{"guid": "5653f656-fc1e-44e5-8c1f-b1e300d44e2e:2481fcc0-9b04-4035-b858-bdf427d71bfd", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1118215916.2", "spisova_znacka": "B1-3C/29/2018", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-3C/29/2018 z 12. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 12. novembra 2024, sp. zn. B1-3C/29/2018, ECLI:SK:MSBA4:2024:1118215916.2", "identifikacne_cislo": "1118215916", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "Mgr. Vladimír Sedmohradský", "sudca_id": 1162, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vladimir-sedmohradsky-1162", "datum_vydania": "2024-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2481fcc0-9b04-4035-b858-bdf427d71bfd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1118215916.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1118215916.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1118215916.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-3C/29/2018\n1118215916\n12. 11. 2024\nMgr. Vladimír Sedmohradský\nECLI:SK:MSBA4:2024:1118215916.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nB1-3C/29/2018\nMestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: A. B. C. D.,\nnarodený XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX E., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej\nkoná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO:\n00 166 073, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy\nrozhodol:\nI. Súd konanie v časti nároku na zaplatenie majetkovej škody vo výške 8.933,33 EUR z titulu nevyplatenej\nmzdy za obdobie od 02.09.2014 do 15.01.2015, nákladov na právne služby v sume 1.000,- EUR,\nnemajetkovej ujmy vo výške 8.160,- EUR za obmedzenie osobnej slobody vo väzbe od 02.09.2014\ndo 15.01.2015, všetko spolu s požadovaným úrokom z omeškania, a v časti nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 90.000,- EUR za predvádzanie na pojednávania vo veci sp. zn. 5T/52/2009\nvedenej na Okresnom súde Bratislava I a nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- EUR za zatknutie dňa\n12.04.2014 zastavuje.\nII. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.\nIII. Žalovanému proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 03.10.2018 sa žalobca\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej\nlen „zákon č. 514/2003 Z.z.“) domáhal od žalovaného sumy 19.181,81 EUR ako náhrady majetkovej\nškody a sumy 1.296.506,80 EUR ako náhrady nemajetkovej ujmy.\n2. V žalobe uviedol, že je bezúhonnou osobou, pričom v súvislosti s vymysleným trestným stíhaním\nriadeným a usmerňovaným Krajskou prokurátorkou v Bratislave JUDr. I. Kopčovou bola na neho podaná\nobžaloba na Okresnom súde Bratislava I. Konanie bolo vedené pod č.k. 5T/52/2009. Vo veci svojvoľne a\nnezákonne rozhodoval sudca Okresného súdu Bratislava I JUDr. Juraj Mihál a spol., čo malo v konečnom\ndôsledku za následok nezákonné, protiústavné a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd odporujúce obmedzenie osobnej slobody žalobcu v období od 12.04.2014 do 15.01.2015, ako\naj nezákonné a svojvoľné odsúdenie žalobcu okresným súdom na 10 rokov nepodmienečne za dva\nvymyslené trestné činy (ktoré navyše aj keby boli spáchané, tak boli už pred vznesením obvinenia\nžalobcovi premlčané), pričom svojvoľný a zjavne nezákonný rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.\n5T/52/2009 z 23.03.2015 bol zrušený v celosti dňa 21.04.2016 oslobodzujúcim rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 2To/135/2015. Žalobca bol oslobodený spod vymyslenej obžaloby, nakoľko skutky\nkladené mu za vinu sa nestali a vymyslené skutky nie sú trestným činom. Rozsudok sa stal právoplatný a\nvykonateľný dňom 21.04.2016. V rozhodnom období bol žalobca invalidným dôchodcom, teda zo zákona\n\nchránenou osobou, napriek tomu voči nemu zo strany Okresného súdu Bratislava I boli páchané zjavné\na svojvoľné nezákonnosti, a to aj z dôvodu osobnej nevraživosti predsedu senátu JUDr. Juraja Mihála\nvoči žalobcovi. Nezákonnosti Okresného súdu Bratislava I a sudcu JUDr. Mihála voči žalobcovi vyústili\ndo ním zosnovaného zatykača a zosnovanej väzby žalobcu, a to na základe uznesenia o vzatí žalobcu\ndo väzby zo dňa 14.04.2014.\n3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 12.04.2014 bol zatknutý na podklade vyfabulovaného príkazu na\nzatknutie bez splnenia zákonných podmienok, držaný v cele predbežného zaistenia a dňa 14.04.2014\npredseda senátu Okresného súdu Bratislava I rozhodol o väzbe, umiestnení žalobcu do ÚVV a ÚVTOS\nBratislava, kde bol nezákonne a svojvoľne držaný do 15.01.2015. O nezákonnosti a svojvoľnosti väzby\nod 02.09.2014 do 15.01.2015 rozhodol Krajský súd v Bratislave vydaním uznesenia č.k. 1 Tos/1/2015\nzo dňa 15.1.2015. Nezákonná väzba mala za následok závažné a neospravedlniteľné porušenie\nzákladných práv a slobôd žalobcu, teda porušenie jeho práva na osobnú slobodu, garantovaného čl. 17\nods. 2 a ods. 5 Ústavy SR. Okresný súd Bratislava I podľa Krajského súdu v Bratislave nekonal efektívne,\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením, a nerešpektoval zásadu