{"guid": "7eb2f18e-06e2-4451-a76b-2daa2c22da44:7f4812ca-8b88-4a17-9f93-4ed54e6de31d", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1120212733.3", "spisova_znacka": "B1-7C/42/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-7C/42/2020 z 13. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 13. júna 2025, sp. zn. B1-7C/42/2020, ECLI:SK:MSBA4:2025:1120212733.3", "identifikacne_cislo": "1120212733", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "Mgr. Vladimír Sedmohradský", "sudca_id": 1162, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vladimir-sedmohradsky-1162", "datum_vydania": "2025-06-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f4812ca-8b88-4a17-9f93-4ed54e6de31d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1120212733.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1120212733.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2025:1120212733.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-7C/42/2020\n1120212733\n13. 06. 2025\nMgr. Vladimír Sedmohradský\nECLI:SK:MSBA4:2025:1120212733.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: I.. Bc. U. L.,\nnarodený XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX Q., zastúpený: JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka,\nso sídlom Lachova 32, 851 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00\n166 073, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nrozhodol:\nI. Súd návrh na spojenie vecí zamieta.\nII. Súd žalobu zamieta.\nIII. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 11.08.2020 sa žalobca\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej\nlen „zákon č. 514/2003 Z.z.“) domáhal od žalovaného sumy 100.000,- EUR ako náhrady nemajetkovej\nujmy a sumy 1.000.000,- EUR ako náhrady majetkovej škody vo forme ušlého zisku.\n2. V žalobe uviedol, že dňa 28.02.2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)\nrozsudkom v trestnej veci sp. zn. 2TdoV 19/2015 zrušil rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4To/2/2008\nzo dňa 30.10.2008, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T/2/2005 zo dňa 27.06.2007\na ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku\nktorej došlo ich zrušením, stratili podklad. Žalobca bol zrušenými rozsudkami nezákonne odsúdený\nza hospodársky trestný čin, v dôsledku čoho prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti ako všeobecnú\npodmienku prevádzkovania živnosti fyzickými osobami v zmysle § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 455/1991\nZb. V priamej príčinnej súvislosti so zrušenými nezákonným rozsudkami bolo zrušené živnostenské\noprávnenie vo všetkých obchodných spoločnostiach, v ktorých bol žalobca ustanovený do funkcie\nštatutárneho orgánu - CHEMTRANS spol. s.r.o., FINSQUASH spol. s r.o., NÁŠ DOM spol. s r.o.,\nPOLYCHEMKOMERC a.s., BARTFIN spol. s r.o., PRIVATCLEAR spol. s r.o., D.M.D. spol. s r.o. a\nCHEMCOOP spol. s r.o., pričom posledných päť z nich bolo vymazaných z Obchodného registra.\nŽalobca bol v priamej príčinnej súvislosti so zrušenými nezákonnými rozsudkami zbavený možnosti\nzaložiť novú obchodnú spoločnosť, resp. podnikať na živnostenské oprávnenie ako fyzická osoba. V\ndôsledku toho požadoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- EUR a náhradu ušlého zisku\nvo výške 1.000.000,- EUR. Dňa 28.02.2020 podal žalobca na Ministerstve spravodlivosti SR žiadosť\no predbežné prerokovanie jeho nároku v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. Dňa 07.08.2020 bolo\nžalobcovi doručené oznámenie o výsledku prerokovania, pričom jeho žiadosti nebolo vyhovené.\n\n3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení navrhol vec spojiť s ďalšími konaniami.\nUviedol, že žalobca v žalobe uplatňuje nároky s poukazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2TdoV\n19/2015 zo dňa 28.02.2017, pričom na základe rovnakého rozsudku uplatňuje nároky v ôsmich ďalších\nžalobách. Vo všetkých týchto konaniach sú strany sporu rovnaké, a všetky čiastkové nároky žalobcu boli\nuplatnené jednou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 28.02.2020 a\nspoločne predbežne prerokované Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalovaný upresnil, že ide o konania\nvedené vtedajším Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9C/43/2020, sp. zn. 3C/40/2020, sp. zn.\n18C/41/2020, sp. zn. 7C/41/2020, sp. zn. 16C/43/2020, sp. zn. 19C/40/2020, sp. zn. 23C/32/2020 a\nsp. zn. 18C/42/2020, pričom všetky konania sú v súčasnosti vedené Mestským súdom Bratislava IV.\nŽalovaný taktiež stručne uviedol nároky, ktoré si žalobca v uvedených konaniach uplatňuje. Uviedol, že\nokrem konania sp. zn. 16C/43/2020, v ktorom bol jeho návrh na spojenie vecí zamietnutý, nedošlo ani v\njednom konaní k nariadeniu pojednávania. Návrh na spojenie vecí podal, nakoľko všetky žaloby spolu\nskutkovo súvisia a je v záujme hospodárnosti a efektívnosti vedenia konania ich prejednať a rozhodnúť\nv jednom konaní.