{"guid": "68b2fc12-687b-45da-a2fb-df6fedc5cbb4:5d97878d-6e01-41e7-a903-ae8bc94d6efd", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1123200402.4", "spisova_znacka": "B1-10Csp/2/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-10Csp/2/2023 z 23. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 23. septembra 2024, sp. zn. B1-10Csp/2/2023, ECLI:SK:MSBA4:2024:1123200402.4", "identifikacne_cislo": "1123200402", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Dana Káčerová", "sudca_id": 1244, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-kacerova-1244", "datum_vydania": "2024-09-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d97878d-6e01-41e7-a903-ae8bc94d6efd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1123200402.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1123200402.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1123200402.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-10Csp/2/2023\n1123200402\n23. 09. 2024\nJUDr. Dana Káčerová\nECLI:SK:MSBA4:2024:1123200402.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobkyne: A. A.,\nnarodená XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, XXX XX D. E., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter\nRybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom\nPribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35807598, zastúpenej: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka,\nso sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o náhradu primeraného finančného zadosťučinenia v\nsume 450 € takto\nrozhodol:\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 450 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nSúd žalobkyni vo vzťahu ku žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent\n(100%).\nodôvodnenie:\n1.Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 17.01.2023 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie\nsumy 450 € titulom náhrady finančného zadosťučinenia na tom skutkovom základe, že dňa 18.10.2007\nžalovaná, v zmluvnom postavení veriteľa, poskytla žalobkyni v zmluvnom postavení dlžníka, na základe\nzmluvy o úvere č. 6730107 spotrebiteľský úver. Žalobkyňa však titulom uzatvorenej úverovej zmluvy\nzaplatila žalovanej finančné prostriedky prevyšujúce poskytnuté plnenie, na základe čoho došlo na\nstrane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Žalobkyňa, ako spotrebiteľka, bola\núspešná v konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom, ktorý rozsudkom žalovanú zaviazal na\nvydanie bezdôvodného obohatenia v prospech žalobkyne v sume 936,04 €. Predmetné rozhodnutie\nbolo potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici. Na základe vydaných rozhodnutí úver poskytnutý\nžalovanou v prospech žalobkyni bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa\nv žalobe konštatovala, že súdy deklarovali, že postupom žalovanej boli porušené práva spotrebiteľa žalobkyne. Na základe právoplatne skončeného konania o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni\nvznikol, ako spotrebiteľke, nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa ustanovenia § 3 ods. 5\nB1-10Csp/2/2023 2\nzákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa v žalobe konštatovala, že uvedené\nustanovenie upravuje práva spotrebiteľa, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva alebo\npovinnosti vyplývajúceho zo zákona na ochranu spotrebiteľa, či z osobitných predpisov upravujúcich\npostavenie spotrebiteľa a spotrebiteľské právne vzťahy a ktorý má nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie od toho, kto za toto porušenie zodpovedá. Žalobkyňa má za to, že jej nárok na náhradu\nprimeraného finančného zadosťučinenia vznikol a v tomto kontexte poukázala na znenie z rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019. Najvyšší súd pri\nvýklade ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. konštatoval, že predmetné ustanovenie má\nplniť jednak funkciu satisfakčnú a aj funkciu sankčnú. Najvyšší súd v rozhodnutí uviedol, že cieľom\ntohto ustanovenia je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom.\n\nPredmetné ustanovenie podľa najvyššieho súdu možno však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie\naktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany ich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia\nsvoje povinnosti hrubým spôsobom porušujú. Najvyšší súd v rozhodnutí uviedol, že účelom finančného\nzadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských\nzmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.