{"guid": "97a498f9-3692-4e09-b2bf-bae5fe861200:d1f4321e-1559-4a39-94ea-7e18b8530a36", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:1326200412.1", "spisova_znacka": "62Cb/5/2026", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/5/2026 z 20. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Mestského súdu Bratislava III z 20. januára 2026, sp. zn. 62Cb/5/2026, ECLI:SK:MSBA3:2026:1326200412.1", "identifikacne_cislo": "1326200412", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Milan Krajči", "sudca_id": 1262, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-krajci-1262", "datum_vydania": "2026-01-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324", "nazov": "§ 324 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325", "nazov": "§ 325 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "nazov": "§ 343 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-344", "nazov": "§ 344 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-344", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-344"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-343", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-344"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1f4321e-1559-4a39-94ea-7e18b8530a36", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:1326200412.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2026:1326200412.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2026:1326200412.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\n62Cb/5/2026\n1326200412\n20. 01. 2026\nJUDr. Milan Krajči\nECLI:SK:MSBA3:2026:1326200412.1\n\nUznesenie\n7 62Cb/5/2026\n\nMestský súd Bratislava III v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľa:\nNetit s. r. o., so sídlom Bardejovská 5, 831 02 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 781 262,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava,\nIČO: 47 237 325, proti odporcovi: Licenza s. r. o., so sídlom Nám. Andreja Hlinku 3, 831 06 Bratislava\n– mestská časť Rača, IČO: 50 141 082, takto\nrozhodol:\n2 62Cb/5/2026\nI. Návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.\nII. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n4 62Cb/5/2026\n1. Navrhovateľ sa návrhom z 15. januára 2026 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie,\nktorým zriadi záložné právo v prospech navrhovateľa na nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu.\n2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že má voči odporcovi pohľadávku vo výške 92.250,-- eur\nvyplývajúcu z faktúry A. XXXXXXXX, ktorá bola odporcom uznaná čiastočnými úhradami faktúry A.\nXXXXXXXX vo výške 10.000,-- eur a vo výške 25.750,-- eur. Navrhovateľ uviedol, že medzí ním\na odporcom bola uzavretá dňa 15. decembra 2022 inominátna zmluva, na základe ktorej mal navrhovateľ\nodporcovi poskytnúť súčinnosť pri projekte ul. Chotárna na projektových pozemkoch, a nie dodať\nkonkrétny výsledok. Na jednotlivých pozemkoch sú zriadené vecné bremená v prospech spoločnosti\nZápadoslovenská distribučná, a.s. B. C. je v predaji, pričom odporca je vlastníkom skolaudovaných\nstavieb nachádzajúcich sa na pozemkoch, ktoré boli predmetom inominátnej zmluvy. Z tohto dôvodu\nodporca podľa navrhovateľa len hľadá dôvody, pre ktoré neuhradí navrhovateľovi jeho pohľadávku.\nKeďže B. C. je v predaji, odporca vyvíja aktívnu činnosť na predaj nehnuteľností, ktoré sú v jeho majetku.\nZ tohto dôvodu odporca sa snaží získať čas, aby sa mu podarilo projekt C. B., zinkasovať zisk a následne\nnebude mať majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa. Záverom navrhovateľ\nuviedol, že za účelom vymáhania nárokov podal návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd\nBanská Bystrica.\n\n3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), pred začatím konania,\npočas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n3.1. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné\nbezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n3.2. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné\nopatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia zamietne.\n3.3. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nrozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý\nspĺňa náležitosti podľa § 326.\n3.4. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n3.5. