Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-12C/65/2022 z 16. 5. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 16. mája 2025, sp. zn. B1-12C/65/2022, ECLI:SK:MSBA4:2025:1122209664.4
Mestský súd Bratislava IV | B1-12C/65/2022 | ECLI:SK:MSBA4:2025:1122209664.4 | 2025-05-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: OZ, § 11 OZ, § 13 ods. 1 OZ, § 13 ods. 2 OZ, § 13 ods. 3 OZ, § 420 ods. 1 OZ, § 420 ods. 2 OZ, § 427 ods. 1 OZ, § 427 ods. 2 OZ, § 449 ods. 2 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 100 ods. 2 OZ, § 101 OZ, § 106 ods. 1 OZ, § 106 ods. 2 OZ, § 112 OZ, zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., CSP, § 144 CSP, § 145 ods. 2 CSP, § 146 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b587ed08-8384-4bed-9901-25eb4b5b2fb1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122209664.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
B1-12C/65/2022
1122209664
16. 05. 2025
Mgr. Lívia Piervolová
ECLI:SK:MSBA4:2025:1122209664.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Líviou Piervolovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, tr. bytom: D. XX, XXX XX E., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Michal
Antal, PhD., s.r.o., Hlavná 13, 917 01 Trnava, IČO: 55 121 071, proti žalovaným: 1) Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, 2) Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, 3) Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovanému 1) a 2) zamieta.
II. Súd konanie voči žalovanému 3) zastavuje.
III. Žalovaným 1) až 3) nepriznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2022 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1) až 3) náhrady
škody vo výške 2.020,66 EUR a nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- EUR. Podanú žalobu odôvodnila
tým, že dňa 15.3.2019 došlo na ulici F. G. H. I. B. J. K. B. B. L. k dopravnej nehode, v dôsledku
ktorej došlo k úmrtiu jej manžela G. C. (nar. XX.X.XXXX). Vodičom motorového vozidla zn. L. XXXXX,
EČV: L., ktorým bola nehoda spôsobená, bol M. C. M. (nar. XX.X.XXXX), ktorý pri riadení vozidla
vykonával službu v pozícii vodič ochranca pre žalovaného 3). Prevádzkovateľom motorového vozidla
bol žalovaný 2) a poisťovateľom z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla bol žalovaný 1). V predmetnej veci bolo vedené trestné konanie, v ktorom bol
vodič M. C. M. oslobodený spod obžaloby s tým, že skutok, za ktorý bol stíhaný, nie je trestným
činom. Žalobkyňa bola so svojím nárokom odkázaná na občianskoprávne konanie. Voči uvedenému
rozsudku podal prokurátor odvolanie, ktoré následne vzal späť. V trestnom konaní bolo vykonané
znalecké dokazovanie znalcom A. I. N. z odboru cestná doprava. Zo záverov znaleckého posudku a
jeho doplnenia č. 1) vyplýva, že dopravnú nehodu spoluspôsobili vodič motorového vozidla a zároveň
nebohý manžel žalobkyne. Znalec identifikoval nesprávnu techniku jazdy vodiča a nesprávne správanie
sa manžela žalobkyne, ako chodca. Žalobkyňa poukázala na to, že vodič motorového vozidla (čo
vyplýva aj z predloženého znaleckého posudku) okrem toho, že používal nesprávnu techniku jazdy
a nesprávne vyhodnotil dopravnú situáciu v mieste dopravnej nehody, sa po vozovke pohyboval vyššou
rýchlosťou, ako bola maximálne povolená dopravným značením (t.j. viac ako 70 km/hod.). Na úseku
bola navyše maximálna povolená rýchlosť 50 km/hod. Súd však vychádzal z maximálnej povolenej
rýchlosti 70 km/hod. z dôvodu údajného zlého dopravného značenia na mieste, čo možno zrejme
vyčítať magistrátu mesta Bratislava. Podanou žalobou sa preto v súlade s § 11 a nasl. a § 420 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) domáhala

náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej opísanou udalosťou. Smrťou manžela jej
bola spôsobená majetková škoda, ako aj nemajetková ujma spočívajúca v nenapraviteľnom zásahu
do osobnostných práv na súkromný a rodinný život. Tieto nároky si uplatnila v rámci trestného konania,
avšak rozhodnutím vo veci samej bola odkázaná na civilný proces. K vzťahu s nebohým manželom
žalobkyňa uviedla, že v roku 1996 sa vzali z lásky. Manželstvo bolo aj po dvoch spoločne prežitých
desaťročiach stále harmonické. Spoločne vychovali dvoch synov - G. a G.. S manželom zdieľali spoločné
záľuby, cestovali spolu, trávili voľný čas. Keďže synovia sú už dospelí, žalobkyňa s manželom začala
plánovať spoločný dôchodok. Žiaden zo spoločných plánov sa z dôvodu manželovej smrti už žiaľ
nezrealizuje. Zistenie o manželovej smrti predstavoval pre žalobkyňu značný šok, z ktorého sa dodnes
úplne nespamätala. Nebohý manžel bol zdravý muž plný elánu a chuti do života a preto jeho náhla
smrť predstavovala neočakávaný zvrat v živote žalobkyne. Od jeho straty pretrvávajú u žalobkyne
negatívne pocity beznádeje a nespravodlivosti. Z uvedených dôvodov bola nútená navštíviť i odborníka
– psychiatra. Majetková škoda bola spôsobená vo výške 4.041,33 EUR a spočíva v nákladoch spojených
s pohrebom (po odpočítaní príspevku na pohreb vo výške 79,67 EUR) vo výške 1.141,33 EUR a v
kamenárskych prácach vo výške 2.900,- EUR. Keďže vodič motorového vozidla vykonával služobnú
jazdu, na vec je potrebné aplikovať § 420 ods. 2 OZ. Vzhľadom na to, že prevádzkovateľom motorového
vozidla bol žalovaný 2), jeho pasívna vecná legitimácia vyplýva z § 427 OZ. Pasívna vecná legitimácia
žalovaného 1) vyplýva z § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZP“). Z dôvodu, že v zmysle znaleckého posudku (a jeho doplnenia
č. 1) bolo identifikované spoluzavinenie nebohého manžela žalobkyne, na základe analogického použitia
§ 441 OZ sa domáhala náhrady majetkovej škody v polovici (50 %) skutočnej škody, t.j. vo výške 2.020,66
EUR. Žalobkyňa k žalobe priložila listinné dôkazy: sobášny list, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 6.6.2022 č.k. 2T/30/2021-601, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.8.2022 č.k.
