{"guid": "9bff5693-fdb2-430e-845f-b2d087dcecf0:a9cc1635-1335-49c5-849c-b63a9a19cf9e", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1122201458.8", "spisova_znacka": "B1-11C/9/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-11C/9/2022 z 9. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 9. mája 2025, sp. zn. B1-11C/9/2022, ECLI:SK:MSBA4:2025:1122201458.8", "identifikacne_cislo": "1122201458", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Martina Líšková", "sudca_id": 1894, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-liskova-1894", "datum_vydania": "2025-05-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9cc1635-1335-49c5-849c-b63a9a19cf9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122201458.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122201458.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122201458.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-11C/9/2022\n1122201458\n09. 05. 2025\nJUDr. Martina Líšková\nECLI:SK:MSBA4:2025:1122201458.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Milanom Fulcom, advokátom, Živnostenská 2, 811\n06 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR,\nŠtúrova 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 481, o zaplatenie 11.274,87\neur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom náhrady majetkovej škody sumu 2.160,66 eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.160,66 eur od 17.09.2020 do zaplatenia,\na titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 9.000,- eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% z priznanej\nsumy, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.02.2022, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.02.2022\n(od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV), domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 11.274,87 eur\ns príslušenstvom titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len \"zákon č. 514/2003 Z.\nz.\"), pozostávajúcej z náhrady majetkovej škody v sume 2.274,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5,00% ročne zo sumy 2.274,87 eur od 17.09.2020 do zaplatenia, predstavujúcej vynaložené trovy\nobhajoby (1.419,73 eur) a trovy dôkazov (855,14 eur /trovy Znaleckého posudku č. 90/14 vypracovaného\nprof. MUDr. Jozefom Lohnertom, CSc. v sume 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014\nvypracovaného Ing. Elenou Kobliškovou v sume 566,96 eur/), ktoré žalobca vynaložil na svoju obhajobu\nv trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, a z náhrady nemajetkovej ujmy v\nsume 9.000,00 eur. Žalobca tvrdil, že škoda mu bola spôsobená nezákonným Uznesením vyšetrovateľa\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia\nvšeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013, ktorým bolo žalobcovi\nvznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s\npoukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Toto rozhodnutie sa stalo nezákonným dňa 21.02.2019,\nkedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava I, ktorým bol žalobca oslobodený\nspod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I pre predmetný prečin. V príčinnej súvislosti\ns nezákonným rozhodnutím mu vznikla škoda, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia - obhajoby\na trov dôkazov, ktoré žalobca vynaložil na svoju obhajobu v trestnom konaní, v sume 2.274,87 eur\n\n(vyčíslené v žalobe a preukázané prílohami k žalobe), a z nemajetkovej ujmy v celkovej sume 9.000,00\neur. Nemajetkovú ujmu žalobca vyčíslil v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. s prihliadnutím na\njeho osobu a jeho doterajší život (žalobca pred vydaním nezákonného rozhodnutia nebol nikdy trestne\nstíhaný a viedol bezúhonný občiansky a rodinný život), ako aj s ohľadom na závažnosť spočívajúcu v\ntom, že bol takmer 6 rokov len na základe tvrdenia poškodenej stíhaný v trestnom konaní, v ktorom\norgány činné v trestnom konaní úplne rezignovali na svoju zákonnú povinnosť zisťovať skutkový stav\nobjektívne a bez toho, aby tu neboli žiadne dôvody na pochybnosti, a taktiež vzhľadom na závažnosť\nnásledkov, ktoré mu následkom nezákonného rozhodnutia vznikli v súkromnom živote a v spoločenskom\nuplatnení (žalobca bol počas svojho trestného stíhania v neustálom strese, stratil vieru v právny štát,\nktorý ho vie účinne ochrániť pred nedôvodným obvinením z trestnej činnosti, v dôsledku čoho sa\nnevedel plnohodnotne venovať svojmu súkromiu a ani profesionálnemu životu). S poukazom na ustálenú\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej patrí osobe za každý jeden rok konania, ktoré\ntrpí zbytočnými prieťahmi, primerané zadosťučinenie 1.500,- eur, mal žalobca za to, že v prípade, ak\ntakáto náhrada patrí osobe, ktorej konanie bolo postihnuté zbytočnými prieťahmi, o to viac musí patriť\nosobe, voči ktorej bolo vedené trestné stíhanie, ktoré vedené vôbec byť nemalo. Žalobca navrhol doplniť\ndokazovanie výsluchom žalobcu. Pokladajúc za splnené všetky tri zákonné podmienky na priznanie\nžalovanej náhrady škody (existencia nezákonného rozhodnutia, spôsobená škoda a vzťah príčiny a\nnásledku medzi nezákonným rozhodnutím a spôsobenou škodou), žiadal žalobe vyhovieť a priznať\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.\n2. Žalovaný, zastúpený Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, sa k žalobe vyjadril vo Vyjadrení\nžalovaného k žalobe zo dňa 06.12.2022, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 06.12.2022, v\nktorom navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný nerozporoval titul, z ktorého je náhrada škody a náhrada\nnemajetkovej ujmy uplatňovaná, tvrdil nepreukázanie nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur a\nnepreukázanie, pre absenciu dokladu o úhrade, ani majetkovej škody, a ak by aj bola preukázaná,\nvznikol by žalobcovi nárok na náhradu majetkovej škody v sume 2.160,66 eur [v porovnaní so\nžalobcom uplatnenou sumou 2.274,87 eur, predstavuje rozdiel sumu 114,21 eur: finančné prostriedky,\nktoré žalobca vynaložil na obhajobu v trestnom konaní 1.305,52 eur (namiesto žalobcom uplatnených\n1.419,73 eur) + 855,14 eur ako trovy dokazovania (trovy Znaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., G.:\n288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Eleny Kobliškovej: 566,96 eur)]. Vo vzťahu k\nuplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody namietal správnosť určenia výpočtového základu,\npoužitého na výpočet odmeny advokáta. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu a\npripojením súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/51/2013. Pre prípad, že súd žalobe\nv niektorej časti vyhovie, žiadal žalovaný, s poukazom na § 232 ods. 3 veta druhá CSP, aby súd\nurčil na plnenie 30-dňovú lehotu dôvodiac tým, že vo všeobecnej 3-dňovej lehote od právoplatnosti\nrozsudku žalovaný nevie zabezpečiť plnenie z dôvodu schvaľovacieho procesu úhrady a z dôvodu\nadministratívno-časovej náročnosti tohto procesu.\n3. Žalobca v replike, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.03.2023, považujúc žalovaným\nvznesené námietky voči žalobe za nedôvodné, zotrval na žalobe žiadajúc jej v plnom rozsahu vyhovieť.\n4. Na repliku žalobcu žalovaný už nereagoval duplikou.\n5. Advokát žalobcu vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 30.01.2025 zotrval na žalobe a\nreplike. Nad ich rámec sa vyjadril k argumentácii žalovaného o riadnom vykonaní trestného konania\nvedeného voči žalobcovi tak, že žalobca už v žalobe poukázal na to, a potvrdzujú to aj listinné dôkazy,\nktoré predložil, že od začiatku sa domáhal, aby orgány činné v trestnom konaní vykonali znalecké\ndokazovanie, ktorým by bola zodpovedaná odborná otázka, aký bol mechanizmus nehodovej udalosti\na aký bol mechanizmus, ktorý viedol k zraneniu poškodenej. Žalobca sa tohto znaleckého dokazovania\ndomáhal z dôvodu, že jeho obvinenie stálo len na tvrdení poškodenej, ktoré nepodporoval žiadny\niný dôkaz. Napriek tomu orgány činné v trestnom konaní takéto znalecké dokazovanie nevykonali a\nprokurátor podal na žalobcu obžalobu len na základe tvrdenia poškodenej. Tým orgány činné v trestnom\nkonaní porušili zákonnú povinnosť postupovať tak, aby zistili skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné\npochybnosti v rozsahu potrebnom pre ich rozhodnutie, a vykonávať dôkazy v tomto smere bez ohľadu\nna to, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného, v tomto prípade žalobcu. Táto zákonná\npovinnosť vyplýva priamo z § 2 ods. 10 Trestného poriadku. V dôsledku rezignácie orgánov činných\nv trestnom konaní na túto zákonnú povinnosť, bolo celé znalecké dokazovanie prenesené na súd, v\ndôsledku čoho sa konanie vedené proti žalobcovi zbytočne predĺžilo. Zo znaleckého dokazovania, ktoré\n\nnásledne vykonal súd vyplynuli skutkové závery, že: 1. Ani jeden z vypracovaných znaleckých posudkov\nnepreukazuje, že skutok spáchal žalobca. Ide o skutkový záver Okresného súdu Bratislava I; 2. na\nhlavnom pojednávaní nebolo preukázané ani len to, či vôbec došlo ku kontaktu vozu poškodenej s\nvozidlom žalobcu. Ide o skutkový záver odvolacieho súdu, ktorý žalobca citoval v bode 9. svojej žaloby.\nInými slovami povedané, ak by si orgány činné v trestnom konaní boli splnili svoju zákonnú povinnosť\npodľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, mohli k týmto skutkovým záverom dospieť už po začatí trestného\nstíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku a ešte predtým, ako žalobcovi podľa § 506 Trestného\nporiadku vzniesli obvinenie. Ak by tak urobili, žalobca by nemusel byť vôbec trestne stíhaný. Podľa\nadvokáta žalobcu je práve táto skutočnosť určujúcou pre vyčíslenie uplatnenej náhrady nemajetkovej\nujmy podľa § 17 ods. 3 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. Advokát žalobcu tiež zopakoval, že nemajetková\nujma sa nepreukazuje dôkazmi, keďže vzniká samotným zásahom, ktorý bol spôsobený poškodenému\nnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Určenie nemajetkovej ujmy je vecou\nvoľnej, avšak odôvodnenej úvahy súdu, ktorý na základe tvrdení žalobcu podľa § 17 ods. 3 zákona\nč. 514/2003 Z. z. zváži, či okolnosti, ktoré boli spôsobené, sú takého charakteru, že si vyžadujú aj\npriznanie satisfakcie vo forme náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca predložil súdu opis okolností, ktoré\npotvrdzujú ním uvádzaný priebeh trestného konania a spôsob, akým voči nemu orgány činné v trestnom\nkonaní v tomto konaní postupovali. Bude preto už len vecou úvahy súdu, ako tieto okolnosti vyhodnotí, či\nprizná žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy a v akej výške vzhľadom na predmetné okolnosti. Žalobca\nnemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (žalobca netrval na návrhu na doplnenie dokazovania\nvýsluchom žalobcu, obsiahnutom v žalobe). V záverečnej reči zotrval advokát žalobcu na písomných\nvyjadreniach obsiahnutých v žalobe a v replike a na ústnom vyjadrení advokáta žalobcu na pojednávaní,\nnavrhujúc žalobe v celom rozsahu vyhovieť.