{"guid": "8366ea65-d80a-4141-9669-c9ee53f1d9d9:4345bace-1736-427e-8836-dd36a65d0816", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1113216632.11", "spisova_znacka": "B1-5C/94/2013", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-5C/94/2013 z 16. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 16. októbra 2024, sp. zn. B1-5C/94/2013, ECLI:SK:MSBA4:2024:1113216632.11", "identifikacne_cislo": "1113216632", "sud": {"guid": "sud_105", "nazov": "Mestský súd Bratislava IV", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iv"}, "sudca": "JUDr. Vladislav Pečík", "sudca_id": 1815, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladislav-pecik-1815", "datum_vydania": "2024-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "nazov": "§ 442 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1969/58#paragraf-1", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-2", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-4", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-20", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4345bace-1736-427e-8836-dd36a65d0816", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1113216632.11", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1113216632.11", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA4:2024:1113216632.11/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava IV\nB1-5C/94/2013\n1113216632\n16. 10. 2024\nJUDr. Vladislav Pečík\nECLI:SK:MSBA4:2024:1113216632.11\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Pečíkom v spore žalobcu: B.. C. O., narodený:\nXX.XX.XXXX, trvale bytom: E. T. XXX, XXX XX E. T., zastúpený JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát,\nsídlom: Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 31 782 809 proti žalovanému: E. republika, zast. G.\nspravodlivosti E. republiky, so sídlom A. XX, XXX XX R., náhradu škody, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške X.XXX,- €, a to do XX dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nII. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .\nIII. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nPriebeh konania\nŽaloba\n1.1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy\nvo výške XXX.XXX,XX € do troch X dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.\n1.2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bolo S. boja proti organizovanej kriminalite D. D. zboru,\nO. boja proti organizovanej kriminalite E., R. R. vydané uznesenie W.: D.-XX/BOK-S-I-XXXX, ktorým\nbolo začaté trestné stíhanie a zároveň bolo žalobcovi podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku účinného\ndo 31.05.2005 vznesené obvinenie z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej\nskupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona účinného do XX.XX.XXXX. N.\nXX.XX.XXXX bolo vydané uznesenie W.: D.-XX/BOK-S-I-XXXX, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a\nzároveň bolo žalobcovi podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku účinného do XX.XX.XXXX vznesené\nobvinenie z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej\nskupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona účinného do XX.XX.XXXX. Okresný súd Trnava vydal\ndňa XX.XX.XXXX uznesenie sp. zn. Tp XXX/XX, ktorým bol žalobca vzatý do väzby, ktorá uňho začala\ndňa XX.XX.XXXX od zadržania. Krajský súd v Banskej Bystrici dňa XX.XX.XXXX uznesením sp. zn. Pš\nXX/XX prepustil žalobcu na slobodu. Po podaní sťažnosti prokurátorom rozhodol Najvyšší súd SR tak, že\nuznesením z 22.12.2004 sp. zn. X To XX/XXXX sťažnosť zamietol, a žalobca bol z väzby prepustený dňa\nXX.XX.XXXX. N. 11.11.2009 vydal prokurátor uznesenie sp. zn. H. Gv XXX/XX-XXXX, ktorým podľa §\n215 ods. 1 písm. a) resp. c) Trestného poriadku trestné stíhanie voči žalobcovi v plnom rozsahu zastavil.\n1.3. Žalobou sa žalobca domáha náhrady škody spôsobenej vyššie uvedenými uzneseniami o vznesení\nobvinenia a rozhodnutím o vzatí do väzby. Žalobca bol vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1\n\npísm. b) a c) Trestného poriadku, teda išlo o kolúznu a preventívnu väzbu. Žalobca si ale dôvod vzatia do\nväzby nezavinil sám, nakoľko žalobcu Najvyšší súd prepustil z väzby na slobodu, keď zamietol sťažnosť\nprokurátora voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici o prepustení žalobcu na slobodu. Žalobca\nnedal ani najmenší dôvod na to, aby bol vzatý do väzby, pričom rozhodujúce je aj to, že sa dobrovoľne\ndostavil na výsluch na ÚBOK v Žiline, kde bol po výsluchu zadržaný. Trestné stíhanie bolo voči žalobcovi\nzastavené, nakoľko bolo nepochybné, že sa skutku, ktorý mu bol kladený na vinu, nedopustil, resp. že\nsa takýto skutok nestal. Z uznesenia o začatí trestného stíhania vyplýva, že k trestnej činnosti malo\ndochádzať od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX. V čase vzatia do väzby už však bola možnosť pokračovania\nv trestnej činnosti vylúčená. Náhrada škody, ktorej sa žalobca domáha pozostáva z:\n1.3.1. nákladov na obhajobu vo výške X.XXX,XX €,\n1.3.2. nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške XXX.XXX,- €.\n1.4. Žalobca pred vznesením obvinenia viedol riadny život a bol bezúhonný. Podnikal a bol konateľ a\nspoločník viacerých spoločností, aj v zahraničí. Bol honorárnym konzulom Guinejskej republiky. Prijímal\na bol hosťom zahraničných diplomatov, aj predstaviteľov Ministerstva zahraničných vecí SR (ďalej len\n„MZV SR“). Požíval aj imunitu v zmysle Viedenského dohovoru. Po vzatí do väzby zaslalo MZV SR\nkonzulátu Guinejskej republiky nótu, či môže žalobca naďalej byť honorárnym konzulom. Následne\nGuinea zrušila akreditáciu žalobcovi a ani po skončení trestného stíhania nebola funkcia obnovená.\nOd žalobcu sa odvrátili doterajší obchodní partneri, kamaráti, rodina a aj inštitúcie. Minister MZV SR\nodvolal žalobcu z postu konzula Guinejskej republiky. O zadržaní žalobcu sa písalo aj v novinách.\nVo vyšetrovacej väzbe zaobchádzali so žalobcom ako so zločincom, a tým utrpela jeho psychika a\nsebavedomie.\n1.5. Žalobca dňa XX.XX.XXXX podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku a\n07.05.2013 bolo žalobcovi doručené oznámenie o výsledku predbežného prerokovania s tým, že mu\nnebolo vyhovené.\n1.6. K žalobe žalobca pripojil.\n1.6.1. Uznesenie W.: D.-XX/BOK-S-I-XXXX z XX.XX.XXXX,\nX.X.X. Uznesenie W.: D.-XX/BOK-S-I-XXXX z XX.XX.XXXX,\nX.X.X. Uznesenie OS F. sp. zn. Tp XXX/XX\nX.X.X. Uznesenie KS BB sp. zn. Pš XX/XX\nX.X.X. Uznesenie U. sp. zn. X To XX/XXXX\nX.X.X. Uznesenie H. Gv XXX/XX-XXXX z XX.XX.XXXX\nX.X.X. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku z XX.XX.XXXX,\n1.6.8. Článok z denníka SME „Zatkli honorárneho konzula - za podvod“,\n1.6.9. Článok z denníka Nový čas „Uväznený konzul podnikal s viacerými prominentami“,\n1.6.10. Oznámenie o dočasnom pozastavení činnosti honorárneho konzula č. XXX/XXXX-KONZ z\nXX.XX.XXXX\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n1.7. K žalobe sa žalovaný vyjadril 30.01.2018 tak, že ju navrhol zamietnuť. Uviedol, že na nároky žalobcu\nvyplývajúce z nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia z 28.06.2004 sa vzťahuje ešte starý zákon\no zodpovednosti verejnej moci za škodu č. 58/1969 Zb. a až na druhé obvinenie v poradí z 01.03.2005\nzákon č. 514/2003 Z. z.. Samotné vyúčtovanie trov obhajoby nie je dôkaz o reálnej úhrade v prospech\nadvokáta žalobcu. Je totiž potrebné preukázať, že jednotlivé úkony právnej služby sa naozaj stali, a\nže viedli k účinnej obhajobe žalobcu. Žalovaný namietal účelnosť úkonu - rokovanie s klientom - od\n27.07.2004 do 03.12.2004, keďže vo veci bolo 16 rokovaní s klientom. Pritom bol ale zrealizovaný len\njeden vyšetrovací úkon, a to výsluch žalobcu 24.09.2004 a obhajca vykonal jeden úkon - žiadosť o\nprepustenie z väzby 04.10.2004. Žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal že\nnie je dostatočnou satisfakciou oslobodzujúci rozsudok. Odškodnenie musí byť primerané. Maximálna\nvýška odškodnenia sa musí riadiť § 17 ods. 4 (zaviedla ho zákonná novela 412/2012 Z. z., ktorá ale\nneobsahuje prechodné ustanovenia), a teda nesmie prekročiť odškodnenie obetí násilných trestných\nčinov. Žalobcom požadovaná suma je viac ako 11-násobok takejto sumy.