\nNajvyšší súd uviedol, že jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že\nspotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle\npredmetného ustanovenia treba rozumieť, že súdy judikujú v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok\nz porušenia práva alebo povinnosti, napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného\nobohatenia, respektíve vo výroku rozsudku určia neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej\npodmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Najvyšší súd uviedol, že žiadnu inú podmienku, t.\nj. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola\nprivodená konkrétna ujma, predmetné ustanovenie nevyžaduje. Najvyšší súd v rozhodnutí konštatoval,\nže zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od\nnároku na náhradu škody, resp. bezdôvodného obohatenia, je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa\noveľa ľahšie, lebo odpadlo problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti\nalebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo,\npodľa názoru dovolacieho súdu, spravidla nereálne. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí taktiež uviedol,\nže pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo\npotrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného\nzadosťučinenia. Najvyšší súd v rozhodnutí konštatoval, že bude preto vecou úvahy súdu, aby so\nzreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.\nŽalobkyňa v žalobe uviedla s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, ako aj s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007\nZ.z. o ochrane spotrebiteľa, že jej vznikol nárok voči žalovanej na náhradu primeraného finančného\nzadosťučinenia, keďže konaním žalovanej došlo k porušeniu práv žalobkyne ako spotrebiteľky v rozsahu\nžaloby uvedenom. Žalobkyňa vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít\nkonštatovala, že vznik ujmy v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je potrebné\nskúmať a zo strany žalobcu preukazovať z dôvodu, že na vznik tohto práva postačí samotné porušenie\nB1-10Csp/2/2023 3\npráva spotrebiteľa alebo povinnosti veriteľom, čo v prejednávanej veci splnené bolo a jediným kritériom\nposúdenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Žalobkyňa v závere\nžaloby uviedla, že z dôvodu zneužitia slabšieho postavenia žalobkyne, ako spotrebiteľky, žalovaná\nzískala majetkový prospech za použitia nekalých obchodných praktík, čím bola žalobkyňa, ako\nspotrebiteľka, nútená obrátiť sa s ochranou svojich práv na príslušný súd, čo vyústilo do časovo a\npsychicky náročných konaní pred všeobecnými súdmi, v ktorých žalobkyňa bola úspešná, keďže súdy\ndeklarovali porušenie jej práv žalovanou a teda žalobkyňa mala za to, že výška uplatneného nároku v\nsume 450 €, vzhľadom na skutkový stav opísaný v žalobe, je primeraná.\nŽalobkyňa spolu so žalobou súdu doručila listinné dôkazy: rozsudok vydaný Okresným súdom Žiar nad\nHronom č. k. 9C/125/2014 – 137 zo dňa z 13.04.2021, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.\nk. 17Co/39/2021 – 250 zo dňa 23.03.2022, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žiar nad\nHronom č. k. 9C/125/2014 – 137.\n2. Žalovaná súdu dňa 13.02.2023 doručila písomné vyjadrenie k obsahu žaloby, v zmysle ktorého\nžiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu\nžaloby konštatovala, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. síce priznáva spotrebiteľovi\nprávo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak podľa názoru žalovanej, predmetné\nustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Žalovaná konštatovala, že pri rozhodovaní o tom, či sa má\npriznať finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho - ktorého\núčastníka, ale aj iné skutočnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Žalovaná uviedla v písomnom\nvyjadrení k obsahu žaloby, že primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu\nza spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných\nprostriedkov prichádza do úvahy, podľa názoru žalovanej, len v tých prípadoch, keď porušenie práva\nnie je možné už napraviť inak. Žalovaná uviedla, že podľa jej názoru cieľom primeraného finančného\nzadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu\ndošlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení práv\nspotrebiteľa. Žalovaná konštatovala, že rozhodnutia, na základe ktorých bola žalovaná zaviazaná na\n\nvydanie bezdôvodného obohatenia v prospech žalobkyni majú dostatočný sankčný charakter v zmysle\nindividuálnej a generálnej prevencie. Žalovaná uviedla, že je dôležitý gramatický výklad slova primerane.