Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 40C/31/2023 z 28. 5. 2024
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 28. mája 2024, sp. zn. 40C/31/2023, ECLI:SK:MSBA4:2024:1423201255.8
Mestský súd Bratislava IV | 40C/31/2023 | ECLI:SK:MSBA4:2024:1423201255.8 | 2024-05-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z., § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., § 26 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z., OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ccd494f-8911-4a9f-983c-a942ec937c6e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1423201255.8

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
40C/31/2023
1423201255
28. 05. 2024
JUDr. Michal Kubiš
ECLI:SK:MSBA4:2024:1423201255.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
16C/26/2023

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo
Bratislava IV, so sídlom Polianky 9, 844 37 Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpený Mgr. Matejom Vidom,
advokátom so sídlom Púpavová 89, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 1.109,53 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
16C/26/2023
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.109,53 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.109,53 eura od 20.04.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
-716C/26/2023
1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.109,53 eura spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.109,53 eura od 20.04.2023 do zaplatenia z titulu náhrady
škody. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalovaný na základe Plnej moci zo dňa 27.05.2020 zastupoval
žalobcu v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod. sp. zn. 40C/26/2020 medzi
žalobcom a žalovanou D. E., nar. XX.XX.XXXX o vypratanie družstevného bytu. Poukázal na to, že
v uvedenej veci súd nariadil pojednávanie na termín 03.06.2021, avšak nakoľko sa žalovaný ako
právny zástupca žalobcu na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, súd na pojednávaní rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.s.p. tak, že žalobu zamietol a zároveň žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ďalej uviedol, že podaním žalovaného doručeným
súdu dňa 24.05.2021 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 02.08.2021 žalovaný navrhol, aby súd
vyššie uvedený rozsudok pre zmeškanie zrušil, avšak Okresný súd Bratislava IV ním uvedené dôvody
nevyhodnotil ako dôvody na zrušenie rozsudku zo dňa 03.06.2021 a návrh žalovaného zamietol. Uviedol

tiež, že uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07.04.2022 bola žalobcovi uložená povinnosť
zaplatiť žalovanej v spore 40C/26/2020 - D. E. náhradu trov konania vo výške 1010,03 eura k rukám
jej právneho zástupcu: Lániková Group, s.r.o., Grösslingova 8, 811 09 Bratislava, pričom uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2022 a vykonateľnosť dňa 24.05.2022. Uviedol že si povinnosť
uloženú predmetným uznesením splnil dňa 18.10.2022 a zaplatil trovy konania na účet právneho
zástupcu Gabriely Nagyovej. Mal za to, že vyššie uvedeným konaním resp. nekonaním žalovaného mu
vznikla škoda v celkovej výške 1.010,03 eura ako trov konania právneho zástupcu Gabriely Nagyovej
ako aj 99,50 eura ako zaplatenia súdneho poplatku v predmetnej veci, na vrátenie ktorého stratil nárok
vzhľadom k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalobcu zo dňa 03.06.2021. Poukázal na to, že listom zo
dňa 11.04.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo výške 1.109,53 eura, a to v lehote
5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, avšak žalovaný v stanovisku zo dňa 17.04.2023 odmietol uhradiť
čiastku 1.109,53 eura. Mal za to, že žalovaný ako právny zástupca žalobcu a ako advokát zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil svojím konaním, resp. nekonaním v súlade s ustanovením § 26 zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov a je povinný nahradiť žalobcovi ním spôsobenú
škodu v celkovej výške 1.109,53 eura titulom náhrady škody.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zopakoval dôvody, ktoré uviedol aj v návrhu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu č.k. 40C/26/2020-139 zo dňa 03.06.2021 a ďalej poukázal
na to, že SBD nepodalo proti uzneseniu zo 7.4. odvolanie (čo do dôvodu ani výšky) v čase po jeho
