{"guid": "d419ac9d-49ff-4e60-a599-ab5ee28e5f33:08b8293c-ed2e-4363-b038-a432faa63fab", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6121505010.2", "spisova_znacka": "70Cb/130/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 70Cb/130/2024 z 1. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 1. júla 2026, sp. zn. 70Cb/130/2024, ECLI:SK:MSBA3:2026:6121505010.2", "identifikacne_cislo": "6121505010", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Jankola", "sudca_id": 2538, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-jankola-2538", "datum_vydania": "2026-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/639", "nazov": "zákon č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/639", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/639-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/639/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/639/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/639-2004/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/639/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 639/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/639/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/639-2004/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/639#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08b8293c-ed2e-4363-b038-a432faa63fab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6121505010.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2026:6121505010.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2026:6121505010.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\n70Cb/130/2024\n6121505010\n01. 07. 2026\nJUDr. Miroslav Jankola\nECLI:SK:MSBA3:2026:6121505010.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobcu:\nObec Trnavá Hora, Okružná cesta 229/21, 966 11 Trnavá Hora, IČO: 00 321 052, zastúpený: JUDr.\nSamuel Baránik, advokát, Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42 175 381, proti žalovanému:\nNárodná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o\nzaplatenie 22.936,20 eura s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu zamieta.\nII. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 22.936,20 eura\ns príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že bol výlučným vlastníkom v žalobe špecifikovaných\npozemkov na území obce Trnavá Hora, k.ú. Jalná, ktoré sú vedené Okresným úradom Žiar nad\nHronom, katastrálny odborom pod LV č. XXX a č. XXXX, spolu vo výmere 17780 m2 (ďalej len\nako ,,predmetné pozemky“). Na predmetných pozemkoch sa nachádza stavba rýchlostnej cesty R1\nvo vlastníctve žalovaného. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol založený v zmysle ustanovení\nzákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961\nZb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.\n639/2004 Z.z.) za účelom výkonu správcovských, investorských a obchodných činností, a to aj vo\nvzťahu k rýchlostnej ceste postavenej na predmetných pozemkoch, ktorá sa prevodom zo Slovenskej\nsprávy ciest podľa cit. zákona stala vlastníctvom žalovaného. Žalovaný za užívanie majetku žalobcu\nneplnil žiadnu protihodnotu. Žalobca vyzval listom zo dňa 10.02.2021 žalovaného na majetkovoprávne\nvysporiadanie predmetných pozemkov a na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za ich užívanie, s\npoukazom na to, že tieto sú v trvalom užívaní žalovaného. Žalobca bol ochotný odpredať pozemky za\nsumu podľa znaleckého posudku a žiadal vyplatenie protihodnoty za užívanie za 2 roky spätne. Žalovaný\nreagovala listom zo dňa 23.02.2021, v ktorom nepoprel skutkový stav a oprávnenosť požiadavky\nžalobcu, uviedol, že požiadavku eviduje a k zaslaniu návrhu kúpnej zmluvy pristúpi po zabezpečení\nfinančných prostriedkov, bez uvedenia akéhokoľvek termínu takého kroku. Keďže žalovaný k ďalším\nkrokom nepristúpil, žalobca z kúpnych zmlúv uzatvorených žalovaným dňa 27.11.2015, 25.01.2017 a\n23.04.2018 zistil, že všetky pozemky v k.ú. Jalná pod rýchlostnou cestou R1 boli vykupované na základe\nnacenenia vykonaného znalcom Ing. Imrichom Lasabom za jednotkovú cenu 4,82 eura/m2. Z kúpnych\nzmlúv uzatvorených dňa 17.09.2019, 06.08.2020, 06.10.2020 a 16.12.2020 žalobca zistil,, že pozemky\nv k.ú. Jalná pod rýchlostnou cestou R1 boli vykupované žalovaným na základe nacenenia vykonaného\nznalcom Ing. arch. Pavlom Bugárom, za jednotkovú cenu 5,16 eura/m2. Žalobca teda vychádzal z toho,\nže ku dňu podania žaloby bola všeobecná hodnota predmetných pozemkov 5,16 eura/m2.