\nV tomto kontexte poukázala na výkladové pravidlá pojmu primerané vo výkladových slovníkoch. Podľa\nnázoru žalovanej priznanie požadovaných finančných prostriedkov v rozsahu žaloby prichádza do úvahy\nlen v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak. V tomto kontexte žalovaná uviedla,\nže porušenie práva by nebolo možné napraviť inak, napríklad v tom prípade, ak by právo žalobkyne na\nvydanie bezdôvodného obohatenia bolo už premlčané.\nŽalovaná uviedla, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany nielen jeho deklaráciu. Žalovaná má za to, že opätovné jej sankcionovanie\nby bolo, vzhľadom na predchádzajúce konanie opísané žalobkyňou v žalobe, za neprimerane prísne.\nŽalovaná zároveň uviedla, že žalobkyni žiadna ujma nevznikla, ktorá by odôvodňovala priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia a preto vyhovenie žalobe súdom by malo za následok\nspôsobenie hrubej nerovnováhy B1-10Csp/2/2023 4\nmedzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaná\nuviedla, že žalobkyňa v konaniach o vydanie bezdôvodného obohatenia vedených voči žalovanej bola\núspešná a preto žalovaná má za to, že už raz došlo k náprave porušenia práv žalobkyne a teda nárok na\nvyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni v kontexte s pôvodne uvedenými súdnymi\nkonaniami nevznikol.\nŽalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zároveň uviedla, že je potrebné, ak by sa súd\nnestotožnil s jej obranou v konaní, vychádzať z okolností prejednávaného prípadu a aby súd pri\nrozhodovaní vzal do úvahy aj konanie samotnej žalobkyne, ktorá sa domáha vydania finančného\nzadosťučinenia napriek tomu, že sama konala v rámci kontraktakčného postupu ľahostajne, keď svojím\npodpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy a že bola oboznámená so všeobecnými podmienkami\nposkytnutia úveru, že nemá k ich obsahu žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalovaná zároveň\nkonštatovala, že žalobkyňa svojím podpisom na zmluve ďalej prehlásila, že zmluvu o úvere si prečítala,\nže ju uzatvorila vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaná\nuviedla, že žalobkyňa mala možnosť si zmluvu o úvere pred jej podpisom prečítať, čo aj urobila a\nžalovaná poskytla žalobkyni úver v dobrej viere, že sú jej známe zmluvné dojednania.\nŽalovaná zároveň uviedla, že považuje za spornú výšku uplatneného nároku na náhradu finančného\nzadosťučinenia žalobou z dôvodu, že žalobkyňa relevantne neodôvodnila výšku požadovaného\nfinančného zadosťučinenia. Žalovaná v kontexte výkladu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o\nochrane spotrebiteľa uviedla, že podľa predmetného ustanovenia predpoklady priznania finančného\nzadosťučinenia sú porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi,\núspešné uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti, primeranosť zadosťučinenia a musí byť určená\nzodpovedná osoba. Žalovaná uviedla, že všetky vyššie uvedené predpoklady priznania finančného\nzadosťučinenia musia byť naplnené kumulatívne, teda nepostačuje naplnenie len niektorých z nich, ale\nmusia byť naplnené všetky súčasne. Žalovaná poukázala na vágnosť pojmu primeranosť, čo umožňuje\nsubjektívny výklad a v praxi, podľa názoru žalovanej, spôsobuje aplikačné problémy. Žalovaná uviedla,\nže v zákone nie je bližšie konkretizované, podľa akých kritérií sa má posudzovať, či priznanie finančného\nzadosťučinenia je primerané. Podľa názoru žalovanej inštitút primeraného finančného zadosťučinenia\nnie je a nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do\nprávneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z\nexistujúceho záväzkovo právneho vzťahu. Žalovaná uviedla, že žalobkyňu ako spotrebiteľku nijakým\nspôsobom nenútila vstúpiť do záväzkovo právneho vzťahu a umožnila žalobkyni pred podpísaním\nzmluvy oboznámiť sa s obsahom zmluvy a so zmluvnými dojednaniami. Skutočnosť, že žalobkyňa ako\nspotrebiteľka neprejavovala absolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a\npochopiť ich obsah, nemôže byť automaticky na ujmu žalovanej ako dodávateľa.\nŽalovaná uviedla, že primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom\nnie je kompenzovať žalobcu, ale skôr trestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo\nvzťahu k žalobkyni a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takého konania\nv budúcnosti. Žalovaná zároveň uviedla, že sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia\nteda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Preventívna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia,\npodľa názoru žalovanej, má B1-10Csp/2/2023 5\npôsobiť naprieč existujúcim spotrebiteľským právnym vzťahom, teda má pôsobiť aj na dodávateľa, ale aj\nna spotrebiteľa. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu a to je aj subjektu\n\nsprávajúcemu sa ľahostajne, v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie,\npráve naopak, podľa názoru žalovanej, takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok\nľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane súdov, bude vstupovať do\nakéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok.\nŽalovaná zároveň uviedla, že v prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma sa do popredia\ndostáva kompenzačná funkcia, t. j. navrátenia do predošlého stavu a v prejednávanej veci žalobkyni\nbolo priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej a teda podľa názoru žalovanej\nnie je čo kompenzovať.\nŽalovaná zároveň uviedla, že uplatnený nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia nie je možné\npovažovať za žiadnych okolností sa primerané a spravodlivé z dôvodu, že ide len o niekoľko násobné\nuplatnenie a priznanie sumy bezdôvodného obohatenia. Žalovaná síce konštatovala, že určenie\nkonkrétnej výšky finančného zadosťučinenia je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov, ktoré\nsú povinné individuálne posúdiť každý jednotlivý prípad s ohľadom na kritériá stanovené v zákone,\navšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného zadosťučinenia aj riadne odôvodniť s poukazom na\nnemateriálnu ujmu, ktorá mala spotrebiteľovi vzniknúť.\nŽalovaná v závere vyjadrenia uviedla, že konanie žalobkyne formou podania žaloby na priznanie\nfinančného zadosťučinenia je neadekvátne okolnostiam z dôvodu, že žalobkyňa mala možnosť brániť\nsa už v počiatkoch kontraktačného postupu a napriek tomu bola absolútne ľahostajná.\nŽalovaná žalobu žiadala ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.\n3. Žalobkyňa súdu dňa 06.03.2023 doručila repliku, v zmysle ktorej uviedla, že s argumentáciou\nžalovanej nesúhlasí. Žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže argumentáciu žalovanej\nje potrebné, podľa názoru žalobkyne, považovať za zavadzajúcu a nezohľadňujúcu aktuálnu právnu\núpravu a ani rozhodovaciu prax súdov v skutkovo totožný konaniach. Žalobkyňa v replike konštatovala,\nže preukázala splnenie všetkých podmienok zakladajúcich jej nárok na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia. Žalobkyňa v tomto kontexte poukázala na právoplatné rozhodnutie\nOkresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 13.04.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.04.2020 v\nspojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici.\nŽalobkyňa v replike uviedla, že tvrdenie žalovanej v tom smere, že priznanie požadovaných finančných\nprostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť\ninak napríklad, ak by právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia už bolo premlčané a že\ncieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch,\nv ktorých sa zistilo, že k porušeniu dochádza spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa\nochrany nielen jeho deklaráciu, je potrebné považovať za zavádzajúce. Žiaden právny predpis nikde\nnedefinuje B1-10Csp/2/2023 6\nako podmienku vzniku nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie skutočnosť\ndeklarovanú žalovanou, že porušenie práva nie je už možné napraviť inak.\nŽalobkyňa sa nestotožnila s argumentáciou žalovanej, že rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom\nby malo mať dostatočný sankčných charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Žalobkyňa\nuviedla v replike, že účelom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je odradiť podnikateľov od\nporušovania práv spotrebiteľa, ide o preventívnu funkciu a zároveň aj potrestať podnikateľa za dokonané\nporušenie spotrebiteľských práv a tu ide o sankčnú funkciu predmetného ustanovenia. Žalobkyňa teda\njednoznačne zastávala názor, že Okresný súd Žiar nad Hronom deklaroval porušenie jej práva ako\nspotrebiteľa žalovanou ako veriteľom v rozsahu v právoplatnom rozsudku uvedenom.\nVo vzťahu k argumentácii žalovanej, ktorá je názoru, že žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto by priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia, podľa názoru žalovanej, malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy\nmedzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa bez akéhokoľvek právneho dôvodu žalobkyňa\nuviedla, že s takouto argumentáciou žalovanej nie je možné sa stotožniť, keďže platná a účinná\nprávna úprava preukázanie vzniku a existencie takejto ujmy, ako podmienku pre priznanie primeraného\nfinančného nároku, nevyžaduje. V tomto kontexte žalobkyňa poukázala na znenie ustanovenia § 3 ods.