{"guid": "71e2765e-c804-4779-8e06-d4d7e7aaf217:18e9b783-812c-4864-a138-4673f01ff3b3", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1117200717.12", "spisova_znacka": "B1-23Csp/4/2017", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-23Csp/4/2017 z 7. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 7. novembra 2024, sp. zn. B1-23Csp/4/2017, ECLI:SK:MSBA4:2024:1117200717.12", "identifikacne_cislo": "1117200717", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Saxová", "sudca_id": 1236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-saxova-1236", "datum_vydania": "2024-11-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "nazov": "§ 100 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106", "nazov": "§ 106 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "nazov": "§ 427 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "nazov": "§ 517 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-7", "nazov": "§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437", "nazov": "zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-4", "nazov": "§ 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-428", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-444", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-3", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-11", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/437#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18e9b783-812c-4864-a138-4673f01ff3b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1117200717.12", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1117200717.12", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1117200717.12/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-23Csp/4/2017\n1117200717\n07. 11. 2024\nJUDr. Miroslava Saxová\nECLI:SK:MSBA4:2024:1117200717.12\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., zast. JUDr. Katarínou Kaňkovou, PhD.,\nadvokátkou so sídlom Hurbanova 81, 920 01 Hlohovec, proti žalovanej: Allianz- Slovenská poisťovňa,\na.s., IČO: 00 151 700, Pribinova 19, 811 09 Bratislava, o náhradu škody, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.139,50 eur\ns úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.139,50 eur od 14.05.2015 do zaplatenia, to\nvšetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 42,84 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením\nvydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou podanou na bývalom Okresnom súde Bratislava I (právny predchodca Mestského\nsúdu Bratislava IV) dňa 16. 01. 2017 voči žalovanej domáhal náhrady škody na zdraví spolu v sume\n10.985,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 01.05.2015 do\nzaplatenia. Žalovaná suma pozostávala z náhrady bolestného vo výške 3.139,50 eur (195 bodov x 16,10\neur), náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.440 eur (400 bodov x 16,10 eur) a\nnáhrady nákladov spojených s liečením vo výške 1.405,79 eur.\n2. Žalobu po doplnení podaním doručeným súdu dňa 19. 05. 2020 (č. l. 143) skutkovo a právne odôvodnil\ntým, že dňa 31. 08. 2002 žalobca utrpel úraz v motorovom vozidle Škoda 120 LS, EČV: C. XX-XX pri\ndopravnej nehode medzi obcou Oslany smerom do Prievidze zavinenej F. G., bytom H. XXXX/XX, I.,\nvodičom motorového vozidla zn. HYUNDAI Akcent EČ: C. XXX J., ktorý neprispôsobil rýchlosť vozidla\nsvojim schopnostiam a v pravotočivej zákrute prešiel do protismeru, kde sa čelne zrazil s motorovým\nvozidlom žalobcu. Za úraz žalobcu zodpovedá v zmysle ust. § 431, resp. § 427 Občianskeho zákonníka\nF. G. ako vodič a prevádzateľ motorového vozidla a nárok na náhradu škody si žalobca s poukazom na\nust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. uplatňuje priamo voči žalovanej ako poisťovateľovi motorového vozidla\nEČ: C. XXX J.. Pri predmetnej dopravnej nehode žalobca utrpel ťažké zranenia, a to pomliaždenie\nsrdca ťažkého stupňa, pomliaždenie brušnej a hrudnej steny, mnohopočetné zlomeniny- stehnovej kosti,\nsubtrochanterickú, pertrochanterickú, liečené operáciou, otras mozgu, ťažký šok, pomliaždenie panvy,\nako aj viacero hlbokých rán, ktoré boli ošetrené chirurgicky. Po ustálení zdravotného stavu si žalobca\n\nuplatnil u žalovanej nároky titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzajúc pritom\nz lekárskeho posudku vypracovaného ošetrujúcim lekárom, o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 02. 2006, sp. zn. 12C/74/2004 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 18. 06. 2009, sp. zn. 9Co/177/2006-265, tak, že žalobcovi bolo priznané\nodškodnenie v celkovej výške 70.503,89 eur. U žalobcu však bolo dodatočne zistené poškodenie\npredného skríženého a postranného väzu a poranenie menisku ľavého kolena v súvislosti s úrazom\nz roku 2002, čo potvrdil aj lekár v lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 11. 02. 2015, po tom, ako\nmusel žalobca na následky úrazu absolvovať ďalší operačný výkon. Žalobca totiž dňa 04. 11. 2013\nabsolvoval plastiku ľavého kolena, po ktorej nasledovali rehabilitácie, liečenie a kontroly u lekárov. Ešte\npočas liečenia pocítil prasknutie v operovanom kolene a na základe vyšetrenia zo dňa 11. 02. 2014\nbola u neho konštatovaná potreba ďalšej operácie pre akútnu trhlinu menisku, ku ktorej došlo dňa 03.\n04. 2014. Podanou žalobou si tak uplatňuje náhradu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a\nnáklady liečenia v súvislosti s ďalším poškodením zdravia, tak ako si ich uplatnil v liste adresovanom\nžalovanej zo dňa 11. 02. 2015, t. j. bolestné vo výške 3.139,50 eur zodpovedajúcej 195 bodom x 16,10\n€/1 bod, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.440 eur zodpovedajúcej 400 bodom x 16,10\neur/1 bod, náklady spojené s liečením vo výške 1.405,79 eur. Za náklady spojené s liečením daného\npoškodenia zdravia označil náklady za benzín a kilometrovné, ktoré žalobca uhradil K. E., ktorý ho na\nuvedené vyšetrenia vozil motorovým vozidlom zn. Jeep, EČV: C. XXX L.. Dôvodnosť nákladov spojených\ns liečením žalobca preukazoval lekárskymi správami o absolvovaných vyšetreniach a rozpisom ciest na\nvyšetrenia do Prievidze, Banskej Bystrice a Bratislavy a technickým preukazom použitého motorového\nvozidla. Zamietavé stanovisko k požadovanému odškodneniu žalovaná odôvodnila v liste zo dňa 28.\n04. 2015 tým, že v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. už bolo žalobcovi vyplatené odškodnenie vo výške\nmaximálneho možného limitu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 9Sžso/18/2009, Mcdo 37/2000, 4Sžso/23/2009 z 29. 04. 2009, 6S/21/2014 zo dňa 28. 01.\n2016, v zmysle záverov ktorých výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia má byť\nposudzovaná podľa zák. č. 437/2004 Z.z., t. j. podľa zákona platného a účinného v čase zhoršenia\npôvodného poškodenia na zdraví žalobcu. Pokiaľ sa týka nákladov spojených s liečením žalobca bol\ntoho názoru, že žalovaná si doposiaľ v súvislosti s týmto nárokom nesplnila povinnosť podľa § 11 ods.\n5 a 6 zák. č. 381/2001 Z.z. a neoznámila mu písomne dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné\nplnenie. Za irelevantné označil odkazovanie žalovanej v súvislosti s uplatnenými nákladmi spojenými s\nliečením na ust. zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného\npostihnutia. Ako príslušenstvo pohľadávky si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne\nod uplynutia 15 dní po doručení dokladov a výpočtu žalovanej, t. j. od 01. 05. 2015 do zaplatenia.\n3. Žalovaná v konaní žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Prezentáciu ťažkostí žalobcu s ľavým\nkolenom ako dodatočne zistených označila za zavádzajúcu, nakoľko zo znaleckého dokazovania v\nodvolacom konaní sp. zn. 9Co/177/2006 vyplýva, že poranenia ľavého kolena síce boli diagnostikované\ns odstupom úrazu (dopravnej nehody), ale ešte počas daného súdneho konania boli bodovo ohodnotené\na zahrnuté do odškodnenia, konkrétne v znaleckom posudku F. M. A. č. 4/2008 a jeho doplnení pod\nč. 5/2009, kde sú hodnotené v časti bolestného aj položkou 170- roztrhnutie vnútorného bočného väzu\nvľavo, 170- roztrhnutie predného skríženého väzu vľavo, 173b artroskopia a odstránenie vnútorného\nmenisku ľavého kolena a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia položkou 394a obmedzenie\npohyblivosti ľavého kolena ľahkého stupňa, 395b kývavosť ľavého kolena s potrebou podporného\naparátu. Jedná sa o obsahovo zhodné položky, ktoré si žalobca znovu uplatňuje a rozdiel pri číslovaní\nvznikol len tým, že znalec F. A. položky uvádzal podľa prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb. a posudok priložený\nk žalobe ich uvádza podľa zák. č. 437/2004 Z.z. Vzhľadom na uvedené žalovaná mala za to, že v\nčasti nárokov uplatnených na základe posudku datovaného 11. 02. 2015 sa jedná o res iudicata. Z\nopatrnosti však vzniesla námietku premlčania s poukazom na ust. § 106 Občianskeho zákonníka k\nčasti bolestného, keď zo žalobcom predložených lekárskych správ vyplýva, že žalobca absolvoval dve\noperácie (05. 11. 2013, 03. 04. 2014), po ktorých bol v stabilizovanom stave s kľudnými pooperačnými\nranami a nekomplikovaným pooperačným priebehom prepustený. Nakoľko k podaniu žaloby došlo dňa\n16. 01. 2017, nárok označil za premlčaný. Vo vzťahu k rozhodnutiam priloženým žalobcom k podanej\nžalobe uviedla, že tieto sa síce vzťahujú na výklad prechodného ust. § 11 zák. č. 437/2004 Z.z.,\navšak neriešia situáciu, keď bol plnením už prekročený limit stanovený v § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965\nZb., ako je tomu v danom prípade. V tejto súvislosti tiež poukázala aj na nesprávnosť bodovania v\nžalobcom predloženom lekárskom posudku podľa zák. č. 437/2004 Z.z. namiesto vyhl. č. 32/1965 Zb.\nVo vzťahu k nákladom na liečenie spočívajúcim v úhrade nákladov za cesty do zdravotníckych zariadení\nrovnako namietla premlčanie vzhľadom na ich vykonanie v období od 04. 05. 2011 do 15. 01. 2015.\n\nNad rámec poukázala na to, že v zmysle ust. § 449 Občianskeho zákonníka sa uhrádzajú účelné a\nskutočne vynaložené náklady spojené s liečením, pričom žalobca neoznačuje a nepredkladá žiaden\ndôkaz preukazujúci ich skutočné vynaloženie. Pre prípad vykonávania dokazovania k výške týchto\nnákladov navrhla dokazovanie vyžiadaním potvrdenia od príslušného ÚPSVaR k poberaniu peňažných\npríspevkov pre ŤZP, okrem iného na kúpu osobného motorového vozidla a na prepravu, ako žalovaná\nžiadala v liste zo dňa 28. 04. 2015. Nárok na úroky z omeškania označila vzhľadom k splneniu povinností\nžalovanej uvedených v § 11 ods. 6 a 8 zák. č. 381/2001 Z.z. za nedôvodný.\n4. Žalobca v rámci procesného útoku prezentovaného v konaní poukazoval na súdnou praxou zaujatý\nvýklad ust. § 11 zák. č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa výška a hodnota jedného bodu posudzuje\npodľa zák. č. 437/2004 Z.z., a nie podľa vyhl. č. 32/1965 Zb., za účinnosti ktorej bola škoda spôsobená.\nVo vzťahu k námietke res iudicata zdôraznil, že predmetom konania sú nároky, ktoré vznikli nielen\npo vydaní zák. č. 437/2004 Z.z., ale aj po vystavení znaleckých posudkov, na ktoré sa žalovaná\nstrana odvoláva, a po právoplatnom skončení konania vedeného pod sp. zn. 12C/74/2004, t. j. v\nďalšom období za následne vykonané operácie. Poukázal na zhodné ust. vyhl. č. 32/195 Zb. a zák. č.\n437/2004 Z.z. týkajúce sa vykonania ďalšieho operačného výkonu po skončení liečenia v súvislosti s\npoškodením na zdraví, ktorý sa pôvodne nepredpokladal. Námietku premlčania hodnotil ako nedôvodnú\ndôvodiac tým, že lekársky posudok F. H. vystavil a mohol vystaviť až po ustálení zdravotného stavu\nžalobcu, a toto vystavenie lekárskeho posudku nie je závislé ani od práceneschopnosti a ani od ďalších\nčiniteľov s výnimkou stavu, kedy už nemožno očakávať ani zhoršenie ani zlepšenie zdravotného stavu.