skončení poskytovania mu právnych služieb dňom 31.03.2022. Mal za to, že vec žaloby o vypratanie
bytu bola rozhodnutá rozsudkom pre zmeškanie (žalobcu) v rozpore s duchom zákona (CSP) a účelom
ním sledovaným pre rozhodovanie rozsudkom pre zmeškanie vo všeobecnosti, žalobca nespôsoboval
prieťahy v konaní ale naopak, písomne urgoval nečinný Okresný súd Bratislava IV o pokiaľ možno
čím skoršie meritórne rozhodnutie vo veci, a to aj bez účasti SBD na pojednávaní. Namietal, že súd v
spomínanom konaní o vypratanie bytu nekonal so zvolenou zástupkyňou žalovanej Gabriely Nagyovej
advokátkou JUDr. Zdenkou Lánikovou. ale s LG sro prostredníctvom jej konateľky, čo sú statusovo
podľa ZA neidentické osoby. Ďalej poukázal na § 18 ods. 1, § 26 ods. 1, 4 ZA, pričom mal za to, že
SBD ako klientovi škodu nespôsobil. Poukázal na to, že prípadnej možnosti aplikovať riadny opravný
prostriedok proti rozsudku (odvolanie) nemohol, bol legálne viazaný kogentnou dikciou § 18 ods. 1 ZA
imperatívne mu ukladajúcou zákonnú povinnosť riadiť sa v prípade rozsudku a možného odvolania
proti nemu SBD ako žalobcom pokynmi klienta, k čomu došlo na základe výslovne mu daného pokynu
klientom. Uviedol, že u SBD bol zaužívaný spôsob odovzdávania písomností doručovaných mu jeho
prostredníctvom od súdu (súdnych exekútorov) tak, že tieto boli zásadne ním osobne odovzdané
na podateľni SBD, prvopis odovzdaných písomností a rozhodnutí súdu (vrátane rozhodnutí súdnych
exekútorov) boli reprograficky rozmnožované podľa pokynov a potrieb SBD a spravidla na titulnej
strane ním odovzdaných písomností (rozhodnutí) boli priebežne zakladané do jednotlivých spisov
individuálnych súdnych (exekučných) konaní s odtlačkom razítka SBD spolu s dátumom odovzdania
(prevzatia) týchto písomností bol vyznačený deň ich doručenia SBD. Ďalej uviedol, že spravidla následne
potom bolo rozhodnuté SBD ako klientom o ďalšom aktuálnom procesnom či inom postupe, ktorý mu bol
formou verbálneho pokynu (usmernenia) daný v tej-ktorej individuálnej právnej veci. Uviedol, že žiadne
písomné pokyny mu SBD ako klient nedával. Poukázal na to, že po doručení rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 03.06.2021 sp. zn. 40C/26/2020-139 (ďalej len .,rozsudok“) ho dňa 24.06.2021
dal k dispozícii SBD ako žalobcovi štandardným, zaužívaným spôsobom cez podateľňu, pričom napriek
jeho písomne prezentovaným výhradám a námietkam v súdnom konaní o vypratanie bytu (40C/26/2020)
nepodal odvolanie proti rozsudku, nakoľko v kancelárii podpredsedu SBD mu bol za stranu klienta
(SBD ako žalobcu) podpredsedom SBD osobne daný pokyn neodvolať sa proti rozsudku, čo bolo
podpredsedom SBD odôvodnené tým. že po právoplatnosti rozsudku bude SBD podaný nový žalobný
návrh bez toho, aby sa čakalo na výsledok odvolacieho konania, ktoré by nasledovalo po aplikácii
odvolania proti rozsudku ako riadneho opravného prostriedku. Malo tak dôjsť k rýchlejšiemu vyprataniu
družstevného bytu užívaného bez právneho titulu žalovanou D. E. a bezodkladne aj k prípadnej možnosti
predaja tohto bytu a nadobudnutiu peňažných prostriedkov na základe kúpnej zmluvy. Uviedol, že pokyn
klienta v zmysle už spomínaného § 18 ZA (analogicky ako aj v predchádzajúcich, iných prípadoch)
bez ďalšieho rešpektoval ako imperatív, pre neho záväzný legálny pokyn daný mu osobne verbálne
podpredsedom klienta. Mal za to, že podpredseda SBD konajúci za klienta v prípade rozsudku ako
osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním a dlhoročnými osobnými skúsenosťami si musel (mal)
byť vedomý toho, že po právoplatnosti rozsudku bude SBD ako neúspešný žalobca v predmetnom
súdnom konaní povinné uhradiť trovy konania strane žalovanej v zmysle princípu úspešnosti v konaní,
dominujúcom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Poukázal tiež na to, že výrokom

uznesenia zo 7.4. bolo SBD zaviazané zaplatiť náhradu trov konania 1.010,03 eura „k rukám právneho
zástupcu žalovanej : Lániková Group , s.r.o., Grosslingova 8, 811 09 Bratislava...“, pričom zvoleným
právnym zástupcom v predmetnom súdnom konaní bola podľa PM iná osoba - fyzická osoba advokátky
JUDr. Zdenky Lánikovej, nie právnická osoba - advokátska kancelária LG sro. Zopakoval, že absentuje
jeho zodpovednosť za škodu v zmysle platných všeobecne záväzných právnych predpisov.
