Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-9C/36/2021 z 25. 4. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 25. apríla 2025, sp. zn. B1-9C/36/2021, ECLI:SK:MSBA4:2025:1121204702.6
Mestský súd Bratislava IV | B1-9C/36/2021 | ECLI:SK:MSBA4:2025:1121204702.6 | 2025-04-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 7 ods. 3 zákona č. 526/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a1fc9cf-91ff-4e35-bfd8-7e47d809a0b4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1121204702.6

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
B1-9C/36/2021
1121204702
25. 04. 2025
Mgr. Zuzana Belanová
ECLI:SK:MSBA4:2025:1121204702.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu: Svetové
združenie bývalých politických väzňov, Námestie Svätého Egídia 10, 058 01 Poprad, IČO: 37 796 542,
proti žalovanému: Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
o porušení zásady rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavuje.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 02.07.2021, poukazoval na porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania pri poskytovaní dotácii taxatívne vymedzeným občianskym združeniam vo vecnej
pôsobnosti rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR (Antidiskriminačná žaloba)“, žaloba bola
doplnená podaním žalobcu 24.09.2021 ( č.l. 73 spisu). Žalobou sa domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd konštatoval, že žalovaný (Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky) upustil od
porušovania zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu politického alebo iného zmýšľania alebo
z dôvodu oznámenia kriminality alebo protispoločenskej činnosti pri poskytovaní dotácii združeniam
zastupujúcich politických väzňov a zaplatil mu nemajetkovú ujmu vo výške 1000 eur.
2. V žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný voči nemu postupuje diskriminačne , nakoľko dlhodobo mu
schvaľuje dotácie oveľa nižšie oproti iným združenia, pričom vo vecnej pôsobnosti Ministerstva vnútra
SR (ďalej len MV SR) je poskytovanie dotácii na činnosť občianskych združení, ktorých hlavným
poslaním je organizovanie pietnych spomienkových akcií pripomínajúcich obdobie zločinov fašizmu a
komunizmu ako aj výskum, archivovanie a publikačná činnosť protikomunistického odboja, boja proti
totalite a zločinom komunizmu. Pred zmenou politického systému bola štátna dotácia poskytovaná len
občianskemu združeniu Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (ďalej len SZPB), keďže občianske
združenia zastupujúce bývalých politických väzňov neboli povolené. Po páde komunistického režimu
MV SR začalo poskytovať dotáciu aj novovzniknutej Konfederácii politických väzňov Slovenska (KPVS),
ktorá bola zaregistrovaná 2.9. 1991 pod č. A.-XXX/XX-XXX.
3. Žalobca ďalej uviedol, že v období rokov 2013-2021 bola preukázateľne porušená zásada rovnakého
zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona pri poskytovaní dotácii občianskym združeniam
B., C. D. E. F., ktoré boli MV SR diskriminované poskytovaním dotácii na činnosť v dvojnásobne nižšej
sume aká bola poskytovaná občianskemu združeniu F.. K tejto diskriminácii dochádza aj v súčasnosti.
Občianske združenia zastupujúce politických väzňov, ktoré vznikli po návrate Slovenskej republiky k
demokratickým hodnotám a do spoločenstva európskych národov, majú mať rovnocenné postavenie s

občianskym združením protifašistických bojovníkov, ktoré bolo privilegované aj v čase Komunistického
režimu. V období rokov 2006 - 2021 bola preukázateľne porušená zásada rovnakého zaobchádzania
v zmysle antidiskriminačného zákona pri poskytovaní dotácii občianskym združeniam B., C. D. a
Svetovému združeniu bývalých československých politických väzňov od roku 2018 s názvom SZBPV.
