{"guid": "29f2835a-c831-4634-8df5-32ef95551092:07bab86a-4dbe-4394-b4e4-86020b7331d6", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1121201929.7", "spisova_znacka": "B1-10C/15/2021", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-10C/15/2021 z 2. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 2. októbra 2024, sp. zn. B1-10C/15/2021, ECLI:SK:MSBA4:2024:1121201929.7", "identifikacne_cislo": "1121201929", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Dana Káčerová", "sudca_id": 1244, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-kacerova-1244", "datum_vydania": "2024-10-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/07bab86a-4dbe-4394-b4e4-86020b7331d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1121201929.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1121201929.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1121201929.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-10C/15/2021\n1121201929\n02. 10. 2024\nJUDr. Dana Káčerová\nECLI:SK:MSBA4:2024:1121201929.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: A. B.\nC., narodený XX.X.XXXX, štátna príslušnosť D. E. F., zastúpeného: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD.,\nadvokátka, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Slovenská republika, za\nktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu\nškody v sume 9 311,33 €, náhradu nemajetkovej ujmy v sume 16 646,67 € takto\nrozhodol:\nSúd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.\nSúd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.03.2021 sa domáhal nároku na náhradu škody, ako aj nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej sume 25 958 €, ktorú sumu na výzvu súdu právna zástupkyňa\nžalobcu špecifikovala písomným podaním doručeným súdu dňa 24.07.2023 tak, že konkrétne sa žalobca\nvoči žalovanej domáha majetkovej ujmy v podobe straty na zárobku, respektíve ušlého zisku vo výške\n9 311,33 € a sumy 16 446,64 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy.\nŽalobca v úvode žaloby konštatoval, že splnil predpoklady pre podanie žaloby, keďže žalovanú požiadal\nv zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku s tým, že žalovaná nárok\nprerokovala s negatívnym výsledkom.\nŽalobca žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 24.11.2017 sa dostavil so svojou\nmanželkou, občiankou Slovenskej republiky, na Oddelenie cudzineckej polície v Žiline z dôvodu podania\nžiadosti o tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, za účelom zlegalizovania pobytu žalobcu\nna území Slovenskej republiky, aby si mohol usporiadať svoj rodinný a súkromný život. Oddelenie\ncudzineckej polície v Žiline žiadosť žalobcu prijalo a v tomto okamihu sa stal pobyt žalobcu na území\nSlovenskej republiky oprávnený. Žalobca v žalobe uviedol, že oddelenie cudzineckej polície následne\nzačalo B1-10C/15/2021 2\nkonanie o zaistení žalobcu a rozhodnutím PPZ-HCP-BB7-158-012/2017-AV zo dňa 24.11.2017\nobmedzilo osobnú slobodu žalobcu prostredníctvom inštitútu zaistenia po dobu 13 dní. Žalobca v žalobe\nuviedol, že voči predmetnému rozhodnutiu podal správnu žalobu, ktorej Krajský súd v Bratislave vyhovel\nrozsudkom sp. zn. 4Sa/101/2017 zo dňa 19.12.2017 a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície v Žiline\no zaistení žalobcu zrušil. Žalobca v žalobe uviedol, že Krajský súd v Bratislave nerozhodol o prepustení\nžalobcu zo zaistenia z dôvodu, že v čase vyhlásenia rozhodnutia bol už žalobca slovenskými správnymi\norgánmi na podklade rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prevezený\nna územie Maďarska. Žalobca v žalobe uviedol, že aj predmetné rozhodnutie bolo zrušené pre jeho\nnezákonnosť.\nNásledne v azylovom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 10Sžak/7/2018\nzo dňa 18.07.2018 rozhodol, že vydanie žalobcu do Maďarska nebolo možné z dôvodu, že od\n\nakceptácie zo strany maďarských úradov uplynula lehota dlhšia ako 6 mesiacov a rozhodnutie ČAS:\nMU-DS-17-42/2016-Ž z 12.09.2017 ako nezákonné zrušil.\nŽalobca v žalobe taktiež uviedol, že konanie o zaistení jeho osoby bolo následne rozhodnutím PPZ-HCPBB7-158/030/2017-AV zo dňa 09.12.2017 zastavené. Taktiež konanie na migračnom úrade po zrušení\nrozhodnutia ČAS: MU-DS-17-42/2016-Ž z 12.09.2017 bolo zastavené s odôvodnením, že žalobca\núzemie Slovenskej republiky „opustil“ ignorujúc skutočnosť, že podľa názoru žalobcu, to bol práve\nnezákonný postup a nezákonné rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Žiline a migračného úradu,\nv dôsledku ktorého bol žalobca nútene odvezený do Maďarska. Žalobca v žalobe uviedol, že Krajský\nsúd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 7SaZ/7/2018 zo dňa 21.2.2019 rozhodnutie zrušil a po podaní\nkasačnej sťažnosti dospel k rovnakému záveru o nezákonnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sžak/6/2019 zo dňa 27.06.2019.\nŽalobca v žalobe uviedol, že v dôsledku vydania rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o udelenie\nazylu ako neprípustnej, jeho zaistenia a následného dublinského transferu do Maďarska bol žalobca\nnezákonne pozbavený osobnej slobody, stratil príjem, nakoľko pre zaistenie a následný dublinský\ntransfer prišiel o pravidelný príjem zo zamestnania a bol odlúčený od svojej rodiny - manželky a\nmaloletého dieťaťa, s ktorými v čase vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu,\nzaistenia a následného odovzdania do Maďarska legálne býval v obci G.. Taktiež žalobca v žalobe\nuviedol, že bola otrasená jeho právna istota, ktorá vyžaduje požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a\npredvídateľnosť právnych noriem, postupu orgánov verejnej moci, ochranu práv nadobudnutých v dobrej\nviere a zákaz retroaktivity právnych noriem a to najmä v tom, ako k jeho osobe budú správne orgány\npristupovať a obava o to, či nebude opäť nezákonne pozbavený osobnej slobody, alebo či opäť by\nnedošlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv na rešpektovanie rodinného a súkromného života, keď\nv prípade žalobcu boli vydané štyri rozhodnutia správnych orgánov, ktoré podľa názoru žalobcu, boli\nzrušené pre ich nezákonnosť.\nŽalobca v žalobe konštatoval, že boli naplnené všetky predpoklady pre priznanie uplatnených nárokov,\nkeďže všetky rozhodnutia vydané vo vzťahu k osobe žalobcu, podľa názoru žalobcu, boli zrušené pre ich\nnezákonnosť. Žalobca v žalobe uviedol, že bol v dôsledku vydania rozhodnutia o zaistení a rozhodnutia\nmigračného úradu pozbavený osobnej slobody po dobu 13 dní a následne bol prevezený do Maďarska,\nv dôsledku čoho prišiel o svoju prácu, B1-10C/15/2021 3\nrodinné zázemie. Žalobca poukázal na obsah pracovnej zmluvy doručenej súdu spolu so žalobou.\nŽalobca v žalobe uviedol, že bol odlúčený od svojej manželky a maloletého dieťaťa, v dôsledku čoho mu\nbolo odňaté právo na jeho súkromný a rodinný život. V tomto kontexte žalobca poukázal na rozhodnutia\nnajvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorých je potrebné vychádzať z toho, že zaistenie cudzinca\nznamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia\nzbavenie jeho slobody. Žalobca poukázal na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sža/24/2014 z 13.08.2014, v ktorom NS SR uviedol, že takýto zásah môže byť prípustný len za\nprísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pohybe cudzincov, ale predovšetkým\nústavným poriadkom Slovenskej republiky. Najvyšší súd konštatoval, že podľa článku 8 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená a podľa článku 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto\nzbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Najvyšší súd poukázal\naj na článok 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, podľa ktorého má každý právo na\nslobodu a osobnú bezpečnosť.\nZ rozhodnutí najvyšších súdnych autorít vyplýva zákaz svojvoľného zbavenia či obmedzenia osobnej\nslobody dotknutých osôb. Taktiež žalobca v žalobe konštatoval, že bola naplnená aj príčinná súvislosť\nmedzi existenciu nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, ako aj nemajetkovej ujmy, keďže\nnezákonné rozhodnutie o zaistení žalobcu a nezákonné rozhodnutia migračného úradu týkajúce sa\nžalobcu sú v priamej príčinnej súvislosti s obmedzením osobnej slobody žalobcu v trvaní 13 dní.\nObmedzenie osobnej slobody žalobcu na základe žalobcom deklarovaných nezákonných rozhodnutí\nsprávneho orgánu je v rozpore so zákonom, Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými\ndohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žalobca v žalobe uviedol, že obmedzenie osobnej\nslobody v rozpore so zákonom zakladá priamy nárok jednotlivca na finančné zadosťučinenie.\nŽalobca v žalobe uviedol, že v dôsledku umiestnenia jeho osoby v Útvare policajného zaistenia\nMedveďov a následne v dôsledku vydania jeho osoby do Maďarska na podklade rozhodnutia, ktoré bolo\npre nezákonnosť zrušené, boli po dlhé obdobie narušené vzťahy medzi žalobcom a jeho manželkou.\nManželia sa niekoľko mesiacov vôbec nestretli aj napriek tomu, že jeho manželka sa snažila žalobcu\nkontaktovať v Maďarsku a do apríla 2018 sa im nepodarilo zrealizovať žiadne stretnutie. Žalobca v žalobe\nuviedol, že nemal možnosť vrátiť sa na územie Slovenskej republiky, manželka žalobcu sa nemohla\n\nusadiť v Maďarsku. Žalobca konštatoval, že nezákonnými rozhodnutiami boli „vyhnaní“ viesť svoj rodinný\nživot mimo územia Slovenskej republiky. Žalobca v žalobe uviedol, že v dôsledku postupu slovenských\nsprávnych orgánov nemohol pracovať a nemohol sa tak starať o rodinu, stratil pravidelný mesačný príjem\nvo výške 480 €. Pre nútený pobyt žalobcu Maďarsku nemohol získať žiadne iné zamestnanie a bol\nodkázaný žalobca na pomoc svojej manželky starajúcej sa o ich spoločné malé dieťa.\nŽalobca spolu so žalobou doručil listinné dôkazy: písomnosť s označením Návrh na predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody doručovanú Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zo dňa\n02.09.2020, rozhodnutie Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej\npolície Banská Bystrica, Oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina zo dňa 24.11.2017 o zaistení osoby\nžalobcu, rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Žilina zo dňa 09.12.2017 o zastavení správneho\nkonania, rozhodnutie Ministerstva B1-10C/15/2021 4\nvnútra Slovenskej republiky Migračného úradu zo dňa 12.09.2017, v zmysle ktorého bola zamietnutá\nžiadosť žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, rozhodnutie Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, Migračného úradu dublinské stredisko zo dňa 10.10.2018 o zastavení konania\no udelenie azylu žalobcovi na území Slovenskej republiky, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sžak/7/2018 zo dňa 18.06.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n7SaZ/7/2018 zo dňa 21.02.2019, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5SZa/5/2017, rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Sa/101/2017 zo dňa 19.12.2017, pracovnú zmluvu uzatvorenú\nmedzi žalobcom a zamestnávateľom Display Service Network SK s.r.o. dňa 03.11.2017, prílohu číslo 1\nk pracovnej zmluve - popis pracovnej pozície žalobcu a pracovnej náplne, prílohu číslo 2 k pracovnej\nzmluve vo vzťahu k mzde žalobcu, listinný dôkaz s označením návrh na predbežné prerokovanie nároku\nna náhradu škody - odpoveď vypracovanú Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dňa 24.02.2021\ndoručovanú právnej zástupkyni žalobcu.