2T/30/2021-625, znalecký posudok č. 53/2019 a jeho doplnenie č. 1, lekárska správa zo dňa 23.6.2021,
faktúra za kamenárske práce č. 200006 zo dňa 20.7.2020, uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa
24.7.2019 č.k. 4D/129/2019-59. Zároveň navrhla svoj výsluch.
2. Žalovaný 1) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.1.2023 nároky žalobkyne v celom rozsahu odmietol.
Namietal právny základ, ako aj výšku nároku a vzniesol námietku premlčania. V rámci zodpovednosti
vodiča M. C. M. poukázal na oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6.6.2022
č.k. 2T/30/2021-601. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na niektoré časti oslobodzujúceho rozsudku,
na základe ktorých dospel k záveru, že nehodu zavinil nebohý manžel žalobkyne. Dopravná nehoda
bola spôsobená tým, že nebohý chodec vbehol do jazdnej dráhy vodiča, ktorý už nemal čas a priestor
zrážke zabrániť, a to ani pri vynaložení maximálneho úsilia. Vodič mal vzhľadom na svoje pracovné
zaradenie zo zákona výnimku na prekročenie povolenej rýchlosti (k nehode došlo pri plnení pracovných
povinností). Fotodokumentácia z miesta nehody vyvrátila ďalší argument žalobkyne o maximálnej
povolenej rýchlosti – na mieste sa nachádzala dopravná značka s povolenou rýchlosťou 70 km/hod.
Žalovaný 1) namietal, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by k vzniku škody
a nemajetkovej ujmy došlo konaním vodiča. Poukázal tiež na liberačné dôvody podľa § 428 OZ a na
§ 441 OZ, keďže zastával názor, že škoda bola spôsobená výlučne zavinením nebohého manžela
žalobkyne. Okrem právneho základu nárokov namietal aj ich výšku. Žalobkyňa nepreukázala zaplatenie
pohrebných nákladov vo výške 1.141,33 EUR, ani v konaní nepredložila faktúru. V časti nákladov za
kamenárske práce vo výške 2.900,- EUR bola doložená len faktúra zo dňa 20.7.2020 (za zhotovenie
dvojhrobu), avšak taktiež bez dokladu o úhrade. V zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka sa náklady na zriadenie pomníka hradia
iba vo výške 663,88 EUR. Od pohrebných nákladov je potrebné odpočítať štátny príspevok na pohreb
v sume 79,67 EUR a je nevyhnutné zohľadniť zákonnú limitáciu normovanú v § 449 OZ. Maximálny limit
pohrebných nákladov bol pre rok 2019 stanovený na sumu 2.800,30 EUR (§ 101 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Žalovaný 1) nesúhlasil ani s požadovanou náhradou
v rozsahu 50 %, keďže dopravná nehoda bola zavinená nevypočítateľným a neodvrátiteľným konaním
nebohého. K výške požadovanej nemajetkovej ujme uviedol, že je potrebné prihliadať na závažnosť
ujmy, ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie by malo byť
s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Má sa skúmať a)
na strane poškodeného / pozostalého: intenzitu vzťahu so zomrelým, vek zomrelého a pozostalých,
otázku hmotnej závislosti pozostalých na usmrtenej osobe, prípadné poskytnutie inej satisfakcie; b) na
strane zodpovednej osoby: jeho postoj, dopad udalosti do jeho duševnej sféry, majetkové pomery, miera
zavinenia, eventuálne miera spoluzavinenia usmrtenej osoby. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na

požiadavku nezneužívania tohto právneho prostriedku, ako nástroja na obohacovanie. Parametrami
spravodlivého zadosťučinenia sú preto primeranosť a proporcionalita. Ako pomocné kritérium môžu
slúžiť iné právne predpisy, napr. zákon č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov. Žalovaný 1)
poukázal na rozhodovaciu prax odvolacích súdov, v zmysle ktorej bola v obdobných prípadoch priznaná
nemajetková ujma v rozmedzí od 7.000,- EUR do 15.000,- EUR. Proti celému nároku vzniesol aj
námietku premlčania podľa § 101 a 106 OZ. Keďže k dopravnej nehode došlo dňa 15.3.2019, posledným
dňom trojročnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bol deň 15.3.2022.