\nNaviac aj v poslednej lekárskej správe z januára 2015 sa uvádza, že je potrebná ďalšia rehabilitácia.\nZa nedostatočné označila poukazovanie len samotnou žalovanou na duplicitné uplatnenie položiek v\nlekárskom posudku a na premlčanie nároku na odškodnenie, a to vzhľadom k tomu, že sa jedná o\nodborné otázky, ako aj skutočnosť, že koleno má predných väzov viac. Pokiaľ mala žalovaná dôvodné\npochybnosti o správnom hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, mala dostatok\nčasu na vypracovanie znaleckého posudku, a preto jej obranu označila za oneskorene uplatnenú. Pokiaľ\nsa týka limitu stanoveného vyhl. č. 32/1965 Zb. pre odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského\nuplatnenia, v tejto súvislosti poukázal na to, že už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.\nzn. 12C/74/2004 bola žalobcovi priznaná náhrada vo výške viac ako 3 mil. slovenských korún, t.\nj. nad limit stanovený vyhláškou. Rovnako za dôvodnú a preukázanú považoval žalobu aj v časti\nuplatnených cestovných nákladov, a to ich vyčíslením a predloženom lekárskych správ, z ktorých vyplýva\nuskutočnenie predmetných ciest. Náklady na cestovné nemohol žalobca vyčísliť skôr, ako došlo k\nustáleniu zdravotného stavu. Nakoľko chodil s barlami vynaložené výdavky na benzín a kilometrovné\npovažuje za účelne vynaložené a preukázané. Žalobca tiež poukázal na znenie ust. § 797 ods. 4 v\nspojení s § 879u Občianskeho zákonníka v súvislosti so žalovanou vznesenou námietkou premlčania\na znením odpovede žalovanej v liste zo dňa 28. 04. 2015 a rovnako v spojení so skutočnosťou, že v\npredmetnom liste žalovaná nežiadala žalobcu o predloženie dokladu o preukázaní vynaloženia nákladov\nna cesty do zdravotníckych zariadení. Naviac žalovaná v konaní nepredložila žiaden dôkaz o tom, že\nby tieto náklady neboli žalobcovi vznikli.\n5. Žalovaná rovnako zotrvala v konaní na svojej obrane prezentovanej vo vyjadrení k žalobe o\nprekročení limitu náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia už v pôvodnom konaní\nsp. zn. 12C/74/2012 a namietanej skutočnosti, že v bodovom hodnotení v znaleckom posudku F. A.\nbol podľa nej zahrnutý aj ďalší vývoj poškodenia a na premlčaní nárokov na náhradu bolestného a\nrefundáciu nákladov za liečenie. K ustáleniu zdravotného stavu podľa žalovanej vzhľadom na predložené\nlekárske správy došlo skôr ako dňa 11. 02. 2015, kedy bol vyhotovený lekársky posudok F. H.. Na\npodporu argumentácie prezentovanej vo vyjadrení k žalobe v časti týkajúcej sa dôvodnosti uplatnených\núrokov z omeškania, poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 05. 2020, sp. zn.\n7Cdo/109/2018.\n6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.09.2020, č. k. 23Csp/4/2017-165, ktorým žalobu v celom\nrozsahu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. S\nodkazom na ust. § 100 ods. 1, 2, § 106 ods. 1, § 122 ods. 2, 3, § 427, § 428, § 442, § 443, § 449 ods. 1,\n3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase, § 4 ods. 1, 2 písm. a),\n3, § 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § ods. 2,\n§ 4 ods. 1, § 7. § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žalobcovi\nnevznikol nárok na ďalšie odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti so\nškodovou udalosťou zo dňa 31.08.2002 a nárok na náhradu nákladov spojených s liečením vyhodnotil\n\nako premlčaný. Vo vzťahu k námietke žalovanej uviedol, že právoplatné rozhodnutie vo veci vedenej\nna Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/74/2004 nezaložilo prekážku právoplatne rozhodnutej\nveci vo vzťahu k predmetnému konaniu, a to vzhľadom na rozdielny predmet konaní vychádzajúci z\nrozdielneho skutkového stavu. V konaní sp. zn. 12C/74/2004 sa rozhodovalo o žalobcom uplatnenom\nnároku na zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 os.\n3 vyhl. č. 32/1965 Zb., ktoré predstavuje samostatný nárok spojený s poškodením zdravia. Predmetom\nkonania sp. zn. 23Csp/4/2017 je však žalobcom uplatnená náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie\nspoločenského uplatnenia (nárok svojim obsahom iný ako nárok na mimoriadne zvýšenie podľa § 7\nods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.), o ktorej súd v konaní sp. zn. 12C/74/2004 nerozhodoval (tento základný\nnárok bol žalovanou dobrovoľne uspokojený a nebol predmetom meritórneho rozhodovania súdu) a\nrovnako nie je daná ani identita skutkového stavu, keď žalobca si bolestné a sťaženie spoločenského\nuplatnenia v konaní sp. zn. 23Csp/4/2017 uplatňuje v súvislosti s operačnými výkonmi vykonanými v\nroku 2013 a 2014, t. j. nepochybne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci sp. zn. 12C/74/2004 dôvodiac\nďalšou náhradou za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s tým istým poškodením\nzdravia v súvislosti s dopravnou nehodou z roku 2002 (ust. § 3 ods. 2 a § 5 ods. 2 vyhl. č. 32/1965\nZb.). Na uvedený záver súdu nemali žiaden vplyv závery znalca MUDr. Veselého vyslovené v odbornom\nvyjadrení č. 8/2019, s poukazom na to, že posúdenie prekážky res iudicata je otázkou právnou a z\nobsahu odborného vyjadrenia je zrejmé, že znalec aj napriek tomu, že disponoval celým spisovým\nmateriálom, sa vo svojej podstate vyjadroval len k operačným výkonom uskutočneným pred rozhodnutím\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/177/2006, keď dátum posledného operačného výkonu označil\njanuár 2006.\n7. Podmienky vzniku nároku žalobcu na ďalšie odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského\nuplatnenia po označených operačných výkonoch v súvislosti s poškodením zdravia zapríčineným\ndopravnou nehodu v roku 2002 (nie výšku náhrady za jeden bod) súd posudzoval s poukazom na ust.\n§ 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. podľa vyhl. č. 32/1965 Zb., čo nakoniec nespochybňoval ani žalobca\nlen v súvislosti s určovaním výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia poukazoval na\nviaceré rozhodnutia súdov, ktoré dospeli k záveru, že pri určovaní náhrady za bolesť má súd postupovať\npodľa zák. č. 437/2004 Z.z. v prípade ak k vzniku bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, resp.\nzhoršeniu zdravotného stavu pod vplyvom nových následkov došlo za účinnosti tohto zákona. V zhode\ns obranou žalovanej bol toho názoru, že rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazoval (vrátane rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 28. 04. 2009, sp. zn. 4Sžo 23/2008 publikovaného v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 47/2010, ako aj rozhodnutia NS SR zo dňa\n27. 01. 2010, sp. zn. 9Sžso/18/2009), neriešili otázku, kedy už pri odškodnení bolestného a sťaženia\nspoločenského uplatnenia v predchádzajúcom konaní podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. bol prekročený limit\npre odškodnenie stanovený v ust. § 7 ods. 2 uvedenej vyhlášky sumou 240.000 Sk, z toho odškodnenie\nbolestného v maxime 72.000 Sk, v dôsledku čoho za nedôvodné označil mechanické aplikovanie\nzáverov vyslovených v rozhodnutí NS SR zo dňa 28. 04. 2009, sp. zn. 4Sžo 23/2009 a poukázal aj\nna existenciu rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré nevylúčili uplatňovanie § 7 vyhl. č. 32/1965 Zb.\nv nadväznosti na ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 (napr. rozsudok NS SR zo dňa 27. 04. 2010, sp.\nzn. 2Cdo/97/2009, uznesenie NS SR zo dňa 26. 04. 2010, sp. zn. 4Cdo/112/2010, rozsudok NS SR zo\ndňa 26. 05. 2010, sp. zn. 9So/143/2009, rozsudok NS SR zo dňa 28. 09. 2010, sp. zn. 4Cdo/124/2009).\nZdôraznil, že uvedená vyhláška priamo tak ako zák. č. 437/2004 Z.z. rátala s možnosťou ďalších\noperačných výkonov po skončenom liečení (§ 3 ods. 2), ako aj so zhoršením pôvodného poškodenia\nna zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení (§ 5 ods. 2). Zákonodarca zohľadniac aj\nznenie týchto ustanovení obmedzil najvyššiu prípustnú výšku odškodnenia a nad jej rámec z výkladu\na contrario možno vyvodiť, že poškodenému nevzniká nárok na ďalšie odškodnenie, a to aj pokiaľ by\nk nemu došlo po ustálení zdravotného stavu. Uvedené súd vyhodnotil ako podmienku pre priznanie\nsamotného nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb.\nPokiaľ by preto v čase účinnosti vyhl. č. 32/1965 Zb. vznikol nárok na ďalšie (následné) bolesti či sťaženie\nspoločenského uplatnenia a výška predchádzajúceho odškodnenia by bola na zákonnom maxime, súd\nby odškodnenie za ne nemohol priznať. Z uvedeného vyvodil, že právna úprava aplikovateľná na bolesť\na sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobeného poškodením na zdraví pri dopravných nehodách,\nku ktorým došlo do 01. augusta 2004 neodškodňovala bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nad\nsumu stanoveného maxima, a to bez ohľadu na výšku náhrady za ňu, a na to, či sa výška určila podľa\nvýšky bodu stanovenej podľa vyhlášky alebo zákona. Rozhodnutia, na ktoré v tejto súvislosti poukazoval\nžalobca by ovplyvnili záver súdu v danej veci, resp. ich právne závery by boli použiteľné, len pokiaľ by\nžalobca mal zachovaný nárok na ďalšie odškodnenie v zmysle uvedenej vyhlášky, t. j. pokiaľ by nebola\n\nprekročená najvyššia prípustná výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo\nv danom prípade nebolo splnené. Zhrnúc uvedené konštatoval, že pokiaľ žalobcovi bola v súvislosti\ns tým istým poškodením zdravia vyplatená náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského\nuplatnenia v maximálnej prípustnej výške podľa vyhl. č. 32/1965 Zb., zanikol jeho nárok na vyplatenie\nďalšieho odškodnenia v súvislosti s tým istým poškodením zdravia vo výške presahujúcej túto sumu, a to\nbez ohľadu na to, či mu nárok na ďalšie odškodnenie vznikol za účinnosti zákona alebo vyhlášky. Dodal,\nže právna úprava zák. č. 437/2004 Z.z., aj pokiaľ by bola v časti výšky bodového hodnotenia za ďalšie\nodškodnenie aplikovateľná, nemôže pôsobiť retroaktívne a priznať práva, ktoré podľa predchádzajúcej\nprávnej úpravy zanikli. Opačným výkladom, t. j. pokiaľ by súd pri posudzovaní nároku a jeho výšky bez\nďalšieho vychádzal len zo zák. č. 437/2004 Z.z., založil by tak ústavne neprípustnú pravú retroaktivitu,\nkedy by neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou, t. j. dodatočne a pozmeňujúco, zasahoval do\nuž právne uzavretých minulých skutkových a právnych stavov (viď napr. uznesenie Ústavného súdu\nSR sp. zn. PL. ÚS 3/00-55). Bez ďalšieho nemohol aplikovať na daný prípad len zák. č. 437/2004 Z.z.,\nnakoľko uvedené by bolo v rozpore s § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. a nezohľadňovalo by právnu\nskutočnosť, od ktorej je posudzovaný vznik ďalšieho nároku na odškodnenie bolesti a SSU, ktorou je\npoškodenie zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou v roku 2002. Naviac, pokiaľ by potreba ďalších\nliečebných výkonov vyvstala po ustálení zdravotného stavu, ale do 31. 07. 2004, rovnako by súd nárok\nna ďalšie odškodnenie nemohol priznať. Nakoľko ako vyplynulo z rozhodnutia odvolacieho súdu sp.