Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10C/31/2024 z 3. 10. 2024
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 3. októbra 2024, sp. zn. 10C/31/2024, ECLI:SK:MSBA4:2024:6124208074.2
Mestský súd Bratislava IV | 10C/31/2024 | ECLI:SK:MSBA4:2024:6124208074.2 | 2024-10-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5133606c-0964-46c4-bc11-6c5ea4d14d78
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:6124208074.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
10C/31/2024
6124208074
03. 10. 2024
JUDr. Zuzana Husová
ECLI:SK:MSBA4:2024:6124208074.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Husovou v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom: Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, zastúpený: ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom: so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom: Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, o zaplatenie 1 426,70 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 426,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5% ročne zo sumy 1 426,70 Eur od 15.11.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní a postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 27.02.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 1 426,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 15.11.2023, ako
aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tak, že dňa 31.01.2023 došlo v Bardejove k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa U. P., IČO: 44 897 588,
so sídlom: Vajkovce 85, 044 43 Vajkovce (ďalej aj „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 14.06.2023. Nájom náhradného
vozidla trval od 14.06.2023 do 28.07.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až
do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým
vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení doby trvania nájmu
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 9622023 splatnú dňa 12.08.2023 na sumu 2 012,65 Eur bez
DPH za 45 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu
pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom
náhradného vozidla na žalobcu. Poškodený svoju pohľadávku vo výške 2 012,65 Eur bez DPH
postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2023 na žalobcu, ktorej postúpenie poškodený
oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov. Žalovaný dňa 30.10.2023
poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 585,95 Eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi
zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne. Vzhľadom k tomu je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania
s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť

žalobcovi najneskôr do 14.11.2023 podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP, keď žalovaný skončil
šetrenie poistnej udalosti dňa 30.10.2023 podľa oznámenia o poistnom plnení.
2. Poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho
poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného (tento stav nebol
výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia). Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po
dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere,
že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu
nemožno vytknúť, že si prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas
celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Jediným zásadným
kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu je doručenie oznámenia o ukončení
likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Poškodený si prenajal porovnateľné
vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať
najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn.
27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Ohľadom nároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal žalobca na právny názor a závery Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS
309/2020-33.
3. Žalobca k žalobe priložil listinné dôkazy: Zmluvu o nájme č. 755/2023 zo dňa 14.06.2023 na č. l. 9,
Protokol o prenájme náhradného vozidla č. 755/2023 na č. l. 9, Čestné prehlásenie zo dňa 28.07.2023
na č. l. 10, Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 28.07.2023 na
č. l. 10, Faktúru č. 9622023 na č. l. 11, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2023 na č. l. 11,
Oznámenie o postúpení pohľadávky na č. l. 12, Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky na
č. l. 13, Oznámenie o poistnom plnení na č. l. 14, Detail pohybu na č. l. 15.
4. Platobný rozkaz sp. zn. 30Up/52/2024 zo dňa 19.01.2024 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica
napadol žalovaný odporom zo dňa 02.02.2024 (č. l. 21), v ktorom uviedol, že z Faktúry za opravu
poškodeného vozidla č. 3223240084 zo dňa 11.08.2023 vyplýva, že samotná doba opravy poškodeného
vozidla mala trvať pravdepodobne 52,3 hod. Celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo
nachádzalo v autoservise, je v zjavnom nepomere k samotnej dobe, ktorá bola potrebná na výkon
prác, ktoré boli v zmysle predmetnej faktúry za opravu potrebné na opravu poškodeného vozidla.