\n4. Žalovaný sa vyjadril aj k veci samej. Uviedol, že podmienkou na úspešné uplatnenie nároku podľa\nzákona č. 514/2003 Z.z. je kumulatívne splnenie troch základných podmienok, ktorými sú (i) existencia\nnezákonného rozhodnutia, rozhodnutia o treste alebo nesprávneho úradného postupu, (ii) vznik škody\na (iii) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, rozhodnutím o treste alebo\nnesprávnym úradným postupom. Tieto podmienky nie sú podľa žalovaného v konaní splnené. Uviedol,\nže svoj nárok žalobca odvodzuje od nezákonných rozhodnutí, ktorými sú rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 4To/2/2008 zo dňa 30.10.2008 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T/2/2005\nzo dňa 27.06.2007 a ktoré boli oba zrušené rozsudkom sp. zn. 2TdoV 19/2015. Žalovaný poukázal\nna skutočnosť, že rozsudkom sp. zn. 2TdoV 19/2015 bolo Krajskému súdu v Bratislave prikázané\nvec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.\nzn. 16T/1/2017 zo dňa 16.03.2018 uznal žalobcu (v postavení obvineného) za vinného zo spáchania\npokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného v\nčase spáchania skutku sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného\nzákona účinného v čase spáchania skutku. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré\nbolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5To/7/2018 zo dňa 27.09.2018 zamietnuté, a následne\nbolo tiež žalobcom podané dovolanie uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2TdoV 9/2020 zo dňa\n05.10.2020 odmietnuté. Z následného postupu príslušných súdov vyplýva, že žalobca bol uznaný vinným\nzo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu, t. j. žalobca nebol v ďalšom konaní oslobodený\nspod obžaloby ani nebolo zastavené voči nemu vedené trestné stíhanie. Preto jeho žaloba na náhradu\nškody a nemajetkovej ujmy nemôže byť úspešná, nakoľko žalobca sa v nich domáha odškodnenia za\nzásahy v súvislosti s trestným konaním, v ktorom bol právoplatne odsúdený. Na základe právoplatného\nodsudzujúceho rozsudku má navyše žalovaný za to, že konaním žalobcu, za ktoré bol uznaný vinným\nzo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu, sa objektívne naplnila aj dikcia ustanovenia\n§ 8 ods. 6 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko nebyť jeho protiprávneho konania, nebol by mu\nuložený trest odňatia slobody, a preto mu právo na náhradu škody ani z tohto dôvodu nevzniklo. Vo\nvzťahu k majetkovej škode a nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že tieto žalobca žiadnym spôsobom\nnepreukázal.\n5. Žalobca v replike nesúhlasil s návrhom na spojenie vecí. Uviedol, že takýto postup nespĺňa\npodmienky v zmysle § 166 ods. 1 a 2 CSP, a to predovšetkým preto, lebo nie je v súlade so\nzásadou hospodárnosti konania. Pre spojenie vecí je irelevantné, že náhradu škody vo všetkých\noznačených konaniach žalobca odvodzuje od rovnakého rozsudku. Spojenie vecí pri rešpektovaní\nzásady hospodárnosti vylučuje podstata každého uplatneného nároku vychádzajúca z iných skutkových\nokolností. Spojením vecí by došlo v jednom konaní k nadrozmernému dokazovaniu, ktoré by bolo\nv rozpore so zásadou v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. K veci samotnej uviedol, že\nškoda mu bola spôsobená nezákonnými rozhodnutiami, a to rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 4T/2/2005 zo dňa 27.06.2007 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/2/2008 zo dňa\n30.10.2008. Tým vznikla zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003\nZ.z., ktorej sa žalovaný podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona nemôže zbaviť. Žalobca podrobne uviedol,\nv čom podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2TdoV 19/2015 súdy pri odsúdení žalobcu\npochybili. Uvedené rozhodnutia sú nezákonné, čím došlo k závažnému porušeniu práva žalobcu na\n\nspravodlivý proces. Rozhodnutia vykazujú nielen zásadné formálne a materiálne nedostatky, pre ktoré\ndošlo k extrémnemu zásahu do práv žalobcu, ale vyznačujú sa aj arbitrárnosťou. K náhrade škody\nuviedol, že keby nebolo nezákonných rozsudkov, nevykonával by žalobca trest odňatia slobody a\nnedošlo by k zmareniu jeho podnikania. Žalobca do konania predložil rozhodnutia Okresného úradu\nBratislava, odbor živnostenského podnikania, ktorými tento orgán rozhodol o zrušení živnostenského\noprávnenia spoločností CHEMTRANS spol. s.r.o., FINSQUASH spol. s r.o., NÁŠ DOM spol. s r.o.,\nPOLYCHEMKOMERC a.s., BARTFIN spol. s r.o., PRIVATCLEAR spol. s r.o., D.M.D. spol. s r.o.\na CHEMCOOP spol. s r.o., a to z toho dôvodu, že žalobca ako štatutárny orgán prestal spĺňať\npodmienku bezúhonnosti. K zrušeniu živnostenských oprávnení tak došlo v priamej príčinnej súvislosti\ns nezákonnými rozhodnutiami.\n6. Žalobca ďalej uviedol, že z hľadiska uplatneného nároku je nepodstatné, že po opätovnom prejednaní\nveci Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 16T/1/2017 zo 16.03.2018 uznal žalobcu za vinného\nzo spáchania pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona účinného\nv čase spáchania skutku a sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona za použitia\n§ 35 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a s použitím § 40 ods. 1, ods.