Pokiaľ ide o majetkovú škodu, žalobkyňa doložila iba faktúru za výrobu a montáž dvojhrobu, ktorá
bola vystavená dňa 20.7.2020. Posledným dňom dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie
nároku na nemajetkovú ujmu bol deň 20.7.2022. Žaloba je datovaná k 28.10.2022, preto boli nároky
uplatnené oneskorene. Žalovaný 1) z uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal mu
nárok na náhradu prípadných trov konania.
3. Žalovaní 2) a 3) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.3.2023 nároky žalobkyne v celom rozsahu
odmietli. Namietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 3), právny základ, ako aj
výšku nároku a vzniesli námietku premlčania. Žalovaný 3) priamo zo zákona nemôže byť pôvodcom
zásahu do osobnostných práv a nemôže byť nositeľom pasívnej hmotnoprávnej legitimácie v sporoch
vedených na základe § 11 a nasl. OZ. Štát (Slovenská republika zastúpená ústredným orgánom
štátnej správy) nemôže vystupovať ako odporca v konaniach, ktorých predmetom je ochrana
osobnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.7.2008 sp. zn. 3Cdo/201/2007,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2008 sp. zn. 3Cdo/134/2007, I.ÚS
137/07). Poukázali na oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6.6.2022
č.k. 2T/30/2021-601, z ktorého vyplýva, že smrteľnú dopravnú nehodu nezavinil vodič motorového
vozidla. Z citácie znaleckého posudku v oslobodzujúcom rozsudku je zrejmé, že vznik dopravnej
kolízie zapríčinil práve poškodený (nebohý) tým, že sa náhle rozhodol prebehnúť cez vozovku
pred idúcim autom. V časti majetkovej škody žalobkyňa nepreukázala vznik škody – predložila
iba faktúru na sumu 2.900,- EUR, datovanú k 20.7.2020, čo však nedokazuje, že by žalobkyňa
tieto náklady skutočne zaplatila. S poukazom na § 106 ods. 1 OZ vzniesli aj námietku premlčania
voči uplatnenej náhrade majetkovej škody. Tragická dopravná nehoda nastala dňa 15.3.2019,
pričom nároky boli v konaní uplatnené žalobou zo dňa 28.10.2022. Pokiaľ ide o zadosťučinenie
v peniazoch, § 13 ods. 2 OZ predpokladá kumulatívne splnenie určitých zákonných podmienok:
a) existencia neoprávneného zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na právach chránených
ustanoveniami § 11 a nasl. OZ, b) morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúce
a c) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti
v značnej miere. Žalovaní nie sú osobami, ktoré by priamo či nepriamo spôsobili neoprávnený zásah
do osobnostných práv žalobkyne, od ktorého si v žalobe uplatňuje nárok. Žalovaní 2) a 3) sa na vzniku
zásahu do osobnostných práv žalobkyne nijako nepodieľali a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
v konaní. Žalovaní 2) a 3) vzniesli námietku premlčania aj vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá
je majetkovým právom a podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ.
Tragická dopravná nehoda nastala dňa 15.3.2019. Žalobkyňa si však nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 100.000,- EUR uplatnila žalobou zo dňa 28.10.2022, teda oneskorene.
Žalovaní 2) a 3) z uvedených dôvodov žiadali, aby súd žalobu zamietol.
4. Replikou zo dňa 25.7.2023 žalobkyňa podala vyjadrenie vo veci a zároveň s poukazom na pasívnu
vecnú legitimáciu realizovala späťvzatie žaloby voči žalovanému 3) a žiadala konanie voči nemu
zastaviť. V merite nesúhlasila, že by nebolo dané (spolu)zavinenie vodiča. Kritériá pre vydanie trestného
odsudzujúceho rozsudku sú z pohľadu zavinenia a dôkaznej situácie na úplne inej úrovni ako kritériá
pre úspešnosť v rámci žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Na to, aby bol vydaný odsudzujúci
rozsudok, musí byť naplnená skutková podstata páchateľom a jeho zavinenie musí byť preukázané
bez akýchkoľvek rozumných pochybností. V trestnom konaní nemusí dôjsť k odsúdeniu, ak škoda
(ujma) vznikla „len“ spoluzavinením obvineného. V civilnom konaní je však situácia značne odlišná.