Žalovaný predloží odborné posúdenie za účelom exaktného preukázania, aký časový úsek bol vzhľadom
na rozsah vykonaných prác reálne potrebný na opravu poškodeného vozidla. V príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou nie sú také náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré holi vynaložené
z dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádzalo v príslušnom autoservise neprimerane dlhú dobu z
dôvodu existencie objektívnych skutočností na strane príslušného autoservisu, ako je napr. čakanie
na dodanie náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť autoservisu a pod. Denná sadzba za prenájom
náhradného vozidla bola medzi poškodeným a žalobcom dojednaná v neprimeranej výške, nakoľko
ju nemožno považovať za obvyklú cenu za prenájom vozidla rovnakej triedy v danom mieste a čase,
ako je poškodené vozidlo. Denná sadzba za prenájom náhradného vozidla bola medzi poškodeným
a žalobcom dojednaná vo výške 44,17 Eur bez DPH. Ohľadom primeranosti ceny za denný prenájom
citoval rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/110/2021 a Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 14Cob/93/2023. Žalovaný priznal sadzbu za denný prenájom náhradného vozidla vo výške 33,00
Eur bez DPH. Žalovaný pri posudzovaní primeranosti ceny za denný prenájom náhradného vozidla
vychádzal z ceny, ktorá je obvyklá v danom mieste a čase za prenájom motorového vozidla rovnakej
triedy, ako je poškodené motorové vozidlo, konkrétne pri posudzovaní primeranosti dennej sadzby použil
ako vzorky cenníky rôznych požičovní, ktoré poskytujú aj prenájom vozidiel rovnakej kategórie, ako je
poškodené vozidlo.
5. V zmysle Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.11.2023 nebolo poškodenému priznané ani poistné
plnenie vo výške 404,59 Eur z titulu zníženia o opotrebenie rozdielu technických hodnôt pred najazdením
km TH1 a po najazdení 5 746 km TH2, ako ani poistné plnenie vo výške 57,46 Eur z titulu zníženia
0,01 EUR/ za 1 km. Krátenie v tejto časti odôvodnil žalovaný ustanovením § 442 OZ a rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.04.2021, sp. zn. 14Co/35/2018. Žalovaný je ako poisťovateľ
povinný uhradiť poškodenému resp. jeho právnemu nástupcovi len skutočnú škodu, ktorá spočíva

v majetkových hodnotách (peniazoch), ktoré je potrebné vynaložiť na opravu poškodeného vozidla.
Uplatnené úroky z omeškania sú podľa žalovaného neopodstatnené, nakoľko ich považuje za sankciu
pre poisťovne v prípadoch, kedy poisťovne nesprávne posúdia, že poškodený nemá nárok na poistné
plnenie v celom rozsahu (resp. že poškodený má nárok na poistné plnenie len v krátenej časti). K odporu
priložil žalovaný listinné dôkazy: Faktúru č. 3223240084 za opravu vozidla na č. l. 24, cenníky prenájmu
motorových vozidiel na č. l. 26, 27, Dotazník pre poškodeného k škodovej udalosti na č. l. 27, 28.
6. V replike na č. l. 34 žalobca reagoval, že žalovaný za účelný nájom náhradného vozidla považoval len
obdobie 31 dní. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku
ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia
odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie
žalovaného (napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018
a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019). Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh
a dobu trvania opravy jeho vozidla. Postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od
mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne
obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé
od vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného.
Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v
servise za účelom jeho opravy. Bol to práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho
zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Z mailového
vyjadrenia servisného technika z autoservisu PGT, s.r.o., ktorý opravu vykonával, ad primum vyplýva, že
vozidlo bolo značne poškodené, nakoľko oprava zahŕňala opravu pravého boku vozidla. Ad secundum
je v ňom obsiahnuté, že oprava si vyžadovala výkon združených pracovných činností spojených s
postupmi výrobcu dodržaním postupov poisťovne vinníka, ako aj s objednaním a dodaním poškodených
náhradných dielov. Čas opravy považoval za štandardný ničím nepredlžovaný zo strany opravcu.
Žalobca navrhol, aby súd vykonal písomný dopyt na autoservis PGT, s.r.o. za účelom preukázania
priebehu opravy. Poškodený pre minimalizovanie nákladov náhradné vozidlo vrátil už dňa 28.07.2023,
aj napriek tomu, že faktúra za jeho opravu bola vystavená dňa 11.08.2023.
7. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie
aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe
trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému napríklad rozsudok Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z
možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného
vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Žalovaný účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou
výškou denného nájomného, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Prieskum trhu prostredníctvom internetu
nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom
náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé, čo všetko je zahrnuté v uvádzanej
cene a či je uvádzaná cena finálna. Postup žalovaného je svojvoľný a neopodstatnený. Výška denného
nájmu sa odvíja okrem iného aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s
prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Žalobca predložil súdu prehľad
cien denného nájmu porovnateľných vozidiel v regióne Košice v danom čase - napr. motorové vozidlo
Volkswagen Crafter vo výške 79,00 Eur bez DPH (Autopožičovňa Rai), rovnaké motorové vozidlo vo
výške 64,00 Eur bez DPH (Autopožičovňa Rent Auto), či motorové vozidla kategórie úžitkových vozidiel
vo výške 48,00 Eur bez DPH (Autopožičovňa SA Cars). Rovnako z cenovej ponuky z portálu iRent.sk na
vozidlo Peugeot Boxer vyplýva sadzba denného nájomného vo výške od 60,00 Eur s DPH, resp. 48,00
Eur bez DPH. Cenníky bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne
nájomca vie uviesť, na ako dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú
svoje podnikateľské aktivity. Žalobca však nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu
prenájmu, a to tak, že cena za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani
požičovňa nevedia vopred stanoviť dĺžku trvania opravy. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä
dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca
s poškodeným sú v pozícii, kedy dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba
nájmu sa tak odvíja od skutočnosti - vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu
poisťovateľom resp. poskytnutia poistného plnenia za opravu. Keby si aj poškodený prenajal vozidlo
v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel uzatvoriť
viacero na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo
zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však

nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy - kedy denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by
oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne
stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového
vozidla musel znášať sám. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe
ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať
iné poistné podmienky. Z oznámenia o poistnom plnení a z odporu takisto vyplýva, že žalovaný krátil
poistné plnenie z titulu rozdielu technických hodnôt vo výške 404,59 Eur ako aj o poistné plnenie vo
výške 57,46 Eur z titulu zníženia 0,01 Eur/1 km. Tento postup zo strany žalovaného nie je dôvodný.
Súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových
dôsledkov na strane poškodeného. Žalobca poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu
Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017 a na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013 a ohľadom úrokov z omeškania napríklad na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 alebo uznesenie sp. zn. 1Cdo/225/2021
zo dňa 27.04.2022. Žalobca predložil listinné dôkazy: mailové vyjadrenie technika autoservisu na č. l.
37, cenníky za prenájom na č. l. 38 - 41.
8. V duplike zo dňa 02.09.2024 na č. l. 57 žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2023 možno považovať za absolútne neplatný právny
úkon z dôvodu obchádzania zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca používa zmluvu o
postúpení pohľadávky a dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako prostriedky na obchádzanie
hmotnoprávnych ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení
s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby poškodenému vznikol podľa hmotného práva v
súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nárok na náhradu škody priamo aj voči žalovanému ako
poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený žalovanému ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy
v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla (t. j. reálny úbytok majetkových
hodnôt v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla). Až po tom, čo by poškodený u žalovaného ako
poisťovateľa uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla,
by poškodenému vznikol nárok domáhať sa náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi, ktorý by bolo možné aj platne postúpiť zmluvou o postúpení
pohľadávky na iný subjekt. V prvom rade je nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo k reálnemu
vynaloženiu peňažných prostriedkov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Ak dlžník nezaplatil
dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej
tretej osohy za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým
ziskom (citované z Q., M., A., W., ,J„ C.. M., X., F., S., M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 -450. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1494). Poškodenému môže v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody
vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
vzniknúť skutočná škoda len v prípade, pokiaľ poškodený ako nájomca prenajímateľovi faktúru za
prenájom náhradného vozidla riadne uhradí (či už bankovým prevodom alebo v hotovosti).
