{"guid": "fd17a966-9a04-4f0f-9789-bc1b63c8ae75:3f7feb69-11a4-483b-8915-2d0c0115f42d", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1123204897.2", "spisova_znacka": "B1-9C/29/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-9C/29/2023 z 27. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 27. novembra 2025, sp. zn. B1-9C/29/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:1123204897.2", "identifikacne_cislo": "1123204897", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Viera Hadrbulcová", "sudca_id": 1220, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-hadrbulcova-1220", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/315", "nazov": "zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "nazov": "§ 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "nazov": "§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-9", "nazov": "§ 85 ods. 9 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-96.odsek-2", "nazov": "§ 96 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-96.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-2", "nazov": "§ 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "nazov": "§ 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-1", "nazov": "§ 91 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-3", "nazov": "§ 91 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 91 ods. 1 písm. h) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "nazov": "§ 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "nazov": "§ 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/315#paragraf-86", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-92", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-193", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-85", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-96", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-91", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-103", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-122", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f7feb69-11a4-483b-8915-2d0c0115f42d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1123204897.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1123204897.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1123204897.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-9C/29/2023\n1123204897\n27. 11. 2025\nJUDr. Viera Hadrbulcová\nECLI:SK:MSBA4:2025:1123204897.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v spore žalobcu: K. P.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. O. XXX/XX, E. XXX XX, zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o.\nadvokátska kancelária, Kominárska 2,4 831 04 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 254 084, proti\nžalovanému: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom\nPribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 6 0000,- Eur s príslušenstvom,\ntakto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 000,- € do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.\nIII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nIV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí\nsamostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy\n6 000,- € ako nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie práva Európskej únie Slovenskou republikou,\na to konkrétne povoleného limitu pracovnej doby stanoveného v článku 6 písm. b) Smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času,\nspolu s náhradou trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je príslušníkom Hasičského a záchranného zboru. Služobný pomer\nžalobcu vznikol dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní, pričom žalobca nebol v období\n3 rokov predo dňom podania tejto žaloby zaradený mimo činnej štátnej služby. Táto skutočnosť je\nrelevantná v otázke prípadného premlčania nárokov žalobcu voči žalovanému. Služobný čas žalobcu\nje dlhodobo rozvrhovaný nasledovne: Žalobca vykonáva prácu v 16,5- hodinových zmenách, po\nktorých nasleduje služobná pohotovosť v mieste vykonávania štátnej služby v rozsahu 7,5 hodiny. Po\npracovnej zmene a služobnej pohotovosti nasledujú dva celé dni pracovného voľna. To v praktickej\nrovine znamená, že na pracovisku trávil 24 hodín v plnej pripravenosti vyraziť na zásah do 1 minúty.\nUvedené rozvrhovanie služobného času je síce v súlade so zákonom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a\nzáchrannom zbore v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že čas služobnej pohotovosti v mieste\nvykonávania štátnej služby nie je v zmysle Zákona o Hasičskom a záchrannom zbore považovaný\nza súčasť služobného času (takýto prístup je však v hrubom rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho\ndvora Európskej únie. Na služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa neaplikuje\nustanovenie § 96 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, čím došlo\nk nesprávnej a neúplnej transpozícii práva Európskej únie. Vyššie uvedeným rozvrhovaním služobného\n\nčasu dochádza k porušovaniu maximálneho priemerného týždenného pracovného času pripadajúceho\nna 7 dní stanoveného na 48 hodín týždenne. V obdobiach, kedy žalobca nečerpal dovolenku alebo\nnemal služobné voľno z iného dôvodu, priemerný služobný čas dosahoval 56 hodín týždenne. Za\nobdobie 3 roky spätne ku dňu podania tejto žaloby odpracoval žalobca nad maximálny priemerný rozsah\npracovného času 1252 hodín. Pre lepšiu ilustráciu ide o ekvivalent 156,5 pracovného dňa v prípadne\nbežného 8 hodinového pracovného času, pričom napr. rok 2021 mal 251 pracovných dní. 365 dní /\n7 dní = 52,142 týždňa 52,142 týždňa x 8 hodín služobného času nad maximálny priemerný týždenný\nrozsah pracovného času x 3 roky spätne ku dňu podania žaloby = 1252 hodín. V dôsledku rozvrhovania\nslužobného času, ktorý zásadným spôsobom prekračuje limity maximálne priemerného týždenného\npracovného času pripadajúceho na 7 dní žalobca prichádza o stovky hodín ročne (cca. 52 pracovných\ndní ročne), ktoré by mohol stráviť rozvíjaním rodinných a sociálnych väzieb, starostlivosťou o rodinu,\nsvojimi záľubami či iným relaxom.\n3. Služobný pomer žalobcu ako príslušníka Hasičského a záchranného zboru sa riadi Zákonom č.\n315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore.\n4. V zmysle § 86 ods. 2 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore: Pri nerovnomernom\nrozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín.\nCelková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej\npohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\n5. Podľa § 92 ods. 1 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore: Služobný úrad\nurčuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá\nbezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia\nslužobného času.\n6. Podľa § 193 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore: Na služobný pomer\npríslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 39, § 64 ods. 1 písm. a) a c), § 85 a 86, § 88 až 90, §\n95, § 98 a 99, § 105, § 109 až 117, § 129 až 132, § 136 až 138, § 141 ods. 2 až 5, § 142 a 143, § 145\naž 151, § 152 ods. 1, 2, ods. 4 tretej vety, ods. 5 a 7, § 152a, § 152b, § 157 ods. 1 a 2, § 166 ods. 3, §\n177 a 178, § 222, § 230, § 231 ods. 4 a 232 až 240 Zákonníka práce.\n7. Podľa § 85 ods. 9 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov: Priemerný\ntýždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.\n8. Podľa § 96 ods. 2 Zákonníka práce: Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a\nje pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa\npovažuje za pracovný čas.\n9. Vzhľadom na skutočnosť, že Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore neobsahuje\nustanovenie obdobné § 96 ods. 2 Zákonníka práce a ani v zmysle § 193 Zákona o HZZ neumožňuje\ndelegovanú aplikáciu § 96 ods. 2 Zákonníka práce, v služobnom pomere príslušníkov Hasičského a\nzáchranného zboru nie je čas služobnej pohotovosti v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby\npovažovaný za súčasť služobného času.\n10. Na základe uvedeného je zrejmé, že služobný čas žalobcu je rozvrhovaný v súlade s vnútroštátnou\nprávnou úpravou. Vnútroštátna právna úprava však vykazuje značné nedostatky v spôsobe transpozície\npráva Európskej únie.\n11. Podľa článku 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra\n2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času: Maximálny týždenný pracovný čas. Členské\nštáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť\na zdravie pracovníkov:\na) týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi\nopatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi;\nb) priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n12. Žalovaný je zodpovedný za škodu/ujmu spôsobenú porušením práva Európskej únie. Táto\nzodpovednosť vyplýva z rozsiahlej a ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.. Žalobca\npoukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie: Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-151/02,\nLandeshauptstadt Kiel v Norbert Jaeger, Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-397/01 až C-403/01,\nPfeiffer v Deutsches Rotes Kreuz, Kreisverband Waldshut eV, Rozsudku Súdneho dvora vo veci\nC-429/09, Günter Fuß v Stadt Halle. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach\nC-6/90 a C-9/90, Francovich a Bonifaci v Talianska republika, Rozsudok v spojených veciach C-46/93 a\nC-48/93, Brasserie du pecheur SA v Nemecká spolková republika, Rozsudku Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci C-118/08 Transportes Urbanos y Servicios Generales SAL v Administración del Estado\nrozsudky Brasserie du pecheur a Factortame, už citovaný, body 94 až 96; z 8. októbra 1996, Dillenkofer\na i., C- 178/94, C-179/94 a C-188/94 až C-190/94, Zb. s. I-4845, bod 28, Rozsudok Súdneho dvora\n\nEurópskej únie vo veci C-524/04 Test Claimants in the Thin Cap Group Litigation v Commissioners of\nInland Revenue:\n13. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore\nnie je čas pracovnej pohotovosti na pracovisku zamestnávateľa považovaný za súčasť pracovného\nčasu, Smernica nebola správne transponovaná. Na tomto nič nezmení konštatácia v prílohe k Zákonu\nvýsluchom žalobcu, že daným Zákonom je Smernica transponovaná.\n14. Žalovaný rozvrhoval služobný čas žalobcovi v rozpore s právom Európskej únie, čím neúmerne\npracovne zaťažoval žalobcu; vyššie popísaným konaním žalobcovi hrubo zasiahol do jeho súkromného\nživota a odňal mu stovky hodín (celkovo cca 156,5 dňa), podľa ktorých sa mohol venovať svojej rodine,\npriateľom alebo oddychovať po výkone svojho psychicky i fyzicky mimoriadne náročného povolania;\nuvedeným konaním spôsobil žalovaný žalobcovi ujmu, pričom nepeňažná kompenzácia nie je vzhľadom\nna okolnosti prípade dostačujúca.\n15. Žalobca písomným podaním zo dňa 13.2.2024 doplnil podanú žalobu. Uviedol, že žalobca si\nuplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy nielen z dôvodu, že protiprávna nadmerná pracovná záťaž\nzásadne zasahuje do rodinného života žalobcu, ale aj z dôvodov preukázateľného vplyvu nadmernej\npráce a nedostatočného času na odpočinok na život, zdravie a bezpečnosť žalobcu. Žalobca s\ntýmto podaním predložil zahraničné vedecké štúdie s prekladom do slovenského jazyka, ktoré sa\nzaoberajú vplyvom nadmerného pracovného času, nedostatku riadneho odpočinku po práci (denného\na týždenného) a s tým súvisiaceho vplyvu na psychické a fyzické zdravie, a to z dlhodobého, ako\naj krátkodobého hľadiska. Žalobca trval na tom, že Slovenská republika nesprávne transponovala\nSmernicu o pracovnom čase 2003/88, pretože podľa slovenského práva sa v praxi čas pracovnej\npohotovosti nezarátava do max. priemerného týždenného pracovného času (48 hodín) a priemerný\npracovný čas vrátane pohotovosti na pracovisku dosahuje hodnoty nad 50 hodín, často aj 56 hodín\ntýždenne. V dôsledku toho žalobca utrpel nemajetkovú ujmu, pretože bolo zasiahnuté do jeho práva\nna súkromný život, a to nielen do jeho práva na rodinný život, ale aj do práva na život a ochranu\nzdravia (fyzického, psychického) a bezpečnosti na pracovisku i mimo neho. Zásah do práva na ochranu\nosobnosti žalobcu v dôsledku mimoriadne pracovnej preťaženosti spočíva v:\n-strate času - v dôsledku protiprávneho stavu, ktorý žalovaný udržuje, Žalobca po prepočítaní všetkého\nčasu prišiel o značnú časť života a čas, ktorý mohol venovať svojej rodine. Okrem toho sa žalobca\nnemôže dostatočne venovať členom rodiny, s ktorými by chcel rozvíjať rodinné a emocionálne väzby,\npriateľom a celkovo iným činnostiam podľa svojej úvahy, svojím koníčkom tak, aby žil plnohodnotný\nživot podľa svojej vôle, ako iní občania Slovenskej republiky, ktorí nepracujú v Hasičskom a záchrannom\nzbore a majú túto možnosť. V dôsledku tejto zásadnej straty času bolo zasiahnuté do práva na súkromie\nžalobcu a práva na rodinný život;\n-nedodržaní maximálneho pracovného času a minimálneho primeraného odpočinku po práci, toto\nnadmerné pracovné preťažovanie žalobcu a skrátenie doby regenerácie znamená hrubý zásah do\nsúkromného života žalobcu. Žalobca prežíva dlhodobý strach a úzkosti z toho, že sa nedokáže\ndostatočne zregenerovať po práci, lebo mu v rozpore s právom EÚ nie je tento čas poskytovaný, čo má\nzásadný vplyv na jeho každodenné prežívanie a kvalitu života.\nBezpečnosť pracovníkov, ochrana ich života, zdravia a bezpečnosti boli základným zmyslom prijatia\nSmernice o pracovnom čase, a teda nastavenia maximálnych limitov pracovného času a minimálnej\ndoby odpočinku po práci. Žalobca je pri svojej práci nepretržite svedkom rôznych nehôd a iných foriem\nľudského nešťastia, v dôsledku čoho má okrem iného problémy so spánkom, v noci sa budí, má\nnočné mory, je emocionálne uzavretý a psychicky vyčerpaný, čo má tiež vplyv na jeho rodinný a\npartnerský život. Žalobca je toho názoru, že toto jeho prežívanie, je v priamej príčinnej súvislosti práve s\nnedostatočnou možnosťou na odpočinok a regeneráciu po náročných pracovných zmenách. Žalobcovi\nnie je poskytnutý dostatočný časový priestor, aby skutočnosti, ktoré zažíva v práci vedome i podvedome\nspracoval a vyrovnal sa s nimi. Pritom samotným elementárnym zmyslom Smernice o pracovnom čase\nbolo nastaviť právny rámec maximálneho pracovného času a minimálnej doby odpočinku po práci za\núčelom zabezpečenia ochrany života, zdravia a bezpečia pracovníkov. Je preto neakceptovateľné, že\ntieto minimálne štandardy na ochranu života a zdravia zamestnancov nie sú dodržiavané práve pri\npovolaní, kde pracovníci často nasadzujú svoje vlastné životy.\n16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 5.9.2024, v ktorom uviedol, že považuje\nžalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko žalobca nesplnil základné predpoklady vyžadované\nzákonom. Žiadal konanie zastaviť, prípadne žalobu zamietnuť. Uviedol, že služobný vzťah medzi\nžalobcom a služobným úradom je upravený najmä zákonom č. 315/2001 Z. z., kde zákonodarca zakotvil\naj povinnosť hasiča upozorniť svojho nadriadeného v súlade s § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.\nv prípade, ak dôjde k porušeniu jeho práv a žiadať, aby mu služobná pohotovosť nebola určovaná\n\nz dôvodov, ktoré v žalobe uvádza. Žalovaný v tomto prípade podotýka, že žalobca za každú hodinu\nurčenej služobnej pohotovosti, vrátane tých hodín, o ktorých tvrdí, že mali byť vykonané nad limit určený\nSmernicou, mu boli riadne vyplatené príslušné zložky služobného príjmu, resp. poskytnuté náhradné\nvoľno. Uvedenú skutočnosť žalobca nenamieta.\n17. Žalobca poukazuje na šikanózny prístup nadriadených k jeho osobe z dôvodu uplatnenia jeho práv\nna súde, bližšie však nešpecifikuje v čom takéto konanie má spočívať. V tejto časti však nie je daná\npasívna vecná legitimácia žalovaného, nakoľko medzi stranami sporu neexistuje žiadny právny vzťah v\nsúvislosti s výkonom povolania žalobcu, nakoľko služobným úradom žalobcu je Ministerstvo vnútra SR\na to nie je stranou tohto sporu.\n18. Ak má žalobca za to, že Smernica nebola v jeho prípade správne použitá, žalovaný namietal\nnedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že táto mu nie je daná.\n19. Podľa názoru žalovaného sa miera zodpovednosti za prípadný vznik škody musí medzi\ndvomi samostatnými subjektmi (Slovenskou republikou a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky)\nrozlišovať. Nie je prípustné, aby sa zodpovednosť Slovenskej republiky odvodzovala od individuálneho\nprístupu inej osoby k služobným vzťahom konkrétneho príslušníka hasičského a záchranného zboru.\nŽalovaný má za to, že Slovenská republika a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sú dva samostatné\na nezávislé subjekty právnych vzťahov, preto podľa žalovaného nie je možné dospieť k inému záveru\nnež, že posúdenie ich zodpovednosti za prípadný vznik škody ako dôsledok výkonu určitých práv, nie\nje možné zamieňať. Preto aj keby súd prvej inštancie konštatoval, že aplikácia Smernice na služobný\npomer žalobcu bola nesprávna, nijako táto skutočnosť nesúvisí so zodpovednosťou žalovaného za\nsprávnosť prebratia Smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky.\n20. S ohľadom na zamieňanie Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako dvoch\nsamostatných subjektov je tu ďalší dôvod nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.\n21. Žalobca v žalobe poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), ktorý cituje v znení zákona do 30.06.2023, pričom týmto odôvodňuje\nskutočnosť, že nie je potrebné podať žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ďalej\nv texte však už žalobca tento zákon neuvádza ako dôvod uplatnenia svojho nároku. Žalobca taktiež\npoukazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Z podanej žaloby nie je zrejmé\nakým titulom si žalobca svoj nárok uplatňuje.\n22. Predpokladom pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení o ochrane\nosobnosti aj v prípade, ak by si žalobca svoj nárok uplatňoval titulom zákona č. 514/2003 Z. z. je\nexistencia zásahu do práv a právom chránených záujmov osoby (resp. nesprávneho úradného postupu),\nvznik ujmy a príčinná súvislosť medzi nimi.\n23. Žalobca v žalobe predložil tabuľku fiktívneho rozloženia služobných zmien v týždni, z ktorej\nodvodzuje prekročenie jeho služobného času, a toto rozrátava na týždne. Príslušníci hasičského a\nzáchranného zboru však majú nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas, pričom referenčné obdobie je\nv rozsahu 6 mesiacov. Tabuľka žalobcu je teda absolútne irelevantná k prejednávanej veci, nakoľko\nnekorešponduje so skutkovým ani právnym stavom veci. Je to len fiktívny prepočet skutočností, ktoré\nnemajú oporu ani v zákone, ani v smernici. Žalobca nepreukázal, že mu bol spôsobený akýkoľvek zásah\ndo práv, spočívajúci v zmenšení jeho času na odpočinok, trávenie s rodinou a podobne, ani za týmto\núčelom nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Celá žaloba je založená na teoretických možnostiach\nvzniku zásahu do práv žalobcu, žiadne konkrétne skutočnosti však žalobca netvrdí a ani nepreukazuje.