3. Žalobca poukázal na to, že žalovaný opakuje svoje tvrdenia, ktoré uvádzal aj vo svojich podaniach
týkajúcich sa konania sp. zn.40C/26/2020 doručených súdu dňa 24.05.2021 a 02.08.2021 a ktoré
súd neakceptoval a nevyhodnotil ich ako dôvody na zrušenie rozsudku v hore uvedenej veci zo dňa
03.06.2021. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že mu bol podpredsedom predstavenstva žalobcu daný
pokyn, aby nepodal odvolanie proti rozsudku, tento žalobca poprel a považoval ho za účelovú obranu
žalovaného. Poukázal na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom v súvislosti s výkonom
advokácie je zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie), pričom úkon advokáta nemusí
byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, ak je len jednou z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom
následku, ktorý má byt' odškodnený, a to príčinou podstatnou. Uviedol, že neospravedlnenú a včasne
súdu neavizovanú neúčasť žalovaného ako advokáta na pojednávaní dňa 03.06.2021 vo veci sp. zn.
40C/26/2020, následkom ktorej bolo vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, považuje za podstatnú
skutočnosť v zmysle predchádzajúcej vety. Mal za to, že žalovaný ako advokát sporovej strany má a
musí ako profesionál poznať následky, ktoré môže súd v zmysle C.s.p. vyvodiť z takejto jeho neúčasti
na vytýčenom pojednávaní.
4. Žalovaný zotrval na tom, že zo strany žalobcu mu bol daný výslovný pokyn nepodať odvolanie ako
riadny opravný prostriedok vo veci pod sp. zn. 40C/26/2020 v kancelárii podpredsedu žalobcu. Uviedol,
že ak by mu žalobca dal pokyn podať odvolanie vo veci 40C/26/2020, bol by podľa § 18 ods. 1 zákona
viazaný týmto pokynom a splnil ho, podal odvolanie a z nesplnenia pokynu (príkazu) žalobcu ako klienta
by vyvodil náležité dôsledky - k čomu nedošlo až do skončenia jeho poskytovania právnych služieb
žalobcovi ako klientovi dňa 31.03.2022. Mal za to, že v rámci priebežného informovania sa žalobcu o
aktuálnom stave veci a „plnení“ jeho (neexistujúceho) pokynu by konštatoval, že k podaniu riadneho
opravného prostriedku z jeho strany nedošlo.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
5.1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 40C/26/2020-139 zo dňa 03.06.2021 v spore žalobcu
Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky 9, 844 37 Bratislava, IČO: 00 169 731,
zastúpeného JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom so sídlom Belinského 16, 851 01 Bratislava, IČO:
33 766 754, proti žalovanej D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. XX, XXX XX C., zastúpenej
Lanikova Group, s. r. o., so sídlom Grösslingova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 858 439, o vypratanie
družstevného bytu, súd žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Rozhodol tak rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), keď právny zástupca
žalobcu sa na pojednávanie nariadené na prejednanie veci samej na termín 03.06.2021 napriek
riadnemu predvolaniu, ktoré mu bolo riadne doručené dňa 29.03.2021, nedostavil, svoju neprítomnosť
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, pričom v predvolaní na pojednávanie bol poučený o
následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 C.s.p. a
žalovaná na pojednávaní navrhla rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
5.2. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 40C/26/2020-208 zo dňa 21.10.2021 súd návrh
žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, podaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu,
zamietol, keď sa vysporiadal so všetkými ním uvádzanými dôvodmi, ktoré považoval za neopodstatnené
a nepreukázané. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu A. A. B. dňa
29.10.2021, odvolanie podané nebolo, v dôsledku čoho uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
16.11.2021.