\nPojednávanie z 27.10.2014\n\n1.8. Na pojednávaní došlo k odročeniu pojednávania na neurčito vzhľadom na to, že žalobca bol\nodsúdený v Rakúsku a právny zástupca žalobcu netušil na ako dlho a ani kde sa nachádza.\nPojednávanie 19.10.2020\n1.9. Na pojednávaní, na ktorom nebol žalobca prítomný, iba jeho právny zástupca, tento právny zástupca\nzotrval na doterajších tvrdeniach, pričom uviedol, že žalobca v dôsledku trestného stíhania nemohol\nvycestovať do Guinei, kde mal spoločnosť na ťažbu drahých kovov, ktorá počas jeho väzby fakticky\nzanikla. Vtrhli tam vojaci a celé to tam zavreli. Výsledkom neúspešného pokusu o pokračovanie v\npodnikaní bola strata rodinného domu v Bratislave na Devínskej ceste. Dom musel žalobca založiť,\na potom ho nevedel splácať. Navrhol výsluch žalobcu a potom zrejme aj ďalších osôb nadväzujúcich\nna výsluch žalobcu. Právny zástupca žalobcu tiež uviedol, že doloží doklad o úhrade trov obhajoby.\nZástupca žalovaného uviedol, že už v čase trestného stíhania bol žalobca neslávne známy, keď bol\nspájaný s viacerými kauzami. A tiež aj podnikal s osobami, ktoré sú v súčasnosti vo výkone trestov za\nzávažné trestné činy. Majetkové straty za 2012 a 2013 nemôžu súvisieť s väzbou v roku 2004. Právny\nzástupca žalobcu sa ohradil voči tvrdeniam, že by sa žalobca pred rokom 2004 mal stýkať so závadovými\nosobami, resp. by bol zapletený v nejakých kauzách. Súd odročil pojednávanie za účelom výsluchu\nžalobcu a zároveň si vyžiadal trestný spis VII Gv319/04.\nDoloženie relevantných častí vyšetrovacieho spisu\n1.10. Vzhľadom na stále prebiehajúce vyšetrovanie ohľadom iných osôb a vzhľadom na rozsah\nvyšetrovacieho spisu (190 zväzkov) boli súdu zaslané relevantné dokumenty preukazujúce vykonanie\núkonov právnej pomoci obhajcu žalobcu. Tieto boli následne zaslané aj stranám sporu.\nPojednávanie 05.06.2024\n1.11. Pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci z dôvodu toho, že podľa právneho zástupcu\nžalobcu sa žalobca nemohol dostaviť na pojednávanie zo zdravotných dôvodov na strane jeho matky.\nPojednávanie 20.09.2024\n1.12. Na toto pojednávanie sa takisto žalobca nedostavil. Návrh právneho zástupcu žalobcu na zaslanie\nžiadosti MZVSR a návrh na zaslanie žiadosti na MS BA II o zaslanie rozvodového spisu zamietol,\nnakoľko žalobca mal dostatočný priestor takéto dôkazy navrhovať predtým, a spôsobilo by to len ďalšie\nodročenie pojednávania. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol tiež, že príčinnou rozvratu\nmanželstva bolo aj trestné stíhanie žalobcu, a poukázal aj na dopad tohto trestného stíhania na dcéru\nžalobcu. Zástupca žalovaného uviedol, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, nakoľko jeho\ntvrdenia ostali nepreukázanými tvrdeniami.\nIdentifikácia nesporných a sporných skutkových okolností\n1.13. V zmysle § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“) súd v odôvodnení rozsudku mimo iného uvedie tiež, ktoré skutočnosti\npovažuje za preukázané a ktoré nie. Súd má za to, že pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť úvah, ktorými\nsa súd pri rozhodovaní riadil, je vhodné najprv uviesť, ktoré skutočnosti považoval súd medzi stranami\nza nesporné, ktoré za sporné, a až potom uviesť, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a\nktoré nie.\nNesporné skutkové okolnosti\n1.14. Súd pri identifikácii nesporných skutočností vychádzal predovšetkým z § 151 ods. 1 CSP, podľa\nktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a tiež\nz § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná\npochybnosť o ich pravdivosti. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako nesporné\npovažoval súd nasledovné skutočnosti:\n1.15. Nesporné medzi stranami bol samotný priebeh trestného stíhania žalobcu. Teda že od 28.06.2004\nbol trestne stíhaný, od 22.07.2004 do 22.12.2004 bol vo väzbe, pričom trestné stíhanie bolo ukončené\naž uznesením prokurátora dňa 11.11.2009 s tým výsledkom, že bolo preukázané, že skutok nespáchal\nžalobca, resp. že sa skutok nestal. Tiež nebolo sporné, že o tomto trestnom stíhaní žalobcu sa písalo v\nnovinách s celoštátnym pôsobením (SME, Nový Čas). Tiež nebolo sporné, že žalobca dňa 05.11.2012\npodal na ministerstvo spravodlivosti žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, a že 07.05.2013 mu\n\nbolo oznámené, že jeho žiadosti nebolo vyhovené. Taktiež nebolo medzi stranami sporné, že žalobca\nvykonával pred trestným stíhaním funkciu honorárneho konzula Guinejskej republiky, a že táto funkcia\nmu bola pozastavená dňa 10.10.2004, a následne ukončená a už nebola obnovená. Uvedené vyplýva\njednak z listiny na č. l. 40 doloženej ako príloha žaloby (ktorú právny zástupca žalobcu znova doložil na\nposlednom pojednávaní na č. l. 187), a jednak z toho, že túto skutočnosť žalovaný ani nepopieral.\nSporné skutkové okolnosti\n1.16. Zo skutočností, ktoré sú pre toto konanie podstatné, ako sporné považoval súd nasledovné\nskutočnosti:\n1.17. Medzi stranami bolo sporné, či došlo k zásahu do nemajetkovej sféry žalobcu vedenými trestnými\nstíhaniami. Podľa žalobcu došlo k podstatnému zásahu najmä do podnikateľskej sféry žalobcu, keď sa ho\nstránili podnikateľskí partneri, došlo k rozvratu jeho manželstva, a trestné stíhanie malo dopad aj na jeho\ndcéru a tiež na podnikateľské aktivity v I. republike. Rovnako tak bolo sporné, či bol žalobca „závadovou“\nosobou už pred týmto trestným stíhaním, a či sa stýkal s osobami trestne stíhanými/odsúdenými a či bol\nspájaný s inými trestnými kauzami. Tiež bolo medzi stranami sporné, či došlo k úhrade trov obhajoby\nzo strany žalobcu.\nPosúdenie skutkového stavu\nVykonané dokazovanie\n1.18. Súd vykonal dokazovanie obsahom súdneho spisu, a to predovšetkým písomnými podaniami\nsporových strán, vrátane ich príloh.\nVyhodnotenie nesporných skutkových okolností\n1.19. Súd uvádza, že ohľadom nesporných skutkových okolnosti a zhodných tvrdení strán nevidel žiadny\ndôvod, aby mal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti. Preto za základ skutkového stavu považoval\nnesporné skutkové okolnosti v zmysle bodu 2.3. vyššie.\nVyhodnotenie sporných skutkových okolností\n1.20. Čo sa týka zásahu do nemajetkovej sféry žalobcu, teda do osobnostných práv trestným stíhaním, tu\nsúd uvádza, že tieto tvrdenia zotrvali zo strany žalobcu len v rovine tvrdení bez ich reálneho preukázania.\nŽalobca síce tvrdil, že mu trestné stíhanie citeľne zasiahlo do súkromného a podnikateľského života,\navšak žiadnymi návrhmi na vykonanie dokazovanie toto nepreukázal. Žalobca síce navrhol svoj výsluch,\nale na pojednávanie sa opakovane nedostavil (viď bod X.X. nižšie). Jediný preukázaný zásah spôsobený\ntrestným stíhaním je tak to, že žalobcovi bola pozastavená a následne zrušená funkcia honorárneho\nkonzula Guinejskej republiky. Na druhú stranu bolo takisto nepreukázané tvrdenie žalovaného o tom, že\nžalobca mal byť „závadovou“ osobou už pred týmto trestným stíhaním, a že sa aj s takýmito osobami\nstýkal, a že mal byť spájaný s inými trestnými kauzami.\n1.21. Čo sa týka preukázania uhradenia trov obhajoby, nakoľko žalobca opakovane dôkaz o takejto\núhrade súdu nepredložil (hoci prvýkrát na to bol upozornený už na pojednávaní 19.10.2020), súd má\ntúto skutočnosť za nepreukázanú.\nNevykonané dokazovanie\n1.22. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, nakoľko ten sa na pojednávanie opakovane\nnedostavil. Na pojednávanie XX.XX.XXXX sa žalobca nedostavil (hoci bol súdom predvolávaný\nosobitne) s tým, že právny zástupca žalobcu uviedol, že súdu preukáže ospravedlniteľný dôvod, pre\nktorý sa žalobca na pojednávanie nedostavil. Toto však žalobca nepredložil. Ani na pojednávanie\nXX.XX.XXXX sa žalobca nedostavil, hoci aj na toto pojednávanie bol predvolávaný osobitne. Žalobca\ntak vlastným pričinením zmaril realizáciu svojho výsluchu, pričom paradoxne to bol on, kto tento výsluch\nnavrhol. Čo sa týka výsluchu prípadných ďalších osôb (čo právny zástupca žalobcu navrhoval na\npojednávaní 19.10.2020), tento návrh odstal v rovine, že najprv bude vyslúchnutý žalobca, a až následne\nžalobca uvedie, aké ďalšie osoby chce vyslúchnuť. Keďže nedošlo k výsluchu ani žalobcu, ani takéto\ndokazovanie nebolo možné vykonať.\n\n1.23. Nakoľko žalobca rovnako nepredložil dôkaz o úhrade trov obhajoby, a to napriek opakovaným\nurgenciám zo strany súdu, ani tento dôkaz súd nevykonal. Resp. súd nemal aký dôkaz vykonať, keďže\nžalobca v tomto smere žiadne návrhy na dokazovanie neprodukoval.\nPrávny stav\nRelevantná právna úprava\n1.24. V tomto konaní sa na vec aplikujú dva rôzne zákony upravujúce zodpovednosť verejnej moci za\nškodu, a to jednak zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu\nštátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2004 (ďalej len „Zákon 58“)\na zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon 514“).\n1.25. Podľa § 1 ods. 1 Zákona 58:\n„Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a\nv konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a\nďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán\nštátnej organizácie (ďalej len \"štátny orgán\"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto\norganizáciu prešli.“\nPodľa § 2 Zákona 58:\n„Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a\nboli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.“\nPodľa § 4 ods. 1 Zákona 58:\n„Nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda\nspôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o\nnáhrade škody viazaný.“\nPodľa § 20 Zákona 58:\n„Pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym\nzákonníkom.“\nPodľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OZ“ alebo „Občiansky zákonník“):\n„Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“\nPodľa § 3 Zákona 514 v znení účinnom do 31.12.2010:\n„(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená\norgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci\na) nezákonným rozhodnutím,\nb) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,\nc) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo\nd) nesprávnym úradným postupom.\n(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.“\nPodľa § 5 ods. 1 Zákona 514 v znení účinnom do 31.12.2010:\n„Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla\nškoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.“\n\nPodľa § 6 ods. 1 Zákona 514 v znení účinnom do 31.12.2010:\n„Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nmožno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené\nalebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný\nrozhodnutím tohto orgánu.“\nPodľa § 8 ods. 5 a 6 Zákona 514 v znení účinnom do 31.12.2010:\n„(5) Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak\na) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,\nb) bol oslobodený spod obžaloby alebo\nc) vec bola postúpená inému orgánu.“\n(6) Právo na náhradu škody nevznikne\na) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama,\nb) pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti alebo\namnestie prezidentom republiky, 5)\nc) ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie\ntrestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného\npredpisu vyžaduje, 6)\nd) ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť,\ncelkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa\nočakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne,\nkárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať\nza dostačujúce,\ne) ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu, 7)\nf) ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu, 8)\ng) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne\nzodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva,\nktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky nedovoľuje\ntrestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto,\nže na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest, alebo\nh) ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na\núzemie Slovenskej republiky.“\nPodľa § 17 Zákona 514 v znení účinnom do 31.12.2010 (zvýraznená časť hrubým písmom účinná od\n01.01.2009):\n„(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\n(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením\nvzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,\nuhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.\n(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu\npoškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a\nna okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom\nživote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.\n(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady\nposkytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.\n(5) V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný\nuviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.“\nPodľa § 17 Zákona 514 v znení účinnom do 28.02.2019:\n„(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)\n(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením\nvzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,\nuhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.\n\n(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na\na) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,\nb) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nc) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,\nd) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.\n(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady\nposkytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.“\nPodľa § 18 Zákona 514 v znení účinnom do 31.12.2010:\n„(1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo\nvydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o\nväzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo\nrozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému\norgánu.\n(2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom\ndošlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným\npostupom.\n(3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.\n9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred\npríslušným orgánom.“\nPodľa § 27 ods. 2 Zákona 514:\n„Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti\ntohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto\nzákona, sa spravuje doterajšími predpismi.“\nPosúdenie právneho stavu\n1.26. V tomto konaní sa žalobca domáhal náhrady škody voči štátu spočívajúcej v tom, že boli voči\nnemu vedené dve nezákonné trestné stíhania (jedno od 28.06.2004, na ktoré sa vzťahuje Zákon 58,\nnakoľko Zákon 514 nadobudol účinnosť až 01.07.2004, a teda v zmysle § 27 ods. 2 Zákona 514 sa\nna zodpovednosť za škodu za toto skoršie trestné stíhanie vzťahuje Zákon 58, a druhé trestné stíhanie\nod 01.03.2005, na ktoré sa už vzťahuje Zákon 514), ktoré skončili tak, že trestné stíhanie bolo voči\nnemu prokurátorom zastavené s tým, že bolo preukázané, že žalobca skutok nespáchal, resp. že bolo\npreukázané, že sa skutok nestal.\n1.27. Rovnako sa tak žalobca domáhal náhrady škody voči štátu aj z dôvodu nezákonnej väzby\nvykonanej na jeho osobe od 22.07.2004 do 22.12.2004, pričom aj tu platí, že trestné stíhanie, v rámci\nktorého bol vzatý do väzby, bolo voči žalobcovi zastavené.\n1.28. Predmetom konania je tak žaloba o náhradu škody postupom podľa Zákona 514, resp. Zákona\n58. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) Zákona 514 (resp. § 1 ods. 1 Zákona 58) štát zodpovedá za podmienok\nustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti\ntohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Podľa § 17 ods. 1 Zákona 514 sa\nuhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Jedným zo základných znakov právneho štátu vychádzajúceho z\nprincípov deľby výkonu verejnej moci a nezávislosti súdnictva je právo na súdnu a inú právnu ochranu.\nZákladné princípy výkonu súdnictva vymedzujú články 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky. Čl. 46\nods. 3 Ústavy obsahuje verejnoprávnu sankciu za porušenie ľudských práv orgánom verejnej moci\na plní aj reparačnú funkciu voči subjektu, ktorého práva boli porušené. Pri rozhodovaní o náhrade\nškody spôsobenej pri výkone verejnej moci je potrebné vychádzať nielen z uvedeného ústavnoprávneho\nrámca, ale aj z lex specialis, ktorým je zákon Zákon 514 a subsidiárne z Občianskeho zákonníka.\n1.29. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, a teda aj zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle\nZákona 514 (Zákona 58) sú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný\npostup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci\nalebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu\n\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom\nsú kumulatívne; v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je táto zodpovednosť daná.\n1.29.1. Pojem nezákonnosť rozhodnutia najvyšší súd interpretoval vo veci sp. zn. 7Cdo/27/2011,\nkeď v rozhodnutí zo dňa XX. februára XXXX uviedol, že „rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového\nstavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže\nzakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia účastníkovi vznikla“.\n1.29.2. Pojem škoda Zákon 514 (Zákon 58) ani Občiansky zákonník nedefinujú. V uznesení sp. zn.\nXMCdo/XX/XXXX Najvyšší súd vymedzil škodu ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,\nobjektívne vyjadriteľnú všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, napraviteľnú poskytnutím majetkového\nplnenia, predovšetkým peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. V judikáte R 55/71 je skutočná\nškoda vymedzená ako zmenšenie majetku, resp. úbytok majetku poškodeného, ktorý už nastal a\npredstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu, prípadne na vyváženie\ndôsledkov vyplývajúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ušlý zisk je stratou\nkonkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že\npravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho - ktorého\nkonkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (rozsudok Najvyššieho súdu SR z\n29. marca 2017 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).\n1.29.3. Rovnako vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo\njeho nesprávnym úradným postupom a vznikom škody Zákon 514 (Zákon 58) ani Občiansky zákonník\nnevysvetľujú. Z tohto dôvodu sú smerodajné stanoviská prezentované v odbornej literatúre a v súdnej\npraxi. Z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vo veciach uplatňovania práva na náhradu škody voči\nštátu z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávneho úradného postupu\n(napr. rozhodnutie z 24. februára 2011 sp. zn. S./XXX/XXXX alebo rozhodnutie z 30. apríla 2011 sp.\nzn. XCdo/XXX/XXXX) vyplýva, že nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny\núradný postup musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody (škoda teda bola\npriamo a nesprostredkovane spôsobená práve a iba týmto rozhodnutím alebo postupom); nestačí, ak je\niba sprostredkovanou príčinou škody. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny\nna následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. To, že vzťah\nmedzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný, konštatoval aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS XXX/XX). Nezanedbateľné\nje, že nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže byť\nvýznamným článkom reťazca príčin a následkov, čo ale bez ďalšieho ešte neznamená danosť príčinnej\nsúvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným\npostupom a škodou.\n1.30. Zmyslom a účelom Zákona 514 (Zákona 58) je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy podmienky,\nza ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho\norgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje\nodškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu\nverejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku na náhradu škody ustanovuje § 6 ods. 1\nZákona 514 (§ 4 ods. 1 Zákona 58), a to tým, že ustanovuje ako predpoklad na náhradu škody (okrem\niného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom.\nTieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to príslušným\norgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod\nzrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý (II. ÚS XX/XXXX).\n1.30.1. Nakoľko v tomto prípade ide o prípad zodpovednosti za nezákonné rozhodnutia, ktorými sú\nuznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia žalobcovi, je tiež potrebné poukázať na\njudikatúru, podľa ktorej je samotná skutočnosť, že nedošlo k právoplatnému odsúdeniu, dostatočný\ndôvod pre konštatovanie, že aj takéto uznesenie o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia je\nnezákonným rozhodnutím (XCdo/XXX/XXXX, XVCdo/X/XXXX, XMCdo/XX/XXXX, I. ÚS XXX/XXXX).\n1.31. Všeobecný súd musí ďalej skúmať všetky podmienky nároku na náhradu škody, ktorý vzniká až po\nsplnení všetkých jeho predpokladov, teda až po tom, ako sa ukázali byť neúčinné iné prostriedky ochrany,\nresp. kompenzácie majetkovej ujmy na základe iných právnych nárokov (k tomu pozri aj rozhodnutie sp.\nzn. III. ÚS 361/09). A. ostáva úlohou všeobecných súdov zhodnotiť možnosť existencie mimoriadnych\n\nvýnimočných okolností prípadu, v dôsledku ktorých nemusí zrušenie právoplatného rozhodnutia súdu\nnevyhnutne vyplývať z nezákonnej povahy tohto rozhodnutia či z jeho rozporu s objektívnym právom, ale\nmôže byť odôvodnené napríklad spornosťou právnej otázky zásadného významu vo veci, ktorá doteraz\nnebola riešená, resp. sa na jej riešenie rôznia kvalifikované názory, pričom žiadny z týchto názorov\nnemôže byť posúdený ako rozporný s objektívnym právom (rovnako Ústavný súd Českej republiky v\nnáleze č. k. IV. ÚS XXXX/XX z XX. decembra XXXX). Takýmito výnimočnými okolnosťami sa nepopiera\nobjektívny charakter zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu,\niba sa vymedzuje rozsah pojmu nezákonné rozhodnutie, ktorého interpretácia je v zmysle uvedených\nústavnoprávnych limitov zverená všeobecným súdom (IV. ÚS XXX/XXXX).\n1.32. Čo sa týka podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonnou väzbou, tieto sú\nporovnateľné s podmienkami pri nezákonnom rozhodnutí, t. j. (i) vykonaná väzba, pri ktorej sa trestné\nstíhanie skončilo zastavením trestného stíhania, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi väzbou\na vznikom škody.\n1.33. Čo sa týka nezákonnosti predmetných uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,\nz obsahu spisu je preukázané, že trestné stíhania boli voči žalobcovi zastavené z dôvodu, že sa\npreukázalo, že skutok nespáchal, resp. že sa skutok nestal. Tým pádom v zmysle judikatúry citovanej\nv bode 4.7.1. sa tieto rozhodnutia považujú za nezákonné. Rovnako je tak preukázaná nezákonnosť\nväzby, nakoľko aj tu boli tie isté trestné stíhania zastavené. V zmysle § 8 ods. 6 Zákona 514 by právo\nna náhradu škody v súvislosti s väzbou nevzniklo, ak by si žalobca väzbu zavinil sám. Takéto zavinenie\nvšak žalovaný ani netvrdil, ani nevyšlo z vykonaného dokazovania najavo. Naopak z príloh k žalobe\nbolo zrejmé, že žalobca sa sám dobrovoľne dostavil na výsluch na OČTK, kde bol následne zadržaný\na po rozhodnutí sudcu vzatý do väzby.\n1.34. Čo sa týka vzniku škody, tu sa žalobca domáha jednak náhrady nákladov trov obhajoby, a náhrady\nnemajetkovej ujmy.