Preukázanie čo i len čiastočného spoluzavinenia v zásade odôvodňuje zodpovednosť za škodu
(ujmu). V takom prípade je zodpovednosť len čiastočná – a teda zodpovedný subjekt by nemal byť
zaviazaný na náhradu celej škody (ujmy), ale len časti, ktorú je potrebné spravodlivo určiť vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu. Rešpektujúc závery trestného konania, vodič motorového vozidla nie
je výlučne zodpovedný za vzniknutú škodu (ujmu), ale má na tejto škode (ujme) podiel (čo vyplýva
z jednotlivých verzií znaleckých posudkov vykonaných v trestnom konaní). Trestný súd prekročenie
maximálnej povolenej rýchlosti (z dôvodov uvedených v rozsudku) nevyhodnotil ako skutočnosť, ktorá

by predstavovala porušenie predpisov o cestnej premávke. Rovnako ako trestné nevyhodnotil ani
iné konanie obvineného. Toto posúdenie však treba chápať ako odôvodnenie súdu o nepreukázaní
naplnenia predpokladov pre trestné odsúdenie a nie ako posúdenie o neexistencii civilnoprávnej
(spolu)zodpovednosti za škodu (ujmu). Je nesporné, že vodič cez daný úsek viedol motorové vozidlo
rýchlosťou oveľa vyššou ako je povolená. Skutočnosť, že prekročenie povolenej rýchlosti vzhľadom na
postavenie vodiča nebolo možné vyhodnotiť ako porušenie pre účely trestného konania neznamená, že
toto nemožno vyhodnotiť ako porušenie právnej povinnosti vzhľadom na civilnoprávnu zodpovednosť
za škodu (ujmu). Z predloženého znaleckého posudku zrejme, jasne a bez akejkoľvek pochybnosti
vyplýva, že znalec identifikoval dve technické príčiny dopravnej nehody, a to správanie sa chodca a
nesprávnu techniku jazdy vodiča. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že z dôvodov uvedených v trestnom
rozsudku došlo k oslobodeniu obvineného. Pokiaľ ide o náklady na pomník (a namietané nepreukázanie
úhrady), žalobkyňa predložila potvrdenia o úhradách zo dňa 22.7.2020 (1.000,- EUR), 23.7.2020 (1.000,EUR) a 24.7.2020 (900,- EUR). V súvislosti s nákladmi na pohreb priložila anonymizované dedičské
rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že táto suma bola určená notárom na základe predložených dokladov.
Tieto doklady by mali byť súčasťou dedičského spisu, preto žalobkyňa požiadala o vyžiadanie a
pripojenie spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4D/129/2019. Žalobkyňa nesúhlasila ani s vznesenou
námietkou premlčania, ktorú považovala za nedôvodnú. Je síce pravdou, že k dopravnej nehode (a
tým aj do zásahu do osobnostných práv a k spôsobeniu škody) došlo dňa 15.3.2019 a žaloba bola
podaná dňa 28.10.2022. Poukázala však na to, že svoje nároky si uplatnila v trestnom konaní. Z dôvodu
tohto uplatnenia nárokov došlo k spočívaniu premlčacej doby. Po právoplatnosti trestného rozsudku
v primeranej lehote podala žalobu na civilný súd a preto má za to, že účinky spočívania premlčania
zostali zachované. Na pojednávaní konanom dňa 6.6.2022 prokurátor podal do zápisnice odvolanie,
toto z neznámych príčin vzal dňa 22.8.2022 späť. Žalobkyňa sa o späťvzatí odvolania dozvedela až dňa
31.8.2023, kedy si prevzala o tejto skutočnosti zásielku zo súdu. Žalobkyňa bola šokovaná a vec ihneď
riešila so splnomocneným zástupcom formou podnetu na podanie dovolania. Keďže splnomocnený
zástupca žalobkyne je výlučne trestný právnik, na uplatnenie nárokov v civilnom konaní si musela
nájsť iného advokáta, čo istú dobu trvalo a zároveň istú dobu trvalo, kým si advokát naštudoval spis a
vypracoval žalobu. Žaloba bola podaná do menej ako dvoch mesiacov od kedy sa žalobkyňa dozvedela
o právoplatnosti rozsudku. Svoj postup považuje žalobkyňa za riadne uplatňovanie nárokov (§ 112
OZ) a preto má za to, že k ich premlčaniu nedošlo. Žalobkyňa zároveň považuje vznesenú námietku
premlčania za rozpornú s dobrými mravmi. Uplatnené nároky majú svoj pôvod v dopravnej nehode, pri
ktorej prišla o svojho životného partnera. Je pochopiteľné, že takáto vec ju ochromila. Pocit beznádeje bol
znásobený oslobodzujúcim trestným rozsudkom. Zároveň si musela hľadať iného právneho zástupcu,
ktorý sa venuje civilnému právu. Vyhovenie námietke premlčania by bolo neúmerne prísne a v rozpore so
všeobecne uznávanou súdnou judikatúrou týkajúcou sa súladu námietky premlčania s dobrými mravmi.