\n6. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 30.01.2025 zotrval na vyjadrení k žalobe\nžiadajúc žalobu zamietnuť a neuplatňujúc si trovy konania. Nad jeho rámec uviedol, že vo vzťahu k\nnemajetkovej ujme považuje nárok za neprimeraný, a na jeho priznanie v požadovanej výške nevidí\nžiaden zákonný dôvod. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam uviedol, že žalobca bol trestne stíhaný za\nnedbanlivostný trestný čin, a vo veci bolo vykonávané riadne dokazovanie, výsledkom ktorého boli dve\nrôzne možné verzie spornej udalosti. Uvedené je konštatované aj oslobodzujúcom rozsudku trestného\nsúdu. Orgány činné v trestnom konaní riadne plnili svoju povinnosť pri vyšetrovaní ujmy poškodenej, a\nna podklade dôkaznej situácie nebola možnosť pre iný zákonný postup. V predmetnom trestnom konaní\nneboli orgánmi činnými v trestnom konaní, teda v prípravnom konaní prokurátorom, a ani následne v\nsúdnom konaní, zistené ani konštatované žiadne prieťahy. Dĺžku konania ovplyvnila skutková zložitosť\na časová náročnosť znaleckého dokazovania. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme, deklarovanej žalobcom,\nžalovaný konštatoval, že táto nemá žiadnu oporu vo vnútroštátnej judikatúre a nie je preukázané, že k\nnemajetkovej ujme na strane žalobcu došlo, a už vôbec nie, že k tejto ujme došlo v príčinnej súvislosti\ns postupom a rozhodovaním štátnych orgánov. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalovaný poznamenal,\nže jej náhrada v peniazoch je až posledným reparačným nástrojom. S poukazom na skutkové okolnosti\nprípadu mal za to, že nie sú splnené podmienky na jej priznanie, a v prípade aj preukázania jej existencie\nmal za to, že samotný oslobodzujúci rozsudok mal pre žalobcu dostatočný satisfakčný následok. K\notázke uplatneného nároku na náhradu škody poukázal žalobca na písomné vyjadrenie k žalobe a iba v\nstručnosti uviedol, že rozporuje určenie výpočtového základu, použitého na výpočet odmeny advokáta.\nK tvrdeniu advokáta žalobcu na pojednávaní o rezignácii orgánov činných v trestnom konaní na zákonnú\npovinnosť vyplývajúcu im z § 2 ods. 10 Trestného poriadku, žalovaný, vedomý si limitovaných právomocí\ncivilného súdu, ktorý nemá možnosť preskúmavať postup a rozhodnutia v trestnom konaní, poukázal na\nskutočnosť, že obžaloba podaná Okresnej prokuratúre Bratislava I bola súdom prijatá, teda prípravné\nkonanie netrpelo takými vadami, ktoré by odôvodňovalo iný postup. Vo veci správnosti, riadnosti a\nzákonnosti vedenia trestného stíhania odkázal na spisový materiál v predmetnej trestnej veci. Žalovaný\ndodal, že ani prípadná existencia nemajetkovej ujmy nezakladá automaticky nárok na jej náhradu a\nna skutočnosť, že dôkazné bremeno v tomto konaní v celom rozsahu spočíva na strane žalobcu.\nŽalovaný nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (žalovaný netrval na návrhoch na doplnenie\ndokazovania výsluchom žalobcu a pripojením súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn.\n4T/51/2013, obsiahnutých vo vyjadrení žalovaného k žalobe). Pridržiavajúc sa písomného vyjadrenia k\nžalobe a ústneho vyjadrenia na pojednávaní, navrhol žalovaný v záverečnej reči žalobu v celom rozsahu\nzamietnuť. Zároveň požiadal súd, aby v prípade, ak návrhu žalovaného na zamietnutie žaloby nevyhovie\na zaviaže žalovanú k akémukoľvek peňažnému plneniu, určil na peňažné plnenie minimálne 30 dňovú\nlehotu z dôvodu, že v minimálnej trojdňovej lehote na plnenie by nebolo možné akýkoľvek peňažný\nnárok splniť.\n\n7. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou advokáta žalobcu a výpoveďou žalovaného na pojednávaní, a\noboznámením sa so všetkými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, najmä\nžalobou a jej prílohami, vyjadrením žalovaného k žalobe a replikou žalobcu, z ktorých zistil nasledovný\nskutkový a právny stav:\n8. Nesporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu je skutkové tvrdenie o tom, že Uznesením\nvyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej polície, 1.\noddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013, bolo žalobcovi\nvznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, a že toto uznesenie je nezákonným rozhodnutím\n(žalovaný vo vyjadrení k žalobe nerozporuje titul, z ktorého je náhrada škody a náhrada nemajetkovej\nujmy uplatňovaná); že žalobca podal proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia v zákonnej lehote\ndňa 06.05.2013 sťažnosť; že Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 2 Pv\n13/13-10 zo dňa 20.05.2013 bolo rozhodnuté o zamietnutí žalobcovej sťažnosti ako nedôvodnej; že\nprokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I podal dňa 26.07.2013 v trestnej veci žalobcu na Okresnom\nsúde Bratislava I obžalobu; že Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 4T/51/2013-334 zo\ndňa 24.05.2018 bol žalobca spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku,\npretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný; že proti oslobodzujúcemu\nrozsudku podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I; že Uznesením Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2To/108/2018 zo dňa 21.02.2019 bolo odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry\nBratislava I zamietnuté ako nedôvodné; že oslobodzujúci Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k.\n4T/51/2013-334 zo dňa 24.05.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2019 v spojení s Uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/108/2018 zo dňa 21.02.2019; že žalobca podal dňa 01.06.2020\nna Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody zo dňa 29.05.2020 ako škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 11.274,87 eur\n(suma 2.274,87 eur predstavuje náhradu majetkovej škody, t. j. finančné prostriedky, ktoré žalobca\nvynaložil na obhajobu v trestnom konaní 1.419,73 eur + 855,14 eur ako trovy dokazovania /trovy\nZnaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., G.: 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Eleny\nKobliškovej: 566,96 eur/, a suma 9.000,- eur predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej mu\nnezákonným rozhodnutím) a o uspokojenie tohto nároku v celom rozsahu; že Generálna prokuratúra\nSlovenskej republiky oznámila žalobcovi Listom zo dňa 09.09.2020, že jeho nárok na náhradu škody\nneuspokojí ani len čiastočne; že List Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 09.09.2020\nbol doručený žalobcovi dňa 17.09.2020.\n9. Sporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu zostalo to, či vyššie uvedeným nezákonným\nrozhodnutím bola žalobcovi spôsobená škoda zakladajúca nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody\nvo výške 2.274,87 eur a nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z., pričom žalobca tvrdí, že bola, a žalovaný namieta, že nie je preukázaná nemajetková\nujma vo výške 9.000,- eur a nie je, pre absenciu dokladu o úhrade, preukázaná ani majetková škoda, a ak\nby aj bola, vznikol by žalobcovi nárok na náhradu majetkovej škody v sume 2.160,66 eur (v porovnaní so\nžalobcom uplatnenou sumou 2.274,87 eur, predstavuje rozdiel sumu 114,21 eur): finančné prostriedky,\nktoré žalobca vynaložil na obhajobu v trestnom konaní 1.305,52 eur (namiesto žalobcom uplatnených\n1.419,73 eur) + 855,14 eur ako trovy dokazovania /trovy Znaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., CSc.:\n288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Eleny Kobliškovej: 566,96 eur/.\n10. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (ďalej len Ústava Slovenskej republiky\"), každý má právo na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n11. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods.\n4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú.\n12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania nezákonného rozhodnutia\n- Uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej\n\npolície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013, ktorým\nbolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona (ďalej len \"zákon č. 514/2003 Z. z.\nv znení účinnom v rozhodnom čase\"), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za\nškodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej\nmoci a) nezákonným rozhodnutím.\n13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, zodpovednosti podľa\nodseku 1 sa nemožno zbaviť.\n14. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, vo veci\nnáhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu\nv občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.\nOsobitným predpisom je § 38 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.\n15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, právo na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku\nrozhodnutia vydaného v tomto konaní.\n16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak tento zákon\nneustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba\nvtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre\nnezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto\norgánu.\n17. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, právo podľa odseku 1\nmožno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok\npodľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného\nzreteľa.