\n\nŽalobca ďalej uviedol, že žalovaný stavbou vo svojom vlastníctve a jej príslušenstvom zaberal pozemky\nvo výlučnom vlastníctve žalobcu spolu v rozsahu 17780 m2 a žalovaný za 16 rokov svojej existencie\nnepristúpil k vysporiadaniu vlastníctva pozemkov a privlastňoval si úžitky z vlastníctva žalobcu, a to bez\nakejkoľvek náhrady. Žalobca mal za to, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil užívaním\npozemkov bez právneho titulu a je preto povinný získané bezdôvodné obohatenie vrátiť. Za všeobecnú\ncenu nájomného podľa žalobcu možno považovať sumu, ktorá je obvyklá na danom mieste a v danom\nčase, pričom táto suma je určiteľná výpočtom podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení\nvšeobecnej hodnoty majetku a ročné nájomné predstavuje podľa výpočtu všeobecného nájmu cca 1/16\nz všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že sú z uvedených kúpnych zmlúv k dispozícii\nhodnoverné podklady o znalcom určenej všeobecnej hodnote pozemkov pod stavbou žalovaného v\nk.ú. Jalná, je všeobecná základná hodnota za 1 m2 z pozemkov 5,16 eura/m2. Všeobecná hodnota\npozemkov vo vlastníctve žalobcu, ktoré zaberal žalovaný, bola žalobcom vypočítaná na 91.744,80 eura\n(17780 m2 x 5,16 eura). Ročný nájom by mal predstavovať sumu 5.734,05 eura (1/16 z 91.744,80 eura).\nŽalobca si uplatnil nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za štyri roky spätne odo dňa podania\nžaloby, t.j. od 15.10.2017 do 14.10.2021 (vrátane), čiže 4 x 5.734,05 eura = 22.936,20 eura.\n2. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38Up/1678/2021 zo dňa 18.10.2021\npodal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že sa na úkor žalobcu nemohol obohacovať, keďže mal\nk užívaniu predmetných pozemkov právny dôvod, a to zákonné vecné bremeno v zmysle ust. § 6\nods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. Žalovaný poukázal na to, že podľa dôvodovej správy k ustanoveniu\n§ 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. stavba s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka nie je súčasťou pozemku a preto existujú prípady, že stavby vo vlastníctve štátu spravované\nSlovenskou správou ciest sú postavené na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb a nemôžu byť\npredmetom vkladu do akciovej spoločnosti (t.j. žalovaného) ku dňu jej vzniku z dôvodu nevysporiadania.\nAko spôsob usporiadania vzťahov k nevysporiadaným pozemkom sa navrhuje zriadenie vecného\nbremena podľa ustanovení § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno tak vzniklo priamo\nzo zákona dňom vzniku žalovaného, t.j. 01.02.2005. Úsek rýchlostnej cesty R1 bol pred vznikom\nžalovaného v správe Slovenskej správy ciest, pričom dňom vzniku žalovaného prešlo vlastníctvo a\nspráva úseku R1 na žalovaného. Nakoľko však úsek Rl bol postavený na predmetných pozemkoch\nžalobcu, ktoré nemohli byť súčasťou predmetu vkladu do žalovaného z dôvodu ich nevvsporiadania,\nvzniklo v prospech žalovaného dňom jeho vzniku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého\nobsahom je užívanie predmetných pozemkov. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že k užívaniu\npredmetných pozemkov má právny dôvod, a to titulom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,\nktorého obsahom je práve užívanie predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcu a ktoré vzniklo v\nzmysle § 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. dňom vzniku žalovaného, t.j. 01.02.2005. Podľa žalovaného\nje tak zrejmé, že z jeho strany nedochádzalo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.\nŽalovaný vo vzťahu k predmetným pozemkom uviedol, že v čase podania odporu boli už žalobcovi\nzaslané návrhy kúpnych zmlúv za účelom vyporiadania vlastníctva predmetných pozemkov.\nŽalovaný ďalej uviedol, že v prípade takéhoto vecného bremena je v zmysle ustálenej judikatúry finančná\nnáhrada za vznik vecného bremena jednorazová, a teda nemá charakter opakovaného plnenia. Takúto\nnáhradu si podľa žalovaného mohol uplatniť od 01.02.2005, kedy sa predmetné právo mohlo vykonať\nv prvý deň vzniku vecného bremena. Vzhľadom na to je podľa žalovaného uplatnený nárok žalobcu v\ncelom rozsahu premlčaný.