9. Poškodenému môže v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len
v prípade, ak záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikne
riadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho zákonníka. V danom prípade si však poškodený
u žalovaného ako poisťovateľa nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla a poškodený tak žalovanému ako poisťovateľovi ani nikdy nepreukázal úhradu
faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX zo dňa 28.07.2023 (napr. doložením potvrdenia o
bankovom prevode či dokumentu z elektronickej registračnej pokladnice). Namiesto toho bezprostredne
po tom, čo mal byť dňa 28.07.2023 prenájom náhradného vozidla ukončený, bola toho istého dňa t.
j. 28.07.2023 medzi žalobcom a poškodeným uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky a dohoda o
započítaní vzájomných pohľadávok. Spôsob zániku záväzku započítaním nemožno v žiadnom prípade
stotožňovať so spôsobom zániku záväzku splnením, a samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v
bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2023 nemožno považovať za dohodu o spôsobe
úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX zo dňa 28.07.2023 poškodeným, či za
dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno ju považovať len
za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX zo
dňa 28.07.2023 a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením.
Inštitút započítania je len právny konštrukt resp, právna fikcia, pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu
a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza. Žalobca

tak v zásade na to, aby „vynuloval“ záväzok poškodeného na úhradu nájomného bez toho, že by mu
poškodený za prenájom náhradného vozidla musel reálne uhradiť čo i len jeden cent, používa dohodu o
započítaní vzájomných pohľadávok a následne v rámci súdneho konania nesprávne a podľa všetkého
aj účelovo tvrdí, že poškodený mu mal faktúru za prenájom náhradného vozidla uhradiť, v dôsledku
čoho mala poškodenému vzniknúť škoda. Účelom PZP je vo všeobecnosti odškodňovanie poškodených,
ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla skutočná škoda na motorovom vozidle, resp. ktorým
vznikla skutočná škoda aj v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Účelom PZP vo všeobecnosti
nie je „preplácanie“ neuhradeného dlžného nájomného za prenájom náhradných vozidiel obchodným
spoločnostiam akou je aj žalobca, ktorých predmetom podnikania je aj prenájom náhradných vozidiel.
10. Žalovaný s duplikou predložil: e-mailovú správu na č. l. 63 spolu s dokumentmi k uplatneniu nároku
za prenájom na č. l. 64 - 69, Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024 zo dňa 27.06.2024
na č l. 70, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/101/2015 zo dňa 15.06.2017 na č. l. 79,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/30/2022 zo dňa 23.08.2023 na č. l. 84,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/29/2007 zo dňa 10.01.2008 na č. l. 92.
11. V nadväznosti na uvedené doručil žalobca súdu podanie zo dňa 13.09.2024 (č. l. 99), v ktorom
sa vyjadril, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj
zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. Žalovaný v
podstate tvrdí, že na to, aby žalobca mohol voči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody vzniknutej
titulom nákladov na nájom náhradného vozidla, musel by poškodený najskôr realizovať úhradu faktúry
za nájom náhradného vozidla v prospech žalobcu a tento by následne mohol nadobudnúť postúpením
pohľadávku na náhradu škody, za ktorú zodpovedá poistenec žalovaného, voči žalovanému. Súčasne
dokonca tvrdí, že dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu na zaplatenie
nájomného za náhradného vozidlo a pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky, predmetné pohľadávky zanikli, čo v zmysle úvah žalovaného zrejme vedie k tomu, že
nárok poškodeného na náhradu škody titulom nákladov na náhradné vozidlo nevznikol, resp. nemohol
vzniknúť, a tak nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Uvedené úvahy žalovaného
nemôžu obstáť. Splnenie záväzku je jedným zo spôsobov jeho zániku, rovnako ako započítanie. V
zmysle argumentácie žalovaného by potom aj splnenie záväzku, resp. zaplatenie faktúry v prospech
žalobcu, znamenalo zánik záväzku, a teda nemožnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu. Uvedené
svedčí o absurdnosti argumentácie žalovaného. Inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku
záväzkov, umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu jeden
druhému, čo si možno pri platbe v hotovosti predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí jednému
subjektu a vrátenie tohto obnosu peňazí späť platiacemu subjektu. V zmysle rozsudku Krajského súdu
v Žiline zo dňa 25.02.2021, sp. zn. 9Co/5/2021 zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo
k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodeného), a to nároku na náhradu
odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže
účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia, inými slovami neexistuje predsa rozdiel v tom, či
poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za
postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto realizuje vzájomným zápočtom. Určite pritom
nejde o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon
dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až
perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.
12. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie vytýčené na deň 03.10.2024. Právny zástupca
žalobcu čo sa týka procesnej obrany spočívajúcej v neadekvátnej výške denného nájomného poukázal
na predložené dôkazy, cenníky, ktoré preukazujú oprávnenosť výšky denného nájomného s poukazom
na skutočnosť, že poškodený nie je povinný zisťovať si výšku nájomného. Takéto nájomné nesmie byť
zjavne neprimerané. Čo sa týka údajnej neoprávnenej dĺžky, poškodený náhradné motorové vozidlo
využíval v čase kratšom ako bola samotná oprava, čo v zásade preukazuje aj samotný žalovaný ním
predloženou faktúrou za opravu vozidla. Poškodený nemôže niesť zodpovednosť za dĺžku opravy, ak
túto svojím konaním alebo nečinnosťou nepredĺžil.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise.
Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom - písomný dopyt autoservisu PGT, s.r.o. za účelom
priblíženia opravy, keď súčasne bol v konaní predložený e-mail od servisného technika, z ktorého

uvedené vyplývalo a ďalšie dokazovanie by súd považoval za nadbytočné. Súd zistil nasledovný
skutkový stav:
14. V konaní nebolo sporné, že dňa 31.01.2023 došlo v Bardejove k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa Jaroslav P., IČO: 44 897 588, so sídlom: Q. 85, 044
43 Vajkovce. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného. Rovnako nebolo sporné, že po ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. 9622023 splatnú dňa 12.08.2023 na sumu 2 012,65 Eur bez DPH za 45 dní, t. j. dobu užívania
náhradného vozidla a že žalovaný dňa 30.10.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 585,95
Eur. V konaní uplatnený nárok žalovaný popieral ako neúčelne vynaložené náklady.
15. Medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom bola uzatvorená Zmluva o nájme
č. XXX/XXXX zo dňa 14.06.2023 s predmetom nájmu: Osobný automobil C. T., Q.: N EČV: ZA XXX JO
na obdobie od 14.06.2023 do 28.07.2023. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla č. XXX/XXXX
súd zistil, že poškodené bolo takisto vozidlo Fiat Ducato. Poškodený v Čestnom prehlásení zo dňa
28.07.2023 uviedol, že mal od spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom: Tolstého
1201/20, 010 01 Žilina zapožičané náhradné vozidlo Fiat Ducato od 14.06.2023 do 28.07.2023, t. j.
v trvaní 45 dní z dôvodu, že jeho motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa
31.01.2023 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu opravy vozidla nemal k
dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia
podnikateľskej činnosti.
16. Žalobca vystavil za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. XXX/XXXX Faktúru č.
9622023 na sumu 2 012,65 so splatnosťou dňa 12.08.2023. Poškodený postúpil pohľadávku vo výške
2 012,65 bez DPH z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa
31.01.2023 na vozidle Fiat T., EČV: KS XXX FR Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2023
na žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil poškodený listom zo dňa 28.07.2023 žalovanému. Listom
zo dňa 28.07.2023 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 2 012,65 Eur.
17. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.10.2023 súd zistil, že poisťovňa v ten deň ukončila
šetrenie poistnej udalosti. Bola priznaná náhrada na zapožičanie vozidla na 31 dní, počet najazdených
kilometrov 574. Zníženie o opotrebenie rozdiel technických hodnôt pred najazdením km TH 1 a po
najazdení 5 746 km TH 2, zníženie 0,01 Eur / km. Priznaná primeraná doba zapožičania náhradného
vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané
výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými
pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Cena denného prenájmu priznaná
vo výške 33,00 Eur bez DPH za deň, čo je primeraná cena nájmu pre danú kategóriu v danom regióne.
