Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-3C/29/2018 z 12. 11. 2024
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 12. novembra 2024, sp. zn. B1-3C/29/2018, ECLI:SK:MSBA4:2024:1118215916.2
Mestský súd Bratislava IV | B1-3C/29/2018 | ECLI:SK:MSBA4:2024:1118215916.2 | 2024-11-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti
Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2481fcc0-9b04-4035-b858-bdf427d71bfd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1118215916.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava IV
B1-3C/29/2018
1118215916
12. 11. 2024
Mgr. Vladimír Sedmohradský
ECLI:SK:MSBA4:2024:1118215916.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
B1-3C/29/2018
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: A. B. C. D.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX E., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO:
00 166 073, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
rozhodol:
I. Súd konanie v časti nároku na zaplatenie majetkovej škody vo výške 8.933,33 EUR z titulu nevyplatenej
mzdy za obdobie od 02.09.2014 do 15.01.2015, nákladov na právne služby v sume 1.000,- EUR,
nemajetkovej ujmy vo výške 8.160,- EUR za obmedzenie osobnej slobody vo väzbe od 02.09.2014
do 15.01.2015, všetko spolu s požadovaným úrokom z omeškania, a v časti nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 90.000,- EUR za predvádzanie na pojednávania vo veci sp. zn. 5T/52/2009
vedenej na Okresnom súde Bratislava I a nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- EUR za zatknutie dňa
12.04.2014 zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 03.10.2018 sa žalobca
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) domáhal od žalovaného sumy 19.181,81 EUR ako náhrady majetkovej
škody a sumy 1.296.506,80 EUR ako náhrady nemajetkovej ujmy.
2. V žalobe uviedol, že je bezúhonnou osobou, pričom v súvislosti s vymysleným trestným stíhaním
riadeným a usmerňovaným Krajskou prokurátorkou v Bratislave JUDr. I. Kopčovou bola na neho podaná
obžaloba na Okresnom súde Bratislava I. Konanie bolo vedené pod č.k. 5T/52/2009. Vo veci svojvoľne a
nezákonne rozhodoval sudca Okresného súdu Bratislava I JUDr. Juraj Mihál a spol., čo malo v konečnom
dôsledku za následok nezákonné, protiústavné a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd odporujúce obmedzenie osobnej slobody žalobcu v období od 12.04.2014 do 15.01.2015, ako
aj nezákonné a svojvoľné odsúdenie žalobcu okresným súdom na 10 rokov nepodmienečne za dva
vymyslené trestné činy (ktoré navyše aj keby boli spáchané, tak boli už pred vznesením obvinenia
žalobcovi premlčané), pričom svojvoľný a zjavne nezákonný rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
5T/52/2009 z 23.03.2015 bol zrušený v celosti dňa 21.04.2016 oslobodzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 2To/135/2015. Žalobca bol oslobodený spod vymyslenej obžaloby, nakoľko skutky
kladené mu za vinu sa nestali a vymyslené skutky nie sú trestným činom. Rozsudok sa stal právoplatný a
vykonateľný dňom 21.04.2016. V rozhodnom období bol žalobca invalidným dôchodcom, teda zo zákona

chránenou osobou, napriek tomu voči nemu zo strany Okresného súdu Bratislava I boli páchané zjavné
a svojvoľné nezákonnosti, a to aj z dôvodu osobnej nevraživosti predsedu senátu JUDr. Juraja Mihála
voči žalobcovi. Nezákonnosti Okresného súdu Bratislava I a sudcu JUDr. Mihála voči žalobcovi vyústili
do ním zosnovaného zatykača a zosnovanej väzby žalobcu, a to na základe uznesenia o vzatí žalobcu
do väzby zo dňa 14.04.2014.
3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 12.04.2014 bol zatknutý na podklade vyfabulovaného príkazu na
zatknutie bez splnenia zákonných podmienok, držaný v cele predbežného zaistenia a dňa 14.04.2014
predseda senátu Okresného súdu Bratislava I rozhodol o väzbe, umiestnení žalobcu do ÚVV a ÚVTOS
Bratislava, kde bol nezákonne a svojvoľne držaný do 15.01.2015. O nezákonnosti a svojvoľnosti väzby
od 02.09.2014 do 15.01.2015 rozhodol Krajský súd v Bratislave vydaním uznesenia č.k. 1 Tos/1/2015
zo dňa 15.1.2015. Nezákonná väzba mala za následok závažné a neospravedlniteľné porušenie
základných práv a slobôd žalobcu, teda porušenie jeho práva na osobnú slobodu, garantovaného čl. 17
ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR. Okresný súd Bratislava I podľa Krajského súdu v Bratislave nekonal efektívne,
s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, a nerešpektoval zásadu primeranosti a zdržanlivosti. Konaním
a svojvoľným rozhodovaním Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave vo väzobnej veci
majúcim za následok flagrantné porušenie čl. 17 Ústavy SR a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd sa stotožnil aj Ústavný súd SR vydaním nálezu sp. zn. II. ÚS 244/2015
z 02.07.2015, ktorým skonštatoval nezákonnosť a protiústavnosť väzby žalobcu s tým, že dospel k
záveru, že Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/52/2009 porušil právo žalobcu
na urýchlené rozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 08.08.2014. S uplatnením nároku na
odškodnenie musel žalobca podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyčkať na oslobodzujúci
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2To/135/2015 doručený 07.06.2016, ktorým súd žalobcu dňa
21.04.2016 oslobodil spod obžaloby. Táto žaloba je tak podaná riadne a včas v lehote 6 mesiacov plus 3
roky od nadobudnutia vedomosti, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu a že väzba vykonaná
na žalobcovi bola nezákonná.
