{"guid": "95f3f264-73d9-42f8-9fa5-cbc2582be397:a0713579-2769-4bbb-bd42-ceaa61dfb917", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1322200889.7", "spisova_znacka": "B3-12Cpr/3/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-12Cpr/3/2022 z 14. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 14. marca 2025, sp. zn. B3-12Cpr/3/2022, ECLI:SK:MSBA4:2025:1322200889.7", "identifikacne_cislo": "1322200889", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "Mgr. Marián Miškolci", "sudca_id": 1172, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-miskolci-1172", "datum_vydania": "2025-03-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-6", "nazov": "§ 62 ods. 6 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-7", "nazov": "§ 62 ods. 7 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-8", "nazov": "§ 62 ods. 8 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-102", "nazov": "§ 102 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-102", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-102"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-109.odsek-3", "nazov": "§ 109 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-109.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-111", "nazov": "§ 111 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-111", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-113", "nazov": "§ 113 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-113", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-113"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134", "nazov": "§ 134 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-134", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-179", "nazov": "§ 179 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-179", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-179"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-186", "nazov": "§ 186 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-186", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-186"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-187", "nazov": "§ 187 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-187", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-187"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "nazov": "§ 580 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-580"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-581", "nazov": "§ 581 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-581", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-581"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-59", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-60", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-61", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-62", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-101", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-102", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-109", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-111", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-113", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-134", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-179", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-186", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-187", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-188", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-580", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-581", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-151", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0713579-2769-4bbb-bd42-ceaa61dfb917", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1322200889.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1322200889.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1322200889.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB3-12Cpr/3/2022\n1322200889\n14. 03. 2025\nMgr. Marián Miškolci\nECLI:SK:MSBA4:2025:1322200889.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: Ing. Častulík, s.r.o.,\nsídlo: Ľubovníková 24, 841 07 Bratislava, IČO: 35 758 619, proti žalovanému: Dominik Baláž, dátum\nnarodenia: 07.11.2000, bytom: Veľké Leváre 1148, 908 73 Veľké Leváre, zastúpený: JUDr. Ľubica\nSopková, advokátka, sídlo: Pribinova 3, 901 01 Malacky, o zaplatenie 1 601 Eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 471,46 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.\nIII. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,10 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na\nzaplatenie sumy 1 601 Eur spolu s trovami konania.\n2. Žalobca uviedol, že dňa 01.06.2020 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená pracovná zmluva,\nv ktorej bolo v odseku VIII bod 2 dohodnuté právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu od zamestnanca\nv zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce. Žalovaný osobne doručil žalobcovi svoju výpoveď dňa 30.07.2021\na od 30.07.2021 sa do práce nedostavil. Pracovný pomer podľa pracovnej zmluvy a podľa Zákonníka\npráce skončil uplynutím výpovednej doby dňa 30.09.2021. Žalobca žiada o úhradu peňažnej náhrady\nv sume 1 601 Eur, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby počas\nktorej žalovaný nezotrval u žalobcu.