\n18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, štát zodpovedá\nza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj\nporušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej\nlehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný\nnezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.\n19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, právo na náhradu\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená\nškoda.\n20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným\npozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,\nako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred\npredbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku\n(ďalej len \"žiadosť\") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.\n21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak príslušný orgán\nneuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže\nsa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.\n22. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, uhrádza sa skutočná\nškoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\n23. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, v prípade,\nak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na\n\nujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj\nnemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.\n24. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, výška nemajetkovej\nujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na\na) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,\nb) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nc) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,\nd) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.\n25. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, výška náhrady\nnemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám\npoškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného zákona.\nTýmto osobitným predpisom bol v rozhodnom čase [v znení účinnom v čase vydania nezákonného\nrozhodnutia - Uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I,\nOdboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa\n11.04.2013, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,\nods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona] zákon č. 215/2006 Z.\nz. o odškodňovaní osôb poškodených násilným trestnými činmi (účinnosť od 01.05.2006 do 31.12.2017).\n26. Podľa § 5 ods. 1 veta druhá a veta štvrtá zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb\npoškodených násilným trestnými činmi v znení účinnom v čase vydania nezákonného rozhodnutia Uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej\npolície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013, ktorým\nbolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona (ďalej len \"zákon č. 215/2006 Z. z.\nv znení účinnom v rozhodnom čase\"), ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na\nvyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak bola poškodenému spôsobená\nujma na zdraví znásilnením alebo sexuálnym násilím, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia\nza spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy.\n27. Podľa § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, celková suma odškodnenia\nposkytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.\n28. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, náhrada škody\nzahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné\nrozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a\ninom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie\nzrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.\n29. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, súčasťou trov\nkonania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov\nkonania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.\nOsobitným predpisom v zmysle § 18 ods. 3 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom\nv rozhodnom čase je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o\nodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\n30. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom v\nčase poskytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo\nvydané nezákonné rozhodnutie, v rokoch 2013, 2014, 2015, 2018 a 2019 (ďalej len \"zákon č. 586/2003\nZ. z. o advokácii v znení účinnom v rozhodnom čase\"), advokát poskytuje právne služby za odmenu a\nmá právo požadovať za ne primeraný preddavok.\n31. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení účinnom v rozhodnom čase, advokát\npopri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za\nhotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním\n\nprávnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za\nznalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.\n32. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení účinnom v rozhodnom čase,\nodmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode,\npatrí advokátovi tarifná odmena.\n33. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase\nposkytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané\nnezákonné rozhodnutie, od 26.04.2013 /prvý úkon právnej služby/ do 30.06.2013 (ďalej len \"Vyhláška\nMS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013\"), výpočtovým základom na účely tejto\nvyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok\npredchádzajúceho kalendárneho roka.\n34. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase\nposkytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané\nnezákonné rozhodnutie, od 01.07.2013 do 21.02.2019 /posledný úkon právnej služby/ (ďalej len\n\"Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013\"), výpočtovým základom na účely\ntejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len \"výpočtový\nzáklad\").\n35. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase\nposkytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo\nvydané nezákonné rozhodnutie, od 01.07.2013 do 21.02.2019 /posledný úkon právnej služby/ (ďalej\nlen \"Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013\"), výpočtovým základom\nna účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o\npriestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku\n3.\n36. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase\nposkytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané\nnezákonné rozhodnutie, v rokoch 2013, 2014, 2015, 2018 a 2019 (ďalej len \"Vyhláška MS SR č.\n655/2004 Z. z.\"), pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou\ntarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia\nslobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.\n1/12 výpočtového základu za rok 2013 [za úkony právnej služby poskytnuté od 26.04.2013 /prvý úkon\nprávnej služby/ do 30.06.2013 (§ 1 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do\n30.06.2013)] bola 65,08 eur,\n1/12 výpočtového základu za rok 2009 [za úkony právnej služby poskytnuté od 01.07.2013 do\n31.12.2013 (§ 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013)] bola 57,95\neur,\n1/12 výpočtového základu za rok 2010 [za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 (§ 1 ods. 4\nVyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013)] bola 60,11 eur,\n1/12 výpočtového základu za rok 2011 [za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2015 (§ 1 ods. 4\nVyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013)] bola 61,75 eur,\n1/12 výpočtového základu za rok 2014 [za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2018 (§ 1 ods. 4\nVyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013)] bola 67,00 eur,\n1/12 výpočtového základu za rok 2015 [za úkony právnej služby poskytnuté do 01.01.2019 do\n21.02.2019 /posledný úkon právnej služby/ (§ 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom\nod 01.07.2013)] bola 69,92 eur.\n\n37. Podľa § 157 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v rozhodnom čase\n(05.12.2012), kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na\nšesť mesiacov až dva roky.\n38. Podľa § 157 ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v rozhodnom\nčase (05.12.2012), odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin\nuvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.\n39. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej\nsadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:\na) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,\nb) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,\nc) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo\nza konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a\nto za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných\npočas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena\nza každé dve skončené hodiny.\n40. Podľa § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške jednej štvrtiny\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: b) zastupovanie alebo\nobhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na\npojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.\n41. Podľa § 15 písm. a) a b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., advokát má popri nároku na\nodmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s\nposkytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné\nvýdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).\n42. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., od klienta možno požadovať na náhradu\nvýdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny\nvýpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak\nsa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.\n1/100 výpočtového základu za rok 2013 bola 7,81 eur,\n1/100 výpočtového základu za rok 2014 bola 8,04 eur,\n1/100 výpočtového základu za rok 2015 bola 8,39 eur,\n1/100 výpočtového základu za rok 2018 bola 9,21 eur,\n1/100 výpočtového základu za rok 2019 bola 9,80 eur.\n43. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej\nhodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát\npovinný platiť podľa osobitného predpisu.\n44. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen \"Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\"), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z\nomeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.\n45. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, splnením dlh zanikne.\n46. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlh musí byť splnený\nriadne a včas.\n47. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlžník,\nktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,\nmá veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona\npovinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje\nvykonávací predpis.\nTýmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.\n\n48. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase prvého dňa omeškania s plnením\npeňažného dlhu (17.09.2020), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako\nzákladná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením\npeňažného dlhu.\n49. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania\ns\nplnením peňažného dlhu, t. j. platná ku dňu 17.09.2020 (platná v období od 16.03.2016 do 26.07.2022)\npredstavovala 0,00% (zdroj: H.), a zvýšená o päť percentuálnych bodov v zmysle citovaného\nustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (t. j. v čase prvého dňa\nomeškania s plnením peňažného dlhu 17.09.2020), činí výšku úroku z omeškania 5,00% ročne.\n50. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu podľa čl. 46 ods. 3\nÚstavy SR nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho\nuplatnenie podľa citovaných čl. 46 ods. 3 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (Uznesenie Ústavného súdu SR sp.\nzn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008). V prípade splnenia zákonných podmienok sa štát nemôže svojej\nzodpovednosti za škodu zbaviť.\n51. Citované ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá\njej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej\nmoci, ktoré právo je konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom v rozhodnom čase. Podľa tohto zákona štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo\nzrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,\nje viazaný rozhodnutím tohto orgánu (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom\nčase). Zákon č. 514/2003 Z. z. je prípadom osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá predstavuje výnimku\nz generálnej klauzuly o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka) a pre vznik\ntejto zodpovednosti je potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to nezákonné rozhodnutie, existencia\nškody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Nedefinuje pojem škody a ani\nneupravuje rozsah jej náhrady. V prípade náhrady škody je potom potrebné použiť ustanovenie § 442\nObčianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére\npoškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Avšak musí vzniknúť v dôsledku nezákonného\nrozhodnutia a musí byť príčinná súvislosť medzi nimi.\n52. V materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,\nak nimi zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu\norgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili\npôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak sa trestné stíhanie\nkonkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak\nstalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, ako aj uznesenie, ktorým bol obvinený\nvzatý do väzby, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do\nzákladných práv jednotlivca.\n53. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je teda nevyhnutné (a to\nconditio sine qua non) kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to:\n- existencia nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,\n- vznik škody,\n- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a\nvznikom škody.\nKumulatívnosť splnenia uvedených podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená,\nnemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu.\n54. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\n\núčinnom v rozhodnom čase v celkovej sume 11.274,87 eur s príslušenstvom pozostávajúcej z náhrady\nmajetkovej škody v sume 2.274,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy\n2.274,87 eur od 17.09.2020 do zaplatenia, predstavujúcej vynaložené trovy obhajoby (1.419,73 eur) a\ntrovy dôkazov (855,14 eur /trovy Znaleckého posudku č. 90/14 vypracovaného prof. MUDr. Jozefom\nLohnertom, CSc. v sume 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 vypracovaného Ing. Elenou\nKobliškovou v sume 566,96 eur/), ktoré žalobca vynaložil na svoju obhajobu v trestnom konaní, v ktorom\nbolo vydané nezákonné rozhodnutie, a z náhrady nemajetkovej ujmy v sume 9.000,00 eur.\n55. Súd konštatuje danosť prvého predpokladu pre založenie zodpovednosti štátu za škodu, a\nto existenciu nezákonného rozhodnutia, ktorým je Uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS:\nORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin\nublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.\nh) Trestného zákona, keďže žalobca bol Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 4T/51/2013-334\nzo dňa 24.05.2018 spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo\ndokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný, proti ktorému podal odvolanie prokurátor\nOkresnej prokuratúry Bratislava I, ktoré bolo zamietnuté ako nedôvodné Uznesením Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2To/108/2018 zo dňa 21.02.2019, čím oslobodzujúci Rozsudok Okresného súdu\nBratislava I č. k. 4T/51/2013-334 zo dňa 24.05.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2019 v spojení s\nUznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/108/2018 zo dňa 21.02.2019. Žalovaný vo vyjadrení\nk žalobe ani pri výpovedi na pojednávaní nerozporoval titul, z ktorého je náhrada škody a náhrada\nnemajetkovej ujmy žalobcom uplatňovaná.\n56. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody v sume 2.274,87 eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.274,87 eur od 17.09.2020 do zaplatenia,\npredstavujúcej vynaložené trovy obhajoby (1.419,73 eur) a trovy dôkazov (855,14 eur /trovy Znaleckého\nposudku č. 90/14 vypracovaného prof. MUDr. Jozefom Lohnertom, CSc. v sume 288,18 eur a trovy\nZnaleckého posudku č. 32/2014 vypracovaného Ing. Elenou Kobliškovou v sume 566,96 eur/), ktoré\nžalobca vynaložil na svoju obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie,\nsúd poukazuje na citované ustanovenia § 18 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom\nv rozhodnom čase, podľa ktorých náhrada škody zahŕňa náhradu účelne vynaložených trov, výška\nktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta určenej osobitným právnym predpisom účinným v čase\nrobenia úkonov. Toto pravidlo sa uplatní aj pri určení rozsahu náhrady škody spočívajúcej v trovách\nobhajoby, ktorá náhrada sa priznáva proti štátu, keďže jeho použitím sa objektívne vyjadruje odmena\nza zastupovanie, ak zástupcom je advokát. Pre účely náhrady škody treba preto za účelne vynaložené\nnáklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu\ntarifnej odmeny (Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/402/2015 z 28.04.2016 uverejnené v Zbierke stanovísk\nNS a súdov SR 2/2018).\n57. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom\nbolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo\nvýške ustanovenej osobitným predpisom (§ 18 ods. 1, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení\núčinnom v rozhodnom čase. V citovanom ustanovení je teda definovaný osobitný nárok na náhradu\nškody, ktorej výška zodpovedá výške trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom\nbolo vydané nezákonné rozhodnutie. Trovy obhajoby vynaložené žalobcom ním zvolenému advokátovi\nv trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, predstavujú škodu, ktorá mu\nvznikla v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, jej výška potom zodpovedá výške\ntrov právneho zastúpenia (trov obhajoby), ktorých vyčíslenie zodpovedá právnej úprave Vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia úkonov právnej služby advokátom\nžalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Náhrada škody\ntakto zahŕňa len náhradu tých trov právneho zastúpenia (trov obhajoby), ktoré boli v predmetnom\ntrestnom konaní vynaložené účelne a ktorých vyčíslenie zodpovedá citovanej vyhláške. Spôsob\nurčenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta (obhajcu v\ntrestnom konaní) za právne služby poskytované klientom upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom; ak nedôjde k\ndohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až §\n\n14) - § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky. V prípade súdneho konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, výšku škody možno priznať len v rozsahu zodpovedajúcom hodnote úkonov právnej služby\nvypočítanej podľa základnej tarifnej odmeny. Poškodená osoba (žalobca) má právo na náhradu len\ntých trov vynaložených v konaní, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktorých výpočet\nzodpovedá úprave Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, a to aj pri\nrešpektovaní jej ustanovenia § 18 ods. 1. V rámci náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa tak\nuhradzujú len účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní, a teda nie všetky náklady, ktoré účastník\nv konaní vynaložil; pritom záleží na účastníkovi samotnom, aké finančné prostriedky na svoju obranu v\nsúdnom konaní vynaloží. Bolo by popretím základných predpokladov pre náhradu škody, aby štát hradil\naj náklady spojené so zastúpením, ktoré boli poškodeným vynaložené bezúčelne. Treba preto uplatniť\nobmedzenie v tom zmysle, že pre účely náhrady škody sa musí jednať o náklady na obranu vynaložené\núčelne. Prijatý záver však žiadnym spôsobom neobmedzuje právo účastníka zvoliť si pre svoju obranu\nv trestnom konaní advokáta, ale sa iba limituje právo poškodeného na náhradu účelne vynaložených\nnákladov v konaní. Túto požiadavku treba považovať za legitímnu, lebo niet dôvodu pre to, aby ktokoľvek\nhradil náklady na odstránenie vadného stavu (v tomto prípade zrušenie nezákonného rozhodnutia), ktoré\nneboli vynaložené dôvodne. Východiskom, čo treba považovať za účelne vynaložené náklady na trovy\nobhajoby, môže byť už zmienené pravidlo, podľa ktorého pri určení nákladov konania, ktorých náhrada\nsa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení\nvyhlášky o tarifnej odmene. Niet dôvodu, aby sa toto pravidlo neuplatnilo aj pri určení rozsahu náhrady\nškody spočívajúcej v trovách obhajoby, ktorá náhrada sa priznáva proti štátu, keďže jeho použitím\nsa objektívne vyjadruje odmena za zastupovanie, ak zástupcom je advokát. Tarifná odmena advokáta\nvo Vyhláške MS SR č. 655/2004 Z. z. vychádza z kritérií, ktoré sú jasne určené, ktoré sú merateľné\na predvídateľné. Určenie rozsahu náhrady škody podľa uvedených kritérií nepochybne prispieva aj\nk právnej istote účastníkov tohto právneho vzťahu. Pre účely náhrady škody treba preto za účelne\nvynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v\nrozsahu tarifnej odmeny. Pre účely náhrady škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených poškodeným\nna obhajobu v trestnom konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z., treba skutočnú škodu interpretovať v\nzmysle účelne vynaložených nákladov, za ktoré treba považovať náklady vo výške odmeny advokáta\nza zastupovanie klienta v trestnom konaní určenej podľa ustanovení zvláštneho právneho predpisu o\ntarifnej odmene (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/402/2015).