\n3. Žalobca v replike uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že na pozemku žalobcu je zriadené\nvecné bremeno v prospech žalovaného a ani to, že žalovaný predmetné pozemky užíva a je oprávnený\nužívať. Spornou je podľa neho skutočnosť, či žalobcovi náleží za vecné bremeno na jeho pozemkoch\nnáhrada jednorazová, alebo náhrada za časové obdobie existencie vecného bremena. Žalobca mal za\nto, že je zrejmé, že zákonné ustanovenie § 6 zákona č. 639/2004 Z.z. má na mysli časovo obmedzené,\nresp. ohraničené vecné bremeno, keď žalovaný je povinný vyporiadať vlastníctvo nehnuteľností do\nsvojho vlastníctva.\nPodľa žalobcu žalovaný prehliada podstatnú odlišnosť medzi vecným bremenom podľa zákona č.\n182/1993 Z.z. a vecným bremenom podľa zákona č. 639/2004 Z.z., keďže vecné bremeno zriadené\nzákonom č. 182/1993 Z.z. je vecným bremenom trvalým, teda predstavuje trvalé usporiadanie vzťahu\nmedzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Naproti tomu je vecné bremeno podľa zákona č.\n639/2004 Z.z. vecným bremenom dočasným, dokiaľ nedôjde k vyporiadaniu pozemkov do vlastníctva\n\nžalovaného. Tento podstatný rozdiel sa podľa žalobcu musí prejaviť aj vo forme náhrady. Kým pri trvalom\nriešení je spravodlivé, aby bol vlastník pozemku uspokojený jednorazovo, za celé obdobie, pri dočasnom\nobmedzení vlastníctva je podľa žalobcu správne uvažovať iba o protihodnote za to obdobie, v ktorom\nvecné bremeno reálne existovalo. Toto časové obdobie nemožno dopredu ohraničiť a dĺžka jeho trvania\nje predovšetkým v rukách oprávneného z vecného bremena (čo je v tomto prípade žalovaný).\n4. Žalovaný v duplike zo dňa 30.11.2021 uviedol, že žalobca upustil od tvrdení uvádzaných v žalobe o\nbezdôvodnom obohatení a potvrdil, že žalovaný pozemok žalobcu užíva oprávnene. Žalovaný poukázal\nna to, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR predmetné vecné bremeno vzniká ,,in rem“,\nvzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva.\nNemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku.\nFinančná náhrada za vznik vecného bremena je podľa žalovaného nepochybne jednorazová, a teda\nnemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ\nzaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Nárok vo forme\njednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu v dôsledku vzniku práva žalovaného\nzodpovedajúceho vecnému bremenu podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z., ktorého\nobsahom je užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu je nepochybne právom majetkovej povahy,\nktoré podlieha premlčaniu v súlade s ustanovením § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom tu nie\nje osobitná úprava ohľadom dĺžky premlčacej doby a s ohľadom na uvedené platí všeobecná premlčacia\ndoba v trvaní troch rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Jednorazovú\nnáhradu si mohol žalobca uplatniť od 01.02.2005, resp. predmetné právo sa v tomto prípade mohlo\nvykonať v prvý deň vzniku vecného bremena (t. j. 01.02.2005). Podľa žalovaného tak je nárok žalobcu\nuplatnený v súdnom konaní premlčaný.\n5. Žalobca vo svojich následných písomných vyjadreniach a vyjadrení na pojednávaní dňa 01.07.2026\nuviedol, že medzi stranami nie je sporné, že žalovaný užíval od 15.10.2017 do 14.10.2021 pozemky\nvo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom za to neuhrádzal žiadnu protihodnotu. Rovnako podľa neho\nnie je sporné, že žalovanému v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. vzniklo odo dňa 01.02.2005\nna predmetných pozemkoch žalobcu vecné bremeno v prospech žalovaného, pričom za takéto vecné\nbremeno náleží zaťaženému subjektu náhrada. Podľa žalobcu predmetné vecné bremeno je možné\nbez relevantných odlišností pripodobniť, až stotožniť, s vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009\nZ.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli\nz vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen ,,zákon č. 99/2009 Z.z.). Žalobca mal za to, že spor medzi stranami sporu je v tom, či náhrada,\nktorá žalobcovi za vecné bremeno náleží, je jednorazová, a teda vzhľadom na námietku premlčania už\npremlčaná, alebo má žalobca právo na náhradu opakovanú (t.j. na časovom princípe za vymedzené\nobdobie), ktorá premlčaná nie je.\nŽalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR z roku 2025 a 2026 (PL. ÚS 12/2025, II.