Dňa 30.10.2023 zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 585,95 Eur.
18. Z mailového vyjadrenia technika na č. l. 37 súd zistil, že uvedené vozidlo bolo značné poškodené
- oprava pravého boku vozidla. Po prijatí vozidla na opravu bol vykonaný štandardný postup opravy s
dodržaným všetkých technologických postupov, ktoré udáva výrobca. Vzhľadom k tomu, že bolo nutné
vymeniť niekoľko dielov karosérie s nutnosťou vyrezania, bolo potrebné dodržať postup danej poisťovne.
Uvedená poisťovňa prizná poškodené pevne namontované dielce v tomto prípade (prah, bočnica, rám
dverí...) na výmenu až po ich vyrezaní a opätovnej montáží nových dielov. Z tohto dôvodu je nutné
kontaktovať poisťovňu na doobhliadku po vyrezaní pevných dielcov - po priznaní poškodených dielov
sa následne objedanú nafotené diely. Po dodaní sa diely namontujú (zváraním, lepením...). Opätovne
sa kontaktuje poisťovňa a znovu nasleduje nafotenie po montáži. Tento postup značne predlžuje
samostatnú dĺžku opravy (pri iných poisťovniach sa tento postup neaplikuje. Po zadaní dooobhliadky
technik slovexperty musí vykonať nafotenie, čo môže oddialiť opravu aj o niekoľko dní, nakoľko opravca
nevie ovplyvniť rýchlosť doobhliadky a množstvo práce technika poisťovne. Pri uvedenom vozidle po
oprave, výmene dielov museli 1 deň odstraňovať reklamné polepy a následne sa začali vykonávať
prípravné práce lakovania. Uvedená oprava si vyžadovala výkon združených pracovných činností za
súčasného dodržania postupov poisťovne vinníka a samozrejme s objednaním a dodaním poškodených
náhradných dielov. Čas opravy vozidla bol štandardný ničím iným nepredlžovaný zo strany opravou.
19. Právne vec súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

20. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „OZ“) fyzické a právnické
osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
21. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
22. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.
23. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
24. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
25. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
26. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 381/2001 Z.z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
27. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
28. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.
29. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
30. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
31. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
32. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.
33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
34. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Aplikáciou citovaných ustanovení na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
v celom rozsahu. Poškodenému bola v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobená škoda na motorovom
vozidle, ktorá si vyžiadala opravu, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne
zmluvne poisteného u žalovaného. Tým je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Aktívnu
vecnú legitimáciu mal súd za preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky (podrobnejšie viď bod 39.
tohto rozsudku). Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za skutočnú
škodu definovanú v ustanovení § 442 OZ ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v
súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného
po škodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny
komfort poškodeného. Poisťovňa - žalovaný faktúru vystavenú za nájom náhradného vozidla aj v časti
plnila. Procesná obrana žalovaného bola založená na ad 1/ nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, ad 2/ neprimeranej odplate za nájom motorového vozidla a neprimeranej dĺžke nájmu, ad 3/
krátení poistného plnenia z dôvodu rozdielnych technických hodnôt.