\n58. Žalovaný namietal preukázanie nároku na majetkovú škodu v sume 2.274,87 eur pre absenciu\ndokladu o úhrade tvrdiac, že ak by aj bol nárok preukázaný, vznikol by žalobcovi nárok na náhradu\nmajetkovej škody v sume 2.160,66 eur [v porovnaní so žalobcom uplatnenou sumou 2.274,87 eur,\npredstavuje rozdiel sumu 114,21 eur: finančné prostriedky, ktoré žalobca vynaložil na obhajobu v\ntrestnom konaní 1.305,52 eur (namiesto žalobcom uplatnených 1.419,73 eur) + 855,14 eur ako trovy\ndokazovania (trovy Znaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., G.: 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku\nč. 32/2014 Ing. Eleny Kobliškovej: 566,96 eur)]. Absenciu dokladu o úhrade trov obhajoby žalobcom\nzvolanému advokátovi súd nepovažoval za dôvod na nepriznanie náhrady majetkovej škody, nakoľko\nposkytnutie 15-ich úkonov právnej služby a trovy dokazovania za dva znalecké posudky vyplývajú zo\nžalobcom predložených príloh k žalobe. Súd však vzhliadol dôvodnosť žalovaným namietanej správnosti\nurčenia výpočtového základu, použitého na výpočet odmeny advokáta, a v tomto smere nesprávnosť\ntvrdení žalobcu, obsiahnutých v jeho replike. Žalovaný namietal nárok na trovy obhajoby vo vzťahu k\nodmenám za všetky úkony právnej služby, okrem prvých 4 úkonov právnej služby.\n59. Žalovaný nenamietal nárok na trovy obhajoby vo vzťahu k odmenám za prvé 4 z 15-ich poskytnutých\núkonov právnej služby (26.04.2013: odmena 65,08 eur, 06.05.2013: odmena 65,08 eur, 06.05.2013:\nodmena 65,08 eur, 04.06.2013: odmena 65,08 eur), vôbec nenamietal nárok na trovy obhajoby vo vzťahu\nk režijnému paušálu ku všetkým 15-im poskytnutým úkonom právnej služby, ani k výške 20% DPH z\nodmien a režijných paušálov, a ani nárok na trovy dokazovania v sume 855,14 eur (trovy Znaleckého\nposudku č. 90/14 A. E. F., G.: 288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Eleny Kobliškovej:\n566,96 eur). V konaní žalovaný tiež nenamietal účelnosť, počet (15) ani čas trvania úkonov právnej\nslužby.\n60. Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného v\nrozhodnom čase (05.12.2012) ustanovuje Trestný zákon trest odňatia slobody, ktorého horná hranica\nneprevyšuje päť rokov, t. j. základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je,\npodľa § 12 ods. 3 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.\n\nz. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase\nposkytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané\nnezákonné rozhodnutie, v rokoch 2013, 2014, 2015, 2018 a 2019 (ďalej len \"Vyhláška MS SR č.\n655/2004 Z. z.\"), 1/12 výpočtového základu.\n61. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za prvé 4 úkony právnej služby poskytnuté do 30.06.2013:\n(26.04.2013: odmena 65,08 eur, 06.05.2013: odmena 65,08 eur, 06.05.2013: odmena 65,08 eur,\n04.06.2013: odmena 65,08 eur) vyčíslil žalobca správne sumou 260,32 eur /4 x 65,08 eur/ [1/12\nvýpočtového základu za rok 2013 (za úkony právnej služby poskytnuté od 26.04.2013 /prvý úkon právnej\nslužby/ do 30.06.2013) bola 65,08 eur] v súlade s citovanými ustanoveniami § 12 ods. 3 písm. a) a §\n14 ods. 3 písm. a) a c) v spojení s citovaným ustanovením § 1 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.\nz. v znení účinnom do 30.06.2013 - viď body 33., 36. a 39. odôvodnenia rozsudku. Základnú sadzbu\ntarifnej odmeny za ďalšie 4 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2013 od 01.07.2013 (08.07.2013:\nodmena 65,08 eur, 15.07.2013: odmena 65,08 eur, 10.10.2013: odmena 65,08 eur, 07.11.2013: odmena\n65,08 eur) vyčíslil žalobca nesprávne ako 1/12 výpočtového základu za rok 2013, opomenúc citované\nustanovenie § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013; mal\nnárok na základnú sadzbu tarifnej odmeny za 4 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2013 od\n01.07.2013 (08.07.2013: odmena 57,95 eur, 15.07.2013: odmena 57,95 eur, 10.10.2013: odmena 57,95\neur, 07.11.2013: odmena 57,95 eur) v sume 231,80 eur /4 x 57,95 eur/ [1/12 výpočtového základu za\nrok 2009 (za úkony právnej služby poskytnuté od 01.07.2013 do 31.12.2013) bola 57,95 eur] v zmysle\ncitovaných ustanovení § 12 ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 3 písm. b) a c) v spojení s § 1 ods. 4 Vyhlášky MS\nSR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď body 35., 36. a 39. odôvodnenia rozsudku.\nZákladnú sadzbu tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 (10.07.2014:\nodmena 16,75 eur /1/4 zo 67,00 eur/ a 16.10.2014: odmena 134,00 eur /2 x 67,00 eur/) vyčíslil žalobca\nnesprávne ako 1/12 výpočtového základu za rok 2014, opomenúc citované ustanovenie § 1 ods. 4\nVyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013; mal nárok na základnú sadzbu tarifnej\nodmeny za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 (10.07.2014: odmena 15,03 eur /1/4 zo 60,11\neur/ a 16.10.2014: odmena 120,22 eur /2 x 60,11 eur/) v sume 135,25 eur /15,03 eur + 120,22 eur/ [1/12\nvýpočtového základu za rok 2010 (za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014) bola 60,11 eur] v\nzmysle citovaných ustanovení § 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 3 písm. c) a ods. 5 písm. b) v spojení s §\n1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď body 35., 36., 39. a 40.\nodôvodnenia rozsudku. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby poskytnutý v roku\n2015 (21.01.2015: odmena 69,91 eur) vyčíslil žalobca nesprávne ako 1/12 výpočtového základu za rok\n2015, opomenúc citované ustanovenie § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od\n01.07.2013; mal nárok na základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby poskytnutý v roku\n2015 (21.01.2015: odmena 61,75 eur) v sume 61,75 eur [1/12 výpočtového základu za rok 2011 (za úkon\nprávnej služby poskytnutý v roku 2015) bola 61,75 eur] v zmysle citovaných ustanovení § 12 ods. 3 písm.\na) a § 14 ods. 3 písm. c) v spojení s § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od\n01.07.2013 - viď body 35., 36. a 39. odôvodnenia rozsudku. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za 2 úkony\nprávnej služby poskytnuté v roku 2018 (04.04.2018: odmena 76,75 eur a 24.05.2018: odmena 76,75 eur)\nvyčíslil žalobca nesprávne ako 1/12 výpočtového základu za rok 2018, opomenúc citované ustanovenie\n§ 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013; mal nárok na základnú\nsadzbu tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2018 (04.04.2018: odmena 67,00\neur a 24.05.2018: odmena 67,00 eur) v sume 134,00 eur /2 x 67,00 eur/ [1/12 výpočtového základu\nza rok 2014 (za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2018) bola 67,00 eur] v zmysle citovaných\nustanovení § 12 ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 3 písm. c) v spojení s § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č.\n655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď body 35., 36. a 39. odôvodnenia rozsudku. Základnú\nsadzbu tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2019 (21.02.2019: odmena 81,67\neur a 21.02.2019: odmena 81,67 eur) vyčíslil žalobca nesprávne ako 1/12 výpočtového základu za rok\n2019, opomenúc citované ustanovenie § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom\nod 01.07.2013; mal nárok na základnú sadzbu tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby poskytnuté\nv roku 2019 (21.02.2019: odmena 69,92 eur a 21.02.2019: odmena 69,92 eur) v sume 139,84 eur /2\nx 69,92 eur/ [1/12 výpočtového základu za rok 2015 (za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2019)\nbola 69,92 eur] v zmysle citovaných ustanovení § 12 ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 3 písm. b) a c) v spojení\ns § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď body 35., 36. a 39.\nodôvodnenia rozsudku. Žalobca si uplatnil odmenu za 15 úkonov právnej služby poskytnutých v rokoch\n2013, 2014, 2015, 2018 a 2019 celovo v sume 1.058,14 eur, avšak nárok mu vznikol na odmenu za 15\núkonov právnej služby poskytnutých v rokoch 2013, 2014, 2015, 2018 a 2019 celovo v sume 962,96 eur.\n\n62. Režijný paušál za 8 úkonov právnej služby poskytnutých v roku 2013 vyčíslil žalobca správne sumou\n7,81 eur / 1 úkon právnej služby (1/100 výpočtového základu za rok 2013 bola 7,81 eur) v súlade s\ncitovaným ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - viď bod 42. odôvodnenia\nrozsudku. Režijný paušál za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 vyčíslil žalobca správne\nsumou 8,04 eur / 1 úkon právnej služby (1/100 výpočtového základu za rok 2014 bola 8,04 eur) v súlade\ns citovaným ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - viď bod 42. odôvodnenia\nrozsudku. Režijný paušál za 1 úkon právnej služby poskytnutý v roku 2015 vyčíslil žalobca správne\nsumou 8,39 eur / 1 úkon právnej služby (1/100 výpočtového základu za rok 2015 bola 8,39 eur) v súlade\ns citovaným ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - viď bod 42. odôvodnenia\nrozsudku. Režijný paušál za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2018 vyčíslil žalobca správne\nsumou 9,21 eur / 1 úkon právnej služby (1/100 výpočtového základu za rok 2018 bola 9,21 eur) v súlade\ns citovaným ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - viď bod 42. odôvodnenia\nrozsudku. Režijný paušál za 2 úkon právnej služby poskytnuté v roku 2019 vyčíslil žalobca správne\nsumou 9,80 eur / 1 úkon právnej služby (1/100 výpočtového základu za rok 2019 bola 9,80 eur) v súlade\ns citovaným ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - viď bod 42. odôvodnenia\nrozsudku. Správne si žalobca uplatnil režijný paušál celkovo v sume 124,97 eur.