5.3. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 40C/26/2020-228 zo dňa 07.04.2022 súd žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 1.010,03 eura k rukám právneho
zástupcu žalovanej. Sťažnosť proti uzneseniu nebola podaná, v dôsledku čoho uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.05.2022.

5.4. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo vyššie uvedenej veci vedenej pod sp. zn. 40C/26/2020
dňa 15.06.2020 v sume 99,50 eura a dňa 18.10.2022 zaplatil aj náhradu trov konania v sume 1.010,03
eura.
5.5. Výzvou zo dňa 11.04.2023 doručenou žalovanému dňa 14.04.2023 žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie náhrady škody v sume 1.109,53 eura do 5 dní od doručenia výzvy.
5.6. Listom zo dňa 17.04.2023 žalovaný odmietol požiadavku žalobcu na náhradu škody.
5.7. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný, navyše vyplýva aj z predložených listinných
dôkazov a z pripojeného spisu sp. zn. 40C/26/2020.
5.8. Výsluchom podpredsedu predstavenstva žalobcu JUDr. Pavla Zemana súd zistil, že čo sa týka
sporného rozsudku pre zmeškanie, bol zhodou okolností aj s pani G. a žalovaným na Okresnom súde
Bratislava IV, ale v inej veci a po návrate do sídla družstva žalovaný, vedomý si svojho pochybenia,
povedal, že zabudol ísť na pojednávanie v tej veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie.
Čo sa týka toho následného postupu, ktorý tvrdí žalovaný, ohľadne nejakého pokynu na nepodanie
odvolania uviedol, že si toho nie je vedomý. Uviedol, že k odovzdaniu písomností týkajúcich sa výpovede
nájmu bytu pani E. došlo u neho v kancelárii, presné okolnosti si nepamätal. Na otázku žalovaného,
či bol vydaný zo strany klienta alebo zamestnancov pokyn, aby nebolo podané odvolanie, resp. riadny
opravný prostriedok proti rozsudku pre zmeškanie žalobcu uviedol, že si pamätá, že bol podaný návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ale nevedel uviesť, či bol daný nejaký pokyn na nepodanie odvolania
proti rozsudku pre zmeškanie žalobcu, mal za to, že ak by nejaký pokyn mal byť daný, tak by musel
byť písomný a navyše, keďže sú dvaja štatutári, musia zo zákona podpisovať obidvaja. Uviedol, že on
je oprávnený vykonávať niektoré činnosti, ako sú poradensko-konzultačné, bol samostatná jednotka
tak ako bol žalovaný samostatná jednotka a nebol mu ani oprávnený dávať nejaké pokyny. V rámci
konzultácii možno nejaké veci spolu konzultovali, ale to v rámci právneho poradenstva. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu, či bol alebo nebol daný pokyn na podanie alebo nepodanie odvolania proti
uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu uviedol, že si nepamätá
a nie je si ani vedomý, že by takýto pokyn dával.