\nÚS 369/2025, Pl. ÚS 9/2026, Plz. ÚS 1/2026), z ktorých vyplýva zmena judikatúry ohľadne charakteru\nnáhrady za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z., keď ústavný súd poukazoval na to, že\nokolnosťou odôvodňujúcou prekonanie skoršej judikatúry môže byť fakt, že ani po 16 rokoch od\nnadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. nebol dosiahnutý jeho účel, ktorým bolo definitívne\nusporiadanie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a obcou, resp. VÚC ako vlastníkom\ndelimitovanej stavby, a to zákonom predpokladanými nástrojmi, a nie ďalšie fakticky časovo neurčité\n(do vykonania pozemkových úprav) zakonzervovanie stavu núteného obmedzenia vlastníckeho práva\nvlastníka pozemku bez náležitej kompenzácie. Jediným dôvodom hraničnej ústavnej akceptovateľnosti\nbola dočasnosť tohto riešenia, ktorá však nevyvíjala tlak na mestá a obce pristúpiť k zmluvnému riešeniu\nnežiaduceho stavu. Len opakovaná náhrada blížiaca sa k trhovej hodnote môže podľa ústavného\nsúdu predstavovať nastolenie spravodlivej rovnováhy medzi potrebami verejného záujmu a vlastníckym\nprávom sťažovateľov, teda viesť k ústavne aprobovateľnému stavu v právnom štáte. Vzhľadom na\nobdobnosť vecných bremien upravených zákonom 639/2004 Z.z. a 66/2009 Z.z. mal žalobca za to, že aj\njeho nárok uplatnený žalobou je dôvodný a je potrebné ust. § 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. vykladať\nv súlade s uvedenou judikatúrou, aktuálnou v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej.\nK výške uplatneného nároku žalobca uviedol, že táto nebola v konaní sporná a žalovaný ju začal\nnamietať až vo vyjadrení zo dňa 17.06.2026. Žalobca ozrejmil, že výška bola vypočítaná na základe\nmetodiky aplikovanej pre odplatu za vecné bremeno, kedy sa počíta ako výška nájmu v danom čase\n\npredstavujúca 1/12 až 1/15 všeobecnej hodnoty pozemkov. Výška hodnoty pozemkov bola ustálená\nznaleckým posudkom k výkupu pozemkov. Žalobca si navyše uplatnil nárok v nižšej výške, a to vo výške\n1/16, čo je menej ako mohol žiadať, a to práve z dôvodu, aby nedošlo k namietaniu výšky a potrebe\nvykonávania ďalších znaleckých posudkov.\n6. Žalovaný vo svojich následných písomných vyjadreniach a vyjadrení na pojednávaní dňa 01.07.2026\nuviedol, že žalobcom predložené rozhodnutia Ústavného súdu SR sa nevzťahujú na zákon č. 639/2004\nZ.z. a na žalovaného. Žalovaný mal za to, že judikatúra o jednorazovej povahe náhrady za vecné\nbremeno zriadené podľa § 6 zákona č. 639/2004 Z.z. prekonaná nie je a je ju možné naďalej aplikovať\nna predmetný súdny spor. Žalovaný poukázal na to, že súdny spor medzi žalobcom a žalovaným bol\niniciovaný žalobcom v roku 2021, pričom žalovaný legitímne očakával, že skutkovo a právne obdobná\nvec bude s poukazom na dlhoročnú konštantnú judikatúru súdov o jednorazovej povahe náhrady za\nvecné bremeno zriadené podľa zákona č. 639/2004 Z.z. rozhodnutá práve v súlade s relevantnou\njudikatúrou. Žalovaný mal za to, že v tomto prípade nie je daný dôvod na odklon od rozhodovacej praxe.\nŽalobca si podľa názoru žalovaného musel už v čase uplatnenia práva na súde, ako aj v priebehu\nnasledujúcich rokov uvedomovať tú skutočnosť, že odplata za zákonné vecné bremeno zriadené\nzákonom má jednorazovú povahu a v prípade uplatnenia námietky premlčania súd žalobcovi premlčané\nprávo neprizná. Podľa žalovaného je navyše povinnosť obce alebo VÚC usporiadať vlastnícke vzťahy\nk pozemkom pod stavbou rozložená na pomerne veľké množstvo subjektov s limitovanou územnou\npôsobnosťou, kým povinnosť žalovaného vysporiadať vlastníctvo nehnuteľností do svojho vlastníctva je\nnaviazaná na jediný subjekt v celej krajine. Faktor plynutia času teda podľa názoru žalovaného nemožno\nposudzovať identicky vo vzťahu k obciam a VÚC na jednej strane a vo vzťahu žalovaného na druhej\nstrane, nakoľko 16 rokov môže pre obec predstavovať dostatočné časové obdobie na usporiadanie\nvlastníckych vzťahov v rámci svojej obmedzenej územnej pôsobnosti, avšak nemusí byť dostatočným\nčasovým priestorom na vysporiadanie vlastníctva nehnuteľností zo strany žalovaného, ako subjektu\nspravujúceho sieť diaľnic a rýchlostných ciest v rámci celej krajiny. Žalovaný mal za to, že nárok\nuplatňovaný žalobcom je v celom rozsahu premlčaný, keďže žalobca si nárok na finančnú náhradu za\nzákonné vecné bremeno na súde neuplatnil včas, keďže už od roku 2005 mohol vedieť, že mu takýto\nnárok patrí.