4. Na základe uvedeného nezákonného rozhodnutia o väzbe si žalobca uplatnil nároky na náhradu
majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy. Majetkovú škodu požadoval v rozsahu 1.000,- EUR ako priamu
škodu vo forme nákladov na obhajobu vo väzobnej veci v sume 200,- EUR zaplatených advokátovi
JUDr. Jindřichovi Stozsekovi a 800,- EUR zaplatených advokátke JUDr. Alene Chvojkovej. Taktiež
požadoval sumu 18.181,81 EUR ako náhradu ušlej mzdy, ktorú nedostával od spoločnosti VENUS
PROJECT Slovakia s.r.o., nakoľko počas väzby nemohol vykonávať prácu. Zo všetkých týchto súm
zároveň požadoval úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od konkrétnych v žalobe určených dátumov
do zaplatenia.
5. Nemajetkovú ujmu žalobca uplatnil z viacerých titulov. Za obmedzenie osobnej slobody od 12.04.2014
do 15.01.2015, teda v trvaní 278 dní, požadoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške jednej tridsatiny
priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, ktorá bola v roku 2014 vo výške 918,EUR, t.j. 30,60 EUR na jeden deň. Z tohto titulu tak požadoval sumu 8.506,80 EUR. Z tejto sumy
zároveň požadoval úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od 16.01.2015 do zaplatenia. Okrem toho
požadoval sumu 90.000,- EUR ako náhradu za pomalé rozhodovanie Okresného súdu Bratislava I v
konaní o väzbe, sumu 90.000,- EUR za neoprávnenú kontrolu jeho osobnej rodinnej korešpondencie
vo väzbe, sumu 90.000,- EUR za neoprávnenú kontrolu jeho korešpondencie s advokátmi vo väzbe,
sumu 18.000,- EUR za odposluchy a rušenie telefonických rozhovorov vo väzbe, sumu 90.000,EUR za neľudské a ponižujúce zaobchádzanie vo väzbe, sumu 90.000,- EUR za porušenie práva na
prezumpciu neviny, resp. práva na česť a dôstojnosť, sumu 90.000,- EUR titulom rušenia pravidelných
návštev rodinných príslušníkov, resp. ich uskutočňovanie len cez sklenú stenu, sumu 100.000,- EUR za
narušenie citového puta s maloletými deťmi, sumu 90.000,- EUR za zanedbanie lekárskej starostlivosti
vo väzbe, sumu 150.000,- EUR titulom ublíženia na zdraví, sumu 180.000,- EUR titulom udržiavania
žalobcu v nehygienickom prostredí, sumu 90.000,- EUR titulom predvádzania žalobcu spútaného ako
zviera na ničotné pojednávania vo veci sp. zn. 5T/52/2009 vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sumu
30.000,- EUR za zatknutie proti vôli žalobcu pred spoluobčanmi v Limbachu a sumu 90.000,- EUR za
narušenie pokojného rodinného života a citového odlúčenia od rodiny. Všetky tieto nároky žalobca v
žalobe podrobnejšie zdôvodnil, súd však vzhľadom na výrok rozsudku tieto zdôvodnenia podrobnejšie
neuvádza.

6. Žalobca žiadosťou zo dňa 20.10.2016 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné
prerokovanie nároku. Ministerstvo listom zo dňa 18.04.2017 žalobcovi oznámilo, že jeho žiadosť je
nedôvodná a nebude uspokojená.
7. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
za výkon väzby žalobcu nie je dôvodný, keďže žalobca si väzbu zavinil. Predpoklady vzniku nároku na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe sú v zákone č. 514/2003 Z. z. vymedzené tak pozitívne
(§ 8 ods. 5), ako aj negatívne (§ 8 ods. 6). Preto nevyhnutným predpokladom na vznik nároku na náhradu
škody je naplnenie niektorej z hypotéz predpokladaných v ustanovení § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003
Z.z. a súčasné nenaplnenie žiadneho z negatívnych predpokladov, za ktorých nárok na náhradu škody
nevznikne podľa § 8 ods. 6 (in concreto zavinenie väzby). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2012. Žalovaný uviedol, že ide o modelový príklad zavinenia väzby.
Zdôraznil, že v zmysle ustálenej judikatúry platí, že skutočnosti, ktoré odôvodňujú vzatie do väzby, sú
odlišné od tých skutočností, ktoré odôvodňujú trestné stíhanie. Pri posudzovaní otázky zavinenia vzatia
do väzby tak nie je významná skutočnosť, či samotné konanie žalobcu vyvolalo podozrenie z trestnej
činnosti ale to, či jeho správanie vyvolalo dôvodnú obavu z toho, že existuje niektorý z dôvodov väzby.