5.9. Výsluchom svedkyne G. G. súd zistil, že momentálne je zamestnankyňou družstva, so žalovaným
spolupracovala, chodila s ním aj na niektoré pojednávania a viedla evidenciu súdnych sporov. Čo sa
týka evidencie prijatej pošty uviedla, že kým nebola elektronická komunikácia so súdmi, tak žalovaný
originál písomností odovzdal do podateľne a predseda predstavenstva potom prerozdeľoval prijatú
poštu, kópia ostala jej a ostatné kópie sa pridelil tým zamestnancom, ktorých sa to malo týkať a originál
sa vrátil žalovanému, neskôr, keď už bola elektronická komunikácia, tak žalovaný priamo preposielal jej
do elektronickej schránky. Na otázku žalovaného, či dostával písomné pokyn ako má nakladať s tými
písomnosťami alebo bol zaužívaný ústny spôsob komunikácie uviedla, že väčšinou bol zažívaný ústny
spôsob pokynov, po nástupe pána H. jej bolo komunikované, že fondové spory a nejaké závažnejšie
spory bude konzultovať pán H. s advokátmi, takže jej už ostala len evidencia sporov. Na otázku
žalovaného, či je jej známe, že by nesplnil nejaký pokyn pána H. uviedla, že to nevie potvrdiť ani vyvrátiť.
Na otázku žalovaného, či si pamätá, že by mu bol daný pokyn, aby nepodával opravný prostriedok
proti rozhodnutiu súdu vo veci vypratania bytu pani E. s tým, že bude podaný nový návrh a bude to tak
rýchlejšie uviedla, že všeobecne sa uvažovalo o všetkých možnostiach, ale nepamätá si, že by bola
prítomná pri takomto pokyne.
5.10. Ďalšie listinné dôkazy predložené žalobcom (protokol o odovzdaní a prevzatí spisovej
dokumentácie zo dňa 13.01.2022 s prílohou, protokol o odovzdaní a prevzatí spisovej dokumentácie
zo dňa 24.01.2022 s prílohou, návrh na mimosúdne riešenie sporov zo dňa 16.10.2023, návrh na
riešenie nedôvodnej požiadavky na náhradu škody zo dňa 22.12.2023, prehľad exekučných konaní
zo dňa 28.01.2022, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa
28.05.2020, návrhy na vykonanie exekúcie) neboli pre rozhodnutie podstatné, preto súd jednotlivé
skutkové zistenia z nich vyplývajúce z dôvodu hospodárnosti osobitne na tomto mieste neuvádzal.
Súd nevykonal žalobcom na poslednom pojednávaní konanom dňa 28.05.2024 navrhnuté dokazovanie
„vyžiadaním písomností evidovaných u žalobcu a týkajúcich sa vypratania sporného bytu pani E.“ na
preukázanie toho, kedy boli písomnosti doručené žalobcovi a ako s nimi bolo naložené z hľadiska
ďalšieho postupu, ako ani návrh „vykonať dokazovanie exekučnými konaniami“ prezentovaným v rámci

záverečnej reči, nakoľko na preukázanie toho, kedy boli písomnosti doručené žalobcovi a ako s nimi
bolo naložené z hľadiska ďalšieho postupu súd vykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom
podpredsedu predstavenstva žalobcu A. I. H. a svedkyne G. G., jednak boli tieto dôkazy navrhnuté
v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania podľa § 153 C.s.p. (rovnako ako listinné dôkazy týkajúce
sa exekučných konaní predložené žalovaným na poslednom pojednávaní).
6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
6.1. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
586/2003 Z.z.“) advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta
a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
6.2. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať
s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom
a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.
6.3. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti
podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
6.4. Podľa § 26 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví
zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
6.5. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „O.z.“) dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
6.6. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6.7. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
7. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal
súd za preukázané, že žalovaný zastupoval žalobcu ako advokát v spore vedenom na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 40C/26/2020, pričom po splnení zákonných podmienok podľa § 278
C.s.p. súd rozsudkom pre zmeškanie žalobcu žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konaní v plnom rozsahu, keď žalovaný ako advokát sa na pojednávanie
nariadené na prejednanie veci samej na termín 03.06.2021 napriek riadnemu predvolaniu, ktoré mu
bolo riadne doručené dňa 29.03.2021, nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi
okolnosťami, pričom v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 C.s.p.. Následne podal žalovaný návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, ktorý bol však uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k.