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné\nprávo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej\npohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n3.6. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká\nzápisom do príslušného registra (ods. 2).\n3.7. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym\nrozhodnutím (ods. 3).\n3.8. Podľa ustanovenia § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na\nzabezpečovacie opatrenie.\n4. Súd konštatuje, že navrhovateľovi sa nepodarilo osvedčiť existenciu podmienok pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia a tento je nevyhnutné zamietnuť ako nedôvodný. Na stručné odôvodnenie\npodľa ustanovenia § 236 C.s.p. (k tomu viď aj I. ÚS 236/2019, I. ÚS 238/2019, I. ÚS 114/2022, III. ÚS\n380/2024 a III. ÚS 551/2024) k tomu súd uvádza nasledovné:\n5. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musia byť kumulatívne\nsplnené podmienky, a to hodnoverné osvedčenie pohľadávky, ktorá má byť súdnym rozhodnutím\n„dočasne“ zabezpečená, a súčasne obava z budúceho ohrozenia exekúcie. Ak čo i len jedna z týchto\npodmienok nie je v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnená, nemôže\nsúd podanému návrhu vyhovieť. To je prípad aj rozhodovanej veci, kedy nie je splnená ani jedna\nz kumulatívnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n6. Súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a s poukazom\nna znenie ustanovenia § 344 C.s.p. aj v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia)\nplatí, že osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len\nosvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho,\nže po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému\nsa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Aj vzhľadom na to, že mestský súd právne posúdil\npodmienku osvedčenia nároku žalobcu, zatiaľ čo krajský súd sa vedome odmietol zaoberať skúmaním\nosvedčenia nároku žalobcu, záver krajského súdu o splnení podmienok na nariadenie neodkladného\nopatrenia voči sťažovateľovi predstavuje arbitrárny procesný exces a porušenie základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (k tomu viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17.\njúla 2025, sp. zn. III. ÚS 315/2025).\n6.1. Podľa názoru súdu navrhovateľ svoju pohľadávku, ktorú žiada zabezpečiť sudcovským záložným\nprávom, hodnoverným spôsobom neosvedčil. Na osvedčenie pohľadávky navrhovateľa nepostačuje\npredloženie zmluvy, ktorú mal uzavretú s odporcom, a vystavenú faktúru. Súd uvádza, že pre osvedčenie\nnároku navrhovateľa bolo nevyhnutné, aby preukázal, že si svoju zmluvnú povinnosť splnil a že\nvykonal činnosť predpokladanú v článku I. uzavretej dohody. Pokiaľ ide o informatívne výpisy z katastra\nnehnuteľnosti, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tieto\nsami osebe nepreukazujú vykonanie činnosti, na ktorú sa v inominátnej zmluve zaviazal. Navyše\nz príloh, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu, vyplýva nie osvedčenie jeho nároku, ale naopak jeho\nspornosť. Súčasťou návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj e-mailová komunikácia\nmedzi stranami, z ktorej vyplýva, že odporca spochybňuje existenciu nároku navrhovateľa. Jednak v emailovej správe z 26. novembra 2025 odporca reagoval na zaslanú faktúru č. XXXXXXXX na sumu\n92.250,-- eur, v ktorej žiadal navrhovateľa o zaslanie písomných podkladov preukazujúcich splnenie\nzmluvného záväzku, a ktoré ho oprávňujú k fakturácii odmeny za vykonané práce, na čo navrhovateľ\n\nreagoval dňa 27. novembra 2025 tým spôsobom, že odporcovi poslal len inominátnu zmluvu. Následne\nv e-mailovej správe z 28. novembra 2025 (a aj v e-mailovej správe z 22. decembra 2025) odporca\npoukázal na zmluvné záväzky navrhovateľa vyplývajúce z článku I. zmluvy a požadoval od navrhovateľa,\naby preukázal, že tieto záväzky si voči odporcovi splnil a že mohlo navrhovateľovi vzniknúť právo\nna zaplatenie odplaty. Keďže súd v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nnevykonáva dokazovanie, je postačujúce pre jeho rozhodnutie vo veci to, že pohľadávka navrhovateľa\nje sporná už po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, čo vedie k záveru\no neosvedčení nároku, ktorému žiada priznať ochranu.\n6.2. Súd sa nestotožňuje ani s ďalšími tvrdeniami navrhovateľa obsiahnutými v podanom návrhu.