ktorému MV SR poskytovalo nepomerne nižšiu dotáciu na činnosť, pričom toto združenie má rovnakú
agendu a aktivity ako združenia B. E. C. D.. Pri poskytovaní dotácií na rok 2021 bola MV SR pod vedením
ministra vnútra G. H. porušená zásada rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona
pri poskytovaní dotácii občianskym združeniam B., C. D. E. F.. D. B., preukázateľne prepojenému so
súčasnou vládou ktorého vedením je poverený prednosta Okresného úradu v Bratislave, bola poskytnutá
dotácia vo výške 80 000 eur, pričom združeniu PV ZPKO bola bez uvedenia dôvodu dotácia znížená na
polovicu tejto sumy, teda 40 000 eur. Združeniu F. bola bez uvedenia dôvodu dotácia znížení o polovicu
sumy poskytnutej v roku 2020 na sumu 4 000 eur, čo je 20-násobne nižšia suma aká bola poskytnutá
KPVS.
4. Písomným podaním z 27.07.2023 a na pojednávaní dňa 5.11.2024 vzal žalobca žalobu čiastočne
späť, a to v rozsahu požadovanej nemajetkovej ujmy spolu vo výške 1000 eur a žiadal, aby bolo konania
v tejto časti zastavené. Vo zvyšku nároku zotrval na podanej žalobe.
5. Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), žalobca môže vziať
žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 prvá veta CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí.
8. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a
konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil.
9. Ako dôkaz označil žalobca: história občianskych združení, menovací dekrét býv. generálneho
prokurátora ČSFR, stanový SZBPV, prehľad výšky poskytovaných dotácii za roky 2002 -2021, sťažnosť
odoslaná Rade Európy zo dňa 19. 7. 2017, aktivity združenia, správa z rokovania poslanca NR SR
B. I. s riaditeľom Sekcie verejne správy Ministerstva vnútra SR zo dňa 18. 3. 2021, doplnenie žiadosti
o dotáciu na rok 2021 zo dňa 11.4. 2021 odoslaná riaditeľovi SVS MV SR, mail o výsledku finančnej
kontroly odoslaný ministrovi vnútra zo dňa 14. 6. 2021, žiadosť o poskytnutie dotácie zo dňa 4. 1.2021,
aktivity projektu na rok 2021, odpoveď PV ZPKO na žiadosť o poskytnutie informácie o výške nákladov
na mzdy zo dňa 2.6.2021, odmietnutie KPVS o poskytnutí informácii o nákladoch na mzdy zo dňa 28. 5.
2021, odpoveď riaditeľa SVS MV SR zo dňa 16. 2. 2021, oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti
ÚIS býv. riaditeľa Ú1S zo dňa 10. 5. 2021, žiadosť o poskytnutie informácie v zmysle stanov KPVS
a zákona, o slobodnom prístupe k informáciám č. XXX/XXXX D. zo dňa 26. 5. 2021, predžalobná výzva
- pokus o mimosúdny zmier zo dňa 21.5. 2021 odpoveď MV SR na žiadosť o poskytnutie informácie
podľa infozákona zo dňa 29.6.2021, navrhol vypočuť štatutára žalobcu, pani J. K. s tým, že dôkazy
k oznámeniu kriminality a inej protispoločenskej činnosti oznámi žalobca neskôr.
10. Žalovaný sa k veci vyjadril v tom zmysle, že žaloba je nedôvodná. Poukázal na to , že
žaloba bola podaná voči SR- Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, teda žalovaný nie je pasívne
vecne legitimovaný v tomto konaní. Voči nároku na nemajetkovú ujmu vzniesol námietku premlčania.