\n24. Samotný žalobca v podanej žalobe cituje ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nsa má fyzická osoba primárne domáhať upustenia od neoprávneného zásahu, náhrada nemajetkovej\nujmy je sekundárnym plnením, ak sú na to splnené v zákone uvedené dôvody. Žalobca sa však\nžiadnym spôsobom nedomáha odstránenia ním tvrdeného protiprávneho stavu, nepreukázal ani, že\nv jeho prípade zo strany služobného úradu došlo k vzniku takéhoto protiprávneho stavu. Celá žaloba\nje postavená na teoretických článkoch a štúdiách, ktoré boli vykonané v zahraničí, teda v odlišnom\nprávnom systéme. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k zásahu do jeho práv.\n25. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6 000,- €, ktorú odôvodňuje\nzlým spánkom, nočnými morami a poukazuje na rôzne rozhodnutia súdov a teoretické články. Žalobca\nnepredložil jediný dôkaz, ktorým by bolo možné podložiť jeho tvrdenia o vzniku nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy v uvedenej výške, ani túto sumu nijako neodôvodnil.\n26. Žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá ma spočívať v negatívnom zásahu do\njeho súkromného života a nedostatočného času na odpočinok. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje\nna zahraničné štúdie. Žalobca tvrdí, že trpí nočnými morami, ktoré dáva do súvisu s nedostatočným\n\nodpočinkom. Inak nekonštatuje žiaden konkrétny vplyv na jeho život. Svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi\ndôkazmi.\n27. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na nasledovné štúdie a články:\nA) Vplyv nadčasov a dlhého pracovného času na pracovné úrazy a choroby z povolania: nové dôkazy zo\nSpojených štátov.2 - ako vyplýva z poznámky o konkurenčných záujmoch, táto štúdia nebola vykonaná\nna reálnych ľuďoch, ale je výsledkom zozbierania verejne dostupných údajov z databáz. Žalovaný tento\ndôkaz nepovažuje v predmetnom konaní za dôvodný, nie je možné objektívne vyhodnotiť zdroje tejto\nštúdie a taktiež jej závery.\nB)Duševné zdravie, individuálne a pracovné charakteristiky a poruchy spánku u hasičov3 - zo\nzáverečného zhrnutia tejto správy vyplýva, že je aplikovateľná na území Brazílie, aj to len veľmi okrajovo.\nTaktiež z nej vyplýva úzke a výrazne subjektívne zameranie vykonaných skúmaní. Z uvedených dôvodov\nani tento dôkaz nepovažujeme za relevantný v tomto konaní.\nC) Interakcie medzi domovom, prácou a spánkom u hasičov4 - aj z uvedenej štúdie vyplýva jej výrazné\nsubjektívne zhodnotenie stavu hasičov. Poukazujeme aj na poznámku, podľa ktorej hasiči nevnímali ako\nzáťaž výkon inej práce popri práci hasiča.\nD) Faktory súvisiace s poruchami spánku u hasičov - mužov\nE) Štúdia na podporu posúdenia vplyvov ďalších opatrení na európskej úrovni týkajúcich sa smernice\n2003/88/ES a vývoja organizácie pracovného času - Príloha 1- Štúdia o zdravotných a bezpečnostných\naspektoch pracovného času - táto k žalobe nebola priložená, žalovaný sa k nej teda nemôže vyjadriť.\n28. Spoločným znakom uvedených článkov je skutočnosť, že boli vykonané v zahraničí (USA, Kórea\na Brazília), pričom zo všetkých predložených štúdií vyplýva subjektívny prístup, resp. teoretický základ\nuvedených výskumov. Žalovaný v poznámkach pod čiarou cituje z jednotlivých článkov informácie o\npoužitých zdrojoch pri vypracovaní týchto článkov, z ktorých vyplývajú obmedzenia pri ich interpretácii,\nnakoľko sú vypracované na súkromnom posúdení respondentov, resp. na základe verejne dostupných\ndát z národných prieskumov. Dané krajiny sa odlišujú právnym systémom aj klimatickými podmienkami.\nNie je možné porovnať systém fungovania hasičov v daných lokalitách s právami a povinnosťami\npríslušníkov Hasičského a záchranného zboru na Slovensku. Z predložených štúdií nie je možné\nzistiť rozdelenie služobných zmien hasičov v iných krajinách, počet hodín, ktoré mesačne strávia na\npracovisku, skutočnosť, či majú rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, aké je\nfinančné ohodnotenie ich pracovného času.\n29. Žalovaný nepopiera, že práca hasičov je psychicky náročná, vyplýva to priamo z jej podstaty\na táto skutočnosť je všeobecne známa. Uvedená náročnosť je v rámci zákonnej úpravy štátnej\nslužby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru upravená zvýšenými lekárskymi prehliadkami,\nrekondičnými pobytmi a iným opatreniami, ktoré majú za cieľ čo najviac zmierniť dopady náročnosti ich\npráce na jednotlivých pracovníkov.\n30. Predložené štúdie, z ktorých žalobca v značnej miere cituje v podaní označenom ako doplnenie\nžaloby síce potvrdzujú tento známy fakt, nepreukazujú však žiadnym spôsobom, tvrdenia žalobcu a ním\nuplatnené nároky v tomto súdnom konaní.\n31. Žalobca s poukazom na predložené štúdie tvrdí, že v dôsledku nadmerného pracovného zaťaženia\nmá málo času na regeneráciu, teda musí po návrate z práce urobiť rozhodnutie, či čas medzi\npracovnými zmenami venuje osobnému odpočinku a regenerácii alebo rodine, záľubám a pod. zo\nžalobcom predložených dôkazov však nevyplýva, že v jeho prípade došlo k akémukoľvek prekročeniu\npriemerného týždenného služobného času v žalovanom období. Teda tvrdenia žalobcu sú len\nhypotetické, nepreukazujú súvislosť medzi ním tvrdenými dopadmi na jeho život a zdravie a potvrdzujú\njedine skutočnosť, ktorú žalovaný nerozporuje, že práca hasiča je považovaný za fyzicky aj psychicky\nnáročnú. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení podrobnejšie uvádza aj s touto náročnosťou súvisiace\nzvýhodnenia a benefity pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.\n32. Tvrdenie žalobcu o tom, že pracovná pohotovosť, vykonaná na pracovisku, a za ktorú je príslušník\nHasičského a záchranného zboru riadne odmeňovaný, sa má zarátať do pracovného fondu nie je sama\no sebe dôvodom na priznanie nároku na náhradu akejkoľvek ujmy.\n33. V právnom systéme Slovenskej republiky platí všeobecná zásada predchádzania vzniku škôd,\nktorú analogicky možno použiť aj na iné zásahy. Žalobca žiadnym spôsobom vznik akejkoľvek ujmy\nneriešil snahou o zabránenie jej vzniku (uvedené môže byť spôsobené aj tým, že u žalobcu žiaden\nzásah neexistuje, nakoľko ho nepreukázal) a teda dokonca ani so služobným úradom neriešil zmenu v\nrozdelení zmien). Vzhľadom na uvedené nemohla u žalobcu nastať taká situácia, ktorá by odôvodňovala\nvznik nároku na náhradu akejkoľvek ujmy. Žalobca neprejavil akúkoľvek snahu s cieľom odvrátiť,\nobmedziť alebo upustiť od protiprávneho zásahu do jeho súkromného života zo strany služobného úradu\nalebo žalovaného. Nepredložil ani neoznámil nadriadenému resp. vedúcemu služobnému úradu, že\n\nodmieta vykonávať služobnú pohotovosť, ktorú pociťuje ako ujmu. Žalovaný má za to, že zadosťučinenie\npodľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka je postačujúce vzhľadom na neexistenciu preukázanej ujmy\nu žalobcu.\n34. Žalobca mal možnosť sa pred nástupom na vykonávanie štátnej služby v Hasičskom a záchrannom\nzbore oboznámiť so všetkými podmienkami výkonu služby a to jednak z voľne prístupných zdrojov na\ninternete (stránky MV SR, príslušného krajského riaditeľstva HaZZ, zbierka právnych predpisov) ako aj\nna informatívnom pohovore v rámci prijímacieho konania podľa § 20 zákona č. 315/2001 Z. z., ktoré\nzabezpečuje príslušné personálne oddelenie centra podpory. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vopred\nvedel o platových podmienkach, o služobnej pohotovosti a služobnom čase ako aj o ďalších právach\na povinnostiach, ktoré sa na príslušníka s nerovnomerným rozvrhnutím služobného času vzťahujú\na akceptoval ich bez výhrad zložením služobnej prísahy ako podmienky vzniku služobného pomeru\npríslušníka. Dovolávanie sa neskoršieho porušenia osobnostných práv príslušníka spočívajúcich v\nochrane zdravia, psychickej a telesnej integrity, nedostatku primeranej doby na odpočinok, ako aj\nk porušeniu práva na súkromie a rodinný život vyznie v kontexte vyššie uvedeného ako účelové a\nkontraproduktívne konanie zo strany žalobcu.\n35. Na služobný pomer príslušníka Hasičského a záchranného zboru sa vzťahujú aj iné predpisy (napr.\nzákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov), kolektívne zmluvy, pričom z týchto predpisov pre príslušníkov vyplýva viacero výhod z oblasti\nsociálneho zabezpečenia či zdravotnej starostlivosti - dovolenka nad rámec zákonnej úpravy, ďalšie\nslužobné voľno priznané z kolektívnej zmluvy, každoročné rekondičné pobyty (bez odpočtu dovolenky),\nnáhradné voľno za prácu vo sviatok, pravidelné lekárske prehliadky, vďaka čomu žalobca čerpal ďaleko\nviac voľna ako pracovníci vykonávajúci prácu v inom odvetví. Povinné absolvovanie lekárskej prehliadky\nmá zabezpečiť príslušníkom Hasičského a záchranného zboru potvrdenie o tom, že ich zdravotný stav\nzodpovedá potrebám výkonu tohto povolania. Ak žalobca úspešne absolvoval riadne lekárske prehliadky\ns výsledkom, že môže ďalej vykonávať túto prácu ( a teda sú vylúčené neprimerané dopady na jeho\nzdravie - žalobca v podanej žalobe netvrdí opak).\n36. Príslušníci Hasičského a záchranného zboru sú chránení pred nepriaznivými účinkami spôsobenými\nnadmerne dlhým pracovným časom a nedostatočným odpočinkom práve vyššie spomínanými\nzákonnými úpravami vyplývajúcimi z osobitného predpisu o sociálnom zabezpečení a z kolektívnej\nzmluvy, ktoré majú za následok, že nie je prekračovaný stanovený maximálny pracovný čas určený v\nsmernici.