\nŽalovaný ďalej poukázal aj na to, že z jeho strany došlo k splneniu zákonnej povinnosti vysporiadať\nvlastníctvo nehnuteľností vo vzťahu k žalobcovi, a to k dátumu 14.01.2022 a 18.01.2022, kedy bol\npovolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, za užívanie ktorých si žalobca\nuplatnil nárok v predmetnom súdnom konaní, v prospech žalovaného. Vklad bol povolený na základe\nkúpnych zmlúv č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/Jalná/XXXX/XXXX a č. XXXXX/XX/XXXX/Jalná/XXXX/ŠomZd,\npričom návrhy kúpnych zmlúv boli schválené predstavenstvom žalovaného ešte pred iniciovaním\nsúdneho konania zo strany žalobcu.\nŽalovaný mal zároveň za to, že žalobca nepreukázal samotnú výšku uplatneného nároku, ktorú\nvygeneroval len na základe svojho odhadu bez relevantného podkladu. Žalobca nestanovil výšku nároku\nprostredníctvom znaleckého posudku, ale iba odhadom, ktorý však podľa žalovaného nemá oporu vo\nvzorci, na ktorý žalobca upriamil pozornosť.\n7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,\na to: výpis z listu vlastníctva č. 748 (č.l. 12 spisu), výpis z listu vlastníctva č. 1029 (č.l. 13), žiadosť\no majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov vo vlastnícte obce trvale užívaných NDS, a.s. zo dňa\n10.02.2021 (č.l. 14), odpoveď na žiadosť o vysporiadanie pozemkov zo dňa 23.02.2021 (č.l. 15),\nodpoveď na žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 04.06.2021 (č.l. 16), vrátenie podnetu na\nvydanie rozhodnutia podľa § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám\nzo dňa 23.06.2021 (č.l. 17), opätovné vrátenie podnetu na vydanie rozhodnutia podľa § 18 ods. 4\nzákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám zo dňa 13.07.2021 (č.l. 18), kúpna\nzmluva č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/Jalná/XXXX/XXXX (č.l. 20), kúpna zmluva č. XXXXX/XX/XXXX/Jalná/\nXXXX/ŠomZd (č.l. 24), Znalecký posudok č. 136-2005 (č.l. 40), schvaľovanie a pripomienkovanie\ndokumentu - kúpnej zmluvy č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/Jalná/XXXX/XXXX zo dňa 08.09.2021 (č.l. 56),\nschvaľovanie a pripomienkovanie dokumentu - kúpnej zmluvy č. XXXXX/XX/XXXX/Jalná/XXXX/ŠomZd\nzo dňa 14.10.2021 (č.l. 60), Rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom, katastrálny odbor č. N zo\ndňa 18.01.2022 (č.l. 155), kúpna zmluva č. XXXXX/XX/XXXX/Jalná/XXXX/ŠomZd zo dňa 07.12.2021\n(č.l. 156), výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva obce Trnavá Hora konaného dňa 03.12.2021\n\n(č.l. 159), potvrdenie obce Trnavá Hora o zverejnení kúpnej zmluvy na webovej stránke obce zo dňa\n07.12.2021 (č.l. 160), Rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom, katastrálny odbor č. V XXXX/\nXXXX zo dňa 14.01.2022 (č.l. 161), kúpna zmluva č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/Jalná/XXXX/XXXX zo dňa\n07.12.2021 (č.l. 162).\n8. Súd nevykonal dokazovanie znaleckými posudkami, ktorých vyhotovenie spolu s ustanovením znalca\nza účelom určenia výšky náhrady za vecné bremeno navrhol žalobca na termíne pojednávania dňa\n01.07.2026, a to z dôvodu hospodárnosti konania, keďže ako je uvedené v ods. 13 - 17 tohto rozsudku,\nsúd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku, preto považoval ustanovenie znalca a vypracovanie\nznaleckého posudku za účelom určenia výšky náhrady za vecné bremeno za neúčelné a nehospodárne.\n9. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:\nNa základe ust. § 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. vzniklo odo dňa 01.02.2005 (deň vzniku žalovaného)\nna predmetných pozemkoch žalobcu vecné bremeno v prospech žalovaného do času prevedenia\nvlastníckeho práva k nim. Žalovaný za vzniknuté bremeno neuhradil žalobcovi žiadnu odplatu, preto\nsi žalobca žalobou zo dňa 15.10.2021 uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu za vecné bremeno\nza obdobie od 15.10.2017 do 14.10.2021 vo výške 22.936,20 eura. Žalovaný tento nárok žalovaného\nneuhradil, nakoľko mal za to, že nárok za náhradu za vecné bremeno je jednorazový a v čase podania\nžaloby už premlčaný. Predmetné pozemky žalobca na žalovaného previedol na základe kúpnych\nzmlúv č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/Jalná/XXXX/XXXX a č. XXXXX/XX/XXXX/Jalná/XXXX/ŠomZd zo dňa\n07.12.2021.\n10. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:\nPodľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a\ndoplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len ako zákon\nč. 639/2004 Z.z.), k nehnuteľnostiam spravovaným ku dňu vzniku diaľničnej spoločnosti Slovenskou\nsprávou ciest, ktoré sú predmetom prechodu práv a povinností podľa tohto zákona a ktoré nemôžu byť\nsúčasťou predmetu vkladu do diaľničnej spoločnosti z dôvodu nevyporiadania, prípadne nepreukázania\nvlastníckeho práva štátu k nim a ktorých užívanie je dané tým, že sú zastavané diaľnicami, vzniká\nv prospech diaľničnej spoločnosti dňom jej vzniku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého\nobsahom je užívanie nehnuteľností.\nDiaľničná spoločnosť je povinná vyporiadať vlastníctvo nehnuteľností uvedených v odseku 1 do svojho\nvlastníctva.\nPodľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\nPodľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n11. Zo žaloby a následných vyjadrení strán sporu vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že na\nzáklade ust. § 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z.z. vzniklo odo dňa 01.02.2005 na predmetných pozemkoch\nžalobcu vecné bremeno v prospech žalovaného, ktorý tieto užíval bez poskytnutia protihodnoty. Sporné\nnebolo ani to, že vlastnícke právo k predmetných pozemkom bolo zo žalobcu na žalovaného prevedené\nna základe kúpnych zmlúv č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/Jalná/XXXX/XXXX a č. XXXXX/XX/XXXX/Jalná/\nXXXX/ŠomZd, a to k dátumu 14.01.2022 a 18.01.2022, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k\npredmetným nehnuteľnostiam. Sporné medzi stranami sporu bolo, či náhrada, ktorá by mala žalobcovi\npatriť za zákonom zriadené vecné bremeno je jednorazová, alebo má žalobca nárok na náhradu\nopakovanú za uplatnené časové obdobie.\n12. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že na základe ust. § 6 ods. 1 zákona č.\n639/2004 Z.z. vzniklo ku dňu vzniku žalovaného, t.j. k 01.02.2005, na predmetných pozemkoch, vtedy\nvo vlastníctve žalobcu, vecné bremeno v prospech žalovaného. Vzhľadom na vznesenú námietku\npremlčania žalovaným v konaní, sud sa primárne musel vysporiadať s touto námietkou a otázkou, či\n\nza vecné bremeno v prospech žalovaného vznikol žalobcovi nárok na jednorazovú náhradu za vecné\nbremeno, a teda či je tento nárok premlčaný, alebo na opakovanú náhradu za uplatnené časové obdobie,\npričom tento nárok by premlčaný nebol.\n13. Súd má ďalej z vykonaného dokazovania za to, že za zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo v\nprospech žalovaného na základe zákona č. 639/2004 Z.z., prináležala žalobcovi jednorazová odmena,\nktorú si mohol uplatniť od vzniku vecného bremena a zároveň vzniku žalovaného, t.j. od 01.02.2005.\nVzhľadom na to, že v danom prípade ide medzi stranami o občianskoprávny vzťah, čo vyplýva okrem\niného aj z Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4NcC/17/2024-122 zo dňa 31.07.2024 (ods. 19\na 20), ktorým Krajský súd v Bratislave rozhodoval o príslušnosti súdu, premlčacia doba na uplatnenie\nnáhrady za vecné bremeno bola trojročná a začala plynúť odo dňa, kedy si žalobca mohol toto právo\nprvýkrát uplatniť, t.j. odo dňa vzniku vecného bremena - 01.02.2005 a uplynula dňa 01.02.2008, a teda\nnárok na úhradu tejto náhrady bol tak v čase podania žaloby v roku 2021 premlčaný.\n14. Súd neprihliadol na tvrdenia žalobcu, ktorý poukazoval na aktuálnu judikatúru Ústavného súdu SR\nz rokov 2025 a 2026, týkajúcu sa vecných bremien vzniknutých na základe zákona č. 66/2009 Z.z.\nV prvom rade súd poukazuje na to, že charakter vecných bremien sa síce javí ako podobný, avšak\nv prípade tohto súdneho konania ide o vecné bremeno vzniknuté na základe ust. § 6 ods. 1 zákona\nč. 639/2004 Z.z., preto naň nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z., kde zákonodarca\nzvolil inú formu usporiadania vlastníckych vzťahov k cudzím pozemkom pod stavbami vo vlastníctve\nobcí a vyšších územných celkov, než aký zvolil režimom zákona č. 639/2004 Z.z. pre vyporiadanie\nvlastníctva vo vzťahu k pozemkom pod diaľnicami, nejde preto o rovnaké prípady, a to bez ohľadu\nna to, ako v daných veciach peňažnej náhrady za výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu\nzriadenému zákonom č. 66/2009 Z.z. súdy rozhodujú. Takto je zrejmé, že otázka charakteru náhrady\nza zákonné zaťaženie pozemkov výkonom práva žalovaného zodpovedajúceho vecnému bremenu\nzriadeného zákonom č. 639/2004 Z.z. v čase rozhodovania súdu v tejto veci v súlade s rozhodovacou\npraxou má bez pochyby formu jednorazovej odplaty. K otázke odplaty za vecné bremeno vzniknuté\npráve na základe zákona č. 639/2004 Z.z. Ústavný súd SR v Uznesení zo dňa 12.12.2013, sp.zn. IV.