K tvrdenému diskriminačnému konania uviedol, že Ministerstvo vnútra SR nemá povinnosť žalobcovi
poskytovať dotáciu, resp. príspevok , inak povedané na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, pričom
o samotnej výške poskytnutia dotácie resp. príspevku rozhoduje minister. Z uvedeného vyplýva, že
jednotlivé občianske združenia majú rozdielny počet členov, rozdielny počet aktivít a tiež rozdielne
finančné požiadavky, preto poskytnúť dotáciu a príspevok v rovnakej výške uvedeným občianskym
združeniam by bolo nezmyselné, nelogické, nespravodlivé a nemalo oporu v zákone. Žalovaný
zdôrazňuje, že Ministerstvo vnútra SR nezaujíma a ani nezisťuje politickú príslušnosť členov jednotlivých
občianskych združení. SZBPB vidí ako príklad porušovania zásady nerovnakého zaobchádzania
skutočnosť, že v roku 2021 žiadalo toto občianske združenie Ministerstvo vnútra SR o poskytnutie
dotácie vo výške 50 000 Eur, pričom chcelo vydávať periodikum na podporu dodržiavania princípov

právneho štátu a podporu súčasnej vlády. Podľa zákona č. 526/2010 Z. z. je možné poskytnúť dotáciu na
podporu len takej publikačnej činnosti, ktorá mapuje protikomunistický odboj, boj proti totalite a zločinom
komunizmu. Ministerstvo vnútra SR nemôže a dôrazne odmieta poskytovať dotácie na politické aktivity
občianskych združení. Ministerstvo vnútra SR sa taktiež od roku 2020 nepodieľa na spolufinancovaní
žiadneho periodika vydávaného uvedenými občianskymi združeniami, nakoľko nemôže zodpovedať a
kontrolovať jeho obsah. Žalovaný zastáva názor, že z antidiskriminačného zákona jednoznačne vyplýva,
že diskriminácia právnickej osoby sa môže prejaviť iba vo vzťahu k jej členom (v mene ktorých koná táto
právnická osoba). Žalovaný sa nemôže dopustiť diskriminovania žalobcu ako právnickej osoby, pretože
dôvody diskriminácie podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa môžu vzťahovať len na členov
žalobcu v zmysle § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona. Žalobca neuviedol žiadne dôvody, na základe
ktorých by sa dalo konštatovať, že žalovaný sa dopustil diskriminačného konania voči členom žalobcu.
11. Ako dôkaz označil žalovaný: uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 16/09
zo dňa 30. apríla 2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 5 Cdo 10/2011
zo dňa 03.10.2011, vestník k žalovaného č.39/2015, organizačný poriadok žalovaného.
12. V podaní z 27.07.2023 žalobca rozšíril okruh dôkazov, ktoré chce v konaní realizovať a opakovane
upresňoval petit žaloby, v podstatnom však k zmene v požadovanom nároku nedošlo. Okrem iného
uviedol, že pri prideľovaní finančných prostriedkov sa prihliada 75% na kvalitu projektov, 15% na počet
členov združenia a 10% na mzdové a prevádzkové náklady. Žalobca sa domnieva, že predkladá
veľmi kvalitné projekty pričom úplne neodôvodene je mu dotácia poskytované v malej sumu, čím sú
jednoznačne diskriminovaní aj priamo členovia združenia., výška poskytovaného príspevku za žalované
obdobie je 4000 eur ročne , čo je pre žalobcu likvidačné.
13. Žalovaný sa vyjadril nad rámec doterajších podaní, že v roku 2013 bol prijatý zákon č. 487/2013
Z. z. podľa ktorého Ministerstvo vnútra SR poskytuje príspevok pre Slovenský zväz protifašistických
bojovníkov. Prijatie uvedeného zákona iniciovali poslanci NR SR. Podľa § 6 ods. 4 uvedeného zákona
však môže Ministerstvo vnútra poskytnúť SZPB aj dotáciu podľa zákona č. 526/2010 Z. z. Ministerstvo
vnútra SR sa rozhodlo poskytovať SZPB len príspevok, ktorý podľa zákona poskytovať musí.
14. Na pojednávaní 25.04.2025, žalobca uviedol, že po konzultácii s právnikmi si uvedomuje že na
dotáciu / príspevok nie je právny nárok, nakoľko však je združenie, konkrétne SZPB, ktoré tento nárok
má, žiada aby súd presušil konanie a dal návrh ÚSSR v zmysle jeho písomného podania z 21.01.2025.
15. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
16. Podľa ust.§ 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona: „Každý sa môže domáhať svojich práv na súde,
ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto
nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil
protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého
zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež
domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.“
17. Podľa ust. § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona: „Ak by primerané zadosťučinenie nebolo
dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom
znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá
domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo
k jej vzniku.“
18. Podľa ust. § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona: „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania
spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti.“

19. Podľa ust. § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona, diskriminácia právnickej osoby je nedodržanie
zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tejto osobe z dôvodov podľa § 2 ods. 1, ak ide o jej členov,
spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, jej zamestnancov, osôb konajúcich v jej mene alebo osôb,
v mene ktorých koná táto právnická osoba.
20. Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 526/2010 Z. z.)“ na poskytnutie
dotácie nie je právny nárok.
21. Podľa ust. § 3a ods. 2 zákona č. 526/2010 Z. z., platného v rozhodnom období, na poskytovanie
dotácie podľa odseku 1 sa nevzťahujú § 5 a § 7 ods. 1 písm. c) a ods. 3 zákona č. 526/2010 Z. z., to
znamená, že na takto poskytované dotácie sa podľa § 3a ods. 2 zákona č. 526/2010 Z. z. nevzťahuje
výzva a taktiež ustanovenia o vyhodnocovaní dotácií.
22. Súd vykonal listinné dôkazy a nevykonal dôkazy svedkami, na ktorých strany, ktoré ich navrhli
napokon netrvali. Súd nevykonal dokazovanie listinami, ktoré by pre posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku nemali význam v kontexte výsledkov celého dokazovania.
23. Súd nesumarizoval skutkový stav z listinných dôkazov, ktorý pre meritórne rozhodnutie nebol právne
významný.
24. Žalobca v žalobe označil ako žalovaného Slovenskú republiku - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach vzniesol námietku nedostatku pasívnej
legitimácie. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.11.2024 súd vyzval žalobcu aby: „upresnil
označenie žalovanej strany a odstránil, tak vadu svojej žaloby.“ Žalobca uviedol: „žalovanou stranou
je Ministerstvo vnútra SR.“ Nakoľko z všetkých písomných podaní žalobcu a skautových tvrdení v
nich uvedených ako i samotného ním opakovane navrhovaného petitu je zrejmé, že žalobu podal voči
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a žalovaného len nesprávne označil, súd preto akceptoval
opravu označenia žalovaného, prihliadnuc i na znenie Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
418/2024, zo dňa 02.10.2024. V opačnom prípade Slovenská republika by nebola pasívne vecne
legitimovaná v tomto konaní a súd by musel žalobu voči žalovanému zamietnuť z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie, keďže Slovenská republika a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sú
dva rôzne subjekty, ktorých postavenie pred súdom a najmä pasívna či aktívna legitimácia v súdnom
konaní sa líšia a teda nie je možné ich zamieňať. ( G. XX/XXXX)
25. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že Ministerstvo vnútra SR poskytuje dotácie podľa § 3a
zákona č. 526/2010 Z. z. na zabezpečenie základných podmienok pre činnosť občianskych združení,
ktorých členmi sú aktívni účastníci bojov proti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja a politickí
väzni. Podľa § 2 písm. e) a f) zákona je možné poskytnúť dotáciu na podporu organizovania pietnych
a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského
národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom vrátane spomienkových akcií a stretnutí
odbojových skupín a organizovania pietnych spomienkových akcií pripomínajúcich obdobie zločinov
komunizmu a na podporu výskumu, archivovania a publikačnej činnosti protikomunistického odboja, boja
proti totalite a zločinom komunizmu. Na základe uvedeného zákona poskytuje ministerstvo dotáciu pre:
Konfederáciu politických väzňov Slovenska (ďalej len. „KPVS“),Svetové združenie bývalých politických
väzňov (ďalej len „SZBPV“), Politických väzňov Zväz protikomunistického odboja III. odboj (ďalej len
„PV ZPO“) na financovanie zabezpečenia materiálno-technických podmienok pri organizovaní pietnych
spomienkových akcií, publikačnú, edičnú, dokumentačnú a archivačnú činnosť, mzdové výdavky,
hospodársko-správne výdavky. Nebolo medzi stranami sporné, že podľa § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010
Z. z. na poskytnutie dotácie nie je právny nárok. Poskytnúť príspevok je Ministerstvo vnútra povinné
len SZPB, teda nie žalobcovi. Žalobcovi mala byť bez uvedenia dôvodu dotácia za rok 2021 znížená
o polovicu sumy poskytnutej v roku 2020 na sumu 4 000 eur, čo je 20-násobne nižšia suma aká bola
poskytnutá KPVS.