40C/26/2020-208 zo dňa 21.10.2021 zamietnutý ako nedôvodný. Predmetné uznesenie bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcu A. A. B. dňa 29.10.2021, odvolanie proti nemu podané nebolo, v dôsledku
čoho uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2021. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV
č.k. 40C/26/2020-228 zo dňa 07.04.2022 súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov
konania vo výške 1.010,03 eura k rukám právneho zástupcu žalovanej, ktorú povinnosť žalobca splnil
dňa 18.10.2022, pričom dňa 15.06.2020 zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 eura.

8. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie v zmysle
§ 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. je tzv. objektívnou zodpovednosťou, teda zodpovednosťou bez
ohľadu na zavinenie a nie je dôležité, či ju advokát spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Táto
zodpovednosť je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú: 1/ výkon advokácie, 2/ vznik
škody a 3/ príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 105/2012 zo dňa 25.03.2013). Súd mal pritom za preukázané,
že v posudzovanej veci boli splnené všetky uvedené predpoklady zodpovednosti žalovaného ako
advokáta za škodu spôsobenú žalobcovi v súvislosti s výkonom advokácie, keď žalovaný ako advokát
sa na pojednávanie nariadené na prejednanie veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp. zn. 40C/26/2020 na termín 03.06.2021 napriek riadnemu predvolaniu, ktoré mu bolo riadne
doručené dňa 29.03.2021, nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,
pričom v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 C.s.p.., v dôsledku čoho súd po splnení zákonných
podmienok podľa § 278 C.s.p. rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu zamietol
a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konaní v plnom rozsahu. Škoda spôsobená
v dôsledku uvedeného spočívala v úhrade trov konania predstavujúcich trovy právneho zastupovania zo
strany žalobcu protistrane v konaní sp. zn. 40C/26/2020 v sume 1.010,03 eura (na základe uznesenia
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 40C/26/2020-228 zo dňa 07.04.2022), k čomu došlo dňa 18.10.2022
(podľa výpisu z účtu žalobcu zo dňa 18.10.2022), ktoré musel žalobca v dôsledku neúspechu v spore
zaplatiť protistrane a zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 eura dňa 15.06.2020 (podľa
príkazu žalobcu na úhradu zo dňa 15.06.2020), ktorý žalobcovi v dôsledku neúspechu v spore nebol
protistranou v rámci trov konania nahradený. Príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie zo strany
žalovaného a vznikom škody spočíva v tom, že keby v konaní sp. zn. 40C/26/2020 neboli splnené
podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.s.p. (ktorým súd žalobu
zamietol a protistrane priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konaní v plnom rozsahu), ktorých
splnenie zapríčinil žalovaný svojou neospravedlnenou neprítomnosťou na pojednávaní, na ktoré bol
riadne predvolaný, tak by súd nemohol rozhodnúť touto osobitnou (skrátenou) formou rozhodnutia,
ktorou súd žalobu zamietol a žalobcovi ako neúspešnej strane sporu uložil povinnosť nahradiť trovy
konania protistrane. Žalovaný tak v dôsledku výkonu advokácie spôsobom napĺňajúcim podmienky pre
rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.s.p. spôsobil neúspech žalobcu
v spore, a tým jeho povinnosť nahradiť trovy konania protistrane a zároveň nemožnosť domáhať sa
náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu od protistrany v rámci náhrady trov konania, na
ktorých náhradu by mal právo, ak by nebol v spore neúspešný. Pritom platí, že keby neboli splnené
podmienky pre rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 C.s.p., tak by žalobca
v spore úspešný bol, čím paradoxne argumentoval aj samotný žalovaný, keď uvádzal, že daný spor
(vedený pod sp. zn. 40C/26/2020) bol taký jednoznačný a právne jednoduchý, že si ani nevyžadoval
jeho účasť na pojednávaní, dokonca ani nariadenie pojednávania.