\n37. Určenie prípadnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy je na zvážení súdu, avšak žalovaný musí\npodotknúť, že výšku nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca požaduje vo výške 6.000,- Eur, žalovaný považuje\nza zjavne neprimeranú, a to aj s porovnaním výšky náhrad, ktorá je priznávaná obetiam trestných činov,\nktorých ujma je v porovnaní s údajnou ujmou žalobcu podľa nášho názoru neporovnateľne vyššia. V\nzmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva náhrada nemajetkovej ujmy musí byť rozumne\nprimeraná utrpenej ujme na povesti (napr. Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo), pričom pri určovaní\nvýšky náhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (napr. Flux v. Moldavsko,\nSteel a Morris v. Spojené kráľovstvo).\n38. Okrem toho Európsky súd pre ľudské práva vyjadril názor, podľa ktorého výška náhrady v\nkonkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných\nprípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti (napr. Público-Comunicacáo Social, S. A. v.\nPortugalsko). Napokon Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje, že pri určovaní výšky náhrady za\nporušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná za telesné\nzranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada za porušenie iných\nosobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu\nvýšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy (napr. Italehti a Karhuvaara v. Fínsko).\n39. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 19/2020, určenie výšky\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy pritom nie je záležitosťou voľnej úvahy, ktorá nepodlieha\nžiadnemu hodnoteniu, naopak jej základom je zistenie skutkových okolností, ktoré súdu umožnia úvahu\nna určitom kvalitatívnom posúdení základných súvislostí aj v kontexte s ďalšími právnymi predpismi\nupravujúcimi obdobnú problematiku. Hoci výšku nemajetkovej ujmy súd určuje voľnou úvahou, nemôže\nísť o úvahu nepreskúmateľnú, resp. o úvahu svojvoľnú.\n40. Žalobca neodôvodnil výšku požadovanej peňažnej náhrady, pretože neuviedol v čom tento „údajný\nneoprávnený“ zásah spočíval. Nestačí totiž, aby zásah mohol vyvolať určitú reakciu, ale musí aj\nkonkrétnu reakciu v živote fyzickej osoby, čo v prípade žalobcu nie je žiadnym spôsobom preukázané.\nChýbajúce skutkové tvrdenia nie je možné nahradiť odvolávaním sa na rozhodovaciu činnosť iných\n\nsúdoch v obdobných prípadoch. Vzhľadom na to, že ide o osobnostné práva, je potrebné nemajetkovú\nujmu posudzovať v každom jednom prípade individuálne.\n41. Keď sa žalobca domáha v zmysle žaloby náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca musí na konkrétnych\nskutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu\nv jeho súkromnom živote, rodinnom prostredí, profesionálnej sfére, či v inom prostredí (rozsudok\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/94/2020-515 zo dňa 30.06.2021).\n42. Žalovaný ďalej na podporu svojho právneho názoru ohľadne priznania nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy poukazuje na rozhodnutia súdnych autorít Slovenskej republiky.\n43. Krajský súd v Žiline v bodoch 19 až 23 na stranách 6 až 8 odôvodnenia rozsudku sp. zn.\n6Co/159/2019 zo dňa 27.05.2020 uviedol, že cit.: „ ... Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej\nujmy v peniazoch je vždy existencia závažnej ujmy5 ... Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je tak\nponechané na ľubovôľu súdu, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách,\nktoré musia vychádzať zo skutkového stavu, na základe dokazovania vykonaného najmä na zisťovanie\nkonkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby, v ktorom smere\ndôkazné bremeno zaťažuje poškodeného.“\n44. Krajský súd v Bratislave v bode 45 na stranách 18 a 19 odôvodnenia rozsudku č. k.\n5Co/192/2019-310 zo dňa 29.10.2019 konštatoval, že cit.: „ ... preukázanie zásahu do osobnostných\npráv, ktoré má za následok skutočne zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti\nv značnej miere zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch,\nkde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde\nintenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami. ... Bolo povinnosťou\nžalobcu, ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy\nt. j. preukázať, že bola znížená dôstojnosť žalobcu a jeho vážnosť v spoločnosti a preukázať závažnosť\nvzniknutej ujmy a závažnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu jeho práv. ... pri posudzovaní\nintenzity zásahu je za určujúce hľadisko potrebné považovať charakter konania, v ktorom ujma vznikla,\nkeďže ujma vzniknutá v ne/sporovom konaní môže byť iná ako ujma vzniknutá v exekučnom konaní a\nrovnako treba rozlišovať medzi konaním civilným, trestným či správnym a napokon treba vziať osobitne\nna zreteľ aj predmet konania z hľadiska jeho významu pre stranu ... a ochrany akých práv či právom\nchránených záujmov sa v ňom dovoláva, s prihliadnutím aj na jej osobné pomery či iné konkrétne\nskutkové okolnosti každého individuálneho prípadu ... zvýšený význam predmetu konania pre osobu\npoškodeného musí táto osoba v konaní nielen tvrdiť, ale aj spoľahlivo doložiť.“\n45. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 232/2010: „Podmienkou\npriznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - vždy - v závislosti na\nindividuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa\nprávneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za\nktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za\nujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či\nby predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení\na pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.\n46. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky\nvtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj\nv prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti\nalebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným\nprávne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených\nprávach.“\n47. Celý žalobný návrh je zmätočný, nakoľko žalobca poukazuje na určenie svojich služieb a ich rozpor\nso smernicou a následne na určovanie služobných zmien Ministerstvom vnútra SR, teda v žalobe\nspája legislatívnu činnosť vo vecnej gescii Ministerstva vnútra SR ako orgánu štátu a taktiež úkony\nMinisterstva vnútra SR ako svojho služobného úradu. Žalobca sa podanou žalobou nedomáha nápravy\nním tvrdeného protiprávneho stavu, len finančnú kompenzáciu.\n48. Žalobca taktiež netvrdí takmer žiadny dosah vo svojom osobnom, súkromnom živote, poukazuje len\nna riziká na zdravie zamestnancov, ktorí často pracujú v noci a majú psychicky náročné zamestnanie,\nnepreukázal však, že nejakými zdravotnými problémami trpí on sám. Tvrdenia žalobcu považoval za\nnelogické, nesprávne, žalobca netvrdí, že v jeho živote reálne nastal akýkoľvek následok v dôsledku\nním tvrdeného nesprávneho rozvrhnutia jeho pracovného času. Existenciu akejkoľvek ujmy teda\nnepreukázal. Taktiež žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy,\nneuviedol z čoho vychádzal, akým spôsobom túto určil.\n\n49. Žalobca v replike zo dňa 4.11.2024 uviedol, že v zmysle článku 1 ods. 3 Smernice 2003/88/ES: Táto\nsmernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné, v zmysle článku 2 Smernice\n89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto Smernice. Táto smernica sa\nnevzťahuje na námorníkov definovaných v smernici 1999/63/ES bez toho, aby bol dotknutý článok 2\nods. 8 tejto Smernice.\n50. V zmysle článku 2 Smernice 89/391/EHS:\nTáto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti, verejné a súkromné (priemysel,\npoľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby, vzdelávanie, kultúru, voľný čas atď.).\nTáto smernica sa neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore charakteristiky vlastné pre určité\nosobitné činnosti verejných služieb, ako sú napríklad ozbrojené sily, polícia alebo pre určité osobitné\nčinnosti služieb civilnej ochrany. V takom prípade sa bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov, pokiaľ\nje to možné, musí zabezpečiť v zmysle cieľov tejto Smernice\n51. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa Smernica 2003/88/ES en bloc neuplatňuje na odvetvia, ktoré\nzahŕňajú určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany, je zjavne nesprávne. Smernica 2003/88/ES sa\nneuplatňuje len v tých prípadoch, v ktorých sú s ňou nevyhnutne v rozpore charakteristiky vlastné pre\nurčité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany.\n52. Poddimenzovanosť počtu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru ako systémový nedostatok\nzapríčinený žalovaným a z toho vyplývajúce sústavné a dlhodobé preťažovanie príslušníkov Hasičského\na záchranného zboru nie je nevyhnutnou charakteristikou hasičskej a záchranárskej činnosti, a rozhodne\nnie je dôvodom, pre ktorý by príslušníci Hasičského a záchranného zboru mali byť zbavení ochrany\nposkytovanej Smernicou 2003/88/ES.