\nÚS 736/2013 okrem iného uviedol: ,,Vo vzťahu k úvahám o otázke, či náhrada za nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva vo forme vecného bremena, ktoré vzniklo zákonom neobsahujúcim jednoznačné\nvymedzenie finančného vyrovnania medzi účastníkmi, má charakter opakujúceho sa plnenia, resp. či\nmôže ísť aj o jednorazovú náhradu, ústavný súd považoval názor, podľa ktorého je finančná náhrada\nza zaťaženie pozemku vzniknutým vecným bremenom jednorazovou náhradou (napr. na základe §\n135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, resp. judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4\nCdo 89/2008), za ústavne udržateľný (uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 227/2012 z 3. mája\n2012). Ani okolnosti danej veci nevedú k opačnému záveru. Podriadenie majetkového nároku v podobe\njednorazovej finančnej náhrady premlčaniu tiež nevykazuje znaky prekročenia ústavne konformných\nmožností výkladu pravidiel premlčania majetkových nárokov vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka.\"\nSúd sa s uvedeným plne stotožňuje a má za to, že toto rozhodnutie, ktoré sa týka priamo zákona č.\n639/2004 Z.z., je možné v plnom rozsahu aplikovať aj v predmetnom súdnom spore.\n15. Okrem už uvedeného súd zároveň poukazuje na zásadnú rozdielnosť medzi týmto sporom a\nkonaniami a s nimi súvisiaci rozhodnutiami Ústavného súdu SR, na ktoré poukázal žalobca, v ktorých\nnarozdiel od tohto sporu nebola otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v čase rozhodovania\nsúdmi ešte vyriešená. V Uznesení č.k. PL ÚS 12/2025-16 zo dňa 28.05.2025 Ústavný súd SR uviedol: ,,V\nspore, z ktorého vyšiel prejednávaný návrh, môže byť okolnosťou odôvodňujúcou prekonanie skoršej\njudikatúry najvyšších súdnych autorít fakt, že ani po takmer 16 rokoch od nadobudnutia účinnosti\nzákona č. 66/2009 Z. z. nebol dosiahnutý jeho účel. Tým bolo prioritne definitívne usporiadanie\nvlastníckych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a obcou, resp. vyšším územným celkom, ako\nvlastníkom delimitovanej stavby, a to zákonom predpokladanými nástrojmi (§ 2 ods. 1 a 2 zákona), a nie\nďalšie fakticky časovo neurčité (do vykonania pozemkových úprav) zakonzervovanie stavu núteného\nobmedzenia vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez náležitej kompenzácie.“ (Na toto rozhodnutie\npoukázal ústavný súd aj v rozhodnutí č.k. II. ÚS 369/2025 zo dňa 24.09.2025). V Uznesení č.k. PL.\nÚS 9/2026 zo dňa 25.03.2026 Ústavný súd SR uviedol: ,,Zásadný rozdiel, ktorý s odstupom času\nvníma ústavný súd zosilnene, spočíva v tom, že kým poskytnutie jednorazovej náhrady je vo vzťahu\nk zákonu č. 182/1993 Z. z. trvalým riešením (čomu zodpovedá aj výška odplaty), podľa zákona č.\n66/2009 Z. z. vlastník pozemku naďalej očakáva, že k trvalému doriešeniu jeho vlastníckych vzťahov\ndôjde iným zákonom predpokladaným spôsobom. Zriadenie vecného bremena podľa napadnutého\n\nzákona sa javí ako časovo neurčité, a to až do doby usporiadania, ktoré ale nie je závislé od\nvôle subjektu, v ktorého neprospech došlo k jeho zriadeniu. Ústavný súd preto dospel k záveru, že\npovahu náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je potrebné interpretovať\npodľa základných ústavnoprávnych zásad tak, aby táto náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva\nzohľadňovala skutočnosť, že právne vzťahy, ktoré mali byť usporiadané, bez viny a na škodu vlastníka\npozemku stále usporiadané nie sú. Pokiaľ ani po viac ako šestnástich rokoch nedošlo k definitívnemu\nusporiadaniu právnych vzťahov, nemožno zotrvať na chápaní náhrady za obmedzenie vlastníckeho\npráva ako jednorazovej, keďže takýto výklad v spojení s uplynutým časom popiera účel zákona,\nobmedzenie vlastníckeho práva za jednorazovú náhradu by fakticky znamenalo vyvlastnenie pozemku\na vlastníctvo by nebolo možné vnímať inak ako holé.“ Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že v konaniach\nku ktorým sa vzťahujú rozhodnutia predložené žalobcom, išlo jednak o vecné bremeno založené v\nzmysle zákona č. 66/2009 Z.z. a nie zákona č. 639/2004 Z.z., avšak zároveň sa týkajú konaní, v ktorých\nnebola otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ešte vyriešená a vecné bremeno tak predstavovalo\nzaťaženie na časovo neurčité obdobie, až zakonzervovanie stavu núteného obmedzenia vlastníckeho\npráva bez náležitej kompenzácie, pričom vlastnícke právo usporiadané nebolo a vlastníci zaťažených\npozemkov naďalej očakávali doriešenie vlastníckych vzťahov. V predmetnom spore však z kúpnych\nzmlúv č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/Jalná/XXXX/XXXX a č. XXXXX/XX/XXXX/Jalná/XXXX/ŠomZd zo dňa\n07.12.2021 a rozhodnutí Okresného úradu Žiar nad Hronom, katastrálny odbor zo dňa 14.01.2022\na 18.01.2022 vyplýva, že vlastnícke právo k predmetným pozemkom bolo vyriešené a prevedené\nzo žalobcu na žalovaného. Aj vzhľadom na uvedené nie je možné aplikovať žalobcom predložené\nrozhodnutia ústavného súdu na predmetné konanie, keďže v danom prípade už nie je v situácii, kedy\notázka vlastníckeho práva nebola vyriešená a riešenie bez akejkoľvek kompenzácie by naďalej neurčitý\nčas len očakával.\n16. Súd zároveň dáva do pozornosti aj zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus\niura scripta sunt\" t. j. „práva patria len bdelým\" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda\ntým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia\nuplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Žalobca odo dňa vzniku zákonného\nvecného bremena vedel, či minimálne mal a mohol vedieť, že si za obmedzenie jeho vlastníckeho\npráva môže uplatniť jednorazovú náhradu, preto sa jej úhrady mohol domáhať od 01.02.2005 priamo od\nžalovaného, prípadne v trojročnej premlčacej lehote na súde, čo však nespravil, pričom aj so žiadosti\no majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov vo vlastníctve obce trvale užívaných NDS, a.s. zo dňa\n10.02.2021 vyplýva, že majetkovoprávne vysporiadanie predmetných pozemkov začal žalobca riešiť\naž vo februári 2021, pričom prevod vlastníckeho práva k predmetným pozemkom bol do roka od tejto\nžiadosti (14.01.2022 a 18.01.2022) medzi stranami sporu vyriešený.\n17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že žaloba z dôvodu premlčania nároku na\nnáhradu za vecné bremeno nebola žalobcom podaná dôvodne, a preto ju v celom rozsahu zamietol\nako nedôvodnú.\n18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)\na žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech by priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nNakoľko však v konaní žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, súd mu nárok na\nnáhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III, do 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia, v dvoch vyhotoveniach.\nOdvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP\n(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu\nsa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).\nOdvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365\nods. 1 CSP):\n\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť\nvykonanie exekúcie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3b0398e8-3d7d-45a5-af42-021785546bee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.9.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.9.2026.1"}, {"guid": "ussr:6b0559c6-b178-4e5b-a1e5-ecfba185cfec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.369.2025.3", "spisova_znacka": "II. ÚS 369/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.369.2025.3"}, {"guid": "ussr:55512265-ee91-4d2f-b9b6-8d0d090edfee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.12.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.12.2025.1"}, {"guid": "ussr:26b34f36-f7cc-4033-b165-7850c1521885", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 736/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 736/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:26b34f36-f7cc-4033-b165-7850c1521885"}, {"guid": "ussr:f0f3b11c-41fc-4070-8741-d05b90dcc142", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 227/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 227/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f3b11c-41fc-4070-8741-d05b90dcc142"}], "citovane_v": []}