V posudzovanom prípade bolo dôvodom začatia trestného stíhania podozrenie z pokusu trestného
činu podvodu a trestného činu marenia spravodlivosti. V zmysle vyššie uvedenej konštantnej judikatúry
dôvodom zavinenia väzby je práve skutočnosť, ktorá nebola priamou príčinou trestného stíhania, ale
vzbudila obavu z toho, že žalobca sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu. Inými slovami, skutočnosťou,
ktorá zavinila vzatie žalobcu do väzby, nebolo samotné podozrenie z protiprávneho konania, ale to, že
existuje s určitou mierou pravdepodobnosti hrozba, že v trestnom stíhaní pre neprítomnosť a obštrukcie
žalobcu nebude možné reálne pokračovať. Žalovaný poukázal na to, že aj Krajský súd v Bratislave, ktorý
uznesením sp. zn. 1Tos/1/2015 rozhodoval o sťažnosti žalobcu o ponechaní vo väzbe konštatoval, sa
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že obavy z vyhýbania sa trestnému konaniu a pokračovania
v trestnej činnosti sú naďalej dané. Samotným dôvodom väzby bola najmä nemožnosť zabezpečiť
účasť žalobcu na úkonoch trestného konania, kedy tento opakovaným ospravedlňovaním žiadal o
zmenu termínu hlavného pojednávania zo zdravotných dôvodov. Súd mal pritom preukázané, že v čase
trvania údajnej práceneschopnosti sa zúčastňoval vlastných civilných pojednávaní, čo svedčalo o jeho
úmysle mariť trestné stíhanie. To, že neskôr bolo v trestnom konaní konštatované, že neboli preukázané
skutočnosti o tom, že skutok spáchal žalobca, nič nemení na tom, že konanie, ktorým si žalobca zavinil
väzbu, spočívalo práve v jeho správaní, ktorým si privodil pre neho negatívne rozhodnutie o vzatí do
väzby.
8. Žalovaný sa tiež vyjadril k jednotlivým nárokom. Vo vzťahu k nárokom na majetkovú škodu vzniesol
námietku litispendencie, keďže žalobca si identické nároky uplatnil aj v konaní pred Okresným súdom
Bratislava I sp. zn. 14C/251/2015, ktoré sa začalo skôr. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nepreukázal
predpoklady pre vznik nárokov, keďže nepreukázal existenciu pracovného pomeru so spoločnosťou
VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. ani pred väzbou dosahovanú výšku príjmu, a taktiež vo vzťahu k
náhrade nákladov na právne zastúpenie nie je možné identifikovať, za aké právne služby boli tieto
náklady uhradené. K nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že tieto sú v prvom rade
premrštené, a prípadná nemajetková ujma musí byť primeraná odškodňovaniu obetiam trestných činov.
Vo vzťahu k časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniesol námietku litispendencie, a to pokiaľ
ide o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.161,60 EUR za vzatie do väzby v období od
02.09.2014 do 15.01.2015, nakoľko žalobca si identický nárok voči žalovanej uplatňuje aj v konaní
vedenom pred Okresným súdom Bratislava I, pod sp. zn. 14C/251/2015, ktoré začalo časovo skôr.
Žalovaný taktiež spochybnil požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Uviedol, že v súlade so
zákonom č. 215/2006 Z.z. bola maximálna možná výška poskytnutej náhrady 19.000,- EUR, pričom s
ohľadom na dĺžku trvania väzby, t.j. cca 9 mesiacov z maximálnej možnej dĺžky 48 mesiacov, môže byť
dôvodné priznanie sumy v rozmedzí od 3.500,- EUR do 3.800,- EUR, pričom prípadný nárok (ak by bol
dôvodný) treba ešte individuálne posúdiť vo vzťahu k povahe trestnej veci a k následkom v osobnej
sfére poškodeného. Vo vzťahu k ostatným nárokom žalovaný uviedol, že tieto sú zjavne neprimerané
a premlčané, nakoľko vychádzajú z nesprávneho úradného postupu, ku ktorému mohlo dôjsť počas
trvania väzby žalobcu, t.j. od 12.04.2014 do 15.01.2015. Žalobca sa tak o nároku dozvedel najneskôr
dňa 15.01.2015, v dôsledku čoho je jeho nárok v súlade s § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003
Z.z. premlčaný. Vo vzťahu k nároku z titulu predvádzania žalobcu na civilné pojednávania vzniesol
navyše námietku litispendencie pre viacero skôr začatých konaní. Rovnakú námietku vzniesol vo vzťahu
k nároku z titulu zatknutia dňa 12.04.2014, a to na základe konania sp. zn. 16C/21/2018 vedeného

na Okresnom súde Bratislava I. Nakoniec vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim z tvrdeného porušenia
prezumpcie neviny, narušenia práva na česť a dôstojnosť, narušenie citového puta s deťmi a narušenie
pokojného života vzniesol námietku duplicitnosti, nakoľko ide o nároky, ktoré sú identické s nárokom na
nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z obmedzenia osobnej slobody.