26. Súd mal za preukázané, že žalovaný nepostupuje pri prideľovaní dotácii svojvoľne, no pri návrhu
výšky dotácie a príspevku pre uvedené občianske združenia sa prihliada na počet členov, počet
pietnych a spomienkových akcií a primerane k tomu sa prihliada aj na výšku hospodárskych správnych
výdavkov. (Uvedené informácie boli žalovaným čerpané zo žiadostí o dotáciu.) Konečné rozhodnutie o

výške poskytnutia dotácie a poskytnutí príspevku je plne v kompetencii ministra vnútra. Z nesporných
tvrdení strán sporu vyplynulo, že aktívnych účastníkov bojov proti fašizmu reprezentuje jedno občianske
združenie – SZPB a účastníkov protikomunistického odboja a politických väzňov 3 občianske združenia
– PV ZPO, KPVS a SZBPV. Táto skutočnosť sa zjavne prejavila , aj na výške poskytovaných dotácií
a príspevku.
27. Z prehľadu žalovaného pre roky 2021 až 2023 ( ktoré žalobca nezorporoval) mal súd za preukázané,
ako žalovaný zohľadnil pri poskytovaní dotácií:
Rok 2021
Oobčianske združenie
Ppočet členov
Ppočet plánovaných pietnych a spomienkových akcií
C. D.
X XXX
XX
B.
X XXX
XX
F.
XXX
XX
F.
XX XXX
XX
Rok 2022
Oobčianske združenie
Ppočet členov
Ppočet plánovaných pietnych a spomienkových akcií
C. D.
XXXX
XX
B.
X XXX
XX
F.
XXX
X
F.
XX XXX
XX
G. XXXX
L. D.
C. I.
C. C. C. E. F. E.
C. D.
X XXX
XX
B.
X XXX
XX
F.
XXX
X
F.
XX XXX

XX
28. Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé občianske združenia majú rozdielny počet členov, rozdielny
počet aktivít a tiež rozdielne finančné požiadavky, preto poskytnúť dotáciu a príspevok v rovnakej
výške uvedeným občianskym združeniam by bolo zrejme nie úplne správne. Ak žalobca tvrdil, že
systém, ktorý má žalovaný nastavený je nespravodlivý a diskriminačný resp. napáda samotný systém
prerozdeľovania tohto príspevku, na ktorý ani nie je právny nárok, je možné len skonštatovať, že
je síce legitímne, že žalobca nemusí s výškou poskytnutého príspevku súhlasiť, nezakladá to však
zároveň diskriminačné konanie žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že pokiaľ nemá združenie vhodné
politické prepojenia a krytie dotáciu v žiadanej výške nikdy neodstane v konaní nebolo preukázané,
napokon žalobca sa nemôže domáhať, aby výška jemu priznanej dotácie bola rovnaká, ako voči
iným subjektom, ak sú stanovené kritéria, ktoré poskytovateľ zohľadňuje. Nie je sporné, že žalobca
príspevok dostáva, je však oveľa nižší ako príspevok iných združení, pričom však i neposkytnutie
príspevku by zo strany žalovaného nepredstavovali nezákonný postup.Ako bolo uvedené vyššie ,
žalovaný má systém, ako postupoval pri poskytovaní dotácií, a aj keď sa s týmto postupom žalobca
nestotožňuje nešlo o svojvoľný a ničím neodôvodnený postup. Žalovaný pri návrhu výšky dotácie a
príspevku pre uvedené občianske združenia Ministerstvo vnútra SR prihliada na počet členov, počet
pietnych a spomienkových akcií a primerane k tomu prihliada aj na výšku hospodárskych správnych
výdavkov a to v súlade so zákonom č. 526/2010 Z, z. podľa ktorého sa dotácia môže poskytnúť
len na zabezpečenie základných podmienok pre činnosť občianskych združení, ktorých členmi sú
aktívni účastníci bojov proti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja a politickí väzni, na podporu
organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej republiky,
osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom vrátane spomienkových akcií
