{"guid": "ed6e875d-87c2-4e69-b597-5e03cbad722b:e61d7ffb-3f66-4049-82e6-1bff16b8621a", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:3520201637.12", "spisova_znacka": "B3-60Cpr/18/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-60Cpr/18/2020 z 9. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 9. októbra 2024, sp. zn. B3-60Cpr/18/2020, ECLI:SK:MSBA4:2024:3520201637.12", "identifikacne_cislo": "3520201637", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Jančovičová", "sudca_id": 2535, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-jancovicova-2535", "datum_vydania": "2024-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-316.odsek-1", "nazov": "§ 316 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-316.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-316"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-2", "nazov": "§ 151 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "nazov": "§ 1 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-1", "nazov": "§ 60 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-3", "nazov": "§ 60 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "nazov": "§ 74 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-80"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-316", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-151", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-1", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-34", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-35", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-13", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-15", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-17", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-19", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-36", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-38", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-60", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-61", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-74", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-80"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e61d7ffb-3f66-4049-82e6-1bff16b8621a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:3520201637.12", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:3520201637.12", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:3520201637.12/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB3-60Cpr/18/2020\n3520201637\n09. 10. 2024\nJUDr. Ľudmila Jančovičová\nECLI:SK:MSBA4:2024:3520201637.12\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu: Y.\nL., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XXX, L. X., právne zastúpený: JUDr. Terézia Ďatková,\nadvokátka, IČO: 42 346 495, so sídlom Moyzesova 28, Žilina, proti žalovanému: Jungheinrich spol. s r.o.,\nIČO: 35 706 678, so sídlom Diaľničná cesta 17, Senec, právne zastúpený: BBH advokátska kancelária,\ns.r.o., IČO: 36 713 066, so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru\na o náhradu mzdy, takto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa z a m i e t a .\nII. Žalovanému s a p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou podanou na súd dňa 12.06.2020 v znení jej doplnenia zo dňa 30.07.2020 (č.l. 30 v súdnom\nspise) a následnej opravy (č.l. 107 a č.l. 126 v súdnom spise) sa žalobca proti žalovanému domáhal\nurčenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.04.2020 a zaplatenia náhrady\nmzdy vo výške priemerného mesačného zárobku v sume 1.710,65 eur za čas, odkedy mu žalobca\noznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, to je od 09.06.2020 do času vydania rozhodnutia o neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru dohodou ako aj náhrady trov konania.\n2. Žalobca žalobu odôvodnil nasledovne. Dňa 17.04.2020 ukončil žalovaný ako jeho zamestnávateľ so\nžalobcom pracovný pomer dohodou. V uvedený deň sa žalobca dostavil do sídla zamestnávateľa na\nvýzvu žalovaného k výmene služobného auta za iné /z dôvodu, opravy mu zvereného vozidla, ktoré\nbolo po dopravnej nehode poškodené iným účastníkom dopravnej nehody/. Dopravná nehoda sa stala\ndňa 08.04.2020. Po príchode na centrálu čakal pána X., ktorému odovzdal poškodené auto a on mu dal\nkľúče od druhého auta, ktoré mu bolo pridelené k výkonu jeho práce. Upozornil žalobcu, že vzhľadom\nna COVID-19 má počkať vonku na dvore, že sa za chvíľu vráti. Zatiaľ si prekladal pracovné veci z\npoškodeného auta do náhradného auta. Keď sa pán X. vrátil naspäť, tak mu oznámil že má ísť do\nkancelárie, kde ho čakal riaditeľ servisu Y. P. a regionálny vedúci H. L.. Oznámili mu, že s ním bude\nrozviazaný pracovný pomer výpoveďou s 2-mesačnou výpovednou dobou alebo okamžite dohodou.\nBolo mu povedané, že ak to nepodpíše, tak si aj tak nájdu dôvod, ako mu pracovný pomer ukončia.\nTúto situáciu vôbec nečakal. Zostal veľmi šokovaný, pretože za celé dva roky jeho práce vo firme\npatril medzi najlepšie hodnotených zamestnancov v danom regióne. Ani by ho nenapadlo, že ho môžu\ntakto oklamať a pod zámienkou výmeny auta ho nepripraveného postaviť pred podpísanie skončenia\npracovného pomeru. Bolo mu dané najavo, že ak to nepodpíše, tak mu budú robiť v práci napriek.\nNebolo mu ani umožnené, aby si vyhradil aspoň jeden deň na rozmyslenie, musel sa rozhodnúť v danom\nmomente. Ak tak neučiní, dohoda už nebude možná. Vybral si možnosť, ktorá sa mu zdala finančne\nvýhodnejšia, aby vedel preklenúť obdobie, pokiaľ by si našiel novú prácu. Dohodu teda pod týmito\n\nvyhrážkami a nátlakom podpísal. Žiadal od zamestnávateľa uvedenie dôvodu skončenia pracovného\npomeru, na čo mu neodpovedal a ani to v danej dohode neuviedol. Považuje to za porušenie jeho\npráv, nakoľko zákon hovorí, že ak zamestnanec požaduje uviesť dôvod, zamestnávateľ je povinný\ntúto náležitosť splniť. Už vtedy zamestnávateľovi ústne oznámil, že je to robené pod nátlakom, a že\npovažuje skončenie pracovného pomeru za neplatné, a že trvá na ďalšom zamestnávaní. K tomuto\nzo strany zamestnávateľa nedošlo. Celá situácia bola veľmi stresujúca, navyše prítomní nadriadení\nvystupovali ironicky. Chcel ísť odovzdať náhradné diely a pracovné náradie. Náhradné diely fyzicky\nodovzdal v plusovom stave pánovi T. W.. Ten ich od neho prebral, ale nevystavil mu protokol o\nodovzdaní náhradných dielov, čo mu bolo podozrivé a čakal, že mu ho donesie, pretože mal ešte\nodovzdať pracovné náradie. V tom prišiel regionálny vedúci H. L., ktorý dostal za úlohu prebrať toto\npracovné náradie. Zoznam pracovného náradia predstavoval 4 listy vo veľkosti A4, niektoré náradie\nnepoznal a vyjadril sa, že pri preberaní náradia by mal byť aj tréner, ktorý mu náradie pri nástupe do\npráce odovzdával. Pán L. chcel prebrať pracovné náradie, ale nechcel vystaviť k tomu prislúchajúci\npreberací protokol. Nakoľko bolo práve po situácii, kedy sa k nemu zamestnávateľ zachoval nečestne,\ns týmto postupom nesúhlasil. Trval na tom, aby odovzdanie prebehlo zákonným spôsobom a podľa\nskutočného stavu odovzdávaného pracovného náradia a hlavne s riadnym preberacím protokolom. V\ndôsledku situácie vznikla hádka a žalobca nasadol do auta a išiel domov. Miesto jeho bydliska a miesto\nvýkonu práce bola Považská Bystrica. Do Senca bol zavolaný vo veci výmeny havarovaného auta za\niné. Bol v pracovnom oblečení a pri sebe nemal žiadnu hotovosť, nemal sa ani ako dostať domov.\nChcel sa dopraviť do Považskej Bystrice a následne podľa zákonného postupu odovzdať zostávajúce\nveci. Ešte ani nedorazil do Považskej Bystrice a už firma podala trestné oznámenie pre trestný čin\nneoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. V prílohe prikladá zápisnicu, kde už v ten\ndeň, t.j. 17.04.2020, uviedol, že chce podať žalobu o neprávoplatnosti skončenia pracovného pomeru.\nTo značí o tom, že dohodu o skončení pracovného pomeru od začiatku považoval za protiprávnu a\npodpísanú pod nátlakom. Zamestnávateľa telefonicky dňa 28.05.2020 vyzval, aby ho ďalej zamestnával,\nna čo mu pán U. povedal, že rozhodnutie o skončení pracovného pomeru je nemenné. Následne zaslal\ndňa 08.06.2020 zamestnávateľovi doporučený list, ktorým mu písomne oznámil, že trvá na ďalšom\nzamestnávaní. Vzhľadom na čas, ktorý plynie medzi podaním návrhu na určenie neplatnosti skončenia\npracovného pomeru na súde a právoplatným rozhodnutím súdu je nevyhnutné zabezpečiť, aby účastník\npracovnoprávneho sporu nebol v právnej neistote. V tejto situácii poskytuje zákon zvýšenú ochranu\nzamestnancovi, ktorý rozhoduje o tom, či aj naďalej vykonávať prácu u zamestnávateľa chce, alebo\nnie. Pokiaľ si zamestnanec uplatní tento nárok, zamestnávateľ je povinný mu prideľovať prácu naďalej\naž do právoplatného rozsudku súdu. Domnieva sa, že všetko bolo na neho pripravené zámerne, s\ncieľom vytvoriť stresovú situáciu, využiť časovú tieseň, moment prekvapenia a tak vyvinúť na neho\npsychický nátlak. Dôvodom bol zrejme fakt, že vo firme poukazoval na nedostatky, o ktorých oboznámil\naj Inšpektorát práce v Bratislave. Dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za neplatnú z\ndôvodu, že zamestnávateľ ho podviedol, dohoda bola podpísaná v strese, po nátlaku a vyhrážkach\nzamestnávateľa a v časovej tiesni, nespĺňa náležitosti podľa ZP a nie je v nej uvedený dôvod aj\nnapriek tomu, že sa uvedenia dôvodu zo strany zamestnávateľa domáhal. Myslí si, že zamestnávateľ\nnepostupoval v súlade s dobrými mravmi, pri svojom konaní zámerne vytvoril stresovú situáciu s cieľom\npodpísania dohody. Na jeho žiadosť o uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru nereagoval.\nDôvod neuviedol ústne ani písomne. Toto považuje za dôležité pochybenie zo strany zamestnávateľa,\ndohoda o skončení pracovného pomeru tým pádom nemá potrebné náležitosti určené v § 60 Zákonníka\npráce, a preto je neplatná. U zamestnávateľa pracoval od 01.06.2018. Jeho priemerná čistá mesačná\nmzda predstavovala sumu 1.710,65 eur. Uvedená suma je vyrátaná z jeho príjmu za posledných 6\nmesiacov (za obdobie 11/2019 - 04/2020 ). Žiadal, aby mu zamestnávateľ doplatil náhradu mzdy od\n17.04.2020 až do času, keď mu zamestnávateľ, umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o\nskončení pracovného pomeru.\n3. Žalobca k žalobe a následne v konaní predložil nasledovné listiny: dohodu o skončení pracovného\npomeru zo dňa 17.04.2020, mailovú komunikáciu, zápisnicu o výsluchu osoby zo dňa 17.04.2020,\noznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 09.06.2020, podací lístok zo dňa 08.06.2020,\nvýplatné pásky za obdobie 11/2019 - 04/2020, zápisnicu o vydaní (odňatí) veci zo dňa 17.04.2020.\n4. Dňa 31.08.2020 sa k žalobe písomne vyjadril žalovaný, ktorý vyjadrenie odôvodnil nasledovne.\nŽalovaný žalobu v celom rozsahu žalobného nároku odmieta a popiera všetky tvrdenia žalobcom\nprezentované v žalobe z dôvodov, ktoré špecifikuje nižšie v tomto podaní. Medzi stranami sporu je\nnesporné, že žalobca vykonával pre žalovaného prácu v pracovnom pomere uzatvorenom s účinnosťou\n\nod 01.06.2018 na pracovnej pozícii: servisný technik pre Považskú Bystricu, Žilinu a Púchov. Tak, ako\nžalobca uvádza v žalobe, dňa 17.04.2020 sa dostavil žalobca do sídla žalovaného v Senci za účelom\nodovzdania poškodeného motorového vozidla. Keďže sa už žalobca nachádzal v sídle žalovaného,\nbol zo strany svojich nadriadených, regionálneho servisného vedúceho pána L. a riaditeľa servisného\noddelenia pána P., pozvaný do kancelárie, aby s ním skončili pracovný pomer (tento účel zo zjavných\ndôvodov nebol žalobcovi vopred oznámený). Nadriadení žalobcu, pán P. a pán L., oznámili žalobcovi, že\ns ním bude ukončený pracovný pomer, pričom mu dali na výber medzi skončením pracovného pomeru\ndohodou o skončení pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 60 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka\npráce alebo výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu\nnadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s\ncieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Žalobca prirodzene nebol so skončením pracovného pomeru\nspokojný a žiadal si čas na rozmyslenie, dokonca nástojil na možnosti poradiť sa so svojim právnym\nzástupcom, čo mu bolo umožnené. Po porade žalobcu s právnym zástupcom a adekvátnom čase\nna rozmyslenie bola na základe slobodnej vôle zo strany žalobcu dňa 17.04.2020 podpísaná dohoda\no skončení pracovného pomeru s účinnosťou ku dňu 17.04.2020. Nakoľko sa žalobca nemal ako\ndostať do miesta svojho bydliska jeho nadriadený, pán L., sa ponúkol, že ho do miesta jeho bydliska\nodvezie. Žalobca túto ponuku najprv prijal, ale následne vzal firemné motorové vozidlo a odišiel z\nmiesta sídla žalovaného. Nakoľko už žalobca nebol zamestnancom žalovaného a nereagoval na výzvu\nsvojich bývalých nadriadených, aby vozidlo vrátil, bolo zo strany pracovníkov žalovaného nahlásené\npolicajnému orgánu neoprávnené užívanie motorového vozidla. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru\nv Považskej Bystrici vykonalo v tejto veci výsluch žalobcu, o čom bola spísaná aj Zápisnica o\nvýsluchu osoby podľa ust. § 196 ods. 2 Trestného poriadku, ČVS: ORP-166/1-VYS-SC-2020. Následne\nlistom zo dňa 09.06.2020 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to z\ndôvodu, že uzatvorenú dohodu považuje za neplatnú, nakoľko bola uzatvorená pod nátlakom. Zároveň,\nžalobca týmto listom oznámil žalovanému, že v predmetnej veci podal žalobu o neplatnosť skončenia\npracovného pomeru. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby príslušný súd určil neplatnosť skončenia\npracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca podanie žaloby odôvodňuje, že na jeho\nstrane nebola pri uzatváraní dohody prítomná slobodná vôľa, čo spôsobuje neplatnosť tejto dohody,\nergo neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že pri podpise\ndohody konal pod nátlakom, pričom tento nátlak mal spočívať vo vyhrážaní sa zo strany pracovníkov\nžalovaného. Toto vyhrážanie malo podľa slov žalobcu spočívať jednak v tom, že mu nebol daný\nčas na rozmyslenie, a po druhé v tom, že ak dohodu nepodpíše, stratí možnosť jej uzatvorenia v\nbudúcnosti a pracovný pomer s ním bude ukončený výpoveďou. Dohoda o skončení pracovného\npomeru je dvojstranným právnym úkonom, pri ktorom na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca\na zamestnávateľa dochádza k skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Pre platnosť dohody teda\nmusia byť splnené dve podmienky: i) súhlasný prejav vôle účastníkov právneho vzťahu (zamestnanca a\nzamestnávateľa) smerujúci k skončeniu pracovného pomeru, ii) dohoda musí obsahovať deň skončenia\npracovného pomeru. Ustanovenia Zákonníka práce upravujúce dohodu sú lex specialis vo vzťahu ku\nustanoveniam upravujúcim všeobecné náležitosti právnych úkonov zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky\nzákonník. Z toho dôvodu, aby bola dohoda o skončení pracovného pomeru platne uzatvorená, musia\nbyť okrem vyššie uvedených podmienok subsidiárne splnené náležitosti právneho úkonu v zmysle\nObčianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon „prejav\nvôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy\ns takýmto prejavom spájajú“. Podpisom dohody o skončení pracovného pomeru teda zamestnanec\na zamestnávateľ zhodne prejavujú vôľu smerujúcu ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu\nv dohode uvedenému. Táto dohoda ako právny úkon musí byť v súlade s ustanovením § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka uzatvorená „slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne“, inak by bola neplatná.\nSlobodou vôle sa rozumie neexistencia pôsobenia vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúcu osobu\nzbavujú voľnosti rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle vykoná, alebo túto voľnosť neprimerane obmedzujú.