\n3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a zároveň v zmysle § 147 ods. 2 CSP ako kompenzačnú námietku\nžiadal započítať sumu 1 129,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.12.2021\ndo zaplatenia a priznať trovy konania.\n4. Žalovaný uviedol, že od počiatku vzájomných rokovaní o spôsobe skončenia pracovného pomeru\nžalovaný prejavil jednoznačne vôľu ukončiť pracovný pomer dohodou, a to dňom 06.08.2021.\nS uvedeným dňom žalobca nesúhlasil a povedal žalovanému, aby žiadosť o skončenie pracovného\npomeru prepísal na výpoveď a toto bude akceptovať. Žalovaný tak urobil a výpoveď na druhý deň, t.j.\n30.07.2021 predložil žalobcovi s tým, že očakával jej akceptáciu. Pri vzájomnom rokovaní o skočení\njeho pracovného pomeru mu nebolo zo strany žalobcu žiadnym spôsobom oznámené, že žalobca\ntrvá na tom, aby zamestnanec pokračoval v ďalšom výkone svojej práce počas plynutia výpovednej\ndoby, v opačnom prípade že si bude uplatňovať peňažnú náhradu v zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka\npráce. V zmysle výplatného lístka za jún 2021 mal žalovaný nárok na 16 dní dovolenky, z čoho\nmožno vyvodiť, že zvyšok nevyčerpanej dovolenky i po odpočítaní neodpracovanej časti roka u tohto\n\nzamestnávateľa mal vyčerpať do skončenia pracovného pomeru, t.j. do 08.08.2021. V písomnosti zo\ndňa 30.07.2021 nazvanej výpoveď je ručne dopísané, že pracovný pomer končí uplynutím výpovednej\ndoby podľa Zákonníka práce, t.j. dňa 30.09.2021. O tejto skutočnosti však nemal žiadnu vedomosť, lebo\nvýpoveď s takýmto ručne dopísaným dodatkom mu žalobca neodovzdal a výpoveď ani nepotvrdil svojim\npodpisom. Vyhotovenie takejto výpovede s dopísaným dodatkom o pokračovaní pracovného pomeru\nnie je totožné s výpoveďou, ktorú žalovaný predložil žalobcovi dňa 30.07.2021. Žalovaný namietol\nvýšku náhrady uplatnenej žalobcom ako nesprávnu. Dňa 29.07.2021 mu doručil v písomnej forme návrh\nna uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 06.08.2021, ktorú od neho ale žalobca\nodmietol prevziať. Žalovaný mal záujem pracovať pre žalobcu iba do dňa 08.08.2021, čo je aj vyslovene\nv jeho výpovedi zo dňa 30.07.2021. Ak by mu bolo známe, že žalobca jeho návrh dohody o skončení\npracovného pomeru ku dňu 08.08.2021 neakceptoval, ale návrh dohody považuje skutočne za výpoveď\ns výpovednou dobou dva mesiace, žalovaný by sa podľa toho zariadil a na skončení pracovného\npomeru by netrval. Ak by žalovaný vedel, že žalobca bude od neho požadovať peňažnú náhradu, tak\nby pre žalobcu odpracoval zvyšok výpovednej doby, resp. by netrval na skončení pracovného pomeru.\nŽalovaný opakovane upozornil žalobcu na skutočnosť, že v rozpore so zákonom a pracovnou zmluvou\nmu žalobca dlhodobo nevyplácal celú pohyblivú zložku mzdy vo výške 283 Eur mesačne brutto, ale\ntúto v jednotlivých mesiacoch čiastočne krátil. Takéto krátenie sa uskutočnilo v roku 2020 za mesiace\noktóber v sume 270 Eur, november v sume 70 Eur a december v sume 64,05 Eur, a v roku 2021 za\nmesiace január v sume 72 Eur, február v sume 150 Eur, marec v sume 72 Eur, apríl v sume 72 Eur, máj\nv sume 72 Eur, jún v sume 4,49 Eur a júl v sume 283 Eur, t.j. spolu 1 129,54 Eur. Nárok žalovaného na\nuvedené odmeny vyplýval z platobného dekrétu.\n5. Žalobca v replike uviedol, že medzi spornými stranami nedošlo k uzatvoreniu dohody o skončení\npracovného pomeru. Žalobca naopak v okamihu, kedy žalovaný opúšťal priestory firmy jasne\na zrozumiteľne vyzval žalovaného, aby sa vrátil na pracovisko a venoval sa plneniu pracovných\núloh s tým, že pracovný pomer žalovaného napriek doručenej výpovedi stále trvá. Žalovaný uvedenú\nvýzvu počul, sám na ňu aj reagoval a následne opustil priestory firmy a viac sa nevrátil. Nie\nje pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že zvyšok dovolenky mal žalovaný vyčerpať do 08.08.2021.\nNevyčerpaná dovolenka bola žalovanému krátená z dôvodu neospravedlnenej absencie o jeden deň\nza každú neodpracovanú zmenu (pracovný deň). Žalovanému bolo žalobcom v čase doručenia žiadosti\no skončenie pracovného pomeru dohodou oznámené, že žalobca s dátumom skončenia dňa 06.08.2021\nnesúhlasí s tým, že v prípade doručenia výpovede žalovaným žalobca trval na dodržaní dvojmesačnej\nvýpovednej doby v súlade so Zákonníkom práce. Žalovaný uviedol, že od 09.08.2021 má dohodnutú\nprácu inde a preto do práce u žalobcu už nenastúpi, na čo bol žalobcom upovedomený o následkoch\ntakéhoto nedostavenia sa. Tvrdenie žalovaného, že text na výpovedi bol žalobcom dopísaný dodatočne,\nnie je pravdivé, rovnako ako nie je pravdivé, že text by mal byť dopísaný len na jednom vyhotovení\nvýpovede a na druhom nie. Žalovaný nemal zákonný nárok na vyplatenie úplnej pohyblivej zložky mzdy,\nkeďže sa pri určení jej výšky zohľadňovali kritériá uvedené v platobnom dekréte. Miera naplnenia týchto\nkritérií žalovaným sa priebežne vyhodnocovala žalobcom. Žalovanému bola táto skutočnosť známa už\nod vzniku pracovného pomeru a výšku pohyblivej zložky nikdy nenamietal.