\n53. Článok 6 písm. b) Smernice 2003/88 predstavuje pravidlo sociálneho práva Únie s osobitným\nvýznamom, z ktorého má mať prospech každý pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou\nna zaistenie bezpečnosti a ochrany jeho zdravia, ktoré ukladá členským štátom povinnosť stanoviť 48hodinovú hranicu pre priemerný týždenný pracovný čas, v súvislosti s ktorou je výslovne stanovené, že\nzahŕňa nadčasy, a od ktorej sa v prípade neprebratia článku 22 ods. 1 tejto Smernice do vnútroštátneho\npráva nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také činnosti, ako je činnosť hasičov, o ktorú\nide vo veci samej, hoci by k tomu došlo len prostredníctvom súhlasu dotknutého\n54. Keďže Súdny dvor navyše zastával názor, že táto otázka súvisiaca s pojmom „pracovný čas“\nv zmysle Smernice 2003/88 neponecháva priestor na akékoľvek rozumné pochybnosti, počas tohto\nobdobia, a to 14. júla 2005, prijal s prihliadnutím na celú judikatúru spomenutú v bodoch 53 až 55\ntohto rozsudku v súlade s článkom 104 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku už citované uznesenie\nPersonalrat der Feuerwehr Hamburg, v ktorom rozhodol, že činnosti vykonávané zásahovými službami\nverejnej hasičskej služby - okrem prípadu výnimočných okolností, ku ktorým vo veci samej nedošlo\n- patria do rozsahu pôsobnosti Smernice 2003/88, takže článok 6 písm. b) tejto Smernice v zásade\nbráni prekročeniu 48-hodinovej hranice stanovenej pre maximálny týždenný pracovný čas vrátane\nzásahových služieb (pozri rozsudok Fuß).\n55. V prejednávanej veci treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodu 33 tohto rozsudku, článok 6 písm. b)\nSmernice 2003/88, ktorého cieľom je zabezpečiť účinnú bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov tým,\nže im zaručí právo na maximálny týždenný pracovný čas, ako aj minimálny čas odpočinku, predstavuje\npravidlo sociálneho práva Únie s osobitným významom, od ktorého sa v prípade neprebratia článku 22\nods. 1 tejto Smernice nemôže odchýliť nijaký zamestnávateľ vo vzťahu k takému pracovníkovi, ako je\nG. Fuß.\n56. Uvedený záver je plne akceptovaný v početných vnútroštátnych rozhodnutiach slovenských súdov.\n57. K námietke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie štátu v tomto spore, je potrebné uviesť, že\nSúdny dvor tiež rozhodol, že článok 6 písm. b) Smernice 2003/88 má priamy účinok, keďže priznáva\njednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Z judikatúry\nSúdneho dvora vyplýva, že v prípade, ak by nebolo možné vykladať a uplatňovať vnútroštátnu právnu\núpravu v súlade s požiadavkami práva Únie, vnútroštátne súdy a správne orgány majú povinnosť\nuplatňovať právo Únie v celom rozsahu a chrániť práva, ktoré toto právo Únie priznáva jednotlivcom,\npričom v prípade potreby neuplatnia nijaké vnútroštátne ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s\nprávom Únie. Je potrebné vziať na zreteľ aj ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej zásada\nzodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Únie, ktoré sú mu pripísateľné,\nje súčasťou systému zmlúv, na ktorých je Únia založená. Z uvedenej judikatúry vyplýva, že táto povinnosť\nplatí v prípade každého porušenia práva Únie členským štátom, a to bez ohľadu na verejný orgán,\nktorý sa tohto porušenia dopustil, a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa práva dotknutého\na členského štátu v zásade povinnosť túto škodu nahradiť. Uplatnenie podmienok dovoľujúcich\nkonštatovať zodpovednosť členských štátov za škody spôsobené jednotlivcom porušeniami práva Únie\n\nmusia vnútroštátne súdy v zásade vykonať podľa usmernení Súdneho dvora na ich vykonanie. O. i.,\nje potrebné uviesť, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora môže náhradu takejto škody spôsobenej\njednotlivcovi zabezpečiť nielen verejnoprávny subjekt, ale aj štát, že právo Únie nebráni ani tomu,\naby mohla zodpovednosť verejnoprávneho subjektu za škodu spôsobenú jednotlivcovi vzniknúť popri\nzodpovednosti, ktorú má samotný členský štát. Súdny dvor rozhodol, že poškodení jednotlivci majú\nprávo na náhradu škody, keď sú splnené tri podmienky, t.j. 1) že cieľom porušenej právnej normy Únie je\npriznať jednotlivcom práva aporušenie je dostatočne závažné, 2) existencia škody a 3) priama príčinná\nsúvislosť medzi týmto porušením a škodou, spôsobenou poškodeným jednotlivcom.\n58. K námietke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie štátu je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ sú splnené\nvyššie uvedené tri podmienky, štát musí, s výhradou nároku na náhradu škody, ktorá má základ\npriamo v práve Únie, napraviť následky spôsobenej škody podľa vnútroštátneho práva upravujúceho\nzodpovednosť za spôsobenú škodu, pričom podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych\nprávnych úpravách nemôžu byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych\nprostriedkov nápravy (zásada ekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej\nnemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady (zásada efektivity).\n59. V roku 2020 žalobca v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnou transpozíciou smernice do\nslovenského právneho poriadku odpracoval 200 hodín nad rámec limitu určeného smernicou. Konkrétne\nkalendárne týždne, v ktorých dochádzalo k prekročeniu maximálneho 48-hodinového pracovného času.\n60. V roku 2021 žalobca v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnou transpozíciou smernice do\nslovenského právneho poriadku odpracoval 285 hodín nad rámec limitu určeného smernicou. Konkrétne\nkalendárne týždne, v ktorých dochádzalo k prekročeniu maximálneho 48-hodinového pracovného času\n61. V roku 2022 žalobca v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnou transpozíciou smernice do\nslovenského právneho poriadku odpracoval 315 hodín nad rámec limitu určeného smernicou. Konkrétne\nkalendárne týždne, v ktorých dochádzalo k prekročeniu maximálneho 48-hodinového pracovného času\n62. V roku 2023, do podania žaloby, žalobca v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnou transpozíciou\nsmernice do slovenského právneho poriadku odpracoval 148 hodín nad rámec limitu určeného\nsmernicou.\n63. Žalobca preukázal, že priemerný týždenný pracovný čas žalobcu pravidelne presahuje nielen 40\nhodinový týždenný služobný čas príslušníka zboru tak, ako to stanovuje § 85 ods. 2 zákona o HAZZ,\nale aj maximálne prípustný týždenný pracovný čas v dĺžke 48 hodín tak, ako to stanovuje článok 6\npísm. b) smernice. K tejto skutočnosti pritom dochádza v dôsledku skutočnosti, že žiadna z hodín\nodpracovanej služobnej pohotovosti nie je v praxi žalobcovi započítavaná do fondu pracovného času,\nkeďže vnútroštátna právna úprava v zákone o HAZZ služobnú pohotovosť hasičov nepovažuje za\nslužobný (pracovný) čas, čo je v rozpore s článkom 2 ods. 1 smernice a konštantnou judikatúrou\nSúdneho dvora EÚ. Zákon o HAZZ umožňuje služobnému úradu, aby pracovný čas príslušníka\nhasičského a záchranného zboru bol rozvrhnutý tak, že tento pravidelne a sústavne prekračuje\nsmernicou stanovený maximálny 48 hodinový týždenný pracovný čas.\n64. Za obdobie 3 roky pred podaním žaloby ide spolu o 948 hodín, ktoré žalobca odpracoval naviac, v\npriamej príčinnej súvislosti s nesprávnou transpozíciou smernice. Ide o čas, ktorý žalobca nenávratne\nstratil. Námietky žalovaného, že náhrada za ujmu v prípade žalobcu nemôže presiahnuť náhradu\npriznávanú obetiam násilných trestných činov a podobne, žalobca považuje za subjektívny názor\nžalovaného, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise či judikatúre. Žalobca, vzhľadom na rozsah\nzásahu a všetky okolnosti prípadu, považuje požadovanú náhradu za primeranú.\n65. V prípade žalobcu dochádza k porušeniu práva Európskej únie, pričom toto porušenie je dostatočne\nzávažné, pretože je v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ v danej oblasti. Z judikatúry\nSúdneho dvora EÚ totiž jasne vyplýva, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a\npohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou\npojmu „pracovný čas“ podľa smernice. Otázka súvisiaca s pojmom „pracovný čas“ v zmysle smernice\nneponecháva priestor na akékoľvek pochybnosti o tom, že žalobca pracoval a pracuje nad stanovený\nlimit v zmysle čl. 6 písm. b) smernice a že medzi porušením článku 6 písm. b) smernice a ujmou,\nktorá vznikla Žalobcovi v dôsledku straty času, na ktorý by mal žalobca nárok (ak by bol maximálny\ntýždenný pracovný čas upravený týmto ustanovením dodržaný) a ktorý by mohol využiť podľa vlastnej\nvôle, existuje príčinná súvislosť.\n66. Porušovanie práv žalobcu nerešpektovaním smernice bol pritom stav, ktorý trval dlhoročne a o\nktorého protiprávnosti mal žalovaný vedomosť a ktorý napriek tomu aj naďalej ignoruje. Sám žalovaný je\npritom pôvodcom protiprávneho stavu, ktorý aj naďalej udržoval. Ak by žalovaný konal tak, ako je podľa\npráva EÚ povinný, k porušovaniu práv žalobcu by nedochádzalo.\n\n67. Žalovaný v duplike zo dňa 6.12.2024 uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady\nškody, ktorú subsumuje pod ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti a náhrade\nnemajetkovej ujmy. Výšku uplatnenej škody určil na základe prepočtu hodín, ktoré za jednotlivé týždne\nmal odpracovať nad rámec maximálneho týždenného služobného času.\n68. Výška uplatnenej sumy teda sama o sebe nenapĺňa atribúty nemajetkovej ujmy, nakoľko je stanovená\nprepočtom z platu žalobcu, nie je určená zásahom do jeho práv. Z obsahu žalobného návrhu je zrejmé,\nže žalobca si uplatňuje akúsi formu doplatku služobného platu. Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá\nsa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa teda\nbezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Za nemajetkovú\nujmu možno považovať akúkoľvek ujmu, ktorá nezasahuje majetkovú sféru, ale poškodzuje osobnostnú\nsféru poškodeného. Ide teda o zásah do osobnosti človeka, pričom tento zásah sa môže dotýkať zdravia,\ncti, súkromia alebo osobného života poškodenej osoby. Žiadne takéto skutočnosti však žalobca netvrdí\nani nepreukazuje.\n69. Žalobca svojimi tvrdeniami o nemožnosti trávenia jeho voľného času s rodinou, ktoré žiadnym\nspôsobom nešpecifikoval ani nepreukázal, nepotvrdil zásah do jeho osobnostných práv v takej miere,\naby táto odôvodňovala nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. Podotýkame, že uplatnená výška náhrady\nje stanovená ako prepočet hodín, ktoré žalobca odslúžil a ktoré, podotýkame, mal riadne zaplatené. Z\ntohto prepočtu sa uplatnená suma javí ako mzdový nárok, nie náhrada nemajetkovej ujmy. Ak má byť\nžalobcovi uplatnená suma priznaná ako nárok na náhradu škody, poukazujeme na to, zo strany žalobcu\nnedošlo k splneniu všeobecnej prevenčnej povinnosti pri predchádzaní škodám.\n70. Žalobca svoje tvrdenia o rodine, trávení voľného času, ktoré mu je znemožnené z dôvodu trávenia\nčasu v službe nešpecifikuje a teda nie je možné na tieto skutočnosti prihliadať. Žalobcove tvrdenia\no nemožnosti tráviť čas s rodinou sú nešpecifické, neurčité. Žalobca namieta nariadenú služobnú\npohotovosť, ktorá je však nariaďovaná v nočných hodinách, teda nie je zrejmé, o akom spôsobe trávenia\nvoľného času s rodinou, prípadne koníčkoch, žalobca hovorí a odvodzuje svoj nárok.\n71. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a predloženými listinnými dôkazmi: osobnou\nevidenčnou kartou príslušníka hasičského a záchranného zboru, plánom služieb žalobcu za\nrok 2024tabuľkami odpracovaného času za obdobie 2020,2021, 2023, plánom služieb za roky\n2020,2021,2022, 2023. 2024, výpismi z dochádzkového systému SAP žalobcu, ako aj ďalšími listinnými\ndôkazmi a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:\n72. Žalobca je od 15.7.2005 príslušníkom Hasičského záchranného zboru, vykonáva štátnu službu\nv služobnom pomere v súlade s ustanoveniami Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom\nzbore. Štátnu službu aktuálne vykonáva v hodnosti nadpráporčík, vo funkcii hasič - záchranár na\nOkresnom riaditeľstve HaZZ Trenčín. Jeho práca psychicky aj fyzicky náročná, nakoľko vykonáva\nvýjazdy k rôzny tipom udalostí, napr. požiare, dopravné nehody, technické zásahy typu otvárania bytov,\nekologické výjazdy, práce vo výškach, práce na vodnej hladine a aj práce pod vodnou hladinou.\nAbsolvoval potrebný výcvik, opakované školenia a aktualizácie, pilčícky kurz, zdravotnícky kurz,\npravidelné periodické školenia. V čase podania žaloby nočná pohotovosť na pracovisku prebiehala v\nčase od 22:00 hodiny po 6:00 nasledujúceho dňa. Na nočnú pohotovosť majú vyčlenené zvlášť priestory\nalebo izby, kde príslušníci spia, sú pripravení vykonať výjazd do jednej minúty a spia oblečení. V izbe\nje 3-5 príslušníkov a kvôli tomu, že tá izba nespĺňa už hygienické normy alebo aj počtom príslušníkov,\nktorí sa zdržujú na tej izbe je problém si vykonať kvalitný spánok alebo regeneráciu a to z dôvodu, že aj\nmateriálne vybavenie-postele, matrace sú v stave, že ak sa jeden z izbe rozhodne otočiť na posteli, tak\nposteľ začne vŕzgať a prebudí aj ostatných. To isté sa dá povedať aj o tom, ak sa niekto rozhodne ísť\nna WC, al. nechce spať a číta si, tak ostatní príslušníci sa prebudia. Matrace, ktoré máme na posteliach\nsú už tiež z hygienického hľadiska nefunkčné. Sú roztrhané, poškodené a pripomínajú skôr válovy.\nKeďže sme tri smeny slúžiace - A, B, C, na každej posteli spí na tej istej posteli iný príslušník. To je\njedno či má 60, 70 80 kg... zároveň sú izby situované do ulice, kde je hustá premávka, je tam hluk.\nAk človek zaspí, je to plytký spánok a po zaznení zvukového signálu sa rozsvieti na izbe svetlo a do\njednej minúty musia sedieť v aute a vykonať výjazd. Nedostatok voľna má negatívny vplyv na jeho\nrodinný a súkromný život, vznikali nezhody s manželkou, tiež s deťmi a nemohol sa im venovať tak,\nako by chcel. Majú bližšie k manželke, manželka sa sťažovala na vzájomnú komunikáciu, Má problémy\nso spánkom a podráždenosťou. Problémy so spánkom už dlhšiu dobu rieši tým, že si pred spánkom\naplikuje látku melatonín, buď vo forme spreju alebo tabletky, aby dokázal zaspať. V práci počas nočnej\npohotovosti používa tlmiče zvuku, ale aj to niekedy nestačí. Pri oboznamovaní sa s plánom služieb som\nvyjadril námietku aj s niekoľkými kolegami a bol na nich vyvíjaný nátlak, aby tú námietku pod hrozbou\ndisciplinárneho opatrenia zrušili\n\n73. Žalobca vykonáva prácu v 16,5- hodinových zmenách, po ktorých nasleduje služobná pohotovosť\nv mieste vykonávania štátnej služby v rozsahu 7,5 hodiny. Po pracovnej zmene a služobnej pohotovosti\nnasledujú dva celé dni pracovného voľna. To v praktickej rovine znamená, že na pracovisku trávil 24\nhodín v plnej pripravenosti vyraziť na zásah do 1 minúty. Uvedené rozvrhovanie služobného času je síce\nv súlade so zákonom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,\na to z dôvodu, že čas služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby nie je v zmysle\nZákona o Hasičskom a záchrannom zbore považovaný za súčasť služobného času (takýto prístup je\nvšak v hrubom rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Na služobný pomer\npríslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa neaplikuje ustanovenie § 96 ods. 2 zákona č. 311/2001\nZ. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, čím došlo k nesprávnej a neúplnej transpozícii\npráva Európskej únie. Vyššie uvedeným rozvrhovaním služobného času dochádza k porušovaniu\nmaximálneho priemerného týždenného pracovného času pripadajúceho na 7 dní stanoveného na 48\nhodín týždenne. V obdobiach, kedy žalobca nečerpal dovolenku alebo nemal služobné voľno z iného\ndôvodu, priemerný služobný čas dosahoval 56 hodín týždenne. Za obdobie 3 roky spätne ku dňu podania\ntejto žaloby odpracoval žalobca nad maximálny priemerný rozsah pracovného času 1252 hodín. Pre\nlepšiu ilustráciu ide o ekvivalent 156,5 pracovného dňa v prípadne bežného 8 hodinového pracovného\nčasu, pričom napr. rok 2021 mal 251 pracovných dní. 365 dní / 7 dní = 52,142 týždňa 52,142 týždňa\nx 8 hodín služobného času nad maximálny priemerný týždenný rozsah pracovného času x 3 roky\nspätne ku dňu podania žaloby = 1252 hodín. V dôsledku rozvrhovania služobného času, ktorý zásadným\nspôsobom prekračuje limity maximálne priemerného týždenného pracovného času pripadajúceho na\n7 dní žalobca prichádza o stovky hodín ročne (cca. 52 pracovných dní ročne), ktoré by mohol stráviť\nrozvíjaním rodinných a sociálnych väzieb, starostlivosťou o rodinu, svojimi záľubami či iným relaxom.\n74. Zistený skutkový stav súd podriadil pod zákonné ustanovenia:\n75. Podľa čl. 7 ods. 2 druhá a tretia veta Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a\nEurópskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov,\nktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods.5.\n76. Podľa čl. 24 Všeobecnej Deklarácie ľudských práv, každý má právo na odpočinok a zotavenie vrátane\nrozumného vymedzenia pracovného času a pravidelnej platenej dovolenky.\n77. Smernica ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu\npracovného času.\n78. Podľa čl. 1 bod 2 Smernice, táto smernica sa vzťahuje na minimálne doby denného odpočinku,\ntýždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný pracovný čas a\nurčité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.\n79. Podľa čl. 1 bod 3 Smernice, táto sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti verejné a súkromné v zmysle\nčlánku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto smernice.\n80. Podľa čl. 2 ods. 1 Smernice, pracovný čas je akýkoľvek čas počas ktorého pracovník pracuje podľa\npokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi\npredpismi alebo praxou.\n81. Podľa čl. 6 písm. b) Smernice, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho,\nže v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov priemerný pracovný čas pre každé\nobdobie 7 dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n82. Podľa čl. 16 Smernice, členské štáty môžu ustanoviť: a) pre uplatňovanie článku 5 (týždenný čas\nodpočinku) referenčné obdobie nepresahujúce 14 dní; b) pre uplatňovanie článku 6 (maximálny týždenný\npracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej ročnej dovolenky\npriznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte\npriemeru neutrálne; c) pre uplatňovanie článku 8 (dĺžka nočnej práce) referenčné obdobie definované po\nkonzultácii so sociálnymi partnermi alebo definované kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými\nmedzi sociálnymi partnermi na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Ak minimálny 24-hodinový čas\ntýždenného odpočinku, vyžadovaný podľa článku 5, spadá do tohto referenčného obdobia, nie je\nzahrnutý do výpočtu priemeru.\n83. Podľa § 85 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,\nslužobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii\nslužobnému úradu. Služobný čas príslušníka je 40hodín týždenne.\n84. Podľa § 86 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov\nje rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov. Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného\nčasu v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby aj\n\nna ňu bezprostredne nadväzujúcej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac\n24 hodín v služobnom dni.\n85. Podľa § 91 ods. 1 a ods. 3 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, štátnou\nslužbou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného času. V kalendárnom\nroku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.\n86. Podľa § 92 ods. 1 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný\núrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe vmieste vykonávania štátnej služby,\nktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa§ 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia\nslužobného času.\n87. Podľa § 97 ods. l písm. h) Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ako\nvykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného\nvoľna za štátnu službu vo sviatok.\n88. Podľa § 103 ods. 5 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušníkovi v\nrozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada\nza služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie\nbrannej pohotovosti štátu.\n89. Podľa § 122 ods. 1 a ods. 3 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak je\npríslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti\npeňažná náhrada 15% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a 30% z tejto sumy, ak\nide o deň služobného pokoja. Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za čas, v\nktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou\nslužbou nadčas.\n90. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,\nobčianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.\n91. Podľa § 13 ods. 1 - 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať , aby sa upustilo od\nneoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a\naby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady\npodľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu\npráva došlo.\n92. Na základe zisteného skutkového stavu, aplikujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd dospel\nk záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, čo do jej základu.\n93. Predmet sporu sa týka práva EÚ. Ide o nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v\ndôsledku nesprávnej implementácie práva EÚ do slovenského právneho poriadku.\n94. Súd posúdil námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie za nedôvodnú.\nZodpovednosť členských štátov a ich orgánov pri aplikácii komunitárneho práva vychádza z prednosti\na priameho účinku úniového práva, bez ktorej by táto zodpovednosť nebola vynútiteľná. Vnútroštátne\norgány sú povinné aplikovať normy komunitárneho práva z úradnej povinnosti (ex officio). Absentujúca\nalebo nesprávna transpozícia Smernice do noriem vnútroštátneho práva je výsledkom zákonodarného\na legislatívneho procesu, ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorá tu existuje bez ohľadu na to,\nktorý verejný orgán sa porušenia práva únie dopustil, resp., ktorý z orgánov by mal povinnosť škodu\npodľa vnútroštátnych predpisov nahradiť. Členský štát je povinný poskytnúť náhradu za dôsledky\nspôsobenej škody v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť za škodu,\npričom podmienky náhrady škody, ako i premlčanie práva na náhradu škody stanovenej vnútroštátnymi\npredpismi, musia byť v súlade s princípmi ekvivalencie (rovnocennosti) a efektivity. Rozhodnutie vo\nveciFuß dal v prípade porušenia práva na dodržiavanie 48 h. pracovného času právo poškodenému\ndomáhať sa náhrady škody proti členskému štátu (bod 45, 46 a 61 rozhodnutia Fuß). Súd preto\npovažoval SR,v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR ako orgán, do pôsobnosti ktorého spadá aj\nHaZZ, ktorého príslušníkom bol v rozhodnej dobe žalobca, za pasívne legitimovanú v spore.\n95. Námietka žalovaného ohľadom pôsobnosti Smernice na príslušníkov HaZZ taktiež nebola dôvodná,\ns poukazom na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ, aj vnútroštátnych súdov. Podľa rozsudku Fuß\nz rozsahu úpravy Smernice nie sú vyňatí ani hasiči, keď v bode 33 konštatoval, že čl. 6 písm. b) Smernice\npredstavuje pravidlo sociálneho práva EÚ s osobitným významom, z ktorého má mať prospech každý\npracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie bezpečnosti a ochrany jeho zdravia,\nktoré ukladá členským štátom povinnosť stanoviť 48 h. hranicu pre priemerný týždenný pracovný čas,\nv súvislosti s ktorou je výslovne stanovené, že zahŕňa nadčasy, a od ktorej sa v prípade neprebratia čl.\n22ods. 1 tejto Smernice do vnútroštátneho práva nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také\n\nčinnosti, ako je činnosť hasičov, o ktorú ide vo veci samej, hoci by k tomu došlo len prostredníctvom\nsúhlasu dotknutého pracovníka. SDEÚ v tomto rozsudku konštatoval, že za týchto podmienok má\npracovník, ako je G. Fuß, ktorého v zásahovej službe zamestnávala Stadt Halle, právo sa priamo\ndovolávať ustanovení čl. 6 písm. b) Smernice voči takému verejnoprávnemu zamestnávateľovi na účely\ndodržania práva na priemerný pracovný čas neprekračujúci 48 h., ktoré vyplýva z tohto ustanovenia.\n96. Súdny dvor EÚ v rozsudku C - 518/15 R. Matzaka 21.2.2018 (bod 27) uviedol, že Smernica sa má\nuplatniť na činnosti hasičského zboru, aj keď sú vykonávané zásahovými silami v teréne a nezáleží na\ntom, že sú zamerané na boj proti požiarom alebo poskytnutie pomoci iným spôsobom, ak sú vykonávané\nza obvyklých podmienok v súlade s poslaním zvereným príslušnej službe, a to aj vtedy, keď zásahy, ku\nktorým môžu tieto činnosti viesť, sú svojím charakterom nepredvídateľné a môžu vystaviť pracovníkov,\nktorí ich vykonávajú, určitým rizikám, pokiaľ ide o ich bezpečnosť a/alebo zdravie.\n97. Obdobne otázku pôsobnosti Smernice na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vyriešili\naj všeobecné súdy SR, kde zhodne aplikujú Smernicu na obdobné prípady (napr. rozsudky Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn.6Co/24/2024 z 5.3.2004, 6Co/193/2023 z 19.3.2024, rozsudok Krajského súdu\nv Prešove sp. zn.10Co/11/2024 z 28.3.2024). Aplikácia smernice v tomto prípade je teda daná.\n98. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že služobnú pohotovosť nemožno započítavať do\nodpracovaného služobného času žalobcu. Pri posudzovaní otázky, či bolo na strane žalobcu porušené\nžalovaným právo EÚ v dôsledku nesprávnej implementácie Smernice, sa súd stotožnil s argumentáciou\nžalobcu, v zmysle ktorej Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore nepovažuje za\nsúčasť týždenného pracovného času služobnú pohotovosť hasičov, a v dôsledku toho dochádza k\npravidelnému prekračovaniu takto vymedzeného maximálneho týždenného pracovného času. Po bližšej\nanalýze ustanovení § 85 a 92 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore je možné zistiť,\nže argumentácia žalobcu je správna, keďže podľa § 85 ods. 1 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom\na záchrannom zbore je služobný čas príslušníka časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu\nslužbu a je k dispozícii služobnému úradu. Podľa § 92 ods. 1 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom\na záchrannom zbore služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste\nvykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa§ 86\nods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.\n99. Z vyššie uvedených zákonných vymedzení jednoznačne vyplýva, že služobná pohotovosť\npríslušníka Hasičského a záchranného zboru „len“ bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej\nslužby a začína až po skončení výkonu štátnej služby v služobnom čase. Takto má súd za to, že služobná\npohotovosť podľa Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore nie je výkonom štátnej\nslužby a odráža len stav pripravenosti hasiča na prípadné vykonanie štátnej služby, ak by došlo k\nsituácii, že k nej bude zamestnávateľom povolaný. Na vyššie uvedené ustanovenia potom nadväzuje\n§ 122 ods. 3 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, kde sa konkretizuje, že\nnáhrada za služobnú pohotovosť podľa ods. 1 a2 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania\nk vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas. Existujúca\nprávna kvalifikácia služobnej pohotovosti sa premieta aj do spôsobu jej finančného odmeňovania, ktorá\nnemá povahu služobného platu. Ustanovenie § 103 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom\nzbore výslovne uvádza, že zatiaľ, čo služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v jeho ods.\n1 (vrátane tarifného platu a jeho príplatkov), za výkon služobnej pohotovosti patrí hasičovi peňažná\nnáhrada v štátnej službe (ods. 5 § 103 v spojení s § 122 ods. 1 Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom\na záchrannom zbore).