\nNedostatkom slobody vôle však nebude postihnutý úkon, ktorý niekto urobil v tiesni, ktorá nedosahuje\nintenzitu nápadne nevýhodných podmienok. Za nedostatok slobody vôle sa bude považovať iba konanie\npod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka alebo tretej osoby. Teória občianskeho práva\nrozoznáva dva druhy nátlaku, a to priame, fyzické donútenie a bezprávnu vyhrážku. (Lazar, J. a kol.\nZáklady občianskeho hmotného práva. Bratislava: Iura Edition, 2004, s. 112-114). Bezprávna vyhrážka\nje psychickým donútením. Ako uvádza aj konštantná judikatúra súdov SR, aby vyhrážka spôsobila\nneplatnosť právneho úkonu, musí byť bezprávna a musí byť príčinou toho, že príslušný právny úkon bol\nvykonaný. Vyhrážka pritom musí byť takého druhu a intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho\nprípadu u toho, voči komu sa použila, vzbudila dôvodný strach. Napokon táto vyhrážka musí byť\n\nadresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje. (Napr. Rozsudok Krajského súdu Bratislava, spis.\nzn.: 1Cob/187/2018, Rozsudok Krajského súdu Žilina spis. zn.: 7Co/54/2018, Rozsudok Krajského súdu\nPrešov, spis. zn.: 19CoPr/7/2016). O bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované\nniečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je preto donútením podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť. Podmienkou však je, že takáto\noprávnená hrozba sa týka vynucovaného správania (napr. veriteľ hrozí dlžníkovi, ktorý ani po rozsudku\nnesplnil svoju povinnosť, že podá proti nemu návrh na exekúciu). Za bezprávnu vyhrážku sa nepovažuje,\nak zamestnávateľ svoj návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou odôvodnil tým, že podľa jeho\nnázoru sú tu dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer. (Rozsudok\nOkresného súdu Bratislava III, spis. zn. 12Cpr/18/2016, zo dňa 05.10.2018). O bezprávnu vyhrážku\nnejde ani vtedy, ak zamestnávateľ pred uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru (pred\npodaním žiadosti o uzatvorenie tejto dohody) upozorní zamestnanca, že inak mu bude daná výpoveď,\nktorej písomné znenie má už pripravené. (Barancová, H. a kol. Zákonník práce. Komentár. 1. vydanie.\nBratislava: C. H. Beck, 2017, s. 587.). Žalovaný uvádza, že žalobcovi bol daný dostatočný čas na\nrozmyslenie, v ktorom mu dokonca bolo umožnené, aby sa o ďalšom postupe v tejto veci poradil so\nsvojim právnym zástupcom. Na základe vyššie uvedenej judikatúry je teda zrejmé, že aby išlo o nátlak\nzo strany žalovaného, resp. bezprávnu vyhrážku, musí táto vyhrážka dosahovať určitú intenzitu, ktorá\nby vyvolávala u toho, voči komu smeruje, dôvodný strach. Žalovaný rozumie, že zo strany žalobcu\nmohlo byť vnímané skončenie pracovného pomeru ako existenčné ohrozenie, v dôsledku čoho mohol\nsubjektívne vnímať postup žalovaného ako nezákonný, resp. spojený s nátlakom na uzatvorenie dohody\no skončení pracovného pomeru. Žalobca mohol subjektívne pociťovať sled krokov, ktoré smerovali ku\nskončeniu pracovného pomeru ako nátlak alebo uňho vyvolávať stres, nešlo však o objektívne existujúci\nstav, ktorý by vylučoval jeho slobodnú vôľu. Zamestnanci žalovaného, ktorí uzatvárali so žalobcom\ndohodu, na jej podpis nevytvárali nátlak, predostreli návrh dohody žalobcovi ako výhodnejšie riešenie,\nktoré by prinieslo žalobcovi osobitnú odmenu. Žalobca mal teda možnosť dohodu odmietnuť, čo neurobil,\nlebo, ako sám priznal, prijatie dohody bolo preňho finančne zaujímavejšie. Ako môžeme vyčítať aj z\npodanej žaloby, sám žalobca si „vybral možnosť, ktorá sa mu zdala finančne výhodnejšia“, pričom\ntýmto svojim vyjadrením pripustil, že si na základe slobodnej vôle vybral skončenie pracovného pomeru\ndohodou. Zamestnanci žalovaného teda dali žalobcovi na výber, pričom uzatvorenie dohody bolo v jasný\nprospech žalobcu, vzhľadom na to, že mu bola poskytnutá osobitná odmena vo výške 4.660 eur brutto.\nDo pozornosti konajúceho súdu dal, že žalobca by v súlade s ustanovením § 76 Zákonníka práce nemal\nnárok na odstupné, nakoľko na tento nárok neboli splnené zákonné podmienky. Bolo preto len dobrou\nvôľou žalovaného, že mu v dohode poskytol namiesto odstupného osobitnú odmenu vo výške 4.660 eur\nbrutto, čo je, ak vychádza z tvrdenia žalobcu, že jeho priemerná čistá mesačná mzda je 1.710,65 eur,\ntakmer trojnásobok tejto sumy. Žalobcovi bola predmetná odmena vyplatená v najbližšom výplatnom\ntermíne, čo môžeme vidieť aj z výplatnej pásky za mesiac apríl 2020, ktorú žalobca priložil k žalobe.\nPrijatím tejto odmeny teda akceptoval, že pracovný pomer skončil uzatvorením tejto dohody. Ak by\nvychádzal z predpokladu, že pracovný pomer neskončil dohodou dňa 17.04.2020 tak, ako tvrdí žalobca,\nžalobcovi by nevznikol nárok na toto plnenie, a teda žalobca by sa na úkor žalovaného bezdôvodne\nobohatil v zmysle ustanovenia § 222 ods. 2 Zákonníka práce: „Bezdôvodné obohatenie na účely tohto\nzákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho\núkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých\nzdrojov“, pričom by bol toto bezdôvodné obohatenie povinný vydať. Zároveň, ak by žalobca nepodpísal\ndohodu, bola by mu zo strany žalovaného daná výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce (na čo bol aj zo strany zamestnancov žalovaného upozornený), ktorú mal žalovaný\nprichystanú v prípade, ak žalobca nepodpíše dohodu. V oboch prípadoch by teda nastali právne\nskutočnosti, ktoré by viedli k tomu istému právnemu následku, a to skončeniu pracovného pomeru,\nakurát s inými dôsledkami (plynutie výpovednej doby a absencia odmeny). Má za to, že tvrdenie žalobcu,\nže naňho bol pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru vyvíjaný nátlak, neobstojí, nakoľko\njednak sám uznal, že si dohodu vybral z dôvodu, že preňho bola finančne výhodnejšia, a rovnako preto,\nže možnosť výberu medzi skončením pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou, pričom mu bolo\nodporučené skončenie dohodou, nemôže považovať za bezprávnu vyhrážku, ani nátlak, a to z dôvodu,\nže ak by žalobca dohodu nepodpísal, nastal by rovnaký právny následok, a to skončenie pracovného\npomeru zo stany žalovaného, aj keď nie dvojstranným právnym úkonom, ale jednostrannou výpoveďou.\nNapokon, je potrebné prihliadnuť aj na obsah dohody, v ktorej závere žalobca prehlásil: „Účastníci\nvyhlasujú, že túto dohodu uzavreli slobodne, vážne, bez nátlaku, bez tiesne, na znak toho ju podpísali.“,\na dohodu podpísal. Ako vyplýva z ustanovení Zákonníka práce, zamestnávateľ nemusí primárne\nuviesť dôvod skončenia pracovného pomeru dohodou, alebo sa môže so zamestnancom dohodnúť na\n\nskončení pracovného pomeru z akýchkoľvek dôvodov. Dôvody skončenia pracovného pomeru nemusia\nbyť v dohode uvedené s výnimkou, ak ide o skončenie pracovného pomeru z dôvodov podľa ustanovenia\n§ 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, alebo ak o to zamestnanec požiada. Ako vyplýva z\ndohody predloženej zo strany žalobcu, v dohode nie sú uvedené dôvody, pre ktoré sa s ním končí\npracovný pomer. V dôsledku situácie vzniknutej vyhlásením núdzového stavu v súvislosti so zabránením\nšíreniu nákazlivej choroby COVID-19 došlo, rovnako ako u iných zamestnávateľov, k zníženej potrebe\npráce, čo malo za následok nadbytočnosť niektorých zamestnancov. Žalovaný tak musel reagovať\nna vzniknutú situáciu organizačnými zmenami spočívajúcimi v regulácii počtu zamestnancov. V tejto\nsúvislosti mal žalovaný s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce možnosť dať zamestnancom výpoveď\nz dôvodu nadbytočnosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, alebo uzatvoriť\ns nadbytočnými zamestnancami dohodu o skončení pracovného pomeru v zmysle ustanovenia §\n60 Zákonníka práce. Súdna prax na Slovensku je konštantná v názore (porovnaj napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 53/2010 z 30. novembra 2011), že o nadbytočnosť zamestnanca\nide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v\npracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje\npráce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže\nbyť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon\numožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie\ntak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá\njeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma,\nči organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným. Zároveň platí, že nemožnosť zamestnanca\nďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda\no absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1 Cdo 49/2004 z 27. júla 2004). (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo\n123/2011 zo dňa 30. januára 2013). Predpokladom uplatnenia výpovede z dôvodu nadbytočnosti je\npísomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, ktoré majú za následok nadbytočnosť\nzamestnanca. Medzi organizačnou zmenou u zamestnávateľa a nadbytočnosťou zamestnanca musí\nbyť príčinný vzťah, pričom v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR je výber nadbytočného zamestnanca\nna uvážení zamestnávateľa: „Podľa uvedeného ustanovenia zamestnávateľ môže dať zamestnancovi\nvýpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo\npríslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za\núčelom zvýšenia efektívnosti práce alebo iných organizačných zmenách. Predpokladom použitia tohto\nvýpovedného dôvodu je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť\nmedzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti\nskončenia pracovného pomeru z uvedeného výpovedného dôvodu je splnenie povinností vyplývajúcich\npre zamestnávateľa z ustanovenia § 46 ods. 2 Zákonníka práce. Výber nadbytočného zamestnanca je\nvecou zamestnávateľa a súd ho nepreskúmava.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nspis. zn.: 2 Cdo 14/2000). Žalovaný v tejto súvislosti prijal písomné rozhodnutie, ktorým z dôvodu\nzvýšenia efektívnosti a racionalizácie práce zrušil s účinnosťou od 01.05.2020 pracovnú pozíciu\nservisného technika pre Považskú Bystricu, Žilinu a Púchov, na ktorej vykonával prácu žalobca, ktorý\nsa v dôsledku tohto rozhodnutia stal pre zamestnávateľa nadbytočným. Nakoľko žalobca nemal v\npredmetnom čase žiadnu vhodnú pracovnú pozíciu, ktorú by mohol žalobcovi ponúknuť, a to ani na\nkratší pracovný pomer, v rozhodnutí uviedol, že nemá možnosť ho ďalej zamestnávať. Napriek tomu,\nže na strane žalovaného bol dôvod na skončenie pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou pre\nnadbytočnosť, dal žalovaný žalobcovi možnosť uzavrieť dohodu za výhodnejších podmienok. Žalobca\nsa slobodne rozhodol, že skončí pracovný pomer so žalovaným dohodou. V dohode síce žalovaný\nneuviedol žiaden dôvod, pre ktorý končí pracovný pomer, aj napriek tomu, že končil pracovný pomer so\nžalobcom z dôvodov podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, táto absencia dôvodu\nvšak nespôsobuje neplatnosť dohody. Ak k dohode o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi\ndochádza z dôvodu organizačných zmien na strane zamestnávateľa, skutočnosť, že dôvod skončenia\npracovného pomeru nie je uvedený priamo v písomnej dohode, nespôsobuje neplatnosť dohody, ani\nto nevylučuje nárok na odstupné. (PR 9/1995, s. 373). V tejto súvislosti treba uviesť, že ak dochádza\nk dohode o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi z dôvodu organizačných zmien na strane\nzamestnávateľa, skutočnosť, že dôvod skončenia pracovného pomeru nie je uvedený priamo v písomnej\ndohode, nespôsobuje jej neplatnosť. (Rozsudok Krajského súdu Bratislava spis. zn.: 5Co/437/2011 zo\ndňa 21.01.2014). Podľa Rozsudku Nejvyššího soudu ČR zo dňa 14.07.2011, spis. zn.: 21Cdo 1779/2010:\n„Absencia dôvodu skončenia pracovného pomeru nezakladá neplatnosť dohody o skončení pracovného\npomeru, že dohoda bola uzavretá vážne, lebo z rokovania, ktoré predchádzalo uzavretia dohody a\n\nzo správania účastníkov po uzavretí dohody o skončení pracovného pomeru (vyplatenie odstupného\nžalovaným a jeho prijatie zo strany žalobcu) je zrejmé, že dôvodom uzavretia bola nadbytočnosť žalobcu,\nže žalovaný ani nekonal v rozpore s dobrými mravmi, lebo - ako odvolací súd vyvodil - postačí, aby\nzamestnanec bol s organizačnou zmenou, ktorá sa ho týka, oboznámený až vo výpovedi z pracovného\npomeru či v návrhu dohody o rozviazaní pracovného pomeru, pričom nie je stanovené, že by rozhodnutie\nzamestnávateľa o organizačnej zmene malo byť zamestnávateľom zverejnené.“ Odhliadnuc od vyššie\nuvedeného, žalobca vo svojej žalobe uvádza, že mu neboli oznámené dôvody skončenia pracovného\npomeru aj napriek tomu, že o to žalovaného žiadal. V prvom rade žalovaný uvádza, že nakoľko\nbola žalobcovi daná možnosť vybrať si skončenie pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou pre\nnadbytočnosť, musel byť žalobcovi známy dôvod skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na vyššie\nuvedené trvá na tom, že dohoda spĺňa zákonom stanovené podstatné objektívne náležitosti, ktorých\nabsencia by mala za následok jej neplatnosť. Vo svojej žalobe žalobca neuvádza žiadne relevantné\nskutočnosti, ani neoznačuje žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré podporujú to, že\ndohoda o skončení pracovného pomeru nebola platne uzatvorená. Dohoda bola podpísaná zo strany\nžalobcu slobodne, vážne, bez fyzického, či psychického nátlaku, nebola podpísaná ani v omyle, ani\nv tiesni, ani za nevýhodných podmienok. Dohoda je teda platne uzatvorená a pracovný pomer so\nžalobcom skončil dňa 17.04.2020. Aj napriek tomu, že žalovaný trvá na tom, že pracovný pomer so\nžalobcom skončil dňa 17.04.2020 uzatvorením dohody, z opatrnosti spochybnil aj výšku náhrady mzdy\npožadovanej zo strany žalobcu, nakoľko s jeho výpočtami žalovaný nesúhlasí. Žalovaný v prvom rade\nuvádza, že zo strany žalobcu mu bolo oznámené trvanie na ďalšom zamestnaní dňa 09.06.2020, nie\n08.06.2020, ako chybne uvádza žalobca v žalobe. Žalobca ďalej uvádza, že žalobca nijakým spôsobom\nvo svojej žalobe nevysvetlil, akým spôsobom sa dopracoval k sume 1.710,65 eur ako výške jeho\npriemerného mesačného zárobku. Žalovaný sa s určením výšky tohto priemerného mesačného zárobku\nnestotožňuje. Podľa výplatných pások poskytnutých žalobcom za mesiace november 2019 až apríl 2020\nmal žalobca nasledovnú mzdu:\nMesiac, za ktorý sa mzda vyplácala Hrubá mzda žalobcu v EUR Čistá mzda žalobcu v EUR\n11/2019 1.555,80 1.114,19\n12/2019 1.556,38 1.105,44\n01/2020 1.432,99 1.033,30\n02/2020 1.453,00 1.019,22\n03/2020 1.492,45 1.995,00\n04/2020 5.419,61 3.988,54\nPriemer miezd za obdobie 11/2019 - 04/2020 2.151,70 1.709,28\n5. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil najmä nasledovné listiny: pracovnú zmluvu zo dňa 01.06.2018\nv znení dodatku zo dňa 31.05.2018, skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v\n§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, rozhodnutie konateľa žalovaného o organizačných zmenách zo\ndňa 15.04.2020 a navrhol výsluch svedkov: Y. P. a H. L.a.