5. V duplike zo dňa 20.11.2023 sa žalovaný 1) pridržal svojej argumentácie. Je si vedomý koncepcie
civilnoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako objektívnej
zodpovednosti, avšak otázka viny / spoluviny má svoje relevantné miesto pri posudzovaní základu
a výšky nároku. V ustanoveniach OZ sú obsiahnuté liberačné dôvody, ktoré zbavujú zodpovednosti
prevádzkovateľa motorového vozidla. Jedným z nich je aj zavinenie poškodeného podľa § 441 OZ,
ktoré má vzhľadom na svoju všeobecnú povahu dopad na všetky druhy zodpovednosti. Podiel účasti
poškodeného znižuje jeho nárok. Naďalej zotrval na tom, že v prejednávanej veci ide o výlučné
zavinenie nebohého na dopravnej nehode. To vyplýva zo znaleckého posudku a oslobodzujúceho
rozsudku vodiča. Skutočnosti, ktoré vyplynuli v trestnom konaní majú dopad na majetkovú škodu
a nemajetkovú ujmu, preto majú byť zohľadnené aj v tomto konaní. Žalovaný 1) nesúhlasil s tvrdeniami
žalobkyne o nepremlčaní nárokov a zotrval na vznesenej námietke premlčania. Na to, aby návrh
spĺňal náležitosti riadneho návrhu poškodeného na priznanie náhrady škody v adhéznom konaní
a mal za následok spočívanie plynutia premlčacej doby, musí byť z neho zrejmé, z akých dôvodov,
v akej výške sa uplatňuje, pričom sa môže uplatniť iba voči subjektu, voči ktorému sa trestné konanie
vedie (obvinený, obžalovaný). Žalobkyňa, ako poškodená, si prostredníctvom svojho splnomocneného
právneho zástupcu uplatnila vo vzťahu k obžalovanému škodu v celkovej výške 104.141,33 EUR.
Spočívanie premlčacej doby môže byť preto aplikovateľné len voči obžalovanému (vodičovi motorového
vozidla), avšak nie voči žalovanému 1), voči ktorému bol nárok uplatnený až podanou žalobou zo dňa
28.10.2022. Nestotožnil sa ani s tým, že by sa vznesená námietka premlčania priečila dobrým mravom.
Ide o objektívnu a legitímnu procesnú obranu. Žalobkyňa je plne spôsobilá na právne úkony a v trestnom
konaní bola zastúpená advokátom, u ktorého sa predpokladajú znalosti o plynutí premlčacích dôb. Za
prípady, kedy možno námietku premlčania považovať za rozpornú s dobrými mravmi sa považujú najmä

také, kedy škodca spôsobil škodu trestným činom, vykazujúcim rysy úmyselného, zištne motivovaného
konania, s cieľom spôsobiť poškodenému čo najvyššiu ujmu. Žalovaný 1) vzniesol námietku premlčania
z pozície poisťovateľa, nie škodcu. Ani škodca pritom nebol súdený za úmyselný trestný čin. Z ustálenej
súdnej praxe vyplýva, že námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje (ZSP 1/2015).
6. V duplike zo dňa 27.11.2023 žalovaní 2) a 3) opätovne poukázali na oslobodzujúci trestný rozsudok
a trvali na tom, že dopravnú nehodu nezavinil vodič, ale nebohý manžel žalobkyne. Žalovaní nie sú
osobami, ktoré by priamo či nepriamo spôsobili neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne.
Zotrvali aj na vznesenej námietke premlčania a k výške nemajetkovej ujmy blízkej osoby odkázali na
súdnu prax, v zmysle ktorej bol tento nárok priznávaný v rozmedzí od 4.500,- EUR do 20.000,- EUR.
7. Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie na deň 16.5.2025, ktorého sa zúčastnila
žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne a žalovaní 1) až 3). V rámci prednesov sa právny zástupca
žalobkyne, ako aj žalovaní 1) až 3) pridržali svojich písomných vyjadrení.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom sporových strán, právneho zástupcu žalobkyne, a
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil skutkový stav veci:
9. Dňa 15.3.2019 došlo na ulici F. G. H. I. B. J. K. B. B. L. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k zrážke
motorového vozidla zn. L. rad X, EČV: L. s chodcom G. C. (nar. XX.X.XXXX). Vodičom motorového
vozidla zn. L. rad X, EČV: L. bol M. C. M., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom: K. XXXX/XX, XXX XX L.. Pri
dopravnej nehody utrpel chodec G. C. závažné poranenia, ktorým na mieste podľahol.
10. Voči vodičovi motorového vozidla M. C. M. bolo vedené trestné konanie pre prečin ublíženia na
zdraví. Žalobkyňa, ako manželka nebohého G. C. (oznámenie o uzavretí manželstva zo dňa 5.6.1996),
si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.141,33 EUR (náklady na pohreb),
nárok na náhradu škody vo výške 2.900,- EUR (náklady na kamenárske práce) a nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- EUR.
11. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6.6.2022 č.k. 2T/30/2021-601 bol obžalovaný M.
C. M. oslobodený spod obžaloby. Žalobkyňa bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný
proces.