39. Ad 1/ Žalovaný namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu argumentujúc výkladom
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Javí sa, že žalovaný
zastáva názor, že výlučne poškodená osoba musí uplatniť a preukázať nárok voči poisťovni, pričom
musí preukázať úbytok vo svojej majetkovej sfére, čím je podľa žalovaného reálne zaplatenie a že
žalovaný iný spôsob úhrady pohľadávky za prenájom (v prejednávanej veci započítaním) neuznáva. S
uvedeným sa nemožno stotožniť. Napriek rozsiahlosti podania, v ktorom žalovaný uvádza svoj výklad
hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúci sa započítania, je táto argumentácia
žalovaného scestná. Súdu nie je zrejmé, či ide zo strany žalovaného o účelovú dezinterpretáciu
zákona alebo o nepochopenie jeho ustanovení. Treba prisvedčiť žalobcovi, že započítanie pohľadávok
zodpovedá potrebám praktického života (ako aj nesporne bolo cieľom zákonodarcu). Zo Zmluvy o
postúpení pohľadávky je jednoznačné, že poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku ohľadne náhrady
účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo výške 2 172,00 Eur plnenej z
PZP (pohľadávka 1), pričom súčasne žalobcovi prislúchala pohľadávka - právo na plnenie nájomného
vo výške 2 172,00 Eur voči nájomcovi - poškodenému (pohľadávka 2) a poškodený zase voči žalobcovi
mal nárok na odplatu za postúpenie pohľadávky 1 vo výške 2 172,00 Eur (pohľadávka 3). Ďalej z bodu 5
Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený a žalobca započítali pohľadávku 2 a pohľadávku
3, čo v žiadnom prípade nemohlo spôsobiť zánik pohľadávky 1, ani zabrániť jej platnému postúpeniu a
súčasne nejde o konštrukciu obchádzajúcu zákon, ale práve o využitie zákonných inštitútov. Účelovosť
argumentácie žalovaného je zrejmá aj z čiastočného plnenia poisťovňou žalobcovi.
40. Podnikateľský model žalobcu je v konaní irelevantný. Jeho podstatou je, že žalobca poskytne
poškodenému pomoc v súvislosti s riešením poistnej udalosti, okrem iného zabezpečí poškodenému
náhradné vozidlo na obdobie, kedy nemôže užívať vlastné a následne sám (na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky) vymáha od poisťovne škodcu plnenie v zostávajúcej časti, ktoré pokladá
za dôvodné a ktoré poisťovňa dobrovoľne nevyplatí. Nedopúšťa sa ani obchádzania zákona, ani
žiadneho iného nelegálneho postupu. Súd prvej inštancie zastáva názor, že žalovanému podnikateľský
model žalobcu prekáža najmä preto, že poškodeným sa zjednoduší proces vymáhania plnenia od
poisťovní a že žalobca ako právny nástupca poškodených vymáha zvyšok poistného plnenia, ktorý by
inak poškodení neuplatnili čisto z praktických dôvodov (ďalšie náklady súvisiace so súdnym sporom,
vynaložený čas a pod.). Tento „podnikateľský model“ nie je v ničom horší, ako postup poisťovní, ktoré
pri opravách poškodených vozidiel odporúčajú tzv. „zmluvné“ autoservisy, s ktorými uzatvárajú rámcové
zmluvy s okrem iného dohodnutou výškou odplaty a v prípade vykonania opravy v inom servise namietajú
napr. výšku ceny za normohodinu práce. Potom v prípade nákladov za nájom náhradného vozidla buď
namietajú neúčelnosť nákladov od vykonania opravy do vystavenia krycieho listu (ktorú dobu môžu
samé poisťovne ovplyvniť, nehovoriac o tom, že dĺžka zotrvania vozidla v autoservise je často predĺžená
napríklad vykonaním jednej či viacerých doobhliadok - ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, viď č. l.
37, na ktorých trvajú poisťovne), prípadne namietajú cenu nájmu prenajatého vozidla.