\n2. Žalovaná súdu dňa 28.07.2021 doručila písomné vyjadrenie k obsahu žaloby, v zmysle ktorého žiadala\nžalobu ako nedôvodnú celom rozsahu zamietnuť.\nŽalovaná konštatovala vo svojom písomnom vyjadrení, že žalobcom uvádzané rozhodnutia nenapĺňajú\nznaky nezákonných rozhodnutí. Žalovaná uviedla, že už rozhodnutím Migračného úradu Slovenskej\nrepubliky č. ČAS:MU-DS-17/11/2016-Ž zo dňa 28.12.2016 bola zamietnutá žalobcovi žiadosť o udelenie\nazylu z dôvodu jej neprípustnosti, nakoľko žalobca bol po predchádzajúcej akceptácii dňa 16.12.2017\nodovzdaný do Maďarska z dôvodu, že bol v Maďarsku držiteľom povolenia na pobyt a zároveň v\nMaďarsku požiadal o udelenie azylu. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 5Saz/5/2017 zo dňa\n26.04.2017 rozhodnutie zrušil a vec vrátil Migračnému úradu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nMigračný úrad Slovenskej republiky žiadosť žalobcu o udelenie azylu opätovne posúdil a rozhodnutím\nč.ČAS:MU-DS-17/42/2016-Ž zo dňa 12.09.2017 ju opäť zamietol z dôvodu jej neprípustnosti. Žalovaná\nuviedla, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6SaZ/6/2017 - 112 zo dňa 12.01.2018 žalobu\nžalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Migračného úradu Slovenskej republiky zamietol ako\nnedôvodnú. Žalobca bol v rámci dublinského transferu odovzdaný do Maďarska, ako štátu príslušnému\nna rozhodnutie vo veci udelenia medzinárodnej ochrany. Žalovaná v tomto kontexte uviedla, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uznesením č. k. 10Sžak/7/2018 - 193 zo dňa 18.07.2018 zmenil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave a rozhodnutie Migračného úradu Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil\nMigračnému úradu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nŽalovaná v tomto kontexte uviedla, že žalobcu nebolo možné bezodkladne prijať na územie Slovenskej\nrepubliky a Migračný úrad Slovenskej republiky vydal rozhodnutie č. ČAS: MU-DS-17/88/2016-Ž zo\ndňa 10.10.2018, ktorým konanie o udelenie azylu zastavil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.\n7SaZ/7/2018 - 26 zo dňa 21.02.2019 rozhodnutie Migračného úradu SR zrušil a vec vrátil úradu na ďalšie\nkonanie. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že dňa 14.08.2019 žalobca svoju žiadosť o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej republiky zobral späť.\nŽalovaná vo vzťahu k vydaniu rozhodnutia Oddelením cudzineckej polície Žilina uviedla, že dňa\n24.11.2007 sa žalobca dostavil na Oddelenie cudzineckej polície v Žiline za účelom podania žiadosti o\nudelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky. B1-10C/15/2021 5\nZ príslušných systémov bolo zistené, že žalobca bol žiadateľom o udelenie medzinárodnej ochrany\nv Maďarsku, kde bol zároveň držiteľom povolenia na pobyt. Oddelenie cudzineckej polície Žilina\nrozhodnutím PPZ-HCP-BB7-158/2017-AV zo dňa 24.11.2017 zaistilo žalobcu za účelom jeho\nodovzdania do Maďarska, pričom bol následne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nv Medveďove. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4Sa/101/2017 - 77 zo dňa 19.12.2017\nrozhodnutie zrušil.\n\nŽalovaná v kontexte vyššie uvedených odkazov na rozhodnutia vydané v rámci azylového konania\nuviedla, že podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na vznik zodpovednosti štátu za škodu, resp. nemajetkovú\nujmu predpokladá súčasné naplnenie troch zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu\nškody a nemajetkovej ujmy, ktorými sú nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone\nverejnej moci, respektíve vydanie nezákonného rozhodnutia orgánom verejnej moci pri výkone verejnej\nmoci, vznik škody, prípadne nemajetkovej ujmy na strane poškodeného a priama príčinná súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, resp. vydaním\nnezákonného rozhodnutia orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Žalovaná konštatovala, že\ntieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Žalovaná rozporovala, že rozhodnutia o zaistení osoby\nžalobcu, ako aj rozhodnutia Migračného úradu Slovenskej republiky by boli zrušené súdmi z dôvodu ich\nnezákonnosti. Nezákonnosť rozhodnutí vydaných Oddelením cudzineckej polície Žilina a Migračného\núradu Slovenskej republiky a prípadný nesprávny úradný postup týchto subjektov nebol konštatovaný\nani zo strany Krajskej prokuratúry v Žiline. Žalovaná tak konštatovala, že žalobca nepreukázal prvú\npodmienku pre priznanie uplatnených nárokov a to existenciu nezákonných rozhodnutí, ktoré mali byť\nvydané v súvislosti so zaistením žalobcu, umiestnením jeho osoby do Útvaru policajného zaistenia pre\ncudzincov v Medveďove a v súvislosti so zamietnutím jeho žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky.\nŽalovaná vo vyjadrení zároveň poukázala na skutočnosť, že žaloba žalobcu je zmätočná, keďže žalobca\nnedostatočne označil a špecifikoval titul, na základe ktorého sa svojich nárokov v konaní domáha.\nŽalovaná poukázala na znenie petitu žaloby, kde žalobca bez rozlíšenia si uplatnil tak nárok na náhradu\nškody, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bez bližšej špecifikácie v celkovej sume 25 958 €.\nŽalovaná uviedla, že žalobca neoznačil a nekonkretizoval, ktoré z rozhodnutí v žalobe označené\nnapĺňa znaky nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci,\nna základe ktorého si nároky uplatňuje a nekonkretizoval samostatne peňažné nároky na náhradu\nškody a na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaná v tomto kontexte uviedla, že žalobca nepreukázal\nexistenciu nezákonného rozhodnutia, na základe ktorého sa uplatnených nárokov - síce samostatne\nnešpecifikovaných domáha. Žalovaná uviedla, že žalobcom uplatnený nárok nie je možné považovať\nza preukázaný a dôvodný, keďže z obsahu žaloby nie je preukázané a dostatočne žalobcom vysvetlené\naká časť uplatneného nároku predstavuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a aká časť uplatneného\nnároku predstavuje nárok na náhradu škody. Oba nároky musia byť skúmané samostatne vo vzťahu k\nprvej podmienke, ktorá musí byť preukázaná, či vôbec orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci\ndošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, respektíve k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca v\ntomto kontexte žaloby tieto nároky nenadviazal B1-10C/15/2021 6\nna uvedenú prvú podmienku vzniku zodpovednosti štátu sa škodu, respektíve nemajetkovú ujmu na\nstrane žalobcu.\nŽalovaná zároveň uviedla, že nárok žalobcu riadne a včas predbežne prerokovala, avšak nároky\nžalobcovi nepriznala z dôvodu ich nepreukázania žalobcom.\nŽalovaná konštatovala, že všetky úkony a postupy vydané v rámci správneho konania boli dôvodné, boli\nvykonané v súlade s platnou právnou úpravou a korešpondovali stavu v rozhodnom období ich vydania.\n3. Žalobca súdu dňa 06.10.2021 doručil repliku, v zmysle ktorej uviedol, že preukázal existenciu\nnezákonného rozhodnutia, keďže Krajský súd v Bratislave v rozhodnutiach konštatoval, že pokiaľ\nsprávny súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je bez ďalšieho nevyhnutných záver, že rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo nezákonné.\nŽalobca v tomto smere uviedol, že v jeho prípade sa tak stalo opakovane. Žalobca zároveň uviedol, že\nv priamej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí prišiel o možnosť pracovať, vyčíslil spôsobenú\nujmu matematicky v závislosti od trvania zásahu a výšky priemernej nominálnej mzdy v Slovenskej\nrepublike. Žalobcom uplatnená vyčíslená suma tak predstavuje majetkovú ako aj nemajetkovú ujmu,\nktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí správnymi orgánmi v správnom\nkonaní, keď na základe týchto rozhodnutí bol nezákonne pozbavený osobnej slobody a následne\nnezákonne premiestnený na územie Maďarskej republiky, v dôsledku čoho prišiel o svoju prácu a\nmožnosť živiť svoju manželku a maloleté dieťa a zároveň týmito rozhodnutiami bol vyvolaný zásah\ndo práv žalobcu podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý nebol\nlegitímny.\n4. Žalovaná súdu dňa 28.10.2021 doručila dupliku, v zmysle ktorej konštatovala, že žalobca neodstránil\nzmätočnosť žaloby a teda žalovaná vyhodnotila žalobu ako nedôvodnú a nespĺňajúcu zákonné kritéria\nžaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaná konštatovala, že\nnárok žalobcu nie je daný a nie je ani žalobcom preukázaný.\n\nŽalovaná uviedla, že žalobca sa nevyjadril k jej námietkam, neodstránil vady žaloby, keďže v žalobe,\nako aj v replike absentuje špecifikácia titulu na základe, ktorého sa žalobca svojich nárokov domáha\na nevyšpecifikoval tak v žalobe, ako aj v replike majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrad ktorých sa\ndomáha žalobou.\nŽalovaná taktiež konštatovala, že žalobca nepreukázal, že by mu akákoľvek ujma či majetková alebo\nnemajetková vznikla v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s údajným nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej moci vydaného správnym orgánom pri výkone jeho verejnej moci. Žalovaná zotrvala\nna názore, že žalobcovi žiadna ujma v akejkoľvek sfére zvyknúť nemohla, keďže žiadne z rozhodnutí\nvydaných v správnom konaní nebolo zrušené pre nezákonnosť a žalobca v žalobe ani v republike\nneoznačil, ktoré z rozhodnutí by pre nezákonnosť bolo zrušené a v priamej príčinnej súvislosti s ktorým\nby žalobcovi uplatnené nároky vznikli. B1-10C/15/2021 7\nŽalovaná uviedla, že tvrdenia žalobcu o tom, ako malo údajne nezákonné rozhodnutie zasiahnuť do\njeho života a negatívne ovplyvniť sú len subjektívnymi všeobecnými pocitmi žalobcu, ktoré žiadnym\nspôsobom nepreukázal. Žalovaná konštatovala, že žalobca na preukázanie svojich nárokov nepredložil\na ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať existenciu nároku a jeho výšku. Samotné\nuvedenie subjektívnych pocitov žalobcu, ktoré nie sú preukázané, automaticky nezakladajú nárok\nžalobcu na náhradu škody, resp. nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaná taktiež uviedla, že\núdajné zásahy do morálnej sféry žalobcu žalobca len vymenoval bez toho, aby predložil alebo aspoň\nnavrhol akýkoľvek dôkaz.\nVo vzťahu k údajnej majetkovej ujme žalovaná uviedla, že tento nárok žalobca ustálil len spočítaním\nnominálnych miezd v Slovenskej republike od roku 2016 do roku 2019 a takéto vyčíslenie samo o\nsebe nezakladá nárok na náhradu škody a takéto matematické vyčíslenie tento nárok ani nepreukazuje.\nŽalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by bol počas žalobcom vymedzenej doby ekonomicky\nčinný na území Slovenskej republiky. Prezumpcia ekonomickej aktivity žalobcu nezakladá jeho nárok na\nnáhradu škody z dôvodu, že žalobca tento nárok nepreukázal. Žalovaná uviedla, že nie je možné bez\npochybností tvrdiť, že žalobca v rozhodnom období vôbec prácu mal, že by pracovať chcel na území\nSlovenskej republiky a že aj dostával mzdu v takej výške, aby bolo možné vychádzať pri výpočte nároku\nna náhradu škody z nominálnej priemernej mzdy. Žalovaná uviedla, že nárok žalobcu na náhradu škody\ntitulom ušlej mzdy je len jeho hypotetickým predpokladom, od ktorého nemožno vychádzať a zakladať\npreukázanie existencie nároku na náhradu škody.\nŽalovaná zároveň uviedla, že tvrdenie žalobcu, že v dôsledku údajného nezákonného postupu\nsprávnych orgánov v podobe vydaných nezákonných rozhodnutí prišiel o prácu, je tvrdením\nnepreukázaným a taktiež aj tvrdenie žalobcu o nemožnosti živiť jeho rodinu. Žalovaná v tomto kontexte\nuviedla, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by svoju rodinu finančne zabezpečoval (v akej\nmiere, akým spôsobom) aj pred vymedzeným obdobím údajného zásahu orgánov verejnej moci pri\nvýkone verejnej moci do osobnostných práv žalobcu a taktiež žalobca nepreukázal priamu príčinnú\nsúvislosť medzi ním tvrdenou údajnou nemožnosťou živiť rodinu a vydaním nezákonných rozhodnutí v\nsprávnom konaní, ktorých existenciu žalobca ani neosvedčil.\nŽalovaná však opäť aj v duplike uviedla, že žalobca nešpecifikoval ani v replike svoj nárok tak, aby bolo\nzrejmé, aká časť uplatneného nároku je uplatnená žalobcom titulom náhrady škody a následne titulom\nnáhrady nemajetkovej ujmy.\n5. Žalobca na výzvu súdu dňa 24.07.2023 doručil písomné podanie, v zmysle ktorého uviedol,\nže si uplatňuje nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy počnúc od januára 2017 z\ndôvodu, že dňa 28.12.2016 bolo voči žalobcovi vydané v poradí prvé rozhodnutie Migračného úradu\nSlovenskej republiky ČAS:MU-DS-17-11/2016-Ž, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu, bolo zrušené pre jeho\nnezákonnosť.\nŽalobca v písomnom podaní uviedol, že si celkovo uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 25 958 €\na pre určenie tejto sumy bola kritériom priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky\nv kalendárnom roku 2017. Uplatnený nárok tak predstavuje majetkovú ujmu - stratu na mzde, keďže\nžalobca pre nezákonnosť rozhodnutí B1-10C/15/2021 8\na nezákonný prevoz na územie Maďarska nenadobudol mzdový nárok a z nemajetkovej ujmy\nspôsobenej nezákonným pozbavením jeho osobnej slobody, nezákonným prevozom na územie\nMaďarskej republiky, nezákonným zásahom do práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života ,\nodčlenením od rodiny, v dôsledku čoho utrpel aj emocionálnu ujmu.\nVo vzťahu k príčinnej súvislosti žalobca uviedol, že v jeho prípade boli vydané celkom štyri nezákonné\nrozhodnutia. Rozhodnutie o jeho zaistení PZ-HCP-BB7-158-012/2017-AV zo dňa 24.11.2017 bolo na\n\nňom aj vykonané tak, že bol prevezený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove,\nkde bol pozbavený osobnej slobody po dobu 13 dní a pred tým, ako bolo rozhodnutie o zaistení ako\nnezákonné zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Sa/101/2017 zo dňa 19.12.2017,\nbol žalobca 6.12.2017 prevezený do Maďarska, v dôsledku čoho mu zanikol tolerovaný pobyt, ktorý ho\noprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Žalobca tento prevoz označil ako za nezákonný.\nŽalobca v písomnom podaní uviedol, že v dôsledku zaistenia jeho osoby a v dôsledku jeho prevozu\nna územie Maďarskej republiky prišiel o mzdu z pracovného pomeru, aj do budúcnosti stratil možnosť\nzárobku. Žalobca zároveň uviedol, že zaistenie jeho osoby a jeho nezákonný prevoz boli hrubým\nzásahom do jeho rodinného a súkromného života, ktorý bol ovplyvnený právnou neistotou, v ktorej\nsa žalobca a jeho rodina ocitli po tom, čo voči žalobcovi bolo, podľa názoru žalobcu, vydané prvýkrát\nnezákonné rozhodnutie vo veci jeho žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\nŽalobca vo vzťahu k vyčísleniu nároku na náhradu majetkovej ujmy uviedol, že na území Slovenskej\nrepubliky sa zamestnal u zamestnávateľa Display Services Network SK s.r.o. na podklade pracovnej\nzmluvy zo dňa 3.11.2017, na základe ktorej pracovný pomer mal vzniknúť dňa 6.11.2017. Žalobca a\njeho zamestnávateľ sa dohodli na mzde na úrovni minimálnej mzdy platnej v roku 2018 v sume 480 €,\nku ktorej prináležal mesačný bonus vo výške 130 €. Celková mzda žalobcu predstavovala sumu 610\n€, pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.05.2018. Žalobca uviedol, že bol pozbavený\nosobnej slobody 27.11.2017 a dňa 5.12.2017 bol nezákonne prevezený na územie Maďarskej republiky,\nčo malo za následok ukončenie jeho pracovného pomeru. Žalobca v písomnom podaní uviedol, že za\nobdobie od 27.11.2017 do 31.12.2017 mu vznikol nárok na mzdu vo výške 691,33 € a následne za\nobdobie od 1.01.2018 do 31.05.2018 mu vznikol nárok na náhradu škody titulom ušlej mzdy v sume 3 050\n€. Žalobca zároveň uviedol, že keďže bol riadne zamestnaný bol dôvod predpokladať, že zamestnávateľ\nby s ním pracovný pomer uzatvoril aj po 31.5.2018 a teda žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu mzdy\nza obdobie od 01.06.2018 do 31.12.2018 v sume 4 270 €, za obdobie od 01.01.2019 do 28.02.2018\nsi žalobca uplatnil nárok na mzdu vo výške 1 300 €. Žalobca si celkovo uplatnil nárok na náhradu\nmajetkovej škody v podobe straty na zárobku, respektíve ušlého zisku, ktorý mal možnosť žalobca podľa\njeho tvrdení získať a použiť ho pre seba a svoju rodinu v sume 9 311,33 €.\nVo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil nárok 16 646,67 € - vo\nvýške rozdielu medzi súčtom priemernej nominálnej mesačnej mzdy na území Slovenskej republiky a\nodpočítaním majetkovej škody titulom náhrady mzdy, ktorú pre zaistenie a nútený prevoz do Maďarska\nnemohol získať a ktorej nárok si uplatnil v sume 9 311,33 € - teda z pôvodne uplatneného nároku v\ncelkovej sume 25 958 € si žalobca po odpočítaní nárokov nevyplatenej mzdy, respektíve ušlého zisku\nuplatnil nemajetkovú ujmu v sume 16 646,67 €. B1-10C/15/2021 9\nŽalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, že jeho nárok nie je daný z dôvodu, že rozhodnutia,\nktoré boli následne zrušené súdmi neboli zrušené v dôsledku nezákonnosti týchto rozhodnutí. Žalobca\nuviedol, že rozhodnutia boli zrušené pre nezákonnosť, čo je pre účely tohto konania možné považovať\nza porušenie právnej povinnosti, ktorej následkom bolo spôsobenie škody žalobcovi a to v uplatnenom\nrozsahu.\n6. Žalovaná súdu dňa 20.10.2023 doručila písomné stanovisko k podaniu žalobcu súdom citovanom\nv bode 5. odôvodnenia rozsudku a mala za to, že žalobca ani v písomnom podaní súdom\ncitovaného v bode 5. neprecizoval, ktorým dňom malo dôjsť k ukončeniu jeho pracovného pomeru\nso zamestnávateľom. Žalobca nepredložil žiaden hodnoverný listinný dôkaz spôsobilý preukázať\npredmetnú skutočnosť, na základe ktorej by preukázal, že zamestnávateľ žalobcu s ním ukončil pracovný\npomer práve a výlučne z dôvodu prevezenia žalobcu na územie Maďarska. Žalovaná považovala takéto\ntvrdenie žalobcu za nepreukázané, keďže žalobca nepreukázal existenciu priamej a bezprostrednej\npríčinnej súvislosti medzi postupmi a rozhodnutiami správnych orgánov a vzniknutou ujmou v majetkovej\nsfére žalobcu.\nŽalovaná zároveň namietla, že žalobca si svoju škodu, respektíve ušlý zisk vyčíslil spočítaním základnej\nhrubej mesačnej mzdy vo výške 480 € a mesačného bonusu vo výške 130 €, teda celkovo v sume\n610 €. Žalovaná uviedla, že žiadne z ustanovení pracovnej zmluvy doručenej žalobcom a ani z jej\npríloh nezakotvuje, že bonus bol automatickým nárokom žalobcu, na ktorý by mal pravidelne nárok.\nIšlo o osobnú odmenu, ktorej podstata spočíva v jej nenárokovateľnosti. V tomto kontexte žalovaná\nzároveň poukázala aj na prílohu číslo 2 pracovnej zmluvy, v ktorej bolo výslovne uvedené, že z bonusu\nmohli byť zamestnávateľom odrátané zrážky z dôvody návštevy žalobcu u lekára, dočasnej pracovnej\nneschopnosti a absencie v práci a to vo výške 25 € za deň. V tomto kontexte žalovaná uviedla, že\nžalobcovi by nemusel vzniknúť nárok na vyplatenie bonusu v nekrátenej výške za každý jeden mesiac\npočas trvania pracovného pomeru, keďže žalobca nezdokladoval, že počas trvania pracovného pomeru\n\nodpracoval každý jeden pracovný deň bez absencie, ktorá by mala za následok zníženie priznaného\nbonusu. Žalovaná zároveň konštatovala, že žalobca si uplatňuje ušlý zisk až do 31.05.2018, t.j. do\ndňa kedy mal podľa pracovnej zmluvy skončiť pracovný pomer žalobcu u zamestnávateľa. Žalovaná\nv tomto kontexte uviedla, že sa podľa jej názoru, jedná o hypotetický predpoklad žalobcu, ktorý nie\nje exaktne podložený. Nie je možné sa dôvodne domnievať, že by pracovný pomer trval presne do\ndohodnutého termínu z dôvodu, že žalobca a jeho zamestnávateľ mali právo vo vzájomnej spolupráci\nnepokračovať z akýchkoľvek dôvodov. Žalovaná uviedla, že predpoklad trvania pracovného pomeru až\ndo dňa 31.05.2018 a s tým súvisiaci nárok na vyplatenie ušlého zisku nie je na preukázanie vzniku škody\npostačujúci. Žalovaná zároveň namietla aj tvrdenie žalobcu vo vzťahu k vyčíslenému nároku na náhradu\nmajetkovej škody za ďalšie obdobie od 01.06.2018 do 31.12.2018, že ide len o hypotetický predpoklad\nžalobcu, ktorý predpokladal, že by s ním zamestnávateľ v pracovnom pomere mohol pokračovať aj po\ndohodnutom čase skončenia pracovného pomeru uzatvorením novej pracovnej zmluvy . Takto uplatnený\nnárok žalobcom je uplatnený len hypoteticky a na priznanie nároku na náhradu škody, resp. ušlého zisku\ntakéto tvrdenie žalobcu o možnom uzatvorení novej pracovnej zmluvy nie je postačujúce.\nVo vzťahu k vyčísleniu výšky nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že žalobcom vyčíslená výška\nnemajetkovej ujmy je vyčíslená len matematicky tak, aby korešpondovala s pôvodne B1-10C/15/2021 10\nuplatneným nárokom žalobcom žalobou, ktorý riadne nešpecifikoval. Žalovaná uviedla, že takto\nuplatnený nárok je neprípustný a nemá oporu v zákone. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o tom, ako malo\nnezákonné rozhodnutie zasiahnuť do jeho života a negatívne ho ovplyvniť sú, podľa názoru žalovanej,\nlen žalobcom všeobecne subjektívne vnímané pocity, ktoré nepreukázal. Žalobca na preukázanie svojho\nnároku nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať vôbec existenciu\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy a jeho výšku. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy v sume 16 646,67 € žalovaná uviedla, že takto uplatnený nárok je neprimeraný s\nporovnateľnými výškami náhrad, ktoré sú priznávané obetiam násilných trestných činov, ktorých ujma\nje v porovnaní s údajnou ujmou žalobcu neporovnateľne vyššia. V tomto kontexte žalovaná poukázala\nna rozhodnutia ESĽP, ktorý v rozhodnutiach uvádza, že pri určení výšky náhrady ujmy treba vychádzať\nz dôkazov preukazujúcich výšku ujmy. Výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku\nnáhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti\nfyzickej osoby. Zároveň žalovaná uviedla, že ESĽP vo svojich rozhodnutiach konštatuje, že pri určení\nvýšky náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznaná\nza telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných trestných činov, pričom náhradu za\nporušenie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodoch\nprevyšovať maximálnu výšku náhrady za telesné zranenia alebo násilné trestné činy.