a stretnutí odbojových skupín a organizovania pietnych spomienkových akcií pripomínajúcich obdobie
zločinov komunizmu a na podporu výskumu, archivovania a publikačnej činnosti protikomunistického
odboja, boja proti totalite a zločinom komunizmu. Potrebné údaje pri rozhodovaní o výške dotácie čerpá
žalovaný z predložených projektov. Výška dotácie a príspevku tiež závisí, ako už bolo uvedené, od
možností štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok. Až po rozhodnutí ministra vnútra o poskytnutí
dotácie a oznámení výšky dotácie a príspevku občianskym združeniam, ktorá je obvykle menšia, ako
požadovaná dotácia a príspevok si občianske združenia primerane upravia svoje aktivity, ktoré sa
premietnu do prílohy k zmluve o poskytnutí dotácie a príspevku.
29. To, že Ministerstvo vnútra SR poskytuje dlhodobo každoročne dotáciu, občianskym združeniam,
ktorých členmi sú účastníci protikomunistického odboja a politickí väzni, na základe ich žiadosti dotáciu,
neznamená, že dotácia je nárokovateľa. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. na poskytnutie dotácie
nie je právny nárok ( čo žalobca na pojednávaní 25.04.2025 i sám pripustil) a poskytnutie dotácie a jej
výška závisí od možností štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok a následne rozpisu záväzných
ukazovateľov na dotácie.
30. Je dôvodná námietka žalovaného, že z antidiskriminačného zákona jednoznačne vyplýva, že
diskriminácia právnickej osoby sa môže prejaviť iba vo vzťahu k jej členom (v mene ktorých koná táto
právnická osoba). Žalovaný sa nemôže dopustiť diskriminovania žalobcu ako právnickej osoby, pretože
dôvody diskriminácie podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona sa môžu vzťahovať len na členov
žalobcu v zmysle § 2a ods. 9 antidiskriminačného zákona.
31. Žalobca na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.11.2024 uviedol: „Žalobca tvrdí, že nikdy
netvrdil, že boli diskriminovaný členovia združenia, ale že je diskriminované združenie.“ Z vyššie
uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, týkajúce sa
diskriminácie členov žalobcu. Žalovaný, podľa žalobcu v zmysle vyjadrenia v záverečnej reči však
ignoruje skutočnosť, že pri znížení dotácie na likvidačnú sumu 4 000 eur je žalobca diskriminovaných
princípom kolektívnej viny všetkých vyše 1 000 členov združenia. Pre nedostatok financií boli zrušené
viaceré pietne akcie a členovia združenia často vo vysokom veku sa nemohli stretávať. Z tých istých
finančných dôvodov združenie nemôže vydávať časopis pre svojich členov. Mnohí z nich počas štyroch
rokov poskytovania likvidačnej dotácie zomreli. Piati členovia ako dôchodcovia pracovali na dohodu o
pracovnej činnosti. Po znížení dotácie v roku 2021 o polovicu museli byť dohody o pracovnej činnosti
zrušené. Žalobca síce vo všeobecnosti tvrdí ( v záverečnej reči), že konanie žalovaného má dopad i
na bližšie neurčených členov, no neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých by sa dalo konštatovať,
že žalovaný sa dopustil diskriminačného konania voči týmto konkrétnym členom žalobcu. Žalobca
musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo
k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také
dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého

zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa či
etnická príslušnosť (pôvod). Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má
právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania.