9. Podaním zo dňa 18.09.2024 žalobca zmenil žalobný návrh v časti požadovaného nároku na
nemajetkovú ujmu z dôvodu porušenia práva na osobnú slobodu tak, že požadoval sumu 60,- EUR na
deň, t.j. celkovo sumu 16.740,- EUR za 279 dní obmedzenia osobnej slobody. Uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 12.11.2024 súd pripustil zmenu žalobného návrhu v tejto časti tak, že žalobca
požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 16.740,- EUR spolu s úrokom omeškania vo výške 9,5%
ročne od 16.01.2015 do zaplatenia Súd zmenu žaloby pripustil, nakoľko žalobca zmenou žaloby zmenil
len výšku žalovaného nároku, a výsledky doterajšieho konania tak mohli byť podkladom na konanie o
zmenenej žalobe (§ 143 ods. 1 CSP a contrario).
10. Súd v konaní vykonal žalobcom navrhnuté listinné dôkazy, a to: rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2To/135/2015 z 21.04.2016 (č.l. 20 až 37), rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 05.12.2013 (č.l.
38), email žalobcu z 29.05.2014 (č.l. 39), čestné prehlásenie B. F. A. z 30.04.2016 (č.l. 40), žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu z 20.10.2016 (č.l. 41 až 49), email G. E. z
24.06.2016 s prílohou – výpočet hrubej mzdy (č.l. 50 až 51), oznámenie MS SR o výsledku prerokovania
z 18.04.2017 (č.l. 52 až 53), potvrdenie o prepustení z väzby z 15.01.2015 (č.l. 54), uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/1/2015 o prepustení z väzby z 15.01.2015 (č.l. 55 až 60), nálezy ÚS SR
sp. zn. II. ÚS 244/2015-46 zo dňa 02.06.2015 a sp. zn. II. ÚS 579/2015-54 zo dňa 17.05.2015 (č.l. 61 až
71 a 74 až 93), oznámenie o zhoršení zdravotného stavu z 26.09.2014 (č.l. 72), list doručený žalobcovi
dňa 08.07.2014 podpísaný „Vilo“ (č.l. 73), evidenčný list dôchodkového poistenia (č.l. 97), vyúčtovanie
právnej pomoci od JUDr. Stozseka (č.l. 98), doklady o zaplatení 800,- EUR JUDr. Chvojkovej (č.l. 99),
lekárske správy žalobcu (č.l. 100 až 105), príkaz na zatknutie žalobcu zo dňa 17.03.2014 (č.l. 207 až
209) a zápisnica o zatknutí zo dňa 12.04.2014 (č.l. 210). Súd sa taktiež oboznámil so žalobami v sporoch
vedených na tunajšom súde (predtým Okresný súd Bratislava I) sp. zn. 14C/251/2015 zo dňa 16.11.2015
(č.l. 128s až 128x) a sp. zn. 16C/21/2018 zo dňa 06.07.2018 (č.l. 128y až 129q).
11. Súd na základe vykonaného dokazovania, resp. na základe tvrdení strán pokladal za nesporné,
že žalobca bol na základe príkazu na zatknutie v konaní sp. zn. 5T/52/2009 (v hlavičke nesprávne
označenom sp. zn. 5T/95/2007) dňa 12.04.2014 zatknutý, a následne bol od 14.04.2014 do 15.01.2015
na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 5T/52/2009 zo dňa 14.04.2014 vo
väzbe. Uznesením Krajského súdu sp. zn. 1Tos/1/2015 zo dňa 15.01.2015 bol z tejto väzby prepustený
na slobodu. Žalobca doručil Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie jeho
nároku dňa 20.10.2016; ministerstvo žalobcovi listom zo dňa 18.04.2017 oznámilo, že jeho nárok
neuspokojí.
12. Súd návrh žalobcu preskúmal a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nároky
žalobcu nie sú dôvodné a žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.
13. Podľa § 159 CSP: „Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné
konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo
neskôr.“
14. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 514/2003 Z.z. „Štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
nesprávnym úradným postupom.“
15. Podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z.: „Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.“
16. Podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.: „Právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba
uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.“

17. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.: „Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.“
18. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.: „Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.“
19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“
20. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou prekážky skôr začatého konania (litispendencie)
vznesenou žalovaným vo vzťahu k niektorým nárokom a dospel k záveru, že táto je dôvodná. Súd mal
v konaní zo žalovaným predložených žalôb, resp. z pripojenia týchto žalôb súdom za preukázané, že
v konaní sp. zn. B1-14C/251/2015 vedenom na tunajšom súde si žalobca žalobou doručenou súdu
dňa 16.11.2015 uplatnil nárok na náhradu majetkovej ujmy vo výške 11.718,- EUR z titulu ušlej mzdy
za obdobie od 02.09.2015 do 15.01.2015 a sumu 1.000,- EUR z titulu nákladov na právne služby, a
taktiež nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.161,60 EUR z titulu nemajetkovej ujmy za
obmedzenie osobnej slobody od 02.09.2014 do 15.01.2015. Všetky tieto nároky si uplatnil z rovnakých
skutkových dôvodov, a na základe rovnakej nezákonnej väzby, ako v konaní na tunajšom súde. V
zmysle § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie,
pričom súd zastaví konanie, ktoré začalo neskôr. Vyššie uvedené konanie sp. zn. B1-14C/251/2015
začalo skôr, súd tak konanie v časti duplicitne uplatnených nárokov prvým výrokom tohto rozsudku
zastavil. Pokiaľ ide o nárok na náhradu majetkovej škody v podobe ušlého zisku, súd konanie zastavil
vo vzťahu k nároku za obdobie od 02.09.2014 do 15.01.2015 v sume 8.933,33 EUR, nakoľko takúto
sumu si v konaní na tunajšom súde žalobca za uvedené obdobie uplatnil. Pri nemajetkovej ujme za
obmedzenie osobnej slobody za obdobie od 02.09.2014 do 15.01.2015 súd zastavil konanie v časti
žalovanej sumy 8.160,- EUR, nakoľko takúto sumu si žalobca za uvedené obdobie uplatnil v tomto
konaní (60,- EUR x 136 dní). Súd nepokladal za relevantné, že v konaní sp. zn. B1-14C/251/2015 bola
pôvodne uplatnená nižšia suma 4.161,50 EUR, a ani neskúmal, či došlo v konaní ku zmene žaloby.