\nŽalovaná uviedla, že žalobca nezdôvodnil výšku požadovanej peňažnej náhrady, ktorej zaplatenia sa\ndomáha titulom náhrady nemajetkovej ujmy, pretože neuviedol v čom neoprávnený zásah spočíval.\nNestačí, aby zásah mohol vyvolať určitú reakciu, ale musí aj konkrétnu reakciu v živote fyzickej osoby\nvyvolať, čo v prípade žalobcu nie je žiadnym spôsobom preukázané. Žalovaná uviedla, že je potrebné\nv konaní uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy posudzovať individuálne, no žalobca v tomto\nkontexte musí nielen uviesť, ale aj preukázať aká ujma mu vznikla. Z tohto bremena tvrdenia pre\nžalobcu vyplýva dôkazné bremeno preukázať skutočnosti svedčiace o existencii škody a zásahu do jeho\nosobnostných práv. Žalobca je povinný na konkrétnych skutkových okolnostiach preukázať, že zásah\nnielen mohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu v jeho súkromnom živote, rodinnom prostredí, v\nprofesionálnej sfére, či v inom prostredí. V tomto kontexte žalovaná poukázala na rozhodnutia Krajského\nsúdu v Žiline, Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave.\nŽalovaná zároveň aj namietla, že žalobca ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdeným\nnezákonným rozhodnutím a ujmou na strane žalobcu.\nŽalovaná v tomto kontexte uviedla, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok pre vznik\nzodpovednosti žalovanej za vznik škody na majetku žalobcu, ako aj nemajetkovej ujmy.\nŽalovaná poukázala na skutkové okolnosti vo vzťahu k vydaným jednotlivým rozhodnutiam správnych\norgánov, ktorých nezákonnosť žalobca v žalobe namietol a konštatovala, že rozhodnutím Migračného\núradu Slovenskej republiky ČAS: MU-DS-17/11/2016-Ž zo dňa 28.12.2016 bola žalobcovi zamietnutá\njeho žiadosť o udelenie azylu z dôvodu jej neprípustnosti, keďže žalobca bol po predchádzajúcej\nakceptácii dňa 06.12.2017 odovzdaný B1-10C/15/2021 11\ndo Maďarska z dôvodu, že bol v Maďarsku držiteľom povolenia na pobyt, kde aj požiadal o udelenie\nazylu. Žalovaná konštatovala, že Krajský súd Košiciach rozsudkom sp. zn. 5SZa/5/2017 zo dňa\n26.04.2017 rozhodnutie zrušil, no v tomto rozhodnutí nie je konštatovaná nezákonnosť predmetného\n\nrozhodnutia. Následne Migračný úrad Slovenskej republiky žiadosť žalobcu o udelenie azylu opätovne\nposúdil a rozhodnutím ČAS: MU-DS-17/42/2016-Ž zo dňa 12.09.2017 žiadosť žalobcu opäť zamietol z\ndôvodu jej neprípustnosti. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6SaZ/6/2017 - 112 zo dňa 12.01.2018\nžalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia zamietol ako nedôvodnú. Dňa\n06.12.2017 bol žalobca v rámci dublinského transferu odovzdaný do Maďarska, ako štátu príslušnému\nna rozhodnutie vo veci udelenia medzinárodnej ochrany. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením\nč. k. 10Sžak/7/2018 - 193 zo dňa 18.07.2018 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6SaZ/6/2017 - 112 zo dňa 12.01.2018 tak, že rozhodnutie migračného úradu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Žalobcu však nebolo možné bezodkladne prijať na územie Slovenskej republiky\na Migračný úrad Slovenskej republiky vydal rozhodnutie ČAS: MU-DS-17/88/2016-Ž dňa 10.10.2018,\nktorým konanie o udelenie azylu zastavil. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 7SaZ/7/2018 - 26 zo dňa 21.02.2019. Dňa 14.08.2019 žalobca žiadosť o\nudelenie azylu na území Slovenskej republiky zobral späť.\nŽalovaná taktiež uviedla, že v dôsledku vydaného rozsudku Najvyšším súdom Slovenskej republiky,\nktorým vec bola vrátená Migračnému úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie,\ndublinské stredisko Migračného úradu MVSR zaslalo dňa 18.09.2018 maďarskému dublinskému\nstredisku žiadosť o poskytnutie informácie vo vzťahu k osobe žalobcu. Maďarské dublinské stredisko\nslovenskému stredisku doručilo odpoveď dňa 20.09.2018 s tým, že žalobca požiadal o udelenie azylu\nv Maďarskej republike dňa 27.08.2013 a jeho žiadosť bola zamietnutá dňa 18.02.2014. Z písomnosti je\nďalej zrejmé, že žalobca podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu, súd rozhodnutie pôvodné potvrdil.\nŽalobca po jeho prevoze do Maďarskej republiky bol vo väzbe, keďže bolo voči nemu vedené\nvyšetrovanie. Z predmetnej písomnosti bolo taktiež zrejmé, že pred prepustením žalobcu v júni 2018\noznámil, že plánuje sa vrátiť a žiť na území Slovenskej republiky s rodinou. Dublinské stredisko v\nMaďarsku zároveň oznámilo, že nemá informácie o pobyte žalobcu v Maďarskej republike napriek\ntomu, že právna zástupkyňa žalobcu v priebehu dublinského konania tvrdila, že jej klient sa po celý\nčas nachádzal v Maďarskej republike. Žalovaná v tomto kontexte uviedla, že po zrušení rozhodnutia\nmigračného úradu rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebolo možné bezodkladne prijať\nžalobcu podľa článku 29 ods. 3 dublinského nariadenia na územie Slovenskej republiky a meritórne\nposúdiť splnenie nárokov na poskytnutie medzinárodnej ochrany z dôvodu, že pobyt žalobcu nebol\nmaďarským štátnym orgánom známy a z tohto dôvodu nemohli žalobcu na územie Slovenskej republiky\ntransferovať. Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa\n10.10.2018 rozhodlo o zastavení konania o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa § 9\nods. 1 písm. g/zákona o azyle.\nŽalovaná uviedla, že dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nzaslalo dňa 22.10.2018 maďarskému dublinskému stredisku odpoveď, v ktorej oznámilo, že príjme\nžalobcu späť na územie Slovenskej republiky v súlade s článkom 29 ods. 3 dublinského nariadenia.\nŽalovaná uviedla, že informácie poskytnuté od právnej zástupkyne žalobcu boli v priamom rozpore s\ninformáciami získanými od maďarského B1-10C/15/2021 12\ndublinského strediska, ktoré nevedelo zistiť adresu bydliska žalobcu na území Maďarskej republiky.\nMaďarské dublinské stredisko na žiadosť zo dňa 22.10.2018 nereagovalo a žalobca sa dobrovoľne\nslovenským úradom neprihlásil. Až dňa 14.08.2019 bola na dublinské stredisko Migračného úradu\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky doručená žiadosť žalobcu o späťvzatie žiadosti o azyl\nprostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne H. G. H., v ktorej uviedla, že žalobca - klient aktuálne\nnemá záujem na tom, aby dublinské stredisko Migračného úradu MVSR podniklo kroky smerujúce k\njeho návratu na územie Slovenskej republiky z Maďarska z dôvodu, že na území Maďarska sa už\nnenachádza. Žalovaná uviedla, že z predmetnej žiadosti bolo taktiež zrejmé, že žalobca migračnému\núradu oznámil, že nemá záujem o jeho vypočutie v azylovom konaní z dôvodu, že situáciu si aktuálne\nriešiť iným spôsobom. Žalobca v žiadosti uviedol, že ako manžel a otec občianok Slovenskej republiky\nsa rozhodol sprevádzať ich na územie Španielska, kde sa celá rodina prihlásila na pobyt. Žalobca\nprostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne v žiadosti taktiež uviedol, že podal žiadosť o pobyt\nrodinného príslušníka občana Slovenskej republiky v Španielsku. Zo žiadosti taktiež vyplynulo, že\nkonanie o azyle má dublinské stredisko zastaviť, keďže žalobca prostredníctvom zvolenej právnej\nzástupkyne žiadosť o azyl na území Slovenskej republiky zobral späť.\nŽalovaná v písomnom podaní uviedla, že dublinské stredisko Migračného úradu SR dňa 04.09.2019\nzastavilo konanie v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) zákona o azyle a konanie bolo právoplatne\nukončené dňa 11.09.2019.\n\nŽalovaná v kontexte vyššie uvedených skutkových okolností konštatovala, že žalobca po zrušujúcom\nrozsudku Najvyšším súdom Slovenskej republiky mal legálnu možnosť od roku 2018 vrátiť sa na\núzemie Slovenskej republiky dvomi spôsobmi a to buď kontaktovaním maďarských štátnych orgánov,\nktoré by zrealizovali transfer žalobcu na územie Slovenskej republiky, respektíve ak by sa žalobca\nnachádzal na území Slovenskej republiky mal možnosť prihlásiť sa na Migračnom úrade Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, alebo príslušných policajných oddeleniach. Žalovaná v písomnom vyjadrení\nuviedla, že žalobca nevyužil ani jednu z možností návratu na územie Slovenskej republiky a právna\nzástupkyňa žalobcu bola o všetkých procesných úkonoch zo strany Migračného úradu Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky informovaná, bola osobne nahliadnuť do spisového materiálu žalobcu a bol\npredpoklad, že o možnostiach návratu žalobcu na územie Slovenskej republiky mohla informovať.\nŽalovaná teda uviedla, že napriek reálnej možnosti žalobcu vrátiť sa na územie Slovenskej republiky od\nleta 2018 s cieľom nechať si posúdiť Slovenskou republikou splnenie nárokov na udelenie medzinárodnej\nochrany, žalobca túto zákonnú možnosť nevyužil a nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu aj v\nrámci predbežného prerokovania nároku, že spolupracoval s Migračným úradom Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky a poskytol mu maximálnu súčinnosť. Taktiež žalovaná uviedla, že nie je možné\nsúhlasiť so žalobcom, že viac nemal príležitosť vrátiť sa na územie Slovenskej republiky.\nVo vzťahu k zaisteniu žalobcu v Útvare policajného zaistenia v Medveďove žalovaná uviedla, že bol\nzaistený len 13 dní, pričom k zaisteniu osoby žalobcu došlo až po tom, ako Krajský súd v Bratislave\nnepriznal odkladný účinok správnej žalobe a bolo potrebné vykonať úkony potrebné na realizáciu\ntransferu žalobcu do Maďarskej republiky. B1-10C/15/2021 13\nŽalovaná taktiež uviedla, že vstup žalobcu do azylového konania na území Slovenskej republiky\nbol jeho dobrovoľným rozhodnutím, pričom aplikácia dublinského nariadenia s cieľom určiť jeden\nzodpovedný členský štát na posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu je jeho neoddeliteľnou\nsúčasťou s teritoriálnou účinnosťou na všetky členské štáty Európskej únie. Cieľom azylového konania\nnie je riešenie rodinného a súkromného života cudzincov, ale posúdenie nárokov na medzinárodnú\nochranu. Skutočnosť, že žalobca bol transferovaný z územia Slovenskej republiky na územie Maďarskej\nrepubliky bola dôsledkom vysloveného súhlasu maďarského partnerského úradu, ktorý bol zodpovedný\nza posúdenie žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu jeho štátnymi orgánmi z dôvodu, že žalobca, ako\ncudzinec, sám požiadal o vstup do azylového konania na území Slovenskej republiky ako aj Maďarskej\nrepubliky. Žalovaná uviedla, že žalobca sa na Maďarskom území nachádzal pred jeho príchodom na\núzemie Slovenskej republiky minimálne od roku 2013, keď tam požiadal o udelenie azylu, pričom v\nroku 2014 sa mu v Budapešti narodila dcéra a v roku 2016 uzatvoril manželstvo. Uvedené skutočnosti\nžalovaná uviedla, že sa javia byť v rozpore so žalobcom deklarovanou prekážkou pri vedení jeho\nrodinného a súkromného života po realizovanom transfere do Maďarskej republiky. Žalovaná žiadala\nžalobu opäť ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.