\n6. Žalobca sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 25.09.2020 ktoré odôvodnil nasledovne: „Zamestnávateľ\nma vyzval mailom nie k ukončeniu pracovného pomeru, ale k výmene auta. K tomuto úkonu sa aj\nvo firme pristúpilo, dokonca bolo pristavené náhradné vozidlo. Počas prekladania vecí som bol náhle\nzavolaný do kancelárie s tým, že dostávam výpoveď. Ústne ma informovali o možnostiach. Nikto\nma neoboznámil s rozhodnutím konateľa o zrušení mojej pracovnej pozície. Mám za to, že tento\ndokument bol vyrobený dodatočne pre účely tohto súdu. Nakoľko som si svoje povinnosti plnil, bol\nsom vyhodnocovaný ako jeden z najlepších pracovníkov a zákaziek nebolo nedostatok nebol patričný\ndôvod toto miesto rušiť. Domnievam sa, že žalovaný konal v tejto veci cielene, so zámerom zbaviť sa\nma, nakoľko som poukazoval vo firme na niektoré nedostatky. Samozrejme som bol takýmto konaním\nžalovaného zaskočený a nakoľko bol piatok, pýtal som si čas ma rozmyslenie a možnosť poradiť\nsa so svojím právnym zástupcom do pondelka. Žalovaný trval na okamžitom podpísaní výpovede,\nalebo dohody a tlačil ma do okamžitého rozhodnutia. Tvrdí, že som sa poradil so svojím právnikom\na dostal som dostatočný čas na rozmyslenie. Nechávam na súde, aby posúdil, aký čas je potrebný\nna takéto rozhodnutie a či právnici po telefóne sú ochotní robiť právne poradenstvo. Žalobca mi nedal\nadekvátny čas na rozmyslenie a jeho tvrdenie že som sa poradil so svojím právnym zástupcom je\nzavádzajúce. Tým že ma žalobca nútil rozhodnúť sa okamžite, obral ma o možnosť poradiť sa s\nprávnym zástupcom. Túto možnosť som nemal. Žiadam súd, aby vyzval žalovaného na poskytnutie\nkamerového záznamu, z ktorého bude zrejmé celé jednanie a postup žalovaného. Právny zástupca\nžalovaného uvádza, že dohoda bola podpísaná s účinnosťou ku dňu 17.04.2020 čo nie je pravda. V\n\nuvedený deň som bol ešte zamestnancom firmy, začal som ho služobnou cestou na ktorú mi dal pokyn\nzamestnávateľ. V žalobnom návrhu popisujem podrobne, ako udalosti vo firme prebehli čo žalovaný\nvo svojom vyjadrení prekrúca, z kamerového záznamu firmy bude zrejmé že veci sa udiali ako som\nich popísal v žalobe. Navyše každé vozidlo má zabudovaný monitorovací systém a podľa neho bude\nzrejmé, že som sa do firmy 2x vrátil, aby som odovzdal veci zákonným spôsobom, teda nie je pravda,\nže som na pokyny nadriadených nereagoval. Nadriadení ma nútili, aby som mne zverené veci odovzdal,\nneboli však ochotní vystaviť preberacie protokoly a tak korektne ukončiť pracovný pomer. Za zverené\nveci som mal podpísanú hmotnú zodpovednosť. Aj z tohto dôvodu považujem ukončenie pracovného\npomeru za neplatné. Spomínané protokoly napriek viacerým výzvam mi žalovaný doteraz nevystavil.\nZamestnávateľ ma napriek tomu, že v ten deň som bol jeho zamestnancom obvinil za neoprávnené\npoužívanie motorového vozidla. V opísaní skutkového stavu žalovaný tvrdí, že tak učinil z dôvodu, že\nsom už nebol jeho zamestnancom. Upozorňujem, že v (leň podpísania dohody 17.04.2020 som bol\nzamestnancom a naviac predkladám splnomocnenie od zamestnávateľa k používaniu predmetného nie\nje časovo obmedzene vozidla na pracovné aj súkromné účely. Toto splnomocnenie nikto nezrušil, nie\nje časovo obmedzené, prikladám ho ako dôkaz. Toto uvádzam na vykreslenie charakteru žalovaného,\njeho nezákonných postupov aj v iných veciach, napriek tomu, že právny zástupca sa snaží žalovaného\nvykresliť ako ochotného a ústretového. Navyše, že žalovaný v týchto veciach vo svojom vyjadrení klame,\ndokazuje GPS systém, ktorý si môže súd vyžiadať od žalovaného. Celý postup žalovaného som vnímal\nako nátlak s cieľom vyvolať stres, vytvoriť tým na mňa nátlak a vyvolať strach. Tvrdím, že rozviazanie\npracovného pomeru bolo podpísané pod nátlakom, v časovej tiesni a v rozpore z dobrými mravmi. Je\npravdou, že mi bolo na účet poslaná finančná odmena „odstupné“, a som si vedomý, ak by skončenie\npracovného pomeru dohodou bolo neplatné, som povinný prijatú čiastku vrátiť poníženú o odvody.\nPrávny zástupca žalovaného uvádza, že ak by som nepodpísal dohodu, bola by mi zo strany žalovaného\npredostretá výpoveď, ktorú mal žalovaný prichystanú. Sám žalovaný uvádza, aká bola dohoda výhodná.\nTo potvrdzuje moje slová o tom že sa ma tlačili podpísať niečo, čo je pre mňa akože výhodnejšie.\nZnenie výpovede, ktoré bolo predložené súdu, hovorí o tom, že by mi nebola prideľovaná práca a bol\nby som dostával priemernú mzdu. To znamená, že by som bol ešte 2,5 mesiaca zamestnaný, nemal\nprideľovanú prácu a poberal mzdu. Čo v skutočnosti je takmer to isté, s rozdielom, že by som bol\nzískal dobu zamestnanosti potrebnú pre získanie podpory v nezamestnanosti. Žalovaný pridelením\nodmeny „odstupného“ na ktorú som podľa právneho zástupcu žalovaného nemal zo zákona nárok\nmožno vzbudzuje dojem, že sa voči mne zachoval veľkoryso, čo pri náhľade v súvislostiach nie je pravda.\nŽalovaný vo vyjadrení uvádza, že v dôsledku šírenia COVID-19 došlo k zníženej potrebe práce, čo\nsa však na mojom výkone nijako neprejavilo. Mám za to, že žalovaný tento dôvod zneužil, nakoľko\nmal možnosť toto pracovné miesto zachovať. V žalobnom návrhu som predložil dohodu o skončení\npracovného pomeru, z ktorej vyplýva že v nej nie sú uvedené dôvody , pre ktoré sa končí pracovný\npomer. Ak som mal byt' prepustený z dôvodu nadbytočnosti, malo to byt' automaticky v dohode uvedené,\nnevraviac o tom. že to tam žalovaný neuviedol ani na základe toho že som ho žiadal o uvedenie dôvodu.\nNa moju žiadosť o uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru nereagoval / respektíve odvetil,\nže keď som vo firme nespokojný/. Napriek jeho povinnosti vyplývajúcej zo Zákonníka práce dôvod\nskončenia pracovného pomeru v dohode neuviedol. Toto považujem za dôležité pochybenie zo strany\nzamestnávateľa, dohoda o skončení pracovného pomeru tým pádom nemá potrebné náležitosti určené\nv § 60 Zákonníka práce, a preto je neplatná. Zamestnávateľa som telefonicky dňa 28.05.2020 vyzval,\naby ma ďalej zamestnával, na čo mi pán U. povedal, že rozhodnutie o skončení pracovného pomeru je\nnemenné. Následne som zaslal dňa zamestnávateľovi doporučený list, ktorým som mu písomne oznámil,\nže trvám na ďalšom zamestnávaní /nikde som sa nezmienil, kedy bolo oznámenie doručené/. Čo sa týka\nvýpočtu priemernej mzdy, nič som si nevymyslel, poskytol som súdu kópie mojich výplatných pások za\nposledných 6 mesiacov a je v kompetencii súdu, z ktorého obdobia bude v prípade zrušenia dohody o\nskončení pracovného pomeru vychádzať. Ak by súd vyhlásil dohodu o skončení pracovného pomeru zo\ndňa 17.04.2020 za neplatnú, trvám na zamestnávaní. Žalovaný sa vyjadril, že by bolo nespravodlivé a\nobjektívne nemožné, aby ma zamestnával, lebo došlo k zrušeniu pracovného miesta. Napriek tomuto\nvyjadreniu žalovaný hľadá pracovníka na danú pozíciu. Žalovaný sa snaží poukazovať na to, že v žalobe\nmá byť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností opiera sa o ustanovenie § 150 Civilného\nsporového poriadku. Sám však vo svojich vyjadreniach k žalobe obchádza dôležité skutočnosti a uvádza\nnepravdivé údaje. Upozorňujem na skutočnosť, že žalobcom navrhovaný svedok T. L., nebol pri podpise\nde svedkom, bude jeho svedectvo fiktívne. Ja som z mojej strany poskytol súdu všetky skutočnosti\ntýkajúce sa žaloby. V prípade potreby doplnenia žiadam o vyžiadanie kamerového záznamu, záznamu\nGPS na potvrdenie pravdivosti mojich tvrdení. Dohodu o skončení pracovného pomeru považujem za\nneplatnú z dôvodu, že zamestnávateľ ma podviedol, dohoda bola podpísaná v strese, po nátlaku a\n\nvyhrážkach zamestnávatelia a v časovej tiesni, nespĺňa náležitosti podľa ZP - nie je v nej uvedený\ndôvod aj napriek tomu, že som sa uvedenia dôvodu zo strany zamestnávateľa domáhal (§ 60 ZP).\nSom presvedčený, že zamestnávateľ nepostupoval v súlade s dobrými mravmi, pri svojom konaní\nzámerne vytvoril stresovú situáciu s cieľom podpísania dohody. Na moju žiadosť o uvedenie dôvodu\nskončenia pracovného pomeru nereagoval. Dôvod neuviedol ústne ani písomne. Toto považujem za\ndôležité pochybenie zo strany zamestnávateľa, dohoda o skončení pracovného pomeru tým pádom\nnemá potrebné náležitosti určené v § 60 ZP. K predmetnému vyjadreniu pripojil plnomocenstvo zo dňa\n10.09.2018.\n7. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 26.10.2020, v ktorom najmä uviedol, že trvá na\nskutočnostiach uvedených vo vyjadrení žalovaného k žalobe, s vyjadrením žalobcu nesúhlasí a popiera\nvšetky tvrdenia žalobcu prezentované, či už v žalobe alebo vo vyjadrení žalobcu. Žalobu považuje v\ncelom rozsahu za nedôvodnú a existenciu ako aj výšku žalobného nároku odmieta, a to z dôvodov,\nktoré špecifikuje nižšie v tomto podaní. V súlade s § 151 CSP uviedol, že nasledujúce skutkové tvrdenia\npovažuje medzi stranami za nesporné, či už z dôvodu nepopretia týchto skutočností zo strany žalobcu\nalebo z dôvodu, že sa strany sporu na týchto tvrdeniach vo svojich vyjadreniach zhodli: a) medzi stranami\nje nesporná skutočnosť, že žalobca bol dňa 17.04.2020 zo strany svojich nadriadených prizvaný do\nsídla žalovaného v Senci za účelom odovzdania poškodeného motorového vozidla, pričom tak ako\nžalobca aj sám uvádza, po príchode bol zavolaný do kancelárie nadriadeného a následne s ním bol\nskončený pracovný pomer; b) žalobcovi, čo uvádza aj samotný žalobca vo svojom vyjadrení, boli v\nsúvislosti so skončením pracovného pomeru poskytnuté dve možnosti (výpoveď z dôvodu nadbytočnosti\na dohoda), pričom žalobca si vybral preňho výhodnejšiu alternatívu, a to podpísanie dohody o skončení\npracovného pomeru; c) žalobca zároveň nespochybňuje, že mu bol zo strany zamestnancov žalovaného\ndaný čas na rozmyslenie a možnosť poradiť sa so svojim právnym zástupcom; d) nesporným faktom\nrovnako je, a ktorý uvádza aj žalobca vo svojom vyjadrení, že dohodou sa žalobca a žalovaný dohodli na\nodmene vo výške 4.660 eur brutto, ktorá mu bola vyplatená s mzdou za mesiac apríl 2020 ponížená o\nodvody, ktoré je povinný zamestnávateľ platiť za zamestnancov v zmysle platných právnych predpisov;\ne) žalovaný taktiež nepopiera, že žalobca mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to listom\nzo dňa 08.06.2020. Medzi stranami je sporná skutočnosť, či to, že žalobca subjektívne vnímal konanie\nžalovaného ako nátlak môže byť dôvodom pre určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ako\nžalobca sám uvádza, postup uzatvorenia dohody „vnímal ako nátlak“. V tejto súvislosti do pozornosti\nkonajúceho súdu žalovaný dal, že z rozhodovacej prace súdov vo veci neplatnosti skončenia pracovného\npomeru dohodou vyplýva, že v prípadoch kedy dochádza k skončeniu pracovného pomeru dohodou\nmôže zamestnanec síce subjektívne pociťovať sled krokov, ktoré vedú k uzatvoreniu dohody o skončení\npracovného pomeru ako určitý nátlak a môže to u neho vyvolávať stres, bez ďalšieho však nejde o\ntaký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle dotknutého zamestnanca. O bezprávnu\nvyhrážku sa nejedná ani vtedy, ak zamestnávateľ pred uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru\nupozorní zamestnanca, že inak mu bude daná výpoveď. (Rozsudok Krajského súdu Nitra, spis. zn.:\n25Co/276/2011 zo dňa 28.03.2012). Skutočnosť, že žalobcovi bola primárne poskytnutá dohoda s\ntým, že ak nedôjde ku skončeniu pracovného pomeru dohodou, bude s ním jednostranne, zo strany\nzamestnávateľa, skončený pracovný pomer, nie je možné považovať za nátlak. Tento postup je nutné\npovažovať za poskytnutie dvoch alternatív, pričom zamestnancovi je primárne odporučená výhodnejšia\nmožnosť, po ktorej prijatí nesporne získa výhodu vo forme finančnej odmeny a možnosti hľadať si novú\npracovnú príležitosť u iného zamestnávateľa s možnosťou nástupu ihneď. V konečnom dôsledku, aj sám\nžalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že mu boli poskytnuté dve možnosti, a preto ide o skutočnosť, ktorá\nje v konaní nesporná. Popiera, že by bolo rozhodnutie o organizačných zmenách vytvorené dodatočne,\nlen pre účely tohto súdneho konania. Žalovaný mal rozhodnutie o organizačných zmenách pripravené,\npričom nakoľko žalobca uzatvoril dohodu, žalovaný mu toto rozhodnutie nepredložil. Z ustálenej praxe\nvyplýva, že nie je povinnosťou zamestnávateľa predložiť zamestnancovi rozhodnutie o organizačných\nzmenách, v prípade, ak je so zamestnancom skončený pracovný pomer dohodou. Z opatrnosti však\nžalovaný do pozornosti konajúceho súdu dáva uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 42/2010\nzo dňa 09.06.2010, podľa ktorého: „O organizačných zmenách, ako aj o výbere zamestnanca, ktorý je\nnadbytočný rozhoduje zamestnávateľ sám. Súd nemôže preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa.“ Čo\nsa týka možnosti poradenia sa žalobcu so svojim právnym zástupcom, ako sa strany súhlasne zhodli,\na táto skutočnosť je teda v konaní nespornou, táto možnosť bola žalobcovi zo strany zamestnancov\nžalovaného daná, avšak, či ju žalobca využil, resp. či reálne došlo k porade s právnym zástupcom nie\nje vecou žalovaného. Čas na rozmyslenie výberu vhodnej alternatívy skončenia pracovného pomeru je\nrelatívny a závisí od konkrétneho prípadu, pričom jednotná rozhodovacia prax súdov v tomto ohľade\n\nneexistuje. Posúdenie vhodnej dĺžky času závisí od okolností prípadu, pričom má žalovaný za to, že:\ni) žalobcovi bol na rozmyslenie daný dostatočný čas, ii) bolo mu umožnené poradiť sa s právnym\nzástupcom, čo nasvedčuje tomu, že žalobcovi bol daný dostatok času a priestoru na to, aby učinil\nkvalifikované rozhodnutie o ďalšom vývoji skončenia svojho pracovného pomeru, nakoľko faktom je, že\npracovný pomer by sa bol skončil, otáznym bolo len či formou dohody alebo jednostranným skončením\nzo strany zamestnávateľa, teda výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaný má naďalej za to, že k\nuzatvoreniu dohody došlo zo strany žalobcu slobodne a vážne, pričom mu žalovaný dal vopred na výber\nz dvoch možností, pričom ho upozornil, že ak neuzatvorí dohodu, bude mu daná výpoveď. Žalobca\nakceptoval dohodu na základe svojej slobodnej vôle a nebol nútený či už fyzicky alebo psychicky do\nrozhodnutia prijať dohodu, či akéhokoľvek iného rozhodnutia. To, že sa žalobca rozhodol na základe\nslobodnej vôle podporuje aj skutočnosť, že prijal na základe dohody odmenu, pričom prijatie tejto\nodmeny aj sám potvrdzuje. Žalovaný odmieta akékoľvek tvrdenia, že by pri uzatváraní dohody konal v\nrozpore s platným právom, či dobrými mravmi. Výkon práva skončiť zákonom stanoveným spôsobom\npracovnoprávny vzťah má najmä pre zamestnanca nie v ojedinelých prípadoch za následok vznik\nurčitej ujmy a to bez zreteľa, či je pracovný pomer rozväzovaný jednostranným právnym úkonom alebo\ndohodou. „Pretože však výkon práva vylučuje protiprávnosť, keďže tento stav nemôže byť súčasne\nstavom právnym a právu odporujúcim, je potrebné konanie, ktoré smeruje k zákonom predpokladanému\nvýsledku považovať za dovolené i vtedy, ak je jeho vedľajším následkom vznik ujmy na strane ďalšieho\núčastníka. V danom prípade, i keď navrhovateľka nesporne vnímala udalosti, ktoré nastali po oznámení\norganizačnej zmeny subjektívne ako znevažujúce, odvolací súd s prihliadnutím na všetky rozhodujúce\nokolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, konanie odporcu, ktorý\ndal navrhovateľke na výber, či naďalej zotrvá v pracovnom pomere a prijme inú prácu alebo bude\npracovný pomer skončený výpoveďou alebo dohodou, nepovažuje za konanie v rozpore s dobrými\nmravmi.“ Poukazujúc i na vyššie uvedené stanovisko, totiž nejde o prípad vymykajúci sa prevládajúcim\nmravným zásadám a princípom vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom.\n(Rozsudok Krajského súdu Nitra, spis. zn.: 25Co/276/2011 zo dňa 28.03.2012). Ako žalovaný uvádza vo\nsvojom Vyjadrení k žalobe, v rozhodovacej praxi súdov prevláda názor, že absencia dôvodu skončenia\npracovného pomeru v dohode o skončení pracovného pomeru, v prípade ak bol tento pracovný pomer\nskončený z organizačných dôvodov, nespôsobuje jej neplatnosť. Podľa judikatúry Nejvyššího soudu ČR\n(PR 9/1995 s. 373): „Ak dochádza k dohode o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi z dôvodu\norganizačných zmien na strane zamestnávateľa, skutočnosť, že dôvod skončenia pracovného pomeru\nnie je priamo uvedený v písomnej dohode, nespôsobuje neplatnosť dohody.“ Skutočnosť, že absencia\ndôvodu v prípade, ak sa pracovný pomer končí z organizačných dôvodov nespôsobuje neplatnosť\ndohody o skončení pracovného pomeru podporuje aj skutočnosť, že dohoda o skončení pracovného\npomeru sa nepovažuje za neplatnú podľa ustanovenia § 17 Zákonníka práce, ani v prípade, ak nie\nje uzatvorená písomne. Zákonník práce síce vyžaduje písomnú formu dohody o skončení pracovného\npomeru, jej nedodržanie v nadväznosti na § 17 ZP však nespája s právnym následkom neplatnosti\nprávneho úkonu. Aj ústna forma dohody o skončení pracovného pomeru je platná. (BARANCOVÁ,\nH. Zákonník práce. Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2010, s. 280). Neuvedenie dôvodu\nskončenia pracovného pomeru v písomnej dohode, preto nemôže znamenať, že pracovný pomer\nbol skončený neplatne. Zamestnanci žalovaného pri skončení pracovného pomeru oznámili žalobcovi\ndôvod skončenia pracovného pomeru, čo podporuje aj skutočnosť, že pre prípad neuzatvorenia dohody\nmali k pripravenú aj výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. Žalobca teda bol oboznámený s dôvodom\nskončenia pracovného pomeru ústnou formou, ergo neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru\nv písomnom vyhotovení dohody nemôže byť dôvodom pre jej neplatnosť, a z dôvodu, že ani absencia\npísomnej formy nespôsobuje neplatnosť takejto dohody. Žalobca namieta, že napriek tomu, že došlo k\nzrušeniu jeho pracovného miesta, žalovaný stále hľadá na danú pracovnú pozíciu nového zamestnanca.\nKonajúcemu súdu žalovaný pripomenul, že žalobca vykonával pre žalovaného prácu na pracovnej\npozícii „servisný technik pre Považskú Bystricu, Žilinu a Púchov“. Žalovaný v momentálnej dobe na toto\npracovné miesto nehľadá žiadneho nového zamestnanca, pracovné miesto bolo zrušené rozhodnutím,\npričom jedinú pracovnú pozíciu, na ktorú v momentálnom období hľadá zamestnanca je pozícia\n„účtovník“. Inzerát na túto pracovnú pozíciu inzeruje na portáli Profesia.sk a iné pracovné pozície\nmomentálne žalovaný otvorené nemá. Zároveň, pre úplnosť uviedol, že nakoľko bol pracovný pomer so\nžalobcom skončený dohodou, žalovaný nemal povinnosť ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu. Žalobca\nvo svojom vyjadrení opisuje, že odovzdávanie zverených predmetov prebehlo údajne bez toho, aby mu\nžalovaný vystavil odovzdávacie protokoly, a okrem iného z toho dôvodu, považuje skončenie pracovného\npomeru za neplatné. V prvom rade žalovaný dal pozornosti súdu, že popiera, že by nekooperoval\npri odovzdávaní predmetov alebo odmietol vystaviť žalobcovi protokoly o odovzdaní. Zároveň, aj\n\nv prípade, že neboli žalobcovi za odovzdanie vecí vystavené odovzdávacie protokoly, nemôže byť\ntáto skutočnosť dôvodom na neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Odovzdávanie zverených\npredmetov bolo už následkom skončenia pracovného pomeru dohodou, nie skutočnosťou, ktorá viedla\nk skončeniu pracovného pomeru, alebo skutočnosťou, ktorá by nasvedčovala tomu, že pracovný\npomer bol skončený pod nátlakom, preto odovzdávanie zverených predmetov, resp. neposkytnutie\nodovzdávacích protokolov nemôže a nemá vplyv na platnosť, či neplatnosť skončenia pracovného\npomeru. Čo sa týka neoprávneného používania motorového vozidla, žalovaný neobviňuje žalobcu za\nužívanie tohto vozidla pred uzatvorením dohody, ale po jej uzatvorení, kedy žalobca neoprávnene vzal\nmotorové vozidlo žalobcu a odišiel z miesta sídla žalovaného, pričom nereagoval na opakované výzvy,\naby vozidlo vrátil. Žalovaný však pre úplnosť uvádza, že užívanie motorového vozidla, či už oprávnené\nalebo neoprávnené, či odovzdanie predmetov, ktoré boli žalobcovi zverené, nie sú predmetom tohto\nkonania. Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a\nnáhrada mzdy. Z toho dôvodu má žalovaný za to, že žalobcom navrhované dôkazy, či už kamerový\nzáznam, ktorým by sa dokazovalo odovzdanie zverených predmetov alebo GPS záznam nemajú v tomto\nkonaní dôkaznú hodnotu. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalovaný nemá nainštalované kamerové\nsystémy v kanceláriách, a preto, ani v prípade ak by konajúci súd vyhovel žalobcovi, žalovaný by nebol\nschopný poskytnúť kamerové záznamy z kancelárie, v ktorej bol so žalobcom skončený pracovný pomer.\nV zmysle ustanovenia § 187 ods. 1 CSP: „Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému\nobjasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.“ Pokiaľ účastník navrhne\nsúdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo sa vystavuje\nmožnosti, že súd nevykoná dokazovanie, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhnutého dôkazu. Súd\nvšak nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať navrhované\ndôkazy. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 4Cdo 262/2009 zo dňa 18.08.2010). Do obsahu\nzákladného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred\nvšeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp\nvoľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo\nveci umožňuje sudcovi a súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu\nvedú. (Ústavný súd SR, I. ÚS 64/1997). Žalobca síce vo svojom vyjadrení uvádza dôvod, prečo navrhuje\npredmetné dôkazy, a teda kamerový záznam a GPS záznam, tieto dôkazy však nijakým spôsobom\nnemôžu prispieť k náležitému objasneniu veci, ktorá je predmetom konania a teda nedokazujú, že\ndohoda o skončení pracovného pomeru bola uzatvorená neplatne. Rovnako sa žalovaný stavia aj k\nplnomocenstvu udelenému žalobcovi v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Toto plnomocenstvo\nsíce žalobcovi bolo udelené, ale pre účely konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nemá\nžiadnu relevanciu. Žalovaný má za to, že žalobcom navrhnuté dôkazy nemajú žiadnu relevanciu v\nspore, ktorý je predmetom tohto konania, rovnako dôkazy, ktoré žalobca k vyjadreniu pripojil, nie sú\npre toto konanie relevantné. Okrem toho, žalobca skutočnosti, ktoré súvisia s predmetom tohto konania\nnijakým spôsobom nepreukazuje, resp. svoje tvrdenia, pre toto konanie relevantné nedoložil žiadnymi\ndôkazmi, ktoré by tieto tvrdenia preukazovali, čím má žalovaný za to, že neuniesol dôkazné bremeno.\nDôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,\npokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je\npreukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov,\nktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V rámci dokazovania platí\nzásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno\nohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha: C. h. Beck, 2016, s. 696.). Čo sa týka žalovaným navrhnutého\nsvedka T. L., ten síce nebol prítomný priamo pri podpisovaní dohody o skončení pracovného pomeru\nso žalobcom, napriek tomu, dôvodom, pre ktorý žalovaný v súlade s ustanovením § 197 CSP navrhol\nvýsluch tohto svedka je, že bol v deň skončenia pracovného pomeru, a teda dňa 17.04.2020 prítomný na\npracovisku a vnímal správanie žalobcu pred a po skončení pracovného pomeru, a preto bude schopný\nvypovedať o týchto okolnostiach. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný má za to, že pracovný pomer\nbol so žalobcom skončený platne, dohodou o skončení pracovného pomeru, ktorá bola uzatvorená\nna základe slobodnej vôle žalobcu. Ten mal možnosť vybrať si formu skončenia pracovného pomeru\n(dohodu alebo výpoveď z dôvodu nadbytočnosti), pričom na základe vlastného uváženia zvolil skončenie\nformou dohody, z dôvodu, že ako sám tvrdil, bola preňho finančne výhodnejšia. Z toho dôvodu má\nžalovaný za to, že žalobca nemá nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného\npomeru a so žalobou v plnom rozsahu nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú a zjavne neopodstatnenú.\nŽalovaný z opatrnosti uviedol, že v prípade, ak by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou a rozhodol, že\nskončenie pracovného pomeru bolo neplatné, nestotožňuje sa s výpočtom náhrady mzdy, ktorú žalobca\n\nuviedol v žalobe a uvádza, že nie je spravodlivé a ani objektívne možné, aby žalobcu po prípadnom\nrozhodnutí konajúceho súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru ďalej zamestnával, nakoľko\nrozhodnutím došlo k zrušení jeho pracovnej pozície s účinnosťou ku dňu 01.05.2020. Vzhľadom na\nvyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi a uložil žalobcovi povinnosť\nnahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. K vyjadreniu žalovaný pripojil: výpis pracovných\nponúk, ktoré inzeruje na portáli Profesia.sk.\n8. V podaní zo dňa 29.10.2021 žalovaný na výzvu súdu doplnil, že výška priemerného mesačného\nzárobku žalobcu za prvý štvrťrok 2020, t. j. za obdobie trvajúce od 01.01.2020 do 31.03.2020,\npredstavuje sumu vo výške 1.277,35 eur. Zároveň uviedol na pravú mieru skutočnosti uvádzané v\nzápisnici z pojednávania zo dňa 28.09.2021, a to konkrétne otázku č. 5 v časti otázok právneho\nzástupcu žalobcu na konateľa žalovaného. Právny zástupca žalobcu položil konateľovi žalovaného\notázku: „pôsobí vo vašej spoločnosti nejaká odborová organizácia?“, pričom konateľ žalovaného na\ntúto otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že u žalovaného pôsobia zástupcovia zamestnancov.\nAj napriek tomu, že táto otázka právneho zástupcu žalobcu nijakým spôsobom nesúvisí s predmetom\nkonania a má za to, že pre rozhodnutie vo veci samej je irelevantná, z opatrnosti upravil toto tvrdenie\nna základe dodatočne poskytnutých informácií zo strany pracovníčky ľudských zdrojov žalovaného a\nuviedol že u žalovaného nepôsobia zástupcovia zamestnancov.\n9. Žalobca podal rozsiahle vyjadrenie dňa 01.03.2022, v ktorom uviedol, že v prvom rade je nutné\npoukázať na to, že vedený spor je sporom so slabšou stranou, v rámci ktorého by súd mal viesť\ndokazovanie tak, aby zistil všetky rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, a to za\nsúčasného uvedomenia si, že zamestnanec v spore so zamestnávateľom je častokrát vystavený\ndôkaznej núdzi. Vo vzťahu so zamestnávateľom totiž vystupuje väčšinou sám bez svedkov, ktorí by\nneboli nejakým spôsobom spriaznení so zamestnávateľom. O vykonaní navrhovaného dokazovania zo\nstrany žalobcu musel byť súd presviedčaný, pričom navrhované dokazovanie sa rozhodol vykonať, ako\nbolo uvedené na pojednávaní dňa 28.09.2021, len z opatrnosti. Postup súdu podľa názoru žalobcu\nnesledoval základný princíp civilného sporového konania vyjadrený v čl. 6 ods. 1 CSP. Žalobcovi nie\nje vôbec zrejmé, akými úvahami je súd vedený, pokiaľ jeho vyjadrenia opakovane viedli k tomu, že\npodľa jeho názoru „organizačná zmena“ vo vzťahu k žalobcovi nijako nesúvisí s predmetom sporu, a\nteda dohodou uzavretou medzi stranami sporu, ktorej neplatnosť žalobca napáda. Uvedené posúdenie\ntvrdení žalobcu prevzal i žalovaný, ako to vyplýva i z jeho podania zo dňa 29.10.2021. V postupe súdu\nmožno vzhliadnuť nerešpektovanie ust. § 320 CSP, keď akúkoľvek argumentáciu v spore zo strany\nžalobcu od 08.09.2021 považuje v podstate za irelevantnú. S takýmto vnímaním sporu a rozhodujúcich\nskutočností pre rozhodnutie súdu však nemožno súhlasiť. O organizačnej zmene vo vzťahu k pracovnej\npozícii žalobcu sa žalobca dozvedel až z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, ktorý argumentoval,\nže žalobca pri uzavieraní dohody o skončení pracovného pomeru nekonal pod vplyvom bezprávnej\nvyhrážky, nakoľko bola u žalovaného prijatá organizačná zmena, v dôsledku ktorej sa žalobca stal\nnadbytočným, a teda oprávňovala ho so žalobcom ukončiť pracovný pomer výpoveďou, ktorou bol podľa\nžalovaného oprávnený hroziť pre prípad neuzavretia dohody zo strany žalobcu. Z výpovedí svedkov\na konateľa žalovaného tiež vyplynulo, že dôvodom pre skončenie pracovného pomeru so žalobcom\nbola jeho nadbytočnosť, resp. nedostatok práce na prideľovanie. Je teda nepochybné, že za dôvod\nskončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, aj v prípade uzavretej dohody o skončení\npracovného pomeru, je potrebné považovať nadbytočnosť žalobcu. Existencia organizačnej zmeny\n(písomné rozhodnutie zamestnávateľa), nadbytočnosť zamestnanca - žalobcu a príčinná (objektívne\nexistujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca - žalobcu, preto bez\nakýchkoľvek pochybností mali byť predmetom dokazovania, keď naplnenie uvedených predpokladov je\nnevyhnutné pre použitie dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre skončenie\npracovného pomeru so zamestnancom, a teda pre platnosť dohody o skončení pracovného pomeru\nalebo výpovede z pracovného pomeru. K uvedeným skutočnostiam smerovali aj návrhy žalobcu na\nvykonanie dokazovania, či otázky kladené pri vypočúvaní svedkov a konateľa žalovaného. Žalobca\nmá za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že organizačná zmena bola zo\nstrany žalovaného vykonštruovaná, a teda v skutočnosti k nej nedošlo, o čom svedčí aj neuvedenie\npredmetného dôvodu v dohode, ktorá bola vopred pripravená na podpis žalobcu. Svedkovia vypovedali,\nže mali úlohu dňa 17.04.2020 ukončiť so žalobcom pracovný pomer a k tomu vopred pripravenú\ndokumentáciu, pričom žalobcovi prezentovali, že ak neuzavrie dohodu o skončení pracovného pomeru,\nktorá je pre neho pre vyplatenie odmeny vo výške 4.660 eur výhodnejšia, dostane výpoveď. Podľa\nvýpovede svedka Y. P. pritom výška predmetnej odmeny zodpovedala finančným nárokom žalobcu,\n\nktoré by mal aj v prípade dania výpovede. Ak by nebolo žalobcovi hrozené výpoveďou, ktorá bola\nprezentovaná, ako nevýhodná, žalobca nemal dôvod pre uzavretie dohody so žalovaným o skončení\npracovného pomeru. Navyše bola v daný deň využitá absolútna nepripravenosť žalobcu a jeho šok\nz toho, že s ním bude skončený pracovný pomer, a to v situácii, keď bol zavolaný do Senca za\núčelom výmeny služobného vozidla, t.j. pod falošnou zámienkou. Cieľom žalovaného teda bolo bez\nakýchkoľvek pochybností presvedčiť žalobcu k uzavretiu dohody bez výslovného uvedenia dôvodu pod\nhrozbou výpovede, pretože v skutočnosti k žiadnej organizačnej zmene u žalovaného nedošlo. Vo\nvzťahu k žalobcovi je potrebné vychádzať z toho, že nie je osobou právne vzdelanou a v danom čase\nnevedel, čo má alebo nemá byť uvedené ako dôvod skončenia pracovného pomeru v prípade uzavretia\ndohody o skončení pracovného pomeru. Na druhej strane však ostáva otázkou, z akého dôvodu mal\nžalovaný pripravenú k podpisu dohodu bez uvedenia dôvodu s odmenou pre zamestnanca pracujúceho\nu žalovaného ku dňu 17.04.2020 menej ako dva roky vo výške 3,65-násobku priemerného zárobku\nžalobcu (podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.10.2021 priemerný mesačný zárobok žalobcu by mal\npredstavovať sumu vo výške 1.277,35 eur), ktorá zodpovedala finančným nárokom žalobcu pre prípad\ndania výpovede z dôvodu organizačných zmien, a to na náhradu mzdy od 17.04.2020, odkedy už nemal\nžalovaný žalobcovi prideľovať prácu podľa žalovaným predloženého znenia výpovede, do uplynutia\nvýpovednej doby dňa 30.06.2020 a na jednomesačné odstupné. Jedinou možnou odpoveďou je, že\nk zrušeniu pracovnej pozície žalobcu na základe rozhodnutia žalovaného v skutočnosti nedošlo, čo\nvyplynulo z výpovede svedka H. L.a i z výpovede konateľa žalovaného, ktorý sa nevedel riadne vyjadriť k\ntomu, kedy a ako bolo pracovné miesto žalobcu zrušené (pritom zo 154 zamestnancov od roku 1998 bol\npracovný pomer ukončený len s 30-timi zamestnancami). Medzi organizačnou zmenou, ktorej písomné\nvyhotovenie bolo žalovaným predložené spolu s vyjadrením k žalobe a nadbytočnosť žalobcu, preto\nneexistovala ku dňu 17.04.2020 príčinná súvislosť. Absencia príčinnej súvislosti vyplýva aj z rozhodnutia\nkonateľa zo dňa 15.04.2020, ktoré predložil žalovaný, v ktorom sa uvádza, že pracovné miesto žalobcu\nsa ruší až dňom 01.05.2020, tzn. že ku dňu 17.04.2020 nebol a ani nemohol byť na základe písomného\nrozhodnutia žalovaného žalobca nadbytočný. Žalobca podotýka, že dokumenty predložené žalovaným\noznačené ako „Rozhodnutie konateľa spoločnosti Jungheinrich spol. s r.o., Diaľničná cesta 17, 903 01\nSenec, IČO: 35 706 678, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro,\nvložka č.: 12896/B (ďalej len „spoločnosť“) o organizačných zmenách“ zo dňa 15.04.2020 a „Skončenie\npracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 odst. 1 písm. b) Zákonníka práce“ zo\ndňa 17.04.2020 videl prvýkrát ako prílohu vyjadrenia žalovaného k ním podanej žalobe a považuje ich\nza