\nzn. 9Co/177/2006 žalobcovi už bola žalovanou vyplatená náhrada za základné bodové hodnotenie\nbolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v maximálnej možnej sume 7.966,54 eur (240.000 Sk),\nz toho 2.389,96 eur (72.000 Sk) bolo vyplatených titulom bolestného a zvyšok titulom SSU, čo nakoniec\nžiadna zo strán nesporovala, súd neuznal nárok na akúkoľvek ďalšiu náhradu odškodnenia nad takto\nstanovený a už vyčerpaný limit. Maximum sa pritom vzťahuje na 1 poškodenie zdravia, aj keď s ním\nmôžu byť spojené viaceré nároky. Okrajovo súd dodal, že práve takáto situácia spochybňuje správnosť\nzáverov vyslovených v rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalobca, keď nie vždy je celkom možné\nposudzovanie nárokov na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia oddelene od ustanovení o\nvýške náhrady, čo vyplýva jednak z rozdielnosti právnej úpravy zákona č. 437/2004 Z.z. a. vyhl. č.\n32/1965 Zb. a tiež napr. aj z ust. § 5 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., podľa ktorého pri odškodnení zhoršenia\npôvodného odškodnenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, sa od sumy,\nktorá by zodpovedala terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2) odpočíta suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.\n8. Pri posudzovaní dôvodnosti žalobou uplatnených nákladov spojených s liečením sa súd najprv musel\nvysporiadať s dôvodnosťou žalovanou vznesenej námietky premlčania, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú vo\nvzťahu k nákladom vynaloženým v súvislosti s cestami do zdravotníckych zariadení vykonanými v období\nod 04. 05. 2011 do 05. 12. 2014, t. j. za nepremlčaný vyhodnotil súd iba nárok na náhradu nákladov\nvynaložených na cestu do zdravotníckeho zariadenia v Bratislave žalobcom absolvovanú dňa 15. 01.\n2015. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca v čase uskutočnenia ciest mal vedomosť o\nosobe zodpovednej za danú škodu na zdraví (F. G., ktorého trestnoprávna zodpovednosť bola vyvodená\nrozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. k. 3T/42/2003-154 v spojení s uznesením Krajského súdu v\nTrenčíne zo dňa 26. 07. 2004, sp. zn. 3To/128/2003, a v súvislosti so zodpovednosťou ktorého bol v\nčase vykonania ciest už odškodnený žalovanou ako poisťovateľom z povinného zmluvného poistenia\nmotorového vozidla škodcu). Vedomosť o výške cestovných nákladov mohol mať žalobca objektívne v\ndeň uskutočnenia tej- ktorej cesty, a od tohto okamihu mu začala plynúť premlčacia doba pre uplatnenie\nnárokov na refundáciu nákladov vo vzťahu ku každej z vykonaných ciest do zdravotníckych zariadení.\nKonštatoval, že žalobca si zjavne účelovo prispôsobil výklad plynutia premlčacej doby tak, ako to je pri\nplynutí premlčacej doby pre uplatnenie odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak\ntieto sú priamo závislé od okamihu ustálenia zdravotného stavu, kedy je prvýkrát objektívne určiteľná\nvýška škody na zdraví, zatiaľ čo pri uskutočnení ciest za účelom liečenia poškodenia zdravia, je výška\nškody ako majetkového úbytku vyčísliteľná hneď po vykonaní cesty. Právny názor žalobcu, že tento\nnárok sa premlčuje až po ukončení liečenia nepovažoval za opodstatnený a uviedol, že žalobcovi aj\ns poukazom na rímskoprávnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) nič nebránilo\nv riadnom a včasnom uplatnení si týchto nárokov už v priebehu liečenia a v intenciách tohto názoru\nnazeral aj na vznesenú námietku premlčania. Ako irelevantnú v tomto smere vyhodnotil aj argumentácia\nžalobcu, v ktorej poukazoval na dôvod pre neposkytnutie plnenia žalovanou v liste zo dňa 28. 04. 2015,\nnakoľko vznesenie námietky premlčania je zákonným prostriedkom procesnej obrany žalovanej, naviac\nuplatneným včas pri prvom úkone žalovanej v konaní (vyjadrenie k žalobe). Pokiaľ preto žalobca žalobu\npodal na súde až dňa 16. 01. 2017, premlčaný je nárok na náhradu nákladov za cesty vykonané v období\nod 04. 05. 2011 do 05. 12. 2014, t. j. viac ako dva roky pred podaním žaloby a nepremlčaným tak ostal\n\nlen nárok na náhradu nákladov za cestu uskutočnenú žalobcom dňa 15. 01. 2015, keďže posledný deň\npremlčacej doby pripadol na deň pracovného pokoja (nedeľu)- 15. 01. 202017, a preto pokiaľ bola žaloba\npodaná na súde dňa 16. 01. 2017 (rozhodný je vzhľadom na hmotnoprávny charakter premlčacej doby\nokamih doručenia žaloby súdu, nie jej napr. odovzdanie na poštovú prepravu), vo vzťahu k tejto ceste\nbol nárok uplatnený včas. Žalobca však relevantným spôsobom nepreukázal už samotnú existenciu a\nvýšku týchto nákladov, t. j. ujmu, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére zodpovedajúcej občianskoprávnej\ndefinícii pojmu škoda (napr. dokladom o kúpe pohonných hmôt a dokladom o ich vyplatení K. E.). Žalobca\nv konaní tvrdil, že do zdravotníckych zariadení ho vozieval K. E. jeho motorovým vozidlom. Súdu však\nv konaní nepredložil a ani neoznačil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci toto tvrdenie a rovnako ani\nvýšku výdavkov za tú- ktorú cestu a ani ich refundáciu K. E.. Uviedol, že neunesenie dôkazného bremena\nžalobcu v kontradiktórnom sporovom konaní nemožno nahradiť vyčíslením nákladov podľa zákona č.\n283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ktorý naviac nie je aplikovateľný na náklady vynaložené osobou\npoškodenou na zdraví cestovaním do zdravotníckych zariadení (viď § 1 uvedeného zákona), a rovnako\ntejto povinnosti žalobcu nezbavuje ani príp. ust. § 797 ods. 4 OZ, na ktoré poukazoval, a ktoré v zmysle\nust. § 879u OZ je aplikovateľné nie v konaní od 01. 10. 2018, nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu úpravu,\nale na hmotnoprávneho vzťahy vzniklé po uvedenom dátume. Pre neunesenie dôkazného bremena\nzamietol aj nepremlčanú časť uplatnenej náhrady nákladov spojených s liečením.\n9. Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudkom zo dňa 29.11.2022, č. k. 5CoCsp/1/2021-121 rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s\nliečením potvrdil a vo zvyšnej časti vrátane rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania ho zrušil a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa odvolacieho súdu zo systematického hľadiska treba\nrozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť, výška\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia použité v zák. č. 437/2004 Z.z. S prihliadnutím na to, ak\nby sa podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada\nza bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení\nvyslovene uvedené. Znenie predmetného ustanovenia predpokladá, že podľa doterajších predpisov sa\nbude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb\nustanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za ne. Odvolací súd sa tak stotožnil s\nnázorom žalobcu, keď v konaní boli uplatnené nároky plynúce z jeho poškodenia zdravia (ako dôsledku\npoškodenia zdravia z dopravnej nehody z roku 2002), ku ktorým došlo v roku 2014, a na následky\nktorého sa žalobca liečil až do roku 2015, k vzniku nároku tak došlo v roku 2015, a preto výšku náhrady\nza bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo potrebné určiť podľa hodnoty bodu, ktorá platila\nv roku 2015. Prvoinštančnému súdu preto vytkol, že dospel k nesprávnemu právnemu názoru, keď\nuzavrel, že maximálny limit uvedený vo vyhl. č. 32/1965 Zb. sa vzťahuje na prípad žalobcu, čím bol\npopretý základný princíp, v zmysle ktorého žalobcovi patrí náhrada skutočnej škody a súčasne došlo\nk nerešpektovaniu záverov iných rozhodnutí súdov vykladajúcich ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004\nZ.z. Ak z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít vyplýva, že sa budú hodnotiť sadzby podľa doterajších\npredpisov, nie však už výška náhrady, súd prvej inštancie pochybil, keď poukázal na limit podľa § 7 ods.\n2 vyhl. č. 32/1965 Zb., ktorý sa ale týka výlučne výšky náhrady za bolesť a sťaženia spoločenského\nuplatnenia (ktorá náhrada nakoniec v prípade žalobcu už v minulosti viacnásobne tento limit prekročila\npráve z dôvodu, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa), a teda nemožno ani konštatovať, že by nárok\nžalobcu na vyplatenie ďalšieho odškodnenia (v súvislosti s tým istým poškodením zdravia) vo výške\npresahujúcej sumu vyplývajúcu z § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. zanikol, resp. že by ďalšie odškodnenie\nuž nemohol priznať. Odškodnenie náhrady za bolesť a SSU je postavené na princípe náhrady skutočnej\nškody a práve postupom prvoinštančného súdu došlo k jeho porušeniu, lebo by došlo k zamedzeniu\nmožnosti uplatňovať nároky z poškodenia zdravia práve osobám s ťažkým poškodením zdravia, kedy\npráve u takto poškodených osôb môže dôjsť k ďalším medicínskym zákrokom, operáciám a ďalším\nzdravotným ťažkostiam až so značným odstupom času. V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady účelne\nvynaložených nákladov spojených s liečením sa odvolací súd stotožnil so závermi prvoinštančného\nsúdu, a to tak ohľadom premlčania práva, ako aj skutočnosti, že žalobca relevantným spôsobom\nnepreukázal samotnú existenciu a výšku vynaložených nákladov. Poukázal na to, že z lekárskej správy\nz vyšetrenia z 15.01.2015 je zrejmé len to, že žalobca absolvoval lekársku prehliadku v Univerzitnej\nnemocnici Bratislava, nie už, že danú cestu absolvoval motorovým vozidlom, s akou výškou nákladov,\nže tieto náklady skutočne vynaložil, v dôsledku čoho vyhodnotil záver súdu o neunesení dôkazného\nbremena za správny. V časti týkajúcej sa účelne vynaložených nákladov spojených s liečením tak\nprvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdil a vo zvyšnej časti týkajúcej sa nároku na bolestné\na sťaženie spoločenského uplatnenia ho zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie,\n\nv ktorom mal po doplnení dokazovania a riadnom vyhodnotení jeho výsledkov o veci opakovane\nrozhodnúť.\n10. Žalobca vo svojom stanovisku po rozhodnutí odvolacieho súdu uviedol, že z jeho obsahu vyplýva, že\nodvolací súd považoval zdravotný stav žalobcu za ustálený v roku 2015 a teda výšku náhrady za bolesť\na sťaženie spoločenského uplatnenia je preto potrebné určiť podľa hodnoty bodu platnej v roku 2015.\nŽalobca si uplatnil nároky u žalovanej prípisom zo dňa 17.04.2015 a bolo jej povinnosťou preukázané\nnároky vyčísliť a v lehote stanovenej zák. č. 381/2001 Z.z. škodu uhradiť. V uvedenom prípise, ako aj v\nžalobe si uplatnil za 1 bod sumu 16,10 eur, aj napriek tomu, že správne mal požadovať sumu platnú pre\nrok 2015 (17,16 eur/ 1 bod). K tomuto pochybeniu došlo tým, že v čase uplatnenia nároku u žalovaného\nnebolo k dispozícii opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým bola stanovená výška náhrady za\nbolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2015 a toto pochybenie bolo následne prenesené aj\ndo žaloby. Pozornosť v ďalšom upriamil na znenie § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého\nto bola práve žalovaná, ktorá mala určiť správnu výšku odškodnenia. Podľa opatrenia Ministerstva\nzdravotníctva SR č. 3/2015 bola výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia za 1\nbod v sume 17,16 eur. Na základe toho predstavuje bolestné v danom prípade sumu 3.346,20 eur (195\nbodov x 17,16 eur) a nie 3.139,50 eur ako sa uvádza v žalobe a sťaženie spoločenského uplatnenia sumu\n6.864 eur (400x 17,16 eur) a nie 6.440 eur a náhrada spolu činí 10.210,20 eura. S odkazom na citáciu\nust. § 216 ods. 2 CSP tak žalobca žiadal, aby súd pri stanovení výšky škody na bolestnom a sťažení\nspoločenského uplatnenia postupoval podľa uvedeného ustanovenia a žalobcovi sám prisúdil viac ako\nje uvedené v žalobe, konkrétne sumu 10.210,20 eur s príslušenstvom, nakoľko spôsob usporiadania\nvzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Poukázal tiež na to, že po ustálení zdravotného\nstavu si nechal vypracovať ošetrujúcim lekárom posudok, na základe ktorého si v konaní uplatnil a\npreukázal nárok titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške bodov uvedených\nv posudku. Vyhl. č. 32/1965 Zb. a ani zák. č. 4337/2004 Z.z. pritom neumožňujú, aby poisťovatelia,\nresp. ich zamestnanci akýmkoľvek spôsobom zasahovali do posudkov vystavených odborníkmi v oblasti\nmedicíny. Ak mala preto žalovaná pochybnosti o správnosti hodnotenia v lekárskom posudku, mala\npodľa právnej úpravy možnosť podať opravný prostriedok, t. j. mohla požiadať o stanovisko príslušného\nodborne nadriadeného oddelenia zdravotníckeho zariadenia, resp. o znalecký posudok tak, ako to\nvyplýva z § 12 vyhl. č. 32/1965 Zb., resp. § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. Keďže žalovaná tak\nbezodkladne nepostupovala a uplatnený a riadne preukázaný nárok odmietla uhradiť, nárok označil za\noprávnený. Prvoinštančnému súdu vytkol porušenie rovnosti zbraní, keď na základe žiadosti žalovaného\nnariadil znalecké dokazovanie namiesto toho, aby od žalovanej žiadal predložiť dôkaz v podobe záverov\no podaní opravného prostriedku voči posudku lekára alebo znalecký posudok, ktorým by preukázal\nprípadnú nesprávnosť lekárskeho posudku. Nakoľko žalovaná relevantne nespochybnila žalobcom\npredložený lekársky posudok žiadal, aby súd rozhodol na základe lekárskeho posudku z 11.02.2015 a\nv spise založených listinných dôkazov. Za dôkaz opaku, ktorý mala predložiť žalovaná nemožno podľa\nneho považovať ani znalecké odborné vyjadrenie F. A. č. 8/2019 zo dňa 26.08.2019 vyžiadané súdom,\nnakoľko znalec vôbec neriešil poškodenie zdravia žalobcu a ani operácie, ktorým sa žalobca v súvislosti s\núrazom podrobil v roku 2013 a 2014, t. j. 6 rokov po vypracovaní predchádzajúceho znaleckého posudku.