12. Faktúrou č. 200006 zo dňa 20.7.2020 bola žalobkyni titulom výroby a montáže žulového dvojhrobu
fakturovaná suma vo výške 2.900,- EUR. Túto sumu žalobkyňa uhradila v troch úhradách - úhrada zo
dňa 22.7.2020 (1.000,- EUR), úhrada zo dňa 23.7.2020 (1.000,- EUR) a úhrada zo dňa 24.7.2020 (900,EUR).
13. Z ods. 7 uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.7.2019 č.k. 4D/129/2019-59 vyplýva, že do
dlhov poručiteľa G. C. boli zahrnuté náklady spojené s pohrebom vo výške 1.141,33 EUR (vychádzajúc
z notárke predložených dokladov, po odpočítaní príspevku na pohreb vo výške 79,67 EUR).
14. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
15. Podľa § 11 OZ: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“.
16. Podľa § 13 ods. 1 až 3 OZ: „Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.“.
17. Podľa § 420 ods. 1 OZ: „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“.

18. Podľa § 420 ods. 2 OZ: „Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.“.
19. Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ: „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla..“.
20. Podľa § 449 ods. 2 OZ: „Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ
neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.“.
21. Podľa § 100 ods. 1 OZ: „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“.
22. Podľa § 100 ods. 2 OZ: „Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.“.
23. Podľa 101 OZ: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“.
24. Podľa § 106 ods. 1 OZ: „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.“.
25. Podľa § 106 ods. 2 OZ: „Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.“.
26. Podľa § 112 OZ: „Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného
príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.“.
27. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024: „Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve..“.
28. Podľa § 4 ods. 2 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024: „Poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.“.
29. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“.
30. Podľa § 15 ods. 2 ZoPZP v znení účinnom do 31.7.2024: „Na premlčanie nároku na náhradu škody
proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.“.
31. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“): „Žalobca môže vziať žalobu späť.“.

32. Podľa § 145 ods. 2 CSP: „Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.“.
33. Podľa § 146 ods. 1 CSP: „Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.“.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“.
35. V konaní nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode, ktorá mala za následok úmrtie manžela
žalobkyne G. C.. Vodič v čase vedenia motorového vozidla vykonával službu v pozícii vodiča ochrancu
pre žalovaného 2). Prevádzkovateľom motorového vozidla bol žalovaný 2) a poisťovateľom z povinného
zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol žalovaný 1). Vodič
motorového vozidla bol oslobodený spod obžaloby a žalobkyňa bola so svojim nárokom odkázaná na
občianskoprávne konanie. Sporná bola otázka zodpovednosti za vznik dopravnej nehody, keď žalobkyňa
tvrdila, že ju spoluzapríčinili vodič motorového vozidla žalovaného 2) a jej nebohý manžel a žalovaní
tvrdili, že zavinenie možno pričítať výlučne nebohému manželovi žalobkyne. Sporným bolo premlčanie
nároku, ako aj to, či a v akom rozsahu došlo k vzniku škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne.
36. Keďže v konaní bola vznesená námietka premlčania, súd sa primárne zaoberal posúdením jej
dôvodnosti.
37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že trestné konanie bolo vedené voči vodičovi
motorového vozidla M. C. M.. V predmetom trestnom konaní si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu
vecnej škody a nemajetkovej ujmy. Na základe toho tvrdila, že premlčacia doba počas prebiehajúceho
trestného konania spočívala. Súd sa s tvrdením žalobkyne nestotožňuje.
38. Podľa R 35/2020: „Uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu poškodenou osobou, pozostalou po
blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v trestnom
konaní voči osobe, ktorá škodu spôsobila, nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby
počas trvania trestného konania i voči poisťovateľovi osoby, ktorá škodu spôsobila.“. Obdobne v zmysle
ods. 23 uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2020 sp. zn. 4Cdo/146/2020: Uplatnením
nároku na náhradu škody v adhéznom konaní proti škodcovi, premlčacia doba nespočívala aj proti
poisťovateľovi. Posúdenie vymedzenej právnej otázky žalobcom 2/ v dovolaní, týkajúcej sa spočívania
lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody proti škodcovi i proti poisťovateľovi bolo v doterajšej
rozhodovacej praxi dovolacieho súde riešené, napr. v rozhodnutí z 23.apríla 2020 sp. zn. 5 Cdo
102/2017, z ktorého (okrem iného) vyplýva, že uplatnenie nároku na náhradu škodu proti škodcovi v
trestnom konaní nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného konania
i proti poisťovateľovi osoby, ktorá škodu spôsobila.“ (ods. 23).
39. Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že ak si poškodený uplatnil nárok v trestnom konaní voči osobe,
ktorá škodu spôsobila, dochádza k spočívaniu premlčacej doby len vo vzťahu k tejto osobe, tzn. vodičovi
motorového vozidla. Takéto uplatnenie nároku na náhradu škodu a nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného konania i proti
poisťovateľovi osoby, ktorá škodu spôsobila.
40. Súd má za to, že rovnako to platí aj v prípade žalovaného 2). Nárok v trestnom konaní nebol uplatnený
voči nemu, ale voči vodičovi, vedúceho vozidlo žalovaného 2). Na uvedenom závere nič nemení ani
ustanovenie § 420 ods. 2 OZ, ktoré upravuje povinnosť nahradiť škodu spôsobenú niekým iným.