\n6. Žalovaný v duplike uviedol, že tvrdenie žalobcu, že mal žalovaného dňa 30.07.2021 vyzvať,\naby sa vrátil na pracovisko a venovať sa plneniu pracovných úloh, nie je pravdivé. V priebehu\ntrvania pracovného pomeru žalovaný nikdy žiadne žiadosti o čerpanie dovolenky v písomnej podobe\nnepredkladal, ale vždy len ústne oznámil, že si v daný deň, resp. dni bude čerpať dovolenku, čo\nžalobca akceptoval. Poprel aj ďalšie tvrdenia žalobcu uvedené v replike. Žalobca využil neskúsenosť\nžalovaného ako zamestnanca, keďže žalovaný so zákonnými spôsobmi ukončenia pracovného pomeru\nnemal predtým takmer žiadne skúsenosti.\n7. Na pojednávaní dňa 27.01.2025 konateľ žalobcu Ing. Peter Častulík vo svojom výsluchu uviedol,\nže má vypracovaný systém hodnotenia zamestnancov, podľa ktorého priznáva pohyblivú zložku mzdy.\nŽalovaného hodnotil známkou 1-5 ako v škole, čo malo následne aj vplyv na pohyblivú zložku. Vždy\nsi s ním prešiel aktuálne hodnotenie s tým, že očakával zlepšenie výkonov. Činnosťou žalovaného\nbola žalobcovi spôsobená škoda, a to tak materiálna, ako aj reputačná. Spôsob hodnotenia je uvedený\nv platobnom dekréte, ktorý žalovaný mal k dispozícii. Žalovaný nikdy nenamietal priznanú pohyblivú\nzložku, ani nevzniesol žiadne výhrady. Žalovaný bol oboznámený už pri podpise pracovnej zmluvy\no kritériách, podľa ktorých pohyblivá zložka mzdy sa bude priznávať, bol poučený, že 100 % zložky\nsa vyplatí len pri 100 % výkone, v opačnom prípade sa bude krátiť. Pritom ale nemusí poznať\n\nspôsob hodnotenia (známkovanie). Dohodu o skončení pracovného pomeru odmietol, nakoľko okamžité\nskončenie pracovného pomeru neprichádzalo do úvahy z prevádzkových dôvodov, keďže bolo potrebné\nvykryť prevádzku žalobcu. Iný termín ako v prípade zákonného skončenia neprichádzal do úvahy,\ndokonca z prevádzkových dôvodov aj tento bol pre žalobcu krátky. Taktiež nesúhlasil s čerpaním\ndovolenky neoznámenej aspoň 14 dní vopred. Žalovaného niekoľkokrát od začiatku komunikácie\nverbálne požiadal, aby sa vrátil na pracovisko, a to už pri ukončení pracovného pomeru z jeho strany.\nNepovažoval za potrebné vyzývať žalovaného na nástup do práce počas plynutia výpovednej doby,\nkeďže žalovaný má vedieť, aké sú jeho povinnosti a tieto má plniť.\n8. Na pojednávaní dňa 27.01.2025 konateľ žalobcu Karin Častulíková vo svojom výsluchu uviedla,\nže dňa 29.07.2021 žalovaný prišiel s požiadavkou na skončenie pracovného pomeru dohodou\nk 06.08.2021, s čím nesúhlasili a trvali na zotrvaní v práci do uplynutia výpovednej doby. Vytlačila mu\nvšetky paragrafy zo Zákonníka práce a pracovnú zmluvu, aby podľa nich postupoval s tým, že ak to\nnedodrží, žalobca bude postupovať podľa Zákonníka práce a nahlási aj jeho absenciu na pracovisku.\nS návrhom na dohodu o skončení pracovného pomeru nesúhlasili. Žalovaný vo výpovedi uvádzal\nkonkrétne paragrafy, ako aj dátumy, a nemohlo dôjsť na jeho strane ani k omylu. Vedel presne, čo robil\na že je povinný chodiť do práce aj počas plynutia výpovednej doby. Žalovanému neostala dovolenka,\nbola mu krátená za neospravedlnenú absenciu podľa Zákonníka práce, o čom bol po ukončení\npracovného pomeru oboznámený doručením všetkých výstupných dokumentov, najmä výplatnej pásky\na zápočtového listu. Žalovaný bol upovedomený o krátení dovolenky v prípade, že nenastúpi do práce\na dňa 02.08.2021 o 10:46 absenciu nahlásila do Sociálnej poisťovne.\n9. Na pojednávaní dňa 27.01.2025 žalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že žalobca s dohodou\nnesúhlasil s tým, nech príde s riadnou výpoveďou, ktorú žalobca podpíše. Výpoveď priniesol, s čím\nKarin Častulíková nesúhlasila, celú výpoveď prerobila a dopísala do nej text, s ktorým žalovaný\nnesúhlasil a takúto dohodu nepodpísal. Nevyplatenie pohyblivej zložky za október 2020 mu bolo ústne\noznámené, neskoršie zrážky už ale oznámené neboli. O žiadnom školskom hodnotení informovaný\nnebol. Dovolenkové lístky nikdy nedávali, vždy sa dovolenka len ústne nahlasovala a určite nie 14\ndní vopred. Okrem škody v októbri 2020 mu nebolo vytýkané zo strany žalobcu nič iné. Nevyplatenie\npohyblivej zložky mzdy v plnej výške mu nebolo nijak vysvetlené, s výnimkou októbra 2020. Spočiatku sa\ndotazoval, prečo mu žalobca nevypláca zložku v plnej výške, neskôr si začal hľadať novú prácu a dôvody\nuž nezisťoval. Škodu v októbri vyriešili len ústnou dohodou, nič spísané nebolo, pričom dohoda bola\ntaká, že mu budú strhávať pohyblivú zložku, nepovedali mu však, v akej výške, pričom prvú strhli celú. Pri\nrokovaní o skončení pracovného pomeru mu oznámil, že mu bude plynúť výpovedná doba 2 mesiace,\nale nie, že má ostať v práci počas nej. Na možné uplatnenie náhrady mzdy ho žalobca neupozornil.\nSo žalobcom sa dohodli, že si vyčerpá týždeň dovolenky a následne dňa 08.08.2021 skončí pracovný\npomer, keďže už bol dohodnutý u nového zamestnávateľa. Pracovný pomer u žalobcu sa rozhodol\nukončiť z dôvodu, že si našiel novú prácu. Z pracovného pomeru u žalobcu musel odísť okamžite bez\nvýpovednej doby, lebo už bol dohodnutý na nástupe k novému zamestnávateľovi, s ktorým sa dohodol\nna nástupe od 09.08.2021.\n10. Súd právne posúdil vec podľa § 59, § 60, § 61, § 62 ods. 1, 6, 7, 8, § 101, § 102, § 109 ods. 3, §\n111, § 113, § 134, § 179, § 186, § 187, § 188 Zákonníka práce; § 580, § 581 Občianskeho zákonníka;\na článku 15 ods. 2, § 132, § 151, § 191 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.