalovaný predstavoval sumu 1 109,04 EUR. Žalobkyňa\nadresovala žalovanému dňa 21.05.2021 aj predžalobnú výzvu, ktorou ho vyzvala na doplatenie 20 % jej\npriemerného zárobku. Žalobkyňa si taktiež uplatnila aj nárok na úroky z omeškania. Mzda bola splatná\nvždy najneskôr k 10. dňu v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa\nmzda alebo náhrada mzdy platí.\n3. Žalobkyňa na preukázanie skutkových tvrdení navrhla vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to:\npracovnú zmluvu, dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 12.11.2004, dohodu o zmene pracovnej\nzmluvy, pracovnú náplň, poverenie, výpoveď z pracovného pomeru, predžalobnú výzvu, výplatné pásky,\npotvrdenie o zamestnaní a kolektívne zmluvy na rok 2020 až 2023.\nII.\n4. Žalovaný v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedol,\nže rozhodnutím jediného akcionára zo dňa 21.10.2020 schválilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky ako jediný akcionár žalovaného novú organizačnú štruktúru žalovaného s účinnosťou od\n01.11.2020 a následne v súlade s týmto rozhodnutím rozhodlo predstavenstvo žalovaného dňa\n21.01.2021 o organizačných zmenách. V dôsledku organizačnej zmeny udelil najskôr žalobkyni dňa\n19.11.2020 poverenie na riadenie pobočky Vranov nad Topľou, aby mohla žalobkyňa vystupovať za\nžalovaného voči tretím osobám. Rovnaké poverenie bolo udelené aj iným zamestnancom na pracovnej\npozícii manažér II. - vedúci pobočky, ktorých pracovných miest sa týkala organizačná zmena. Prijatou\norganizačnou zmenou zo dňa 21.01.2021 došlo k zrušeniu pracovných miest manažér II vo všetkých\norganizačných útvaroch tímov registra, a preto nemal žalovaný od 01.02.2021 možnosť žalobkyňu\nďalej zamestnávať na pracovnom mieste podľa jej pracovnej zmluvy. Žalovaný v rámci dania výpovede\nponúkol žalobkyni aj inú vhodnú prácu, ktorú žalobkyňa neprijala, a preto jej dal dňa 13.04.2021 výpoveď\npodľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný uviedol, že výpovedná doba bola tri mesiace a\nzačala plynúť 01.05.2021 a uplynula dňa 31.07.2021. Žalovaný uviedol, že podľa § 142 Zákonníka práce\nbola do uplynutia výpovednej doby na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa a patrila jej náhrada\nmzdy. Zároveň jej žalovaný vyplatil odstupné v sume trojnásobku priemerného mesačného zárobku.\nŽalovaný uviedol, že dňa 17.12.2020 uzatvoril s odborovým orgánom - Podnikový výbor odborového\nzväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. kolektívnu\nzmluvu na rok 2021. Podľa čl. 15 ods. 6 kolektívnej zmluvy v spojení s § 142 ods. 4 Zákonníka práce\nsa dohodli, že v prípade, ak nastanú vážne prevádzkové dôvody, pôjde o prekážku v práci na strane\nzamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, a to 80%\npriemerného zárobku daného zamestnanca. Za vážne prevádzkové dôvody považovali prípady, kedy\nsa zamestnanec v dôsledku organizačnej zmeny stane nadbytočný, jeho pracovné miesto je zrušené\na zamestnávateľ mu nemôže prideľovať prácu alebo prekážky v práci z dôvodu pandémie ochorenia\ncovid-19. Vzhľadom na uvedené poskytol žalovaný žalobkyni náhradu mzdy len vo výške 80 % jej\npriemerného zárobku. Žalovaný uviedol, že § 142 ods. 1 a 2 Zákonníka práce definuje výšku náhrady\nmzdy pri taxatívne určených prekážkach na strane zamestnávateľa. Následne § 142 ods. 3 Zákonníka\npráce platí iba v tom prípade, ak nenastal prípad uvedený v ods. 4, teda pokiaľ nevznikne dohoda medzi\nzamestnávateľom a zástupcom zamestnancov, ktorou sa vymedzia konkrétne prevádzkové dôvody,\nkedy sa poskytuje náhrada mzdy najmenej vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy. Žalovaný\nuviedol, že Zákonník práce dáva zamestnávateľovi možnosť vymedziť vážne prevádzkové dôvody a s\npríslušným odborovým orgánom uzavrieť písomnú dohodu o poskytnutí najmenej 60 % priemerného\n\nzárobku dotknutým zamestnancom počas doby vymedzenej v tejto dohode. Uviedol, že Zákonník\npráce výslovne neurčuje, aké sú prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať\nzamestnancovi prácu. Žalovaný uviedol, že rozhodnutím o nadbytočnosti zanikli pracovné úlohy\nžalobkyne u žalovaného, a teda nevznikla potreba ich vykonávania inými zamestnancami žalovaného.\nVzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že predmetný článok kolektívnej zmluvy nie je neplatný.\n5. Žalovaný na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to:\nvyjadrenie žalovaného v konaní B3-63Cpr 22/2021 a rozsudok MS BA IV sp. zn. B3-21Cpr 7/2023-113\nzo dňa 25.10.2024.\nIII.\n6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal stranami sporu navrhnuté listinné\ndôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení dole uvedeného skutkového stavu rozhodného pre\nprávne posúdenie veci.\n7. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 12.01.2004 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol založený\npracovný pomer žalobkyne ako zamestnankyne u žalovaného ako zamestnávateľa, pričom v zmysle\ndohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2012 žalobkyňa vykonávala prácu manažér II vo funkcii\nvedúcej pobočky žalovaného Vranov nad Topľou.\n8. Žalovaný dňa 13.04.2021 dal žalobkyni výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce, keď rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ako jediného akcionára zo\ndňa 21.10.2020 bola schválená nová organizačná štruktúra žalovaného účinná od 01.11.2020, v\nnadväznosti na čo predstavenstvo žalovaného dňa 21.01.2021 rozhodlo uznesením č. uzn. č. 20-1/2021\no organizačnej zmene, v dôsledku ktorej došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne ku dňu\n31.01.2021, na základe čoho od 01.02.2021 nemal žalovaný možnosť žalobkyni prideľovať prácu podľa\npracovnej zmluvy.\n9. Žalobkynizačala dňa 01.05.2021 plynúť výpovedná doba, pričom márne uplynula dňa 31.07.2021,\nkedy mal zároveň v zmysle danej výpovede skončiť jej pracovný pomer.\n10. Z článku 15 bodu 6 kolektívnej zmluvy uzatvorenej na rok 2021 medzi žalovaným a príslušnou\nodborovou organizáciou žalovaného vyplývala dohoda podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, že v prípade\nak nastanú vážne prevádzkové dôvody, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej\npatrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, pričom vážnymi\nprevádzkovými dôvodmi sa rozumeli prípady, kedy sa zamestnanec v dôsledku organizačnej zmeny\nstane nadbytočným, jeho pracovné miesto je zrušené a žalovaný mu nemôže prideľovať prácu alebo\nprekážky v práci z dôvodu pandémie ochorenia covid-19.\n11. Z výplatných pások vyplývalo, že v mesiaci apríl 2021 bola žalobkyňa na prekážkach v práci v počte\n97,50 hodín, za čo jej žalovaný priznal náhradu mzdy v sume 944,84 EUR, v mesiaci máj 2021 bola\nžalobkyňa na prekážkach v práci v počte 26 hodín, za čo jej žalovaný priznal náhradu mzdy 251,96 EUR,\nv mesiaci jún 2021 bola žalobkyňa na prekážkach v práci v počte 165 hodín, za čo jej žalovaný priznal\nnáhradu mzdy v sume 1 598,96 EUR a v mesiaci júl 2021 bola žalobkyňa na prekážkach v práci v počte\n157,50 hodín, za čo jej žalovaný priznal náhradu mzdy v sume 1 640,73 EUR. Vo všetkých uvedených\nprípadoch priznal žalovaný žalobkyni náhradu mzdy vo výške 80 % jej priemerného zárobku, tak ako\nto vyplývalo z kolektívnej zmluvy. Priemerný hodinový zárobok pre výpočet náhrady mzdy za mesiace\napríl až jún 2021 predstavoval sumu 12,1126 EUR a za mesiac júl 2021 sumu 13,0203 EUR.