vyfabrikované. Z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že v súvislosti s korona krízou žalovaný\npoberal štátnu pomoc, ktorej cieľom bola podpora udržania zamestnanosti, t.j. zachovanie pracovných\nmiest v čase pandémie koronavírusu. Prvú pomoc zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom pri\nznižovaní negatívnych dopadov vyplývajúcich z mimoriadnych opatrení schválila vláda Slovenskej\nrepubliky 31.03.2020 a jej doplnenie 14.04.2020, a to uznesením č. 219 zo dňa 14.04.2020. V zmysle\ndňa 14.04.2020 schváleného návrhu na zmenu podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti\nv čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich\nnásledkov bol podmienkou pre poskytnutie príspevku pre zamestnávateľa záväzok, že dva mesiace\npo mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým\nby skončil pracovný pomer so zamestnancom/zamestnancami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov\nuvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, ktorý zamestnávateľ preukazoval čestným\nprehlásením. O príspevok mohol zamestnávateľ žiadať už za obdobie marec 2020. V čase, keď žalovaný\nkončil pracovný pomer so žalobcom, musel mať vedomosť o takto plánovanej pomoci zamestnávateľom\nzo strany štátu, a to aj vďaka mohutnej medializácii, a teda aj o v tom čase prezentovanej podmienke\nneprepustenia zamestnancov z dôvodu organizačných zmien po dobu dvoch mesiacov nasledujúcich po\nmesiaci, za ktorý sa rozhodne žiadať od štátu predmetný príspevok. Takto zverejnené a medializované\npodmienky v danom čase podľa názoru žalobcu museli bez pochyby viesť žalovaného k tomu, aby so\nžiadnym zamestnancom neukončil pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien, ak by sa rozhodol\no predmetný príspevok požiadať, pretože tak by za danej situácie činil každý zamestnávateľ, ktorému\nv danom čase boli predmetné podmienky známe a pre prípad poklesu tržieb bol pripravený žiadať o\nposkytnutie predmetného príspevku. Z verejne dostupných informácií na internetovej stránke https://\ntransparency.sk/ sk/velky-register-koronadotacii-koho-stat-v-pandemii-podporuje/ vyplýva, že žalovaný\ndostal dotáciu z predmetného projektu v celkovej výške 168.450 eur, a to podľa informácie získanej\nžalobcom od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok podľa zákona č. 211/2000 Z.z. za mesiace\napríl 2020, máj 2020, júl 2020, november 2020, december 2020 a január 2021. Na základe uvedeného,\nvýpovedí svedkov, i ďalších vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že organizačná zmena\nv danom čase neexistovala, k zrušeniu pracovnej pozície žalobcu nedošlo, a teda nemohol sa stať v jej\n\ndôsledku nadbytočným, čo znamená, že neboli naplnené predpoklady pre použitie dôvodu podľa ust. §\n63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre skončenie pracovného pomeru so žalobcom. So žalobcom tak\nnemohla byť platne uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien,\ninak povedané hrozba výpoveďou zo strany žalovaného predstavovala bezprávnu vyhrážku, keď dôvod\nvýpovede nebol daný a predstavovala psychický donucovací prostriedok prelamujúci vôľu žalobcu a\nnútiaceho ho urobiť úkon, ktorý si neželá, nenavrhoval ho a inak by ho ani neurobil. V prípade uzavretej\ndohody, pre ktorej platnosť neboli naplnené predpoklady použitia dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce, je potrebné tiež u žalobcu vzhliadnuť absenciu slobody vôle pre psychické donútenie\nspočívajúce v bezprávnej vyhrážke, ktorá robí dohodu neplatnou podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Ďalej skutočnosť, že napriek údajnému tvrdeniu o organizačnej zmene, resp. nadbytočnosti\nzo strany žalovaného, bola žalobcovi k podpisu predložená dohoda bez uvedenia dôvodu, v rozpore s\nust. § 60 ods. 2 Zákonníka práce, je potrebné posudzovať aj podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka,\na teda dohodu považovať za neplatnú aj pre rozpor s dobrými mravmi. Okolnosťou svedčiacou o\nvykonštruovaní organizačnej zmeny a bezprávnej vyhrážke je i absencia prerokovania výpovede so\nzástupcami zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce, nakoľko ak by skutočne v danom\nčase bol žalovaný pripravený dôvodne a platne v prípade neuzavretia dohody skončiť so žalobcom\npracovný pomer výpoveďou, pristúpil by i k jej prerokovaniu so zástupcami zamestnancov. Pokiaľ\nžalovaný vo svojom podaní zo dňa 29.10.2021 tvrdí, že u neho zástupcovia zamestnancov nepôsobia,\nnič to nemení na tom, že ich pôsobenie u žalovaného uviedol v rámci svojej výpovede na pojednávaní\nsamotný konateľ žalovaného, ktorého výsluch je dôkazným prostriedkom. Omyl. Nemožno opomínať\nponukovú povinnosť zamestnávateľa v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce v prípade skončenia\npracovného pomeru z dôvodu organizačnej zmeny. Ak by totiž boli splnené všetky predpoklady pre\nskončenie pracovného pomeru z uvedeného dôvodu, a to tak výpoveďou, ako aj dohodou, mohol by\nžalovaný so žalobcom jedným z týchto spôsobov pracovný pomer skončiť, ak by si splnil svoju ponukovú\npovinnosť a žalobca by ponúkanú prácu neprijal alebo ak by žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej\nzamestnávať. Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať pritom znamená, že zamestnávateľ nemá\npre zamestnanca žiadnu prácu; ide teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.\nSvedkovia vo svojich výpovediach uviedli, že žalobcovi žiadnu inú prácu neponúkli, a že ho teda nebolo\nmožné ďalej zamestnávať pre jeho nadbytočnosť. Z informácií poskytnutých spoločnosťou Profesia,\nspol. s r.o. a Sociálnou poisťovňou obsiahnutých v listinách doručených žalobcovi dňa 08.12.2021\nvyplýva, že žalovaný v období od 01.06.2019 do 31.08.2020 hľadal zamestnancov na nasledovné\npracovné pozície, a to aj opakovane (podľa uvedených identifikačných čísiel inzerátov):\n1. Recepčná (inzerát zverejnený od 04.06.2019 do 04.07.2019, od 16.10.2019 do16.11.2019, od\n03.08.2020 do 03.09.2020),\n2. Senior účtovník (inzerát zverejnený od 06.07.2020 do 06.08.2020),\n3. Brigádnik servisné oddelenie (inzerát zverejnený od 04.03.2020 do 04.04.2020),\n4. Mobilný servisný technik Nitra a okolie (inzerát zverejnený od 24.01.2020 do 24.02.2020),\n5. Finančný analytik (inzerát zverejnený od 02.12.2019 do 02.01.2020),\n6. Účtovníčka (inzerát zverejnený od 05.11.2019 do 05.12.2019),\n7. Mobilný servisný technik Bratislava a okolie (inzerát zverejnený od 05.08.2019 do 05.09.2019, od\n03.10.2019 do 03.11.2019),\n8. Servisný technik - Devínska Nová Ves (inzerát zverejnený od 21.06.2019 do 21.07.2019, od\n20.09.2019 do 20.10.2019),\n9. Fleet špecialista (inzerát zverejnený od 01.08.2019 do 01.09.2019),\n10. Mobilný servisný technik Senec a okolie (inzerát zverejnený od 21.06.2019 do 21.07.2019, od\n31.07.2019 do 31.08.2019),\n11. Marketingový koordinátor (inzerát zverejnený od 10.06.2019 do 10.07.2019).\nV danom období žalovaný prijal 12 zamestnancov, a to: 1. T. P. dňa 01.11.2019, 2. T. P. dňa\n20.06.2019, 3. B. O. dňa 15.07.2019, 4. W. O. dňa 09.03.2020, 5. H. L. dňa 01.01.2020, 6. G. B.\ndňa 13.01.2020, 7. I. B. dňa 17.06.2019, 8. Y. I. dňa 17.06.2019, 9. N. V. dňa 01.01.2020, 10. P. X.\ndňa 03.07.2019, 11. T. X. dňa 01.08.2019, 12. I. X. dňa 08.07.2019 a 01.11.2019. Z predmetných\ninformácií vyplýva, že žalovaný neuverejňoval všetky voľné pracovné pozície na portáli www.profesia.sk.\nNapríklad v období od 17.06.2019 do 15.07.2019 prijal spolu šesť zamestnancov, avšak v danom\nobdobí na portáli profesia.sk mal uverejnené štyri inzeráty. V roku 2020 pred skončením pracovného\npomeru so žalobcom žalovaný prijal dňa 01.01.2020 dvoch zamestnancov, pričom v danom období bol\nuverejnený inzerát len na voľnú pracovnú pozíciu finančného analytika. Dňa 13.01.2020 prijal jedného\nzamestnanca, pričom v danom čase nemal uverejnený žalovaný inzerát na žiadnu voľnú pracovnú\npozíciu. Dňa 09.03.2020 prijal žalovaný jedného zamestnanca v čase, keď mal uverejnený inzerát na\n\npozíciu brigádnik servisné oddelenie a ešte predtým v období od 24.01.2020 do 24.02.2020 inzerát\nna pozíciu mobilný servisný technik Nitra a okolie. Žalovaný ponúkal voľné pracovné miesta i v čase\npandémie koronavírusu a je zrejmé, že pred skončením pracovného pomeru so žalobcom neobsadil\nminimálne jednu pracovnú pozíciu, ktoré inzeroval na portáli www.profesia.sk pravidelne, vždy na\nobdobie jedného mesiaca. Žalobca má teda za to, že ku dňu skončenia pracovného pomeru s ním mal\nžalovaný voľnú minimálne jednu pracovnú pozíciu, a to mobilný servisný technik Nitra a okolie alebo\nbrigádnik servisné oddelenie. V prípade existencie týchto voľných pracovných pozícií, o ktorých žalobca\nnebol informovaný, tak došlo k uvedeniu žalobcu do omylu, ktorý je podstatný, a aj preto je dohodu\no skončení pracovného pomeru potrebné považovať za neplatnú. Bolo totiž povinnosťou žalovaného\nponúknuť žalobcovi voľné pracovné miesto a následne by bolo na vôli žalobcu, či by takéto miesto\nprijal alebo neprijal. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 30.01.2013, sp. zn. 1Cdo/123/2011. Výška priemerného zárobku. V súvislosti s aplikáciou ust.\n§ 49a Občianskeho zákonníka tiež poukázal na to, že na strane žalobcu bol vyvolaný omyl ohľadom\nfinančnej výhodnosti uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru, ktorého ak by nebolo, nedošlo\nby k uzavretiu napádanej dohody. Z výpovedí svedkov a rovnako výpovede konateľa žalovaného\nvyplýva, že uzavretie dohody bolo žalobcovi „vysvetľované“ ako finančne výhodnejšie ako výpoveď,\nktorá žalobcovi inak hrozila; o akých finančných alebo iných nárokoch v prípade dania výpovede bol\nžalobca informovaný však z výpovedí svedkov nevyplynulo. Na základe informácie o priemernom\nzárobku žalobcu vyplývajúcej z podania žalovaného zo dňa 29.10.2021 možno konštatovať, že finančný\nnárok žalobcu, v prípade ak by mu bola daná výpoveď by bol rovnaký ako suma, ktorá mu bola vyplatená\nna základe uzavretej dohody o skončení pracovného pomeru. Počas výpovednej doby, resp. už od\n17.04.2020, by mu nebola prideľovaná žiadna práca, čo vyplýva zo znenia výpovede predloženého\nžalovaným i z výpovede svedkov. V prípade dania výpovede by však pracovný pomer žalobcu trval až\ndo 30.06.2020, tzn. že by bol dôchodkovo poistený a predmetné trvanie pracovného pomeru by sa mu\nzapočítavalo do „odpracovaných rokov“ pre účely dôchodku. Tiež by bol poistený v nezamestnanosti\npo minimálne potrebnú dobu dvoch rokov pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca\ntotiž pred nástupom do práce k žalovanému bol samostatne zárobkovo činnou osobou a nebol v tom\nčase dobrovoľne poistený v nezamestnanosti. V dôsledku uzavretia dohody o skončení pracovného\npomeru ku dňu 17.04.2020 tak žalobca stratil nárok na dávku v nezamestnanosti a prišiel o viac\nako dva mesiace dôchodkového poistenia. Pre úplnosť uviedol, že počas plynutia výpovednej doby\nby bol žalovaný ďalej povinný ponúkať žalobcovi voľné pracovné miesta, a to s poukazom na čl. 2\nZákonníka práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov\nmusí byť v súlade s dobrými mravmi. K samotnej oznámenej výške priemerného zárobku žalobcu\nuviedol, že nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom túto žalovaný určil, nakoľko neuvádza žiaden výpočet,\nani výstup zo žiadneho mzdového systému, ako dôkaz o správnom určení priemerného zárobku.\nPoukázal na to, že žalovaným oznámená výška priemerného zárobku žalobcu nekorešponduje ani s\npriemerným hodinovým zárobkom, ktorý žalovaný uviedol na výplatnom lístku žalobcu za mesiac apríl\n2020, t.j. priemerným hodinovým zárobkom za prvý štvrťrok 2020 uvedeným vo výške 8,0954 eur.\nPri takomto priemernom hodinovom zárobku žalobcu potom priemerný mesačný zárobok predstavuje\nsumu 1.414,43 eur vypočítanú nasledovne: 8,0954 eur x 8* x konštanta 21,84** = 1.414,43 eur * denný\npracovný čas žalobcu podľa pracovnej zmluvy ** priemerný počet pracovných dní pripadajúcich na\njeden kalendárny mesiac vrátane platených sviatkov v roku 2020. V súvislosti s uplatneným nárokom\nna náhradu mzdy žalobca uviedol, že napriek jeho oznámeniu o trvaní na ďalšom zamestnávaní, kedy\nbol žalobca pripravený, schopný a spôsobilý do práce u žalovaného nastúpiť, mu žalovaný neprideľoval\nžiadnu prácu. Súčasne má za to, že nie je dôvodné, aby súd na návrh žalovaného v prípade neplatného\nskončenia pracovného pomeru rozhodol o skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, keď\ntvrdené zrušenie pracovného miesta žalobcu nepredstavuje prekážku v ďalšom zamestnávaní žalobcu.\nHmotná núdza žalobcu. Žalobca záverom poukázal na skutočnosť, že počnúc mesiacom august 2021 je\npoberateľom dávky v hmotnej núdzi. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej\nnúdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov je hmotná núdza stav, keď príjem členov domácnosti\npodľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia\ndomácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku\na uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Uvedený stav žalobcu navrhol zohľadniť\nv prípade, ak by v spore žalobca nebol úspešný. Hmotná núdza žalobcu a jeho postavenie v spore\no určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia\npracovného pomeru ako slabšej strany v spore a žalobcu oslobodeného od súdnych poplatkov v zmysle\nust. § 4 zákona č. 71/1992 Zb. sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré žiadal, aby súd\npostupom podľa ust. § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania žalovanému v prípade jeho úspechu\n\nv spore. Povinnosť znášať trovy žalovaného uložená žalobcovi by totiž viedla žalobcu k nemožnosti\nuspokojiť ani len základné životné potreby seba a svojej rodiny, čo by za situácie, kedy prišiel o prácu\nu žalovaného, malo nenapraviteľné následky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti apeloval na\nsúd, aby zohľadnil individuálne okolnosti tohto sporu a prihliadal na ne aj cez prizmu dobrých mravov\npremietnutú i do čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, a teda vyslovil neplatnosť Dohody o skončení\npracovného pomeru uzavretej medzi stranami sporu dňa 17.04.2020 a žalobcovi priznal uplatnený nárok\nna náhradu mzdy a tiež nárok na náhradu trov konania. Podotkol, že trovy právneho zastúpenia za\nžalobcu znáša jeho brat Y. L.. Pre prípad, že by súd nemal ustálenú výšku náhrady mzdy odvíjajúcu\nsa od priemerného zárobku žalobcu, navrhol, aby vykonal znalecké dokazovanie ustanovením znalca\nz príslušného odboru na určenie priemerného zárobku žalobcu v súvislosti s uplatneným nárokom\nna náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 09.06.2020 do\nrozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru. Žalobca vo vyjadrení označil nasledovné\nlistiny: návrh na zmenu podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti, tabuľku „Suma dotácií“\nz Transparency International Slovensko, tabuľku „Suma dotácií“ za jednotlivé mesiace z Transparency\nInternational Slovensko, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2021 zo dňa 12.01.2022,\npotvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 12.01.2022.