\n1.34.1. Ohľadom trov obhajoby súd odkazuje na bod 3.4. vyššie. Žalobca nepreukázal, že by vynaložil\nfinančné prostriedky na zabezpečenie si obhajoby. Samotné vyčíslenie trov zo strany obhajcu žalobcu\n(ten istý advokát, ktorý ho zastupuje v tomto konaní ako jeho právny zástupca) nie je dostatočným\ndôkazom preukazujúcim, že žalobcovi naozaj takáto škoda vznikla. Z tohto dôvodu je v tejto časti žaloba\nnedôvodná.\n1.34.2. K nemajetkovej ujme treba najprv uviesť, že explicitne jej úhradu upravil až Zákon 514 v §\n17 ods. 2. Zákon 58 jej úhradu vôbec neupravoval. V zmysle judikatúry (XCdo/XXX/XXXX) sa však\nnáhrada nemajetkovej ujmy vzťahuje aj na zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutia vydané pred\nnadobudnutím účinnosti Zákona 514, teda na situácie, kde sa uplatňuje ešte Zákon 58. K samotnej\nvýške nemajetkovej ujmy treba ešte uviesť, že v rozhodnutí z 24. júla 2018 sp. zn. XCdo/XX/XXXX\nsa Najvyšší súd zaoberal otázkou, či sa ustanovenie § 17 ods. 4 Zákona 514 môže, resp. nemôže\nvzťahovať na právne vzťahy založené pred 1. januárom 2013. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k\nzáveru, že na jeho záveroch o povinnosti všeobecného súdu určiť primeranú výšku náhrady spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím po zohľadnení iných právnych predpisov slovenského právneho poriadku\nupravujúcich odškodnenie, ako aj judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva,\nku ktorým dospel najvyšší súd skôr už v rozhodnutiach, v ktorých bol uplatnený nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy podľa Zákona 58, nezmenili neskôr nič ani zákon č. 517/2008 Z. z, ani zákon\nč. 412/2012 Z. z. Určenie maximálnej hranice náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím v zmysle zákona č. 412/2012 Z. z. tak, aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada\nza ujmu, ktorú utrpeli obete trestných činov, je pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych\núprav pod vplyvom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa názoru Európskeho súdu pre\nľudské práva náhrada nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch musí byť rozumne primeraná utrpenej\nujme na povesti (napr. Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo). Európsky súd pre ľudské práva tiež\nkonštatoval, že pri určovaní výšky náhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy\n(napríklad Flux v. Moldavsko, Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo). Okrem toho Európsky súd pre\nľudské práva vyjadril názor, podľa ktorého výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať\nvýšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej\npovesti (napríklad Público - Comunicacáo Social, S. A. v. Portugalsko). Napokon ESĽP zdôraznil, že\npri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá\n\nje priznávaná za telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada\nza porušenie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodov\nprevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy (napr. Iltalehti\na Karhuvaara v. Fínsko).\n1.34.3. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd môže priznať žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy aj za nezákonné rozhodnutie vydané pred nadobudnutím účinnosti Zákona 514, avšak na určenie\nvýšky nemajetkovej ujmy sa aj v tomto prípade (aj samozrejme v prípade nemajetkovej ujmy za v poradí\ndruhé uznesenie o vznesení obvinenia, a tiež aj za väzbu) aplikujú pravidlá uvedené v § 17 ods. 4 Zákona\n514 v znení účinnom od 01.01.2013, podľa ktorých takáto výška náhrady nemôže byť vyššia ako výška\nnáhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.\n1.34.4. Žalobca (ako vyplynulo z vyhodnotenia skutkového stavu, viď bod 3.3.) citeľný zásah do svojej\nosobnostnej sféry prebiehajúcimi trestnými stíhaniami a väzbou nepreukázal, nakoľko v tomto smere\nneuniesol dôkazné bremeno. Súd teda pri určení primeranej výšky nemajetkovej ujmy mohol vychádzať\nlen z toho, že žalobcovi bola odňatá funkcia honorárneho konzula Guinejskej republiky, že strávil 5\nmesiacov vo väzbe, čo samo o sebe nepochybne zasiahlo do jeho osobnostnej sféry, a že trestné\nstíhanie jeho osoby trvalo takmer päť a pol roka. Súd má v tomto smere za to, že z tohto preukázaného\nskutkového stavu je zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva (zastavenie trestného stíhania)\nnie je dostatočným zadosťučinením. Už len samotné trvanie väzby v rozsahu piatich mesiacov je\ndostatočným zásahom do osobnostnej sféry žalobcu.\n1.34.5. V zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/134/2019:\n„Všeobecné súdy disponujú pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za vedenie\ntrestného stíhania širokou mierou uváženia a ich úvahy nemožno limitovať mechanickým porovnávaním\nodškodňovania iných prípadov upravených v iných právnych normách. Je to tak jednak preto, že vždy\nv týchto prípadoch je nevyhnutné vychádzať z osobitných okolností vecí, a jednak preto, že v prípade\nmechanického prenášania limitov právnej úpravy iných prípadov odškodnenia by to muselo znamenať\npredchádzajúce posúdenie tam stanovenej výšky odškodnenia z hľadiska spoločenskej spravodlivosti\n(nemožno limitovať výšku náhrady nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie porovnávaním odškodňovania\nbolesti či obetí trestných činov, pokiaľ všeobecnému súdu nepatrí právomoc posúdiť takúto zákonnú\núpravu z hľadiska spoločenskej spravodlivosti).“\nV zmysle uznesenia NS SR sp. zn. X M V./XX/XXXX:\n„Mimoriadne dovolanie súdom dôvodne vytýka, že pri určení výšky priznaného nároku nevzali do úvahy\naj iné hmotnoprávne predpisy upravujúce odškodnenie, napríklad ustanovenie § 5 ods. 1, druhá veta\nzákona č. 215/2006 Z. z., v zmysle ktorej ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má\nnárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiat násobku minimálnej mzdy. Limit odškodnenia je v\ntomto ustanovení aj pri trestnom čine znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania za\nspôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy.\nDovolací súd taktiež nepovažuje za riadne odôvodnený záver o primeranosti prisúdenej sumy XXX\nXXX Eur bez zohľadnenia ďalších právnych predpisov upravujúcich obdobnú problematiku a bez\nnáležitého porovnania nároku žalobcu s týmito ďalšími predpismi, napríklad v čom je nemajetková ujma\nžalobcu (v jeho spoločenskom, pracovnom, rodinnom živote uvedená a bližšie popísaná v odôvodnení\npreskúmavaných rozhodnutí) vzniknutá v príčinnej súvislosti s vadným pozbavením osobnej slobody\n(v trvaní päť mesiacov) väčšia v porovnaní so smrteľným následkom trestného činu, resp. s morálnou\nškodou spôsobenou trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.\nNemožno tiež opomenúť ani rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorých vyslovil\nporušenie článku 5 ods. 1 Dohovoru v súvislosti s nezákonnou väzbou. Ide napríklad o prípad\nWinkler proti Slovenskej republike (sťažnosť č. XXXXX/XX), v ktorom Y. XX. júla XXXX rozhodol o\ntom, že Slovenská republika porušila článok 5 Dohovoru (právo na slobodu a osobnú bezpečnosť) a\nsťažovateľovi, ktorý bol nezákonne vo väzbe od XX. mája XXXX do 15. novembra 2005 priznal z titulu\nnemajetkovej ujmy sumu 8 000 Eur. Prihliadol pritom aj na čiastočné odškodnenie, ktoré sťažovateľovi\n(z tohto titulu) priznal Ústavný súd SR v sume 1 XXX Eur. Sťažovateľ ale požadoval sumu XXX XXX Eur.\n\nV tejto veci Európsky súd pre ľudské práva zrekapituloval aj relevantné prípady (Bruncko ods. 46-59;\nKormoš ods. 57-69, Kováčik ods. 48-61, Žúbor ods. 47-59), v ktorých sa skutkový a právny stav zásadne\nneodlišuje.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že primeranosť nemajetkovej ujmy treba vždy posudzovať, resp. určovať\n(okrem iného) aj v kontexte s ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi obdobnú problematiku, kde výška\npríslušného odškodnenia vyplýva priamo zo zákona, ale aj v kontexte s rozhodnutiami Európskeho súdu\npre ľudské práva a Ústavného súdu SR.