primeranosti a zdržanlivosti. Konaním\na svojvoľným rozhodovaním Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave vo väzobnej veci\nmajúcim za následok flagrantné porušenie čl. 17 Ústavy SR a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd sa stotožnil aj Ústavný súd SR vydaním nálezu sp. zn. II. ÚS 244/2015\nz 02.07.2015, ktorým skonštatoval nezákonnosť a protiústavnosť väzby žalobcu s tým, že dospel k\nzáveru, že Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/52/2009 porušil právo žalobcu\nna urýchlené rozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 08.08.2014. S uplatnením nároku na\nodškodnenie musel žalobca podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyčkať na oslobodzujúci\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2To/135/2015 doručený 07.06.2016, ktorým súd žalobcu dňa\n21.04.2016 oslobodil spod obžaloby. Táto žaloba je tak podaná riadne a včas v lehote 6 mesiacov plus 3\nroky od nadobudnutia vedomosti, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu a že väzba vykonaná\nna žalobcovi bola nezákonná.\n4. Na základe uvedeného nezákonného rozhodnutia o väzbe si žalobca uplatnil nároky na náhradu\nmajetkovej škody aj nemajetkovej ujmy. Majetkovú škodu požadoval v rozsahu 1.000,- EUR ako priamu\nškodu vo forme nákladov na obhajobu vo väzobnej veci v sume 200,- EUR zaplatených advokátovi\nJUDr. Jindřichovi Stozsekovi a 800,- EUR zaplatených advokátke JUDr. Alene Chvojkovej. Taktiež\npožadoval sumu 18.181,81 EUR ako náhradu ušlej mzdy, ktorú nedostával od spoločnosti VENUS\nPROJECT Slovakia s.r.o., nakoľko počas väzby nemohol vykonávať prácu. Zo všetkých týchto súm\nzároveň požadoval úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od konkrétnych v žalobe určených dátumov\ndo zaplatenia.\n5. Nemajetkovú ujmu žalobca uplatnil z viacerých titulov. Za obmedzenie osobnej slobody od 12.04.2014\ndo 15.01.2015, teda v trvaní 278 dní, požadoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške jednej tridsatiny\npriemernej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, ktorá bola v roku 2014 vo výške 918,EUR, t.j. 30,60 EUR na jeden deň. Z tohto titulu tak požadoval sumu 8.506,80 EUR. Z tejto sumy\nzároveň požadoval úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od 16.01.2015 do zaplatenia. Okrem toho\npožadoval sumu 90.000,- EUR ako náhradu za pomalé rozhodovanie Okresného súdu Bratislava I v\nkonaní o väzbe, sumu 90.000,- EUR za neoprávnenú kontrolu jeho osobnej rodinnej korešpondencie\nvo väzbe, sumu 90.000,- EUR za neoprávnenú kontrolu jeho korešpondencie s advokátmi vo väzbe,\nsumu 18.000,- EUR za odposluchy a rušenie telefonických rozhovorov vo väzbe, sumu 90.000,EUR za neľudské a ponižujúce zaobchádzanie vo väzbe, sumu 90.000,- EUR za porušenie práva na\nprezumpciu neviny, resp. práva na česť a dôstojnosť, sumu 90.000,- EUR titulom rušenia pravidelných\nnávštev rodinných príslušníkov, resp. ich uskutočňovanie len cez sklenú stenu, sumu 100.000,- EUR za\nnarušenie citového puta s maloletými deťmi, sumu 90.000,- EUR za zanedbanie lekárskej starostlivosti\nvo väzbe, sumu 150.000,- EUR titulom ublíženia na zdraví, sumu 180.000,- EUR titulom udržiavania\nžalobcu v nehygienickom prostredí, sumu 90.000,- EUR titulom predvádzania žalobcu spútaného ako\nzviera na ničotné pojednávania vo veci sp. zn. 5T/52/2009 vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sumu\n30.000,- EUR za zatknutie proti vôli žalobcu pred spoluobčanmi v Limbachu a sumu 90.000,- EUR za\nnarušenie pokojného rodinného života a citového odlúčenia od rodiny. Všetky tieto nároky žalobca v\nžalobe podrobnejšie zdôvodnil, súd však vzhľadom na výrok rozsudku tieto zdôvodnenia podrobnejšie\nneuvádza.\n\n6. Žalobca žiadosťou zo dňa 20.10.2016 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné\nprerokovanie nároku. Ministerstvo listom zo dňa 18.04.2017 žalobcovi oznámilo, že jeho žiadosť je\nnedôvodná a nebude uspokojená.\n7. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy\nza výkon väzby žalobcu nie je dôvodný, keďže žalobca si väzbu zavinil. Predpoklady vzniku nároku na\nnáhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe sú v zákone č. 514/2003 Z. z. vymedzené tak pozitívne\n(§ 8 ods. 5), ako aj negatívne (§ 8 ods. 6). Preto nevyhnutným predpokladom na vznik nároku na náhradu\nškody je naplnenie niektorej z hypotéz predpokladaných v ustanovení § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003\nZ.z. a súčasné nenaplnenie žiadneho z negatívnych predpokladov, za ktorých nárok na náhradu škody\nnevznikne podľa § 8 ods. 6 (in concreto zavinenie väzby). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2012. Žalovaný uviedol, že ide o modelový príklad zavinenia väzby.\nZdôraznil, že v zmysle ustálenej judikatúry platí, že skutočnosti, ktoré odôvodňujú vzatie do väzby, sú\nodlišné od tých skutočností, ktoré odôvodňujú trestné stíhanie. Pri posudzovaní otázky zavinenia vzatia\ndo väzby tak nie je významná skutočnosť, či samotné konanie žalobcu vyvolalo podozrenie z trestnej\nčinnosti ale to, či jeho správanie vyvolalo dôvodnú obavu z toho, že existuje niektorý z dôvodov väzby.