\n11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-3, pracovná zmluva\nč.l.4-5, náplň práce č.l.6, platobný dekrét č.l.7, dodatok číslo 1 č.l.8, výpoveď č.l.9, žiadosť o úhradu\nč.l.10, registračný list č.l.11, evidenčný list č.l.12, mzdový list č.l.13-14, odpor č.l.31-33, listová\nkomunikácia č.l.35-37, platobný dekrét č.l.38, výplatný lístok č.l.39, dohoda č.l.40, výpoveď č.l.41, replika\nč.l.51-53, duplika č.l.60-61, výpovede strán č.l.74-77, výpočet náhrady č.l.78, hodnotenie žalovaného\nč.l.79-80, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.\n12. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sporné strany uzatvorili dňa 01.06.2020 pracovnú\nzmluvu, na základe ktorej žalovaný od 02.06.2020 vykonával práce u žalobcu na dobu určitú do\n30.05.2021. Súčasťou pracovnej zmluvy bola príloha číslo 2 Platobný dekrét, v ktorom bola zmluvne\ndohodnutá výška mzdy v celkovej sume 850 Eur na mesiac (brutto základná mzda 567 Eur/mesiac +\npohyblivá zložka mzdy za bezproblémový výkon práce vo výške 283 Eur/mesiac, spolu brutto základná\nmzda 850 Eur/mesiac). Uvedená mzda bola od 01.06.2021 navýšená na sumu 910 Eur na mesiac (brutto\n\nzákladná mzda 627 Eur/mesiac + pohyblivá zložka mzdy za bezproblémový výkon práce vo výške 283\nEur/mesiac, spolu brutto základná mzda 910 Eur/mesiac). Žalovaný v mesiaci október 2020 pri plnení\npracovných úloh pochybil a spôsobil žalobcovi škodu, ktorú si ale žalobca voči žalovanému neuplatnil\nz titulu jeho zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Žalobca počnúc mesiacom\noktóber 2020 až do skončenia pracovného pomeru nevyplácal žalovanému celú pohyblivú zložku mzdy\nv sume 283 Eur, ale túto podľa svojej úvahy a zhodnotenia krátil v určitom rozsahu. Sporné strany dňa\n15.05.2021 uzatvorili dodatok číslo 1 k pracovnej zmluve, ktorým došlo k predĺženiu pracovného pomeru\ndo 31.05.2022. Žalovaný doručil dňa 29.07.2021 žalobcovi žiadosť o skončenie pracovného pomeru\ndohodou, a to ku dňu 06.08.2021, ktorú ale žalobca neakceptoval a dohodu so žalovaným nepodpísal.\nNásledne na to žalovaný dňa 30.07.2021 doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru v zmysle\nustanovenia § 67 Zákonníka práce, v obsahu ktorej žalovaný uvádza, že jeho pracovný pomer sa skončí\ndňa 08.08.2021. Žalobca listom zo dňa 01.10.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie peňažnej náhrady\nv zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce, čo žalovaný listom zo dňa 12.11.2021 odmietol a zároveň si\nuplatnil voči žalobcovi nárok na doplatenie nevyplatenej sumy pohyblivej zložky mzdy vo výške 1 207\nEur.\n13. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že ku skončeniu pracovného pomeru\nžalovaného došlo jeho výpoveďou doručenou žalobcovi dňa 30.07.2021, a nie dohodou tak, ako na to\nnesprávne poukazuje žalovaný. Právny režim výpovede zamestnanca z pracovného pomeru je kogentne\nupravený Zákonníkom práce a tieto ustanovenia sú pre zmluvné strany záväzné. Žalovaný pritom\nžiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobca súhlasil s tým, že sa podľa týchto ustanovení nebude\npostupovať a teda že súhlasí s predčasným ukončením pracovného pomeru žalovaného pred uplynutím\nvýpovednej doby, resp. že súhlasí s tým, že žalovaný počas plynutia výpovednej doby nemusí chodiť\ndo práce. Dôkazom toho je nepochybne aj to, že žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou\npredloženú žalovaným len deň pred doručením výpovede žalobca odmietol a takúto dohodu s ním\nani nepodpísal, pričom výslovne, a potvrdil to aj žalovaný, žiadal doručiť výpoveď. Uvedené by pritom\nbolo bezpredmetné, pokiaľ by žalobca mal súhlasiť so skončením pracovného pomeru pred uplynutím\nvýpovednej doby.\n14. Žiadna strana pracovnej zmluvy pritom nie je povinná uzatvoriť dohodu o skončení pracovného\npomeru. Pokiaľ tak jedna strana urobiť chce a druhá to odmieta, nie je možné túto stranu nielen že\ndonútiť, ale ani ju z tohto dôvodu akokoľvek negatívne právne postihovať. Pokiaľ teda žalobca nesúhlasil\ns návrhom žalovaného na ukončenie pracovného pomeru dohodou, bolo to jeho výlučné právo a žalobca\nv tomto smere nemal akúkoľvek povinnosť, ktorú by musel naplniť, a to ani s prihliadnutím na nové\npracovné miesto žalovaného, na ktoré mal nastúpiť už dňa 09.08.2021. Z uvedeného dôvodu súd\npreto akúkoľvek argumentáciu žalovaného vo vzťahu k jeho snahe skončiť pracovný pomer dohodou\nku dňu 06.08.2021, najmä na žalovaným uvádzané ustanovenie § 15 Zákonníka práce považuje za\nbezpredmetnú a pre nároky uplatnené v tomto konaní za nepodstatnú.