9. Vzhľadom na uvedené súd po splnení zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného ako
advokáta za škodu podľa § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi žalovanú sumu 1.109,53 eura (spočívajúcu v uhradených trovách právneho zastupovania
protistrane v konaní sp. zn. 40C/26/2020 v sume 1.010,03 eura a v zaplatenom súdnom poplatku za
žalobu v sume 99,50 eura), a to vrátane úrokov z omeškania (keďže žalovaný sa so splnením svojej
povinnosti dostal do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 517
ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), a to v súlade so žalobnou
žiadosťou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 5 dňovej lehoty na zaplatenie náhrady škody v zmysle
výzvy žalobcu zo dňa 11.04.2023 doručenej žalovanému dňa 14.04.2023 (podľa pripojenej doručenky).
10. Žalovaný v konaní namietal, že vec (sp. zn. 40C/26/2020) bola rozhodnutá rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu v rozpore s duchom zákona (CSP) a účelom ním sledovaným pre rozhodovanie rozsudkom
pre zmeškanie vo všeobecnosti, žalobca nespôsoboval prieťahy v konaní ale naopak, písomne urgoval
nečinný Okresný súd Bratislava IV o pokiaľ možno čím skoršie meritórne rozhodnutie vo veci, a to aj bez
jeho účasti na pojednávaní. K tomu súd uvádza, že pokiaľ mal žalovaný za to, že v danom prípade (sp.
zn. 40C/26/2020) neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, mohol
podať proti predmetnému rozsudku riadny opravný prostriedok predpokladaný zákonom, a to odvolanie
(§ 356 písm. b/ C.s.p.), čo sa však nestalo. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že podpredseda predstavenstva
žalobcu mu dal pokyn „neodvolať sa proti rozsudku“ s odôvodnením, že po právoplatnosti rozsudku bude

žalobcom podaná nová žaloba bez toho, aby sa čakalo na výsledok odvolacieho konania, súd uvádza,
že toto sa v konaní nepodarilo preukázať (napriek žalovaným navrhnutému a súdom vykonanému
dokazovaniu výsluchom podpredsedu predstavenstva žalobcu a svedkyne G.), žalovaný tak neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne tohto svojho tvrdenia. Uvedené tvrdenie žalovaného navyše pôsobí aj
značne zmätočne a nelogicky, keď žalovaný podal proti rozsudku pre zmeškanie žalobcu návrh na jeho
zrušenie (ktorý sa podáva v rovnakej 15 dňovej lehote ako odvolanie), pričom tento pôvodne aj označil
ako odvolanie (podanie zo dňa 24.06.2021), a až na výzvu súdu na odstránenie vnútorného rozporu tohto
jeho podania špecifikoval, že sa jedná o návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 281 C.s.p..