\n3 písm. c) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, za čo mu okrem iného uložil\nsúhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, 4 mesiace a 18 dní. Žalobca následne zosumarizoval\nopravné prostriedky, ktoré voči uvedenému rozhodnutiu podal, pričom tieto boli všetky zamietnuté\nalebo odmietnuté. Posledným rozhodnutím vo veci bolo uznesenie Najvyššieho súdu SR 2TdoV 8/2021\nzo dňa 08.11.2023, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu. Z tohto uznesenia je podľa\nžalobcu nad všetky pochybnosti zrejmé, že žalobca bol v ďalšom procese odsúdený na miernejší trest\nodňatia slobody oproti predchádzajúcemu stavu vyvolanému zrušenými rozsudkami, pričom uložený\ntrest kopíroval už vykonaný trest. Od uloženia peňažného trestu a náhrady škody súdy ustúpili, z\nčoho možno vyvodiť, že situácia sa pri každom ďalšom rozhodovaní zlepšovala v prospech žalobcu.\nZ ôsmich rokov trestu odňatia slobody súdy napokon ustálili dĺžku trestu odňatia slobody spätne na\ndĺžke, ktorú už žalobca vykonal. Samotné nezákonné rozhodnutia v trestnej veci boli priamou príčinou\ntoho, že žalobca prišiel o slobodu a následne boli významným článkom reťazca príčin a následkov,\nkeď podľa rozhodnutí Okresného úradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania žalobca prestal\nspĺňať podmienku bezúhonnosti v zmysle zákona o živnostenskom podnikaní. Rozhodnutia Okresného\núradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania mali pre neho fatálne následky; nielenže ho odpojili\nod označených spoločností, ale aj od celého podnikateľského prostredia. Stratil možnosť dosahovania\npríjmu z podnikateľskej činnosti, ktorým zabezpečoval uspokojovanie svojich potrieb a potrieb svojej\nrodiny. Jeho životný štandard, na ktorý bol zvyknutý pred vydaním nezákonných rozhodnutí, sa zrútil. K\nnemajetkovej ujme uviedol, že trestný proces vo všetkých smeroch negatívne ovplyvnil jeho každodenný\nživot, ako aj jeho postavenie v spoločnosti, pomery v rodine, aj v podnikateľskom prostredí. Žalobca\nstrávil niekoľko rokov vo výkone trestu odňatia slobody na základe nezákonného rozhodnutia, a po\nprepustení nemohol ďalej podnikať pre zrušené živnostenské oprávnenia vo všetkých obchodných\nspoločnostiach, v ktorých vykonával funkciu konateľa. Pre posúdenie uplatneného nároku sú podstatné\nnásledky trestného konania, ktoré závažným spôsobom zasiahli do podnikateľskej sféry žalobcu a\novplyvňujú jeho postavenie v spoločnosti. Sankcie spočívajúce v zrušení živnostenského oprávnenia\ndennodenne ovplyvňujú psychické nastavenie žalobcu a jeho súkromný a rodinný život, pretože zostal\nbez príjmu, bez možnosti podnikať, bez možnosti založiť novú obchodnú spoločnosť, resp. podnikať\nna živnostenské oprávnenie, a bez možnosti efektívne využívať svoje vedomosti, schopnosti, vzdelanie\na pracovný čas. Naviac bol vystavený šikanovaniu a verejnému pranierovaniu. Nemajetková ujma sa\nteda prejavuje v jeho psychickom prežívaní, ktoré je podmienené rôznymi faktormi v závislosti na\nvonkajších podnetoch, ktorých základ spočíva v sociálnej neistote. Ide o psychickú záťaž, v ktorej je\nžalobca permanentne vystavený tlaku od zrušenia živnostenských oprávnení. Žalobca márne namietal,\nže trestný čin podvodu nebol spáchaný so žiadnym z predmetov podnikania zapísaných v obchodnom\nregistri, a teda že neexistuje zákonný dôvod pre stratu bezúhonnosti. Pocit krivdy má dopad na jeho\nvnútorné prežívanie, ktoré sa navonok odráža nielen na jeho zdraví a v jeho správaní, ale aj v ostatných\npomeroch rodinného, spoločenského a podnikateľského prostredia, o čom fakticky vypovedajú ostatné\nuplatnené nároky.\n7. Žalovaný v replike zopakoval a zdôraznil, že vo veci žalobcu nemožno prijať záver o vzniku práva\nna náhradu škody, pretože žalobca v ďalšom konaní nebol spod obžaloby oslobodený ani nebolo jeho\ntrestné stíhanie zastavené, a preto žalobcovi nevzniklo právo na náhradu škody/nemajetkovej ujmy\nspôsobenej rozhodnutím o treste. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho trestného\n\nčinu podvodu, a preto jeho žaloba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nemôže byť úspešná, nakoľko\nžalobca sa v nich domáha odškodnenia za zásahy v súvislosti s trestným konaním, v ktorom bol\nprávoplatne odsúdený. Dodal, že ak by žalobca vyvodzoval svoje právo aj z rozhodnutí živnostenského\núradu, tak akékoľvek práva vyplývajúce z týchto rozhodnutí neboli predbežne prerokované a sú\npremlčané. Tiež zopakoval, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nepreukázal ušlý zisk, ktorý\nmu mal nezákonnými rozhodnutiami vzniknúť. K nemajetkovej ujme uviedol, že uplatnený nárok nie\nje zdôvodnený a je absolútne neprimeraný, pričom žalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\nuplatňuje vo viacerých konaniach z rôznych titulov, pričom ale všetky vychádzajú z ním tvrdených\nnezákonných rozhodnutí.