{"guid": "5be48273-a81c-438a-b8c6-0e36fcaee5fd:787453d7-ead9-4109-9743-952736155ac0", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1122203499.4", "spisova_znacka": "B1-9C/21/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-9C/21/2022 z 11. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 11. novembra 2025, sp. zn. B1-9C/21/2022, ECLI:SK:MSBA4:2025:1122203499.4", "identifikacne_cislo": "1122203499", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Viera Hadrbulcová", "sudca_id": 1220, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-hadrbulcova-1220", "datum_vydania": "2025-11-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-180", "nazov": "§ 180 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-180", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-180"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355", "nazov": "zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/355-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-58.odsek-2", "nazov": "§ 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-58.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-186.odsek-2", "nazov": "§ 186 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-186.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-186"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-2", "nazov": "§ 132 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-3", "nazov": "§ 132 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-180", "/SK/ZZ/2007/355#paragraf-58", "/SK/ZZ/2007/355#paragraf-12", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-186", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/787453d7-ead9-4109-9743-952736155ac0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122203499.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122203499.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122203499.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-9C/21/2022\n1122203499\n11. 11. 2025\nJUDr. Viera Hadrbulcová\nECLI:SK:MSBA4:2025:1122203499.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v právnej veci žalobcu:\nSlovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,\nBratislava, IČO: 00 151 866, zast. Slovenská konsolidačná a.s. Cintorínska ul. č. 21, 814 99, Bratislava,\nIČO: 35776005, proti žalovanej: B. B. P., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom: M. XXX/XX, XXX XX J., o\nzaplatenie 91,00 Eur s príslušenstvom takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 28.4.2022 Okresnému súdu Bratislava I (výkon súdnictva z\nktorého prešiel s účinnosťou od 01.06.2023 na Mestský súd Bratislava IV) domáhal, aby súd zaviazal\nžalovanú na zaplatenia sumy 91,00 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanej bola dňa\n21.05.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 91,00 Eur, splatná do 20.06.2020 za stravu\nzabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Školský internát Poprad za obdobie od\n07.05.2020 do 13.05.2020. Keďže žalovaná pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradila, bola\nžalovanej zaslaná výzva na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020 na zaplatenie dlžnej sumy do 30\ndní od vystavenia výzvy. Žalobca zaslal žalovanej výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 10.02.2022,\nktorou vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovanej boli\nlistové zásielky adresované na adresu trvalého pobytu žalovaného, ktorá bola overená prostredníctvom\nRegistra obyvateľov Slovenskej republiky podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov\nSlovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Keďže\nžalovaná nezaplatila žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostala sa do omeškania s plnením\npeňažného dlhu, čím jej zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania, ktorý je v\nsúlade s ustanovením § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v spojení\ns § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka vo výške 5,00 % ročne, a to zo sumy 91,00 Eur od 21.06.2020 do zaplatenia.\nFaktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanej zabezpečená\npočas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastával názor, že žalovaná by si\npotrebovala zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebola umiestnená v karanténnom zariadení, a preto\nžalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanej zabezpečil.\nVychádzajúc z platnej právnej úpravy, žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu\nmajetku štátu v súlade so zákonom NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších\npredpisov. V tomto prípade nemožno opomenúť zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť\n\nvyužívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku\nalebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.\n2. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca predložil súdu listinné dôkazy: faktúru č. XXXXXXXXXX\nzo dňa 21.05.2020 a výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020 a 10.2.2022.\n3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa sporové strany nedostavili. Zástupca žalobu svoju\nneprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, súhlasil s prejednaním sporu v jeho\nneprítomnosti. Žalovaná svoju neprítomnosť neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o\nodročenie pojednávania, Súd podľa § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti sporových\nstrán.\n4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový\nstav. Žalobca vystavil žalovanej dňa 21.05.2020 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 91,00 Eur, splatnú do\n20.06.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Školský internát\nPoprad za obdobie od 07.05.2020 do 13.05.2020. Žalobca výzvou zo dňa 19.10.2020 a 10.02.2022\nvyzval žalovanú na úhradu fakturovanej sumy. Žalovaná žalovanú sumu neuhradila.\n5. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie stravy počas pobytu žalovaného v karanténnom\nzariadení, v zmysle vydaného opatrenia, ktoré si žalobca uplatnil na základe vystavenej faktúry s\npoukazom na § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia.\n6. Podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia náklady, ktoré fyzickým a právnickým osobám\nvzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi\npredpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.\nPodľa názoru žalobcu to znamená, že pokiaľ sa žalovanej uložila izolácia v zariadeniach určených\nMinisterstvom vnútra Slovenskej republiky, je povinný uhradiť náklady, ktoré mu v súvislosti s plnením\ntejto povinnosti vznikli.\n7. Z hypotézy ustanovenia § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia vyplýva, že náklady, ktoré má\nžalovaný znášať, musia súvisieť s plnením povinností podľa zákona o ochrane verejného zdravia alebo\npodľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, t.j. všeobecne záväznými právnymi aktami. Súd\npreto zameral svoje posudzovanie nároku na otázku, či žalobca plnil povinnosti uložené mu zákonom\no ochrane verejného zdravia, konkrétne podľa § 12 ods. 2 písm. f) v znení účinnom v čase vydania\nopatrenia, podľa ktorého: „Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia\nv domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený\nzdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.“\n8. Ústavný súd v náleze PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021 (ktorým došlo k derogácii časti\npredmetného ustanovenia zákona pre nesúlad s ústavou) v bode 109 a 110 nálezu uviedol: „Hoci\nsamotný § 12 ods. 2 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia neustanovuje žiadne povinnosti ani\nneumožňuje štátnym orgánom ukladanie opatrení, a teda sám osebe žiadnym spôsobom nezasahuje do\nosobnej slobody jednotlivca, je potrebné ho posudzovať v spojení s § 5 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane\nverejného zdravia, ktorý zveruje úradu verejného zdravotníctva nariaďovanie opatrení na predchádzanie\nochoreniam podľa § 12, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho\núradu verejného zdravotníctva, resp. s § 6 ods. 3 písm. e) zákona o ochrane verejného zdravia, ktorý\nzveruje nariaďovanie rovnakých opatrení regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v rámci jeho\núzemnej pôsobnosti. Rovnako je § 12 ods. 2 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia aplikovateľný\naj v spojení s § 48 ods. 4, a to nielen z dôvodu formulácie § 5 ods. 4 písm. k) a § 6 ods. 3 písm. e), ktorá\nzahŕňa odkaz na § 12, ako aj na § 48 ods. 4, ale aj výslovným prepojením § 48 ods. 4 písm. n) na § 12\nods.2 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia či použitím identickej terminológie v § 48 ods. 4 písm.\nu) a§ 12 ods. 2 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia. Z tohto dôvodu a napriek tomu, že § 12 ods.\n2písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia v časti o izolácii v zdravotníckom zariadení, prípadne inom\nurčenom zariadení, ako aj v časti o karanténnych opatreniach (tak ako je to ďalej odôvodnené) obsahuje\niba vymenovanie opatrení na predchádzanie ochoreniam a sám osebe nemá priame právne účinky, šírka\njeho formulácie spojená s absenciou legálnych definícií, ktoré by svojou presnosťou a ohraničenosťou\nzohľadnili mieru obmedzenia osobnej slobody, vytvára pri využití kompetencie podľa § 5 ods. 4 a §\n6ods. 3 a nadväzne aj podľa § 48 ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia riziko zásahov do osobnej\nslobody, ktoré sa síce môžu javiť ako formálne súladné so zákonom, no v dôsledku použitia nedostatočne\nlegálne definovaných, a tým neurčitých pojmov sa môžu stať