“\nPodľa uznesenia NS SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX:\n„Právny názor zastávajúci potrebu podrobnej špecifikácie dôsledkov vydania nezákonného rozhodnutia,\npreskúmateľnosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy a náležité zohľadnenie iných právnych predpisov\nslovenského právneho poriadku upravujúcich odškodnenie, je pevne zakotvený v rozhodovacej praxi\nnajvyššieho súdu prakticky od roku 2006.\nTento právny názor predstavuje výklad súladný so štandardom ochrany ľudských práv na európskej\núrovni, eliminuje ľubovôľu pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch\na zohľadňuje výšku priznaných náhrad pri zásahoch do iných základných práv zaručených Ústavou\nSlovenskej republiky. Uvedený prístup podľa názoru senátu 6C nepopiera princíp úplného odškodnenia,\nkeďže nevylučuje vo výnimočných prípadoch priznať vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy za predpokladu\nriadneho odôvodnenia zvýšenej závažnosti zásahu do práva poškodeného v dôsledku nezákonného\nrozhodnutia.\nTaktiež podľa názoru vec prejednávajúceho senátu nejde o retroaktívnu aplikáciu ustanovenia § 17\nods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z., pričom poukazuje na rozdiel medzi priamou aplikáciou predmetného\nustanovenia (ku ktorej nedochádza) a zohľadnením iných právnych predpisov slovenského právneho\nporiadku a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako kritérií pri stanovení výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy (ku ktorému dochádza).“\nPodľa uznesenia NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX:\n„Podľa kritérií, ktoré boli do právnej úpravy zavedené s účinnosťou od 1. januára 2009, právna prax\npostupovala už dávno pred účinnosťou tejto novely zákona; teda skutočnosť, že tieto kritériá sa novelou\nuskutočnenou zákonom č. 517/2008 Z. z. dostali do zákona č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. januára\n2009 na samotnom posudzovaní nároku nič nezmenilo, lebo súdy ich zohľadňovali už v čase, kedy\nustanovenie § 17 citovaného zákona ešte výslovne nebolo obohatené o tieto kritériá.\nHoci výšku nemajetkovej náhrady súd určuje voľnou úvahou, nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú,\nresp. o úvahu svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť (vzhľadom na okolnosti konkrétneho\nprípadu) v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Súd musí mať preukázanú najmä skutočnosť, pre ktorú\ndospel k záveru, že zadosťučinenie podľa prvého odseku ustanovenia § 17 citovaného zákona nie je\npostačujúce, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých\nžalobcovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti a podobne (viď aj 7 V. XXX/XXXX).\nI keď odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že uplatnený nárok vo výške 53 110,X7\neur je so zreteľom na ustanovenie § 17 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., primeraným, túto\n„primeranosť“ ničím neodôvodnil, nevykonal žiadne porovnanie konkrétneho prípadu so zákonnými\nkritériami uvedenými v ustanovení § 17 ods. 3 zák. č. 541/2004 Z. z., ktoré odcitoval a tak sa odôvodnenie\njeho rozhodnutia v napadnutej časti stalo nepreskúmateľným.“\nPodľa uznesenia NS SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX:\n„V zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. XXX/XXXX Z. z. výška náhrady\nnemajetkovej ujmy priznaná podľa § 17 ods. 2 tohto zákona nemôže byť vyššia ako výška náhrady\nposkytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (pričom\nosobitným predpisom sa tu podľa poznámky pod čiarou rozumie zákon č. 215/2006 Z. z.). Zákonom\n\nč. 412/2012 Z. z. bol teda stanovený maximálny limit výšky náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím.\nNa záveroch najvyššieho súdu o povinnosti všeobecného súdu určiť primeranú výšku náhrady\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím po zohľadnení iných právnych predpisov slovenského právneho\nporiadku upravujúcich odškodnenie, ako aj judikatúry ústavného súdu a ESĽP, ku ktorým dospel najvyšší\nsúd skôr už v rozhodnutiach, v ktorých bol uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona\nč. 58/1969 Zb., nezmenili neskôr nič ani zákon č. 517/2008 Z. z., ani zákon č. 412/2012 Z. z. Určenie\nmaximálnej hranice náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona\nč. 412/2012 Z. z. tak, aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete\ntrestných činov, je pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí\nESĽP.“\n1.34.6. Podľa § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými\nčinmi v znení neskorších predpisov (na tento zákon odkazuje § 17 ods. 4 Zákona 514) nesmie celková\nsuma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. V\nroku 2009 (rok skončenia trestného stíhania, kedy sa žalobca dozvedel, že mu vznikla škoda v dôsledku\nnezákonnej väzby a nezákonného trestného stíhania) bola výška minimálnej mzdy vo výške XXX eur. D.\nz tejto sumy predstavuje XX.XXX eur. Uvedenú sumu považuje súd za „strop“ toho, čo môže žalobcovi\nprisúdiť z titulu nemajetkovej ujmy.\n1.34.7. Ohľadom nemajetkovej ujmy za päť mesiacov trvania väzby poukazuje súd na najnovšiu súdnu\nprax najvyššieho súdu, a to konkrétne uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, v ktorom\nnajvyšší súd posudzoval v dovolacom konaní správnosť záverov rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. XCo/XXX/XXXX. Krajský súd priznal žalujúcej strane nemajetkovú ujmu spôsobenú väzbou v\nsume X.XXX,- eur (väzba trvala od do 28.9.1999 do 27.6.2000, teda takmer 9 mesiacov, čo je o štyri\nmesiace viac ako v tomto konaní), pričom krajský súd argumentoval nasledovne:\n„Pri ustálení primeranosti tejto výšky vychádzal odvolací súd z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.\nÚS XXX/XXXX, v ktorom nepovažoval za neprimerané odškodnenie väzby sumou X.XXX eur mesačne,\nktorú poškodený ťažko znášal, pociťoval neistotu a beznádej, pričom znášal vo väznici poníženie.\nOdvolací súd posúdil primeranosť nemajetkovej ujmy aj v kontexte s rozhodnutiami Európskeho súdu\npre ľudské práva. Priznaná výška odškodnenia nemajetkovej ujmy za väzbu nedosahuje ani výšku\nnemajetkovej ujmy priznávanú rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva ako odškodnenie\npri porušení čl. X Dohovoru v súvislosti s obmedzením osobnej slobody. Vo veci X. proti Slovenskej\nrepublike priznal ESĽP sumu X.XXX eur za nezákonnú väzbu, pretože odškodnenie priznané Ústavným\nsúdom SR v sume XX.XXX Sk nepovažoval za dostatočné. Vo veci D. proti Slovenskej republike ESĽP\npriznal náhradu nemajetkovej ujmy X.XXX eur z dôvodu absencie rozhodnutia o väzbe od 5. do 8.11.\n2010. Vo veci Kormoš proti Slovenskej republike priznal ESĽP sumu XX.XXX eur z titulu nemajetkovej\nujmy, pretože odškodnenie Ústavného súdu SR za nezákonnú väzbu vo výške XXX.XXX Sk považoval\nza príliš nízke. Rozhodnutia ESĽP ako Flux v. Moldavsko, Iltalehti a Karhuvaara v. Finsko, Tolstoy\nMiloslavsky v. Spojené Kráľovstvo sa týkali náhrady nemajetkovej ujmy za poškodenie dobrej povesti\nzverejnením informácií/fotografi.“\nNajvyšší súd vo vzťahu k tejto časti rozsudku Krajského súdu ohľadom výšky priznanej nemajetkovej\nujmy za X mesiacov trvajúcu väzbu v sume X.XXX,- eur dovolanie žalovanej zamietol.\n1.34.8. V nadväznosti na vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu a Krajského súdu v Bratislave\npovažuje súd za primeranú výšku nemajetkovej ujmy za nezákonnú päť mesiacov trvajúcu väzbu sumu\nv hodnote X.XXX,- eur, čo predstavuje mesačne sumu XXX,- eur, čo predstavuje cca XX,XX eur na deň.