\n12. Žalobkyňa listom zo dňa 21.05.2021 vyzvala žalovaného na doplatenie zvyšnej časti náhrady\nmzdy z dôvodu, že organizačnú zmenu a nadbytočnosť žalobkyne nemožno považovať za vážny\nprevádzkový dôvod, na základe čoho nebol žalovaný oprávnený s odborovou organizáciou dohodnúť\nzníženie náhrady mzdy na výšku 80 % priemerného zárobku zamestnanca.\nIV.\n13. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Zákonníka práce upravujúce\nprekážky v práci na strane zamestnávateľa (§ 142), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 2/1991 Zb.\nupravujúce neplatnosť kolektívnej zmluvy.\n\n14. Prekážka v práci na strane zamestnávateľa nastáva vtedy, ak zamestnávateľ nemôže plniť\nsvoju základnú povinnosť - t.j. prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, na čo\nnadväzuje nemožnosť zamestnanca prácu dohodnutú v pracovnej zmluve vykonávať. Zákonník práce v\nustanoveniach § 142 ods. 1 až 3 rozlišuje tri základné druhy prekážok v práci na strane zamestnávateľa,\na to podľa dôvodu, ktorý bráni zamestnávateľovi prideľovať prácu, resp. pre ktorý zamestnanec nemôže\nsvoju prácu vykonávať. Prvý druh prekážok v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 1) spočíva\nv dôvodoch majúcich pôvod v prechodnom nedostatku spôsobenom poruchou na strojovom zariadení,\ndodávke surovín alebo pohonnej sily alebo chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými\nprevádzkovými príčinami (ide o tzv. prestoje). Možno konštatovať, že ide o náhlu, nepredvídateľnú a\nprechodnú situáciu (prechodný nedostatok), teda o situáciu, ktorú zamestnávateľ neplánoval. Tento druh\nprekážky v práci na strane zamestnávateľa však nenastane, ak zamestnanec súhlasí s preradením na\ninú prácu.\n15. Druhý druh prekážok v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 2) pramení v nepriaznivých\npoveternostných vplyvoch. Ide o také poveternostné vplyvy alebo živelné udalosti, ktoré znemožňujú\nvýkon práce, pričom v takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy najmenej vo výške 50 %\njeho priemerného zárobku.\n16. Tretí druh prekážok v práci na strane zamestnávateľa pramení v dôvodoch, ktoré nemožno\nsubsumovať ani pod prvý a ani pod druhý druh prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Ide o tzv.\niné prekážky v práci na strane zamestnávateľa, ktoré nie sú nepredvídateľné, resp. u ktorých tento\naspekt nie je podstatný. Medzi takéto iné prekážky možno zaradiť prípady, keď zamestnávateľ počas\nvýpovednej doby úmyselne nepridelil prácu alebo po návrate zamestnanca do zamestnania podľa §\n157 Zákonníka práce nevie zamestnávateľ zaradiť takéhoto zamestnanca na tú istú prácu a na to isté\npracovné miesto alebo aj prípad, keď účinnosť organizačnej zmeny nastane skôr, ako uplynie výpovedná\ndoba zamestnanca, ktorý z tohto dôvodu dostal výpoveď.\n17. Zákonník práce však v ustanovení § 142 ods. 4 oprávňuje, aby zamestnávateľ na základe písomnej\ndohody so zástupcami zamestnancov vymedzil vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ\nnemôže zamestnancovi prideľovať prácu, a pri ktorých nemusí zamestnancovi poskytovať náhradu\nmzdy vo výške 100 % jeho priemerného zárobku, najmenej však vo výške 60 %. Hoci Zákonník\npráce bližšie nešpecifikuje, čo možno rozumieť pod vážnymi prevádzkovými dôvodmi, jazykovým\nvýkladom však možno dospieť k záveru, že takéto dôvody sa musia týkať prevádzkovej činnosti\nzamestnávateľa, teda musí ísť o také dôvody, ktoré prevádzkovej činnosti zamestnávateľa bránia a\nmusí ísť o dôvody vážne, teda nie bežné. Prevádzkovou činnosťou treba rozumieť plnenie úloh alebo\nčinnosti zamestnávateľa, ktoré súvisia najmä so zaistením výroby alebo poskytovaním služieb