\n5 zákona č. 250/2007 Z.z. platného a účinného do 10.06.2013, podľa ktorého na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia sa vyžadoval vznik a preukázanie ujmy. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5\nuvedeného zákona v znení od 10.06.2013 na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa\nnevyžaduje vznik a preukázanie ujmy, dostačujúce je, ak spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom na súde. Podľa názoru žalobkyne žalovaná takýmto\nspôsobom výkladu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona uvádza nepravdivé podmienky, pre ktorých nesplnenie\nnemá mať žalobkyňa nárok na primerané finančné zadosťučinenie, čo je v rozpore s aktuálne platnou\n\na účinnou právnou úpravou v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane\nspotrebiteľa, keďže platná a účinná právna úprava preukázanie vzniku a existencie takejto ujmy,\nako podmienky pre priznanie tohto nároku nevyžaduje. Žalobkyňa aj napriek svojej argumentácii\nvo vzťahu k nesprávnej interpretácii právnej úpravy žalovanou uviedla, že ako spotrebiteľka utrpela\nujmu minimálne v psychickej rovine a to neprimeranou záťažou spôsobenou nezákonným postupom\nžalovanej ako veriteľa, ktorá jej predložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rozpore so zákonom,\nzneužila svoje silnejšie postavenie, začala proti žalobkyni rozhodcovské konanie a na podklade nulitného\nrozhodcovského rozsudku iniciovala exekučné konanie, čím výrazne narušila ekonomickú a majetkovú\nstabilitu u žalobkyne a jej rodiny. Žalobkyňa tak ako v žalobe uviedla, že bola nútená sa s ochranou\nsvojich práv spotrebiteľky obrátiť na okresný súd za účelom poskytnutia súdnej ochrany. Žalobkyňa\nkonštatovala, že celý tento zdĺhavý a náročný postup trvajúci roky, bol pre ňu ako spotrebiteľku\nnesmiernou psychickou záťažou, ktorá napriek tomu, že ujma nie je v súčasnej právnej úprave\njedným z definičných znakov práva na primerané finančné zadosťučinenie, iba umocňuje vznik a\nexistenciu tohto jej práva. V tomto kontexte žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu\nBratislave zo dňa 24.06.2021 sp. zn. 3CoCsp/5/2021. Žalobkyňa vo vzťahu k obrane žalovanej, že\nžalobkyňa relevantne nezdôvodnila výšku požadovaného finančného zadosťučinenia a uplatnená výška\nprimeraného finančného zadosťučinenia, podľa názoru žalovanej, nie je primeraná žalobkyňa uviedla,\nže jediným kritériom pre priznanie finančného B1-10Csp/2/2023 7\nzadosťučinenia je primeranosť, ktorej posúdenie je však dané do kompetencie súdu. Žalobkyňa si\nfinančné zadosťučinenie voči žalovanej uplatňuje v sume 450 €, ktorú sumu ustálila na tom skutkovom\nzáklade, že v rámci súdneho konania vedeného Okresným súdom Žiar nad Hronom bolo konštatované,\nže žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila v celkovej sume 936,04 €. Žalobkyni bola\nposkytnutá súdna ochrana vo vzťahu ku konaniu žalovanej, ktorá sa na úkor žalobkyni bezdôvodne\nako veriteľ obohatila. V tomto kontexte poukázala na rad rozhodnutí vydaných Krajským súdom v\nBratislave, ako aj v Košiciach. Žalobkyňa v kontexte uvedených rozhodnutí jednoznačne zastávala\nnázor, že zákon neustanovuje žiadne kritéria, ktoré by boli potrebné pri určení výšky zadosťučinenia\nzohľadňovať, jediným kritériom je len primeranosť uplatneného nároku, ktorú je povinný posúdiť súd na\nzáklade zisteného skutkového stavu.\nVo vzťahu k obrane žalovanej, ktorá žiadala súd, aby pri posudzovaní otázky žalobkyňou uplatneného\npráva posudzoval aj konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a žalovanej a pri rozhodovaní vzal\ndo úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá sa domáha priznania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že\nsama konala, podľa názoru žalovanej, v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojím podpisom\nvyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými obchodnými podmienkami\nposkytnutia úveru. Žalobkyňa uviedla, že tieto tvrdenia žalovanej by mali opodstatnenosť v pôvodnom\nkonaní, v ktorom sa preukazovali okolnosti uzavretia samotnej zmluvy o úvere, ako aj opomenutia\npovinností zo strany žalovanej ako veriteľa dodržať obligatórne ustanovenia zákona o spotrebiteľských\núveroch. Obrana žalovanej, podľa názoru žalobkyne, v tomto smere je vo vo vzťahu k meritu veci\nbezpredmetná.