\nV posudzovanom prípade bolo dôvodom začatia trestného stíhania podozrenie z pokusu trestného\nčinu podvodu a trestného činu marenia spravodlivosti. V zmysle vyššie uvedenej konštantnej judikatúry\ndôvodom zavinenia väzby je práve skutočnosť, ktorá nebola priamou príčinou trestného stíhania, ale\nvzbudila obavu z toho, že žalobca sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu. Inými slovami, skutočnosťou,\nktorá zavinila vzatie žalobcu do väzby, nebolo samotné podozrenie z protiprávneho konania, ale to, že\nexistuje s určitou mierou pravdepodobnosti hrozba, že v trestnom stíhaní pre neprítomnosť a obštrukcie\nžalobcu nebude možné reálne pokračovať. Žalovaný poukázal na to, že aj Krajský súd v Bratislave, ktorý\nuznesením sp. zn. 1Tos/1/2015 rozhodoval o sťažnosti žalobcu o ponechaní vo väzbe konštatoval, sa\nstotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že obavy z vyhýbania sa trestnému konaniu a pokračovania\nv trestnej činnosti sú naďalej dané. Samotným dôvodom väzby bola najmä nemožnosť zabezpečiť\núčasť žalobcu na úkonoch trestného konania, kedy tento opakovaným ospravedlňovaním žiadal o\nzmenu termínu hlavného pojednávania zo zdravotných dôvodov. Súd mal pritom preukázané, že v čase\ntrvania údajnej práceneschopnosti sa zúčastňoval vlastných civilných pojednávaní, čo svedčalo o jeho\númysle mariť trestné stíhanie. To, že neskôr bolo v trestnom konaní konštatované, že neboli preukázané\nskutočnosti o tom, že skutok spáchal žalobca, nič nemení na tom, že konanie, ktorým si žalobca zavinil\nväzbu, spočívalo práve v jeho správaní, ktorým si privodil pre neho negatívne rozhodnutie o vzatí do\nväzby.\n8. Žalovaný sa tiež vyjadril k jednotlivým nárokom. Vo vzťahu k nárokom na majetkovú škodu vzniesol\nnámietku litispendencie, keďže žalobca si identické nároky uplatnil aj v konaní pred Okresným súdom\nBratislava I sp. zn. 14C/251/2015, ktoré sa začalo skôr. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nepreukázal\npredpoklady pre vznik nárokov, keďže nepreukázal existenciu pracovného pomeru so spoločnosťou\nVENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. ani pred väzbou dosahovanú výšku príjmu, a taktiež vo vzťahu k\nnáhrade nákladov na právne zastúpenie nie je možné identifikovať, za aké právne služby boli tieto\nnáklady uhradené. K nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že tieto sú v prvom rade\npremrštené, a prípadná nemajetková ujma musí byť primeraná odškodňovaniu obetiam trestných činov.\nVo vzťahu k časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vzniesol námietku litispendencie, a to pokiaľ\nide o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.161,60 EUR za vzatie do väzby v období od\n02.09.2014 do 15.01.2015, nakoľko žalobca si identický nárok voči žalovanej uplatňuje aj v konaní\nvedenom pred Okresným súdom Bratislava I, pod sp. zn. 14C/251/2015, ktoré začalo časovo skôr.\nŽalovaný taktiež spochybnil požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Uviedol, že v súlade so\nzákonom č. 215/2006 Z.z. bola maximálna možná výška poskytnutej náhrady 19.000,- EUR, pričom s\nohľadom na dĺžku trvania väzby, t.j. cca 9 mesiacov z maximálnej možnej dĺžky 48 mesiacov, môže byť\ndôvodné priznanie sumy v rozmedzí od 3.500,- EUR do 3.800,- EUR, pričom prípadný nárok (ak by bol\ndôvodný) treba ešte individuálne posúdiť vo vzťahu k povahe trestnej veci a k následkom v osobnej\nsfére poškodeného. Vo vzťahu k ostatným nárokom žalovaný uviedol, že tieto sú zjavne neprimerané\na premlčané, nakoľko vychádzajú z nesprávneho úradného postupu, ku ktorému mohlo dôjsť počas\ntrvania väzby žalobcu, t.j. od 12.04.2014 do 15.01.2015. Žalobca sa tak o nároku dozvedel najneskôr\ndňa 15.01.2015, v dôsledku čoho je jeho nárok v súlade s § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003\nZ.z. premlčaný. Vo vzťahu k nároku z titulu predvádzania žalobcu na civilné pojednávania vzniesol\nnavyše námietku litispendencie pre viacero skôr začatých konaní. Rovnakú námietku vzniesol vo vzťahu\nk nároku z titulu zatknutia dňa 12.04.2014, a to na základe konania sp. zn. 16C/21/2018 vedeného\n\nna Okresnom súde Bratislava I. Nakoniec vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim z tvrdeného porušenia\nprezumpcie neviny, narušenia práva na česť a dôstojnosť, narušenie citového puta s deťmi a narušenie\npokojného života vzniesol námietku duplicitnosti, nakoľko ide o nároky, ktoré sú identické s nárokom na\nnemajetkovú ujmu vyplývajúcu z obmedzenia osobnej slobody.\n9. Podaním zo dňa 18.09.2024 žalobca zmenil žalobný návrh v časti požadovaného nároku na\nnemajetkovú ujmu z dôvodu porušenia práva na osobnú slobodu tak, že požadoval sumu 60,- EUR na\ndeň, t.j. celkovo sumu 16.740,- EUR za 279 dní obmedzenia osobnej slobody. Uznesením vyhláseným\nna pojednávaní dňa 12.11.2024 súd pripustil zmenu žalobného návrhu v tejto časti tak, že žalobca\npožadoval od žalovaného zaplatenie sumy 16.740,- EUR spolu s úrokom omeškania vo výške 9,5%\nročne od 16.01.2015 do zaplatenia Súd zmenu žaloby pripustil, nakoľko žalobca zmenou žaloby zmenil\nlen výšku žalovaného nároku, a výsledky doterajšieho konania tak mohli byť podkladom na konanie o\nzmenenej žalobe (§ 143 ods. 1 CSP a contrario).