\n11. Žalovaná aj po rozhodnutí odvolacieho súdu považovala zrušené prvoinštančné rozhodnutie a\nprávny názor o zániku nároku žalobcu na ďalšie odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského\nuplatnenia za správne. Vzhľadom však na záväznosť rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k\nzostávajúcemu predmetu konania s odkazom na § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 4, § 10 ods. 1 zák. č. 437/2004\nZ.z., § 1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. uviedla, že žalobca sa podľa predložených\nlistinných dôkazov domáha odškodnenia za poškodenie zdravia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode\nv roku 2002, a za ktoré už bol žalovanou odškodnený. Poukázala na svoje vyjadrenie k žalobe z\n22.05.2017, v ktorom dala do pozornosti totožnosť položiek, za ktoré už bol žalobca odškodnený v\nkonaní vedenom na Okresnom úde Bratislava I pod sp. zn. 12C/74/2004 v spojení s konaním vedeným\nna Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 9Co/177/2006, kedy bola žalobcovi spolu za bolestné a SSU\npriznaná suma 70.503,89 eur. Rozdiel v číslovaní položiek vznikol iba tým, že znalec F. A. položky v\nznaleckom posudku uvádzal podľa prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb. a lekársky posudok priložený v žalobe\nich uvádza podľa zák. č. 437/2004 Z.z. Ako vyplýva zo znaleckého dokazovania v odvolacom konaní\nsp. zn. 9Co/177/2006 poranenia ľavého kolena síce boli diagnostikované s odstupom od úrazu, ale\nešte počas druhého súdneho konania boli bodovo zhodnotené a zahrnuté do odškodnenia (pol. 170\nroztrhnutie vnútorného bočného väzu vľavo, pol. 170 roztrhnutie predného skríženého väzu vľavo, pol.\n173b artroskopia a odstránenie vnútorného menisku ľavého kolena a v časti SSU pol. 394a obmedzenie\npohyblivosti ľavého kolena ľahkého stupňa, pol. 395b kývavosť ľavého kolena s potrebou podporného\n\naparátu. Znalec F. A. v znaleckom posudku č. 8/2019 konštatoval, že aj napriek tomu, že liečba\nmenovaného bola v danej dobe ukončená a ďalšia liečba je už iba liečba po následkoch úrazu, nie\nje predpoklad, že ďalšími liečebnými postupmi by sa zlepšil zdravotný stav poškodeného a pri tvorbe\nposudku SSU už ohodnotil aj následky poranenia ľavého kolena. Žalovaná nepoprela, že žalobca\nabsolvoval v rokoch 2013 a 2014 ďalšie dve operácie kolena (05.11.2013 vyhladenie chrupavky a\n03.04.2014 parciálna resekcia menisku), avšak je toho názoru, že tieto neboli hodnotené v lekárskom\nposudku priloženom k žalobe, v ktorom bolo hodnotené poškodenie kolena ako také, pričom to už bolo\nzahrnuté do celkového odškodnenia v predchádzajúcom konaní. Položky v predloženom lekárskom\nposudku podľa žalovanej nemožno považovať ani ako „analogicky“ ohodnotené predmetné operácie.\nPodľa jej názoru je na žalobcovi, aby vysvetlil, resp. bližšie vyšpecifikoval, čoho presne sa v konaní\ndomáha. Pokiaľ chce odškodnenie za dve operácie v roku 2013 a 2014, tieto podľa názoru žalovanej\nneboli hodnotené v predloženom lekárskom posudku. V tejto súvislosti zdôraznila zásadu ne bis in\nidem, v zmysle ktorej nie je možné poškodenému priznať odškodnenie za totožné poškodenia zdravia\n(v danom prípade poškodenie ľavého kolena) a aj v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. sa náhrada za bolesť\na SSU poukazuje jednorazovo. Záverom dala do pozornosti už vznesenú námietku premlčania v časti\nbolestného, keď vzhľadom na dátum podania žaloby (16.01.2017) a dátumy dvoch operácií (05.11.2013\ns dobou hospitalizácie od 04.11.2013 do 06.11.2013, kedy bol žalobca prepustený v stabilizovanom\nstave s kľudovými pooperačnými ranami s pooperačným priebehom bez komplikácií a 03.04.2014 s\ndobou hospitalizácie od 02.04.2014 do 04.04.2014, kedy bol v stabilizovanom stave prepustený s\nkľudovými pooperačnými ranami, pooperačným priebehom bez komplikácií) má za to, že k ustáleniu\nzdravotného stavu žalobcu došlo skôr ako až dňa 11.02.2015, kedy bol vyhotovený lekársky posudok,\na preto nárok na náhradu bolestného je premlčaný.\n12. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho\nspisu, od čítania, resp. oznámenia obsahu ktorých na pojednávaní v súlade s § 204 CSP upustil, a z\nktorých ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav veci ohľadom zostávajúceho predmetu konania\n(bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia).\n13. V konaní vedenom na býv. Okresnom súde Bratislava I medzi totožnými sporovými stranami pod sp.\nzn. 12C/74/2004, o náhradu škody na zdraví vo výške 404.052,98 eur (12.172.500 Sk), bola žalovanej\nrozsudkom zo dňa 14. 02. 2006, č. k. 12C/74/2004-127\nuložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 150.256,14 eur (4.526.887,50 Sk) a vo zvyšku súd žalobu\nzamietol nepriznajúc žalovanej náhradu trov konania. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia, súdom priznaná suma predstavuje mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode dňa 31. 08. 2002, a\nktorých dôvodnosť vyplynula zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, na ktorý súd\naplikoval ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 444 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, § 7 ods.\n3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nespornej skutočnosti o poskytnutí poistného\nplnenia žalovanou vo výške 2.389,96 eur (72.000 Sk) titulom náhrady bolestného a vo výške 5.576,58\neur (168.000 Sk) titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri rozhodovaní o zvýšení\nnáhrady bolestného súd vychádzal z posudku o bolestnom vypracovanom F. H. dňa 25. 02. 2003, ktorý\nbolestné určil na 826,25 bodov a o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo\nznaleckého posudku F. A., ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia vo vzťahu k psychickým následkom\nurčil na 1000 bodov a lekárskeho posudku F. H., ktorý SSU vo vzťahu k somatickým následkom určil na\n1575 bodov, s tým, že súd neprihliadol na bodovanie položky č. 395/a- kývavosť kolenného kĺbu, ktorá\nsa podľa vyjadrenia žalobcu a lekára mala riešiť operatívne s predpokladom zlepšenia stavu, ktorý sa\nzistí artroskopicky po vybratí klinu zo stehennej kosti. Za dôvodné a primerané vzhľadom na dôvody\nhodné osobitného zreteľa považoval zvýšenie vo výške 30- násobku u obidvoch nárokov.\n14. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 18. 06. 2009, č. k. 9Co/177/2006-265 na odvolanie\noboch strán sporu napadnutý prvoinštančný rozsudok vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalovanej\nuložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70.503,89 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo\nzvyšnej vyhovujúcej časti rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol a v napadnutej zamietajúcej časti\nprvoinštančný rozsudok potvrdil. Vzhľadom na rozpory v znaleckých posudkoch odvolací súd doplnil\ndokazovanie, a to nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,\nodvetvie chirurgia, traumatológia, F. M. A., ktorý bodové hodnotenie bolestného určil na 732,50 bodov,\nbolestné po ďalších operačných výkonoch (t. j. po skončení liečby, nehodnotených F. H.) 320 bodov\n\na titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 2.000 bodov. Jednotlivé položky bolestného a sťaženia\nspoločenského uplatnenia špecifikoval podľa prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb. K určeniu výšky bolestného\n732,50 bodov uviedol, že pacient doposiaľ absolvoval 5 závažných a bolestivých operácií ľavej dolnej\nkončatiny ako následok ťažkého poranenia trieštivej zlomeniny ľavého stehna, kde došlo k závažným\nkomplikáciám, ktoré vznikli aj napriek dobrému základnému ošetreniu. Došlo k spomalenému zhojeniu\nzlomeniny a refraktúry ľavého stehna, ktoré sa po dvoch veľkých operáciách nakoniec zhojili nie v\nideálnom postavení a zdravotný stav pacienta z pohľadu znalca je uzavretý a ustálený. Znalec 320 bodmi\nohodnotil bolestné v súvislosti s doposiaľ nehodnotenými operáciami (artroskopia, reoperácie stehna,\n2x odstránenie klinca). Ohľadom bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol,\nže pacient utrpel závažné trvalé následky, ktoré nastali výlučne úrazom zo dňa 31. 08. 2002, a pre\nktoré bude zrejme trpieť celý život. Najväčším trvalým následkom, ktorý má zároveň aj zlú prognózu, je\nvlastne obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu a vážne poškodenie ľavého kolena. Tento je\nmomentálne ustálený, nie je predpoklad zlepšenia stavu, naopak v budúcnosti môže dôjsť k zhoršeniu\nartrózy bedra a kolena, čo možno vyústi na prípadné ďalšie korekčné operácie (umelý kĺb). Skrátenie\nľavej dolnej končatiny a uhlová deformácia ľavej stehennej kosti je závažným problémom nielen pre\nkozmetickú chybu vyvolanú skrátením a deformáciou, ale najmä pre poruchy postoja a chôdze, statiky a\ndynamiky chrbtice a pre vznik artrotických prejavov na kĺboch dolnej končatiny. Opakované operácie boli\nvykonané v horizonte niekoľkých rokov, stav bolo potrebné uzavrieť, nakoľko v najbližšom období podľa\nznalca už nedôjde k výraznejším zmenám zdravotného stavu poškodeného ani prípadnou operáciou.\nOdvolací súd za primerané ustálil zvýšenie vo výške 10- násobku bolestného a 15- násobku sťaženia\nspoločenského uplatnenia.\n15. Na základe žalobcom podaného dovolania Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 15. 04. 2011, č. k.\n5Cdo/41/2010-303 dovolanie žalobcu čo do výroku, ktorým odvolací súd v napadnutej zamietajúcej časti\nprvoinštančný rozsudok potvrdil, odmietol a vo výroku, ktorým vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti\nprvoinštančný rozsudok zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol a v časti o náhrade trov konania a\nsúdnopoplatkovej povinnosti rozsudok ako nepreskúmateľný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n16. Rozsudkom zo dňa 20. 10. 