\nŽalobkyňa konštatovala, že jej nárok je daný na základe splnenia podmienok na priznanie nároku\npodľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, čo\nbolo konštatované Okresným súdom Žiar nad Hronom, zo strany žalovanej došlo k porušeniu práva\nalebo povinnosti zo zákona o ochrane spotrebiteľa alebo osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa,\nžalobkyňa ako spotrebiteľka porušenie práva alebo povinnosti úspešne uplatnila na súde a právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie jej patrí voči žalovanej, ktorá za porušenie práva alebo povinnosti\nzodpovedá. V tomto kontexte žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 30.01.2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017, na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/56/2019\nzo dňa 11.06.2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/177/2018 zo dňa 31.01.2019.\nŽalobkyňa v závere repliky žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n4. Žalovaná súdu nedoručila dupliku v zmysle uznesenia súdu č. k. 10Csp/2/2023 - 130.\n5. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 23.09.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca\nžalobkyne, ktorý neprítomnosť žalobkyne z dôvodu plnenia pracovných povinností ospravedlnil.\nPojednávania sa nezúčastnil štatutárny zástupca žalovanej, ani právna zástupkyňa žalovanej, svoju\nneprítomnosť ospravedlnil žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 20.09.2024 z dôvodu\nvysokej pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň súhlasil, aby súd konanie viedol v jeho neprítomnosti.\nB1-10Csp/2/2023 8\n\n6. Na pojednávaní konanom dňa 23.09.2024 prítomný právny zástupca žalobkyne zotrval na obsahu\nžaloby, ako aj repliky žiadal, aby súd žalobe vyhovel a do súdneho spisu založil listinný dôkaz s\noznačením Upovedomenie o začatí exekúcie vydané exekútorským úradom pod spisovou značkou\n275EX 186/22 - 3 zo dňa 02.06.2022.\n7. Podľa ustanovenia § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu\npráv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti\nporušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi\ndomáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj\nvtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým\nsúhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o\nkonanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len \"kolektívne záujmy spotrebiteľov\").\nSpotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n8. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, konkrétne\noboznámením sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom vydaného dňa 13.04.2021,\nktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/39/2021-252 vydaného\ndňa 23.3. 2022 mal preukázané, že Okresný súd Žiar nad Hronom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni\nsumu 936,04 € spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd vo zvyšnej časti\nžalobu zamietol. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici.\nSúdy jednoznačne skonštatovali, že konaním žalovanej, ako veriteľa, došlo k poškodeniu práv žalobcu\nako spotrebiteľa.\n9. Súd na základe citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 255/ 2007 Z.z. žalobe vyhovel a\nzaviazal žalovanú zaplatiť v prospech žalobkyni sumu 450 € titulom náhrady primeraného finančného\nzadosťučinenia, keďže táto suma sa súdu javila ako primeraná a bola ustálená vo vzťahu k sume\nna vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 936,04 € na vydanie, ktorého žalovaná v prospech\nžalobkyne bola zaviazaná právoplatným rozsudkom vydaným Okresným súdom Žiar nad Hronom.\nSúd výšku uplatneného nároku žalobkyňou titulom náhrady primeraného finančného zadosťučinenia\nvyhodnotil ako primeranú vzhľadom na konštatované porušenia povinností žalovanou, ako veriteľom\na táto suma priznaná v prospech žalobkyne je primeraná aj vo vzťahu k psychickým útrapám, ktoré\nžalobkyňa prežívala výhradne v priamej príčinnej súvislosti s nekalým konaním žalovanej opísanom\nžalobkyňou v žalobe a replike a právnym zástupcom žalobkyne na pojednávaní.\nSúd pri priznaní uplatneného nároku vychádzal aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.\nII.ÚS 229/2017-15, ktorý v obdobnej veci konštatoval dôvodnosť uplatneného nároku spotrebiteľom, do\npráv ktorého bolo zasiahnuté konaním veriteľa pri uzavretí spotrebiteľskej zmluvy. Ústavný súd zamietol\nsťažnosť obchodnej spoločnosti, ktorá bola B1-10Csp/2/2023 9\nzaviazaná na náhradu finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona\nčíslo 250/2007 Z.z. a v plnom rozsahu odkázal na rozhodnutia tak prvostupňového, ako aj\ndruhostupňového súdu, v zmysle ktorých vznikol spotrebiteľovi nárok na zaplatenie primeraného\nfinančného zadosťučinenia v dôsledku porušenia práv spotrebiteľa.