\nSúd vychádzal len z tvrdení žalobcu, ktoré bolo v konaní preukázané, teda že trestné stíhanie voči nemu\nbolo napokon zastavené a tiež aj z rozumnej úvahy, že samotný pobyt vo väzbe je veľmi nepríjemný a\ntraumatizujúci zážitok. Konkrétnejšie skutočnosti legitimizujúce vyššiu nemajetkovú ujmu však žalobca\nnepreukázal, nakoľko jeho vlastnou vinou nedošlo ani len k jeho výsluchu.\n1.34.9. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy za takmer 5 a polroka dlhé trestné stíhanie (od 28.6.2004\ndo 11.11.2009), tu súd vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX, ktorý\nbol vydaný v tom istom konaní ako uznesenie XCdo/XXX/XXXX (bol vydaný po tom, ako najvyšší súd\n\nvyššie spomínaným uznesením zrušil pôvodný rozsudok krajského súdu v časti o náhrade nemajetkovej\nujmy za trestné stíhanie). V uvedenom rozsudku sp. zn. XCo/XXX/XXXX krajský súd rozhodol tak,\nže rozsudok okresného súdu v časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie v sume\nXX.XXX,- eur potvrdil a vo zvyšku žalobu zamietol.\n1.34.10. V danom prípade trestné stíhanie trvalo od 27.09.1999 do 28.11.2012, teda viac ako XX rokov,\nčo je viac ako dvakrát dlhšia doba ako trestné stíhanie v prípade žalobcu. Krajský súd pri priznaní\nnemajetkovej ujmy uviedol nasledovné závery:\n„10. Výšku konkrétnej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne matematicky stanoviť,\nnie je možné ani mechanicky (automaticky) prevziať peňažné sumy priznávané rozhodnutiami súdov\nako odškodnenie nemajetkovej ujmy v iných prípadoch, nakoľko nejde o paušálne peňažné sumy. Výšku\nnáhrady nemajetkovej ujmy totiž stanovuje súd v každom jednotlivom prípade na základe voľnej úvahy\na je tak výsledkom individuálneho posúdenia všetkých konkrétnych okolností každého jednotlivého\nprípadu s tým, že konečná výška musí vychádzať zo zásady primeranosti, zodpovedať všeobecnej\npredstave spravodlivosti a slušnosti a požiadavke rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami.\nVždy je potrebné mať na zreteli prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej čiastky, ktorou\nje zabezpečiť primerané zmiernenie a vyváženie vzniknutej nemajetkovej ujmy, v opačnom prípade\nby neprimeraná výška odškodnenia vo svojich dôsledkoch viedla k bezdôvodnému obohacovaniu. Z\nhľadiska primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy môže byť smerodajným vodítkom aj rozhodnutie\nsúdu v inej skutkovo porovnateľnej veci, nakoľko výška priznaného peňažného zadosťučinenia v\nobdobných prípadoch by sa nemala výrazne odlišovať. Peňažná náhrada tak musí byť výsledkom\naplikácie zodpovedajúcej právnej úpravy na konkrétny skutkový stav zistený v každom individuálnom\nprípade vykonaným dokazovaním. Výška priznanej náhrady tak musí byť objektivizovaná výsledkami\nvykonaného dokazovania a v odôvodnení rozhodnutia racionálne vysvetlená so zreteľom na použitú\nprávnu úpravu.\n12. Každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného, a\nto bez ohľadu na jeho výsledok, teda aj je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy\nnajmä v takom prípade, ak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné; ide o zodpovednosť absolútne\nobjektívnu a za výsledok trestného konania vo veci samej, čím je založená zodpovednosť štátu za\nškodu obvineného spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia. Pri odškodňovaní nemajetkovej ujmy\nza nezákonné trestné stíhanie každej fyzickej osoby sudcom nesvedčí bagatelizovanie závažnosti\nujmy priznávaním neprimerane nízkych, resp. žiadnych náhrad; také rozhodovanie treba považovať\nza obchádzanie zákona i jeho účelu a pôsobí mnohokrát veľmi cynicky, bez citu pre elementárnu\nspravodlivosť, alebo absencie postupu podľa pravidla, podľa ktorého \"nerob druhému to, čo nechceš,\naby robili tebe\". Za situácie, kedy žalobca nie je schopný presne určiť a preukázať výšku škody\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom však preukáže a odôvodní, že mu taká škoda vznikla,\nnemôže odvolací súd rozhodnúť, že mu preto škoda nebude vôbec priznaná, alebo že medzi\nprotiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť. V takejto situácii má\nurčiť výšku vzniknutej škody podľa spravodlivého uváženia a jednotlivých okolností prípadu (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 27. augusta 2019, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).\n13. V konaní posúdil odvolací súd ako nespornú skutočnosť, že trestné stíhanie žalobcu trvalo vyše\ntrinásť rokov (1X8 mesiacov) a hrozil mu nepodmienečný trest odňatia slobody pokiaľ ide o trestný čin\nublíženia na zdraví v trvaní 5 až 12 rokov a pokiaľ ide o trestný čin vydierania v trvaní 2 až 8 rokov.\nNa základe výsluchu žalobcu odvolací súd považoval za preukázané, že v dôsledku toho, že žalobca\nbol počas doby trestného stíhania vystavený každodennému strachu z hrozby trestu odňatia slobody a\nneistote ako dopadne trestné stíhanie, cítil zodpovednosť a odmietol v tejto neistej situácii mať dieťa. Z\nvýsluchu žalobcu mal odvolací súd preukázané, že toto dlhodobé vystavenie hrozbe nepodmienečného\ntrestu odňatia slobody malo za následok rozpad partnerského vzťahu žalobcu, ktorý vyústil do rozvodu\njeho manželstva. Na základe uvedeného dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru,\nže trestné stíhanie malo negatívny dopad na osobný (partnerský) život žalobcu.\n14. V konaní nebola žalovaným spochybňovaná skutočnosť, že žalobca bol bezúhonnou osobou.\nZ nespornej skutočnosti, že žalobca bol v čase začatia trestného stíhania vo veku XX rokov a že\ntrestné stíhanie sa skončilo keď mal žalobca 39 rokov, odvolací súd vyvodil, že trestné stíhanie žalobcu\n\nprebiehalo práve v tom v jeho životnom období, ktoré je rozhodujúce pre budovanie si pracovnej kariéry\na pre zakladanie rodiny.\n15. Z výsluchu žalobcu bolo preukázané, že bol podnikateľom, predsedom predstavenstva spoločnosti\nGB Trading a.s., podnikal v oblasti sprostredkovania obchodu a služieb, najmä vo vzťahu k zahraničiu,\nkeďže študoval v zahraničí a ovládal plynule tri cudzie jazyky. Z výsluchu žalobcu neboli preukázané\nnegatívne dôsledky trestného stíhania na jeho pracovný život. Žalobca počas trestného stíhania pracoval\na mal príjem, jeho odchod zo spoločnosti bol dôsledkom výkonu väzby.\n16. Z výpovede žalobcu mal odvolací súd preukázané, že v dôsledku začatého trestného stíhania bol\nžalobca nútený zmeniť si svoje priezvisko, čím považoval za dostatočne preukázaný negatívny dopad\ntrestného stíhania na súkromný život žalobcu. Výpoveďou žalobcu bolo preukázané, že na vydanie\nzbrojného preukazu po právoplatnom oslobodení spod obžaloby bolo od neho neoprávnene požadované\nopakované vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti z dôvodu jeho trestného stíhania. Po vynaložení\nznačného úsilia mu bol zbrojný preukaz vydaný aj bez absolvovania preskúšania. Na základe uvedeného\nodvolací súd dospel k záveru, že trestní stíhanie žalobcu malo negatívny dopad na jeho súkromný život\naj po tom, ako bol právoplatne oslobodený spod obžaloby. V prípade ak by nedošlo k trestnému stíhaniu,\nplatnosť zbrojného preukazu by sa mu kontinuálne predlžovala a nebol by vyzývaný na opakované\npreskúšanie odbornej spôsobilosti.\n17. Z oslobodzujúceho rozsudku odvolací súd zistil, že dôvodom oslobodenia žalobcu spod obžaloby,\nbola skutočnosť, že nebolo preukázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol stíhaný. Za nesporné v\nkonaní považoval odvolací súd aj zistenie súdu prvej inštancie, že za zásah do osobnostných právne\noprávneným trestným stíhaním sa žalobcovi nikto neospravedlnil.\n18. So zreteľom na vyššie uvedené zistenia dospel odvolací súd ku skutkovému záveru, že trestné\nstíhanie predstavovalo značný zásah do osobnostných práv žalobcu, ktorý bol; dovtedy ako bezúhonná\nosoba; vystavovaný počas doby vyše 13 rokov trvajúceho trestného stíhania vyšetrovacím úkonom\norgánov činných v trestnom konaní. Odvolací súd tak nadobudol presvedčenie, že negatívne následky\nspojené s trestným stíhaním by pociťoval ako závažnú ujmu každý na jeho mieste a v jeho postavení.