nekontrolovateľnými. Navyše sa týmto\nprístupom zákonodarca v prospech exekutívy významne zbavuje výlučného oprávnenia legalizovať i\nlegitimizovať vážne zásahy do ľudských práv v kontexte čl. 13 ods. 1 a 2 ústavy. Preto situácia, v ktorej§\n5 ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia zahŕňa oprávnenie úradu nariadiť aj iné opatrenia podľa§\n12 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia, vo vzťahu ku ktorým takéto pochybnosti v dôsledku ich\nformulácie nevznikajú, dostatočne odôvodňuje postup navrhovateľky smerujúci k preskúmaniu ústavnej\n\nsúladnosti iba časti normy obsiahnutej v písmene f) predmetného ustanovenia. Problematickým sa v\ntejto súvislosti ústavnému súdu nejaví zverenie kompetencie nariaďovať tieto opatrenia úradu verejného\nzdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva (PL. ÚS 8/2021), ale ustanovenie limitov\ntejto kompetencie zákonodarcom.“\n9. Z uvedeného vyplýva, že v § 12 ods. 2 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia síce nie\nsú ustanovené žiadne povinnosti, pretože toto ustanovenie obsahuje len vymenovanie opatrení na\npredchádzanie ochoreniam a sám o sebe nemá priame právne účinky, avšak tie nastávajú v prípade,\nak sú spojené s v tom čase účinnom oprávnení ÚVZ nariadiť opatrenia podľa § 48 ods. 4 zákona o\nochrane verejného zdravia. Z logického výkladu v súvislosti s právnym názorom Ústavného súdu SR\npotom vyplýva, že žalovaný mal podľa opatrenia ÚVZ povinnosť podrobiť sa karanténe s poukazom na\nprávne účinky derogačného nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 4/2021 až od okamihu jeho zverejnenia\nv Zbierke zákonov.\n10. Podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia, bolo účelom zákonodarcu, aby osoby ktoré\nsú povinné plniť povinnosti podľa zákona a ktoré im boli nariadené v rozhodnom čase opatrením UVZ\nznášali náklady s tým spojené. Podľa názoru súdu (rovnako aj Ústavného súdu SR v bode 157nálezu\nPL. ÚS 4/2021) ide o jasnú zákonom ustanovenú povinnosť, ktorá zasahuje do práva povinnej osoby\nvlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR. Prípustnosť tohto zásahu do vlastníctva z hľadiska rozsahu\nje výslovne obmedzená výškou nákladov spojených s plnením uložených povinností, ktoré je fyzická\nosoba povinná znášať sama. Ide pritom o náklady plnenia akýchkoľvek (uložených) povinností, nielen\npovinnosti podrobiť sa opatreniam obmedzujúcim jej osobnú slobodu - patrí sem napríklad aj povinnosť\nznášať náklady spojené s používaním preventívnych a iných ochranných pomôcok, náklady dezinfekcie\natď. (nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 4/2021, bod 158). Aj z argumentácie Ústavného súdu SR v\nplenárnom náleze vyplýva, že ustanovenie § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia má výrazný\nsúkromnoprávny presah, pretože stanovuje, že žalovaný nemá nárok na náhradu nákladov, ktoré mu\nv súvislosti s plnením uložených povinností vznikli. Toto ustanovenie však a priori nezakladá možnosť\ndomáhať sa úhrady nákladov medzi „poskytovateľom služieb“ a jeho prijímateľom - osobou povinnou\nplniť povinnosti podľa zákona o ochrane verejného zdravia. Uvedené ustanovenie § 58 ods. 2zákona\no ochrane verejného zdravia upravuje len vertikálne právne vzťahy medzi orgánom štátu, ktorý tieto\npovinnosti fyzickej osobe (žalovanému) uložil a povinnostiach fyzickej osoby znášať náklady s tým\nspojené.\n11. Ako vyplýva už z citovaného nálezu Ústavného súdu SR (bod 158) uvedené ustanovenia\ndopadá na všetky náklady, ktoré povinnej osobe vznikli. Ide napríklad o náklady z titulu kúpy rúšok,\nrespirátorov ,dezinfekcie, teda aj o náklady súvisiace so stravou, ktorá bola žalovanému poskytnutá.\nNáklady stým súvisiace však žalovanému vznikajú v okamihu, keď dôjde k uzavretiu súkromnoprávneho\nvzťahu, ktorým ako povinná osoba realizuje povinnosti uložené mu opatrením ÚVZ. To znamená, že v\nprípade povinnosti nosiť rúška vzniká povinnej osobe výdavok (podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane\nverejného zdravia) okamihom zaplatenia kúpnej ceny od predávajúceho. V prípade, ak by túto kúpnu\ncenu povinná osoba neuhradila, môže sa predávajúci (napr. lekáreň a pod.) domáhať zaplatenia kúpnej\nceny na súde podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, nie na základe § 58 ods. 2 zákona o ochrane\nverejného zdravia. To rovnako platí aj na prípad poskytnutia stravy žalovanej. Výdavky spojené so\nzabezpečením karantény, konkrétne s poskytnutím stravy pre žalovanú predstavovali podľa právnej\núpravy účinnej v čase izolácie žalovaného pohľadávku, ktorá patrila prevádzkovateľovi zariadenia,\nprípadne inej osobe ,ktorá uvedenú službu dodala.\n12. Žalobca v konaní netvrdil a nepreukázal, že bol poskytovateľom ubytovania a stravy pre žalovanú,\nresp. že bol prevádzkovateľom tohto zariadenia. Nepreukázal teda existenciu právneho vzťahu, na\nzáklade ktorého by mu patrilo právo domáhať sa zaplatenia stravy za obdobie izolácie žalovanej.