\n10. Žalovaný sa vo veci vyjadril v podaní zo dňa 01.03.2022 (č.l. 190 v súdnom spise) a následne tiež\npodaním zo dňa 08.03.2022 žalovaný uviedol, že dňa 08.03.2022 sa konalo pojednávanie, na ktorom\nkonajúci súd uložil žalovanému vyjadriť sa k výške náhrady mzdy žalobcu. Na základe vyššie uvedeného\nžalovaný uviedol, že žalovaný potvrdzuje výšku náhrady mzdy určenej žalobcom vo vyjadrení žalobcu\nzo dňa 01.03.2022, a teda so sumou vo výške 1.414,43 eur. Žalovaný zároveň opätovne zdôraznil\nniekoľko dôležitých skutočností, ktoré považuje za rozhodujúce pre rozhodnutie v predmetnej právnej\nveci. V prvom rade ide o skutočnosť, že keďže bola so žalobcom uzatvorená dohoda o skončení\npracovného pomeru podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce, nie je povinný preukazovať podmienky\nskončenia pracovného pomeru výpovede z dôvodu nadbytočnosti podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce. Medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dohoda je dvojstranným právnym úkonom,\na teda vyžaduje si prejav vôle oboch zmluvných strán, ktoré ju uzatvárajú. Žalobca svojim podpisom\npotvrdil, že vyjadruje svoju slobodnú a vážnu vôľu skončiť pracovný pomer, a preto skúmať podmienky\nskončenia pracovného pomeru výpoveďou je v tomto prípade absolútne irelevantné. Neobstojí ani\nvyjadrenie žalobcu, že uzatvoril dohodu pod nátlakom, a to z dôvodu, že ako bolo v konaní preukázané,\nbol mu daný čas na rozmyslenie, pričom žalovaný mal pripravené dve alternatívy skončenia pracovného\npomeru. Za nátlak nemožno považovať, ak zamestnávateľ „hrozí“ niečím, čo je oprávnený vykonať.\nRovnako neobstojí ani argument žalobcu, že bol uvedený do omylu. Žalobca veľmi dobre vedel, aký\nnásledok je spojený s podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru, zároveň, ak by k jej podpisu\nzo strany žalobcu nedošlo, bola by mu daná výpoveď, ktorá je jednostranným právnym úkonom a\nnevyžaduje prejav vôle zamestnanca. Výpoveď aj dohoda vedú k rovnakému právnemu následku, a\nto ku skončeniu pracovného pomeru. O finančnej výhodnosti alebo nevýhodnosti jednej alebo druhej\nmožnosti (ktorá vedie k rovnakému následku) nie je zamestnávateľ povinný zamestnanca informovať\nalebo poučovať. Z opatrnosti žalovaný uviedol ku skutočnostiam uvádzaným zo strany žalobcu na\npojednávaní, a to k nesplneniu ponukovej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný na pojednávaní\nuviedol, že aj napriek tomu, že pracovný pomer so žalobcom bol skončený dohodou o skončení\npracovného pomeru, mal žalovaný splniť voči žalobcovi ponukovú povinnosť v zmysle ustanovenia § 63\nods. 2 Zákonníka práce, nakoľko dôvodom skončenia pracovného pomeru bola nadbytočnosť žalobcu\npodľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca zároveň odkázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2013, spis. zn.: 1Cdo 123/2011. Týmto uznesením\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozhodol o zrušení rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 17.05.2011, spis. zn.: 7Co 185/2009 a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie,\na to z dôvodu, že nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodom takéhoto rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky však nebolo nesplnenie ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa, ale\nuvedenie zamestnanca do omylu, a to tým, že zamestnávateľ „umelo“ rozhodnutím zrušil pracovné\nmiesto zamestnanca pre jeho nadbytočnosť, pričom na túto nadbytočnosť neboli dané dôvody, keďže\nzamestnanec zároveň so zrušením pracovného miesta zamestnanca vytvoril pracovné miesto s totožnou\nnáplňou práce, na ktoré zamestnal novú zamestnankyňu. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru\ndohodou, teda nemala spočívať v tom, že zo strany zamestnávateľa nebola splnená ponuková povinnosť\npodľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ale v uvedení zamestnanca do omylu, že je daný dôvod\nskončenia pracovného pomeru pre nadbytočnosť, resp. že jeho pracovné miesto bolo zrušené, hoci\nnebolo (bolo zrušené len formálne, nie reálne). Zo strany žalovaného došlo ku skutočnému zrušeniu\n\npracovného miesta žalobcu, pričom toto rozhodnutie bolo vykonané na základe predchádzajúcej\nanalýzy, čo vyplýva aj z výpovedi svedka L.a. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, aj ak by sa súd\nnestotožnil s jeho názorom, že vo vzťahu k dohode o skončení pracovného pomeru nie je potrebné\nskúmať aj splnenie ponukovej povinnosti podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce, odkázal na\nodpoveď portálu www.profesia.sk na žiadosť súdu zo dňa 13.10.2021, z ktorej jasne vyplýva, že žalovaný\nv čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom (apríl 2020) neinzeroval na portáli www.profesia.sk\nžiadne voľné pracovné miesto a ako už uviedol vo vyjadrení zo dňa 08.03.2022, žalovaný ani v danom\nobdobí do pracovného pomeru neprijal žiadneho zamestnanca. Z tohto dôvodu, aj ak by platilo, že pri\ndohode o skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti musel zamestnávateľ splniť podmienku\npodľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce (s čím zásadne nesúhlasí), žalovaný túto povinnosť\nnemal, keďže žiadne voľné pracovné miesto v tomto období neevidoval, a to ani na kratší pracovný\npomer. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že žaloba je nedôvodná, neopodstatnená a účelová a\nžiadal, aby súd žalobu zamietol, a aby uložil povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania\nv rozsahu 100 %.\n11. Súd vo veci nariadil pojednávania na dňa 08.09.2021 (č.l. 125 v súdnom spise), 28.09.2021 (č.l.\n128 v súdnom spise), 08.03.2022 (č.l. 186 v súdnom spise), 28.05.2024 (č.l. 237 v súdnom spise) a\n11.09.2024 (č.l. 257 v súdnom spise). Súd tiež viedol strany sporu k zmierlivému vyriešeniu predmetu\nsporu (Čl. 7 ods. 2 CSP), avšak neúspešne. Na pojednávaní dňa 08.09.2021 bola prednesená žaloba\na vyjadrenie k žalobe. Na pojednávaní dňa 28.09.2021 bol vypočutý žalobca, konateľ žalovaného Ing.\nT. D. a svedkovia Y. P. a H. L.. Na pojednávaní dňa 11.09.2024 boli prednesené záverečné reči (§ 182\nCSP), v rámci ktorých strany zotrvali na svojich postojoch.\n12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu súdneho spisu (§ 204 CSP), výsluchom žalobcu,\nsvedkov Y. P. a H. L.a a konateľa žalovaného Ing. T.a D.a. Súd ďalšie dokazovanie nevykonal, a\nto z dôvodu nadbytočnosti (napr. kamerový záznam týkajúci sa odovzdania zverených vecí). Súd\nvšak vykonal dopyt na spoločnosť PROFESIA s.r.o. (aktuálne obchodné meno Alma Career Slovakia\ns.r.o.), IČO: 35 800 861, so sídlom Pribinova 19, Bratislava v rozsahu oznámenia, aké ponuky práce,\nčo do druhu práce, miesta výkonu práce a mzdového ohodnotenia žalovaný uverejnil na portáli\nwww.profesia.sk, v období od 01.06.2019 do 31.08.2020 a v akom časovom rozmedzí boli jednotlivé\nponuky zverejnené, vyžiadal od Sociálnej poisťovne poskytnutie informácie o stave zamestnancov,\ndruhu ich pracovných a mimopracovných pomerov a ich trvaní u žalovaného za obdobie od 01.06.2019\ndo 31.08.2020.\n13. Žalobca na pojednávaní dňa 28.09.2021 najmä vypovedal: dňa 17.04.2020 mi pán T. X. mi oznámil\nmailom, že mám prísť vrátiť služobné vozidlo, ktoré bolo po dopravnej nehode zo dňa 08.04.2020, kde\nsom mu odovzdal na centrále v Senci na parkovisku, prebral si technický preukaz a kľúče od auta s tým,\nže mi dá o chvíľu nové služobné vozidlo, že mám počkať 5 minút. O chvíľku sa vrátil s tým, že mám\nísť do kancelárie. Vzhľadom ku skutočnosti, že sme mali pred mesiacom výročnú schôdzu, na ktorej\nsom bol vyhodnotený ako jeden z najlepších pracovníkov firmy som predpokladal zvýšenie platu. Zostal\nsom úplne zaskočený, keď ma tam čakal riaditeľ servisu Y. P. a regionálny vedúci H. L.. Oznámili mi,\nže so mnou bude okamžite skončený pracovný pomer, a že mám podpísať dohodu, žiadal som ich o\nčas na rozmyslenie, jeden dva dni, ale s tým nesúhlasili. Uviedli, že dôvodom pre toto konanie je to, že\nja som nespokojný. Na čo som oponoval, že som spokojný, že ak by som nebol, tak ja by som dával\nvýpoveď z pracovného pomeru. Žiadal som ich, aby dôvod ktorý uvádzajú bol zahrnutý do dohody, s čím\nnesúhlasili. Smiali sa mi do tváre, že ak nebudem súhlasiť s dohodou, oni si už dôvod nájdu. Povedali\nmi, že dohoda je pre mňa najvýhodnejšia, že tam budem sedieť dovtedy, pokiaľ ju nepodpíšem. Potom\nsom odovzdal náhradné diely a pracovné náradie som odovzdal T. W., ktorý ich odo mňa prevzal ale\nnevystavil mi protokol o odovzdaní, čo mi bolo podozrivé. Ani regionálny vedúci H. L., ktorý chcel prebrať\nnáradie mi nechcel vystaviť k tomu prislúchajúci preberací protokol. Náhradné diely zostali v Senci, v\naute som mal náradie, pretože som s touto situáciou nesúhlasil, že mám nechať veci v hodnote spolu asi\n40.000 eur bez odovzdávacieho a preberacieho protokolu, odišiel som autom preč domov do Považskej\nBystrice. Okrem iného jeden z dvoch prítomných P. alebo L. povedali, že už som odovzdal motorové\nvozidlo, nemám sa ako dostať späť domov do Považskej Bystrice, a preto mi nič iné nezostáva ako\npodpísať dohodu.\nNa otázky jeho právneho zástupcu žalobca odpovedal nasledovne:\n1/ V čom mala spočívať výhodnosť dohody?\nOdpoveď: ponúkli mi istú sumu a tvrdili mi, že je to pre mňa najvýhodnejšie.\n\n2/ Ako dlho trvalo toto stretnutie?\nOdpoveď: trvalo to max 10 minút.\n3/ Mala pandémia nejaký dopad na prácu, ktorú ste pre žalovaného vykonávali?\nOdpoveď: Nie. Naopak, ešte nám pridali limit v hodnotení.\nNa otázky právneho zástupcu žalovaného žalobca odpovedal nasledovne:\n1/ Ako často ste chodili na centrálu v Senci?\nOdpoveď: Bol som tam za takmer dva roky pracovného pomeru do desať krát.\n2/ Bol tam čas na rozmyslenie, nechali vás samého pán P. a L.?\nOdpoveď: Áno, nachvíľu vyšli z miestnosti na 10 minút, celé to trvalo 15 - 20 minút.\n3/ Čo ste robili, keď vás nechali na 10 minút samého?\nOdpoveď: Zavolal som sestre, radil som sa s ňou, opýtal som sa jej na jej názor. Ona pracuje ako učiteľka\nv MŠ.\n4/ Aký názor Vám dala sestra?\nOdpoveď: Že nevie, že by mi mali dať čas na rozmyslenie.\n14. Ing. T. D., konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 28.09.2021 najmä vypovedal: som konateľom\n18 rokov, Jungheinrich je špičková nemecká nadnárodná firma, ktorá zamestnáva 120 ľudí. Za obdobie\nod jej pôsobenia sme boli viackrát nútení rozviazať pracovný pomer, ale toto je prvý krát, čo sme boli\nzažalovaní a ja osobne som aj prvý krát na súde. V období apríl máj 2020 sme boli z dôvodu korona krízy\na jej dôsledkov nútení redukovať počet zamestnancov, čo mi je osobne ľúto, že sa to dotklo aj žalobcu,\nale nebolo to nič osobné. Bola mu ponúknutá finančná náhrada, odstupné ako výnimočná prémia. Mal\nmožnosť dohodu nepodpísať a potom by sme s ním skončili pracovný pomer výpoveďou z organizačných\ndôvodov, čo by asi nebolo pre neho rovnako finančne výhodné. V danom čase, čo je zrejmé aj podľa\nstránky finstat klesli naše príjmy asi o 20 % boli sme zapojení do systému štátnej pomoci, kde sme\ndokazovali pokles obratu aj príjmov. Priamo so žalobcom som nebol v osobnom kontakte, stretli sme\nsa asi dvakrát, v čase podpisu dohody som nebol prítomný, bol som homeoffice, ale vylučujem, že by\nsa k nemu niekto zachoval neférovo, sme na trhu už zastabilizovaná spoločnosť a nemáme dôvod ani\nto nie je náš štýl niekoho podviesť alebo oklamať, naopak postup voči žalobcovi hodnotím ako férový a\nústretový. Nebol som prítomný pri podpise, ale dokumenty na č.l. 5, 66 a 67 som podpísal. Podpísal som\nvopred obe alternatívy aj dohodu o skončení pracovného pomeru aj výpoveď z organizačných dôvodov,\nje to bežná prax.\nNa otázky právneho zástupcu žalobcu odpovedal nasledovne:\n1/ K akému dátumu bolo zrušené pracovné miesto žalobcu a či k tomuto dátumu boli zrušené aj iné\npracovné miesta?\nOdpoveď: boli zrušené aj iné pracovné miesta, neviem presne či k dátumu 17.06. bolo to v období apríl\nmáj.\n2/ Aké nároky by mal žalobca, ak by mu bola daná výpoveď?\nOdpoveď: v súlade zo Zákonníkom práce, nie som právnik, neviem ich presne uviesť.\n3/ Podľa Vás bola forma skončenia pracovného pomeru dohodou pre žalobcu výpovednejšia?\nOdpoveď: podľa mňa áno.\n4/ V období február 2020 až august 2020 prijímala vaša spoločnosť nejakých nových zamestnancov?\nOdpoveď: neviem sa vyjadriť, nemám k tomu podklady.\n5/ Pôsobí vo vašej spoločnosti nejaká odborová organizácia?\nOdpoveď: máme zástupcu zamestnancov.\n6/ Akým spôsobom došlo k prerokovaniu výpovede žalobcu?\nOdpoveď: štandardným spôsobom bol prizvaný k rokovaniu, ide o zamestnanca Y. P.. Neviem,\nnepamätám si, kto presne si ním rokoval mali to špecialistka pre ľudské zdroje U. Y. a príslušný manažér\npán P..\nNa otázky žalobcu odpovedal nasledovne:\n1/ Považujete za slušný spôsob, keď si ma zavolali na výmenu služobného auta a už bola pripravená\nvýpoveď?\nOdpoveď: považujem to za manipulatívnu otázku. Neviem na to odpovedať, ide o rozhodnutie\npríslušného manažéra.\n15. Svedok Y. P. na pojednávaní dňa 28.09.2021 najmä vypovedal: pracoval som a stále pracujem\nako riaditeľ oddelenia servisu žalovaného, pracujem u žalovaného 18 a pol roka, stále na tejto pozícii.\nDňa 17.04.2020 sme sa stretli so žalobcom a pán L.om, ktorý bol jeho priamy nadriadený, za účelom\nskončenia pracovného pomeru. Bolo to v období, kedy korona kríza bola rozbehnutá, v danom regióne,\n\nkde pracoval žalobca už nebolo dosť práce, a preto bolo potrebné redukovať pracovné miesta. Výber\nľudí riešili priami nadriadení, čiže pán L., rozhodovalo sa s pánom konateľom v zmysle zákona o spôsobe\nukončenia pracovného pomeru a o redukcii miest. Následne sme sa stretli v kancelárii/zasadačke,\npredostreli sme žalobcovi, o čo tam ide predložili sme mu dohodu a výpoveď z organizačných dôvodov,\npredložili sme mu oba dokumenty naraz. Prebehla diskusia, čo je výhodnejšie, že pre zamestnanca, je\nvýhodnejšia dohoda, to bol náš názor, to sme aj prezentovali žalobcovi. Pokiaľ by sa mu to nepozdávalo\nmali sme pripravenú aj alternatívu výpoveď. Pri dohode bolo výhodou, že dostal tri mesačné platy a\nbola preplatená dovolenka. Robilo mu to aj lepší vymeriavací základ na podporu v nezamestnanosti.\nAk by nepodpísal dohodu a išiel by formou výpovede samozrejme by sme od neho nechceli aby chodil\ndo práce, ale počas výpovednej doby dva mesiace by nemal v mzde nárok na 30 % nenárokovateľnú\nzložku - prémie/pohyblivá zložka mzdy, a v dohode to mal zahrnuté. Týmto sme argumentovali, čo som aj\nvypovedal, že je dôvodom korona kríza. Pán L. chcel nejaký čas na rozmyslenie, chcel asi deň, my sme\nvšak mali pokyn a mali sme podpísané dokumenty na daný deň 17.04.2020, preto sme to potrebovali v\nten deň uzavrieť. Obaja sme s kolegom L.om vyšli z kancelárie, pretože si to chcel žalobca premyslieť a\nporadiť sa s právnikom, nechali sme mu priestor asi 20 minút, aby si mohol zatelefonovať. Celá situácia a\ndiskusia vrátane času pre žalobcu na rozmyslenie a telefonát trvala asi do hodiny. Kategoricky zamietam,\naby zo strany žalobcu padla požiadavka zahrnúť niečo do dohody ako dôvod skončenia. Po porade\ns jeho poradcom neviem s kým presne telefonoval, nás žiadal, aby sme mu namiesto 3 platov dali 4\nplaty, teda nás žiadal o jeden navyše, čo sme museli zamietnuť z dôvodu, že sme mali presné inštrukcie\na podpísané dokumenty. Dohodu podpísal, povyhrážal sa nám súdom a právnikom, potom odišiel zo\nzasadačky s tým, že má riešiť odovzdanie náhradných dielov, náradia a auta, čo už riešili kolegovia.\nBol som potom privolaný, lebo sa stal incident, že si zobral auto a odišiel. Chcel ho odviesť kolega L.,\nktorý išiel tým smerom. Bolo nám žalobcom zobraté auto, čo sme oznámili na polícii podali sme trestné\noznámenie. Mali sme aj problémy s odovzdaním notebooku a telefónu, čo sa riešilo súdnou cestou.\nNa otázky právneho zástupcu žalobcu svedok odpovedal nasledovne:\n1/ V prípade výpovede vznikli by žalobcovi aké nároky? Toto ste uviedli aj žalobcovi priamo v deň\nvýpovede?\nOdpoveď: je to dvojmesačná mzda + jednomesačné odstupné. Nespomínam si už presne, ale\npredpokladám že áno, pretože sme sa o finančných podmienkach s ním rozprávali. Mal možnosť si to\nskonzultovať, nijako sme mu nebránili alebo ho neobmedzovali.\n2/ Prečo vo výpovedi nie je zmienený nárok na odstupné?\nOdpoveď´: ten vyplýva priamo zo zákona. Bol o tom informovaný, keď sme porovnávali obe možnosti.\n3/ Prečo nebol dôvod dohody uvedený ako organizačná zmena?\nOdpoveď: jednak to žalobca od nás nepožadoval uviesť v dohode a vysvetlili sme mu to ústne.\n4/ Vysvetľovali ste žalobcovi prečo sa stal nadbytočným? Bol skončený pracovný pomer aj s inými\nzamestnancami v danom čase?