\n19. Zistenie uvedených skutkových okolností podľa názoru odvolacieho súdu umožňuje priznanie\nnáhrady nemajetkovej ujmy. Komplexným vyhodnotením všetkých uvedených skutočností odvolací súd\nzhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že trestné stíhanie žalobcu malo za následok citeľný\nzásah do jeho ľudskej dôstojnosti a cti, ktorý bol v značnej intenzity a mal nepriaznivé dôsledky na\nsúkromný život žalobcu. Odvolací súd za primeranú považoval sumu XX.XXX eur (XX eur mesačne).\n20. Na porovnanie odvolací súd poukazuje na to, že sumu XXX eur mesačne nepovažoval ústavný\nsúd za neprimeranú za odškodnenie trestného stíhania vo veci, v ktorej boli preukázané v súvislosti s\ntrestným stíhaním negatívne následky v rodinnom živote poškodeného (rozpad rodiny a manželstva),v\njeho zdravotnom stave (srdcový kolaps a PN) a v sťaženom pracovnom uplatnení (nález č.k. B.. S\nV inej veci (nález č.k. II. ÚS XXX/XXXX-XX) sa ústavný súd vyjadril, že náhrada vo výške X.XXX\neur za nedôvodné trestné stíhanie v trvaní X rokov sa javí celkom neprimeraná a nedostatočná a že\nani prípadná kriminálna minulosť obvineného neznamená, že by nedôvodné trestné stíhanie nebolo\nzávažným zásahom do jeho osobnostných práv.\n21. Z hľadiska porovnania s finančnými kompenzáciami priznávanými podľa zákona č. XXX/XXXXZ.z.\nnepovažoval odvolací súd priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy; vzhľadom na individuálne\nokolnosti prípadu; za prehnanú. V roku 2012, kedy sa trestné stíhania skončili, bola minimálna mzda\nXXX eur, čo predstavuje XX.XXX eur ako maximálny limit odškodnenia nemajetkovej ujmy spôsobenej\ntrestnými činmi. V danom prípade celková výška odškodnenia XX.XXX eur neprekračuje maximálny\nlimit.“\n1.34.11. Na rozdiel od prípadu posudzovaného v citovanom rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nsúd uvádza, že v tomto konaní z dôvodu absencie dôkazov zo strany žalobcu preukazujúcich citeľný\nzásah do jeho osobnostných práv nemôže prichádzať do úvahy priznanie porovnateľnej výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy (keďže išlo o značne rozdielnu dĺžku trestných stíhaní, dá sa pri porovnateľnosti\nposudzovať náhrada nemajetkovej ujmy na mesačnej báze). V tomto konaní môže súd vychádzať len\n\nz bežnej znalosti, že samotná existencia trestného stíhania sa zväčša prejavuje značne negatívne v\nosobnostnej sfére danej osoby. Keďže však ale žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno\nohľadom značného zásahu do jeho osobnostných práv, súd toto zohľadnil a priznal žalobcovi náhradu\nnemajetkovej ujmy na spodnej hranici primeranej miery.\n1.34.12. Na základe vyššie uvedeného, a tiež na základe záverov Krajského súdu v rozsudku XCo/XXX/\nXXXX má súd za to, že primeranou výškou nemajetkovej ujmy za nezákonne vedené trestné stíhanie\nžalobcu je suma X.XXX,- eur, čo predstavuje zhruba XX,- € mesačne, čo je stále viac ako polovica\ntoho, čo priznal Krajský súd v Bratislave v prípade citovanom vyššie, kde naopak žalobca preukázal\nznačné citeľné dopady trestného stíhania na jeho súkromný život. Súd pri tejto výške zohľadnil fakt,\nže žalobca prišiel o funkciu honorárneho konzula. V prípade, ak by ani toto žalobca nepreukázal, a\nteda by nepreukázal v podstate žiadny „hmatateľný“ dopad na svoju osobu, súd by mu v takom prípade\npriznal približne tretinu z primeranej mesačnej ujmy, ktorú priznal Krajský súd v Bratislave v prípade\ncitovanom vyššie, teda by mu priznal cca 35,- € mesačne. Spolu s nemajetkovou ujmou priznanou za\nnezákonnú väzbu v sume X.XXX,- eur tak celková nemajetková ujma predstavuje sumu X.XXX,- eur, čo\nje približne polovica zo „stropu“ XX.XXX eur v zmysle bodu X.XX.X. odôvodnenia tohto rozsudku, pričom\ntento „strop“ prichádza do úvahy pri preukázaní značného zásahu do súkromného a rodinného života\npoškodeného, čo nebol tento prípad, keďže tu naopak žalobca dôkazné bremeno (okrem preukázania\nstraty funkcie honorárneho konzula) neuniesol.\n1.35. K príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonnými rozhodnutiami, resp. väzbou súd\nuvádza, že táto príčinná súvislosť je jednoznačne preukázaná. Bez trestného stíhania by nebol dôvod\n(resp. žalovaný žiadny taký dôvod netvrdil a nepreukázal) na stratu funkcie honorárneho konzula, a tiež\nby žalobca nebol vzatý do väzby (nakoľko jedna z podmienok na vzatie do väzby je to, že voči danej\nosobe musí byť formálne vznesené obvinenie), čím by nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu.\n1.36. Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že žalobca je dôvodná v časti o zaplatenie\n7.000,- € predstavujúcich náhradu nemajetkovej ujmy. Vo zvyšnej časti požadovanej nemajetkovej ujmy\nXXX.XXX,- € súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rovnako tak žalobu zamietol aj v časti X.XXX,XX €\npredstavujúcich náhradu nákladov obhajoby, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by mu\nvznikol takýto náklad, resp. takáto škoda.\n1.37. Vzhľadom na to, že žalovanou je Slovenská republika, ktorá nie je tak flexibilná v platení na základe\nsúdnych rozhodnutí (s platením je spojený určitý nutný byrokratický postup so zapojením viacerých\nstupňov riadenia na príslušnom orgáne verejnej moci), súd paričnú lehotu na úhradu predĺžil zo žalobcom\npožadovaných troch dní na 30 dní.\nNáhrada trov konania\n1.38. Podľa § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci.\n1.39. Podľa § 257 CSP platí, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n1.40. Nárok na náhradu trov konania súd posudzoval primárne podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa\nzásady úspechu v konaní. Vo vzťahu k požadovanej náhrade škody spočívajúcej v nákladoch obhajoby\nbol v plnom rozsahu úspešný žalovaný.\n1.41. Žalobca mal zase úspech do základu uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom\nvýška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu. V takomto prípade nie je zamietnutie žaloby vo\nzvyšnej časti požadovanej nemajetkovej ujmy prejavom procesného úspechu žalovanej, ale dôsledkom\núvahy súdu. Tento záver vyplýva aj z komentára k ust. § 255 C.s.p. (Števček.M.,Ficová,S.,Baricová,\nJ.,Mesiarkinová,S.,Bajánková, J;, Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.Praha:\nC.H.Beck, 2016, s. 927). Na druhú stranu došlo k zamietnutiu zvyšnej požadovanej časti náhrady\nnemajetkovej ujmy vyslovene z dôvodu pasivity žalobcu a neuneseniu dôkazného bremena. V tomto\nsmere by teda súd (ak by sa rozhodovalo čisto len o náhrade nemajetkovej ujmy) rozhodol tak, že žiadna\nzo strán nemá nárok na náhradu trov konania.\n\n1.42. V zmysle vyššie uvedeného by tak nárok na náhradu trov konania mal byť v konečnom dôsledku\npriznaný žalovanému.\n1.43. Súd o nároku na náhradu trov konania napokon rozhodol v zmysle § 257 CSP, podľa ktorého\nvýnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Nakoľko\nv konaní bol vo väčšej miere úspešný žalovaný, za normálnych okolností by mu patrila náhrada trov\nkonania. Nakoľko mu však žiadne nevznikli a nakoľko žalovaný na poslednom pojednávaní explicitne\nuviedol, že sa náhrady trov konania nedomáha, súd v tomto videl dôvody hodné osobitného zreteľa a\nnáhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán. Podobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu z 28.02.2018\nsp. zn.: 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu\nspisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú\nekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané\nna príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak povinný\ndobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:f2779461-3c4d-4a0c-86fc-2fb59f4ea6d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 361/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f2779461-3c4d-4a0c-86fc-2fb59f4ea6d3"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}