\nRovnako nepreukázal ani sekundárny právny nárok, ktorý v tejto súvislosti mohol vzniknúť, napríklad,\nže na základe osobitného predpisu (zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii) zaplatil\nprevádzkovateľovi zariadenia, v ktorom bola karanténa poskytnutá, náklady na stravu žalovanej, ktoré\nprevádzkovateľovi v tej súvislosti vznikli. Faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.05.2020 súd nepovažoval\nza doklad preukazujúci vyššie uvedené. Jedná sa iba o vystavený doklad na zaplatenie a nie o dôkaz\no skutočnom zaplatení finančných prostriedkov. Naviac žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že\nžalovaná bola v tomto období v predmetnom zariadení skutočne umiestnená.\n13. Zo žaloby vyplýva len to, že žalovanej bola vystavená faktúra za stravu zabezpečenú počas\nnariadenej izolácie. V argumentácii žalobcu absentuje tvrdenie o tom, že žalobca bol prevádzkovateľom\ntohto zariadenia, že mu z toho dôvodu stravu poskytol a na základe čoho dospel k výške stravného.\n14. Súd na základe predložených dôkazov mal podľa § 186 ods. 2 CSP o týchto skutkových tvrdeniach\nžalobcu pochybnosti. Žalobca smeroval svoje rozhodujúce skutkové tvrdenia k aplikácii § 58 ods.\n\n2zákona o ochrane verejného zdravia. Samotná faktúra so všetkými zákonnými náležitosťami je síce\nformálnou podmienkou uplatnenia si nároku, nie je však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku,\npokiaľ nie je odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci\nna určité plnenie, bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky\nmožné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet. Faktúra ako taká nie je právny úkon,\nale len účtovný doklad podľa osobitného predpisu, ktorý automaticky bez ďalšieho nezakladá nárok na\njej úhradu.\n15. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s\nprincípmi, na ktorých spočíva tento zákon.\n16. Podľa čl. 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.\n17. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo .\n18. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,\npravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný\nnávrh.\n19. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na\noznačené dôkazy.\n20. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,\nktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.\n21. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a ani nie je\npreukázaný. Žalobca nedisponuje existenciou materiálneho plnenia žalovanej, nepreukázal, že žalovaná\nskutočne v uvedenom zariadení karanténu absolvovala a že jej strava bola v zariadení poskytnutá,\npričom svoj nárok preukazuje iba faktúrou. Povinnosť predložiť dôkazy spolu so žalobou žalobcovi\nvyplýva z ustanovenia § 132 ods. 3 CSP. Napriek procesnej nečinnosti žalovaného žalobca neuniesol\nbremeno tvrdenia preukazujúce odôvodnenosť podanej žaloby a to ani za účelom možnej identifikácie\nhmotnoprávnej normy, pod ktorú by súd zistený skutkový stav podradil a preto súd žalobu zamietol.\nPovinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné\ndôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť\núčastníka v spore.\n22. Na ďalšie objasnenie súd poukazuje na to, že v období, v ktorom bola žalovaná v karanténnom\nzariadení, t.j. v období od 07.05.2020 do 13.05.2020, faktúra bola vystavená dňa 21.05.2020 , nebola\núčinná právna úprava, na ktorú poukázala Národná rada SR v bode 34. nálezu Ústavného súdu PL.\nÚS 4/2021,podľa ktorého v súčasnosti je platné a účinné nariadenie vlády č. 183/2021 Z. z. znení\nnariadenia vlády č. 228/2021 Z. z. Na predmetný prípad nedopadá ani nariadenie vlády č. 269/2020 Z.\nz., ktoré nadobudlo účinnosť dňom jeho vyhlásenia 30.09.2020 v spojení s usmernením Ministerstva\nvnútra SR, sekcie krízového riadenia č. SKR-COKP1- 2020/000496-006 zo dňa 11.11.2020, pretože\nnadobudli účinnosť až po tom, ako bola žalovaná v izolácii.\n23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí ,ktorým sa konanie končí.\n24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plní\núspech, preto by mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému\nžiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.\nPoučenie:\nP o u č e n i e:\nProti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého\nrozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\n\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej\ninštancie.\nOdvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal\nna súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený má právo podať\nnávrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:16deee41-196d-4fc8-8782-f7017f9a8fa4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2"}], "citovane_v": []}