\n63. Žalobca mal nárok na DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 217,59 eur (20% DPH zo sumy\n1.087,93 eur /odmena: 962,96 eur + režijný paušál: 124,94 eur/ podľa citovaného ustanovenia § 18 ods.\n3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. - viď bod 43. odôvodnenia rozsudku.\n64. Celkovo mal žalobca nárok na odmenu, režijný paušál a DPH z odmeny a režijného paušálu v\nsume 1.305,52 eur (odmena: 962,96 eur + režijný paušál: 124,94 eur + 20% DPH z odmeny a režijného\npaušálu: 217,59 eur /20% zo sumy 1.087,93 eur/) za 15 úkonov právnej služby poskytnutých zvolaným\nadvokátom žalobcovi v rokoch 2013, 2014, 2015, 2018 a 2019, ktorých reálne poskytnutie v trestnom\nkonaní vedenom proti žalobcovi, v ktorom bolo vydané nezákonného rozhodnutie, vyplýva zo žalobcom\npripojených príloh k žalobe.\n65. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu majetkovej škody v sume 2.160,66 eur [v porovnaní so\nžalobcom uplatnenou sumou 2.274,87 eur, predstavuje rozdiel sumu 114,21 eur: finančné prostriedky,\nktoré žalobca vynaložil na obhajobu v trestnom konaní 1.305,52 eur (namiesto žalobcom uplatnených\n1.419,73 eur) + 855,14 eur ako trovy dokazovania (trovy Znaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., G.:\n288,18 eur a trovy Znaleckého posudku č. 32/2014 Ing. Eleny Kobliškovej: 566,96 eur)].\n66. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobcovi vznikla majetková škoda\nv sume 2.160,66 eur, predstavujúca ním vynaložené trovy právneho zastúpenia za 15 úkonov právnej\nslužby, poskytnutých mu ním zvoleným advokátom v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné\nrozhodnutie v sume 1.305,52 eur (odmena 962,96 eur + režijný paušál 124,97 eur = 1.087,93 eur +\n217,59 /20% DPH zo sumy 1.087,93 eur: z odmeny a režijného paušálu/), a ním vynaložené trovy\ndokazovania v sume 855,14 eur (trovy Znaleckého posudku č. 90/14 A. E. F., G. v sume 288,18 eur a\ntrovy Znaleckého posudku č. 32/2014 I. J. K. v sume 566,96 eur), čím sa naplnila aj druhá podmienka\npre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to vznik škody /majetkovej ujmy/.\n67. Rovnako je splnená aj tretia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to príčinná\nsúvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného ako orgánu verejnej moci pri výkone verejnej\nmoci a škodou /majetkovou ujmou/, ktorá žalobcovi vznikla, pretože nebyť nezákonného rozhodnutia\nžalovaného v trestnom konaní, nebola by žalobcovi vznikla škoda /majetková ujma/ spočívajúca v\nním vynaložených trovách právneho zastúpenia za 15 úkonov právnej služby s sume 1.305,52 eur,\nposkytnutých mu ním zvoleným advokátom v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné\nrozhodnutie, a v ním vynaložených trovách dokazovania v sume 855,14 eur. Žalobcovi vznikla skutočná\nškoda uhradením týchto trov právneho zastúpenia za zastupovanie v trestnom konaní vedenom proti\nžalobcovi, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie žalovaného, a týchto trov dokazovania.\n68. Žalobca tak preukázal splnenie všetkých troch podmienok (1. existencia nezákonného rozhodnutia\nžalovaného ako orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi\nnezákonným rozhodnutím žalovaného ako orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a vznikom\nškody) pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu za škodu /majetkovú ujmu/ vo výške 2.160,66 eur.\n\n69. Keďže súd mal z vykonaného dokazovania za preukázaný nárok žalobcu na náhradu majetkovej\nškody vo výške 2.160,66 eur, túto mu priznal, a na jej zaplatenie zaviazal žalovaného v I. výroku\nenunciátu rozsudku.\n70. V zmysle citovaného ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov\nv spojení s citovanými ustanoveniami § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v\nznení neskorších predpisov, a ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,\nktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase prvého dňa\nomeškania s plnením peňažného dlhu (17.09.2020), vzhliadol súd dôvodnosť nároku žalobcu na úrok z\nomeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.160,66 eur (zo sumy súdom priznanej náhrady majetkovej\nškody) od 17.09.2020 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k\nprvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. platná ku dňu 17.09.2020 (platná v období od\n16.03.2016 do 26.07.2022) predstavovala 0,00% (zdroj: H.), a zvýšená o päť percentuálnych bodov v\nzmysle citovaného ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (t. j. v\nčase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu 17.09.2020), činí žalobcom správne uplatnenú\nvýšku úroku z omeškania 5,00% ročne. Žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania od 17.09.2020\n(t. j. odo dňa doručenia Listu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 09.09.2020, v ktorom\nmu oznámila, že ním uplatnený nárok na náhradu škody v žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie\nnároku na náhradu škody neuspokojí ani len čiastočne, žalobcovi dňa 17.09.2020) do zaplatenia v\nsúlade s citovaným ustanovením § 16 ods. 4 veta posledná zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v\nčase uplatnenia nároku na náhradu škody, podľa ktorého lehota omeškania začína príslušnému orgánu\nplynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody. Súd preto priznal žalobcovi\núrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.160,66 eur od 17.09.2020 do zaplatenia v I. výroku\nenunciátu rozsudku.\n71. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške\n9.000,- eur, súd zdôrazňuje, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značný\nzásah do osobnosti fyzickej osoby, pričom výšku takejto nemajetkovej ujmy je oprávnený ustáliť výlučne\nsúd, a to s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k\nzásahu do osobnostnej sféry osoby došlo, pričom však nie je možné priznávať neprimerané sumy.\nVýšku konkrétnej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne matematicky stanoviť, nie\nje možné ani mechanicky (automaticky) prevziať peňažné sumy priznávané rozhodnutiami súdov ako\nodškodnenie nemajetkovej ujmy v iných prípadoch, nakoľko nejde o paušálne peňažné sumy. Výšku\nnáhrady nemajetkovej ujmy stanovuje súd v každom jednotlivom prípade na základe voľnej úvahy,\na je tak výsledkom individuálneho posúdenia všetkých konkrétnych okolností každého jednotlivého\nprípadu s tým, že konečná výška musí vychádzať zo zásady primeranosti, musí zodpovedať všeobecnej\npredstave spravodlivosti a slušnosti a požiadavke rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami.\nVždy je potrebné mať na zreteli prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej čiastky, ktorou je\nzabezpečiť primerané zmiernenie a vyváženie vzniknutej nemajetkovej ujmy, v opačnom prípade by\nneprimeraná výška odškodnenia vo svojich dôsledkoch viedla k bezdôvodnému obohateniu.\n72. Aplikáciou citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v\nrozhodnom čase na daný spor, dospel súd k názoru, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie\nje dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú žalobcovi nezákonným rozhodnutím.\n73. Súd konštatuje, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím - Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v\nBratislave I, Odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVKB1-2013 zo dňa 11.04.2013, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za prečin ublíženia na\nzdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)\nTrestného zákona, na základe ktorého bol žalobca trestne stíhaný (neväzobne), pričom jeho trestné\nstíhanie trvalo od 11.04.2013 (od vydania nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia - Uznesenia\nvyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Odboru kriminálnej polície, 1.\noddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-502/1-OVK-B1-2013 zo dňa 11.04.2013) do 21.02.2019\n(do právoplatnosti Rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 4T/51/2013-334 zo dňa 24.05.2018,\nktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku z dôvodu, že\n\nnebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n21.02.2019 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/108/2018 zo dňa 21.02.2019,\nktorým bolo odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I proti oslobodzujúcemu rozsudku\nsúdu prvej inštancie zamietnuté ako nedôvodné), t. j. vyše 5 rokov a 10 mesiacov (takmer 6 rokov).\n74. Žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 9.000,- eur je neprimeraná,\nv porovnaní napr. s nárokmi osôb poškodených násilnými trestnými činmi v zmysle zákona č. 215/2006\nZ. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilným trestnými činmi v znení účinnom v rozhodnom čase.\nZ citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 veta druhá zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb\npoškodených násilným trestnými činmi v znení účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že ak bola trestným\nčinom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku\nminimálnej mzdy. Z citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 veta štvrtá zákona č. 215/2006 Z. z. o\nodškodňovaní osôb poškodených násilným trestnými činmi v znení účinnom v rozhodnom čase vyplýva,\nže ak bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví znásilnením alebo sexuálnym násilím, poškodený\nmá nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej\nmzdy. Pritom citované ustanovenie § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených\nnásilným trestnými činmi v znení účinnom v rozhodnom čase explicitne stanovuje, že celková suma\nodškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.