\n10. Súd v konaní vykonal žalobcom navrhnuté listinné dôkazy, a to: rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 2To/135/2015 z 21.04.2016 (č.l. 20 až 37), rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 05.12.2013 (č.l.\n38), email žalobcu z 29.05.2014 (č.l. 39), čestné prehlásenie B. F. A. z 30.04.2016 (č.l. 40), žiadosť\no predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu z 20.10.2016 (č.l. 41 až 49), email G. E. z\n24.06.2016 s prílohou – výpočet hrubej mzdy (č.l. 50 až 51), oznámenie MS SR o výsledku prerokovania\nz 18.04.2017 (č.l. 52 až 53), potvrdenie o prepustení z väzby z 15.01.2015 (č.l. 54), uznesenie Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 1Tos/1/2015 o prepustení z väzby z 15.01.2015 (č.l. 55 až 60), nálezy ÚS SR\nsp. zn. II. ÚS 244/2015-46 zo dňa 02.06.2015 a sp. zn. II. ÚS 579/2015-54 zo dňa 17.05.2015 (č.l. 61 až\n71 a 74 až 93), oznámenie o zhoršení zdravotného stavu z 26.09.2014 (č.l. 72), list doručený žalobcovi\ndňa 08.07.2014 podpísaný „Vilo“ (č.l. 73), evidenčný list dôchodkového poistenia (č.l. 97), vyúčtovanie\nprávnej pomoci od JUDr. Stozseka (č.l. 98), doklady o zaplatení 800,- EUR JUDr. Chvojkovej (č.l. 99),\nlekárske správy žalobcu (č.l. 100 až 105), príkaz na zatknutie žalobcu zo dňa 17.03.2014 (č.l. 207 až\n209) a zápisnica o zatknutí zo dňa 12.04.2014 (č.l. 210). Súd sa taktiež oboznámil so žalobami v sporoch\nvedených na tunajšom súde (predtým Okresný súd Bratislava I) sp. zn. 14C/251/2015 zo dňa 16.11.2015\n(č.l. 128s až 128x) a sp. zn. 16C/21/2018 zo dňa 06.07.2018 (č.l. 128y až 129q).\n11. Súd na základe vykonaného dokazovania, resp. na základe tvrdení strán pokladal za nesporné,\nže žalobca bol na základe príkazu na zatknutie v konaní sp. zn. 5T/52/2009 (v hlavičke nesprávne\noznačenom sp. zn. 5T/95/2007) dňa 12.04.2014 zatknutý, a následne bol od 14.04.2014 do 15.01.2015\nna základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 5T/52/2009 zo dňa 14.04.2014 vo\nväzbe. Uznesením Krajského súdu sp. zn. 1Tos/1/2015 zo dňa 15.01.2015 bol z tejto väzby prepustený\nna slobodu. Žalobca doručil Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie jeho\nnároku dňa 20.10.2016; ministerstvo žalobcovi listom zo dňa 18.04.2017 oznámilo, že jeho nárok\nneuspokojí.\n12. Súd návrh žalobcu preskúmal a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nároky\nžalobcu nie sú dôvodné a žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.\n13. Podľa § 159 CSP: „Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné\nkonanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo\nneskôr.“\n14. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 514/2003 Z.z. „Štát zodpovedá za podmienok ustanovených\ntýmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,\npri výkone verejnej moci rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo\nnesprávnym úradným postupom.“\n15. Podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z.: „Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím\no väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.“\n16. Podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.: „Právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba\nuloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.“\n\n17. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.: „Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu\nškody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný\norgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený\ndomáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde\nmôže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z\ntitulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj\núrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že\nneuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania\nnároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.“\n18. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.: „Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,\nkeď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie\nalebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)\nrozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.“\n19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“\n20. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou prekážky skôr začatého konania (litispendencie)\nvznesenou žalovaným vo vzťahu k niektorým nárokom a dospel k záveru, že táto je dôvodná. Súd mal\nv konaní zo žalovaným predložených žalôb, resp. z pripojenia týchto žalôb súdom za preukázané, že\nv konaní sp. zn. B1-14C/251/2015 vedenom na tunajšom súde si žalobca žalobou doručenou súdu\ndňa 16.11.2015 uplatnil nárok na náhradu majetkovej ujmy vo výške 11.718,- EUR z titulu ušlej mzdy\nza obdobie od 02.09.2015 do 15.01.2015 a sumu 1.000,- EUR z titulu nákladov na právne služby, a\ntaktiež nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.161,60 EUR z titulu nemajetkovej ujmy za\nobmedzenie osobnej slobody od 02.09.2014 do 15.01.2015. Všetky tieto nároky si uplatnil z rovnakých\nskutkových dôvodov, a na základe rovnakej nezákonnej väzby, ako v konaní na tunajšom súde. V\nzmysle § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie,\npričom súd zastaví konanie, ktoré začalo neskôr. Vyššie uvedené konanie sp. zn. B1-14C/251/2015\nzačalo skôr, súd tak konanie v časti duplicitne uplatnených nárokov prvým výrokom tohto rozsudku\nzastavil. Pokiaľ ide o nárok na náhradu majetkovej škody v podobe ušlého zisku, súd konanie zastavil\nvo vzťahu k nároku za obdobie od 02.09.2014 do 15.01.2015 v sume 8.933,33 EUR, nakoľko takúto\nsumu si v konaní na tunajšom súde žalobca za uvedené obdobie uplatnil. Pri nemajetkovej ujme za\nobmedzenie osobnej slobody za obdobie od 02.09.2014 do 15.01.2015 súd zastavil konanie v časti\nžalovanej sumy 8.160,- EUR, nakoľko takúto sumu si žalobca za uvedené obdobie uplatnil v tomto\nkonaní (60,- EUR x 136 dní). Súd nepokladal za relevantné, že v konaní sp. zn. B1-14C/251/2015 bola\npôvodne uplatnená nižšia suma 4.161,50 EUR, a ani neskúmal, či došlo v konaní ku zmene žaloby.\nUplatnený nárok je totiž identický bez ohľadu na výšku uplatnenej sumy, a žalobca si nemôže z toho\nistého titulu uplatniť dodatočnú výšku nemajetkovej ujmy v neskôr začatom konaní; takýto postup by bol\nv rozpore s ustanovením § 159 CSP.\n21. Žalobca si taktiež žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. B1-16C/21/2018 podanou\ndňa 06.07.2018 uplatnil nároky na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zatknutia dňa 12.04.2014 v sume\n30.000,- EUR a nároky za predvádzanie v putách na pojednávania v konaní sp. zn. 5T/52/2009 dňa\n16.06.2014, 15.07.2014 a 09.10.2014 v celkovej sume 50.000,- EUR. Tieto nároky boli taktiež identické s\nnárokmi z rovnakých titulov v konaní na tunajšom súde, pričom žaloba v konaní sp. zn. B1-16C/21/2018\nbola podaná skôr. Z tohto dôvodu súd konanie aj v týchto častiach v súlade s § 159 CSP prvým výrokom\ntohto rozsudku zastavil.\n22. Následne sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Na posúdenie tejto\nnámietky musel súd v prvom rade ustáliť právnu kvalifikáciu nároku žalobcu. Žalobca v žalobe túto\nkvalifikáciu priamo neuviedol, z obsahu žaloby však vyplývalo, že ide o nároky uplatnené tak z\nnezákonného rozhodnutia o väzbe, ako aj z nesprávneho úradného postupu. Súd nároky žalobcu\nposúdil podľa obsahu, a dospel k záveru, že nároky žalobcu sú uplatnené z oboch vyššie uvedených\ntitulov. Niektoré nároky žalobcu vyplývali zo samotného rozhodnutia o vzatí do väzby, ktoré je na účely\nrozhodovania podľa zákona č. 514/2003 Z.z. potrebné pokladať za nezákonné (viď odsek 27 nižšie),\niné vyplývali zo žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ktorý mal byť pracovníkmi Zboru\n\nväzenskej a justičnej stráže realizovaný pri výkone ich právomocí vo väzbe. Súd tieto nároky špecifikuje\nnižšie.\n23. Ako nároky vyplývajúce z nesprávneho úradného postupu (v nezastavenej časti konania) súd\nidentifikoval nárok na sumu 90.000,- EUR za neoprávnenú kontrolu rodinnej korešpondencie žalobcu vo\nväzbe, sumu 90.000,- EUR za neoprávnenú kontrolu jeho korešpondencie s advokátmi, sumu 18.000,EUR za odposluchy a rušenie telefonických rozhovorov, sumu 90.000,- EUR za neľudské a ponižujúce\nzaobchádzanie, sumu 90.000,- EUR titulom rušenia pravidelných návštev rodinných príslušníkov, resp.\nich uskutočňovanie len cez sklenú stenu, sumu 90.000,- EUR za zanedbanie lekárskej starostlivosti,\nsumu 150.000,- EUR titulom ublíženia na zdraví a sumu 180.000,- EUR titulom udržiavania žalobcu v\nnehygienickom prostredí. Žiadny z týchto nárokov nevyplýva zo samotného nezákonného rozhodnutia\no väzbe, ale ide o nároky vyplývajúce z nesprávneho úradného postupu pri výkone väzby v zmysle §\n9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.\n24. Vo vzťahu k týmto nárokom súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným ako dôvodnú.\nV zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa,\nkeď sa poškodený dozvedel o škode s tým, že v zmysle § 19 ods. 3 zákona premlčacia lehota neplynie\nodo dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona, najdlhšie však počas\nšiestich mesiacov. Žalobca bol z väzby prepustený dňa 15.01.2015, akékoľvek jeho nároky vyplývajúce\nz nesprávneho úradného postupu počas výkonu väzby tak museli vzniknúť najneskôr k tomuto dátumu,\npričom najneskôr k tomuto dátumu sa žalobca o škode aj dozvedel. S ohľadom na žalobcom podanú\nžiadosť o predbežné prerokovanie nároku premlčacia lehota neplynula od 20.10.2016 do 18.04.2017.\nTrojročná premlčacia lehota tak uplynula najneskôr dňa 13.07.2018. Keďže žaloba bola podaná dňa\n03.10.2018, bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Súd tak v súlade s § 100 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka nemohol po uplatnenej námietke premlčania akýkoľvek prípadný nárok žalobcu z vyššie\nuvedených titulov žalobcovi priznať a žalobu v tejto časti druhým výrokom zamietol.