\n7. Súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie na deň 02.10.2024, na ktorom právna zástupkyňa\nžalobcu a žalovaná zotrvali na skutkových a právnych tvrdeniach uvádzaných súdom citovaných\npodaniach.\nPoverená zástupkyňa žalovanej v rámci prednesu doplnila, resp. uviedla, že žalobca v zápisnici spísanej\ndňa 24.11.2017 v rámci správneho konania uviedol, že pracuje pre spoločnosť Samsung a teda\nsplnomocnená zástupkyňa žalovanej spochybnila, že naozaj by žalobca na základe ním predloženej\npracovnej zmluvy pracoval pre zamestnávateľa Display Services Network SK s.r.o., so sídlom v Senci.\nTaktiež poukázala na tú skutočnosť, že nie je isté, či by žalobca pre zamestnávateľa ním označeného\npracoval na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, keď bola dohodnutá skúšobná doba troch mesiacov.\nV ďalšom zotrvala na námietke vyčísleného nároku na náhradu škody v rozsahu jej vyjadrenia k obsahu\nžaloby, že tento nárok bol vyčíslený brutto a taktiež bonus, ktorý mal byť žalobcovi vyplácaný nie je\nisté, či by bol vyplácaný mesačne spolu so mzdou v nekrátenej výške podľa prílohy číslo 2 k pracovnej\nzmluve. Právna zástupkyňa žalobcu nenavrhla doplnenie dokazovania v tomto smere.\nV ostatnom prítomná právna zástupkyňa žalobcu a aj poverená zástupkyňa žalovanej zotrvali na obsahu\nsúdom citovaných písomných podaní doručených súdu stranami sporu v rámci prípravy konania podľa\nustanovenia § 167 CSP.\n8. Podľa ustanovenia § 1 písm. a/,c/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu\nspôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody a právo na regresnú náhradu.\n\nPodľa ustanovenia § 3 ods.1, písm.a/ cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto\nzákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri\nvýkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, B1-10C/15/2021 14\nPodľa ustanovenia §3 ods.2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.\nPodľa ustanovenia § 4 ods.1, písm.d/ cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom\nverejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,\nak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto\nministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone\nštátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.\nPodľa ustanovenia § 5 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nmá účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.\nPodľa ustanovenia § 6 ods.1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým\nbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý\nrozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\nPodľa ustanovenia §6 ods. 2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený\npodal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie\ntejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.\nPodľa ustanovenia §6 ods.3 cit. zákona ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré\nje vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak\nnezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak\nbolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,\nmožno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.\nPodľa ustanovenia § 15 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím\no treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len \"žiadosť\") s príslušným orgánom podľa § 4\na 11.\nPodľa ustanovenia § 16 ods.4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody\nalebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán\npísomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený\ndomáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde\nmôže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z\ntitulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj\núrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že\nneuspokojí nárok na náhradu škody, B1-10C/15/2021 15\nalebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej\nplynutia neskôr.\nPodľa ustanovenia § 17 ods.1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak. 1a)\nPodľa ustanovenia §17 ods.2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva\nnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné\nuspokojiť ju inak.\nPodľa ustanovenia §17 ods.3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje\ns prihliadnutím najmä na\na) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,\nb) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nc) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,\nd) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.\nPodľa ustanovenia §17 ods.4 cit. zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2\nnemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi\npodľa osobitného predpisu 8a)\n9. V konaní medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobca požiadal žalovanú o predbežné\nprerokovanie nárokov uplatnených v konaní, ako aj tá skutočnosť, že žalovaná žalobcovi neposkytla\n\nžiadne peňažné plnenie vo vzťahu k uplatneným nárokom, keďže nároky žalobcu prerokovala s\nnegatívnym výsledkom .\nSúd však žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keďže žalobca v konaní nepreukázal\nhodnoverným spôsobom, že ním opísanom správnom konaní v žalobe by bolo niektoré žalobcom\noznačené rozhodnutie zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti príslušným orgánom. Žalobca v konaní\nnepreukázal ani samotný nárok na náhradu škody, ktorej náhrady sa domáha titulom náhrady mzdy,\nresp. ušlého zisku. Žalobca v konaní nenavrhol žiadne dôkazy na základe, ktorých by súd mohol taktiež\npovažovať za dôvodný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní\ndomáha v súvislosti so správnym konaním.\nKeďže žalobca nepreukázal v konaní, že by v správnom konaní bolo vydané nezákonné rozhodnutie,\nnepreukázal ani vznik majetkovej škody a ani nemajetkovej ujmy súd konštatuje, že nemohol\npreukázať ani príčinnú súvislosť medzi uplatnenými nárokmi a ním deklarovaným vydaním nezákonného\nrozhodnutia v správnom konaní.\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených\nuvedeným zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci\nvydaním nezákonného rozhodnutia, respektíve nesprávnym úradným postupom. Podľa ustanovenia §\n3 ods. 2 uvedeného zákona je zrejmé, že zodpovednosti podľa odseku 1 (súdom citovanom v bode 8.\nodôvodnenia rozhodnutia) sa B1-10C/15/2021 16\nnemožno zbaviť. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia\nvydaného v takomto konaní. Podľa citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona číslo 514/2003\nZ.z. ak tento zákon neustanovuje inak právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nmožno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo\nzmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, respektíve\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku\n1 uvedeného ustanovenia § 6 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému\nrozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.\nPodľa ustanovenia § 17 ods. 1,2 zákona číslo 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý\nzisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zároveň ak iba samotné konštatovanie porušenia práva\nnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné\nuspokojiť ju inak.\nPredpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy je preukázanie\nporušenia právnej povinnosti orgánom verejnej moci, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním\nalebo opomenutím a následkom, teda vzniknutou škodou, respektíve nemajetkovou ujmou. Vzniknutá\nškoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku, vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musia\nbyť spôsobené bez pochybností práve porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci pri výkone\nverejnej moci. Škoda, resp. nemajetková ujma, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú\nzodpovednosť za škodu, resp. nemajetkovú ujmu a tomu zodpovedajúce právo na ich náhradu. Príčinná\nsúvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia,\nbremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom\nprocese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané - v tomto prípade osobu\nžalobcu. Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Rozhodujúca je\nvecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych\nsúvislostiach. Príčinou vzniku škody, resp. nároku na náhradu nemajetkovej ujmy môže byť len také\nkonanie alebo opomenutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť v konaní jasne\npreukázané, že nebyť protiprávneho konania, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody, resp.\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy je iná skutočnosť, zodpovednosť nenastáva. Pre posúdenie\nzodpovednosti za škodu, resp. nároku na náhradu nemajetkovej ujmy má preto určujúci význam, v čom\nkonkrétne spočíva škoda, za ktorú je požadovaná náhrada a akým zásahom bolo skutočne zasiahnuté\ndo osobnostnej sféry poškodeného vo vzťahu k vzniku nároku na priznanie nemajetkovej ujmy. Práve\nvo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa príčinná súvislosť\nzisťuje.\nV tomto kontexte súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.\nÚS 159/2012 zo dňa 03.07.2012, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že neexistuje\nustálená, v právnej teórii, či praxi bežne používaná definícia pojmu nezákonné rozhodnutie pre účely\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú takýmto rozhodnutím. V tomto kontexte Ústavný súd SR\n\npoukázal na obsah dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci, z obsahu ktorej je B1-10C/15/2021 17\nzrejmé, že nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym\nporiadkom Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie môže byť vydané najmä v občianskom súdnom\nkonaní, správnom konaní, alebo v trestnom konaní. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie sa\nbude vždy posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Pojem nezákonné rozhodnutie v\nzmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zahŕňa nielen rozhodnutia\nsúdov, ale aj rozhodnutia správnych orgánov. Ústavný súd SR v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,\nže nezákonnosť súdneho rozhodnutia nie je samotným dôvodom mimoriadneho opravného prostriedku v\nrámci Občianskeho súdneho konania, na rozdiel od nezákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho\norgánu, ktoré môže byť konštatované v rámci konania o preskúmanie zákonnosti a postupu správneho\norgánu v správnom súdnictve. Ústavný súd teda uviedol, že sa žiada rozlišovať medzi výkladom\nnezákonnosti rozhodnutia súdu a správneho orgánu pre účely zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci.\nSúd vo vzťahu k vydanému nálezu Ústavného súdu SR uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na\nnáhradu škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej ujmy titulom vydania nezákonného rozhodnutia\norgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je nevyhnutné preukázať vznik škody, respektíve\nnemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia a taktiež je\npotrebné dotknutým subjektom preukázať, že orgánom verejnej moci v rámci správneho konania došlo\nk vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktorého nezákonnosť je výslovne konštatovaná v rozhodnutí\nvydanom nadriadeným subjektom.