\nNavrhovateľ síce tvrdil, že jeho pohľadávka na zaplatenie odmeny 100.000,-- eur + DPH mala byť\nsplatná k 20. decembru 2024, avšak táto skutočnosť výslovne nevyplýva z navrhovateľom predloženej\nzmluvy. Podľa článku II. bod 2. zmluvy mal odporca uhradiť navrhovateľovi odplatu do 20. decembra\n2024 za predpokladu splnenia všetkých podmienok v článku I. bod 1. písm. a/ a ž d/ zmluvy v lehote\npodľa článku I. bod 3. zmluvy. Navrhovateľ však k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nnepripojil žiadne listiny, z ktorých by vyplývalo práve splnenie všetkých povinností podľa článku I. bod\n1. písm. a/ a ž d/ zmluvy najneskôr do 15. apríla 2024 (do 16 mesiacov od 15. decembra 2022), keďže\nnavrhovateľ v návrhu netvrdil, že by mu odporca neposkytol súčinnosť pri plnení záväzku. Zároveň\ntomuto tvrdeniu navrhovateľa odporuje jeho vlastné správanie, keďže zmluvnú odmenu mu nefakturoval\ntak, aby bola splatná k 20. decembru 2024, ale dňa 20. marca 2025 vystavil navrhovateľ odporcovi\nfaktúru č. XXXXXXXX na sumu 30.750,-- eur so splatnosťou 31. marca 2025, keď dátum dodania\nplnenia navrhovateľom odporcovi bol 20. marec 2025 a dňa 12. novembra 2025 vystavil navrhovateľ\nodporcovi faktúru č. XXXXXXXX na sumu 92.250,-- eur so splatnosťou 23. novembra 2025, keď\ndátum dodania plnenia navrhovateľom odporcovi bol 12. november 2025. Je tak zjavné, že samotný\nnavrhovateľ obsahom ním vystavených faktúr poprel jeho tvrdenie o tom, že nárok na jeho odmenu mal\nbyť splatný k 20. decembru 2024, keď zo samotných faktúr má vyplývať prehlásenie navrhovateľa o tom,\nže odporcovi mal poskytnúť plnenie až v priebehu roka 2025 (k 20. marcu, resp. k 12. novembru).\n6.3. Súd musí odmietnuť ako nesprávnu aj argumentáciu navrhovateľa o tom, že platbami z 11. apríla\n2025 a z 24. apríla 2025 mal odporca uznať svoj záväzok voči navrhovateľovi. Súd poukazuje na to,\nže pohľadávka navrhovateľa v sume 92.250,-- eur vyplýva z faktúry č. XXXXXXXX, ktorú navrhovateľ\nvystavil dňa 12. novembra 2025. Z tohto dôvodu je mimo akýchkoľvek rozumných pochybností zrejmé,\nže odporca nemohol platbami realizovanými v mesiaci apríl 2025 uznať záväzok vyplývajúci z faktúry\nnavrhovateľa vystavenej o 7 mesiacov neskôr. Platbami v sume 10.000,-- eur (z 11. apríla 2025) a v sume\n20.750,-- eur (z 24. apríla 2025) mohol odporca podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka\nv spojení s ustanovením § 323 Obchodného zákonníka nanajvýš uznať len svoj záväzok vyplývajúci\nz faktúry č. XXXXXXXX, a nie záväzok vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXX, pričom aj v predmete\ntýchto platieb odporcu bolo uvedené, že sa jedná o čiastočné úhrady faktúry č. XXXXXXXX, a teda\nfaktický uznávací prejav odporcu nemohol smerovať k nároku navrhovateľa vo výške 92.250,-- eur\nv zmysle faktúry č. XXXXXXXX. Pohľadávka navrhovateľa v sume 92.250,-- eur vyplývajúca z faktúry\nč. XXXXXXXX preto nebola odporcom uznaná, na čo nadväzuje aj vyššie vyslovený záver súdu o tom,\nže navrhovateľ svoj nárok neosvedčil.\n7. Podľa názoru súdu navrhovateľ dostatočne spoľahlivým spôsobom nepreukázal ani obavu budúceho\nohrozenia exekúcie ako druhého kumulatívneho predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia.\n7.1. Navrhovateľ v podanom návrhu neosvedčil také konanie odporcu, z ktorého by bolo možné\nusudzovať o možnom ohrození budúcej exekúcie. Navrhovateľ síce poukázal na to, že odporca\njednotlivé byty v projekte „C.“ ponúka na predaj, respektíve ich predáva, avšak z tejto skutočnosti\nnemožno automaticky uzavrieť, že by zo strany odporcu išlo o konanie, ktoré by mohlo objektívne\nvzbudzovať obavu z budúceho ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že\nby sa odporca zbavoval svojho majetku, resp. že by ho prevádzal na tretie osoby bez primeraného\nprotiplnenia. V tomto smere aj konštatovanie navrhovateľa o tom, že odporca sa snaží získať čas,\ninkasovať zisk a následne neuspokojiť svoje záväzky nie je ničím podložené a jedna sa len o\nsubjektívne domnienky navrhovateľa. Navyše argumentáciu navrhovateľa považuje súd za vnútorne\nrozpornú, keď na jednej strane uviedol, že odporca je developerom projektu „C.“ a odkázal na oficiálnu\nstránku projektu, na druhej strane sa však snažil vyvolať zdanie, že odporca sa má zbavovať majetku.