\n15. Je právne irelevantné, či žalovaný mal záujem pracovať u žalobcu len do 08.08.2021 a v tomto\nsmere doručil žalobcovi výpoveď, v ktorej túto svoju požiadavku aj výslovne uviedol určením dňa, kedy\nby mal podľa neho pracovný pomer skončiť. Predmetnú výpoveď žalovaného je potrebné posudzovať,\na uvádza to dokonca aj sám žalovaný v obsahu výpovede, podľa § 67 Zákonníka práce. S výpoveďou\nzamestnanca však v zmysle § 62 ods. 6 Zákonníka práce súvisí aj výpovedná doba, ktorá v tomto\nprípade bola dvojmesačná. To s prihliadnutím na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákonníka práce znamená,\nže pracovný pomer zamestnanca trvá až do riadneho uplynutia výpovednej doby. Žalovaný ako\nzamestnanec bol teda povinný zotrvať v pracovnom pomere a naďalej si plniť svoje pracovné povinnosti\nvoči žalobcovi ako zamestnávateľovi až do riadneho skončenia pracovného pomeru, ktorý v zmysle\n§ 62 ods. 1 Zákonníka práce skončil až uplynutím výpovednej doby dňa 30.09.2021. Na uvedenom\nnič nezmení akákoľvek vedomosť, resp. nevedomosť žalovaného o tom, či pracovný pomer trval alebo\nnetrval. V posudzovanom prípade sa jedná o zákonné ustanovenia, ktoré platia bez ohľadu na to, či\npovinný subjekt si je vedomý ich existencie a bez ohľadu na prípadnú neznalosť zákona. Výnimkou\nz takéhoto pravidla by mohlo byť, ak by žalobca výslovne uviedol, že súhlasí, aby žalovaný počas\ntrvania výpovednej doby do práce už nechodil. Uvedené však žalovaný v konaní ani netvrdil, pričom\ntáto skutočnosť bola jednoznačne vyvrátená výpoveďami konateľov žalobcu, ktorí uviedli, že trvali na\nplynutí výpovednej doby s tým, aby sa žalovaný vrátil do práce a neopúšťal pracovisko. Súd nad rámec\nuvádza, že prípadnú absenciu výslovnej požiadavky žalobcu na pokračovanie v práci (čo však nie je\ntento prípad), nemožno stotožňovať so súhlasom na neprítomnosť žalovaného v práci počas výpovednej\n\ndoby. Žalovaný mal teda zákonnú povinnosť naďalej pracovať a riadne si plniť svoje záväzky, a to až do\nskončenia pracovného pomeru u žalobcu, t.j. aj počas výpovednej doby.\n16. Z výpovede strán, a osobitne aj z výpovede žalovaného vyplynulo, že žalobca nesúhlasil s dohodou\no skončení pracovného pomeru a trval na tom, aby žalovanému plynula výpovedná doba. Vzhľadom na\nvyššie uvedené jednoznačné ustanovenia Zákonníka práce súd uvádza, že žalobca ani nemal právnu\npovinnosť uvádzať žalovanému, že požaduje, aby počas trvania výpovede chodil do práce. Rovnako\ntak nemal povinnosť žalovaného upozorniť, že v prípade nedostavenia sa do práve si bude uplatňovať\nnáhradu mzdy za čas výpovednej doby. Uvedené bolo jednoznačne, jasne a s odkazom na zákonné\nustanovenia Zákonníka práce uvedené aj v pracovnej zmluve žalovaného a ten bol povinný počas trvania\npracovného pomeru sa touto pracovnou zmluvou riadiť.\n17. Súd argumentáciu žalovaného, že existujú rozpory medzi jednotlivými verziami výpovedí žalovaného\nz pracovného pomeru, ktoré mali byť doručené žalobcovi, resp. o dopísaní textu na výpovedi\nkonateľom žalobcu, považuje za právne irelevantnú. Neexistujú žiadne pochybnosti, že žalovaný doručil\nžalobcovi výpoveď z pracovného pomeru dňa 30.07.2021. Z pohľadu obsahových náležitostí výpovede\nzamestnanca Zákonník práce nevyžaduje žiadne špeciálne obsahové náležitosti, keďže celý režim\nvýpovede je upravený priamo v Zákonníku práce, a prípadne pochybenia zamestnanca vo vzťahu\nk ďalšiemu, zákonom nevyžadovanému obsahu výpovede, nepostihuje jej neplatnosťou. Pre platnú\nvýpoveď zamestnanca pritom postačuje, aby vôľa bola jasne uvedená a výpoveď bola zamestnávateľovi\ndoručená. Toto naplnené bolo, keďže bolo preukázané, že žalovaný výpoveď aj žalobcovi doručil a mal\nzáujem skončiť pracovný pomer podľa § 67 Zákonníka práce, teda výpoveďou, avšak k skoršiemu dňu.\nRovnako je právne irelevantný aj ostatný obsah výpovede, ktorý je v texte uvedený nad rámec zákona.\nZamestnanec si nemôže jednostranným uvedením svojich požiadaviek vo výpovedi z pracovného\npomeru sám určovať podmienky, za ktorých k ukončeniu pracovného pomeru dôjde. Nemôže najmä\njednostranne bez súhlasu žalobcu určovať, že pracovný pomer sa skončí dňa 08.08.2021, keď priamo\nZákonník práce upravuje odlišný postup. Na uvedenom by nič nezmenilo ani to, ak by žalobca uvedenú\nvýpoveď žalovaného prijal bez akýchkoľvek výhrad, resp. ju prijal aj s dopísaným textom, ktorého\nexistenciu žalovaný spochybňuje.\n18. Postup pri výpovedi je jednoznačne upravený ustanoveniami Zákonníka práce, ktorý jasne a výstižne\nformuluje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. Tak ako pri dohode, ani pri výpovedi\nžalobca ako zamestnávateľ nie je povinný akceptovať čokoľvek, čo je nad rámec ustanovení Zákonníka\npráce. Pokiaľ teda žalovaný urobil akýkoľvek úkon s vnútornou výhradou skončenia pracovného pomeru\nk určitému dňu, takýto jeho vnútorný pocit nie je podstatný a jediné a rozhodujúce sú zákonné\nustanovenia Zákonníka práce. Žalovaný jednoznačne uviedol, žalobca odmietol prijať jeho návrh na\nskončenie pracovného pomeru dohodou, na čo mal žalobca plné právo. Pokiaľ teda žalovaný chcel\nnaďalej skončiť pracovný pomer, nezostávalo mu nič iné len využiť iné ustanovenia Zákonníka práce\nupravujúce skončenie pracovného pomeru. Žalovaný si sám zvolil možnosť skončenia pracovného\npomeru výpoveďou. V tejto súvislosti je irelevantné, či sa tak stalo preto, že mu mal žalobca v čase\nodmietnutia návrhu dohody povedať, aby si podal výpoveď, keďže žalobca nebol vôbec povinný takúto\ndohodu akceptovať.\n19. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že po doručení výpovede si čerpal riadne dovolenku.\nČerpanie dovolenky žalovaným nebolo žiadnym spôsobom preukázané, pričom takéto čerpanie bolo\nvyvrátené vyjadreniami žalobcu. Žalobca tiež preukázal, že z dôvodu neospravedlnenej absencie\nžalovaného v zamestnaní krátil dovolenku žalovanému v rozsahu jeden deň dovolenky za jeden deň\nvymeškanej zmeny (§ 109 ods. 3 Zákonníka práce umožňuje krátiť dovolenku až o dva dni). Z výplatnej\npásky žalovaného v mesiaci jún 2021 vyplýva, že v danom mesiaci mal zostatok dovolenky ešte 16 dní.