\nOdpoveď: áno, z dôvodu korona krízy, z dôvodu, že nebol v danom čase v danom regióne dostatok\npráce. Áno bol skončený pracovný pomer s viacerými zamestnancami.\n5/ Na pozícii servisný technik pre Považskú Bystricu a Púchov ste mali zamestnaných viacerých\nservisných technikov? Boli prepustení aj iní servisní technici pre ten istý región?\nOdpoveď: v tom regióne bolo asi v tom čase 14 servisných technikov. Pokiaľ si spomínam nie.\n6/ Ponúkli ste aj iné pracovné miesto žalobcovi?\nOdpoveď: z dôvodu, že sa rozhodol podpísať dohodu nie.\n7/ Pôsobia u žalovaného odborová organizácia? Viete sa vyjadriť k prerokovaniu výpovede?\nOdpoveď: neviem odpovedať. Nebol som prizvaný k prerokovaniu výpovede.\n8/ Oboznamovali ste žalobcu s výškou priemerného zárobku?\nOdpoveď: áno, išlo o sumu 4.660 eur, ktoré sme ponúkli ako jednorazovú odmenu za tri mesiace, to\nznamená táto suma delene tri.\n9/ Sú v areáli kamery? Je možné verifikovať dĺžku stretnutia?\nOdpoveď: kamerami nie, ale označil som svedka pána L., ktorého sme stretli na chodbe a ani sám\nžalobca nemôže poprieť, že sme mu nedali čas na súkromný telefonát.\n10/ V období február 2020 až august 2020 prijímala vaša spoločnosť nejakých nových zamestnancov?\nOdpoveď: pokiaľ si pamätám, bol zákaz prijímania zamestnancov, ale presne uviesť neviem.\nNa otázky žalobcu svedok odpovedal nasledovne:\n1/ Žiadal som vás povedať dôvod, pamätáte si čo ste mi povedali?\nOdpoveď: už som to uvádzal, dôvod bola korona kríza a nadbytočnosť. Konali sme profesionálne, nikto\nnezvyšoval hlas, až po podpise dohody, žalobca kričal. Bolo to veľmi nepríjemné. Vylučujem akýkoľvek\nnátlak a manipuláciu.\n\nVyjadrenie žalobcu: toto nie je pravda, povedali mi, že ja som nespokojný, a to je dôvod výpovede. Podľa\nmňa klame.\n16. Svedok H. L. na pojednávaní dňa 28.09.2021 najmä vypovedal: V rozhodnom období som zastával\nako regionálny servisný manažér, túto pozíciu zastávam doteraz a bol som dňa 17.04.2020 priamym\nnadriadeným žalobcu. Ja som nastúpil do práce dňa 02.01.2020, či 4 mesiace som bol zamestnancom\nJungheinrichu. Ja som na základe svojich analýz vyhodnocoval svoj región a po tejto analýze som zistil,\nže je tu priestor, aby sme znížili počet technikov, vyšla mi Považská Bystrica a rozhodol som sa na\nzáklade týchto kritérií vyťaženosť technikov v danom regióne, aktuálna aj predikovaná do budúcna aký\ntam bol predpoklad vyťaženosti a z týchto analýz mi vyšiel záver, že Považská Bystrica by prichádzala\ndo úvahy ako mikroregión, kde by bolo možné zoptimalizovať pracovné miesto servisného technika,\nbolo to čisté racionálne rozhodnutie. Analýzy som si vyhotovil sám. Stav, ktorý som nastavil v tom\nčase, pretrváva doteraz. Neprijali sme do daného regiónu doteraz iného pracovníka. Poradil som sa o\ntom s pánom P.om, ten mi moje rozhodnutie ako priameho nadriadeného žalobcu odobril. Konali sme\nracionálne za účelom optimalizácie pracovných miest, samozrejme, že sme najprv zvážili všetky iné\nmožnosti, pretože prepustenie zamestnanca je poslednou možnosťou. Konkrétny deň sme zavolali pána\nL.a k servisu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené, zavolali sme si ho zasadacej miestnosti, boli\nsme tam prítomní spolu s pánom P.om, povedali sme mu návrh a dôvod, na ktorý sa pýtal sme uviedli\nnadbytočnosť a optimalizáciu pracovných miest. On však tento dôvod neakceptoval a stále videl za tým\nniečo iné. Debata viedla k tomu, že to celé nechápe, ale naším úmyslom bolo v daný deň sa dohodnúť\nalebo inak ukončiť situáciu, ktorá nebola príjemná na oboch stranách. Pýtal sa nás či to nie je možné\nzobrať späť, na čo mu pán P. povedal, že je to definitívne rozhodnutie spoločnosti a nie je možné ho\nmeniť, predostreli sme mu návrh dohody, vysvetlili sme mu čo to obnáša, povedal nám, že on to nechce\nteraz podpísať, chce sa poradiť, nechali sme mu priestor a chcel si zavolať právnikovi. Ten rozhovor\nbol pomerne dlhý, my sme opustili zasadačku, debatili sme a zdalo sa mi to dosť dlho, čo bol sám v\ntej zasadačke. Predložili sme mu dohodu, vysvetlili sme mu, prečo je podľa nás výhodnejšie pre neho\nju podpísať a povedali sme mu aj B, že ak ju nepodpíše, máme pripravenú výpoveď z organizačných\ndôvodov. Trvalo to celé maximálne 40 minút, možno aj menej. Pýtal sa nás po telefonáte, či by sa nedalo\nnie tri ale štyri platy, čo v rámci vyjednávania pán P. odmietol, na čo pán L. po podpise povedal, že sa\nbude súdiť, cítil sa ukrivdený, čo bolo zrejmé z celého procesu. Počas pohovoru sme žalobcovi neponúkli\nmožnosť iného pracovného miesta, pretože takáto neexistovala.\nNa otázky právneho zástupcu žalobcu svedok odpovedal nasledovne:\n1/ Ako ste prezentovali výhodnosť dohody žalobcovi?\nOdpoveď: prezentoval som to zo subjektívneho hľadiska, že tento spôsob skončenia pracovného\npomeru vzhľadom na celú situáciu by som ja v rovnakej situácii považoval za lepšiu voľbu.\n2/ Čo bolo finančne výhodnejšie dohoda alebo výpoveď a ako ste to prezentovali žalobcovi?\nOdpoveď: znovu opakujem, pre mňa sa výhodnejšia javila dohoda, už len preto, že som mohol mať\npeniaze hneď a nemusel by som chodiť ďalšie dva mesiace do práce.\n3/ Bolo zrušené pracovné miesto pre región Považská Bystrica?\nOdpoveď: v našej organizačnej štruktúre neexistuje takéto miesto, preto ani nemohlo byť zrušené,\ndoteraz ako som už uviedol nebolo a nie je obsadené.\n4/ Máte vedomosť, že pôsobia u žalovaného zamestnanecké odbory, dôverník?\nOdpoveď´: tieto záležitosti ja neriešim.\n17. Súd zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci.\n18. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ dňa 01.06.2018 uzatvorili písomnú\npracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu servisný technik s nástupom do práce dňa 01.06.2018 s miestom\nvýkonu práce - pridelený región, pričom pravidelným pracoviskom je trvalé bydlisko žalobcu. Trvalé\nbydlisko žalobcu v pracovnej zmluve je J. XXXX/XXX, L. X.. V znení dodatku zo dňa 31.05.2019 sa\nstrany dohodli na uzatvorení pracovného pomeru na dobu neurčitú.\n19. Dňa 17.04.2020 strany uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru, v obsahu ktorej sa\nnajmä vzájomne dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou dňom 17.04.2020 bez uvedenia\ndôvodu s tým, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi jednorazovú odmenu vo výške 4.660 eur\nbrutto v najbližšom výplatnom termíne po skočení pracovného pomeru, čím sú všetky finančné nároky\nvyplývajúce z tohto pracovného pomeru vysporiadané. Účastníci vyhlásili, že túto dohodu uzavreli\nslobodne, vážne, bez nátlaku, bez tiesne a na znak toho ju podpísali.\n\n20. Dňa 15.04.2020 prijala spoločnosť žalovaného rozhodnutie, ktoré podpísal konateľ žalovaného\nIng. T. D., a to rozhodnutie o organizačných zmenách tak, že dňom 15.04.2020 vzhľadom na potrebu\nzefektívnenia činnosti spoločnosti a racionalizáciu práce o zrušení s účinnosťou od 01.05.2020 pozície\nservisného technika pre Považskú Bystricu, Žilinu a Púchov. Vzhľadom na túto zmenu rozhodol, že\nbude ukončený pracovný pomer so žalobcom, pracujúcim na pozícii servisný technik, ktorý sa stal pre\nspoločnosť v dôsledku tohto rozhodnutia nadbytočným, a to v zmysle jeho pracovnej zmluvy a Zákonníka\npráce a vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na\nkratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, bude rozviazaný pracovný\npomer s týmto zamestnancom výpoveďou z dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) ZP.\n21. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2011 zo dňa 30.01.2013 súd zistil, že dovolateľ\nnamietal, že odvolací súd vec nesprávne posúdil, keď považoval dohodu o skončení pracovného\npomeru za platnú, napriek tomu, že odporca pred skončením jeho pracovného pomeru vytvoril nové\npracovné miesto, na ktoré prijal novú zamestnankyňu, o ktorej skutočnosti ho však pri uzatváraní dohody\nneinformoval.\n22. Podľa inzercie (č.l. 119 - 124 v súdnom spise) súd zistil, že v období 18.09.2020 žalovaný ponúkal\npracovné miesta na pozícii: servisný technik v dielni v Nitre, v Devínskej Novej Vsi, v 18.01.2021 na\npozícii: mobilný servisný technik ZA/PB/BY, servisný technik na dielni v Nitre, 24.06.2021 na pozícii\nmobilný servisný technik pre Trenčín a okolia, špecialista pre náhradné diely, servisný elektrotechnik\nZáhorie (Lozorno/Stupava).\n23. Podľa odpovede od spoločnosti Profesia, spol. s r.o. zo dňa 13.10.2021 zo zoznamu pracovných\nponúk zverejnených žalovaným na internetovej stránke www.profesia.sk súd zistil, že v období od\n01.06.2019 do 31.08.2020 zverejnil nasledovné ponuky: recepčná od 03.08.2020 do 03.09.2020, senior\núčtovník od 06.07.2020 do 06.08.2020, brigádnik servisný technik Nitra a okolie od 24.01.2020 do\n24.02.2020, finančný analytik / controller od 02.12.2019 do 02.01.2020, účtovníčka od 05.11.2019\ndo 05.12.2019, recepčná od 16.10.2019 do 16.11.2019, mobilný servisný technik Bratislava a okolie\nod 03.10.2019 do 03.11.2019, servisný technik - Devínska Nová Ves od 20.09.2019 do 20.10.2019,\nmobilný servisný technik Bratislava a okolie od 05.08.2019 do 05.09.2019, fleet špecialista / špecialista\npodpory predaja od 01.08.2019 do 01.09.2019, mobilný servis technik Senec a okolie od 31.07.2019\ndo 31.08.2019, servisný technik - Devínska Nová Ves od 21.06.2019 do 21.07.2019, marketingový\nkoordinátor od 10.06.2019 do 10.07.2019, recepčná od 04.06.2019 do 04.07.2019.\n24. Listom datovaným dňa 09.06.2020 označeným ako „oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní“\nžalobca oznámil písomne doporučenou zásielkou žalovanému, že dohodu o skončení pracovného\npomeru považuje za neplatnú, nakoľko bola podpísaná pod tlakom, v časovej tiesni. Zároveň dal na\nvedomie, že podal žalobu na súd o vyslovenie neplatnosti zrušenia pracovného pomeru. Trval na ďalšom\nzamestnávaní. Podací lístok je zo dňa 08.06.2020.\n25. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 07.10.2021 súd oboznámil zoznam\nzamestnancov žalovaného od 01.06.2019 do 31.08.2021 (č.l. 139 v súdnom spise).\n26. Súd na základe zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne.\n27. Podľa § 316 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) individuálny\npracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom\nvyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.\n28. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n29. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“) ak tento zákon v prvej časti\nneustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka.\n\n30. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) právny úkon je prejav\nvôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy\ns takýmto prejavom spájajú.\n31. Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne\nalebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.\n32. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak\nje neplatný.\n33. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo\nho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n34. Podľa § 13 ods. 3 ZP výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v\nsúlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka\npracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s\nvýkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného\nzamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné\noznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.\n35. Podľa § 15 ZP prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,\nzodpovedá dobrým mravom.\n36. Podľa § 17 ods. 2 ZP právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný\nzástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý\nnebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou\npredpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný\npredpis.\n37. Podľa § 19 ods. 1 ZP účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy,\nmá právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.\n38. Podľa § 36 ZP k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch\nuvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2\na § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj\nkeď to účastník konania nenamietne.\n39. Podľa § 38 ods. 1 ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného\npomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia\nbyť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,\nzmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.\nPísomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude\nzastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.\n40. Podľa § 60 ods. 1 až 3 ZP (1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného\npomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. (2) Dohodu o skončení pracovného pomeru\nzamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia\npracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z\ndôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f). (3) Jedno vyhotovenie dohody o skončení\npracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.\n41. Podľa § 61 ods. 1 a 2 ZP (1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj\nzamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať\nzamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo\nvýpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď\nneplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.\n\n42. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné\nrozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo\no znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných\nzmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane\nnadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú\nbol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.\n43. Podľa § 63 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z\ndôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred\nuplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé\nplnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý\nmožno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f), iba vtedy, ak a)\nzamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste,\nktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho\nvhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce\nalebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.\n44. Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa\nje zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo\nokamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať\nvýpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti\nzamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa\ndoručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,\nže k prerokovaniu došlo.\n45. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,\nskončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde\nnajneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.\n46. Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne\nskončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,\nže trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak\nsúd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej\nzamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí\nzamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na\nďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd\nrozhodne o skončení pracovného pomeru.\n47. Podľa § 80 ZP pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní\nnároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi\nzamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.\n48. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd posúdil žalobu žalobcu v\ncelom rozsahu ako nedôvodnú. Súd v prvom rade poukazuje na to, že žaloba bola podaná v zákonom\nustanovenej prekluzívnej hmotnoprávnej dvojmesačnej lehote, v rámci ktorej je možné uplatniť na súde\nneplatnosť skončenia pracovného pomeru, a teda najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa\nmal pracovný pomer skončiť (§ 36 v spojení s § 77 ZP). Keďže v tomto prípade sa mal pracovný pomer\nskončiť dohodou dňom 17.04.2020 súd konštatuje, že žaloba bola na súde podaná včas, keďže bola\ndňa 12.06.2020 podaná na tunajšom súde.