\nNezákonné trestné stíhanie žalobcu trvalo od 11.04.2013 do 21.02.2019 (vyše 5 rokov a 10 mesiacov,\nt. j. takmer 6 rokov). Minimálna mzda za rok 2013 bola vo výške 337,70 eur. Minimálna mzda za rok\n2014 predstavovala sumu 352,00 eur. Minimálna mzda za rok 2015 činila sumu 380,- eur. Minimálna\nmzda za rok 2016 bola vo výške 405,00 eur. Minimálna mzda za rok 2017 predstavovala sumu 435,00\neur. Minimálna mzda za rok 2018 činila sumu 480,- eur. Minimálna mzda za rok 2019 bola vo výške\n520,- eur. Ak sa vezme za základ najvyššia minimálna mzda počas nezákonného trestného stíhania\nžalobcu, tzn. minimálna mzda za rok 2019 vo výške 520,- eur, znamená to, že v prípade, ak bola trestným\nčinom spôsobená smrť, poškodený má nárok na zaplatenie sumy 26.000,- eur (520,- eur x 50) /§ 5\nods. 1 veta druhá zákona č. 215/2006 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase/, a v prípade ujmy\nna zdraví znásilneným alebo sexuálnym násilím, má poškodený nárok na zaplatenie sumy 5.200,- eur\n(520,- eur x 10) /§ 5 ods. 1 veta štvrtá zákona č. 215/2006 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase/.\nVzhľadom na tieto skutočnosti a s prihliadnutím na to, že celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť\npäťdesiatnásobok minimálnej mzdy /6 zákona č. 215/2006 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase/, t. j\nnesmie presiahnuť sumu 16.885,- eur (päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2013), sumu 17.600,eur (päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2014), sumu 19.000,- eur (päťdesiatnásobok minimálnej\nmzdy za rok 2015), sumu 20.250,- eur (päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2016), sumu 21.750,eur (päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2017), sumu 24.000,- eur (päťdesiatnásobok minimálnej\nmzdy za rok 2018) ani sumu 26.000,- eur (päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2019), je v\nprejednávanej veci žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur primeraná a\njej priznaním súd neporuší ústavnú zásadu primeranosti, resp. ekvivalencie. Súd musí mať na zreteli,\nže účelom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je obohatenie sa poškodeného o premrštené\nfinančné čiastky, ale je ním primerané vyváženie konkrétnej a preukázanej nemajetkovej ujmy. Finančná\nkompenzácia má zmierniť spôsobenú nemajetkovú ujmu, avšak nie je možné priznávať neprimerane\nvysoké sumy, priznanie ktorých by mohlo bagatelizovať odškodňovanie zásahov do iných základných\npráv, ako sú napr. ujma na živote, a súd musí pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliadať na\nto, že následky nezákonného trestného stíhania (nie väzobného trestného stíhania) nemôžu dosiahnuť\nintenzitu následkov smrti spôsobnej násilným trestným činom. Uvedená argumentácia je podporená aj\nrozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý je poslednou inštanciou, na ktorú\nje možné sa obrátiť po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov. Napríklad v prípade\nWinkler priznal Európsky súd pre ľudské práva sťažovateľovi odškodnenie v sume 8.000,- eur za väzbu v\ntrvaní 6 mesiacov, pričom však bol sťažovateľ vo väzbe bez toho, aby existovalo rozhodnutie o predĺžení\nlehoty jeho väzby. V danom spore žalobca žiada náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur síce za\nneväzobné trestné stíhanie, ale v trvaní až takmer 6 rokov (vyše 5 rokov a 10 mesiacov /od 11.04.2013 do\n21.02.2019/), spôsobené mu nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia. Riadiac sa zásadou, že\nvýška primeraného peňažného zadosťučinenia v obdobných prípadoch by sa nemala výrazne odlišovať\nv inej skutkovo a právne porovnateľnej veci, vychádzal súd pri zvažovaní primeranosti výšky peňažnej\nnáhrady aj v Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 754/2016-42, v zmysle záverov\nktorého nemožno považovať za neprimerané odškodnenie trestného stíhania sumou 620,- eur za mesiac\ntrestného stíhania vo veci, v ktorej boli preukázané v súvislosti s trestným stíhaním negatívne následky v\nrodinnom živote poškodeného (rozpad rodiny a manželstva), v jeho zdravotnom stave (srdcový kolaps a\n\npráceneschopnosť) a v sťaženom pracovnom uplatnení. V inej veci (Nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II. ÚS 568/2017-42) sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril, že náhrada vo výške\n5.000,- eur za nedôvodné trestné stíhanie v trvaní 7 rokov sa javí celkom neprimeraná a nedostatočná, a\nže ani prípadná kriminálna minulosť obvineného neznamená, že by nedôvodné trestné stíhanie nebolo\nzávažným zásahom do jeho osobnostných práv.\n75. Súd pri stanovaní sumy nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur zohľadnil, okrem skutočností\nuvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia rozsudku, aj skutočnosť, že žalobca dovtedy (do\nvznesenia obvinenia voči nemu) nikdy trestne stíhaný nebol, bol dovtedy bezúhonný. Súd bral zreteľ\naj na dĺžku trestného stíhania od 11.04.2013 do 21.02.2019 (vyše 5 rokov a 10 mesiacov, t. j. takmer\n6 rokov), počas ktorej žalobca žil v právnej neistote ohľadne výsledku jeho trestného stíhania, či bude\nalebo nebude odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č.\n300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v rozhodnom čase (05.12.2012), ktorého horná hranica\ntrestu odňatia slobody bola až 5 rokov (viď bod 38. odôvodnenia rozsudku). Súd bral zreteľ však aj\nna to, že žalobca nebol stíhaný väzobne, a že bol stíhaný za prečin. Súd takisto zvážil, či vzhľadom\nna konkrétne okolnosti prípadu by sa aj iná osoba v obdobnom postavení mohla cítiť dotknutou v\nzložkách tvoriacich vo svojom súhrne nemajetkovú sféru jednotlivca, zistiac že mohla. Súd pri určovaní\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zohľadnil kritériá pre jej priznanie uvedené v citovanom\nustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, tzn. osobu žalobcu\nako poškodeného, jeho život pred vznesením obvinenia a trestným stíhaním; závažnosť vzniknutej ujmy\na okolnosti, za ktorých k nej došlo; závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v jeho osobnej, rodinnej,\nspoločenskej a pracovnej sfére; ktoré skutočnosti mal súd za preukázané zo žaloby, z vyjadrenia žalobcu\nk vyjadreniu žalovaného k žalobe (z repliky žalobcu) a z výpovede advokáta žalobcu na pojednávaní.\n76. Trestné stíhanie nepochybne predstavuje obmedzenie súhrnu osobnostných práv poškodeného a\nznamená už samé o sebe pre poškodeného určitú imateriálnu ujmu. Žalobca, ako poškodený, preukázal\nvznik nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach jeho života, ako aj to, že zadosťučinenie v podobe\nmorálnej satisfakcie nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie\ntejto vzniknutej ujmy na osobnostných právach ovplyvňujúcich jeho súkromný, rodinný, pracovný a\nspoločenský život. Súd musí dôsledne v každom jednom prípade individuálne prihliadať aj na to, ako\nžalobca pociťoval nezákonné trestné stíhanie z emocionálneho hľadiska, pretože nie každý človek\nmá emocionálnu inteligenciu vyvinutú rovnako. Jeden môže pociťovať nezákonnosť jeho trestného\nstíhania menej stresujúco, iný zas extrémne negatívne. Povaha nemajetkovej ujmy je daná vnútornými\nprežitkami človeka a možno ju charakterizovať ako stav mysle poškodenej osoby. Z opísania pociťovania\nnezákonného trestného stíhania žalobcom v žalobe (trestné stíhanie bolo pre neho veľmi stresujúce,\nznášal ho psychicky veľmi ťažko; v dôsledku tejto traumy stratil akúkoľvek vieru v právny štát a schopnosť\njeho inštitúcií včasne a účinne ho ochrániť pred nepravdivými obvineniami z trestnej činnosti; počas\nnezákonného trestného stíhania bol žalobca v neustálom strese, pre ktorý sa nevedel plnohodnotne\nvenovať svoju súkromnému životu ani podnikaniu, ktorým sa živil; žalobca dodnes vníma jeho trestné\nstíhanie ako veľkú krivdu, ktorej sa na ňom dopustil žalovaný a jeho orgány), je nepochybné, že trestné\nstíhanie hlboko zasiahlo do jeho osobného, rodinného, pracovného a spoločenského života, a s jeho\nnásledkami sa vyrovnáva doteraz. Žalobca teda dostatočne preukázal, že sa jedná o ujmu značnú v\njeho osobnom, rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote, nie iba o ujmu nepatrnú. V tomto smere\nhodnoverne preukázal svoje tvrdenia o existencii relevantných skutočností, ktoré umocnili hĺbku zásahu,\nresp. významne ovplyvnili, a stále ovplyvňujú, jeho životnú situáciu.\n77. Neúčinnosť popretia (žalovaným) skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že výšku nemajetkovej ujmy\nnie je možné preukazovať dôkazmi, v zmysle ktorého žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, okrem\nvlastného výsluchu, z ktorého (ako návrhu na doplnenie dokazovania) neskôr upustil na pojednávaní,\nvyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 689/2014-35 zo dňa 09.11.2016 (na\nktorý poukázal žalobca v replike), v ktorého bode 14. odôvodnenia ústavný súd konštatoval, že určenie\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť odôvodnená\na musí mať základ v zistenom skutkovom stave, za súčasného konštatovania v bode 22. odôvodnenia\ntohto nálezu (s odkazom na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.02.2010,\nsp. zn. 3Cdo/137/2008 a Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vydaný dňa 02.09.2010 pod\nč. XXXX/X vo veci Danev proti Bulharsku): \"Nemožno ... súhlasiť s argumentáciou ..., že sťažovateľka\nnepreukázala naplnenie všetkých kritérií pre priznanie relutárnej náhrady, pretože nemajetková ujma\nvznikla už samotným zásahom do jej osobnostných práv. Nie je potrebné demonštrovať, či tento zásah\n\nso sebou niesol aj ujmu, ktorá sa prejavila navonok vo vzťahu k tretím osobám, jej príležitostiam,\nočakávaniam, resp. narušila sa jej dôstojnosť v očiach iných ...