\nUvedený zostatok sa však v prípade skončenia pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka kráti\npriamo zo zákona, keďže v zmysle § 102 Zákonníka práce vzniká nárok len na pomernú časť dovolenky\na nie na celú za kalendárny rok. Dovolenka žalovaného za 9 mesiacov trvania pracovného pomeru v roku\n2021 predstavuje 15 dní, z toho 4 dni si už žalovaný v mesiaci jún 2021 vyčerpal. Zostalo mu teda 11\ndní do skončenia pracovného pomeru dňa 30.09.2021. Mesiace august a september 2021 mali spolu\n42 pracovných dní, takže žalovaný by nemohol svoju dovolenku využiť počas celých dvoch mesiacov.\nPreto argumentácia žalovaného, že si čerpal dovolenku počas výpovednej doby, je nedôvodná, keďže\npočet dní dovolenky, ktoré mal k dispozícii, mu nepokryli počet dní, kedy bol povinný zotrvať u žalobcu\nv práci až do uplynutia výpovednej doby dňa 30.09.2021. Vzhľadom k uvedenému súd argumentáciu\n\nžalobcu ohľadne čerpania dovolenky považuje za účelovú a nedôvodnú. Jednak preto, že rozsah jeho\ndovolenky nebol dostatočný na to, aby do práce už vôbec nenastúpil, a tiež preto, že nebola vôbec\npreukázaná dohoda o jej čerpaní so žalobcom, resp. že by mu žalobca takéto čerpanie nariadil alebo\numožnil. Naopak preukázané bolo krátenie dovolenky žalovaného z dôvodu jeho absencie na pracovisku\npočas výpovednej doby.\n20. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu sa\nskončil uplynutím výpovednej doby dňa 30.09.2021 a žalovaný tým, že do práce po doručení výpovede\nnenastúpil, porušil svoju povinnosť a nesie zodpovednosť v zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce. Súd mal\nvýšku nároku žalobcu v sume 1 601 Eur za riadne preukázanú. Žalobca svoj nárok písomne podrobne\nzdôvodnil na pojednávaní dňa 27.01.2025 a tento výpočet je prílohou spisu (č.l.78). Žalovaný síce počas\nkonania namietal správnosť žalobou uplatnenej sumy a jej výšky, avšak počas celého konania žiadne\nbližšie tvrdenia, resp. svoje vlastné výpočty preukazujúce dôvodnosť inej sumy nepredložil. Neurobil\ntak ani po tom, čo žalobca doložil do spisu výpočet uplatneného nároku, ale tento spochybňoval len\nvšeobecne a neurčito s argumentom jeho nesprávnej výšky. Súd preto postupoval v zmysle § 151 ods.\n2 CSP a takéto popretie správnosti výšky žalobou uplatnenej sumy žalovaným vyhodnotil ako neúčinné.\n21. Súd uznal kompenzačnú námietku žalovaného, ktorú si uplatnil v konaní voči žalobcovi, a to v celom\nrozsahu v sume 1 129,54 Eur. Jednotlivé čiastkové sumy, z ktorých kompenzačná námietka žalovaného\npozostáva, mal súd za preukázané zo mzdových listov žalovaného (č.l.13 a 14), ako aj z platobných\ndekrétov (č.l.7 a 38). Doplnková zložka mzdy (ktorou bezpochyby pohyblivá zložka mzdy je) môže byť\nv pracovnoprávnych vzťahoch dohodnutá ako nárokovateľná alebo nenárokovateľná. Je pritom vecou\nzamestnávateľa, aby ten dostatočne jasne upravil, akú povahu a charakter doplnková zložka mzdy bude\nmať. Pokiaľ zamestnávateľ mieni určité plnenie poskytovať ako nenárokovateľnú zložku mzdy, musí tak\nvýslovne a jednoznačne uviesť, v opačnom prípade sa vystavuje riziku, že bude musieť túto zložku\nposkytnúť. Na to, aby zamestnávateľ mal výhradné právo určiť, či zamestnanec má nárok na doplnkovú\nzložku mzdy, sa musí jednať o nenárokovateľnú zložku, ktorej charakter vyplýva práve z formulácie\nzáväzku zamestnávateľa spravidla upraveného v pracovnej zmluve, príp. v internom predpise, resp.\nktorá ani nemusí byť vôbec upravená, keďže vyplýva z vôle zamestnávateľa. Ak však doplnková zložka\nmzdy má nárokovateľný charakter, zamestnancovi v prípade splnenia zamestnávateľom určených kritérií\nvzniká nárok na túto zložku a zamestnávateľ je povinný mu ju vyplatiť, čo je podľa súdu aj tento prípad.\n22. V oboch platobných dekrétoch založených do spisu boli uvedené jednotlivé kritériá, ktoré\nsú zohľadnené pri prideľovaní pohyblivej zložky mzdy. Tieto kritériá súd považuje za neurčité,\nnejednoznačné a nedostatočne formulované, vylučujúce primeranú mieru istoty na strane žalovaného\nako zamestnanca, ako aj jeho možnosť vopred predvídať konkrétne podmienky jeho hodnotenia\nvedúceho k priznaniu jednej tretiny mzdy. Uvedené kritériá ponechávajú približne jednu tretinu jeho\ncelkovej mesačnej mzdy výlučne na posúdení žalobcu, ktorý nemá žiadne limity a presné, vopred\nznáme, určité ale najmä merateľné kritériá, podľa ktorých by určoval jej výšku. Jej výška je tak závislá\nod žalobcovej ľubovôle a voľnej úvahy bez možnosti žalovaného sledovať, či takéto kritéria sú alebo\nnie sú splnené, resp. či vôbec môžu alebo nemôžu byť splnené. Rovnako tak nie je zrejmé, aký veľký\npostih žalovaného čaká v prípade porušenia ktoréhokoľvek kritéria a v akom rozsahu dôjde ku kráteniu\npohyblivej zložky, či celej alebo len časti. Uvedené je pritom nevyhnutné poznať vopred, ešte pred tým,\nako dôjde k takémuto posudzovaniu, aby žalovaný mohol prípadne vynaložiť úsilie s cieľom splnenia\ntýchto kritérií, a nie až dodatočne po tom, čo dôjde k zníženiu, resp. jej nepriznaniu len s následným\nvysvetlením. Taktiež nie je zrejmé, čo znamená bezproblémový výkon práce zamestnanca, ako bude\nposudzovaný, ako hodnotený, v akom rozsahu dôjde k strhávaniu pohyblivej zložky mzdy v prípade,\nže bude problematický a podobne. Spôsob, akým je pohyblivá zložka mzdy dohodnutá v platobnom\ndekréte vytvára priestor pre zamestnávateľa neprimerane zasahovať do odmeňovania zamestnanca,\nktorý ani nie je schopný vopred vytušiť konkrétne podmienky (nie kritéria uvedené v dekréte ako základné\nkategórie), ktoré musí splniť. Žalovaný je prakticky každý mesiac ponechaný v neistote, či mu bude\nvyplatená približne jedna tretina jeho mzdy alebo naopak či dôjde zo strany žalobcu k dodatočnému\nstrhnutiu aj keď možno z dôvodov, ktoré spadajú do niektorých v platobnom dekréte uvedených kritérií.