V prípade zodpovednosti v rámci vzťahu zamestnávateľ vs. zamestnanec ide o obdobnú konštrukciu ako
pri vzťahu poisťovateľ z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla vs. poistený. V oboch vzťahoch totiž škodu spôsobenú škodcom (zamestnancom /
prevádzkovateľom vozidla / vodičom) uhrádza iný subjekt (zamestnávateľ / poisťovateľ). Zamestnávateľ
rovnako ako poisťovateľ nebol priamym škodcom, a z tohto titulu je zodpovedný na základe zákona,
nie na základe vlastného konania. Ak uplatnenie nároku voči vodičovi v trestnom konaní nemá za

následok spočívanie premlčacej doby voči poisťovateľovi, vzhľadom na uvedené nemá za následok ani
spočívanie premlčacej doby voči zamestnávateľovi - žalovanému 2).
41. V prípade uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa aplikuje všeobecná trojročná
premlčacia doba v zmysle § 101 OZ. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.2.2011 sp. zn. 5
Cdo 265/2009: „Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu
je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.“. K
neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva žalobkyne
došlo dňa 15.3.2019, kedy jej manžel pri dopravnej nehode utrpel zranenia s následkom smrti. Odo dňa
16.3.2019 si preto mohla uplatniť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Posledný deň premlčacej doby
tak pripadol na deň 16.3.2022. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je preto v celom rozsahu premlčaný.
42. Premlčaný je aj nárok na náhradu vecnej škody spočívajúcej vo vynaložení nákladov spojených
s pohrebom a kamenárskymi prácami. Kamenárske práce boli fakturované faktúrou splatnou dňa
20.7.2020, ktorú žalobkyňa uhradila postupne počas dní 22.7.2020 až 24.7.2020. Náklady na pohreb
vznikli najneskôr ku dňu 24.7.2019, kedy bolo vydané uznesenie v dedičskom konaní (informácia o
vynaložení nákladov bola obsiahnutá v ods. 7 odôvodnenia uznesenia). K uvedeným dňom žalobkyňa
mohla nadobudnúť vedomosť o škode.
43. O osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie, len čo získa informáciu,
na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť
o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého
subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí, ak skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje,
mohli viesť k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu. Nejde teda o nespochybniteľnú istotu
pri určení zodpovednej osoby (R 16/2014; rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.9.2009 sp.
zn. 25Cdo/2891/2007). Zákon nepredpokladá nespochybniteľnú istotu pri určení osoby zodpovednej
za vznik škody, a už vôbec nie je podmienkou presná znalosť miery účasti jednotlivých škodcov,
ak poškodený môže vyvodiť, že škoda bola spôsobená niektorým či viacerými škodcami. Zákon
vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá má vedomosť o vzniku škody, možno požadovať, aby
nárok uplatnila na súde, len čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, na základe
ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná (R 16/2014; rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.7.2008 sp. zn. 25Cdo/615/2006). Nie je podstatné, či sa škodca dopustil
konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, ale len o to, či svojím (zavineným)
konaním spôsobil majetkovú stratu poškodeného. Námietka, že subjektívna premlčacia doba začína
plynúť až okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného príkazu, teda nie je dôvodná (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.11.2008 sp. zn. 21Cdo/2958/2007). Pri právach na náhradu škody
ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v § 106, a to kratšiu subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu
objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne a vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj vtedy, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2010 sp. zn. 1 Cdo 82/2009).
44. Už z okolností dopravnej nehody, ktoré neboli sporné, si mohla žalobkyňa urobiť záver o možnej
zodpovednosti určitého subjektu. O tom svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa si ako poškodená uplatnila
nárok v trestnom konaní vedenom voči vodičovi. V pozícii svedkyne – poškodenej bola v trestnom konaní
vypočutá už dňa 15.4.2019, čo vyplýva z obsahu znaleckého posudku č. 53/2019 (str. 6). Na účely
posúdenia dôvodnosti námietky premlčania bude súd v časti vedomosti o osobe škodcu vychádzať z
tohto dátumu, keďže najneskôr v čase realizácie výpovede už žalobkyňa mohla nadobudnúť informácie
a urobiť si úsudok o osobe škodcu (voči ktorému bolo vedené trestné konanie).
45. S poukazom na uvedené začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1
OZ vo vzťahu ku kamenárskym prácam dňa 22.7.2020 (vo vzťahu k sume 1.000,- EUR), dňa 23.7.2020
(vo vzťahu k sume 1.000,- EUR) a dňa 24.7.2020 (vo vzťahu k sume 900,- EUR). Úhradou súm
k uvedeným dňom vznikla škoda v majetkovej sfére žalobkyne. Škoda v podobe nákladov na pohreb
vznikla najneskôr ku dňu 24.7.2019, kedy boli tieto náklady vyčíslené v uznesení z dedičského konania.