2011, č. k. 9Co/273/2011-336 odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol, žalovanej\nuložil povinnosť na náhradu trov konania žalobcu vo výške 1.375,56 eur a súčasne rozhodol o\nsúdnopoplatkovej povinnosti žalovanej. V odôvodnení rozhodnutia sa v intenciách pokynov dovolacieho\nsúdu zameral na podrobné zdôvodnenie výšky mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSÚ, ktoré\npovažoval za primerané.\n17. Znalec F. A. v znaleckom posudku č. 4/2008 vypracovanom dňa 29. 10. 2008 pre potreby súdneho\nkonania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Co/177/2006 na str. 4. poukázal na to,\nže u žalobcu bola dňa 30. 04. 2004 v celkovej anestézii vykonaná operácia ľavého kolenného kĺbu s\nošetrením poškodeného vnútorného menisku v kolene s tým, že na jar 2009 by mu mala byť vykonaná\nplastika roztrhnutého skríženého väzu poškodeného kolena. Napriek tomu, že nie je definitívne ošetrené\nľavé koleno (plastika predného skríženého väzu) sa dá podľa znalca konštatovať ukončenie liečby, keď\nďalšia liečba je už liečba po následkoch úrazu a nie je predpoklad, že by sa ďalšími liečebnými postupmi\nzdravotný stav žalobcu zlepšoval. Znalec ohodnotil bolestné spolu 1052,5 bodmi, v rámci ktorých okrem\niného hodnotil aj bolestné za operáciu dňa 30. 04. 2004- artroskopia a odstránenie vnútorného menisku\nľavého kolena. Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec stanovil na 1.925 bodov, v rámci ktorých\nhodnotil aj položku 394/a označenú ako obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena ľahkého stupňa, položku\n395/b- kývavosť ľavého kolena s potrebou podporného aparátu. Stav v rámci hodnotenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia znalec hodnotil ako momentálne ustálený bez predpokladu zlepšenia stavu,\nale naopak uviedol, že v budúcnosti môže u žalobcu dôjsť k zhoršeniu artrózy bedra a kolena, čo\nmožno vyústi na prípadné ďalšie korekčné operácie (umelý kĺb?). Doplnil, že opakované operácie boli\nvykonané v horizonte niekoľkých rokov a tento stav považoval za potrebné uzavrieť vzhľadom na to,\nže k výraznejším zmenám zdravotného stavu poškodeného nedôjde ani prípadnou ďalšou operáciou. V\ndoplnení znaleckého posudku č. 5/2009 zo dňa 19. 04. 2009 sa F. A. vysporiadaval s námietkami žalobcu\nk jeho znaleckému posudku spočívajúcimi v nedostatku súhlasu žalobcu k zverejneniu jeho zdravotnej\ndokumentácie, uvedeniu anamnézy pacienta v posudku, otázkam zvýšenia bolestného a SSÚ a znalcom\nkonštatovanej nesprávnosti posudku vypracovanom F. H..\n\n18. Z lekárskej správy z 16.09.2013 vyplýva, že žalobca bol objednaný na plastiku LCA ľavého kolena\nako následok úrazu z roku 2002.\n19. Podľa lekárskej správy z 07.01.2014 žalobca pred týždňom pocítil prasknutie v operovanom kolene\na odvtedy ho nevie vystrieť. Po MR vyšetrení ľavého kolena z 22.01.2014 mu bola zistená rozsiahla\ntrhlina takmer v celom rozsahu menisku.\n20. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu založenej na č. l. 22, 23 a 25 vyplýva, že u žalobcu boli\nrealizované dva operačné výkony, a to:\n- dňa 05. 11. 2013 vyhladenie chrupavky pre vyvrtnutie a natiahnutie kolenného kĺbu, natrhnutie\npredného skríženého väzu,\n- dňa 03. 04. 2014 parciálna resekcia menisku.\n21. Z prepúšťacích správ zo dňa 06.11.2013 a z 04.04.2014 vyplýva, že žalobca bol deň po operačných\nvýkonoch v stabilizovanom stave prepustený do ďalšej ambulantnej starostlivosti s odporúčaním hlásiť\nsa do troch dní u praktického lekára, kontrola podľa dohovoru s lekárom, bol poučený o tom, že rany\nmá držať v suchom a čistom, denne preväzovať, končatinu pri bolesti ľadovať a bola mu nastavená aj\nmedikamentózna liečba.\n22. Ošetrujúci lekár žalobcu F. H. v lekárskom posudku vystavenom dňa 11. 02. 2015 hodnotil bolestné\nza dodatočne zistené poškodenie predného skríženého a postranného väzu a poranenie menisku ľavého\nkolena v súvislosti s úrazom z roku 2002 nasledovnými položkami: roztrhnutie predného skríženého\nväzu 45 bodov (položka 169), pretrhnutie postranného väzu 80 bodov (položka 170), poranenie menisku\nliečené operáciou 70 bodov (položka 173/b). V časti B. posudku ohodnotil sťaženie spoločenského\nuplatnenia za ľahké obmedzenie hybnosti kolena 100 bodmi (položka 396/a) a kývavosť kolena s\npotrebou ortopedického podporného prístroja 300 bodmi (397/b).\n23. Listom zo dňa 17. 04. 2015 (č. l. 20) si žalobca u žalovanej v súvislosti s ďalšími operáciami ľavého\nkolena súvisiacimi s následkami úrazu po dopravnej nehode uplatnil nárok na bolestné za 195 bodov\nvo výške 3.139,50 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia za 400 bodov vo výške 6.440 eur a náklady\nspojené s liečením.\n24. Žalovaná listom zo dňa 28. 04. 2015 (č. l. 34) žalobcovi oznámila, že jeho žiadosti o odškodnenie nie\nje možné vyhovieť z dôvodu, že z povinného zmluvného poistenia škodcu už bolo poukázané poistné\nplnenie v maximálnej výške podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. v spojení s § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. a\npo priznaní zvýšenia súdom bolo žalobcovi celkom vyplatené titulom bolestného 20.961,96 eur a titulom\nsťaženia spoločenského uplatnenia 57.508,47 eur.\n25. Súd na návrh žalovanej nariadil vo veci dokazovanie vyžiadaním si odborného vyjadrenia, ktorého\nvypracovaním poveril znalca F. M. A. C., odbor: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia, úrazová\nchirurgia. Z obsahu odborného vyjadrenia č. 8/2019 vypracovaného F. M. A. C. (č. l. 113) vyplýva, že\nznalec v časti nález popisujúcej priebeh liečby žalobcu v súvislosti s úrazom pri dopravnej nehode dňa\n31. 08. 2002 vychádza z toho, že posledná hospitalizácia žalobcu na OUVH sa uskutočnila od 24. do\n26. 01. 2006, o hospitalizáciách žalobcu v roku 2013 a 2014 vyplývajúcich z č. l. 23, 25 súdneho spisu sa\nznalec nezmieňuje. Znalec uviedol, že žalobcu od vyhotovenia znaleckého posudku č. 4/2008 nevidel\na nevyšetroval, a preto pri zodpovedaní otázok vychádza z pôvodného znaleckého posudku a obsahu\nsúdneho spisu. Uviedol, že do hodnotenia bolestného zahrnul dodatočne zistené poškodenie v podobe\nroztrhnutia predného skríženého a postranného väzu a poranenie menisku ľavého kolena, ktoré bolo\nzistené až pri ďalšej operácii- artroskópii zo dňa 30. 04. 2004. Rovnako znalec zhodne uviedol, že v rámci\nbodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia hodnotil aj následky poranenia ľavého kolena,\nkonkrétne dodatočne zistené poškodenie v podobe roztrhnutia predného skríženého a postranného väzu\na poranenie menisku ľavého kolena zistené pri operácii dňa 30. 04. 2004, ktoré boli v priamej súvislosti s\ndopravnou nehodou dňa 31. 08. 2002. Znalec tiež potvrdil, že v čase vypracovania znaleckého posudku\nč. 4/2008 bol stav žalobcu v súvislosti s úrazom zo dňa 31. 08. 2002 už ustálený v miere umožňujúcej\nbodovanie súvisiaceho bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Uviedol, že u žalovaného v\nčase vypracovania znaleckého posudku nebol predpoklad zlepšenia zdravotného stavu v budúcnosti,\n\npráve naopak konštatoval, že v budúcnosti môže dôjsť k zhoršovaniu artrózy bedra a kolena, čo možno\nvyústi na prípadne ďalšie korekčné operácie (umelý kĺb).\n26. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese opätovne poukázala na § 797 ods. 4 OZ.\nZdôraznila, že žalobca si uplatnil nárok vychádzajúc zo záverov lekárskeho posudku jeho ošetrujúceho\nlekára a nebol oprávnený zmeniť, znížiť alebo vyškrtnúť niektoré ohodnocované položky, resp. bodové\nhodnotenie a takáto kompetencia neprináleží ani žalovanej, ani súdu. Zdôraznila, že pochybnosti\no tom, či niektoré položky už boli hodnotené, nestačilo formulovať vo vyjadrení žalovanej, ale\nbolo jej povinnosťou závery lekárskeho posudku vyvrátiť prostredníctvom nadriadeného lekára alebo\nznaleckým posudkom. Rovnako aj pochybnosti vo vzťahu k SSU môžu byť v zmysle normatívnej úpravy\npreskúmavané len novým lekárskym/ znaleckým posudkom a žalovaná mala zákonom stanovenú\ntrojmesačnú lehotu, aby riadne prešetrila poistnú udalosť a relevantným spôsobom preukázala\ndôvodnosť svojej argumentácie, v ktorej spochybňuje nárok žalobcu spôsobom, že sa jej niečo javí... Za\nneprípustné označila, aby po 10 rokoch žalovaná dokazovala a vyvracala závery lekárskeho posudku,\nkeď nevyužila lehotu na prešetrenie poistnej udalosti.\n27. Poverená zástupkyňa žalovanej v reakcii na to namietala, že sa nejedná o jej subjektívne vyjadrenie\nako nekompetentnej osoby, nakoľko sa vo svojej argumentácii odvolávala na hodnotenie F. A. v\nznaleckom posudku predloženom v pôvodnom konaní, v ktorom už bol odškodnený žalovaný nárok\na vzhľadom k hospodárnosti konania nepovažovala za potrebné navrhnúť v tomto smere ďalšie\ndokazovanie.\n28. Podľa 100 ods. 1, 2 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom\nčase (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až\n110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno\npremlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.\n29. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody na zdraví sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa\npoškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n30. Podľa § 427 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škody vyvolané\nosobitnou povahou tejto prevádzky.\n31. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená\nokolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že škode\nnemohlo byť zabránené ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.\n32. Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie\njeho spoločenského uplatnenia.\n33. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v\ndodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o\ndeliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.\n34. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od\ndlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania,\nvýšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\n35. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania (ďalej len „nar. vl. č. 87/1995 Z.z.“) výška\núrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako úroková sadzba Európskej centrálnej\nbanky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n36. Podľa § 3 ods. 1 veta prvá zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“) povinnosť uzavrieť poistnú\nzmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný\nv dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba\n\nmotorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo\njeho prevádzkovateľom.\n37. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto\nzodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\n38. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby\npoisťovateľ za neho hradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škodu na zdraví\na nákladov pri usmrtení.\n39. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol\npoškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda\nvznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n40. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní\npo skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy\npoisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\n41. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať.\n42. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi\nplatí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.\n43. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zák. č. 437/2004 Z.z.“) pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia sa vychádza z celkového poštu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského\nuplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).\n44. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v\nhospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci\nroku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli\nna najbližšie celé euro smerom nahor.\n45. Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. Ministerstvo zdravotníctva SR ustanoví výšku náhrady\nza bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením\nvyhláseným v Zbierke zákonov SR uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája\npríslušného kalendárneho roka.\n46. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku\núrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a\nak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie\npredpisy.\n47. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia\nv znení účinnom od 01. apríla 1999 (ďalej len „vyhl. č. 32/1965 Zb.“) bolesti a sťaženie spoločenského\nuplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len\n„poškodenie na zdraví“) sa odškodňujú jednorazove.\n48. Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené\npoškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb\nustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia\nna zdraví a priebehu liečenia.\n\n49. Podľa § 3 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu\nv poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto\noperáciu najskôr porovnávať.\n50. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak\npoškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre\nuspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh\n(ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe\nnásledkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného\nuplatniť sa v živote a spoločnosti.\n51. Podľa § 5 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené\npredchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku\nposudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich\nzmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už\nodškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa\nnepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho\nterajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.\n52. Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno\npovažovať za ustálený.\n53. Podľa § 12 vyhl. č. 32/1965 Zb. posudok možno preskúmať podľa predpisov o rozhodovaní pri výkone\nzdravotníckych služieb.\n54. Podľa prílohy A bod 1. ods. 9 veta prvá vyhl. č. 32/1965 Zb. ak dôjde po skončenom liečení k operácii,\nktorá má príčinu v pôvodnom poškodení na zdraví, patrí nové odškodnenie za bolesť ako za poškodenie,\ns ktorým možno túto operáciu po stránke bolesti najskôr porovnávať.\n55. Pri škode spôsobenej na zdraví sa jednorazovo nahrádza bolesť a sťaženie spoločenského\nuplatnenia (ďalej len „SSU“) poškodeného, ako parciálne nároky nemajetkovej povahy výlučne viazané\nna osobu poškodeného a plniace satisfakčnú (nie reparačnú) funkciu. Odškodňovanie bolesti a sťaženia\nspoločenského uplatnenia upravovala do 31. 07. 2004 vyhl. č. 32/1965 Zb. S účinnosťou od 01. augusta\n2004 podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia upravuje zák. č. 437/2004 Z.z., ktorého aplikácia je v zmysle intertemporálnych ustanovení (§\n11 ods. 1) vylúčená na bolesť a SSU v dôsledku úrazu alebo iného poškodenia na zdraví spôsobeného\npred jeho účinnosťou. Súdna prax, na ktorú poukazoval žalobca a odvolací súd (rozsudok NS SR zo dňa\n28.04.2009, sp. zn. 4Sžo/3/2008) systematickým výkladom predmetného ustanovenia a vzhľadom na\nrozdielnosť pojmov bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a výška náhrady za bolesť a náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia dospela k záveru, že podľa doterajších predpisov (vyhl. č. 32/1965\nZb.) sa má posudzovať bolesť a SSU a ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších\npredpisoch (príloha vyhl. č. 32/1965 Zb.), ale výška náhrady za ne sa riadi zák. č. 437/2004 Z.z.\n56. Spoločným cieľom týchto náhrad je v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti možnosť, aby si\npoškodený za peňažnú náhradu mohol obstarať požitky, ktorými si nahradí prežité alebo prežívané\nutrpenie, strasť, či obmedzenie v živote v dôsledku utrpeného poškodenia zdravia. Najvyšší súd SR\nv rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/192/2015 uviedol, že SSU má vo svojej podstate predstavovať náhradu\nza preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie\njeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Jedná sa o tzv.\ntrvalé následky, ktoré charakterizuje ustálenie zdravotného stavu, čo znamená nemožnosť jeho ďalšieho\nzlepšenia. Inými slovami náhradu za SSU možno charakterizovať ako náhradu za preukázateľne\nnepriaznivé následky, ktoré trvalo a výrazným spôsobom sťažujú uplatnenie poškodeného v osobnom\nživote, profesijnom živote alebo v iných sférach života človeka. Aj v prípade zodpovednosti za škodu\nspôsobenú na zdraví sa uplatňuje ústavný princíp proporcionality, z ktorého vyplýva, že výška priznanej\nnáhrady za SSU musí byť primeraná vo vzťahu k utrpeným trvalým následkom poškodenia zdravia.\nNáhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa pritom môže poskytnúť iba za následky, ktoré\n\nvznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, príp. ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu\npredchádzajúcich zmien zdravotného stavu.\n57. Predmetom konania, o ktorom bol konajúci súd povinný opätovne a v intenciách právne záväzného\nnázoru odvolacieho súdu rozhodnúť, ostala žalobcom uplatnená náhrada za bolesť v sume 3.139,50 eur\n(195 bodov x 16,10 eur) a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6.440 eur (400 x 16,10\neur) v súvislosti s operačnými výkonmi v roku 2013 a 2014 majúcimi pôvod, resp. príčinu v poškodení\nzdravia žalobcu pri dopravnej nehode v roku 2002 spôsobenej motorovým vozidlom v rozhodnom čase\npoisteným podľa zák. č. 381/2001 Z.z. u žalovanej.\n58. Ako už súd uviedol vo svojom skoršom rozhodnutí, žalovaná sa nedôvodne bráni prekážkou\nres iudicata dôvodiac tým, že nárok žalobcu už bol odškodnený v skoršom konaní vedenom na\nbýv. Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/74/2004. Jednak v konaní vedenom pod sp.\nzn. 12C/74/2004 bol predmetom konania „len“ žalobcom uplatnený akcesorický nárok na zvýšenie\nodškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.),\nnakoľko nárok na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v základnom bodovom\nhodnotení bol žalovanou uspokojený dobrovoľne a nebol predmetom meritórneho rozhodovania súdu.\nNaviac žalovaná vo svojej argumentácii celkom opomína skutočnosť, že žaloba vo veci sp. zn.\nB1-23Csp/4/2017 vychádza z iného skutkového stavu, keď žalobca si uplatňuje nárok na ďalšie\nodškodnenie v súvislosti s operačnými výkonmi, ku ktorým došlo v roku 2013 a 2014, t. j. po\nprávoplatnom skončení konania vedeného pod sp. zn. 12C/74/2004. Dôvodnosť novo uplatneného\nnároku odvodzuje od samotným zákonodarcom predpokladanej ďalšej náhrady za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia v súvislosti s tým istým poškodením zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou\nz roku 2002 (ust. § 3 ods. 2 a § 5 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.). Pre založenie prekážky právoplatne\nrozhodnutej veci (res iudicata) tak absentuje skutková zhoda zakladajúca totožnosť predmetu konania.\nPokiaľ žalovaná bola presvedčená, že ohodnotenie bolestného a SSU nezodpovedalo operačným\nvýkonom vykonaným u žalobcu v roku 2013 a 2014, bolo jej povinnosťou v konaní uvedené tvrdenie\nzávislé od odborných medicínskych znalostí riadne preukázať a uvedené by mohlo viesť k neúspechu\nžalobcu v podobe zamietnutia žaloby, nie k zastaveniu konania pre prekážku res iudicata. Na uvedený\nzáver súdu nemali žiaden vplyv závery znalca MUDr. Veselého vyslovené v odbornom vyjadrení č.\n8/2019, s poukazom na to, že posúdenie prekážky res iudicata je otázkou právnou a z obsahu odborného\nvyjadrenia je zrejmé, že znalec aj napriek tomu, že disponoval celým spisovým materiálom, sa vo\nsvojej podstate vyjadroval len k operačným výkonom uskutočneným pred rozhodnutím Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 9Co/177/2006, keď dátum posledného operačného výkonu označil január 2006.\n59. Ďalšou pre vec podstatnou otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať pred meritórnym posúdením\nveci, bola žalovanou vznesená námietka premlčania nároku na náhradu bolestného.\n60. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone pre vykonanie\npráva, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Znamená výrazné oslabenie\nsubjektívneho práva účastníka právneho vzťahu, keď oprávnene vznesená námietka premlčania má za\nnásledok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi\nautoritatívne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od inštitútu preklúzie), len sa\noslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok (actio nata). Právo naďalej existuje, avšak iba vo\nforme naturálnej obligácie, t. j. dobrovoľného plnenia zo strany dlžníka. Účelom tohto právneho inštitútu\nv občianskoprávnych vzťahoch je v súlade s princípom právnej istoty zabezpečiť, aby oprávnený subjekt\npod hrozbou sankcie premlčania a oslabenia súdnej vymáhateľnosti nároku si svoje právo uplatnil v\nzákonom stanovenej dobe, a teda aby dlžník v záväzkovoprávnych vzťahoch nebol bez zreteľa na\nčas a po neúmerne dlhej dobe vystavený úspešnej žalobe zo strany veriteľa. Inštitút premlčania je\ntiež výrazom rímskoprávnej zásady vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým). Premlčanie v\nkonečnom dôsledku okrem uvedenej donucovacej funkcie predchádza aj prípadnej dôkaznej núdzi a\nprispieva k právnej istote. Ak na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný,\nz hľadiska procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci.\n61. V prejednávanej veci žalovaná námietku premlčania odôvodnila tým, že žalobca absolvoval dve\noperácie dňa 05.11.2013 a 03.04.2014, po ktorých bol v stabilizovanom stave s kľudnými pooperačnými\nranami a nekomplikovaným pooperačným priebehom prepustený do domácej starostlivosti. Úvodom je\npotrebné pripomenúť, že dôkazné bremeno v civilnom sporovom konaní zaťažuje tú stranu sporu, ktorej\n\nexistencia tvrdených skutočností je na prospech. V prípade námietky premlčania ako hmotnoprávnej\nnámietky, ktorej dôvodnosť oslabuje právo protistrany a vedie k zamietnutiu žaloby, znáša žalovaná\nstrana dôkazné bremeno o skutočnostiach, s ktorými zákon spája počiatok a plynutie premlčacej doby\n(viď napr. rozsudok NS ČR zo dňa 15.11.2005, sp. zn. 32Odo 204/2005). Súd je tiež toho názoru, že\nprekážkou pre uplatnenie námietky premlčania nie je ani ust. § 797 ods. 4 OZ, na ktoré v tejto súvislosti\npoukazovala žalovaná, čo je možné logicky dovodiť už zo skutočnosti, že v čase skončenia šetrenia\npoistnej udalosti nemôže mať poistiteľ vedomosť o tom, kedy v budúcnosti sa poškodený obráti so\nsvojim nárokom na súd. Naviac predmetné ustanovenie nie je v danej veci vzhľadom na ust. § 879u\nOZ aplikovateľné.\n62. Premlčanie bolestného ako škody na zdraví sa spravuje len dvojročnou subjektívnou premlčacou\ndobou podľa § 106 ods. 1 OZ, začiatok plynutia ktorej zákonodarca viaže na okamih, kedy sa poškodený\ndozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci sa jedná o ďalšie\nodškodnenie bolestného v súvislosti so skorším poškodením zdravia pri dopravnej nehode v roku 2002,\nje nepochybná a bola aj nesporná vedomosť žalobcu o zodpovednosti poistenca žalovanej (F. G.) za\nspôsobenú škodu ešte pred operačnými výkonmi, ku ktorým došlo v roku 2013a 2014. Vedomosť o\nškode ako druhý determinant začatia plynutia premlčacej doby súdna prax vzhľadom na znenie § 9 ods.