32. Z tvrdení, ktoré všeobecne prezentoval žalobca súd nemal za preukázane, že žalovaný s členmi
žalobcu konal v rozpore so zákonom. Žalobca síce získal dotáciu/ resp. finančný príspevok na činnosť,
tento však považoval za neprimerane nízky, bolo pritom nesporné, že žalobca nemusel získať žiaden
príspevok/dotáciu na svoju činnosť, pričom žalovaný vedel zdôvodniť, čo pri určovaní výšky príspevku
zohľadnil. Nebolo sporné, že v roku 2021 žiadal žalobca o poskytnutie dotácie vo výške 50 000 Eur,
pričom chcel vydávať i periodikum . Podľa zákona č. 526/2010 Z. z. je možné poskytnúť dotáciu
na podporu len takej publikačnej činnosti, ktorá mapuje protikomunistický odboj, boj proti totalite a
zločinom komunizmu. Ministerstvo vnútra SR nemôže poskytovať dotácie na iné než v zákone uvedené
oblasti publikačnej činnosti. Z popisu účelu dotácie na č.l. 38 vyplýva, že žalobca požiadal o dotáciu
na mesačník Svedomie vo výške 20 000 eur, kde plánoval písať o kauzách , korupcii, témach čo
oslovia mládež a širokú verejnosť, teda zrejme v tejto časti žiadosť žalobcu o dotáciu nebola vybavená
kladne bez uvedenia dôvodu. Rovnako ak žalobca bez poskytnutia dotácie inštaloval dva pamätníky,
z dotácie Ministerstva vnútra SR nie je možné financovať tzv. kapitálové výdavky, medzi ktoré patrí
oprava havarijného stavu pamätníka ak o nich následne žalobca žiada, ale iba bežné výdavky v súvislosti
s organizovaním pietnych spomienkových akcií, publikačnej, edičnej, dokumentačnej a archivačnej
činnosti.
33. Ak žalobca v žalobe odkazoval na exitujúce dôkazy k oznámeniu kriminality a inej protispoločenskej
činnosti , samotné skutkové tvrdenia nie je však možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca
nepreukázal, že s ním bolo zaobchádzané neobvyklým spôsobom, teda znevýhodňujúcim spôsobom
(t.j. diskriminačne) z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
34. Súd tiež vo výroku IV. zamietol návrh žalobcu z 21.01.2025, aby súd prerušil predmetné konanie .
Súd pritom má povinnosť prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP len v prípade, že rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť. S týmto sa súd nestotožnil, pretože zistil, že nie sú
splnené podmienky pre prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) alebo b) CSP. Na riešenie otázok
týkajúcich sa súladu právnych predpisov s Ústavou slúži § 162 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý je vo vzťahu
k písm. a) špeciálnou úpravou, ak súd dospeje k záveru, že otázka, ktorú nie je oprávnený riešiť je
práve otázkou súladu právnych predpisov s Ústavou. Bez ohľadu na to, či ide o prerušenie podľa §
162 ods. 1 písm. a) alebo b) CSP, nejde v danej veci o taký prípad. Otázka súladu zákona s Ústavou
je otázkou, ktorú skutočne súd nie je oprávnený vyriešiť, pretože túto otázku je oprávnený vyriešiť len
Ústavný súd SR. Ak by však tunajší súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade
právnych predpisov, podal by sám Ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade. Tunajší súd
ale k takémuto záveru nedospel a preto nemá povinnosť podať návrh na začatie konania o súlade
právnych predpisov. Sudca je viazaný nielen zákonom, ale aj Ústavou. Sudca má pritom zákonnú právnu
úpravu vykladať ústavne konformne, čiže tak, aby výsledok aplikácie práva bol súladný so základnými
právami a slobodami zaručenými v Ústave a v súlade s ostatnými ustanoveniami Ústavy. Vyplýva to
z judikatúry Ústavného súdu SR, podľa ktorého vzťah medzi ústavnosťou a zákonnosťou „nemožno
posudzovať tak, že „platný právny poriadok orgánom všeobecného súdnictva nepriznáva právomoc
rozhodovať o otázkach ochrany ústavnosti“ (II. ÚS 48/97). Ústavný súd v zásade nie je „jediným orgánom
Slovenskej republiky, ktorému ústava zveruje ochranu ústavnosti“ (II. ÚS 48/97). Rozlišovanie medzi
ústavnosťou a zákonnosťou nemožno chápať tak, že jedine ústavný súd v rámci ochrany ústavnosti
chráni základné práva a slobody a všeobecné súdy v rámci ochrany zákonnosti týmto základným právam
a slobodám nijakú ochranu neposkytujú (chránia „výlučne“ zákonnosť). Vzťah ústavnosti a zákonnosti
je hierarchický. Zákonnosť sa odvodzuje z princípov ústavnosti a musí byť s nimi v súlade. Ústavnosť
takto tvorí jadro zákonnosti (II. ÚS 58/98).