\n49. Sporným v konaní bola v zásade dôvodnosť celej podanej žaloby vzhľadom na to, že žalobca sa\ndomáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a nároku na náhradu mzdy.\n50. Nesporným bolo, že medzi stranami bol pracovnou zmluvou zo dňa 01.06.2018 založeným pracovný\npomer s nástupom do práce dňa 01.06.2018, v znení neskoršieho dodatku zo dňa 31.05.2019 na\ndobu neurčitú s miestom výkonu práce špecifikovaným ako pridelený región s tým, že pravidelným\npracoviskom je trvalé bydlisko žalobcu. Z vykonaného dokazovania (aj z dotknutej pracovnej zmluvy)\nvyplynulo, že žalobca má od roku 2012 evidovaný trvalý pobyt v okrese Považská Bystrica a v tomto\n\núzemí aj vykonával svoju prácu podľa pracovnej zmluvy ako servisný technik pre Považskú Bystricu,\nŽilinu a Púchov.\n51. Súd mal za preukázané tiež tú skutočnosť, že dňa 15.04.2020 žalovaný ako zamestnávateľ prijal\npísomné rozhodnutie o organizačných zmenách, podpísané konateľom spoločnosti Ing. T.om D.om, z\nobsahu ktorého vyplýva, že rozhodol tak, že vzhľadom na potrebu zefektívnenia činnosti spoločnosti\na racionalizáciu práce, zrušuje sa s účinnosťou od 01.05.2020 pozícia servisný technik pre Považskú\nBystricu, Žilinu a Púchov a vzhľadom na túto zmenu, bude ukončený pracovný pomer so žalobcom\npracujúcim na pozícii servisný technik, ktorý sa stal pre spoločnosť v dôsledku tohto rozhodnutia\nnadbytočným, a to v zmysle jeho pracovnej zmluvy a Zákonníka práce. Ďalej uviedol, že zamestnávateľ\nnemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo\ndohodnuté ako miesto výkonu práce a bude s ním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou z dôvodu\npodľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.\n52. V tejto súvislosti súd najmä poukazuje na to, že „ustálená súdna prax nielen v pracovnoprávnych\nsporoch ... rešpektuje autonómiu zamestnávateľa v rozhodovaní o organizačných zmenách ako aj\npri výbere zamestnanca, s ktorým mieni skončiť pracovný pomer, resp. skončiť štátnozamestnanecký\npomer vtedy, ak sa jeho funkcia (druh práce) stane nadbytočná. Rozhodnutie o organizačnej zmene\nani jej účelnosť súd nepreskúmava (skončenie štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutím o\norganizačnej zmene, Rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 46/2009 zo dňa 25.11.2009).“\n53. Súd mal za preukázané, že dohoda strán o skončení pracovného pomeru spĺňala podstatné\nnáležitosti, bola písomná a riadne doručená (§ 60, § 38 ZP). Žalobca síce namietal, že dohoda\nneobsahuje dôvod, pre ktorý mal pracovný pomer skončiť, avšak absencia tohto dôvodu nespôsobuje\nneplatnosť takej dohody, ktorá v zmysle Zákonníka práce mohla byť dokonca aj ústna (§ 60, § 17\nods. 2 ZP). Zákonník práce nesankcionuje neplatnosťou ani nedodržanie písomnej formy dohody ani\nneuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru.\n54. Súd ďalej v súvislosti s námietkou žalobcu, že mu nebola ponúknutá iná vhodná práca, poukazuje na\nto, že predmetom tohto sporu nebolo skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti\nzamestnanca, ale vzájomnou dohodou. V súvislosti s ponukovou povinnosťou žalovaného poukazuje\nna to, že „čo sa týka ponukovej povinnosti, uvedený záver potvrdzuje aj súdna prax - NS SR\n(3Cdo/361/2007): \"Podľa ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že\nzamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca\nďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné\nmiesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve,\nprípadne jeho kvalifikácii. Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak\nponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 ZP pre platnosť výpovede. Táto\npodmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať\npreto, že takúto prácu pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa\nodpadá.“ (komentár WK ASPI k § 63 ZP, bod 102.).\n55. Čo sa však týka pracovných ponúk zverejnených žalovaným na portáli profesia.sk, na ktoré žalobca\npoukázal, napriek tomu, že v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou nebol žalovaný povinný\nponúknuť žalobcovi iné vhodné miesto, súd poukazuje na to, že samotný žalobca vo svojom vyjadrení\nzo dňa 01.03.2022 síce poukázal na viaceré pracovné pozície, ktoré mal žalovaný inzerovať, avšak\nvšetky boli zverejnené v inom časovom období než v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného\npomeru dňa 17.04.2020. Nemožno predsa argumentovať inzerciou pracovnej ponuky (dokonca na\npozíciu ako napríklad účtovník či recepčná) v období roku 2019 alebo v období niekoľko mesiacov po\nskončení pracovného pomeru. Napokon súd poukazuje na to, že v prípade nadbytočnosti zamestnanca\nzamestnávateľ mu môže dať výpoveď iba vtedy, ak nemá možnosť ho ďalej zamestnávať, a to ani na\nkratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a zamestnanec nie je\nochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo\ndohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.\nMusí ísť teda o situáciu týkajúcu sa výpovede a nie dohody. Ponuka inej vhodnej práce je jednou z\nhmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede ale nie dohody.\n\n56. Pokiaľ žalobca tiež namietal, že nedošlo k prerokovaniu otázky skončenia pracovného pomeru, súd\naj v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetom tohto sporu nebola neplatnosť skončenia pracovného\npomeru výpoveďou ale dohodou, kedy ingerencia zástupcov zamestnancov nie je dôvodná. Pokiaľ by\nv rovnaký deň 17.04.2020 žalovaný pristúpil k doručeniu výpovede z dôvodu organizačnej zmeny a\nnedošlo by k prerokovaniu tejto výpovede, situácia by bola iná, keďže Zákonník práce v takom prípade\nsankcionuje výpoveď neplatnosťou (§ 17 ods. 2 ZP v spojení s § 74 ZP).\n57. Súd ďalej vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom poukazuje na to, že dohoda o skončení\npracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom. K uzatvoreniu dohody je potrebný zhodný prejav\nvôle strán. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a vo forme, ktorú\nvyžaduje zákon, inak by bol neplatný. Súd mal v danom prípade za to, že predmetná dohoda strán bola\nuzatvorená platne. Čo sa však týka námietok žalobcu o „nátlaku“, pod ktorým mal podpísať predmetnú\ndohodu, súd poukazuje najmä na to, že „Platnosť takejto dohody je, okrem iného, podmienená tým,\nže netrpí vadami vôle (je urobená slobodne a vážne). Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ak\núčastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (prípadne tretej osoby), ak o\ntom druhý účastník vedel a aj to využil. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením. O bezprávnu\nvyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je\npreto donútením podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo\nmá právo urobiť. Podmienkou však je, že takáto oprávnená hrozba sa týka vynucovaného správania\n(napr. veriteľ hrozí dlžníkovi, ktorý ani po rozsudku nesplnil svoju povinnosť, že podá proti nemu návrh\nna exekúciu). Ak aj niekto hrozí druhému pri urobení právneho úkonu tým, čo je oprávnený urobiť,\nmôže ísť o bezprávnu vyhrážku za predpokladu, že ju použil k tomu, aby na druhom účastníkovi\nvynútil nejaké konanie, ktoré s tým, čím sa hrozí nijako nesúvisí a ktoré takouto hrozbou nie je\nmožné vynucovať...“ „...Zamestnanec môže síce subjektívne pociťovať sled týchto krokov ako určitý\nnátlak a môže to u neho vyvolávať stres..., bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci\nstav, ktorý by vylučoval slobodu vôle dotknutého zamestnanca. O bezprávnu vyhrážku sa nejedná\nani vtedy, ak zamestnávateľ pred uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru (pred podaním\nžiadosti o uzatvorenie takejto dohody), upozorní zamestnanca, že inak mu bude daná výpoveď,\nktorej písomné znenie má už pripravené...“ „...Ide o právny úkon, ktorý zamestnávateľ je v zmysle\nzákona nepochybne oprávnený urobiť a teda „hrozí“ niečím, čo má právo vykonať...“ „...nie je možné\nusudzovať, že by v danom prípade žalobkyňa konala k svojmu neprospechu, ak sa rozhodla predísť\njednostrannému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou a zvolila si možnosť skončiť pracovný pomer\ndohodou...“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/306/2009). Vychádzajúc z\nuvedeného mal súd za to, že ani v tomto prípade, keď žalovaný oznámil žalobcovi, aké sú možnosti na\nvýber - podpis dohody o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď, a teda to, že žalobca mal na výber\nmedzi uvedenými možnosťami, nemožno považovať za nátlak vo vzťahu k jednej z týchto možností,\nktorú si žalobca napokon aj zvolil. Súd dospel k záveru, že konanie žalovaného nevykazovalo znaky\nbezprávnej vyhrážky. Naopak, samotný žalobca už v podanej žalobe uviedol, že si vybral možnosť,\nktorá sa mu zdala finančne výhodnejšia. Nemôže byť preto dôvodom neplatnosti dohody o skončení\npracovného pomeru tá skutočnosť, že si to následne žalobca rozmyslel. Ako vyplynulo z vykonaného\ndokazovania, pri stretnutí dňa 17.04.2020, na ktorom bola podpísaná dohoda o skončení pracovného\npomeru, žalobca požiadal o to, aby mu bolo uvedené umožnené konzultovať s právnikom, pričom\ntáto možnosť mu aj poskytnutá bola a mohol si zavolať osamote komu chcel a podpis predmetnej\ndohody alebo postup odkonzultovať s inou osobou. Uvedenú možnosť potvrdili nielen svedkovia v\nrámci výpovede ale dokonca aj samotný žalobca v rámci jeho výsluchu túto možnosť potvrdil a nič\nmu nebránilo predmetnú dohodu nepodpísať a z miesta stretnutia odísť. Napriek tomu, že ani túto\nmožnosť (konzultáciu s právnikom) zamestnávateľ nie je povinný zamestnancovi poskytnúť, keďže ako\nuž bolo uvedené, dohoda je dvojstranný právny úkon, a teda prezentuje vôľu v nej označených strán,\nnie akejkoľvek tretej osoby.\n58. Súd tiež dodáva, že pokiaľ žalobca naznačil, že mal byť pri uzatvorení dohody o skončení pracovného\npomeru uvedený do omylu v súvislosti s organizačnou zmenou a možnou výpoveďou, súd poukazuje\nna to, že v žalobe žiaden omyl neuvádzal. Pokiaľ mal byť žalobca o organizačnej zmene informovaný\npri podpise dohody, nie je zrejmé, z akého dôvodu túto skutočnosť nespomenul už v podanej žalobe.\nSituáciu týkajúcu sa uzatvorenia predmetnej dohody v dôsledku omylu pritom upravuje § 19 ods. 1 ZP,\npodľa ktorého účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo\nod zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo. Ak by teda\nišlo o omyl vyvolaný žalovaným, žalobca mal možnosť od dohody v zmysle uvedeného ustanovenia\n\nodstúpiť. Pokiaľ by sa žalobca o organizačnej zmene dozvedel až v priebehu súdneho konania, tak ako\nto sám vo svojom vyjadrení uviedol, potom argumentáciu o vyvolanom omyle už pri podpise dohody\no skončení pracovného pomeru vo vzťahu k organizačnej zmene nie je možné vyhodnotiť inak ako\núčelovú, prezentovanú až v rámci prebiehajúceho súdneho konania. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ\nžalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2011 zo dňa 30.01.2012,\nv danom prípade išlo o situáciu, kedy zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom\ndohodou v súvislosti s rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene, avšak v danom prípade\nsúd konštatoval, že nebolo preukázané, že by došlo k zrušeniu pracovného miesta, keď zamestnávateľ\nkontinuálne ešte v čase trvania pracovného pomeru zamestnanca vytvoril nové miesto, na ktoré prijal\nnového zamestnanca. V tomto spore však uvedené preukázané nebolo.\n59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne posúdenie veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku I. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.\n60. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania\n(§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná\nstrane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech,\nsúd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti\ntohto rozsudku a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nV prípade, ak by v spore žalobca nebol úspešný žiadal aplikovať ustanovenie § 257 CSP z dôvodu, že\npočnúc mesiacom august 2021 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Súd však zistil, že žalobca bol\nnásledne po označenom období aj zamestnaný a aj v súčasnosti je Sociálnou poisťovňou evidovaný\nako zamestnanec. Preto aplikácia ustanovenia § 257 CSP nie je dôvodná, keďže nepriznanie náhrady\ntrov konania je výnimočným inštitútom a iba v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V\ndanom prípade tieto v čase vyhlásenia rozsudku vzhľadom na uvedené neexistujú.\n61. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto\nrozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods.\n1 CSP/.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto\nho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania /§ 364 CSP/.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\n\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1\nCSP/.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.\nOdvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1\nCSP/.\nOdvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa\ndodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie\nodvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.\nOdvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania\nna trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.\nAk strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.\nOsoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,\na to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "baa557fd-d12a-415f-a469-9620f45a2374:e6d9a180-11d3-445e-b4a5-0d5cf8d36ac2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1215215179.2", "spisova_znacka": "1Cob/187/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/187/2018 z 4. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-03-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1215215179.2"}, {"guid": "b4f80d90-c445-4fe0-8885-f7077cb6333c:5c763707-3f04-4afe-a1f5-cf21bdbdda4c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117208707.1", "spisova_znacka": "7Co/54/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/54/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117208707.1"}, {"guid": "f5bc1f68-ffe9-4768-b179-52d8004c464d:1068a134-5120-4ace-b4b1-ef040886ff4e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3813213156.1", "spisova_znacka": "19CoPr/7/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoPr/7/2016 z 29. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3813213156.1"}, {"guid": "32b6d5d1-6f47-48ce-96ee-af79c652b270:d190dd75-e853-43b1-bb85-0485d3c42fec", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1108236078.1", "spisova_znacka": "5Co/437/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/437/2011 z 20. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-01-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1108236078.1"}, {"guid": "f38fd81d-a4e2-4fcc-a3bc-521c0334134c:42831f34-9ca3-47b3-8af1-eec0ce7d2ca8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4111212002.2", "spisova_znacka": "25Co/276/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/276/2011 z 27. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4111212002.2"}, {"guid": "41bc6d34-26b4-4bdb-a77e-c5c30605a0e8:1f691b8d-d4f8-4eb5-98a2-5454fd9c6326", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cpr/18/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Cpr/18/2016 z 16. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2017-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/41bc6d34-26b4-4bdb-a77e-c5c30605a0e8:1f691b8d-d4f8-4eb5-98a2-5454fd9c6326"}], "citovane_v": []}