Uplatnený nárok je totiž identický bez ohľadu na výšku uplatnenej sumy, a žalobca si nemôže z toho
istého titulu uplatniť dodatočnú výšku nemajetkovej ujmy v neskôr začatom konaní; takýto postup by bol
v rozpore s ustanovením § 159 CSP.
21. Žalobca si taktiež žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. B1-16C/21/2018 podanou
dňa 06.07.2018 uplatnil nároky na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zatknutia dňa 12.04.2014 v sume
30.000,- EUR a nároky za predvádzanie v putách na pojednávania v konaní sp. zn. 5T/52/2009 dňa
16.06.2014, 15.07.2014 a 09.10.2014 v celkovej sume 50.000,- EUR. Tieto nároky boli taktiež identické s
nárokmi z rovnakých titulov v konaní na tunajšom súde, pričom žaloba v konaní sp. zn. B1-16C/21/2018
bola podaná skôr. Z tohto dôvodu súd konanie aj v týchto častiach v súlade s § 159 CSP prvým výrokom
tohto rozsudku zastavil.
22. Následne sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Na posúdenie tejto
námietky musel súd v prvom rade ustáliť právnu kvalifikáciu nároku žalobcu. Žalobca v žalobe túto
kvalifikáciu priamo neuviedol, z obsahu žaloby však vyplývalo, že ide o nároky uplatnené tak z
nezákonného rozhodnutia o väzbe, ako aj z nesprávneho úradného postupu. Súd nároky žalobcu
posúdil podľa obsahu, a dospel k záveru, že nároky žalobcu sú uplatnené z oboch vyššie uvedených
titulov. Niektoré nároky žalobcu vyplývali zo samotného rozhodnutia o vzatí do väzby, ktoré je na účely
rozhodovania podľa zákona č. 514/2003 Z.z. potrebné pokladať za nezákonné (viď odsek 27 nižšie),
iné vyplývali zo žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ktorý mal byť pracovníkmi Zboru

väzenskej a justičnej stráže realizovaný pri výkone ich právomocí vo väzbe. Súd tieto nároky špecifikuje
nižšie.
23. Ako nároky vyplývajúce z nesprávneho úradného postupu (v nezastavenej časti konania) súd
identifikoval nárok na sumu 90.000,- EUR za neoprávnenú kontrolu rodinnej korešpondencie žalobcu vo
väzbe, sumu 90.000,- EUR za neoprávnenú kontrolu jeho korešpondencie s advokátmi, sumu 18.000,EUR za odposluchy a rušenie telefonických rozhovorov, sumu 90.000,- EUR za neľudské a ponižujúce
zaobchádzanie, sumu 90.000,- EUR titulom rušenia pravidelných návštev rodinných príslušníkov, resp.
ich uskutočňovanie len cez sklenú stenu, sumu 90.000,- EUR za zanedbanie lekárskej starostlivosti,
sumu 150.000,- EUR titulom ublíženia na zdraví a sumu 180.000,- EUR titulom udržiavania žalobcu v
nehygienickom prostredí. Žiadny z týchto nárokov nevyplýva zo samotného nezákonného rozhodnutia
o väzbe, ale ide o nároky vyplývajúce z nesprávneho úradného postupu pri výkone väzby v zmysle §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
24. Vo vzťahu k týmto nárokom súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným ako dôvodnú.
V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode s tým, že v zmysle § 19 ods. 3 zákona premlčacia lehota neplynie
odo dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona, najdlhšie však počas
šiestich mesiacov. Žalobca bol z väzby prepustený dňa 15.01.2015, akékoľvek jeho nároky vyplývajúce
z nesprávneho úradného postupu počas výkonu väzby tak museli vzniknúť najneskôr k tomuto dátumu,
pričom najneskôr k tomuto dátumu sa žalobca o škode aj dozvedel. S ohľadom na žalobcom podanú
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku premlčacia lehota neplynula od 20.10.2016 do 18.04.2017.
Trojročná premlčacia lehota tak uplynula najneskôr dňa 13.07.2018. Keďže žaloba bola podaná dňa
03.10.2018, bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Súd tak v súlade s § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemohol po uplatnenej námietke premlčania akýkoľvek prípadný nárok žalobcu z vyššie
uvedených titulov žalobcovi priznať a žalobu v tejto časti druhým výrokom zamietol.