\n25. Z rovnakých dôvodov súd žalobu zamietol aj pokiaľ ide o nárok žalobcu na sumu 90.000,- EUR ako\nnáhradu nemajetkovej ujmy za pomalé rozhodovanie Okresného súdu Bratislava I v konaní o väzbe v\nkonaní sp. zn. 5T 52/2009. Tento nárok súd zamietol zároveň aj z toho dôvodu, že bol uspokojený. Ako\nuviedol samotný žalobca, prieťahy v tomto konaní boli konštatované zo strany Ústavného súdu SR v\nnáleze sp. zn. II. ÚS 244/2015-46 zo dňa 02.07.2015. Ústavný súd SR v citovanom náleze skonštatoval,\nže Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/52/2009 porušil právo žalobcu na urýchlené\nrozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 08.08.2014, a za porušenie tohto práva žalobcu\nodškodnil sumou 500,- EUR. Nárok žalobcu z tohto titulu tak bol uspokojený Ústavným súdom SR a\nnáhrada ďalšej nemajetkovej ujmy z tohto titulu neprichádzala do úvahy.\n26. Ostatné nároky žalobcu súd kvalifikoval ako nároky uplatnené priamo z rozhodnutia o väzbe. Pri\ntýchto nárokoch námietka premlčania nebola dôvodná, nakoľko podmienkou uplatnenia práva v zmysle\n§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, v tomto prípade\nrozhodnutia o vzatí žalobcu do väzby. Nárok na náhradu škody mohol žalobcovi vzniknúť v zmysle\n§ 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. až rozhodnutím, ktorým bol žalobca oslobodený spod\nobžaloby. Týmto rozhodnutím bol až rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/135/2015 zo dňa\n21.04.2016. Premlčacia lehota tak uplynula najskôr 21.04.2019, a žaloba teda v tejto časti bola podaná\nvčas.\n27. Súd sa tak zaoberal splnením podmienok nároku na náhradu škody. Prvou podmienkou je existencia\nrozhodnutia o väzbe, na základe ktorého je poškodený vzatý do väzby, pričom následne je oslobodený\nspod obžaloby. Táto podmienka bola v konaní splnená, nakoľko žalobca bol na základe uznesenia\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/52/2009 zo dňa 14.04.2014 vzatý do väzby a v tejto väzbe\nzotrval až do 15.01.2015. Nárok žalobcu na náhradu škody ale nevznikol, nakoľko zároveň bola splnená\nnegatívna hypotéza normy uvedenej v § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorej nárok\nna náhradu škody nevznikne, ak si osoba väzbu zavinila sama.\n28. Na základe vykonaného dokazovania sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca si väzbu\nspôsobil sám. Z uznesenia o vzatí do väzby okrem iného vyplýva, že po vykonaní viacerých úkonov, pri\nktorých žalobca (v postavení obžalovaného) taktiež opakovane vykonával obštrukcie, bolo v trestnom\n\nkonaní dňa 26.11.2013 nariadené verejné zasadnutie na dňa 09.01.2014. Žalobca svoju neúčasť\nna tomto verejnom zasadnutí ospravedlnil tým, že predvolanie prevzal dňa 09.01.2014 asi hodinu\npred verejným zasadnutím, čo súd akceptoval a nariadil nový termín verejného zasadnutia na dňa\n20.02.2014. Žalobca predvolanie prevzal dňa 28.01.2014, pričom dňa 17.02.2014 opätovne zaslal súdu\npotvrdenie o pracovnej neschopnosti, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.02.2014, t.j. jeden deň pred\ntermínom verejného zasadnutia. Nakoľko predvedenie cestou policajného zboru nebolo realizované,\nsúd vydal príkaz na zatknutie, ktorý bol realizovaný dňa 12.04.2014 zadržaním žalobcu. Súd následne\nžalobcu dňa 14.04.2014 vypočul a rozhodol o jeho vzatí do väzby. V ňom uviedol, že žalobca bol povinný\npredložiť v zmysle § 120 ods. 2 Trestného poriadku vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný\nstav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný bez ohrozenia života alebo závažného\nzhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej\nchoroby. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že o tomto nevedel, pričom ale následne uviedol, že dňa\n14.02.2014 bol ešte na kontrole a lekárka mu takéto potvrdenie odmietla vydať. Toto tvrdenie súd\noznačil za nelogické a zrejme i nepravdivé, nakoľko tá istá lekárka rovnaké potvrdenie v konaní predtým\nvydala. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zavinenia väzby žalobcom však bola z pohľadu súdu\nskutočnosť, že v zmysle uznesenia o vzatí do väzby sa žalobca počas svojej pracovnej neschopnosti,\nktorá mala byť dôvodom jeho neúčasti na verejnom zasadnutí, zúčastňoval opakovane pojednávaní v\ncivilných veciach na Okresnom súde Bratislava I, v ktorých bol žalobcom. Túto skutočnosť potvrdil aj\nKrajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 1Tos/1/2015 zo dňa 15.01.2015, ktorým žalobcu prepúšťal z\nväzby, keď okrem iného uviedol, že žalobca sa zúčastnil pojednávaniach dňa 21.01.2014 a 10.02.2014,\nt.j. v druhom prípade len 10 dní pred nariadeným verejným zasadnutím. Odvolací súd sa tak stotožnil\nso súdom prvej inštancie, že žalobcovi ako obžalovanému nebránili v účasti na pojednávaní zdravotné\ndôvody, hoci bol formálne práceneschopný. Žalobca nepredložil zákonom vyžadované potvrdenie od\nošetrujúceho lekára, ale naopak, počas práceneschopnosti vybavoval iné úradné záležitosti.\n29. Na základe skutočností uvedených vyššie súd dospel k záveru, že žalobca si väzbu spôsobil sám.