\n8. Na pojednávaní dňa 13.06.2025 žalovaný rozšíril právnu argumentáciu v tom zmysle, že na predmet\nsporu sa nemá aplikovať § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ale § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003\nZ.z., nakoľko v prípade sporných rozhodnutí ide o rozhodnutia o treste. Tiež poukázal na rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/119/2023-191 zo dňa 23.04.2025, v ktorom súd rozhodoval v\nobdobnej veci žalobcu vychádzajúcej z rovnakých rozhodnutí (išlo o jedno z konaní, vo vzťahu ku\nktorým žalovaný navrhoval spojenie vecí) a konštatoval, že nejde o nezákonné rozhodnutia. Súd toto\nrozhodnutie nepovažoval za nový dôkaz predložený až na pojednávaní, nakoľko podstatné z neho boli\nprávne závery a tie sa zhodovali s tvrdeniami žalovaného uvádzanými v jeho skorších podaniach a teda\nžalobca sa mal možnosť k týmto vyjadriť.\n9. Súd v konaní vykonal stranami navrhnuté listinné dôkazy, a to: rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n2TdoV 19/2015 zo dňa 28.02.2017 (č.l. 3 až 27), oznámenie o výsledku predbežného prerokovania zo\ndňa 07.08.2020 (č.l. 28 až 29), nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 695/2013-48 zo dňa 04.06.2014\n(č.l. 187 až 197), žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie jeho nároku zo dňa 28.02.2020 (č.l.\n198 až 199), rozhodnutia Obvodného úradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania, o zrušení\nživnostenských oprávnení spoločností CHEMTRANS spol. s.r.o., FINSQUASH spol. s r.o., NÁŠ DOM\nspol. s r.o., POLYCHEMKOMERC a.s., BARTFIN spol. s r.o., PRIVATCLEAR spol. s r.o., D.M.D. spol.\ns r.o. a CHEMCOOP spol. s r.o. zo dňa 29.12.2011, 30.12.2011, 16.02.2012 a 13.03.2012 (č.l. 200 až\n205 a 207 až 216), uznesenia Okresného súdu Bratislava I o výmaze spoločností PRIVATCLEAR spol.\ns r.o., BARTFIN spol. s r.o., CHEMCOOP spol. s r.o., NÁŠ DOM spol. s r.o. z obchodného registra zo\ndňa 20.03.2012, 03.04.2012 a 21.06.2012 (č.l. 242 až 249) a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2TdoV 8/2021 zo dňa 08.11.2023 (č.l. 258 až 270).\n10. Pred rozhodnutím vo veci samej sa súd zaoberal návrhom žalovaného na spojenie vecí. Z návrhu\nsamotného žalovaného bolo zrejmé, že všetky konania uvedené v odseku 3 vyššie sú vedené medzi\nrovnakými stranami a vychádzajú z rovnakého rozhodnutia najvyššieho súdu, avšak žalobca v nich\nvychádza z rôznych právnych titulov a požaduje podstatne rozdielne nároky. V prejednávanom konaní\nje nárok žalobcu odvodzovaný z nezákonného rozhodnutia, pričom nárokom je náhrada ušlého zisku a\nnemajetkovej ujmy súvisiacich so stratou možnosti podnikať. Súd sa stotožnil so žalobcom, že spojenie\nvecí nie je v záujme hospodárnosti konania, a to vzhľadom na podstatne rozdielny rozsah dokazovania\nvyžadovaný v jednotlivých konaniach. Zároveň v čase rozhodovania súdu boli konania v rôznych\nštádiách, pričom niektoré boli už právoplatne rozhodnuté a iné boli rozhodnuté na prvom stupni. Súd tak\nnepostupoval podľa § 166 ods. 1 CSP a návrh na spojenie vecí prvým výrokom tohto rozsudku zamietol.\n11. Súd na základe vykonaného dokazovania, resp. na základe zhodných tvrdení strán pokladal za\npreukázané, že žalobca bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T/2/2005 zo dňa 27.06.2007\nuznaným za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4\nTrestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov a zákaz činnosti riadiť motorové\nvozidlá na šesť rokov. Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4To 2/2008 zo dňa 30.10.2008 najvyšší\nsúd uvedený rozsudok zrušil a uznal žalobcu za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu\npodľa § 8 ods. 1 a § 250 ods. 1 a 5 Trestného zákona a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody\nv trvaní päť rokov, peňažný trest 1.000.000,- Sk a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na šesť\nrokov. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dňa 12.12.2011 dovolanie, o ktorom bolo rozhodnuté najprv\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2TdoV 9/2012 zo dňa 28.06.2013 (zrušený nálezom ústavného\nsúdu sp. zn. I. ÚS 695/2013-48 zo dňa 04.06.2014), potom rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2TdoV\n14/2014 zo dňa 12.02.2015 (zrušený nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 302/2015-56 zo dňa\n04.11.2015) a nakoniec rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2TdoV 19/2015 zo dňa 28.02.2017, ktorý\noba odsudzujúce rozsudky zrušil. Vo veci tak opätovne rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý\n\nrozsudkom sp. zn. 16T/1/2017 zo dňa 16.03.2018 uznal žalobcu za vinného pokračujúceho trestného\nčinu podvodu podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a sčasti v štádiu\npokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 35 ods. 2 Trestného zákona účinného v\nčase spáchania skutku a s použitím § 40 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona účinného v čase\nspáchania skutku a uložil mu okrem iného súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, 4 mesiace a\n18 dní. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 5To/7/2018\nzo dňa 27.09.2018 zamietol. Žalobcom následne podané dovolanie najvyšší súd uznesením 2TdoV\n9/2019 zo dňa 05.10.2020 zamietol. Žalobca vo veci podal ústavnú sťažnosť, ktorej Ústavný súd SR\nnálezom sp. zn. III. ÚS 530/2021 nevyhovel. Žalobca nakoniec podal vo veci ešte jedno dovolanie,\nktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 2TdoV 8/2021 odmietol. Súd mal okrem toho preukázané, že\nrozhodnutiami Obvodného úradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania z decembra 2011 až\nmarca 2012 boli spoločnostiam CHEMTRANS spol. s.r.o., FINSQUASH spol. s r.o., NÁŠ DOM spol. s\nr.o., POLYCHEMKOMERC a.s., BARTFIN spol. s r.o., PRIVATCLEAR spol. s r.o., D.M.D. spol. s r.o. a\nCHEMCOOP spol. s r.o. zrušené živnostenské oprávnenia, a to v dôsledku straty bezúhonnosti žalobcu\nako ich štatutárneho orgánu, vyplývajúcej okrem iného z vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 4T/2/2005 zo dňa 27.06.2007.\n12. Súd na vyššie uvedený zistený skutkový stav aplikoval právne posúdenie a dospel k záveru, že nárok\nžalobcu nie je dôvodný a žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.\n13. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z.: „Štát zodpovedá za podmienok ustanovených\ntýmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,\npri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.“\n14. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. „Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým\nbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý\nrozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.“\n15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb.: „Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými\nosobami sú: a) dosiahnutie veku 18 rokov, b) spôsobilosť na právne úkony, c) bezúhonnosť, ak tento\nzákon neustanovuje inak.“\n16. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb.: „Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje\nten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný\ntrestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho\nnehľadí, akoby nebol odsúdený.24e) Za bezúhonného sa nepovažuje osoba, ktorá vo vzťahu k predmetu\npodnikania nespĺňa ani podmienky bezúhonnosti podľa osobitného predpisu.24f)“\n17. Súd sa v rámci právneho posúdenia v prvom rade zaoberal splnením formálnej podmienky na\npriznanie nároku na náhradu škody, ktorou je v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežné\nprerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 zákona. Žalobca túto podmienku splnil\npodaním žiadosti Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 28.02.2020.\n18. Následne súd posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie nároku na náhradu škody\na nemajetkovej ujmy. Na priznanie takéhoto nároku je nevyhnutné, aby (i) existovalo nezákonné\nrozhodnutie v zmysle § 3 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., (ii) došlo k vzniku škody\nalebo nemajetkovej ujmy a (iii) existovala príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom\nškody, resp. nemajetkovej ujmy.\n19. Žalobca svoj nárok odvodzoval z nezákonných rozhodnutí, ktorými mali byť rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 4T/2/2005 zo dňa 27.06.2007 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 4To/2/2008 zo dňa 30.10.2008. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že\npodmienka nezákonnosti týchto rozhodnutí nie je v konaní splnená. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č.\n514/2003 Z.z. je nezákonné rozhodnutie také, ktoré nadobudlo právoplatnosť a následne bolo zrušené\nalebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka v konaní formálne splnená bola,\nnakoľko obe vyššie uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, a následne boli s veľkým časovým\nodstupom po podaní dovolania zo strany žalobcu, resp. po podaní dvoch ústavných sťažností zrušené\n\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2TdoV 19/2015, pričom v zrušovacom rozhodnutí najvyšší súd\njednoznačne skonštatoval ich nezákonnosť. Napriek tomu súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia\nnie sú nezákonnými na účely zákona č. 514/2003 Z.z.\n20. Dôvodom takéhoto záveru je systematický a logický výklad ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v\nspojení s vykonaným dokazovaním, z ktorého vyplynulo, že žalobca bol v konečnom dôsledku po zrušení\npôvodných rozhodnutí opätovne za rovnaký trestný čin odsúdený. Táto skutočnosť nebola v konaní\nsporná. V dôsledku toho nie je naplnený zmysel ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa\nktorého vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak škoda vznikne v dôsledku právoplatného zrušeného\nrozhodnutia. Aj keď to zákon explicitne nekonštatuje, logickým a systematickým výkladom je potrebné\ndospieť k záveru, že tento nárok nevznikne, ak rozhodnutie je síce zrušené ako nezákonné, ale následne\nje vo veci vydané zákonné rozhodnutie, ktoré je v podstatných črtách totožné so zrušeným rozhodnutím.\nTáto podmienka je v konaní splnená. Žalobca svoj nárok odvodzuje od zrušených rozhodnutí, ktorými mu\nbola vyslovená vina a uložený trest, pričom následne po zrušení týchto rozhodnutí došlo k opätovnému\nprávoplatnému vysloveniu viny a uloženiu trestu na základe rovnakého skutku. Nie je pritom podstatné,\nže uložený trest bol nižší, nakoľko podstatné je samotné opätovné odsúdenie. Zároveň platí, že následky,\nktoré obe uvedené rozhodnutia vo vzťahu k žalovanému nároku vyvolali sú identické, t.j. spôsobujú\nokrem iného trest odňatia slobody žalobcu a zároveň jeho stratu bezúhonnosti na účely živnostenského\nzákona. Pri posudzovaní nezákonnosti rozhodnutia je tak podstatné, aký je konečný výsledok trestného\nkonania, pričom v danom prípade bolo konečným výsledkom opätovné odsúdenie žalobcu.