\nBez kumulatívneho naplnenia podmienok pre vznik zodpovednosti Slovenskej republiky za vznik škody,\nrespektíve nemajetkovej ujmy nie je možné nárok na náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy\npriznať žalobcovi v rámci civilného konania.\nŽalobca v konaní konkrétne neuviedol, ktoré z rozhodnutí vydaných Migračným úradom Slovenskej\nrepubliky, respektíve Oddelením cudzineckej polície v Žiline bolo zrušené pre jeho nezákonnosť v rámci\nsprávneho konania. To, že rozhodnutia boli zrušené neznamená, že boli zrušené pre ich nezákonnosť.\nZrušené rozhodnutia súdmi v rámci správneho konania boli zrušené z dôvodu ich nepreskúmateľnosti,\nrespektíve predčasnosti a za účelom doplnenia dokazovania v rámci správneho konania vo vzťahu k\nosobe žalobcu v rámci azylového konania.\nPrítomná právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní nenavrhla doplnenie dokazovania za účelom\npreukázania, že niektoré z rozhodnutí vo vzťahu k osobe žalobcu boli pre nezákonnosť zrušené\nna to príslušným subjektom. Právna zástupkyňa žalobcu len konštatovala, že samotná nezákonnosť\ntýchto rozhodnutí vyplýva zo skutočnosti, že boli zrušené Krajským súdom v Bratislave, respektíve v\nKošiciach, ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd takúto argumentáciu právnej\nzástupkyne žalobcu v kontexte uvedeného nálezu Ústavného súdu SR vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže\ntak ako súd už uviedol, ani jedno z rozhodnutí vydaných v rámci správneho konania pre nezákonnosť\nzrušené nebolo v zmysle citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z., podľa ktorého ak\ntento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno\nuplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, B1-10C/15/2021 18\nktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.\nSúd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\n10. Vo vzťahu k uplatneným nárokom na náhradu škody ako aj nemajetkovej ujmy súd uvádza, že\npredpokladom na úspešné uplatnenie nárokov je preukázanie porušenia právnej povinnosti, ktorú\nžalobca, tak ako súd už uviedol vyššie, nepreukázal v podobe vydania nezákonného rozhodnutia v\nsprávnom konaní voči jeho osobe, no súd zároveň uvádza, že ak by aj žalobca preukázal, že by niektoré\nz rozhodnutí v správnom konaní bolo pre nezákonnosť zrušené, nepreukázal v konaní nárok na náhradu\nškody, resp. ušlého zisku a ani vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.\nHmotnoprávnymi predpokladmi pre zodpovednosť Slovenskej republiky za škodu, resp. nemajetkovú\nujmu spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci sú vydanie nezákonného rozhodnutia,\nalebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, vznik škody, respektíve\nnemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť. Tieto tri podmienky musia byť splnené kumulatívne, ak chýba\nsplnenie čo i len jednej z týchto podmienok, nie je možné uplatnený nárok priznať poškodenému subjektu\nvoči Slovenskej republike.\n11. V zákone č. 514/2003 Z.z. ani samotnom Občianskom zákonníku pojem škoda nie je priamo\ndefinovaný, ale možno tento pojem vymedziť nepriamo a to tým spôsobom že Občiansky zákonník\n\nustanovuje rozsah jej náhrady keď uvádza, že nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom na\nustanovenie § 442 Občianskeho zákonníka nadväzujú ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka,\nktoré konkretizujú povahu nárokov na náhradu škody a rozsah ich náhrady. Za škodou sa v zmysle §\n442 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie ujma, ktorá nastala alebo ktorá sa prejavuje v majetkovej\nsfére poškodeného, t.j. spočíva v zmenšení majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.\nSkutočná vyčíslená škoda, je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného\noproti stavu pred škodovou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,\naby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u\npoškodeného nepríde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa\ntak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku\npoškodeného, ale stratou očakávaného prínosu.\nŽalobca si v konaní uplatňoval skutočnú škodu spočívajúcu v nevyplatení mzdy od jeho zamestnávateľa\nza obdobie od 27.11.2017 do 31.12.2017 v alikvotnej sume 691,33 €, za obdobie od 01.01.2008 do\n31.05.2018 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody - mzdy vo výške 3 050 €. Za obdobie od\n01.06.2018 do 30. 01.12.2018 si žalobca uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 4 270 € a od\n01.01. do 28.02.2018 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ušlého zisku vo výške 1 300 €. Celkovo si\nžalobca uplatnil majetkovú ujmu v podobe straty na zárobku a ušlého zisku, ktorý podľa tvrdenia žalobcu\nmal možnosť získať v celkovej sume 9 311,33 €.\nSúd tento nárok žalobcovi nepriznal predovšetkým z dôvodu nesplnenia prvej podmienky pre priznanie\ntakéhoto nároku, tak ako súd už uviedol vyššie, že žalobca v konaní B1-10C/15/2021 19\nnepreukázal, že niektoré z rozhodnutí v správnom konaní boli zrušené pre ich nezákonnosť. Žalobca\nvšak v konaní nepreukázal ani vznik škody ako takej, respektíve ušlého zisku, keďže súd má za to, že\nžalobca ani spoľahlivo nepreukázal, že by skutočne na základe ním doručenej pracovnej zmluvy spolu\nso žalobou uzatvorenej so zamestnávateľom Display Services Network SK s.r.o. dňa 3.11.2017, na dobu\nurčitú do dňa 31.5.2018, skutočne vykonával prácu pre uvedeného zamestnávateľa, keďže nedoručil\nžiaden výpis zo Sociálnej poisťovne, že by ako zamestnanec uvedeného zamestnávateľa bol prihlásený\nako poistený.\nŽalobca taktiež nepreukázal súdu, že by ním označený zamestnávateľ mu vyplatil akúkoľvek alikvotnú\nčasť mzdy. Pracovný pomer mal byť medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom založený pracovnou\nzmluvou zo dňa 03.11.2017 a mal vzniknúť 06.11.2017, čiže od uvedeného dňa až do dňa 24.11.2017 –\nkedy bol žalobca obmedzený na osobnej slobode prostredníctvom inštitútu zaistenia po dobu trinástich\ndní na základe rozhodnutia vydaného Oddelením cudzineckej polície v Žiline č. PPZ-HCP-BB7-158/2017\nmal pre zamestnávateľa vykonávať dohodnutý druh práce.\nŽalobca si v konaní uplatnil majetkovú ujmu, ktorú vyčíslil z brutto mzdy 480 € a z brutto bonusu v\nsume 130 €, ktorý však mohol byť podľa prílohy číslo 2 k pracovnej zmluve krátený. Žalobca súdu\nnedoručil žiadnu výplatnú pásku, že by mu mzda bola zamestnávateľom vyplácaná a v akej výške mu bol\nvyplácaný aj bonus, či v nekrátenej výške, keďže bonus v nekrátenej sume by bol žalobcovi vyplácaný len\nza predpokladu splnenia podmienok dohodnutých podľa prílohy č. 2 k pracovnej zmluve. Bonus v sume\n130 € mohol byť zamestnávateľom krátený v prípade návštevy žalobcu u lekára, v prípade pracovnej\nneschopnosti žalobcu, absencie žalobcu v práci po 25 €/deň trvania neprítomnosti žalobcu v práci.\nTaktiež žalobca nepreukázal, že by pracovný pomer trval medzi ním a zamestnávateľom do 31.05.2018.\nTento pracovný pomer mohol byť medzi zamestnávateľom a žalobcom ukončený tak v dohodnutej\nskúšobnej dobe a po jej uplynutí kedykoľvek v časovom období do dňa 31.5.2018 z akýchkoľvek\ndôvodov. Žalobca nepreukázal súdu žiadnym listinným dôkazom, že zamestnávateľ by skutočne\nneskončil so žalobcom, respektíve následne ani žalobca so zamestnávateľom pracovný pomer pred\nuplynutím uvedenej doby. V tomto kontexte ide len o hypotetický nárok. Žalobca súdu nepredložil žiadne\nhodnotenie zamestnávateľa vo vzťahu k jeho osobe ako zamestnanca, vo vzťahu k ohodnoteniu výkonu\njeho práce pre zamestnávateľa, z obsahu ktorého by bolo zrejmé, že zamestnávateľ by so žalobcom\npracovný pomer neskončil pred uplynutím dohodnutej doby trvania pracovného pomeru k 31.05.2018,\nresp. že zamestnávateľ by ho zamestnal aj po ukončení pracovného pomeru dohodnutého na dobu\nurčitú.\nSúd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca súdu nedoručil žiaden listinný dôkaz, na základe\nktorého žalobcom deklarovaný pracovný pomer so zamestnávateľom Display Services Network SK s.r.o.\nby bol skončený a konkrétne z akého dôvodu, či z dôvodu, že bol žalobca prevezený do Maďarska, čo\npodľa tvrdení žalobcu malo mať za následok skončenie pracovného pomeru.\nSúd zároveň uvádza, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu mzdy vo výške 480 € brutto, ako aj nárok\nna vyplatenie mzdového bonusu vo výške 130 € brutto sú nesprávne vyčíslené, B1-10C/15/2021 20\n\nkeďže zamestnávateľ, ak by žalobca u neho skutočne pracoval, by žalobcovi vyplácal uplatnené\nmzdové nároky v netto a dohodnutý bonus by žalobcovi vyplácal v netto a nekrátený len za splnenia\nvymedzených podmienok v prílohe 2 pracovnej zmluvy.\nVo vzťahu k ušlému zisku uplatneného žalobou za obdobie od 01.06.2018 do 31.12.2018 v sume 4\n270 € a za obdobie od 01.01.2019 do 28.02.2019 v sume 1 300 € žalobca takýto nárok neosvedčil,\nnepreukázal v konaní, že by ním označený zamestnávateľ, respektíve iný zamestnávateľ bol by s ním\nuzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej by mohol byť zamestnaný.\nSúd zároveň poukazuje na výpoveď poverenej zástupkyne žalovanej na pojednávaní, ktorá uviedla, že\nžalobca v rámci výsluchu v správnom konaní uviedol, že vykonával prácu pre spoločnosť Samsung a nie\npre zamestnávateľa Display Services Network SK s.r.o., ktorý bol uvedený ako zamestnávateľ žalobcu\nv pracovnej zmluve doručenej žalobcom spolu so žalobou.\nSúd tvrdenia žalobcu o tom, že skutočne vykonával prácu pre zamestnávateľa Display Services Network\nSK s.r.o. nemal osvedčené.\nTaktiež žalobca súdu nedoručil žiaden listinný dôkaz, ktorým by osvedčil, že by na Slovensku mohol\npracovať, keď v rámci azylového konania, v čase keď bol vydaný do Maďarska a mohol byť vydaný\nmaďarskými správnymi orgánmi na územie Slovenskej republiky jeho pobyt sa nepodarilo zistiť, na\núzemie Slovenskej republiky žalobca z tohto dôvodu maďarskými správnymi orgánmi nemohol byť\nodovzdaný a následne azylové konanie na žiadosť žalobcu bolo zastavené a aktuálne žalobca žije v\nŠpanielsku.\nSúd uzatvára, že žalobca v konaní nepreukázal priamu a bezprostrednú príčinu súvislosť medzi\npostupmi a rozhodnutiami vydanými správnymi orgánmi a vzniknutou ujmou v majetkovej sfére žalobcu.\n12. Súd žalobcovi nepriznal ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Tento nárok nemohol byť súdom\nžalobcovi priznaný, keďže nebol splnený základný predpoklad pre priznanie takéhoto nároku, ktorým\nby bolo vydanie nezákonného rozhodnutia orgánom verejne moci pri výkone verejnej moci v správnom\nkonaní, no ak by takéto rozhodnutie v správnom konaní vydané bolo, žalobca neprodukoval žiadne\ndôkazy, na základe ktorých by súd mohol žalobcovi priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v\nuplatnenej sume 16 646,67 €, resp. v primeranej výške, ktorú by súd ustálil na základe vykonaného\ndokazovania.\nNárok na náhradu nemajetkovej ujmy je súdmi priznávaný v prípade, ak poškodený utrpel tak závažnú\nujmu na svojich osobných, rodinných a spoločenských vzťahoch, že by tento nárok bol daný.