\nDôvody väzby v tomto prípade iba minimálnym spôsobom (vo vzťahu k výške hroziaceho trestu) súviseli\nso samotným trestným činom, pre ktorý bol žalobca obžalovaný, a vychádzali z odlišného dôvodu. Týmto\ndôvodom bolo vyhýbanie sa trestnému konaniu, keď sa žalobca nedostavil na verejné zasadnutie vo\nveci z dôvodu práceneschopnosti, pričom tak v minulosti konal opakovane. V danom prípade tak urobil\nbez toho, aby predložil zákonom vyžadované potvrdenie, a najmä tak urobil v situácií, keď sa inak počas\nrovnakej práceneschopnosti opakovane zúčastňoval civilných pojednávaní. Súd v trestnom konaní tak\noprávnene dospel k názoru, že žalobca sa vyhýba trestnému konaniu, a z rovnakého dôvodu tunajší\nsúd konštatuje, že žalobca si väzbu zavinil sám. Pre úplnosť súd uvádza, že v rozpore s tvrdeniami\nžalobcu odvolací súd pri prepúšťaní žalobcu z väzby explicitne zopakoval, že dôvody na väzbu boli\ndané a stále trvajú, a taktiež že väzba netrvá neprimerane dlho. Žalobcu z väzby prepustil výlučne z\ndôvodu procesných pochybení súdu prvej inštancie po podaní námietky zaujatosti žalobcom, keď súd\nnekonal efektívne a s primeranou starostlivosťou. Súd vo vzťahu k zavineniu väzby žalobcom odkazuje\ntaktiež na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, napr. na uznesenie sp. zn. 8Cdo/134/2020 zo\ndňa 30.11.2020 či rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/154/2019. V týchto rozhodnutiach najvyšší súd negatívne\nvymedzil, že o vlastné zavinenie väzby nemôže ísť v prípade, ak dôvody väzby sú viazané na osobu\nobžalovaného, resp. ak napr. dôvodom je jeho predchádzajúce páchanie trestnej činnosti. O takúto\nsituáciu ale v prejednávanom prípade nejde, nakoľko dôvodom väzobného stíhania bolo jeho konanie\npočas trestného konania, keď sa vyhýbal úkonom v konaní pred súdom.\n30. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že si väzbu nemohol zaviniť sám, keďže celá väzba bola\nnezákonná z toho dôvodu, že žalobca bol zatknutý do „neexistentného“ konania sp. zn. 5T/95/2007. Toto\ntvrdenie súd vyhodnotil ako irelevantné. Z príkazu na zatknutie zo dňa 17.03.2014, ako ani zo zápisnice o\nzatknutí zo dňa 12.04.2014 nebolo sporné, že v týchto dokumentoch je zjavnou chybou v písaní uvedená\nnamiesto správnej spisovej značky 5T/52/2009 nesprávna spisová značka 5T/95/2007, táto skutočnosť\nale nič nemení na dôvodoch vzatia žalobcu do väzby. Nesprávne uvedená spisová značka nemá vplyv\nna odôvodnenie zavinenia väzby samotným žalobcom z titulu vyhýbania sa súdnemu konaniu. Rovnako\nplatí, že takáto chyba nespôsobuje nezákonnosť väzby, nakoľko zatknutie nie je dôvodom vzatia do\nväzby, ale iba jedným z procesných prostriedkov, ktoré vzatie do väzby fyzicky umožňuje. V uznesení\no vzatí do väzby sp. zn. 5T/52/2009 zo dňa 14.04.2014 je presne určené, v akom konaní a z akých\ndôvodov je žalobca vzatý do väzby.\n\n31. Žalobca si tak väzbu zavinil sám, v dôsledku čoho mu v zmysle § 8 ods. 6 písm. a) zákona č.\n514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe nevznikol. Z tohto dôvodu boli\nžalobcom uplatnené nároky na uhradenie majetkovej škody vo forme ušlého zisku a nemajetkovej ujmy\nza obmedzenie osobnej slobody za obdobie od 12.04.2014 do 01.09.2015 v sume 9.248,48 EUR pri\nmajetkovej škode (celková žalovaná suma 18.181,81 EUR – 8.933,33 EUR zastavená časť konania) a\nv sume 8.580,- EUR pri nemajetkovej ujme (143 dní x 60,- EUR, resp. celková žalovaná suma 16.740,EUR – 8.160,- EUR zastavená časť konania). Z rovnakého dôvodu súd zamietol aj nároky žalobcu\nna sumu 90.000,- EUR za porušenie práva na prezumpciu neviny, resp. práva na česť a dôstojnosť,\nsumu 100.000,- EUR za narušenie citového puta s maloletými deťmi a sumu 90.000,- EUR za narušenie\npokojného rodinného života a citového odlúčenia od rodiny. Pri týchto dôvodoch súd zároveň uvádza,\nže by nároky zamietol aj z toho dôvodu, že priamo vyplývajú z obmedzenia osobnej slobody a sú teda\ns týmto nárokom duplicitné.\n32. Súd zároveň uvádza, že žalobu v časti žalobného návrhu na priznanie nemajetkovej ujmy za\nobmedzenie osobnej slobody vo výške presahujúcej pôvodne uplatnený nárok v sume 30,60 EUR za\njeden deň väzby by zamietol aj z toho dôvodu, že tento nárok nebol predbežne prerokovaný s príslušným\norgánom v zmysle § 15 ods. 1 v spojení s § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd nemôže poškodenému v\nzmysle § 16 ods. 4 zákona priznať nárok z titulu, ktorý nebol predbežne prerokovaný, alebo nárok v\nrozsahu, ktorý nebol predbežne prerokovaný.\n33. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu, v ktorom konanie nebolo\nzastavené, druhým výrokom tohto rozsudku zamietol. Zamietavý výrok rozsudku sa vzťahuje aj na všetky\nžalobcom uplatnené úroky z omeškania.\n34. Keďže nároky žalobcu boli čiastočne uplatnené v iných konaniach, čiastočne premlčane a čiastočne\nžalobca nepreukázal splnenie ani základnej podmienky na priznanie nároku na náhradu škody a\nnemajetkovej ujmy, súd žalobu v časti konania zastavil, v časti zamietol a ostatnými tvrdeniami žalobcu\nsa nezaoberal. Rovnako sa nezaoberal výškou žalobcom požadovanej škody a nemajetkovej ujmy. Pre\núplnosť súd uvádza, že žalobca svoje tvrdenia vo vzťahu k nemajetkovej ujme ani v jednom prípade\nnepreukázal žiadnymi dôkazmi, ani takéto dôkazy v konaní nenavrhol.