\n21. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/119/2023-191 zo\ndňa 23.04.2025, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16C/43/2020-144\nzo dňa 22.09.2022. V tomto konaní bol rozhodovaný nárok žalobcu na náhradu škody vyplývajúcej\nz rovnakých rozhodnutí v trestnom konaní, pričom tvrdenou škodou bola skutočnosť, že obchodnej\nspoločnosti CHEMTRANS spol. s r.o. bol vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým jej nebol priznaný\nnadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 1996. Súd prvej inštancie žalobu zamietol\ns tým, že skonštatoval, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T/2/2005 zo dňa 27.06.2007\na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/2/2008 zo dňa 30.10.2008 boli síce zrušené pre\nnezákonnosť, avšak následne bol žalobca opätovne odsúdený, v dôsledku čoho nejde o nezákonné\nrozhodnutia na účely zákona č. 514/2003 Z.z. Krajský súd tieto závery potvrdil, pričom v bode 23.2\nuviedol: „Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na súčasnú právnu prax, ktorá vychádza z rozhodnutí\nÚstavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 320/2016 a sp.zn. II. ÚS 25/2016, z ktorých okrem iného je možné\nvyvodiť, že z hľadiska výkladu ustanovenia § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., vychádzajúc zo zmyslu a\núčelu tohto právneho predpisu, ktorým je ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym právnym postupom v zmysle § 46 ods. 3 Ústavy SR,\nnemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné\nsplnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavné konformný treba považovať výklad, podľa\nktorého, v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí\ntrestného stíhania a vznesení obvinenia, oslobodenie spod obžaloby a zastavenie trestného stíhania,\nak k takému rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvinením,\nmá rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre\nnezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania alebo oslobodením spod\nrozsudku sa trestné konanie končí, čo znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného\nstíhania a vznesení obvinenia ako i následného rozhodnutia o vine a uložení trestu. S prihliadnutím\nna konkrétne okolnosti a dôvody je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, takže\ntrestné stíhanie voči nemu nemalo byť začaté. No rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti/zákonnosti\nzačatia/vedenia trestného konania je neskorší výsledok trestného konania a to vydanie odsudzujúceho\nrozsudku za spáchaný trestný čin. Vzhľadom na uvedený výklad § 6 ods. 1, ako aj zmyslu a účelu\nzákona č. 514/2003 Z.z. odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nepovažoval argumentáciu/\nodvolaciu námietku žalobcu a intervenienta za dôvodnú, že základom pre posúdenie nezákonnosti\nrozhodnutia je rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2TdoV 19/2015 zo dňa\n28.02.2017 ktorým boli rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T 2/2005 zo dňa 27.06.2007\nv spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To 2/2008 zo dňa 30.10.2008\nzrušené, možno bez ďalšieho následného konečného rozhodnutia v trestnej veci, považovať za legitímny\nprostriedok posúdenia predmetného nároku. Odvolací súd na takéto právne posúdenie uplatneného\nnároku upriamuje pozornosť z dôvodu, že z následných rozhodnutí krajského súdu (sp.zn. 16T/1/2017\nzo dňa 16.03.2018), najvyššieho súdu (sp.zn. 5To/7/2018 zo dňa 27.09.2018) ako aj dovolacieho\n\nsúdu (sp.zn. 2TdoV/9/2020 zo dňa 05.10.2020) vyplýva, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania\npokračovacieho trestného činu podvodu, t.zn. žalobca nebol v ďalšom konaní oslobodený spod obžaloby\nani nebolo zastavené trestné stíhanie vedené voči nemu.“\n22. Následne Krajský súd v Bratislave uzavrel: „Vzhľadom na to, že v prípade zodpovednosti štátu za\nškodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., jedným zo zákonných\npredpokladov je, aby právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo\nzmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), pričom z logického\nvýkladu tohto ustanovenia a účelu zákona je nepochybné, že nemôže sa predmetné rozhodnutie týkať\nčiastkového rozhodnutia vo veci, ale predmetné rozhodnutie možno aplikovať len vo vzťahu konečného\nrozhodnutia posudzovanej veci. Ak by nešlo o posúdenie rozhodnutia vo vzťahu konečného rozhodnutia\nvo veci ako celku, tak by mohla nastať situácia, že napriek tomu, že obvinený bol v konečnom rozhodnutí\nuznaný vinným zo spáchania trestného činu, avšak v priebehu konania, kedy rozhodnutia súdov by boli\nv dôsledku opravných prostriedkov (hoc boli podané dôvodne) zrušené, obvinený by z titulu takéhoto\nzrušujúceho rozhodnutia mal nárok na náhradu škody titulom § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.,\nhoci v konečnom rozhodnutí by bol znova uznaný vinným zo spáchania trestného činu. Inak povedané,\nz konečného rozhodnutia nebolo preukázané, že by sa skutok pre ktorý bol žalobca stíhaný/obvinený\nnestal, ale naopak, žalobca bol za skutok pre ktorý bol ako obvinený stíhaný, bol právoplatne uznaný\nvinným zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu, takže nebol v ďalšom konaní oslobodený\nspod obžaloby ani nebolo trestné stíhanie zastavené. Z uvedeného tak možno vyvodiť, že rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T 2/2005 zo dňa 27.06.2007 v spojení s rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To 2/2008 zo dňa 30.10.2008, ktoré boli rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 2TdoV 19/2015 zo dňa 28.02.2017 zrušené, nie sú nezákonnými\nrozhodnutiami na podklade ktorých možno konštatovať, že štátu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi\nškodu, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nimi, nakoľko predpoklad spáchania trestného činu\nžalobcom ako obvineným, bol následnými rozhodnutiami potvrdený. Odvolací súd týmto demonštruje\nzmysel a účel § 6 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a má za logicky opodstatnené, aby\nbol uprednostnený výklad „e ratione legis“ ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pred jeho\ndoslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Ustanovenie § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. vymedzuje\npozitívny výklad nároku na náhradu škody a preto všetky skutkové okolnosti ktoré nepreukazujú\nbezpochyby dôvodnosť uplatneného nároku v spojení s logickou spravodlivosťou, treba zamietnuť.“\n23. Závery súdu v tomto konaní sú tak súladné so závermi Krajského súdu v Bratislave vo vyššie\nuvedenej veci. Tieto závery nie sú pre tunajší súd v tomto konaní záväzné, avšak týkajú sa identickej\nveci (tvrdenej nezákonnosti rovnakých rozhodnutí), súd sa s nimi stotožňuje a nevidí dôvod sa od nich\nodkláňať.\n24. Keďže žalobca nepreukázal splnenie prvej podmienky na priznanie nároku na náhradu škody, ktorou\nje existencia nezákonného rozhodnutia, súd žalobu druhým výrokom tohto rozsudku zamietol.\n25. Súd pre úplnosť uvádza, že k rovnakým záverom by prišiel, aj keby na predmet konania aplikoval\n§ 8 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. rozhodnutia by posúdil ako rozhodnutia o treste. Súd takýmto\nspôsobom nepostupoval, nakoľko žalobca si nárok z tohto titulu neuplatnil a z obsahu žaloby takýto\nnárok nevyplýval, keďže žalobca svoj nárok v tomto konaní neodvodzoval od vykonaného trestu. Súd\nvšak uvádza, že aj pri aplikovaní ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. pri prišiel k\nrovnakým záverom, keďže by rovnako ustálil, že nárok žalobcovi nevznikol, lebo rozhodnutie o treste\nnebolo v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nezákonné.\n26. Súd navyše uvádza, že žalobu by zamietol aj v prípade, ak by pôvodné rozhodnutia, ktorými bol\nžalobca odsúdený, vyhodnotil ako nezákonné rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,\na to z toho dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal ani druhú podmienku vzniku nároku na náhradu\nškody, ktorou je príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom majetkovej škody alebo\nnemajetkovej ujmy.\n27. V konaní nebolo sporné, že žalobca bol rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T/2/2005\na Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/2/2008 uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného\nčinu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní\nosem rokov a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na šesť rokov. Rovnako nebolo sporné, že po\n\nzrušení týchto rozsudkov bol následne právoplatne odsúdený za rovnaké skutky v rovnakom trestnom\nkonaní za spáchanie pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona\núčinného v čase spáchania skutku, za čo mu súd okrem iného uložil súhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere 3 roky, 4 mesiace a 18 dní. Žalobca tak bol v konečnom dôsledku odsúdený za rovnaký\nskutok, vo vzťahu ku ktorému boli zrušené nezákonné rozhodnutia, a rovnako bol odsúdený na trest\nodňatia slobody. Spoločnostiam, v ktorých bol žalobca štatutárnym orgánom, boli zrušené živnostenské\noprávnenia z toho dôvodu, že žalobca prestal spĺňať všeobecnú podmienku prevádzkovania živnosti,\nktorou je bezúhonnosť. Z dokazovania je ale zrejmé, že túto všeobecnú podmienku by prestal spĺňať aj\nv prípade, ak by namiesto nezákonných rozhodnutí bol už v pôvodnom konaní v pôvodnom rozsudku\nodsúdený spôsobom a na výšku trestu, ako bol odsúdený v konečnom dôsledku. V zmysle § 6 ods. 1\nzákona č. 455/1991 Zb. je podmienkou prevádzkovania živnosti bezúhonnosť, pričom podľa § 6 ods.