\nŽalobca v konaní nepreukázal na konkrétnych skutkových okolnostiach, že zásah nielen mohol, ale\naj skutočne vyvolal reakciu v jeho súkromnom živote, rodinnom prostredí, v profesnej sfére, či v inom\nprostredí. Zároveň súd uvádza, že výšku nemajetkovej ujmy žalobca vypočítal len matematicky tak, že\nod pôvodne uplatneného celkového nároku 25 958€ odpočítal žalobca nárok na náhradu ušlej mzdy vo\nvýške 9 311,33 € a zvyšok 16 646,67 €, si B1-10C/15/2021 21\nuplatnil ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bez akejkoľvek špecifikácie a zdôvodnenia. Žalobca\nna preukázanie svojho nároku nepredložil a ani nepožiadal súd o vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by\nbol spôsobilý preukázať existenciu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako aj jej výšku. Samotné\nuvedenie subjektívnych pocitov žalobcu, ktoré nie sú preukázané, automaticky nezakladá nárok žalobcu\nna náhradu nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške.\nŽalobca nevymenoval žiadne zásahy do jeho osobnostnej sféry a nepredložil žiadne dôkazy o týchto\nzásahoch a negatívnych dopadoch na jeho osobný a rodinný život, ako aj pracovný život. Výška\nnemajetkovej ujmy 16 646,67 € je neprimeraným nárokom v porovnaní k výške náhrad, ktoré sú\npriznávané obetiam násilných trestných činov. V tomto kontexte je potrebné prihliadnuť aj na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej náhrada nemajetkovej ujmy musí byť rozumne\nprimeraná utrpenej ujme na povesti, pričom pri určovaní výšky náhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov\npreukazujúcich výšku tejto ujmy. Táto výška musí byť ustálená tak, že musí zohľadňovať výšku náhrady\npriznávanú vnútroštátnymi súdmi v porovnateľných prípadoch. Taktiež náhrada výšky nemajetkovej ujmy\nmusí byť ustálená aj vo vzťahu k výške náhrady, ktorá je priznaná za telesné zranenia alebo ktorá je\npriznávaná obetiam násilných trestných činov, pričom náhrada za porušenie iných osobnostných práv\nby nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady\npriznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/19/2020 ustálil, že určenie výšky nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy nie je záležitosťou voľnej úvahy súdu, ktorá nepodlieha žiadnemu\nhodnoteniu, naopak jej základom je zistenie skutkových okolností, ktoré súdu umožnia úvahu na určitom\nkvalitatívnom posúdení základných súvislostí aj v kontexte s ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi\n\nobdobnú problematiku. Hoci výšku nemajetkovej ujmy súd určuje voľnou úvahou, nemôže ísť o úvahu\nnepreskúmateľnú, respektíve o úvahu svojvoľnú.\nŽalobca v konaní neuviedol, v čom spočíva údajný neoprávnený zásah orgánov verejnej správy do jeho\nosobnostných práv. Nestačí totiž, aby zásah mohol vyvolať určitú reakciu, ale musí ísť aj o konkrétnu\nreakciu v živote fyzickej osoby, čo v prípade žalobcu nie je žiadnym spôsobom preukázané. Súd uvádza,\nže ide o osobnostné práva tej ktorej osoby a je potrebné nemajetkovú ujmu posudzovať v každom\njednotlivom prípade individuálne. Žalobca v tomto kontexte nesie bremeno tvrdenia v tom smere, aby\nopísal akým spôsobom bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv orgánom verejnej moci pri výkone\nverejnej moci a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu na jeho právach, pričom\nžalobca musí nielen uviesť - tvrdiť, ale aj preukázať aká ujma mu vznikla. Z tohto bremena tvrdenia\npre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno preukázať skutočnosti svedčiace o existencii nemajetkovej ujmy\na o zásahu. Žalobca bol povinný na konkrétnych skutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen\nmohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu v jeho súkromnom, rodinnom prostredí, profesionálnej\nsfére, či v inom prostredí. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej\nrepubliky, ktoré sa zhodnú v tom, že podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch\nje vždy existencia závažnej ujmy. Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je ponechané na ľubovôľu\nsúdu, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľný hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo\nskutkového stavu, na základe dokazovania zameraného a aj vykonaného najmä B1-10C/15/2021 22\nna zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach života dotknutej osoby, v ktorom smere\ndôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Preukázanie zásahu do osobnostných práv, ktoré má za\nnásledok skutočne zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere\nzaťažuje postihnutú fyzickú osobu.\nŽalobca tak ako už súd uviedol, bol povinný v konaní preukázať na konkrétnych skutkových okolnostiach,\nže zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu v jeho súkromnom živote, rodinnom\nprostredí, profesionálnej sfére, či v inom prostredí v rozsahu zakladajúcom vznik uplatneného nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy. Zároveň žalobca bol povinný preukázať aj príčinnú súvislosť medzi\nporušením povinnosti a ním deklarovaným vznikom nemajetkovej ujmy. O vzťah príčinnej súvislosti\nide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, respektíve nemajetkovou ujmou vzťah príčiny a\nnásledku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka\npríčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v\nkonkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných\nsúvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale\nvecná súvislosť príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku preto musí byť priamy, bezprostredný,\nneprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Nestačí pritom iba predpokladať príčinnú súvislosť,\nale vždy je potrebné ju aj preukázať.\n13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozhodnutím Migračného úradu SR č. ČAS: MUDS-17/11/2016-Ž zo dňa 28.12.2016 bola žalobcovi zamietnutá jeho žiadosť o udelenie azylu z dôvodu\njeho neprípustnosti, nakoľko žalobca bol po predchádzajúcej akceptácii dňa 06.12.2017 odovzdaný do\nMaďarska z dôvodu, že bol v Maďarsku držiteľom povolenia na pobyt a zároveň v Maďarsku požiadal o\nudelenie azylu. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 5SaZ/5/2017 zo dňa 26.04.2017 rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil Migračnému úradu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Migračný úrad Slovenskej\nrepubliky žiadosť žalobcu o udelenie azylu opätovne posúdil a rozhodnutím ČAS: MU-DS-17/42/2016–Ž\nzo dňa 12.9.2017 ju opäť zamietol z dôvodu jej neprípustnosti. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.\n6SaZ/6/2017 - 112 zo dňa 12.01.2008 žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zamietol\nako nedôvodnú. Dňa 06.12.2017 bol žalobca v rámci dublinského transferu odovzdaný do Maďarska,\nako štátu príslušnému na rozhodnutie vo veci udelenia medzinárodnej ochrany žalobcovi. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uznesením č. k. 10Sžak/7/2018 - 193 zo dňa 18.07.2018 zmenil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6SaZ/6/2017 - 112 zo dňa 12.01.2018 tak, že rozhodnutie ČAS:\nMU-DS-17/42/2016-Ž zo dňa 12.9.2017 zrušil a vec vrátil Migračnému úradu Slovenskej republiky na\nďalšie konanie. Z dôvodu, že žalobcu nebolo možné bezodkladne prijať späť na územie Slovenskej\nrepubliky, Migračný úrad Slovenskej republiky vydal rozhodnutie ČAS: MU-DS-17/88/2016-Ž, ktorým\nkonanie o udelenie azylu zastavil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 7SaZ/7/2018 - 26 zo dňa\n21.02.2019 rozhodnutie zrušil a vec vrátil Migračnému úradu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nDňa 14.08.2019 žalobca svoju žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky vzal späť a\nkonanie bolo zastavené.\nZ vykonaného dokazovania je taktiež zrejmé, že dňa 24.11.2017 sa žalobca dostavil na Oddelenie\ncudzineckej polície v Žiline za účelom podania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území\n\nSlovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania je zároveň zrejmé, že v rámci uvedeného konania z\npríslušných systémov bolo zistené, že žalobca bol žiadateľom B1-10C/15/2021 23\no udelenie medzinárodnej ochrany v Maďarsku, kde bol zároveň držiteľom povolenia na pobyt.\nOddelenie cudzineckej polície Žilina rozhodnutím PPZ-HCP-BB7-158/2017-AV zaistilo žalobcu za\núčelom jeho odovzdania do Maďarska, pričom tento bol následne umiestnený v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov v Medveďove. Krajský súd v Bratislave rozsudkom 4Sa/101/2017 - 77 zo dňa\n19.12.2017 rozhodnutie zrušil.\nŽalobca následne po vydaní rozhodnutia PPZ-HCP-BB7-158/2017-AV Oddelením cudzineckej polície\nv Žiline strávil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove len 13 dní, čo predstavuje\nv porovnaní s inými dublinským prípadmi veľmi krátke časové obdobie, pričom jeho účelom bolo\nzabezpečenie vykonania jeho prevozu do Maďarskej republiky v zmysle nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady EU č. 604/2013 z júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na\nurčenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym\npríslušníkom tretej krajiny, alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.\nOdovzdanie žalobcu do Maďarskej republiky sa uskutočnilo po predchádzajúcej akceptácii Maďarskej\nrepubliky na základe článku 12 dublinského nariadenia a to z dôvodu, že žalobca bol v Maďarskej\nrepublike držiteľom povolenia na pobyt, ktorého platnosť skončila pred menej ako dvoma rokmi.\nAkceptáciou Maďarská republika uznala svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o medzinárodnú\nochranu podanú žalobcom a z tohto dôvodu bola dňa 28.12.2016 žalobcova žiadosť o udelenie azylu\nrozhodnutím MU-DS-17-11/2016-Ž zamietnutá ako neprípustná podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona o azyle,\npričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2017. Žalobca podal dňa 27.01.2007 správnu\nžalobu na Krajský súd v Košiciach spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku. Krajský súd v\nKošiciach dňa 08.02.2017, uznesením č. k. 5 Saz/5/2017 – 22, priznal odkladný účinok rozhodnutiu\nMigračného úradu Ministerstva vnútra SR a uvedené rozhodnutie rozsudkom sp. zn. 5SaZ/5/2017 zo dňa\n26.04.2017 zrušil a vec vrátil migračnému úradu na ďalšie konanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť\ndňa 15.05.2017.\nMigračný úrad Ministerstva vnútra SR opätovne posúdil žiadosť žalobcu a dňa 13.09.2017 žiadosť\nžalobcu o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle a\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2017. Žalobca podal dňa 12.10.2017 na Krajský súd\nKošice správnu žalobu spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku. Dňa 17.10.2017 bol spis sp.\nzn. 5SaZ/13/17 odstúpený na Krajský súd v Bratislave z dôvodu kauzálnej príslušnosti. Krajský súd v\nBratislave dňa 14.11.2017, uznesením č. k. 6SaZ/6/2017 – 51, nepriznal odkladný účinok podanej žalobe\nžalobcu. Dňa 12.01.2018 Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. 6SaZ/6/2017 - 112, ktorým\nzamietol správnu žalobu podanú proti rozhodnutiu Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky č. MU-DS-17-42/2016-Ž.