\nUvedené by teda znamenalo, že mesačná mzda žalovaného by nebola v sume 850 Eur, ale len v sume\n567 Eur (od 01.06.2021 potom 910 Eur a 627 Eur), s ktorou by mohol žalovaný každý mesiac počítať\na zvyšná približne jedna tretina by bola závislá na neurčitých a nekonkrétnych podmienkach.\n\n23. Okrem nejednoznačných kritérií pre posudzovanie vzniku nároku žalovaného na pohyblivú zložku\nmzdy žalobca pochybil aj v samotnej formulácii obsahu platobného dekrétu. V platobnom dekréte zo\ndňa 01.06.2020 bola dohodnutá mzda v celkovej výške 850 Eur na mesiac ako základná mzda. Priamo\nv texte platobného dekrétu sa totiž uvádza „spolu brutto základná mzda 850 Eur/mesiac“ (od 01.06.2021\ndošlo k zvýšeniu na sumu 910 Eur mesačne, avšak formulácia zostala rovnaká). Zároveň v ňom bolo\nuvedené, že brutto základná mzda predstavuje sumu 567 Eur/mesiac a pohyblivá zložka mzdy za\nbezproblémový výkon práce predstavuje sumu 283 Eur/mesiac, spolu brutto základná mzda predstavuje\n850 Eur/mesiac (obdobne formulovaný aj platobný dekrét z 01.06.2021, avšak s inými vyššími sumami).\nCelková formulácia mzdy v platobnom dekréte je teda nejednoznačná, umožňujúca vyvodiť pochybnosti\no tom, aká vlastne základná mzda žalovaného je, či s pohyblivou zložkou alebo bez pohyblivej zložky,\nkeďže sa výslovne uvádza „spolu brutto základná mzda“ pri celkovej mzde zamestnanca.\n24. V posudzovanom prípade naviac žalobca žiadnym spôsobom nedostatky v plnení pracovných\npovinností žalovaným za jednotlivé mesiace, v ktorých bola pohyblivá zložka mzdy krátená, nepreukázal.\nObmedzil sa opakovane len na konštatovanie, že by bol schopný za každý mesiac, za ktorý strhol\nžalovanému pohyblivú zložku mzdy, toto strhnutie riadne odôvodniť. Uvedené sa však nestalo, žalobca\nžiadne skutkové tvrdenie, a ani dôkazy nepredložil, a to ani za mesiac október 2020, v ktorom došlo\nk vzniku škody zo strany žalovaného, a ktorej vznik aj žalovaný potvrdil. Z uvedeného dôvodu súd\nkonštatuje, že pokiaľ by aj spôsob dojednania pohyblivej zložky spĺňal predpoklady pre jej platnosť, tak zo\nstrany žalobcu, napriek námietkam žalovaného o nepreukázaní dôvodnosti strhnutia pohyblivej zložky,\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu vôbec nepreukázal oprávnenosť jej strhávania počnúc\nmesiacom október 2020.\n25. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že jednostranné a v súdnom konaní nepreukázané\na nezdôvodnené strhnutie pohyblivej zložky mzdy žalovaného bolo žalobcom vykonané neoprávnene\na preto žalovaného kompenzačnej námietke v sume 1 129,54 Eur vyhovel.\n26. Nad rámec potrebného súd uvádza, že žalovaný po vzniku pracovného pomeru v mesiacoch júl,\naugust a september 2020 mal vyplatenú celú mzdu vrátane celej pohyblivej zložky (v mesiaci jún 2020\nžalovaný nastúpil až dňa 02.06.2020 a teda mzda nebola za celý mesiac). Až od mesiaca október\ndošlo u žalovaného k strhnutiu celej, resp. časti tejto pohyblivej zložky, ktorá mu bola strhávaná až\ndo skončenia pracovného pomeru u žalobcu. Z vykonaného dokazovania pritom bolo preukázané, že\nžalovaný mal spôsobiť u žalobcu škodu práve v mesiaci október 2020, pričom žalobca si túto škodu\npostupom podľa § 179 a nasl. Zákonníka práce neuplatnil. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v čase\nskúšobnej doby, kedy sa len zaúčal u žalobcu, splnil všetky predpoklady pre plné priznanie pohyblivej\nzložky, avšak potom, čo spôsobil žalobcovi škodu, už tieto predpoklady, bez jasného a preukázaného\nzdôvodnenia žalobcom, už nespĺňal. Osobitné je to pritom v mesiaci júl 2021, kedy po doručení\nvýpovede žalobcovi a nenastúpení žalovaného do práce od augusta 2021 mu bola strhnutá celá\npohyblivá zložka mzdy za spôsob plnenia pracovných úloh za predošlý mesiac. V uvedenej veci preto\nvyvstávajú pochybnosti, či zo strany žalobcu za nepreukázania dôvodnosti krátenia pohyblivej zložky\nmzdy žalovanému v jednotlivých mesiacoch si žalobca práve cez túto pohyblivú zložku mzdy vo vzťahu\nk žalovanému neuplatňoval svoj nárok na náhradu škody mimo zákonné ustanovenia Zákonníka práce,\nčo je neprípustné. Takýto postup naviac nasvedčuje žalobcom nepopretá výpoveď žalovaného, ktorý\nuviedol, že škodu v októbri vyriešili len ústnou dohodou, nič spísané nebolo, pričom dohoda bola taká,\nže mu budú strhávať pohyblivú zložku, nepovedali mu však, v akej výške, pričom prvú strhli celú. Súd\npovažuje takýto postup za nezákonný, v rozpore s jednoznačnými ustanoveniami Zákonníka práce\no spôsobe náhrady škody zamestnancom (§ 20 Zákonníka práce).