alebo\nobdobnej činnosti, ktorú zamestnávateľ vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. A\nteda existencia vážnych prevádzkových dôvodov je daná vtedy, keď by bola znemožnená, narušená\nalebo vážne ohrozená riadna prevádzka zamestnávateľa. Vo svojej podstate ustanovenie § 142 ods. 4\nZákonníka práce poskytuje zamestnávateľovi nástroj na dočasné riešenie nemožnosti prideľovať prácu\nz vážnych dôvodov prameniacich v prevádzkovej činnosti po predchádzajúcom písomnom súhlase\nzástupcov zamestnancov. Ako príklad vážnych prevádzkových dôvodov možno uviesť výrazný pokles\nobjednávok zamestnávateľa, ktorý spôsobí nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie jeho\nďalšej činnosti.\n18. V danom prípade bolo medzi stranami sporu nesporné a zároveň bolo aj preukázané, že žalovaný\nso zástupcami zamestnancov uzatvoril podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce písomnú dohodu v\nrámci kolektívnej zmluvy na rok 2021, ktorou vymedzil vážny prevádzkový dôvod, ktorý keď nastal,\npatrila zamestnancovi náhrada mzdy len vo výške 80 % jeho priemerného zárobku. Za takýto vážny\nprevádzkový dôvod považoval nadbytočnosť zamestnanca v dôsledku organizačnej zmeny.\n19. Súd bol toho názoru, že nadbytočnosť zamestnanca ako dôsledok organizačnej zmeny nemožno\npovažovať za vážny prevádzkový dôvod, teda za takú skutočnosť, ktorá by sama o sebe bez ďalších\nskutočností predstavovala prekážku v práci na strane zamestnávateľa, navyše majúcu pôvod v\nprevádzkovej činnosti. Tu si bolo potrebné uvedomiť, že nadbytočnosť zamestnanca vzniká výlučne\nlen v dôsledku faktického rozhodnutia zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo\no znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných\n\nzmenách (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), pričom Zákonník práce s takouto skutočnosťou\nspája možnosť skončenia pracovného pomeru toho zamestnanca, ktorý sa v dôsledku organizačnej\nzmeny stal nadbytočný, čo zároveň predstavuje jediný logický dôsledok nadbytočnosti zamestnanca. A\nteda vymedzenie nadbytočnosti zamestnanca (v dôsledku organizačnej zmeny) ako prekážky v práci\nna strane zamestnávateľa samo o sebe nedáva nie len právnu, ale ani hospodársku logiku zo strany\nzamestnávateľa, nevnímajúc, že takáto skutočnosť zároveň nepredstavuje ani len vážny prevádzkový\ndôvod. Ak totiž cieľom organizačnej zmeny, ktorej dôsledkom sa stal zamestnanec nadbytočným,\nmalo byť znižovanie nákladov zamestnávateľa, resp. zníženia stavu zamestnancov, vymedzenie tejto\nskutočnosti len ako prekážky v práci na strane zamestnávateľa s povinnosťou uhrádzať nadbytočnému\nzamestnancovi náhradu mzdy, hoci len v sume 80 % jeho priemerného zárobku, je v rozpore so zmyslom\na účelom takejto organizačnej zmeny. Zároveň súd musel poznamenať, že v prípade nadbytočnosti\nzamestnanca možno hovoriť o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa len v tom prípade, ak mu\nzamestnávateľ zároveň nemôže prideľovať prácu, teda v takom prípade, keď účinnosť organizačnej\nzmeny nastane skôr, než skončí pracovný pomer zamestnanca, ktorý sa v dôsledku tejto organizačnej\nzmeny stal nadbytočným. Totiž až účinnosťou organizačnej zmeny nastane ten stav, kedy nadbytočnému\nzamestnancovi nemožno prideľovať prácu, keďže jeho pracovné miesto bolo už účinne zrušené. Navyše\nako súd už vyššie spomenul, takúto skutočnosť súdna prax považuje len za tzv. iné prekážky na strane\nzamestnávateľa, teda nie prekážky, ktoré by mali pôvod v prevádzkovej činnosti zamestnávateľa a vo\nvzťahu ktorým by bola umožnená písomná dohoda zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov podľa\n§ 142 ods. 4 Zákonníka práce.