\n1 vyhl. č. 32/1965 Zb. viaže na okamih ustálenia zdravotného stavu, od ktorého najskôr si môže dať\npoškodený vypracovať bodové ohodnotenie bolestného ošetrujúcim lekárom. Pri odškodnení bolesti je\ntotiž potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú objektívne\nznáme až po ukončení liečebného procesu, resp. po ustálení zdravotného stavu, kedy už nemožno\npredpokladať zásadné zmeny v dôsledku škodovej udalosti. Posudzujúci lekár môže v tomto okamihu\nprvýkrát objektívne posúdiť rozsah škody a vyčísliť jej výšku. Poškodený sa preto až v tomto momente\ndozvie o škode a jej výške, tzv. preukázaná vedomosť (viď napr. rozhodnutie R 3/1984, Cz 23/83,\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/152/2010). Ak poškodenému vzniknú z pôvodnej škodovej udalosti\nv prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu ďalšie nároky na náhradu škody\nna zdraví, tieto je z hľadiska premlčania potrebné posudzovať samostatne ako nárok so samostatnou\nsubjektívnou premlčacou dobou a rozdielnym začiatkom plynutia (R 9/1986). Súdna prax tiež dospela k\nzáveru, že dátum ukončenia hospitalizácie sa nemusí zhodovať B1-23Csp/4/2017 20\ns ustálením zdravotného stavu poškodeného pre účely hodnotenia bolestného. Rovnako konštatovala,\nže za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať ani deň ukončenia práceneschopnosti a\nani deň vyhotovenia lekárskeho posudku, nakoľko na začiatok plynutia premlčacej doby nemá vplyv,\nkedy si poškodený zabezpečení dôkazy na preukázanie výšky bolestného (viď R 68/2003). Uvedené\nvyplýva z toho, že náhrada za bolesť nemá zohľadňovať len bolesť vytrpenú bezprostredne v momente\npoškodenia zdravia, ale tiež v priebehu liečenia či odstraňovania následkov, čo je normatívne vyjadrené\nv § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. Stanovenie okamihu ustálenia zdravotného stavu je pritom otázkou\nskutkovou, zodpovedanie ktorej si nevyhnutne vyžaduje odborné znalosti a súdu o nej neprináleží vecne\nrozhodovať.\n63. V intenciách vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaná relevantným spôsobom\nnepreukázala premlčanie nároku v časti bolestného. Aj vzhľadom na nevyhnutnosť určenia okamihu\nustálenia zdravotného stavu žalobcu odborne znalou osobou súd nepovažuje za dostatočnú\nargumentáciu žalovanej nepodporenú žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktorá premlčanie bolestného\nvyvodzovala výlučne z okamihu prepustenia žalobcu z ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý\nako uzavrela súdna prax nemusí bez ďalšieho znamenať ustálenie zdravotného stavu. Naviac\nzo žalobcom predložených prepúšťacích správ vyplýva, že po prepustení z nemocnice mu bola\nnastavená medikamentózna liečba, z lekárskych správ z 25.09.2014, 15.01.2015 vyplýva, že\nžalobca mal po ukončení ústavnej zdravotnej starostlivosti podstúpiť intenzívnu rehabilitáciu, čo bez\nďalšieho spochybňuje hodnovernosť argumentácie žalovanej. Pokiaľ preto žalovaná chcela úspešne\nvzniesť námietku premlčania, mala súdu bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností či subjektívnych\nnekvalifikovaných domnienok preukázať, že k okamihu ustálenia zdravotného stavu došlo u žalobcu vo\nvzťahu k bolestnému pred 16.01.2015, t. j. viac ako dva roky pred podaním žaloby. V tejto súvislosti súd\ntiež poukazuje aj na konštatovanie odvolacieho súdu v ods. 20. zrušujúceho rozsudku, ktorý uzavrel, že\nžalobca sa po operačných výkonoch liečil až do roku 2015.\n64. Pri závere o nepremlčaní nároku na náhradu bolestného sa súd v ďalšom zaoberal jeho\ndôvodnosťou. Žalobca vychádzajúc z predloženého lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára F. H.\n\nvypracovaného dňa 11.02.2015 si titulom bolestného uplatnil sumu 3.139,50 eur zodpovedajúcu\nnásobku 195 bodov a sumy 16,10 eur. F. H. hodnotil bolestné podľa prílohy zák. č. 437/2004 Z.z.,\ns poznámkou, že u žalobcu bolo dodatočne zistené poškodenie predného skríženého a postranného\nväzu a poranenie menisku ľavého kolena v súvislosti s úrazom z roku 2002, a to troma položkami: č.\n169 roztrhnutie predného skríženého väzu ohodnotil na 45 bodov, č. 170 pretrhnutie postranného väzu\nohodnotil na 80 bodov a č. 173/b poranenie menisku liečené operáciou ohodnotil na 70 bodov. Ako už\nsúd uviedol v ods. 55. tohto odôvodnenia ustálená súdna prax s odkazom § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004\nZ.z. dovodila, že v prípade, ak k poškodeniu zdravia došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,\npodmienky vzniku nároku na bolestné a jeho hodnotenie podľa sadzieb sa vykoná podľa doterajších\npredpisov a výška náhrady sa spravuje zák. č. 437/2004 Z.z. Uvedenému nezodpovedá hodnotenie\nbolestného v lekárskom posudku F. H., ktorý vychádzal z prílohy zák. č. 437/2004 Z.z., čo však súd\nneposúdil ako prekážku pre rozhodnutie o žalovanom nároku, a to z dôvodu, že pol. č. 169, č. 170\na č. 173/b hodnotené F. H. boli totožne bodovo hodnotené v oboch právnych úpravách a vo vzťahu\nk bolesti bolo zhodné aj číslovanie uvedených položiek (pri hodnotení SSU F. H. bodované položky\nč. 396a a 397b boli tiež bodovo rovnako hodnotené aj vo vyhl. č. 32/1965 Zb., k zmene došlo len v\nčíslovaní uvedených položiek). V označených položkách nedošlo zo strany F. H. ani k žiadnej úprave\nbodového hodnotenia podľa § 9 ods. 5, 6 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorá by mohla zakladať rozdiel oproti\nprávnej úprave vyhl. č. 32/1965 Zb. Potrebné je tiež uviesť, že žalovaná v obrane nenamietala správnosť\nbodového hodnotenia čo do výšky, namietala, že v lekárskom posudku zo dňa 11.02.2015 hodnotené\npoložky boli už ňou odškodnené ešte v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 12C/74/2004, čo\nopäť nijako nepreukázala a uvedený záver nevyplýva ani zo znaleckého posudku F. A. č. 8/2019,\nktorý sa nijako nevyjadroval k operačným výkonom vykonaným v roku 2013 a 2014, ktoré mali byť\npredmetom bodového hodnotenia v lekárskom posudku zo dňa 11.02.2015. Uvedené je podľa názoru\nsúdu determinované aj formuláciou otázok, ktoré boli znalcovi žalovanou položené, a v ktorých neboli\nani len spomenuté operačné výkony z roku 2013 a 2014, odškodnenie bolesti za ktoré je predmetom\ntohto konania. Zo zásady rovnosti sporových strán a kontradiktórneho charakteru sporového konania\npritom vyplýva, že súd nie je oprávnený zasahovať do otázok kladených sporovými stranami znalcom\na svedkom, nakoľko by tým mohlo dôjsť k neprípustnému ovplyvneniu výsledku konania na úkor\ndruhej strany sporu a porušeniu zásady rovnosti sporových strán. Zodpovednosť za výsledok konania\ndeterminovaný unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena tak zaťažuje vždy sporové strany\na súd do dokazovania môže zasahovať len vo vymedzených sporoch (spory s tzv. s ochranou slabšej\nstrany), medzi ktoré predmetný spor nemožno subsumovať.\n65. V tomto smere možno tiež plne prisvedčiť žalobcovi, keď poukazoval na to, že akékoľvek pochybnosti\nžalovanej voči hodnoteniu bolestného ošetrujúcim lekárom žalobcu mali byť namietané postupom\npodľa § 12 vyhl. č. 32/1965 Zb., t. j. žalovaná mala v rámci šetrenia poistnej udalosti iniciovať\npreskúmanie lekárskeho posudku podľa zák. č. 20/1966 Zb., resp. v záujme účinnej obrany v spore\nmala súdu predložiť znalecký posudok, ktorý by mohol revidovať závery lekárskeho posudku. Pokiaľ\nsúdna prax konštatovala, že upraviť bodové hodnotenie uvedené v lekárskom posudku vypracované\nposledným ošetrujúcim lekárom poškodeného neprináleží ani posudkovým lekárom poisťovateľa, a\ncontrario nie je možné prihliadnuť na argumentáciu žalovanej nepodporenú žiadnou odborne spôsobilou\nosobou. Obrane žalovanej založenej na neakceptovaní žalobcom predloženého lekárskeho posudku\nbez zabezpečenia a predloženia relevantných dôkazov preto nemožno priznať žiaden úspech. Naopak\njej relevantnosť opätovne spochybňujú žalobcom predložené lekárske správy zo dňa 16.09.2013 a\n07.01.2014, z ktorých vyplýva, že u žalobcu bola riešená potreba plastiky ľavého kolena ako následok\núrazu z roku 2002 a tiež, že žalobca po operácii vykonanej v novembri 2013 pocítil prasknutie v\noperovanom kolene a odvtedy ho nevie vystrieť, v dôsledku čoho došlo k realizácii ďalšieho operačného\nvýkonu. Rovnako zo znaleckého posudku F. A. č. 4/2008 vyplýva, že poranenie menisku liečené\noperáciou bolo hodnotené v súvislosti s operačným zákrokom z 30.04.2004. Odškodnenie bolesti pritom\npatrí za už vytrpenú, nie budúcu bolesť, a preto F. A. v roku 2008 nemohol ohodnocovať bolesť, ktorú\nutrpel žalobca pri operáciách z roku 2013 a 2014 a v súvislosti s liečbou po týchto výkonoch. Z uvedeného\ntak vyplýva, že u žalobcu s veľkým časovým odstupom po dopravnej nehode z roku 2002 boli realizované\nďalšie operačné výkony majúce pôvod v primárnom poškodení zdravia pri dopravnej nehode. Za bolesť\nvytrpenú pri týchto operačných výkonoch a v následnom liečebnom procese patrí žalobcovi podľa §\n3 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. ďalšie odškodnenie, ktoré súd priznal podľa bodového hodnotenia v\nlekárskom posudku F. H. zo dňa 11.02.2015, ktorého závery neboli zo strany žalovanej vo vzťahu k\nbolestnému relevantne spochybnené.\n\n66. Pokiaľ sa týka samotnej výšky náhrady za bolesť súd počet bodov podľa lekárskeho posudku, t. j. 195\nbodov vynásobil hodnotou 1 bodu uplatnenou žalobcom v podanej žalobe. Neprisvedčil argumentácii\nžalobcu o tom, že súd v danom prípade nie je viazaný žalobným petitom a s odkazom na § 216 ods.\n2 CSP mu môže priznať sumu vyššiu ako si uplatňuje. V danom prípade, kedy je predmetom konania\nnárok na náhradu škody na zdraví, usporiadanie vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu\n(ako je tomu napr. pri zrušení a vyporiadaní podielového/ bezpodielového spoluvlastníctva) a je plne\nv dispozícii žalobcu aké odškodnenie za poškodenie zdravia si voči poisťovateľovi uplatní a súd je\ntouto žalobnou požiadavkou viazaný. V konaní advokátkou zastúpený žalobca procesne prípustným\nspôsobom nerozšíril žalobu, a preto pri závere, že súdu nie je dané oprávnenie podľa § 216 ods. 2\nCSP rozhodnúť ultra petitum, žalobcovi priznal náhradu bolestného v ním uplatnenej sume 3.139,50\neur zodpovedajúcej násobku počtu bodov a ním uplatnenej hodnoty bodu 16,10 eur podľa opatrenia\nMinisterstva zdravotníctva SR č- S02873-OL-2013 z 04.04.2013. Ako účelovú v tejto súvislosti vyhodnotil\naj argumentáciu žalobcu, pokiaľ tvrdil, že si nesprávnu hodnotu bodu uplatnil z dôvodu, že v čase podania\nžaloby nebola známa výška hodnoty bodu za rok 2015. Pokiaľ by tomu tak aj bolo, žalobca mohol\nna uvedené poukázať už v podanej žalobe a uplatniť si násobok počtu bodov a hodnoty bodu za rok\n2015 tak, ako bude zverejnená po vydaní opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR. V danom prípade\nvšak žaloba bola podaná na súd dňa 16.01.2017 a opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. S02622OL-2015, podľa ktorého žiadal žalobca v neskoršom priebehu konania priznať nárok bolo vydané dňa\n13.05.2015, t. j. žaloba bola podaná rok a pol po vydaní opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR, na\nktoré sa odvolával žalobca. Pokiaľ sa v tejto súvislosti odvolával na uplatnenie nároku zo dňa 17.04.2015\nadresované žalovanej, aj napriek tomu, že v tomto čase už bola známa hodnota bodu za rok 2014,\nžalobca pri výpočte bolestného vychádzal z hodnoty bodu za rok 2013, čo vyvracia jeho odôvodnenie\nvo vzťahu k nesprávne určenej výške jedného bodu. Z priebehu konania je zrejmé, že požiadavku na\npriznanie vyššej hodnoty bodu žalobca vzniesol až po tom, ako odvolací súd konštatoval, že žalobca sa\nliečil do roku 2015, čo je rozhodujúce pre určenie výšky jedného bodu. Žalobca si v žalobe uplatňoval\nnárok na bolestné v súvislosti s operáciami vykonanými v roku 2013 a 2014, no aj napriek tomu si\nuplatňoval hodnotu bodu podľa priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok\n2012 (opatrenie Ministerstva zdravotníctva z 04.04.2013). Aj v prípade normatívne stanoveného výpočtu\nnáhrady škody je právom žalobcom uplatňovať si menej ako mu prináleží a pokiaľ by toto pochybenie\nbolo spôsobené prípadnou neznalosťou právnej úpravy výšky náhrady za bolesť, nakoľko ako už súd\nuviedol opatrenie, od ktorého odvodzoval vyšší nárok už v čase podania žaloby bolo zverejnené viac ako\nrok, či inou nedôslednosťou pri uplatnení nároku, uvedené nemôže byť na ťarchu žalovanej, ale žalobcu.