\n27. Súd nepriznal žalovanému uplatnený nárok na úrok z omeškania z kompenzačnej námietky.\nDôvodom pre vylúčenie tohto nároku je skutočnosť, že žalovaný si svoj nárok výslovne neuplatnil\nako vzájomnú žalobu, ale len ako kompenzačnú námietku, t.j. pohľadávku na započítanie voči nároku\nžalobcu uplatneného v žalobe. Započítanie pohľadávok upravuje ustanovenie § 580 Občianskeho\nzákonníka, pričom pre započítanie je podstatné, že k nemu dochádza momentom, kedy sa pohľadávky\nstretnú, a nie až momentom, kedy je urobený prejav smerujúci k započítaniu. Teda z pohľadu nároku na\núroky z omeškania je irelevantné, kedy žalovaný urobil takýto prejav voči súdu, resp. akými okolnosťami\nvymedzil časové obdobie omeškania, ale rozhodujúce je, kedy došlo k stretu jednotlivých pohľadávok\nspôsobilých na započítanie, keďže tým momentom dochádza k zániku pohľadávok a ich splneniu\na teda k zániku nároku na úroky z omeškania. Žalovaný nezotrval u žalobcu v pracovnom pomere\n\npočas výpovednej doby, a teda žalobcovi vznikol voči nemu nárok na peňažnú náhradu. Keďže až\nuplynutím celej výpovednej doby bolo možné ustáliť rozsah porušenia povinnosti žalovaného, takýto\nnárok mohol vzniknúť žalobcovi až dňom 01.10.2021, teda dňom nasledujúcim po skončení pracovného\npomeru. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 24.10.2022 jednostranne započítal svoju pohľadávku\nv sume 1 129,54 Eur z titulu nevyplatených pohyblivých zložiek za jednotlivé mesiace roku 2020\na 2021 voči peňažnej náhrade za nezotrvanie v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby.\nŽalovanému pritom samotný nárok na nevyplatenú pohyblivú zložku vznikol vždy individuálne v závislosti\nod splatnosti týchto pohyblivých zložiek spoločne so mzdou za príslušný mesiac, a teda od splatnosti\ntejto mzdy sa žalobca dostal do omeškania, za ktoré je zároveň povinný znášať úrok z omeškania.\nŽalovaný však vo svojom písomnom podaní (č.l.33) obmedzil svoj nárok na úroky z omeškania počnúc\ndňom 01.12.2021 (dňom nasledujúcim po prevzatí písomnosti Odpoveď na predžalobnú výzvu zo\ndňa 12.11.2021 žalobcom), a teda si neuplatnil nárok na úroky z omeškania, ktoré existovali od\nsplatnosti nevyplatených mesačných pohyblivých zložiek mzdy až do ich započítania voči nároku\nžalobcu uplatneného v žalobe. Účinky takéhoto započítavacieho prejavu žalovaného nastali v momente,\nkedy sa pohľadávky žalobcu a žalovaného stretli, teda dňa 01.10.2021. Z uvedeného dôvodu súd\nžalovaným uplatnený úrok z omeškania zo sumy 1 129,54 Eur nepriznal.\n28. Predmetom súdneho konania bola žalobou uplatnená suma 1 601 Eur, voči ktorej si žalovaný\nv podanom odpore uplatnil kompenzačnú námietku v sume 1 129,54 Eur. Z uvedeného dôvodu súd\nzaviazal žalovaného na náhradu sumy 471,46 Eur predstavujúcu rozdiel medzi žalobou uplatneným\nnárokom v sume 1 601 Eur a výškou kompenzačnej námietky v sume 1 129,54 Eur, a vo zvyšnej časti\nv sume 1 129,54 Eur súd žalobu zamietol, keďže žalovaný úspešne uplatnil započítanie svojho nároku\nvoči nároku žalobcu.\n29. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie\nje záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,\naby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo\nmožné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá\nÚstavný súd Slovenskej republiky dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať\nporušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n30. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.\nOdôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany\nsporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty\nstrán sporu (napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).\nVzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami, keďže pre rozhodnutie súdu\no žalobe boli právne irelevantné.\n31. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril\nv odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je\nobsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd\nv odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia\nvo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej\njudikatúry nevyjadruje.\n32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením §\n262 ods. 1 CSP. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 1 601 Eur. Žalovaný v podanom odpore vzniesol\nkompenzačnú námietku, v ktorej si započítal svoj nárok v sume 1 129,54 Eur, v dôsledku čoho súd\nzaviazal žalovaného na úhradu zostávajúcej sumy 471,46 Eur. Žalobca bol teda úspešný v rozsahu\n29,45 % (471,46 Eur) a žalovaný v rozsahu 70,55 % (1 129,54 Eur), čo predstavuje čistý úspech\nžalovaného v rozsahu 41,10 % (70,55% - 29,45 %).\n33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia na Mestskom súde Bratislava IV.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa\npopri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "78503800-1e22-418d-8c79-4a79c7f6c1c2:1ad16fd1-e67e-413b-ab4e-326eda54bb12", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cpr/3/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Cpr/3/2022 z 18. 4. 2023", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2023-04-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/78503800-1e22-418d-8c79-4a79c7f6c1c2:1ad16fd1-e67e-413b-ab4e-326eda54bb12"}], "citovane_v": []}