Premlčacia doba tak uplynula vo vzťahu ku kamenárskym prácam dňa 22.7.2022 (vo vzťahu k sume
1.000,- EUR), dňa 23.7.2022 (vo vzťahu k sume 1.000,- EUR) a dňa 24.7.2022 (vo vzťahu k sume 900,-

EUR); vo vzťahu k nákladom na pohreb najneskôr dňa 24.7.2021. Nárok na náhradu škody je preto
v celom rozsahu premlčaný.
46. Nároky žalobkyne sú premlčané aj po prihliadnutí na spočívanie premlčacích dôb počas pandémie
COVID-19 v zmysle zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony v znení neskorších predpisov. V zmysle § 1 písm. a) a § 8 písm. a) citovaného zákona
premlčacie doby neplynuli v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020 a od 19.1.2021 do 28.2.2021. V zmysle
toho sa v súhrne koniec premlčacej doby posunul o 76 dní. Ani táto okolnosť však nemá vplyv na záver
súdu o premlčaní nárokov žalobkyne, keďže žaloba bola na súd podaná až dňa 28.10.2022.
47. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru o premlčaní celého uplatneného nároku, nevykonal
dokazovanie výsluchom žalobkyne, ani pripojením súdneho spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn.
4D/129/2019. Navrhované vykonanie dokazovania považoval súd za nadbytočné, keďže prípadné
skutočnosti z nich získané by neboli spôsobilé zvrátiť zistenia a názor súdu o premlčaní nároku.
Odôvodnenie oneskoreného podania žaloby (k čomu žalobkyňa navrhovala svoj výsluch) je irelevantné
vzhľadom na to, že zmeškanie premlčacej doby nemožno odpustiť. Jej márne uplynutie má nezvratné
právne dôsledky. Pokiaľ ide o navrhované pripojenie spisu, súd má za to, že predložené uznesenie
z dedičského konania postačovalo súdu na posúdenie dôvodnosti námietky premlčania.
48. Súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobkyne o rozpore vznesenej námietky premlčania
s dobrými mravmi. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že námietka premlčania zásadne dobrým mravom
neodporuje (ZSP 1/2015). Vo všeobecnosti však nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania
žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon
žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ je všeobecným
ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva
je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Postup
podľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak
vznesenie námietky premlčania nesie znaky zneužitia tohto práva (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa
31.3.2016 sp. zn. 3 Cdo 441/2013 II. ÚS 176/2011, I. ÚS 33/2012).
49. Z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by vznesenie námietky premlčania zo strany
žalovaných predstavovalo výkon práva, ktorý by bol realizovaný za účelom zneužitia práva na úkor
druhej strany konania (žalobkyne). Zneužitie práva musí mať špecifický kvalitatívny charakter – musí
byť motivované úmyslom poškodiť, znevýhodniť alebo dosiahnuť výhodu neprimeraným spôsobom, nie
len využiť zákonom stanovenú možnosť. Žalovaní neboli pôvodcami zásahu do práv žalobkyne, ani
sa nepričinili na oneskorenom uplatnení jej práva - neuvádzali žalobkyňu do omylu, ani jej nebránili
v uplatnení práv. Súd preto v tomto konaní nepovažuje výkon práva v podobe vznesenia námietky
premlčania za rozporný s dobrými mravmi.
50. Otázkou premlčania nároku sa musí súd zaoberať vždy ako otázkou primárnou, a až následne
posudzovať uplatnený nárok meritórne. Zásada hospodárnosti konania teda musí viesť súd k tomu, aby
prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania. Ak ju súd vyhodnotí ako dôvodnú, otázkou
samotnej dôvodnosti nároku uplatňovaného v konaní sa ďalej nemusí zaoberať a nemusí vykonať
dôkazy na jeho preukázanie. Keďže súd dospel ku konklúzii o premlčaní celého uplatneného nároku,
žalobu voči žalovaným 1) a 2) zamietol, pričom samotnou dôvodnosťou a výškou nároku sa nezaoberal
a nevykonával v tomto smere dokazovanie.
51. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v priebehu konania vzala žalobu voči žalovanému 3) späť v celom
rozsahu, súd konanie v súlade s § 145 ods. 2 CSP voči žalovanému 3) zastavil. Keďže k späťvzatiu
žaloby došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súhlas
žalovaného 3) so späťvzatím žaloby súd nezisťoval (§ 146 ods. 1 CSP). Zavinenie na zastavení konania
možno v tomto smere pričítať žalobkyni, ktorá späťvzatie realizovala v nadväznosti na vyjadrenie
žalovaného 3), ktorý namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu.
52. Žalovaní 1) až 3) boli v konaní procesne úspešní, preto by im podľa § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaným však v konaní žiadne trovy nevznikli. V záujme
rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) a s prihliadnutím na

hospodárnosť konania preto súd rozhodol tak, že žalovaným 1) až 3) nárok na náhradu trov konania
nepriznal. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018): „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy
nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné [§ 355 CSP, § 357 písm. a) CSP, § 362
ods. 1 CSP, § 359 CSP, § 358 CSP].
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2 a 3 CSP).