35. Len v prípade, že to nie je možné môže súd uvažovať o tom, že nie je daný súlad zákona s Ústavou.
V danom prípade súd dospel k záveru, že relevantné ustanovenia zákona č. 487/2013 Z. z. a zákona
č.526/2010 Z.Z možno v kontexte okolností danej veci vykladať ústavne konformne. Ak zákonná úprava
umožňuje ústavne konformný výklad, nie sú splnené podmienky pre vyslovenie jej nesúladu s Ústavou.
Za týchto okolností na prerušenie konania nebol daný žiaden dôvod. Význam prerušenia konania podľa
§ 162 ods. 1 písm. b) CSP oslabuje aj aktuálna judikatúra Ústavného súdu. Tá totiž dospela v otázke
prípustnosti návrhov všeobecných súdov na vyslovenie súladu právneho predpisu podľa čl. 125 Ústavy

k záveru o potrebe odmietať návrhy pre nedostatok prejudiciality v dôsledku konštatovania absencie ex
tunc účinkov derogačného nálezu (napr. PL. M. X/XXXX, C.. M. XX/XXXX, C.. M. X/XXXX). Išlo pritom
o horizontálne vzťahy, o aký ide aj v danej veci, v ktorých sú kľúčové otázky konfliktu právnej istoty a
stability právnych vzťahov na jednej strane a požiadavky na účinnom presadení ústavnosti na strane
druhej (PL. ÚS 24/2020). Úplne iná situácia by bola, ak by Ústavný súd SR konštatoval nesúlad právneho
predpisu s Ústavou. Súd by v takom prípade bol takým rozhodnutím podľa § 193 CSP viazaný. To ale
nie je prípad danej veci.
36. Podľa § 151osd. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
37. Podľa § 153 ods. 2) CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
38. Podľa § 153 ods. 3) CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
39. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
40. Súd s poukazom na zásadu koncentrácie konania nepovažoval za dôvodné reagovať na skutočnosti
uvedené vo vyjadrení žalobcu zo dňa 26.07.2024 a 13. 9. 2024 či záverečnej reči, nakoľko žalobca mal
možnosť tvrdiť i navrhovať dokazovanie k novým i doterajším tvrdeniam najneskôr dňa 24.09.2021 keď
žalobu doplnil a upresnil, preto súd na tento prostriedok procesného útoku žalobcu neprihliadol podľa
§ 153 ods. 2 CSP, keď možnosť tvrdiť a navrhnúť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení mal žalobca
od podania žaloby, pričom bol poučený o následkoch uplatnenia svojho procesného útoku oneskorene,
preto takýto pokus uplatnenie prostriedku procesného útoku nemožno vyhodnotiť ako urobený včas,
nakoľko žalobca ho mohol urobiť podstatne skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania podľa § 153 ods. 1 CSP.
41. Súd záverom zdôrazňuje, že v zmysle konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných stranou. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo
strany na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené sa súd s
ďalšou argumentáciou strán, ktorá je vzhľadom na posúdenie veci súdom irelevantná, nezaoberal.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).
44. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, žalovanému by preto v súlade so zásadou úspechu
§ 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva,
že žalovanému žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie NS SR z 28. februára 2018,
sp. zn. 7 Cdo 14/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie proti výroku IV nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.