\nDňa 11.04.2018 bola žalobcom na Najvyšší súd Slovenskej republiky podaná kasačná sťažnosť proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6SaZ/6/2017 - 112. Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa\n18.07.2018 rozsudkom sp. zn. 10Sžak/7/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2018 zrušil\nrozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky MU-DS-17-42/2016-Ž a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že kasačná sťažnosť bola na Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky podaná v čase, kedy už bol žalobca transferovaný do Maďarskej republiky na\nzáklade B1-10C/15/2021 24\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Saz/6/2017 - 112, ktorým bola zamietnutá správna žaloba\npodaná proti rozhodnutiu Migračného úradu Ministerstva vnútra číslo MU-DS-17-42/2016-Ž.\nZ dôvodu, že bola vec Najvyšším súdom Slovenskej republiky Migračnému úradu Ministerstva vnútra SR\nvrátená na ďalšie konanie, dublinské stredisko migračného úradu zaslalo dňa 18.09.2018 maďarskému\ndublinskému stredisku žiadosť o poskytnutie informácií pod číslom 1882 PK vo vzťahu k osobe žalobcu.\nMaďarské dublinské stredisko odpovedalo dňa 20.09.2018 a v odpovedi uviedlo, že žalobca požiadal o\nudelenie azylu v Maďarskej republike dňa 27.08.2013 a jeho žiadosť bola zamietnutá dňa 18.02.2014.\nŽalobca podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu dňa 03.03.2014, ale súd potvrdil pôvodné rozhodnutie\nzo dňa 31.10.2014. Po jeho prevoze do Maďarskej republiky bol vo väzbe, nakoľko bolo voči nemu\nvedené vyšetrovanie. Pred jeho prepustením v júni 2018 oznámil, že sa plánuje vrátiť a žiť na území\nSlovenskej republiky so svojou rodinou. V závere písomnosti maďarský partnerský úrad dodal, že nemá\nďalšie informácie o pohybe žalobcu v Maďarskej republike.\nZ vykonaného dokazovania je zrejmé, že právna zástupkyňa žalobcu v priebehu vedeného dublinského\nkonania tvrdila, že jej klient sa po celý čas nachádza v Maďarskej republike. Po zrušení rozhodnutia\n\nMigračného úradu Ministerstva vnútra SR rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/7/2018\nnebolo možné bezodkladne prijať späť žalobcu ako cudzinca podľa článku 29 dublinského nariadenia\nna územie Slovenskej republiky a meritórne posúdiť splnenie nárokov na poskytnutie medzinárodnej\nochrany z dôvodu, že jeho pobyt nebol maďarským štátnym orgánom známy a z tohto dôvodu\nnemohli žalobcu na územie Slovenskej republiky transferovať, dublinské stredisko Migračného úradu\nMinisterstva vnútra SR dňa 10.10.2018 rozhodlo o zastavení konania o udelenie azylu žalobcovi na\núzemí Slovenskej republiky podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle. V konaní o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej republiky bolo potrebné po zrušujúcom rozsudku Najvyšším súdom SR rozhodnúť a\nskutočnosť, že dňa 06.12.2017 bolo uskutočnené odovzdanie žalobcu do Maďarska, bola zákonným\ndôvodom na vydanie rozhodnutia.\nDublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra SR zaslalo dňa 22.10.2018 maďarskému\ndublinskému stredisku odpoveď, v ktorej oznámilo, že príjme žalobcu späť v súlade s článkom 29 ods. 3\ndublinského nariadenia. Informácie poskytnuté od právnej zástupkyne žalobcu boli v priamom rozpore s\ninformáciami získanými od maďarského dublinského strediska. Maďarské dublinské stredisko na žiadosť\ndublinského strediska úradu Ministerstva vnútra SR neodpovedalo a žalobca sa dobrovoľne slovenským\núradom neprihlásil.\nDňa 14.08.2019 bola žalobcom prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne na dublinské stredisko\nMigračného úradu Ministerstva vnútra SR doručená žiadosť o späťvzatie žiadosti o azyl, v ktorej uviedla,\nže žalobca aktuálne nemá záujem na tom, aby Dublinské stredisko Migračného úradu MV SR podniklo\nkroky smerujúce k jeho návratu na územie Slovenskej republiky z Maďarska z dôvodu, že na území\nMaďarska sa už nenachádza. Zo žiadosti bolo zrejmé, že žalobca nemal záujem o vypočutie v azylovom\nkonaní z dôvodu, že si svoju situáciu aktuálne chce vyriešiť iným spôsobom. Zo žiadosti bolo zrejmé,\nže ako manžel a otec občianok Slovenskej republiky sa rozhodol sprevádzať ich na územie Španielska,\nkde sa celá rodina prihlásili na pobyt. Následne žalobca podal žiadosť o pobyt rodinného príslušníka\nB1-10C/15/2021 25\nobčana SR v Španielsku. V žiadosti zároveň bolo uvedené, že konanie o azyle má byť dublinským\nstrediskom zastavené z dôvodu, že žiadosť bola vzatá späť. Dublinské stredisko Migračného úradu MV\nSR dňa 04.09.2019 zastavilo konanie v zmysle § 19 ods. 1 písm. c) zákona o azyle a konanie bolo\nprávoplatne skončené dňa 11.09.2019.\nZ vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca mal po zrušujúcom rozsudku Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky legálnu možnosť od roku 2018 sa vrátiť na územie Slovenskej republiky dvoma\nspôsobmi a to buď kontaktovaním maďarských štátnych orgánov, ktoré by zrealizovali transfer žalobcu\nna územie Slovenskej republiky v zmysle článku 29 dublinského nariadenia z dôvodu, že dublinské\nstredisko Migračného úradu MV SR o tejto požiadavke informovalo maďarský partnerský úrad. Druhou\nmožnosťou, ktorú žalobca mohol uplatniť v prípade ak sa nachádzal na území Slovenskej republiky,\nbolo prihlásiť sa na Migračnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, alebo na príslušných\npolicajných oddeleniach.\nZ vykonaného dokazovania je zrejmé, že právna zástupkyňa žalobcu bola o všetkých procesných\núkonov zo strany Migračného úradu Ministerstva vnútra SR informovaná a bola osobne nahliadať do\nspisového materiálu žalobcu a keďže bola v kontakte so žalobcom, žalobca bol o týchto skutočnostiach\ninformovaný. Aj napriek reálnej možnosti žalobcu vrátiť sa na územie Slovenskej republiky od leta 2018\ns cieľom nechať si posúdiť Slovenskou republikou splnenie nárokov na udelenie medzinárodnej ochrany,\nžalobca túto zákonnú možnosť nevyužil. Táto skutočnosť je v rozpore s tvrdením prezentovaným v\nnávrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ako aj v žalobe, v ktorých bolo uvedené,\nže žalobca spolupracoval s Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a poskytoval\nmaximálnu súčinnosť. Súd konštatuje, že nie je možné ani súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalobca viac\nnemal príležitosť vrátiť sa na územie Slovenskej republiky.\nSúd konštatuje v zhode s obranou žalovanej, že vstup žalobcu do azylového konania na území\nSlovenskej republiky bolo jeho dobrovoľným rozhodnutím, pričom aplikácia dublinského nariadenia s\ncieľom určiť jeden zodpovedný členský štát za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu je jeho\nneoddeliteľnou súčasťou s teritoriálnou účinnosťou na všetky členské štáty Európskej únie. Cieľom\nazylového konania nie je riešenie rodinného a súkromného života cudzincov, ale posúdenie nárokov\nna medzinárodnú ochranu. Skutočnosť, že žalobca bol transferovaný z územia Slovenskej republiky\nna územie Maďarskej republiky bola dôsledkom vysloveného súhlasu maďarského partnerského úradu,\nktorý bol zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu štátnymi orgánmi Maďarskej\nrepubliky z dôvodu, že žalobca ako cudzinec sám požiadal o vstup do azylového konania na území\nSlovenskej republiky. Žalobca sa na Maďarskom území nachádzal pred jeho príchodom na územie\n\nSlovenskej republiky od roku 2013, keď tam požiadal o udelenie azylu, pričom v roku 2014 sa mu\nv Budapešti narodila dcéra, v roku 2016 uzavrel manželstvo. Uvedené skutočnosti sú v rozpore so\nžalobcom deklarovanou prekážkou pri vedení jeho rodinného a súkromného života po realizovanom\ntransfere do Maďarskej republiky.\n14. Súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobca, tak ako súd už uviedol,\nnepreukázal kumulatívne naplnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej B1-10C/15/2021 26\nza vznik uplatnenej škody, ako aj nemajetkovej ujmy. Žalobca v konaní nepreukázal vydanie\nnezákonného rozhodnutia v žalobe opísanom správnom konaní orgánom verejnej moci pri výkone\nverejnej moci vo vzťahu k osobe žalobcu a taktiež nepreukázal ani vznik škody a ani nemajetkovej ujmy\na teda nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia, keďže\nžiadne nezákonné rozhodnutia v správnom konaní neboli orgánom verejnej moci pri výkone verejnej\nmoci vydané a vznikom uplatnených majetkových a nemajetkových nárokov žalobcom v žalobe.\n15. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku\nrozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje\nsamostatne.\nPodľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci.\nPodľa ustanovenia § 262 ods.1CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nPodľa ustanovenia §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n16. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu strany sporu v konaní,\navšak úspešnej žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovanej\nv súvislosti s prejednávanou vecou trovy konania nevznikli.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia\nna Mestskom súde Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných\nnáležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha\n(odvolací návrh)/ § 363 CSP/.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania/§ 364 CSP/.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nB1-10C/15/2021 27\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1\nCSP/.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\n\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh\nna vykonanie exekúcie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:99fa0a82-031f-457d-b848-8bd5f84bfb66", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99fa0a82-031f-457d-b848-8bd5f84bfb66"}, {"guid": "8223cfe5-c555-45b1-8619-fdc40a770fb1:7f0c4821-3e88-4916-b2eb-c8faadd5294e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201597.1", "spisova_znacka": "7SaZ/7/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7SaZ/7/2018 z 20. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-02-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201597.1"}, {"guid": "4a4f8d7f-c117-4462-ba4d-298e292dfde8:348e79c0-03f4-4269-b61d-b721cbabd563", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1017201820.3", "spisova_znacka": "6SaZ/6/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6SaZ/6/2017 z 11. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017201820.3"}, {"guid": "1abfa826-956a-424b-bc8d-393485f93567:07b6f55e-6af0-4efd-939b-7a3613a70146", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1017202026.1", "spisova_znacka": "4Sa/101/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/101/2017 z 18. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-12-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1017202026.1"}, {"guid": "8c3e8194-8405-40c9-9cb9-44257066cd9c:92ed3812-d695-408c-80db-6b3c85fbad75", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200057.2", "spisova_znacka": "5Saz/5/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/5/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200057.2"}], "citovane_v": []}