\n20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol dospieť k inému záveru než tomu, že písomná dohoda\nmedzi žalovaným a odborovou organizáciou žalovaného obsiahnutá v čl. 15 bodu 6 kolektívnej zmluvy\nje v rozpore s § 142 ods. 4 Zákonníka práce, keď nimi vymedzený dôvod prekážky v práci na strane\nžalovaného nemožno považovať za vážny prevádzkový dôvod, na základe čoho súd konštatoval\nneplatnosť čl. 15 bodu 6 kolektívnej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991. Zb., a teda\nžalovaný bol povinný za mesiace apríl až júl 2021 poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy v sume 100 % jej\npriemerného zárobku podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce.\n21. Na základe uvedeného bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni za mesiac apríl 2021 náhradu mzdy\nv sume 1 180,98 EUR, za máj 2021 v sume 314,93 EUR, za jún 2021 v sume 1 998,58 EUR a za júl\n2021 v sume 2 050,70 EUR. Z vykonaného dokazovania však mal súd preukázané, že za mesiac apríl\n2021 zaplatil žalovaný žalobkyni náhradu mzdy v sume 944,84 EUR, za mesiac máj 2021 v sume 251,96\nEUR, za mesiac jún 2021 v sume 1 598,96 EUR a za mesiac júl 2021 v sume 1 640,73 EUR.\n22. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nevyplatenej časti náhrady mzdy vo\nvýške 20 % žalobkyni za vyššie uvedené mesiace, a to konkrétne za mesiac apríl 2021 v sume 236,14\nEUR (hoci žalobkyňa žiadala 236,20 EUR), za mesiac máj 2021 v sume 62,97 EUR (hoci žalobkyňa\nžiadala 62,99 EUR), za mesiac jún 2021 v sume 399,72 EUR (hoci rozdiel medzi tým, čo mal žalovaný\nžalobkyni zaplatiť a čo zaplatil predstavoval sumu 400,58 EUR, avšak súd nemohol ísť nad rámec\npožadovanej sumy) a za mesiac júl 2021 v sume 409,97 EUR (hoci žalobkyňa žiadala 410,14 EUR),\na teda súd zavial žalovaného na zaplatenie sumy 1 108,80 EUR s tým, že vo zvyšnej časti (t.j. v časti\no zaplatenie 0,24 EUR) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd podotkol, že náhrada mzdy podľa §\n142 ods. 3 Zákonníka práce sa vždy priznáva v hrubom (brutto), preto túto skutočnosť nebolo potrebné\nprenášať do výrokovej časti rozsudku.\n23. Súd zároveň v zmysle ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Cdo/51/2017 zo dňa 28.11.2018, rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn.\n2CoPr/5/2019 zo dňa 30.09.2020, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n460/2017 zo dňa 04.07.2017) priznal žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z priznaných\nsúm, a to odo dňa nasledujúcom po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň najneskoršej splatnosti mzdy - t.j.\nnajneskôr v 10. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.\n24. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní, a žalobkyni\nako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu, keďže\nneúspech žalobkyne spočíval len v nepatrnej a zanedbateľnej časti uplatneného nároku.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa\ndoručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §\n362 C.s.p.).\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania (§ 364 C.s.p.).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať\nnávrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:42871f18-a9ec-44f1-99da-308fac715495", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.460.2017.1"}, {"guid": "e6f58949-1f4a-41b4-8493-9f3554e18d52:df5050a8-e49a-4b7b-af85-b5378a357f24", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7216219938.1", "spisova_znacka": "2CoPr/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoPr/5/2019 z 3. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-06-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7216219938.1"}], "citovane_v": []}