\". V tomto smere sa súd stotožnil s\nnázorom žalobcu, prezentovanom v replike, že rozsah nemajetkovej ujmy ani nie je možné preukazovať\nsvedeckými výpoveďami, keďže svedok je osoba, ktorá pred súdom vypovedá o skutočnostiach, ktoré\nv objektívnej realite sama vnímala. Za svedka preto nemožno považovať osobu, ktoré pred súdom\nvypovedá o tom, aké je jej subjektívne hodnotenie skutočností, ktorých nebola prítomná. Ak teda\nosoba pred súdom vypovedá o tom, ako subjektívne hodnotí nezákonné rozhodnutie a jeho dopad\nna osobu žalobcu, nejde o svedka, pretože takáto jej výpoveď nevypovedá nič o skutočnej povahe\nnezákonného rozhodnutia a o jeho spôsobilosti zasiahnuť osobnosť žalobcu. Ak by totiž nezákonné\nrozhodnutie pre svoj charakter nebolo objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi nemajetkovú ujmu,\nnemohol by súd žalobcovi priznať jej náhradu ani v prípade, kedy by pred ním vypovedal celý diapazón\nsvedkov, a všetci do jedného by zhodne tvrdili, že následky nezákonného rozhodnutia boli pre žalobcu\nzničujúce. Nemajetkovú ujmu, ktorá nenachádza svoj odraz v objektívnej a pozorovateľnej realite,\npreto, na rozdiel od majetkovej ujmy (skutočnej škody a ušlého zisku), ktorá je v objektívnej realite\npozorovateľná a merateľná (a preto aj dokázateľná), nemožno dokazovať svedeckými výpoveďami ani\nžiadnymi inými dôkazmi. Súd ju môže iba sám určiť vlastnou úvahou na základe objektívnych okolností\ncharakterizujúcich povahu spôsobeného zásahu.\n78. Štát je ten, ktorý má dôsledne stíhať páchateľov trestnej činnosti, avšak na druhej strane ten istý\nštát by mal byť dostatočne pripravený na to, aby sa ospravedlnil neprávom stíhanej osobe a aby\nju aj náležite odškodnil. Žalovaný sa do dnešného dňa žalobcovi ani len neospravedlnil, neprejavil\nnajmenšiu snahu o zmiernenie následkov jeho nezákonného trestného stíhania. Žalovaný by mal byť\nochotný uzatvárať dohody o zmierlivom odškodnení obetí nezákonného trestného stíhania už na základe\nžiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nie automaticky ich vyhodnocovať ako\nnedôvodné bez náležitého (v niektorých prípadoch bez akéhokoľvek) odôvodnenia, ako to žalovaný\nrobí, ktorá skutočnosť je súdu známa z jeho činnosti v identických sporoch (§ 186 ods. 1 CSP). Keď\nuž žalovaný takto nečiní, mal by aspoň byť sám iniciátorom mimosúdnych dohôd o odškodnení obetí\nnezákonného trestného stíhania od momentu, keď je mu zrejmý predbežný právny názor súdu prvej\ninštancie o dôvodnosti alebo čiastočnej dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody, resp. za situácie,\nkeď žalovaný počas sporu sám uznáva nárok alebo časť nároku žalobcu na náhradu škody. Ani toto\nvšak žalovaný nečiní, čo je tiež skutočnosť známa súdu z jeho činnosti v totožných sporoch (§ 186\nods. 1 CSP). Je nedôstojné, aby žalobca musel dlhé roky žiadať o náhradu škody. Takéto počínanie\nžalovaného neprispieva ku kladnému obrazu žalovaného v očiach verejnosti, na ktorom si tak zakladá.\nAj tieto okolnosti na strane žalovaného sú okolnosťami hodnými osobitného zreteľa pri posudzovaní\nnárokov na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Peniazmi sa nikdy nedá úplne\nnahradiť nemajetková ujma spôsobená žalobcovi nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia, ale\nmôžu aspoň čiastočne kompenzovať utrpenie a psychickú ujmu, ktoré počas nezákonného trestného\nstíhania pociťoval.\n79. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery, súd prijal rezultát o nemajetkovej ujme žalobcu\nvo výške 9.000,- eur súdiac, že táto výška vychádza zo zásady primeranosti, zodpovedá všeobecnej\npredstave spravodlivosti a slušnosti a požiadavke rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami; a\ntúto priznal žalobcovi v I. výroku enunciátu tohto rozsudku.\n80. Lehotu na plnenie uvedenú v I. výroku enunciátu rozsudku (do 30 dní od právoplatnosti rozsudku) súd\nurčil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta druhá CSP. V ustanovení § 232 ods. 3 veta prvá CSP je\nuvedené, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Podľa ustanovenia § 232 ods.\n3 veta druhá CSP, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd určil lehotu na plnenie\n30 dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že súdu je z jeho činnosti v skutkovo a právne obdobných\nsporoch známe (§ 186 ods. 1 CSP), že s ohľadom na administratívnu náročnosť procesu úhrady vo\nväčšine prípadov nie je žalovaný schopný plniť v trojdňovej lehote od právoplatnosti rozsudku stanovenej\nv § 232 ods. 3 veta prvá CSP, čím sa vystavuje riziku exekúcie. O určenie 30 dňovej lehoty na plnenie\nv zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP z dôvodu administratívno-časovej náročnosti schvaľovacieho\nprocesu úhrady požiadal aj sám žalovaný vo vyjadrení k žalobe a v záverečnej reči na pojednávaní dňa\n30.01.2025 pre prípad, že súd zaviaže žalovaného k akémukoľvek peňažnému plneniu.\nII.\n\n81. Vo zvyšku uplatnenej náhrady majetkovej škody (t. j. v sume 114,21 eur ako rozdielu medzi\nuplatnenou náhradou majetkovej škody v sume 2.274,87 eur a súdom priznanou náhradou majetkovej\nškody v sume 2.160,66 eur a v úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 114,21 eur od\n17.09.2020 do zaplatenia ako rozdielu medzi uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne\nzo sumy 2.274,87 eur od 17.09.2020 do zaplatenia a súdom priznaným úrokom z omeškania vo\nvýške 5,00% ročne zo sumy 2.160,66 eur od 17.09.2020 do zaplatenia) súd žalobu ako nedôvodnú\nzamietol v II. výroku enunciátu rozsudku, majúc za oprávnenú námietku žalovaného k správnosti určenia\nvýpočtového základu, použitého na výpočet odmeny advokáta.\nIII.\n82. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v III. výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v\nrozsahu 100% z priznanej sumy, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením\npo právoplatnosti tohto rozsudku.\n83. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n84. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n85. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n86. Žalobca bol vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v konaní plne úspešný\nčo do jeho základu i výšky (9.000,00 eur) a vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej\nškody mal žalobca len nepatrný neúspech (114,21 eur titulom náhrady majetkovej škody ako rozdielu\nmedzi uplatnenou náhradou majetkovej škody v sume 2.274,87 eur a súdom priznanou náhradou\nmajetkovej škody v sume 2.160,66 eur a v úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 114,21\neur od 17.09.2020 do zaplatenia ako rozdielu medzi uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5,00%\nročne zo sumy 2.274,87 eur od 17.09.2020 do zaplatenia a súdom priznaným úrokom z omeškania\nvo výške 5,00% ročne zo sumy 2.160,66 eur od 17.09.2020 do zaplatenia). Výpočet čistého úspechu\nžalobcu je nasledovaný: [11.160,66 eur (priznaná náhrada majetkovej škody 2.160,66 eur /1.305,52\neur + 855,14 eur/ + priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 9.000,00) eur x 100] delené 11.274,87 eur\n(uplatnená náhrada majetkovej škody 2.274,87 eur /1.419,73 eur + 855,14 eur/ + uplatnená náhrada\nnemajetkovej ujmy 9.000,00 eur = 98,9870%, zaokrúhlene 99%, ako úspech žalobcu; 100% mínus 99%\n= 1% ako úspech žalovaného; čistý úspech žalobcu predstavuje 98% (99% /úspech žalobcu/ mínus 1% /\núspech žalovaného/). Keďže mal žalobca vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti, v ktorej súd\nžalobu ako nedôvodnú zamietol v II. výroku enunciátu rozsudku (neúspech žalobcu 1%), súd priznal\ntakmer plne úspešnému žalobcovi (úspech žalobcu 99%, čistý úspech žalobcu 98%) nárok na náhradu\ntrov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci v prevažujúcej\nčasti úspech nemal /I. výrok enunciátu rozsudku/ (neúspech žalovaného 99%, úspech žalovaného 1%),\nv plnom rozsahu, tzn. v rozsahu 100%, z priznanej sumy.\n87. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n88. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym\núradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 2 CSP.\nPoučenie:\n:\n\nProti I. a II. výrokom enunciátu rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§\n355 ods. 1 CSP).\nProti III. výroku enunciátu rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné\nodvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch\nvyhotoveniach.\nOdvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu\nsmeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).\nOdvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde\n(§\n362 ods. 2 CSP).\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci\nsa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a\nods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov\nsa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/\n(§ 363 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\npodanie odvolania (§ 364 CSP).\n\nna\n\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 365 ods. 1 CSP).\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie\n(§ 366 CSP).\nOprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku,\nak\npovinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie\n(§\n38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a\no zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).\n89.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b673cb63-ec9a-4b8f-a272-6aaa33e1cb65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.568.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 568/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 568/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.568.2017.1"}, {"guid": "ussr:a2d34921-264d-4d63-93e6-eaabf803fac8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 754/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1"}, {"guid": "ussr:3bece740-895e-4d73-9802-fa878c7a87ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 689/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 689/2014 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1"}, {"guid": "ussr:a30a2b6b-7398-46ef-8ceb-606549477095", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 467/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a30a2b6b-7398-46ef-8ceb-606549477095"}, {"guid": "2bf1f6e9-c09d-467c-b2e8-5b6b576d5cbf:de1d1da1-7836-4c60-9f0d-7110f7766304", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6710201839.1", "spisova_znacka": "6Cdo/402/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/402/2015 z 27. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6710201839.1"}], "citovane_v": []}