\nÚstavný súd s odkazom na správnosť záverov prijatých súdmi v napadnutých rozhodnutiach\nsťažovateľom konštatoval, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z. či už v pôvodnom, alebo\nterajšom znení je potrebné považovať za ustanovenie s takzvanou relatívne neurčitou hypotézou, ktorá\nneustanovuje žiadne kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a\nako treba určiť jeho výšku. Ústavný súd s odkazom na citované rozhodnutia zároveň uviedol, že novšie\nznenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného\nfinančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva\nalebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa, alebo osobitným predpisom\nbolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.\nSúd v prejednávanej veci konštatuje, že nárok žalobne je opodstatnený o to viac, že aj keď v\nzmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR, podľa aktuálnej právnej úpravy nie je podmienkou úspešného\nuplatnenia práva na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia porušenie práva spotrebiteľa zo\nstrany veriteľa, no vo vzťahu k žalobkyni rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, potvrdeného\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, v prejednávanej veci boli prejudiciálne konštatované\njednotlivé porušenia povinnosti žalovanej, ako veriteľa, vo vzťahu k žalobkyni, ako spotrebiteľovi,\n\nkonaním žalovanej a teda je jednoznačne daný nárok žalobkyne na náhradu primeraného finančného\nzadosťučinenia priznaného súdom vo výške 450 €.\nPokiaľ ide o samotnú výšku priznaného nároku, skúmanie primeranosti alebo neprimeranosti nároku\nna primerané finančné zadosťučinenie je dané výlučne do kompetencie súdu, kde vyjadrenia strán\nmajú už len podporný charakter. Je tomu tak preto, lebo k samotnej výške primeraného finančného\nzadosťučinenia zákon nestanovuje žiadne osobitné kritériá, teda jediným kritériom pre jej posúdenie\nje primeranosť. Vzhľadom na to, že iné kritériá zákonodarca v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa nestanovil, k výške primeraného finančného zadosťučinenia nie je možné pristúpiť\nosobitným špecifickým výpočtom.\nSúd poukazuje na to, že novšie znenie zákona č. 250/20007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zmiernilo\npodmienky poskytovania primeraného finančného zadosťučinenia a toto sa v súčasnosti poskytuje aj\nbez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti bolo spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.\nSúd zároveň uvádza, že podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP právna istota je stav, v ktorom\nkaždý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít.\nZa ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a\nstanoviská publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,\nvydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.1.1993, ako i B1-10Csp/2/2023 10\nrozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne\naj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto\nrozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali.\nOtázku podmienok pre priznanie finančného zadosťučinenia spotrebiteľa podľa § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aktuálne riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí\nz 30.6.2022, sp. zn. 7Cdo 92/2021, publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 48, ročník 2022, v ktorom poukázal na to, že už v uznesení z\n30.1.2019, sp. zn. 6Cdo 127/2017 sa v rámci podaného dovolania zaoberal (aj) právnou otázkou, či\nmožno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007\nZ. z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby\nbol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Vo svojich nosných záveroch uviedol: \"Aplikujúc\nrežim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý\nna súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má\nplniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť\ndodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok\nna vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,\nkedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť\nochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,\nktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,\nktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením\nporušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech\nspotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za\nškodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej\nzmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo\nodpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového\nprospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.\nPokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri\nurčení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.\nBude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,\nstanovil rozsah finančného zadosťučinenia ... Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje,\naby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu\na výšku vzniknutej ujmy.\" B1-10Csp/2/2023 11\n\n10. Súd má za to, že v prejdnávanej veci rozhodol aj v súlade s právnym názorom vyjadreným najvyšším\nsúdom v citovanom rozhodnutí vyššie v odôvodnení rozsudku. A keďže sa jedná sa o rozhodnutie\nzásadného významu uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky,\nvyššie uvedené rozhodnutie predstavuje ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, od ktorej (okrem celkom\nvýnimočných prípadov, o aký sa však v prejednávanej veci nejedná) nie je v obdobných veciach možný\nodklon.\nSúd pri rozhodovaní o nároku žalobkyne podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa, tak ako už uviedol, vychádzal z toho, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia\nžiadne osobitné podmienky nestanovuje a jediným kritériom priznania finančného zadosťučinenia je jeho\nprimeranosť. Súd opakovane uvádza, že nárok žalobkyne je o to viac daný a preukázaný z dôvodu,\nže v prípade žalobkyne, aj keď to zákon a ani rozhodovacia prax súdov nevyžaduje, boli jednotlivé\nporušenia práv žalobkyne, ako spotrebiteľa, žalovanou, ako veriteľom, prejudiciálne konštatované\nOkresným súdom Žiar nad Hronom, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici.\nPri posudzovaní primeranosti výšky finančného zadosťučinenia následne súd vychádzal z toho, že v\ndôsledku konštatovaných porušení práv žalobkyne ako spotrebiteľa, Okresný súd Žiar nad Hronom\nuložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 936,04 € s\npríslušenstvom. V nadväznosti na uvedené zistenia za primerané, tak ako už súd uviedol, považuje\npriznané finančné zadosťučinenie v sume 450 €.\n11. Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej\núspechu vo veci.\nPodľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nPodľa ustanovenia §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n12. Súd úspešnej žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent\nv zmysle zásady úspechu vyjadrenej v ustanovení § 255 ods. 1 CSP.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia\nna Mestskom súde Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných\nnáležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha\n(odvolací návrh)/ § 363 CSP/.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania/§ 364 CSP/. B1-10Csp/2/2023 12\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1\nCSP/.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.\n\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh\nna vykonanie exekúcie.\nV Bratislave dňa 23. septembra 2024", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd68a357-089a-4db0-811a-eaed82c3eaaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.229.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 229/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.229.2017.1"}, {"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "56fa8fa2-532c-47dd-ae1c-82df2f51d334:ab59c29a-3d0f-4fc5-b113-00efd0d956f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/39/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/39/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/56fa8fa2-532c-47dd-ae1c-82df2f51d334:ab59c29a-3d0f-4fc5-b113-00efd0d956f3"}, {"guid": "bc107298-14e3-43a3-b76c-a37a4154dec3:c724e15f-ebf0-474a-afc9-d0657e1194c8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7818202985.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/5/2021 z 8. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-06-08", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7818202985.1"}, {"guid": "e00adf25-1ca6-4279-ae95-61fc79a17710:9cc54cc0-2aa9-43d9-b909-5136fa5647db", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/56/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/56/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e00adf25-1ca6-4279-ae95-61fc79a17710:9cc54cc0-2aa9-43d9-b909-5136fa5647db"}, {"guid": "57d8b2b6-4658-4547-bf4a-28e4010cd3a6:890373b4-14f9-4553-9df8-067e4faaea45", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5814205955.1", "spisova_znacka": "11Co/177/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/177/2018 z 28. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-10-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5814205955.1"}], "citovane_v": []}