\n67. Podanou žalobou si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu SSU v rozsahu 400 bodov za položky\nhodnotené F. H. v lekárskom posudku zo dňa 11.02.2015 ako č. 396a ľahké obmedzenie hybnosti\nkolena- 100 bodov a č. 397b kývavosť kolena s potrebou ortopedického podporného prístroja 300\nbodov. Ako už súd skôr uviedol, hodnotenie malo byť vykonané podľa bodových sadzieb určených\nvyhl. č. 32/1965 Zb. a nie zák. č. 437/2004 Z.z. Obe právne úpravy však uvedené SSU hodnotia\nrovnakým počtom bodov len s rozdielnym číslovaním predmetných položiek (vyhl. č. 32/1965 Zb.\nupravuje ľahké obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu pod pol. č. 394a a kývavosť kolenného kĺbu s\npotrebou ortopedického podporného prístroja pod pol. č. 395 psím. b) ). Potrebné je tiež poznamenať,\nže ani pri týchto položkách F. H. nevyužil možnosť úpravy bodov prislúchajúcich hodnoteným položkám\nSSU. Z jeho lekárskeho posudku tak vyplýva, že trvalé následky SSU u žalobcu za kývavosť ľavého\nkolena s potrebou ortopedického podporného prístroja a ľahké obmedzenie hybnosti kolena hodnotil\nprávnou úpravou pevne stanoveným počtom bodov. Žalovaná sa voči tomuto nároku bránila, že\nF. H. hodnotené SSU už bolo predmetom hodnotenia a odškodnenia v znaleckom posudku F. A.\nvypracovaného pre účely odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n9Co/177/2006. S uvedeným sa súd po vykonanom dokazovaní plne stotožnil, a to z nasledovných\ndôvodov. Vychádzajúc z definície SSU tomuto zodpovedajú trvalé preukázateľne nepriaznivé následky,\nktoré trvalo a výrazným spôsobom sťažujú uplatnenie poškodeného v osobnom, profesijnom živote či\niných sférach spoločenského uplatnenia a odškodňujú sa jednorazovo. Zákonodarca právnou úpravou\nvyjadrenou v ust. § 5 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. (obdobne v § 4 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.)\nreflektoval možné zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, keď uviedol, že ak bol poškodený\npre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a odškodňuje sa nastavšie zhoršenie\npôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa\nmu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu, suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná. Z\nuvedeného a contrario vyplýva, že ak skoršie hodnotenie SSU vychádzalo z pevne stanoveného počtu\nbodov za príslušnú položku alebo z maxima zákonodarcom stanoveného bodového rozmedzia, nemôže\n\ndôjsť k priznaniu ďalšieho odškodnenia SSU. V predmetnom prípade obmedzenie pohyblivosti ľavého\nkolena ľahkého stupňa a kývavosť ľavého kolena s potrebou podporného aparátu ako trvalé následky\npoškodenia zdravia žalobcu boli hodnotené v znaleckom posudku č. 4/2008 vypracovanom F. A., ktorý\nbol podkladom pre rozhodovanie o odškodnení žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 9Co/177/2006 (na\nprvoinštančnom súde pod sp. zn. 12C/74/2004). Pokiaľ preto žalobca predložil súdu lekársky posudok F.\nH. z 11.02.2015, ktorý vzhľadom na tak zák. č. 437/2004 Z.z., ako aj vyhl. č. 32/1965 Zb. stanovený pevný\npočet bodov, nemohol hodnotiť kývavosť kolena s potrebou podporného aparátu a ľahké obmedzenie\nhybnosti kolena vyšším počtom bodov, nepreukázal tak nárok na doplatenie náhrady za SSU v zmysle\n§ 5 ods. 2 veta druhá vyhl. č. 32/1965 Zb. Na uvedenom nič nemení ani F. A. aplikované zníženie počtu\nbodov pripadajúce na uvedené položky z dôvodu uvedeného v prílohe A II. ods. 12 vyhl. č. 32/1965\nZb. Z lekárskeho posudku F. H. nevyplýva, že by u žalobcu došlo k zmene v hodnotení SSU za obe\noznačené položky, a to ani vo vzťahu k obmedzeniu pohyblivosti kolena, ktoré bolo tak F. A., ako aj\nF. H. hodnotené ako ľahkého stupňa. Pozornosti súdu neunikla ani skutočnosť, že F. A. v znaleckom\nposudku č. 4/2008 za pol. č. 395/b započítal pri výpočte 1 z 200 bodov, aj napriek tomu, že vyhl. č.\n32/1965 Zb. za uvedenú položku určovala počet bodov 300, čo však nie je možné naprávať v uvedenom\nkonaní. Žalobca nedôvodne v tejto časti žalovaného nároku namietal, že nebol oprávnený vstupovať do\nbodového hodnotenia SSU vykonaného F. H., a že takéto oprávnenie neprináleží ani žalovanej ani súdu,\nnakoľko podľa názoru súdu záver, ku ktorému dospel, nezasahuje do vecných odborných znaleckých\nzáverov a už vôbec nie do bodového hodnotenia F. H., ale je založený na logickom vyhodnotení záverov\nvykonaného dokazovania a princípov odškodňovania SSU. Súd vychádzal z bodového hodnotenia\nSSU určeného F. H. po operačných zákrokoch v roku 2013 a 2014, avšak má za to, že uvedené je\nzhodné so skôr vykonaným hodnotením trvalých následkov v súvislosti s poškodením tej istej končatiny\n(trvalé následky za poškodenie ľavého kolena), a preto na rozdiel od odškodnenia dodatočnej bolesti\nvzniknutej v dôsledku novo vykonaných operačných výkonov, nemôže zakladať nárok na doplatenie\nSSU za označené položky. Lekársky posudok F. H. nepreukazuje zhoršenie obmedzenia pohyblivosti\nkolenného kĺbu či kývavosti kolena a neohodnocuje žiadne iné následky SSU, ktoré by u žalobcu vznikli\npo operáciách v roku 2013 a 2014. Jedná sa tak o právny záver, ku ktorému dospel súd po komparácií\nskoršieho a novšieho bodového hodnotenia SSU. Z uvedených dôvodov žalobou uplatnený nárok na\nodškodnenie SSU za kývavosť kolenného kĺbu a obmedzenie pohyblivosti kolena, ktorý už bol zo strany\nžalovanej v maximálnom rozsahu uhradený, vyhodnotil ako nedôvodný.\n68. Záverom súd vo vzťahu k požiadavke žalobcu na aplikáciu § 797 ods. 4 OZ, z ktorej vyplýva pre\npoisťovateľa prísna viazanosť ním uvedenými dôvodmi neplnenia či zníženia poistného plnenia, uvádza,\nže predmetné ustanovenie sa v zmysle prechodného ust. § 879u OZ aplikuje nie v konaní od 01. 10.\n2018, ako sa nesprávne domáha žalobca, ale na hmotnoprávneho vzťahy vzniklé po uvedenom dátume,\nčo vyplýva z hmotnoprávneho charakteru uvedenej normy. V danom prípade bolo preto jeho použitie\nvylúčené, keď ku skončeniu šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovanej došlo dňa 28.04.2015, kedy\npredmetná právna úprava nebola účinná.\n69. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd uvádza, že žalovaná bola povinná poskytnúť\npoistné plnenie podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. v lehote 15 dní od po skončení prešetrovania\npotrebného na zistenie rozsahu plniť. V danej veci bolo nesporným, že šetrenie žalovaná skončila dňa\n28.04.2015 (č. l. 34 oznámenie o neplatení ďalšieho poistného plnenia), v dôsledku čoho bolo poistné\nsplatné dňa 13.05.2015 a nasledujúcim dňom sa žalovaná dostala do omeškania. Súd tak žalobcovi v\nsúlade s ust. § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. priznal aj úrok z omeškania\nvo výške 5,05 % ročne zo súdom priznanej sumy náhrady za bolesť od 14.05.2015 do zaplatenia. K\nobrane žalovanej vychádzajúcej zo skoršej judikatúry (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/109/2018)\nsúd poukazuje na novšie rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k záveru, že nárok na úroky\nz omeškania voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia nie je závislý od splnenia nepeňažnej\npovinnosti podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. (napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 14. 10. 2020,\nsp. zn. III. ÚS 309/2020, rozhodnutie NS SR 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019).\n70. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n71. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n\n72. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n73. O nároku na náhradu trov konania (enunciát III.) súd rozhodol podľa procesnej zásady úspechu\nvyjadrenej v § 255 ods. 1 CSP. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu bolestného v\nsume 3.139,50 eur, náhradu SSU v sume 6.440 eur a náhradu nákladov spojených s liečením v sume\n1.405,79 eur, t. j. spolu sumu 10.985,29 eur. Žalobca bol úspešný čo do zaplatenia bolestného v sume\n3.139,50 eur, t. j. v rozsahu 28,58 % svojej žalobnej požiadavky a žalovaná v rozsahu 71,42 %. V konaní\núspešnejšej žalovanej tak súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom jej\nčistému úspechu, t. j. 42,84 % (úspech žalovanej 71,42 % mínus úspech žalobcu 28,58 %). Okrajovo\nsúd dodáva, že neúspech žalobcu v časti nákladov spojených s liečením a náhrady SSU nebol odvodený\nod znaleckých záverov, čo v súdnej praxi pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania\nznamená úspešnosť 100 %, ale od skutočnosti, že žalobca nepreukázal základ nároku, t. j. nárok\nna ďalšie doplatenie SSU za identické položky, ako mal už odškodnené, a to za situácie, kedy sám\ndisponoval znaleckým posudkom F. A. aj lekárskym posudkom F. H., z ktorých vyplývalo rovnaké bodové\nhodnotenie identických položiek.\n74. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením\nvydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde\nBratislava IV. (§ 355, § 362 ods. 1 CSP)\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 358, § 359 CSP)\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže\nodvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP)\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie\nprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného\nútoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1\nCSP)\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)\nmá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\n\nvo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n(§ 366 CSP)\nAk povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže\noprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-24", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e32b1075-6025-4c01-8a46-cfd390ea45a4"}, {"guid": "eb7cd099-f838-4ed9-be08-aa96ac81a15e:a804609e-2d71-418b-958d-56223b52b91c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4414202204.1", "spisova_znacka": "7Cdo/109/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/109/2018 z 26. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4414202204.1"}, {"guid": "d8974bee-556a-43d4-a85e-80a011203c26:be9fd84e-1401-443a-ad7f-ed27d644e0a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8407204448.1", "spisova_znacka": "1Cdo/212/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/212/2017 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8407204448.1"}, {"guid": "b35ba4e5-84d0-45e9-aaa0-7ca2ceb077e2:82254ce5-dbc3-462e-bdbc-bf822500874a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1104117221.1", "spisova_znacka": "9Co/273/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/273/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1104117221.1"}], "citovane_v": []}