Nie je teda zrejmé, prečo by mal byť žalovanému daný pokyn na nepodanie odvolania proti rozsudku
pre zmeškanie žalobcu v záujme čo najrýchlejšieho ukončenia sporu, keď žalovaný podal návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu (v prípade vyhovenia ktorému by konanie pokračovalo riadne
ďalej). Žalovaný sa pritom ešte aj vyjadroval k vyjadreniu protistrany k návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie (podaním doručeným súdu dňa 07.09.2021), čo je tiež v rozpore deklarovanou snahou o čo
najrýchlejšie ukončenie sporu (dosiahnutie právoplatnosti rozsudku pre zmeškanie žalobcu) za účelom
podania novej žaloby v spore. Uvedené pritom vyplýva z pripojeného spisu 40C/26/2020 a nebolo to ani
medzi stranami sporné (keďže vystupovali v predmetnom spore na jednej strane). Pokiaľ žalovaný tvrdil
(značne zmätočne, nejednozančne a nekonzistentne), že mu mal byť podpredsedom predstavenstva
žalobcu daný pokyn, aby nepodal odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie žalobcu (uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 40C/26/2020-208 zo dňa
21.10.2021), súd uvádza, že ani toto tvrdenie sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať (napriek
ním navrhnutým a súdom vykonaným dôkazom), pričom súd len okrajom poukazuje na to, že so
všetkými v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie namietanými skutočnosťami, ktoré žalovaný
opakovane namietal aj v posudzovanej veci (ako napr. nekonanie so zvolenou zástupkyňou žalovanej
Gabriely Nagyovej advokátkou JUDr. Zdenkou Lánikovou. ale s LG s.r.o. a pod.) sa súd v predmetnom
uznesení o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu dostatočne a argumentačne
presvedčivo vysporiadal. Súd teda ani v prípade, keby proti nemu bolo podané odvolanie, nevidel priestor
na prehodnocovanie tam prijatých záverov, keď žalovaný ani v súčasnosti neargumentoval žiadnymi
novými skutočnosťami a dôvodmi, s ktorými by sa súd už skôr nevysporiadal. Napokon, žalovaný
namietal, že žalobca nepodal odvolanie ani proti uzneseniu o výške trov (uznesenie Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 40C/26/2020-228 zo dňa 07.04.2022) v čase po skončení poskytovania právnych
služieb žalovaným dňom 31.03.2022. K tomu súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil
a nešpecifikoval, v čom malo byť predmetné uznesenie o výške trov konania nesprávne a z akého
dôvodu mal byť teda proti nemu aplikovaný zákonom predpokladaný procesný prostriedok v podobe
sťažnosti (a nie odvolania ako nesprávne uvádzal žalovaný).
11. Celkom na záver súd len pre istotu poukazuje na to, že žalovaný si v konaní neuplatnil voči žalobcovi
žiadnu procesnú požiadavku majúcu vplyv na výsledok sporu, a to či už v podobe vzájomnej žaloby
alebo kompenzačnej námietky, keď žalovaný sa opakovane v priebehu konania (aj na otázku súdu na
pojednávaní dňa 09.04.2024, aj na pojednávaní dňa 28.05.2024) vyjadril v tom zmysle, že si neuplatňuje
žiadny z týchto procesných prostriedkov voči žalobcovi, ale poukazuje na svoje pohľadávky z titulu
právneho zastupovania žalobcu a nevyplatených odmien z morálnych dôvodov, aby si žalobca uvedomil,
aký je faktický stav a kto je v skutočnosti koho dlžníkom, a aby to zobral do úvahy pri uplatňovaní
žalovaného nároku a zvážil mimosúdne riešenie celej veci. Odhliadnuc od toho, žalovaný nijako ani
len nešpecifikoval svoje prípadné pohľadávky voči žalobcovi a už vôbec ich nepreukázal. V tejto
súvislosti súd len pre úplnosť uvádza, že právny poriadok upravuje procesné prostriedky za účelom
vykompenzovania faktickej dôkaznej asymetrie strán. Bez toho, aby ich súd špecifikoval a narúšal tak
rovné postavenie strán v spore (zvlášť za situácie, keď žalovaný je osobou právne znalou - Čl. 11 ods.
3 Základných princípov C.s.p.), možno konštatovať, že žalovaný žiadne z nich nevyužil. Napokon, súdu
poukazuje na to, že o prípadnom započítaní vzájomných pohľadávok nemožno hovoriť, ak jedna strana
spochybňuje pohľadávku druhej strany (voči ktorej si chce započítať svoju vlastnú pohľadávku) a tvrdí, že
táto vôbec neexistuje, je absolútne nedôvodná a nikdy ani len nevznikla. Žalovanému pritom nič nebráni
v tom, aby si svoje prípadné nároky voči žalobcovi uplatnil samostatnou žalobou (čo mimochodom už aj
v iných prípadoch urobil, keď podal na tunajšom súde viaceré žaloby o zaplatenie nevyplatených odmien
za právne zastupovanie žalobcu).
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
16C/26/2023
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
-916C/26/2023