25. Z rovnakých dôvodov súd žalobu zamietol aj pokiaľ ide o nárok žalobcu na sumu 90.000,- EUR ako
náhradu nemajetkovej ujmy za pomalé rozhodovanie Okresného súdu Bratislava I v konaní o väzbe v
konaní sp. zn. 5T 52/2009. Tento nárok súd zamietol zároveň aj z toho dôvodu, že bol uspokojený. Ako
uviedol samotný žalobca, prieťahy v tomto konaní boli konštatované zo strany Ústavného súdu SR v
náleze sp. zn. II. ÚS 244/2015-46 zo dňa 02.07.2015. Ústavný súd SR v citovanom náleze skonštatoval,
že Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/52/2009 porušil právo žalobcu na urýchlené
rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 08.08.2014, a za porušenie tohto práva žalobcu
odškodnil sumou 500,- EUR. Nárok žalobcu z tohto titulu tak bol uspokojený Ústavným súdom SR a
náhrada ďalšej nemajetkovej ujmy z tohto titulu neprichádzala do úvahy.
26. Ostatné nároky žalobcu súd kvalifikoval ako nároky uplatnené priamo z rozhodnutia o väzbe. Pri
týchto nárokoch námietka premlčania nebola dôvodná, nakoľko podmienkou uplatnenia práva v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, v tomto prípade
rozhodnutia o vzatí žalobcu do väzby. Nárok na náhradu škody mohol žalobcovi vzniknúť v zmysle
§ 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. až rozhodnutím, ktorým bol žalobca oslobodený spod
obžaloby. Týmto rozhodnutím bol až rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/135/2015 zo dňa
21.04.2016. Premlčacia lehota tak uplynula najskôr 21.04.2019, a žaloba teda v tejto časti bola podaná
včas.
27. Súd sa tak zaoberal splnením podmienok nároku na náhradu škody. Prvou podmienkou je existencia
rozhodnutia o väzbe, na základe ktorého je poškodený vzatý do väzby, pričom následne je oslobodený
spod obžaloby. Táto podmienka bola v konaní splnená, nakoľko žalobca bol na základe uznesenia
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/52/2009 zo dňa 14.04.2014 vzatý do väzby a v tejto väzbe
zotrval až do 15.01.2015. Nárok žalobcu na náhradu škody ale nevznikol, nakoľko zároveň bola splnená
negatívna hypotéza normy uvedenej v § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorej nárok
na náhradu škody nevznikne, ak si osoba väzbu zavinila sama.
28. Na základe vykonaného dokazovania sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca si väzbu
spôsobil sám. Z uznesenia o vzatí do väzby okrem iného vyplýva, že po vykonaní viacerých úkonov, pri
ktorých žalobca (v postavení obžalovaného) taktiež opakovane vykonával obštrukcie, bolo v trestnom

konaní dňa 26.11.2013 nariadené verejné zasadnutie na dňa 09.01.2014. Žalobca svoju neúčasť
na tomto verejnom zasadnutí ospravedlnil tým, že predvolanie prevzal dňa 09.01.2014 asi hodinu
pred verejným zasadnutím, čo súd akceptoval a nariadil nový termín verejného zasadnutia na dňa
20.02.2014. Žalobca predvolanie prevzal dňa 28.01.2014, pričom dňa 17.02.2014 opätovne zaslal súdu
potvrdenie o pracovnej neschopnosti, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.02.2014, t.j. jeden deň pred
termínom verejného zasadnutia. Nakoľko predvedenie cestou policajného zboru nebolo realizované,
súd vydal príkaz na zatknutie, ktorý bol realizovaný dňa 12.04.2014 zadržaním žalobcu. Súd následne
žalobcu dňa 14.04.2014 vypočul a rozhodol o jeho vzatí do väzby. V ňom uviedol, že žalobca bol povinný
predložiť v zmysle § 120 ods. 2 Trestného poriadku vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný
stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že o tomto nevedel, pričom ale následne uviedol, že dňa
14.02.2014 bol ešte na kontrole a lekárka mu takéto potvrdenie odmietla vydať. Toto tvrdenie súd
označil za nelogické a zrejme i nepravdivé, nakoľko tá istá lekárka rovnaké potvrdenie v konaní predtým
vydala. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zavinenia väzby žalobcom však bola z pohľadu súdu
skutočnosť, že v zmysle uznesenia o vzatí do väzby sa žalobca počas svojej pracovnej neschopnosti,
ktorá mala byť dôvodom jeho neúčasti na verejnom zasadnutí, zúčastňoval opakovane pojednávaní v
civilných veciach na Okresnom súde Bratislava I, v ktorých bol žalobcom. Túto skutočnosť potvrdil aj
Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 1Tos/1/2015 zo dňa 15.01.2015, ktorým žalobcu prepúšťal z
väzby, keď okrem iného uviedol, že žalobca sa zúčastnil pojednávaniach dňa 21.01.2014 a 10.02.2014,
t.j. v druhom prípade len 10 dní pred nariadeným verejným zasadnutím. Odvolací súd sa tak stotožnil
so súdom prvej inštancie, že žalobcovi ako obžalovanému nebránili v účasti na pojednávaní zdravotné
dôvody, hoci bol formálne práceneschopný. Žalobca nepredložil zákonom vyžadované potvrdenie od
ošetrujúceho lekára, ale naopak, počas práceneschopnosti vybavoval iné úradné záležitosti.