\n35. Zo žalobcom navrhnutých dôkazov súd vykonal tie dôkazy z trestného spisu sp. zn. 5T/52/2009,\nktoré žalobca priamo označil. Súd nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom advokátov\nJUDr. Stoszeka a JUDr. Chvojkovej k výške škody spôsobenej nákladmi na obhajobu, keďže v tejto časti\nkonanie zastavil pre prekážku skôr začatého konania. Rovnako nevykonal výsluch svedkov advokátky\nJUDr. Chvojkovej a JUDr. Korčekovej, ako ani svedka B. A. k narušeniu pokojného rodinného života\nžalobcu, nakoľko táto časť konania súvisela s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej v\ndôsledku obmedzenia osobnej slobody spôsobeného väzbou a v tejto časti súd žalobu zamietol ako\nnedôvodnú, nakoľko si žalobca väzbu zavinil sám. Súd nakoniec nevykonal ani dokazovanie vyžiadaním\nzdravotnej dokumentácie žalobcu z Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody\nBratislava, nakoľko tento dôkaz bol navrhovaný vo vzťahu k premlčanému nároku.\n36. Súd na okraj (obiter dictum) uvádza, že uvedenú zdravotnú dokumentáciu ako dôkaz vykonal v inom\nkonaní žalobcu, a to v konaní sp. zn. B1-17C/4/2017 vedenom na tunajšom súde, predmetom ktorého\nbol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu vyplývajúci z krutého a neľudského zaobchádzania\nso žalobcom pri predvádzaní na pojednávanie v civilnej veci dňa 27.11.2014, t.j. práve počas žalobcom\nnamietanej väzby. V tomto konaní súd žalobu rozsudkom zo dňa 26.01.2024 zamietol a jedným z\ndôvodov bola práve skutočnosť, že zo zdravotnej dokumentácie žalobcu nevyplývali žiadne ním tvrdené\nskutočnosti ohľadom neľudského správania sa pracovníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, a to\nnapriek tomu, že v deň eskorty bol žalobca vyšetrený. Žalobca v daný deň uviedol, že ho pobolieva\nchrbát, inak sa má dobre.\n37. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca na pojednávaní dňa 12.11.2024 opakovane poukazoval na\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudského práva v konaní Cviková vs Slovenská republika zo dňa\n13.06.2024 a tvrdil, že toto rozhodnutie je relevantné v konaní na tunajšom súde. Ani na priamu výzvu\nsúdu však neuviedol v čom, pričom súd je toho názoru, že uvedené rozhodnutie žiadnym spôsobom s\nprejednávanou vecou nesúvisí. V danom konaní ESĽP rozhodoval o možnom narušení rovností zbraní\n\nmedzi obžalobou a obhajobou v konaní na súde vyššej inštancie, čo s prejednávanou vecou žiadnym\nspôsobom nesúvisí.\n38. Súd taktiež pre úplnosť uvádza, že v podaní doručenom súdu dňa 07.09.2020 (č.l. 133) žalobca\ntvrdil, že vyjadrenie žalovaného nebolo podpísané poverenou osobou a z tohto dôvodu naň žiada\nneprihliadnuť, a tiež uviedol, že tzv. korupčný Okresný súd Bratislava I, na ktorom sa rozhodovalo\na nie je vylúčené, že naďalej rozhoduje za úplatu, by vo veci nemal konať a rozhodovať. Súd v\ntejto súvislosti uvádza, že vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa 21.07.2020 podpísal poverený\nzamestnanec Ministerstva spravodlivosti SR, pričom poverenie zo dňa 09.07.2020 bolo podpísané\nvtedajšou ministerkou spravodlivosti (č.l. 128a). Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam žalobcu súd uvádza,\nže jeho podanie nemalo náležitosti námietky zaujatosti podľa § 52 ods. 2 CSP a súd naň v zmysle\ncitovaného ustanovenia neprihliadal, čo žalobcovi prípisom zo dňa 25.09.2020 aj oznámil.\n39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.\n1 CSP a trovy konania priznal stranám podľa úspechu v konaní. V konaní bol plne úspešný žalovaný,\nktorý by tak mal právo na priznanie trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní\nžiadne trovy nevznikli, súd tretím výrokom tohto rozsudku rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho\ndoručenia na Mestskom súde Bratislava IV.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže\nodvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich\npreukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:8947e5b7-e7b1-4011-817a-8049c9492fad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.579.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 579/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 579/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.579.2015.1"}, {"guid": "ussr:36caa300-99ae-4c19-a1ce-325ac98cb501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 2. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-02", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2"}, {"guid": "ussr:f9d6f704-075e-4d14-a1e5-d46b2eb094b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 444/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 444/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9d6f704-075e-4d14-a1e5-d46b2eb094b1"}, {"guid": "cc6f6f29-c10b-40ce-b61b-5757aefafc34:32b46208-fddd-412e-ae7e-43cd33413010", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113011690.5", "spisova_znacka": "2To/135/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/135/2015 z 18. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-01-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113011690.5"}], "citovane_v": []}