\n2 citovaného zákona sa za bezúhonného nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný\nčin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková\npodstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. Ak podľa\ntohto ustanovenia príslušný živnostenský úrad zrušil spoločnostiam, v ktorých bol žalobca štatutárnym\norgánom živnostenské oprávnenie na základe nezákonných rozhodnutí, musel by ich nevyhnutne\nrovnako zrušiť aj na základe rozhodnutia, ktoré by bolo zhodné s konečným zákonným rozhodnutím,\nnakoľko aj na základe neho by žalobca nebol bezúhonný. Medzi tvrdenými nezákonnými rozhodnutiami\na škodlivým následkom (ak by bol žalobca v konaní preukázal existenciu a výšku škody) tak nemohla byť\npríčinná súvislosť, keďže rovnaký výsledok by nastal aj v prípade, ak by rozhodnutia neboli nezákonné. V\ndanom prípade tak je podstatný konečný výsledok trestného konania, pričom konečný rozsudok prešiel\nprieskumom odvolacieho súdu, dvoma dovolacími konaniami a bola v ňom podaná aj ústavná sťažnosť.\nSkutočnosť, že konečný uložený trest kopíroval už vykonaný trest, nemá žiadny vplyv na to, že žalobca\nbol za trestný čin podvodu v konečnom dôsledku právoplatne odsúdený.\n28. Ak teda žalobca odvodzoval ušlý zisk ako dôvod nároku na náhradu škody od straty možnosti\npodnikať v dôsledku straty živnostenského oprávnenia, takýto nárok nemôže existovať, nakoľko k\nstrate možnosti podnikať by prišlo aj v prípade zákonnosti pôvodných rozhodnutí. Rovnaké závery\nplatia aj vo vzťahu k tvrdenej nemajetkovej ujme. Žalobca túto ujmu odvodzoval z toho, že zásahy\ndo jeho podnikateľskej sféry mali vplyv na jeho prežívanie a negatívne sa prejavili na postavení v\nspoločnosti. Nemohol si založiť novú obchodnú spoločnosť, nemal možnosť efektívne využívať svoje\nvedomosti a bol vystavený pranierovaniu. Išlo o psychickú záťaž, keď bol permanentne vystavený tlaku\nz možného zrušenia živnostenských oprávnení a márne namietal, že neexistuje žiadny zákonný dôvod\npre stratu bezúhonnosti. Rovnako ako pri prípadnej majetkovej škode aj tu platí, že tieto následky by\nrovnako nastali aj v prípade odsúdenia žalobcu spôsobom zodpovedajúcim konečnému rozsudku už\npri prvom rozhodovaní, v dôsledku čoho neexistuje príčinná súvislosť medzi tvrdenými nezákonnými\nrozhodnutiami a prípadným vznikom nemajetkovej ujmy.\n29. Keďže v konaní nebola zo strany žalobcu preukázaná ani existencia nezákonných rozhodnutí, ani\npríčinná súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a možným vznikom majetkovej škody, súd sa už\nnemusel zaoberať skutkovými tvrdeniami strán vo vzťahu k preukázaniu samotnej škody či nemajetkovej\nujmy, nakoľko tieto neboli relevantné. Súd ale pre úplnosť uvádza, že nárok na majetkovú škodu\nspočívajúcu v ušlom zisku by zamietol aj pre nepreukázanie takejto škody, nakoľko žalobca v tomto\nsmere neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalobca\niba preukázal, že v spoločnostiach, v ktorých bol konateľom, došlo k zrušeniu živnostenských oprávnení,\nale žiadnym spôsobom nepreukázal a ani netvrdil, aký vplyv malo toto zrušenie na reálne podnikanie\ntýchto spoločností, aký zisk dosahovali pred týmto zrušením, a aká škoda vo forme ušlého zisku mu\nteda mala vzniknúť.\n30. Súd v konaní nevykonal ako dôkaz žalobcom navrhovaný výsluch žalobcu. Žalobca tento dôkaz\nnavrhoval k jeho prežívaniu dôsledkov nezákonných rozhodnutí na preukázanie existencie a výšky\nnemajetkovej ujmy. Keďže súd z vyššie uvedených dôvodov nepokladal za preukázané ostatné\npodmienky na priznanie nároku, výsluch žalobcu nepokladal za potrebný a hospodárny a tento dôkaz\nnevykonal.\n31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.\n1 CSP a trovy konania priznal stranám podľa úspechu v konaní. V konaní bol plne úspešný žalovaný,\nktorý by tak mal právo na priznanie trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní\n\nžiadne trovy nevznikli, súd tretím výrokom tohto rozsudku rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho\ndoručenia na Mestskom súde Bratislava IV.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže\nodvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich\npreukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6d3adf61-c221-4a1e-850f-40824f6f35ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.530.2021.4", "spisova_znacka": "III. ÚS 530/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 530/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.530.2021.4"}, {"guid": "ussr:2fd4300b-ac82-47c6-a095-1ea9dbdfa99b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 272, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2"}, {"guid": "ussr:41244e94-163f-4ea8-9ef0-7910aaf50e5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.25.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2016 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.25.2016.1"}, {"guid": "ussr:8f2ce47d-eea3-45bd-a329-421b41d6b936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.302.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 302/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 302/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.302.2015.2"}, {"guid": "ussr:c755c5af-d848-4517-94f9-00f34cf5c2ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 695/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 695/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c755c5af-d848-4517-94f9-00f34cf5c2ed"}], "citovane_v": []}