29. Na základe skutočností uvedených vyššie súd dospel k záveru, že žalobca si väzbu spôsobil sám.
Dôvody väzby v tomto prípade iba minimálnym spôsobom (vo vzťahu k výške hroziaceho trestu) súviseli
so samotným trestným činom, pre ktorý bol žalobca obžalovaný, a vychádzali z odlišného dôvodu. Týmto
dôvodom bolo vyhýbanie sa trestnému konaniu, keď sa žalobca nedostavil na verejné zasadnutie vo
veci z dôvodu práceneschopnosti, pričom tak v minulosti konal opakovane. V danom prípade tak urobil
bez toho, aby predložil zákonom vyžadované potvrdenie, a najmä tak urobil v situácií, keď sa inak počas
rovnakej práceneschopnosti opakovane zúčastňoval civilných pojednávaní. Súd v trestnom konaní tak
oprávnene dospel k názoru, že žalobca sa vyhýba trestnému konaniu, a z rovnakého dôvodu tunajší
súd konštatuje, že žalobca si väzbu zavinil sám. Pre úplnosť súd uvádza, že v rozpore s tvrdeniami
žalobcu odvolací súd pri prepúšťaní žalobcu z väzby explicitne zopakoval, že dôvody na väzbu boli
dané a stále trvajú, a taktiež že väzba netrvá neprimerane dlho. Žalobcu z väzby prepustil výlučne z
dôvodu procesných pochybení súdu prvej inštancie po podaní námietky zaujatosti žalobcom, keď súd
nekonal efektívne a s primeranou starostlivosťou. Súd vo vzťahu k zavineniu väzby žalobcom odkazuje
taktiež na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, napr. na uznesenie sp. zn. 8Cdo/134/2020 zo
dňa 30.11.2020 či rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/154/2019. V týchto rozhodnutiach najvyšší súd negatívne
vymedzil, že o vlastné zavinenie väzby nemôže ísť v prípade, ak dôvody väzby sú viazané na osobu
obžalovaného, resp. ak napr. dôvodom je jeho predchádzajúce páchanie trestnej činnosti. O takúto
situáciu ale v prejednávanom prípade nejde, nakoľko dôvodom väzobného stíhania bolo jeho konanie
počas trestného konania, keď sa vyhýbal úkonom v konaní pred súdom.
30. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že si väzbu nemohol zaviniť sám, keďže celá väzba bola
nezákonná z toho dôvodu, že žalobca bol zatknutý do „neexistentného“ konania sp. zn. 5T/95/2007. Toto
tvrdenie súd vyhodnotil ako irelevantné. Z príkazu na zatknutie zo dňa 17.03.2014, ako ani zo zápisnice o
zatknutí zo dňa 12.04.2014 nebolo sporné, že v týchto dokumentoch je zjavnou chybou v písaní uvedená
namiesto správnej spisovej značky 5T/52/2009 nesprávna spisová značka 5T/95/2007, táto skutočnosť
ale nič nemení na dôvodoch vzatia žalobcu do väzby. Nesprávne uvedená spisová značka nemá vplyv
na odôvodnenie zavinenia väzby samotným žalobcom z titulu vyhýbania sa súdnemu konaniu. Rovnako
platí, že takáto chyba nespôsobuje nezákonnosť väzby, nakoľko zatknutie nie je dôvodom vzatia do
väzby, ale iba jedným z procesných prostriedkov, ktoré vzatie do väzby fyzicky umožňuje. V uznesení
o vzatí do väzby sp. zn. 5T/52/2009 zo dňa 14.04.2014 je presne určené, v akom konaní a z akých
dôvodov je žalobca vzatý do väzby.

31. Žalobca si tak väzbu zavinil sám, v dôsledku čoho mu v zmysle § 8 ods. 6 písm. a) zákona č.
514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe nevznikol. Z tohto dôvodu boli
žalobcom uplatnené nároky na uhradenie majetkovej škody vo forme ušlého zisku a nemajetkovej ujmy
za obmedzenie osobnej slobody za obdobie od 12.04.2014 do 01.09.2015 v sume 9.248,48 EUR pri
majetkovej škode (celková žalovaná suma 18.181,81 EUR – 8.933,33 EUR zastavená časť konania) a
v sume 8.580,- EUR pri nemajetkovej ujme (143 dní x 60,- EUR, resp. celková žalovaná suma 16.740,EUR – 8.160,- EUR zastavená časť konania). Z rovnakého dôvodu súd zamietol aj nároky žalobcu
na sumu 90.000,- EUR za porušenie práva na prezumpciu neviny, resp. práva na česť a dôstojnosť,
sumu 100.000,- EUR za narušenie citového puta s maloletými deťmi a sumu 90.000,- EUR za narušenie
pokojného rodinného života a citového odlúčenia od rodiny. Pri týchto dôvodoch súd zároveň uvádza,
že by nároky zamietol aj z toho dôvodu, že priamo vyplývajú z obmedzenia osobnej slobody a sú teda
s týmto nárokom duplicitné.