\n7.2. Súd zároveň dáva do pozornosti, že navrhovateľ nepredložil súdu žiadne listiny, ktoré by osvedčovali\nreálnu obavu z možného budúceho ohrozenia exekúcie. Súčasťou podaného návrhu nie je napr.\nžiadna výzva navrhovateľa na uhradenie tvrdenej pohľadávky, prípadne odpoveď odporcu na výzvu\n\nformulovanú štýlom, že by pohľadávku navrhovateľa odmieta uhradiť bez existencie právneho dôvodu,\npráve naopak z e-mailovej komunikácie medzi stranami vyplýva, že odporca opakovane požadoval\nod navrhovateľa predloženie listín, z ktorých vyplýva splnenie zmluvného záväzku navrhovateľom,\nktorých predloženie odporcovi naopak navrhovateľ nepreukázal, t. j. nečinný bol navrhovateľ. Okrem\ntoho, že zo strany navrhovateľa nebolo tvrdené, že by sa odporca zbavoval svojho majetku, netvrdil\n(a ani neosvedčil), že by odporca napr. uskutočňoval úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej\nčinnosti, ktoré by mohli vyvolať objektívne obavu, že odporca nebude dosahovať zisk, ktorý by bolo\nmožné použiť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Za takéto úkony, ktoré by mohli byť dôvodom\npre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, by bolo možné považovať zatvorenie prevádzky odporcu,\nzmenu sídla spoločnosti na adresu, na ktorej sídli množstvo spoločností v úpadku, zmeny v predmete\npodnikania, zmenu vo vlastníckej štruktúre spoločnosti (napr. prevod na bieleho koňa), vstup spoločnosti\ndo likvidácie, prípadne fúziu spoločnosti (zverejnenie návrhu projektu premeny v Zbierke listín, resp.\nv Obchodnom vestníku) a podobne. Takéto skutočnosti však navrhovateľom neboli produkované.\n7.3. Dôvodom pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť ani\nprípadná výška pohľadávky navrhovateľa. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikátu R 20/1998 platí,\nže samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi\nskutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie\nodporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia\npostihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.\nPredmetný judikát bol síce vydaný za predchádzajúcej právnej úpravy (za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku), avšak jeho závery sú podľa názoru súdu aplikovateľné aj súčasnú právnu úpravu\na na inštitúty neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ pritom v podanom\nnávrhu v zásade argumentoval len výškou jeho pohľadávky, avšak táto nevyvoláva obavu z ohrozenia\nexekúcie, ak nebolo navrhovateľom súčasne tvrdené (a navrhovateľom osvedčené) znižovanie hodnoty\nmajetku odporcu, prípadne iné konanie, ktoré by nepriaznivo ovplyvnilo majetkové pomery odporcu.\n8. Nad rámec už uvedených dôvodov zakladajúcich nedôvodnosť podaného návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia súd pre komplexnosť svojho rozhodnutia odkazuje na uznesenie Krajského\nsúdu v Bratislave zo 6. novembra 2024, sp. zn. 2Cob/159/2024. V predmetnom uznesení Krajský súd\nv Bratislave uviedol, že obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných\npodmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 ods. 1 CSP, nemôže byť\nzaložená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ide o kategóriu, ktorá\nmusí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť\nreálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v návrhu\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listín, naplnené nebolo. Tvrdenie\nžalobcu, že žalovaný celkom evidentne nedisponuje likvidným majetkom, tiež nebolo osvedčené.\nOdvolací súd dodáva, že sledujúc úvahy žalobcu by potom postačila pre vznik sudcovského záložného\npráva jeho púha subjektívna obava ako veriteľa, že by budúca exekúcia mohla byť ohrozená. V súvislosti\ns uvedeným odvolací súd tiež poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa 20. decembra\n2017 č. k. II ÚS 741/2017, kde z jeho záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné konanie\nžalovaného zbavovania sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne však musí\nbyť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a dlžník mení\nkvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z ohrozenia\nexekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje práva alebo\nfaktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je aj takáto\nhrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s\nkvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t. j. zmenšenie majetku, ale podľa okolností\naj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné\nzníženie speňažiteľnosti. S citovanými právnymi závermi Krajského súdu v Bratislave sa vo veci konajúci\nsúd v celom rozsahu stotožňuje a považuje ich za aplikovateľné aj na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto na ne v celom rozsahu odkazuje.