\n100. Súd dospel na základe predošlých zistení k záveru, že Smernica nebola správne transponovaná\ndo právneho poriadku SR. Žalobca ako hasič, príslušník Hasičského a záchranného zboru spadajúceho\npod Ministerstvo vnútra SR mal Smernicou garantované právo na 48 hodinový pracovný čas. Žalobca\nv rozhodnom období nesporne odpracoval vo viacerých mesiacoch viac ako 48 hodín týždenne\n101. Podľa rozsudku SDEÚ (druhá komora) z 11.4.2019, C - 254/18, článok 6 písm. b), článok\n16písm. b) a článok 19 prvý odsek Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej\nprávnej úprave, ktorá na účely výpočtu priemerného týždenného pracovného času stanovuje referenčné\nobdobia, ktoré sa začínajú a končia v určitých kalendárnych dátumoch, pokiaľ táto právna úprava\nobsahuje mechanizmy, ktoré umožňujú zabezpečiť, že priemerný maximálny týždenný pracovný čas v\nrozsahu 48 odín. bude rešpektovaný počas každého obdobia šiestich mesiacov zapadajúceho do rámca\ndvoch po sebe nasledujúcich pevných referenčných období.\n102. Keďže žalobca preukázal, že ako príslušník Hasičského a záchranného zboru odpracoval v\nrozhodnom období (3 roky pred podaním žaloby) týždenný pracovný čas presahujúci týždenný pracovný\nčas stanovený Smernicou, úspešne sa dovolal práva EÚ na vyvodenie zodpovednosti žalovaného\nako dotknutého členského štátu EÚ s cieľom získať náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia\n\nSmernice proti SR. Nesprávne prebratie Smernice do Zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a\nzáchrannom zbore a jeho dodržiavanie Ministerstvom vnútra SR, resp. Hasičským a záchranným\nzborom, ktoré však nerešpektuje Smernicu v článku 6 písm. b), ktorá je pre tento vzťah priamo\naplikovateľná, v zmysle rozsudku Fuß nezbavuje SR zodpovednosti za jej nedodržiavanie v prípade\nhasičov zamestnaných vo verejnoprávnom sektore, a nie je preto relevantné žalovaným zdôrazňované\nrozlíšenie medzi zodpovednosťou SR za nesprávnu transpozíciu a zodpovednosťou zamestnávateľa\nžalobcu za nesprávnu aplikáciu pri úprave pracovného času v služobnom pomere žalobcu.\n103. Podmienky uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú dané ustálenou judikatúrou\nSDEÚ(napr. rozsudok C - 118/08 Transportes Urbanos y Servicios Generales SAL z 26.01.2010), a to\nsplnením troch podmienok, ako na to správne poukázal žalobca: 1. cieľom porušenej právnej normy\nEÚ bolo priznať jednotlivcovi práva, 2. porušenie je dostatočne závažné, a napokon 3. medzi takýmto\nporušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť.\n104. Ako už bolo konštatované aj v početných obdobných veciach všeobecnými súdmi SR, článok 6\npísm .b) Smernice predstavuje právnu normu EÚ, ktorá jednotlivcom priznáva práva (viď rozsudok Fuß,\nkdeSDEÚ zdôraznil, že priamy účinok čl. 6 písm. b) Smernice spočíva v tom, že priznáva jednotlivcom\npráva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Prvá podmienka týkajúca sa\nexistencie práva na náhradu škody vo veci samej je preto splnená.\n105. Súd mal za preukázané aj splnenie druhej podmienky na uznanie nároku na náhradu škody:\nPorušenie práva EÚ je dostatočne závažné, pokiaľ je v zjavnom rozpore s judikatúrou SDEÚ v danej\noblasti. Ako už súd konštatoval, pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej\nslužbe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu\n„pracovný čas“ v zmysle Smernice. Otázka súvisiaca s pojmom „pracovný čas“ v zmysle Smernice\nneponecháva priestor na akékoľvek „rozumné pochybnosti“. Keďže žalobca v dotknutom období\nodpracoval nad stanovený limit v zmysle čl. 6 písm. b) Smernice, išlo o zjavné porušenie judikatúry\nSDEÚ, ako aj práva EÚ.\n106. Pri posudzovaní poslednej, tretej podmienky, mal súd za to, že tu existuje priama príčinná súvislosť\nmedzi porušením ustanovenia článku 6 písm. b) Smernice a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť tak,\nže nebol dodržaný maximálny týždenný pracovný čas, čo muselo mať nevyhnutne za následok stratu\nčasu na odpočinku, na ktorý by v opačnom prípade mal mať žalobca nárok.\n107. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o tom, že žalobca mal pred podaním žaloby na súd\nupozorniť nariadeného na vyššie uvedené skutočnosti, súd poukazuje na to, že ani v zmysle Smernice,\nani v zmysle judikatúry SDEÚ, sa takáto aktivita zo strany žalobcu nepožaduje, resp. nie je podmienkou\nuplatnenia nároku na nemajetkovú ujmu, a súd tieto nepovažoval za relevantné pri posúdení nároku\nžalobcu. Žalobca uviedol pred súdom, že hoci namietal dĺžku svojho pracovného času svojmu priamemu\nnadriadenému, nebol úspešný.\n108. Nerešpektovaním čl. 6 písm. b) Smernice pri rozvrhovaní pracovného času žalobcu, došlo k zásahu\ndo práv žalobcu na vedenie súkromného, rodinného života i do práva na ochranu jeho zdravia, za ktorý\nzásah mu patrí nárok na primerané odškodnenie.\n109. V súlade s princípom rovnocennosti komunitárneho a vnútroštátneho práva, súd aplikoval\nustanovenia o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy priznávanej fyzickým osobám v prípade zásahu\ndo ich osobnostných práv v zmysle § 11 a 13 OZ, pričom zohľadnil pri určení výšky náhrady kritéria\nstanovené zákonom a vyplývajúce zo súdnej praxe v početných obdobných prípadoch. Vzhľadom na\nformu zásahu, ktorá sa považuje v zmysle judikatúry SDEÚ za závažný zásah do práv, keď ide o nevratný\nstav straty niekoľkých stoviek hodín voľného času a času potrebného na regeneráciu pracovných síl, len\nsamotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, a práve peňažná náhrada\npredstavuje spôsobilé odškodnenie takto vzniknutej ujmy.\n110. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy súd posudzoval závažnosť ujmy, ktorá mu takýmto zásahom\nvznikla, dĺžku zásahu a následky takýmto zásahom vyvolané, resp. následky, ktoré by takýto zásah\nbol spôsobilý vyvolať, okolnosti zásahu, ako aj na doterajšiu súdnu prax pri rozhodovaní v obdobných\nprípadoch. V rozhodnom období troch rokov bol žalobca ukrátený o čas odpočinku, o čas, ktorý mohol\nstráviť okrem regenerácie so svojou rodinou - manželkou a deťmi. Žalobca zastáva ako hasič v\nspoločnosti veľmi dôležitú, zodpovednú, rizikovú, fyzicky aj psychicky náročnú rolu, ktorá neraz vyžaduje\naj nasadenie vlastného života. Ním uplatnenú sumu 6.000,00 € považoval súd za neprimerane vysokú,\nkeďže žalobca nepreukázal, ani netvrdil, že by dĺžka jeho pracovného času spôsobila nejaký závažný,\nnenapraviteľný zásah do jeho osobnostných práv, príp. na jeho zdravotný stav. Vzhľadom na vyššie\nuvedené a na doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných prípadoch, súd považoval sumu\n3.000,00 € za trojročné obdobie ako primeranú výšku nemajetkovej ujmy v posudzovanom prípade\n(početné obdobné prípady úspešných príslušníkov HaZZ v sporoch proti žalovanému, kde im boli\n\nprávoplatne priznané náhrady nemajetkovej ujmy v rozsahu 2.000,00 € -2.500,00 €, napr. rozsudky\nOkresného súdu Košice II sp. zn. 25C/56/2020, 27C/59/2020, 18C/34/2020,44C/84/2020), pričom zobral\ndo úvahy aj súdmi priznávané výšky náhrady nemajetkovej ujmy v závažnejších prípadoch zásahu\ndo práva na ochranu osobnosti, spočívajúcich najmä v porušení práva na súkromný a rodinný život,\npoškodenie zdravia, straty dobrého mena a povesti v spoločnosti.\n111. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok . Súd vzhľadom na výšku prisúdenej sumy určil lehotu na\nplnenie na 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\n112. Vo výroku II. rozsudku súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.\n113. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS\n209/04,II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.\nOdôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,\nktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán.\nSúd osobitne neposudzoval všetky z početných odkazov strán sporu na rôzne rozhodnutia súdov,\npretože to vzhľadom na zistený skutkový stav a právne posúdenie nepovažoval za potrebné.\n114. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi voči žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy z dôvodu, že rozhodnutie v danej\nveci záviselo od úvahy súdu (v týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bol\naspoň sčasti priznaný uplatnený nárok, pretože ho nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za\npredvídanie výsledku konania založeného na úvahe súdu alebo znaleckej činnosti). Súd zároveň nevidel\npriestor pre aplikáciu § 257 C.s.p.\n115. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého\nrozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za\n\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej\ninštancie.\nOdvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal\nna súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený má právo podať\nnávrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "e8aa48d6-10bb-45ed-aa57-96276d369778:cae8dbe4-bb3b-44f9-90ea-1289aa11cc15", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/193/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/193/2023 z 19. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-03-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e8aa48d6-10bb-45ed-aa57-96276d369778:cae8dbe4-bb3b-44f9-90ea-1289aa11cc15"}, {"guid": "b409c9a8-a825-48b2-9a69-7e6cbeaa814e:d9579af9-b4df-47d2-ac93-eddf794efef2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5918201615.1", "spisova_znacka": "6Co/159/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/159/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5918201615.1"}, {"guid": "f07a1d09-c634-41d5-b9e1-8f693a99089e:a92cc99d-cabd-492c-a827-c65d222f41a2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:6118302476.1", "spisova_znacka": "5Co/192/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/192/2019 z 16. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-12-16", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:6118302476.1"}], "citovane_v": []}