32. Súd zároveň uvádza, že žalobu v časti žalobného návrhu na priznanie nemajetkovej ujmy za
obmedzenie osobnej slobody vo výške presahujúcej pôvodne uplatnený nárok v sume 30,60 EUR za
jeden deň väzby by zamietol aj z toho dôvodu, že tento nárok nebol predbežne prerokovaný s príslušným
orgánom v zmysle § 15 ods. 1 v spojení s § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd nemôže poškodenému v
zmysle § 16 ods. 4 zákona priznať nárok z titulu, ktorý nebol predbežne prerokovaný, alebo nárok v
rozsahu, ktorý nebol predbežne prerokovaný.
33. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu, v ktorom konanie nebolo
zastavené, druhým výrokom tohto rozsudku zamietol. Zamietavý výrok rozsudku sa vzťahuje aj na všetky
žalobcom uplatnené úroky z omeškania.
34. Keďže nároky žalobcu boli čiastočne uplatnené v iných konaniach, čiastočne premlčane a čiastočne
žalobca nepreukázal splnenie ani základnej podmienky na priznanie nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, súd žalobu v časti konania zastavil, v časti zamietol a ostatnými tvrdeniami žalobcu
sa nezaoberal. Rovnako sa nezaoberal výškou žalobcom požadovanej škody a nemajetkovej ujmy. Pre
úplnosť súd uvádza, že žalobca svoje tvrdenia vo vzťahu k nemajetkovej ujme ani v jednom prípade
nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ani takéto dôkazy v konaní nenavrhol.
35. Zo žalobcom navrhnutých dôkazov súd vykonal tie dôkazy z trestného spisu sp. zn. 5T/52/2009,
ktoré žalobca priamo označil. Súd nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom advokátov
JUDr. Stoszeka a JUDr. Chvojkovej k výške škody spôsobenej nákladmi na obhajobu, keďže v tejto časti
konanie zastavil pre prekážku skôr začatého konania. Rovnako nevykonal výsluch svedkov advokátky
JUDr. Chvojkovej a JUDr. Korčekovej, ako ani svedka B. A. k narušeniu pokojného rodinného života
žalobcu, nakoľko táto časť konania súvisela s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej v
dôsledku obmedzenia osobnej slobody spôsobeného väzbou a v tejto časti súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú, nakoľko si žalobca väzbu zavinil sám. Súd nakoniec nevykonal ani dokazovanie vyžiadaním
zdravotnej dokumentácie žalobcu z Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Bratislava, nakoľko tento dôkaz bol navrhovaný vo vzťahu k premlčanému nároku.
36. Súd na okraj (obiter dictum) uvádza, že uvedenú zdravotnú dokumentáciu ako dôkaz vykonal v inom
konaní žalobcu, a to v konaní sp. zn. B1-17C/4/2017 vedenom na tunajšom súde, predmetom ktorého
bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu vyplývajúci z krutého a neľudského zaobchádzania
so žalobcom pri predvádzaní na pojednávanie v civilnej veci dňa 27.11.2014, t.j. práve počas žalobcom
namietanej väzby. V tomto konaní súd žalobu rozsudkom zo dňa 26.01.2024 zamietol a jedným z
dôvodov bola práve skutočnosť, že zo zdravotnej dokumentácie žalobcu nevyplývali žiadne ním tvrdené
skutočnosti ohľadom neľudského správania sa pracovníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, a to
napriek tomu, že v deň eskorty bol žalobca vyšetrený. Žalobca v daný deň uviedol, že ho pobolieva
chrbát, inak sa má dobre.
37. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca na pojednávaní dňa 12.11.2024 opakovane poukazoval na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudského práva v konaní Cviková vs Slovenská republika zo dňa
13.06.2024 a tvrdil, že toto rozhodnutie je relevantné v konaní na tunajšom súde. Ani na priamu výzvu
súdu však neuviedol v čom, pričom súd je toho názoru, že uvedené rozhodnutie žiadnym spôsobom s
prejednávanou vecou nesúvisí. V danom konaní ESĽP rozhodoval o možnom narušení rovností zbraní

medzi obžalobou a obhajobou v konaní na súde vyššej inštancie, čo s prejednávanou vecou žiadnym
spôsobom nesúvisí.
38. Súd taktiež pre úplnosť uvádza, že v podaní doručenom súdu dňa 07.09.2020 (č.l. 133) žalobca
tvrdil, že vyjadrenie žalovaného nebolo podpísané poverenou osobou a z tohto dôvodu naň žiada
neprihliadnuť, a tiež uviedol, že tzv. korupčný Okresný súd Bratislava I, na ktorom sa rozhodovalo
a nie je vylúčené, že naďalej rozhoduje za úplatu, by vo veci nemal konať a rozhodovať. Súd v
tejto súvislosti uvádza, že vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa 21.07.2020 podpísal poverený
zamestnanec Ministerstva spravodlivosti SR, pričom poverenie zo dňa 09.07.2020 bolo podpísané
vtedajšou ministerkou spravodlivosti (č.l. 128a). Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam žalobcu súd uvádza,
že jeho podanie nemalo náležitosti námietky zaujatosti podľa § 52 ods. 2 CSP a súd naň v zmysle
citovaného ustanovenia neprihliadal, čo žalobcovi prípisom zo dňa 25.09.2020 aj oznámil.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a trovy konania priznal stranám podľa úspechu v konaní. V konaní bol plne úspešný žalovaný,
ktorý by tak mal právo na priznanie trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní
žiadne trovy nevznikli, súd tretím výrokom tohto rozsudku rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.