\n8.1. Zároveň v kontexte tvrdenia navrhovateľa, že odporca je developerom v rámci konkrétneho\ndeveloperského projektu a má byť založeným len pre tento projekt, považuje za nevyhnutné odkázať\nna to, že odporca je právnickou osobou založenou v januári 2017, ktorá má zapísaných celkom 25\npredmetov podnikania, čo žiadnym spôsobom nepodporuje tvrdenia navrhovateľa. V tejto súvislosti\nsúd odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 2025, sp. zn. 9Cob/3/2025,\nv ktorom odvolací súd uviedol, že žalobca nijako neosvedčil, že by existencia žalovaného bola viazaná\nvýhradne iba na developerský projekt bytového domu na D. E. F. G.. Taktiež tvrdenie žalobcu o úmysle\n\nžalovaného predať predmetný byt pod jeho reálnu trhovú hodnotu žalobca nijako neosvedčil. Zároveň je\npotrebné uviesť, že ani táto skutočnosť, že žalovaný po predaji väčšiny bytov v bytovom dome nepristúpil\nk úhrade žalobcovej v konaní vo veci samej uplatnenej pohľadávky bez ďalšieho neosvedčuje dôvodnosť\npre vyhovenie takémuto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani neprezentuje reálnu\nobavu o nemožnosť uspokojenia danej spornej pohľadávky žalobcu. K ďalším odvolacím námietkam\nžalobcu o tom, že vzhľadom na hodnotu záväzkov žalovaného existuje dôvodná obava, že uhradením\núveru v banke (z prostriedkov získaných z predaja nehnuteľnosti tretím osobám) sa žalovaný zbaví\nvšetkého relevantného majetku, z ktorého by mohlo dôjsť v budúcnosti k uspokojeniu pohľadávky\nžalobcu, resp. že by mohla byť ohrozená prípadná exekúcia, odvolací súd uvádza, že takúto námietku\nvzniesol žalobca už v predchádzajúcom rozhodovaní odvolacieho súdu voči prvému zamietajúcemu\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a aj teraz takéto\ntvrdenie žalobcu považuje odvolací súd len za hypotetické, ničím neosvedčené. Predmetné rozhodnutie\nbolo vydané za obdobnej skutkovej situácie, aká je daná v aktuálne posudzovanej veci, preto závery\nz neho sú plne aplikovateľné aj na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa. Rovnako tak v kontexte\ntvrdeného developerského projektu a predaja bytov po jeho dokončení súd v podrobnostiach odkazuje\naj na rozhodovanú vec aplikovateľné uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. augusta 2025,\nsp. zn. 3Cob/79/2025, podľa záverov ktorého platí, že ohrozenie budúcej vykonateľnosti exekúcie tak\nnavrhovateľ videl práve v skutočnosti, že odporca prevádza byty zo svojho vlastníctva do vlastníctva\ntretích osôb. Odvolací súd však v tejto súvislosti musí zhodne so súdom prvej inštancie skonštatovať, že\nuvedené skutočnosti neosvedčujú potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia. Samotná skutočnosť,\nže odporca ako osoba, voči ktorej navrhovateľ disponuje pohľadávkou, prevádza nehnuteľnosti zo\nsvojho vlastníctva do vlastníctva tretích osôb sama osebe nie je spôsobilá ohroziť prípadnú budúcu\nvymožiteľnosť tejto pohľadávky. Predaj nehnuteľností je dokonca jedným z predmetov podnikateľskej\nčinnosti odporcu. Nemožno teda považovať za nič nezvyčajné, ak odporca po dokončení súboru\nbytov a nebytových priestorov tieto začne rozpredávať tretím osobám. Za ohrozenie prípadnej budúcej\nvymožiteľnosti pohľadávok by bolo možné považovať iba také konanie odporcu, kedy by odporca\nprevádzal nehnuteľnosti do vlastníctva iných osôb bez primeraného protiplnenia. Takúto skutočnosť\nvšak navrhovateľ netvrdil a neosvedčil ani v návrhu a ani v odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol jeho\nnávrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý. Navrhovateľ rovnako tak netvrdil a ani\nneosvedčil, že by odporca prevádzal peňažné prostriedky získané z predaja bytov iným osobám a\ntakto by ohrozoval vymožiteľnosť navrhovateľovej pohľadávky. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné\nnariadiť len na základe domnienky a fikcie navrhovateľa bez toho, aby bola náležite osvedčená obava,\nže exekúcia bude ohrozená. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd musí vychádzať\nz konkrétnych skutkových okolností prípadu, pričom súd v tomto prípade dokazovanie nevykonáva,\nale musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ teda v návrhu\nmusí osvedčiť také skutočnosti a konanie odporcu, ktoré nasvedčujú takému správaniu, ktorého vedie k\nznižovanie množstva alebo hodnoty jeho majetku alebo iné konanie ktorého výsledkom môže byť právna\nnemožnosť alebo neprimeraná obtiažnosť výkonu práva (ohrozenie exekúcie). Navrhovateľom tvrdená\nexistencia obavy zmarenie budúcej exekúcie spočívajúca v tom, že odporca predáva, resp. ponúka na\npredaj nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve bez ďalšieho takúto obavu nezakladá a nemôže byť dôvodom\npre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd tak musí, rovnako ako súd prvej inštancie\nskonštatovať, že navrhovateľ neosvedčil existenciu toho najzákladnejšieho predpokladu pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia a to ohrozenie prípadnej budúcej existencie.\n9. S poukazom na vyššie uvedené súd podľa ustanovenia § 328 ods. 1 v spojení s ustanovením § 344\nC.s.p. návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok I.).\n10. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262\nods. 1 C. s. p. tak, že konaní úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže\nmu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok II.].\nPoučenie:\n2 62Cb/5/2026\n\nProti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia\nna Mestský súd Bratislava III.\nOdvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.) obsahovať, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C.s.p.].\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na/ neboli splnené procesné podmienky,\nb/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1\nC.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:77dbb12f-5d6f-4bcf-8ec6-4601235bb6d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.315.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 315/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 315/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.315.2025.2"}, {"guid": "ussr:169a7761-781a-4522-b821-0dc13db79487", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.551.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2024 z 24. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.551.2024.1"}, {"guid": "ussr:ddf0d448-25b6-40e8-87cb-7e6e026bcef7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.380.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 380/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 380/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.380.2024.1"}, {"guid": "ussr:039fe9a2-6c98-4c81-b761-3082315a9e35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.114.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 114/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2022 z 23. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.114.2022.1"}, {"guid": "ussr:bfea89f8-2c7e-4dd0-83d8-94264ffe4899", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.236.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 236/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.236.2019.1"}, {"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "e01a4e63-0e2d-4b79-abd9-f9b0358f81ae:730939ed-8794-412d-a982-960abf2d4d21", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6123355222.2", "spisova_znacka": "9Cob/3/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Cob/3/2025 z 11. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-08-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6123355222.2"}, {"guid": "f3677ea7-b89e-4352-a316-4e5fa539bebe:ee9021b7-1316-47d3-92bb-134e506f2770", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:8125203429.1", "spisova_znacka": "3Cob/79/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/79/2025 z 15. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-07-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:8125203429.1"}, {"guid": "ca4e36e8-8d65-4523-8764-45e2956d0e56:727b59ba-e3a7-496f-9d93-c93e1c793009", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:4424203256.1", "spisova_znacka": "2Cob/159/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/159/2024 z 6. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:4424203256.1"}], "citovane_v": []}