41. Ad 2/ Žalobcu v konaní nezaťažovalo dôkazné bremeno preukázania obvyklosti cien nájmu
obdobných motorových vozidiel (na rozdiel od žalovaného, keďže tento krátil žalobcom uplatnenú
náhradu škody z dôvodu, že cenu nájmu náhradného motorového vozidla fakturovanú poškodenému
nepovažoval za obvyklú v danom čase a mieste, ale za obvyklú cenu nájmu považoval sumu 33,00 Eur
za jeden deň). Je potrebné uviesť, že tak žalobca, ako aj žalovaný predložili v konaní listinné dôkazy
(či už cenníky alebo inzercie dostupné na internete) za účelom preukázania obvyklej ceny nájmu. Ceny
nájmu, ktoré žalovaný deklaroval ako primerané, sú však podľa názoru súdu vybraté účelovo. Pokiaľ aj
existuje ponuka prenájmu motorových vozidiel aj za iných podmienok (prijateľnejších pre poškodeného),
nie je možné od poškodeného požadovať, aby sa pri rozhodovaní o nájme náhradného motorového
vozidla riadil iba jediným kritériom, a to cenou (navyše najnižšou). Na podporu vyššie uvedeného súd
prvej inštancie poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/4/2020 zo dňa
22.04.2021, v zmysle ktorého: „Odvolací súd k výške požičovného poukazuje na to, že za obvyklú
cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej ani najdrahšej autopožičovne. Poškodený nemá
právnu povinnosť, na základe ktorej by mal hľadať najlacnejšiu autopožičovňu, alebo podrobne skúmať
a porovnávať podmienky iných požičovní automobilov.“
42. Žalovaný v konaní namietal aj neprimeranú dĺžku nájmu, keď za účelnú považoval len dobu 31 dní a
nie 45. Tento svoj názor nepodporil žiadnym dôkazom, hoci avizoval predloženie odborného posúdenia
(žiadne v konaní doložené nebolo). Súd považuje túto procesnú obranu žalovaného za tendenčnú,
vychádzajúc pritom aj z vyjadrenia servisného technika (podrobnejšie viď bod 18. tohto rozsudku), z
ktorého vyplýva, že poškodené motorové vozidlo si jednak vyžadovalo náročnejšiu opravu a jednak
dĺžka opravy bola zapríčinená podstatne aj postupmi, na ktorých trval žalovaný. Rozhodne nešlo o
dôvody, ktoré by mohol ovplyvniť poškodený, ale ani autoservis, naopak boli v kompetencii poisťovne
(žalovaného). Za tohto stavu potom nie je namieste krátiť poistné plnenie z dôvodu neprimeranej
dĺžky nájmu, veď doba nájmu závisí od dĺžky opravy poškodeného vozidla. Ide pritom o dobu, ktorú
mohol žalovaný vlastnou rýchlou a hospodárnou činnosťou minimalizovať. Zo strany poisťovne ide o
prenášanie zodpovednosti za svoje riadne a efektívne plnenie povinností spojených s likvidáciou na
poškodeného (a následne žalobcu). Práve takáto argumentácia žalovaného je v rozpore so zmyslom
a účelom zákona o PZP.
43. Ad 3/ K argumentácii žalovaného o potrebe odpočítať opotrebenie súd prvej inštancie konštatuje,
že svoj výpočet žalovaný súdu žiadnym spôsobom neozrejmil, hoci tak mohol urobiť ešte počas
písomnej fázy konania. Súd preto nemohol preskúmať opodstatnenosť zníženia nákladov na prenájom
náhradného motorového vozidla o uvedenú čiastku. Motorové vozidlo stráca na hodnote bez ohľadu na
to, či ho poškodený používa alebo nie. Navyše motorové vozidlo poškodené pri dopravnej nehode má
samo o sebe vždy nižšiu hodnotu ako nepoškodené motorové vozidlo rovnakého veku (porovnaj nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2221/2007). Plne aplikovateľné sú aj závery vyplývajúce z
rozsudku NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013, podľa ktorých: „V konečnom dôsledku poškodenie
vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných dielov vozidlo
nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti
jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby sa obnovil
stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou /dopravnou nehodou/ a k vynaloženiu nákladov na
vykonanú opravu bol žalobca nútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma,
ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na
strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j. že by na opravu vozidla boli
použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzky- schopnosti vozidla, resp. že by nové diely s
opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem
leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho
právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj v zhode so spravodlivým výkladom
zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v
celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa
toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky...“
44. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva (úrokov z omeškania) (keďže žalovaný
sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu, t.j. vo výške 9,5 % ročne, a to v súlade so žalobou od 15.11.2023, odo dňa
nasledujúceho po uplynutí 15 dní (14.11.2023) od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným
(od 30.10.2023).
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.