Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 85Cb/48/2024 z 11. 11. 2025
Citácia: rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 11. novembra 2025, sp. zn. 85Cb/48/2024, ECLI:SK:MSBA3:2025:6124384380.4
Mestský súd Bratislava III | 85Cb/48/2024 | ECLI:SK:MSBA3:2025:6124384380.4 | 2025-11-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Citované ustanovenia: zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., ObZ, § 407 ods. 3 ObZ, § 15 ods. 1 ObZ, § 15 ods. 2 ObZ, § 269 ods. 2 ObZ, § 266 ods. 1 ObZ, § 266 ods. 2 ObZ, § 266 ods. 3 ObZ, § 323 ods. 1 ObZ, § 407 ods. 3 ObZ, § 365 ods. 1 ObZ, § 369 ods. 1 ObZ, § 369 ods. 2 ObZ, § 1 ods. 2 zákona č. 21/2013 Z. z., § 2 zákona č. 21/2013 Z. z., CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7489acbc-2254-4645-be69-81cea5a9005b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124384380.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Mestský súd Bratislava III
85Cb/48/2024
6124384380
11. 11. 2025
JUDr. Lenka Kudravá
ECLI:SK:MSBA3:2025:6124384380.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu:
GeTech s.r.o., so sídlom Gallayova 1958/43, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 50 156
331, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Sninčák, PhD., LLM, advokát so sídlom Žabotova 2/B, 811 04
Bratislava, SAK č. 7761 proti žalovanému: KENE Servis s.r.o., so sídlom Bojnická 24, 831 04 Bratislava,
IČO: 46 184 597, právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Kpt. Jaroša
1316/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zaplatenie 18.120 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.120 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
13,50 % ročne zo sumy 20.120,40 Eur odo dňa 01.04.2024 do dňa 26.06.2024, úrokom z omeškania vo
výške 13,25 % ročne zo sumy 18.120 Eur odo dňa 27.06.2024 do zaplatenia spolu s nákladmi spojenými
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.09.2024 domáhal voči
žalovanému v rámci upomínacieho konania zaplatenia sumy 18.120 Eur s príslušenstvom, na podklade
faktúry č. 20240302, znejúcej a sumu 20.120,40 Eur, z ktorej žalovaný uhradil dňa 26.06.2024 sumu vo
výške 2.000 Eur. Žalobca faktúru vystavil dňa 01.03.2024 na províziu za postúpenie klientely, pričom
splatnosť faktúry nastala dňa 31.03.2024. K návrhu priložil WhatsApp komunikáciu a potvrdenie o prijatí
platby vo výške 2.000 Eur. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.10.2024 platobný rozkaz sp.zn. 8Up/1232/2024, voči
ktorému podal žalovaný odpor. V podanom odpore žalovaný označil nárok žalobcu za nedôvodný a
tento v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný však potvrdil, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu
ústnej zmluvy, v zmysle ktorej mal žalobca pre žalovaného sprostredkovávať uzatvorenie zmlúv
s potencionálnymi zákazníkmi. Na podklade tejto ústnej dohody skutočne žalobca pre žalovaného
čiastočne tieto činnosti vykonal, v dôsledku čoho mu aj čiastočne plnil sumu 2.000 Eur. Žalobca
však pre žalovaného v žiadnom prípade nevykonal tieto činnosti v tvrdenom rozsahu 20.120,40 Eur,
preto žalovaný ani nepristúpil k úhrade predmetnej faktúry, ale len vo výške zodpovedajúcej skutočne
vykonaným činnostiam žalobcu. Žalovaný má za to, že plnením sumy 2.000 Eur ani nedošlo k
uznaniu zostatku záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko aj z priloženej
komunikácie je zrejmé, že týmto plnením nemožno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu.
Žalovaný v predmetnej komunikácii uvádza: „Ahoj. Dnes ti posielam 2000 viac nedám." Z uvedeného
vyjadrenia žalovaného, resp. osoby oprávnenej konať v mene žalovaného je zrejmé, že nehodlá
plniť viac ako uvedených 2000 Eur, a preto nie je možné usudzovať, že by týmto plnením uznal

zvyšok fakturovanej sumy. Navyše, žalobca na podporu svojich tvrdení okrem faktúry a komunikácie
so žalovaným nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom preukázal existenciu tvrdenej
pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky. Žalobu navrhol zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov
konania.
3. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z., proti platobnému rozkazu môže žalovaný
podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje, to neplatí,
ak bol odpor odmietnutý.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že konateľ spoločnosti KENE servis s.r.o. (žalovaný) si dňa
23.10.2024 zapol miznúce správy na platforme whatsapp medzi ním a konateľom žalobcu, t.j. v deň,
kedy uplynula úložná lehota pre doručenie platobného rozkazu a nastala fikcia doručenia. Máme za
to, že tak urobil na základe doručeného platobného rozkazu, aby akákoľvek ďalšia konverzácia z jeho
strany bola automaticky mazaná. Žalobca súdu doručil komunikáciu, v ktorej žalovaný nepopiera výšku
pohľadávky vyplývajúcej z faktúry, ktorá bola podkladom na vydanie platobného rozkazu, dokonca
uvádza, že "dnes posiela 2000,- EUR" a v ďalšej správe, že ho mrzí, že viac nie je, ale aspoň po
menších častiach to poposiela. Správa, že posiela 2000,- EUR a viac nedá, neznamenala, že nedá
už viac všeobecne, ale pre tento krát sa mu viac poslať nedá. Rovnako uvádza v správe z júna
2024, že tento mesiac vie poslať 5 (t. j. 5000,- EUR). Navyše konateľ žalovaného viac krát preferoval
telefonickú komunikáciu s konateľom žalobcu, aby nebola písomná komunikácia ako dôkaz. Žalovaný
výšku vystavenej faktúry, ktorá bola podkladom na vydanie platobného rozkazu, nikdy nenamietal, čo
je samozrejme preukázateľné rôznymi spôsobmi. Žalovaný má faktúru evidovanú riadne v účtovníctve,
čoho dôkazom je, že vo whatsapp komunikácií uviedol, že musel z tej faktúry vrátiť DPH, nakoľko nebola
do určitého času vyplatená žalobcovi. V prípade, ak je faktúra evidovaná v záväzkoch spoločnosti po
nejakú dobu a nie je uhradená, musí dlžník vrátiť DPH štátu. Vyjadrenia v odpore žalovaného považuje
žalobca za tendenčné s cieľom vyhnúť sa splateniu celého svojho záväzku. Predmetná faktúra bola
vystavená až po splnení záväzku, ktorý je jej predmetom, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný nikdy
od začiatku komunikácie nenamietal ani jej výšku ani predmetný záväzok voči žalobcovi.
5. Okresný súd Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z.z., postúpil vec tunajšiemu súdu na
prejednanie a rozhodnutie, vec ktorá bola súdom prijatá dňa 11.12.2024.
6. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.01.2025 uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje na
WhasApp komunikáciu, táto nie je medzi konateľom žalovaného a konateľom žalobcu, keďže jediným
konateľom a spoločníkom žalovaného je Q. S., bytom O. X/XXXX, O. - mestská časť P. K. B. XXX
XX. Z predloženej komunikácie je zrejmé, že táto prebiehala medzi osobou V. S. a zrejme konateľom
žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalovaný zotrval na svojich skutkových tvrdeniach o tom, že z predmetnej
komunikácie nemožno usudzovať uznanie nároku žalobcu, lebo pokiaľ by aj z jej obsahu mohol byť
interpretovaný prejav vôle osoby V. S. smerujúci k uznaniu nároku (čo však žalovaný popiera) nebol tento
prejav urobený osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, o čom musel mať žalobca vedomosť,
keďže informácia o konateľovi spoločnosti je voľne dostupná v obchodnom registri SR. V ostatnom
žalovaný odkázal na svoje predošlé vyjadrenie.
7. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 05.02.2025 poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 31Cob/7/2019 zo dňa 05.03.2019, vo veci aplikácie ustanovenia § 407 ods. 3 zákona č. 513/1991
Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník") a v nadväznosti na predloženú WhasApp komunikáciu, z ktorej
nie je zrejmé, že by žalovaný nemal záujem splniť svoj záväzok voči žalobcovi, práve naopak on sám
uviedol, že ho uhradí v menších čiastkach. Zároveň žalovaný pri platbe uviedol variabilný symbol faktúry
č. 20240302, a teda je nepochybné, že predmetná platba vo výške 2.000 Eur prislúchala k faktúre v
celkovej výške 20.120,40 Eur v dôsledku čoho možno usudzovať, že žalovaný týmto spôsobom uznal
celý záväzok. Vo vzťahu k predmetu zmluvy žalobca uviedol, že ústne dojednaná zmluva nespočívala
v sprostredkovaní potencionálnych zákazníkov zo strany žalobcu, ale žalobca poskytol žalovanému
existujúcu klientelu autoservisu spolu s týmto autoservisom. Preto tvrdenia žalovaného o čiastočnom
poskytnutí služieb zo strany žalobcu nie sú pravdivé. Vo zvyšnej časti zotrval na svojej predošlej
argumentácii. Záverom navrhol rozšíriť žalobu o uplatnenie úroku z omeškania z dlžnej čiastky a to úrok
z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 20.120,40 Eur odo dňa 01.04.2024 do dňa 26.06.2024 a
úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 18.120 Eur odo dňa 27.06.2024 do zaplatenia, ako i

paušálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v zmysle ustanovenia § 369c ods.
1 Obchodného zákonníka.
8. Tunajší súd uznesením sp.zn. 85Cb/48/2024-100 zo dňa 03.06.2025 pripustil zmenu žaloby v
nasledujúcom znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.120 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 20.120,40 Eur odo dňa 01.04.2024 do 26.06.2024, úrok z
omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 18.120 Eur odo dňa 27.06.2024 do zaplatenia a s nákladmi
spojeným s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2025.
9. Súd vo veci samej vytýčil na deň 11.11.2025 pojednávanie, na ktorom strany sporu zotrvali na svojej
procesnej argumentácii. Žalobca navyše k osobe V. S. uviedol, že tento po celý čas vystupoval za
žalovaného, preto žalobca nemal pochybnosti, že zastupuje žalovaného. Aj v otázke zaslania správy
o úhrade časti faktúry, táto prišla od V. S. v znení: ,,Dnes ti posielam 2000...", t.j. platba prišla od
žalovaného a nie od V. S. a celá komunikácia vo vzťahu k žalobcovi zo strany V. S. preukazuje, že
konal za žalovaného a žalobca nikdy nekomunikoval s pani S., konateľkou žalovaného. Konateľ žalobcu
navyše uviedol, že od počiatku komunikoval len s V. S. za stranu žalovaného a pokiaľ vie, so všetkými
klientmi komunikuje za žalovaného práve V. S.. Žalovaný čiastočné plnenie nepovažuje za uznanie
záväzku. K osobe V. S. žalovaný uviedol, že tento komunikoval so žalobcom len v rámci obchodného
vztyku avšak nemal na uznanie akéhokoľvek nároku žalovaného splnomocnenie. Žalovaný má za to,
že žalobca nepreukázal nárok do výšky, keď jediným dôkazom, ktorý do konania predložil je predmetná
faktúra. Na tieto tvrdenia žalovaného reagoval žalobca keď uviedol, že žalobca netvrdí, že V. S. uznal
záväzok, ale tvrdí, že uznaním záväzku je čiastočná úhrada faktúry bez akéhokoľvek vyjadrenia alebo
rozporu v sume. Záverom poukázal na rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. B2-25Cb /57/2023 vo veci
aplikácie ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to faktúrou č. 20240302,
potvrdením o prijatí platby vo výške 2.000 Eur a WhasApp komunikáciou, pričom zistil nasledujúci
skutkový a právny stav:
11. Žalobca vystavil žalovanému dňa 01.03.2024 faktúru č. 20240302 (č.l. 9), na sumu 20.120,40 Eur,
so splatnosťou dňa 31.03.2024, ako províziu za postúpenie klientely.
12. Z potvrdenia o prijatí platby (č.l. 8) vyplýva, že z bankového účtu v tvare IBAN: W XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX bola dňa XX.XX.XXXX prevedená na bankový účet žalobcu suma vo výške 2.000
Eur s označením variabilného symbolu: XXXXXXXX, ktoré je zhodné s číselným označením faktúry a
s poznámkou pre príjemcu (žalobcu): GeTech.
13. Z whatsapp komunikácie medzi žalobcom a V.. S. vyplýva, že dňa 10.03.2024 žalobcu poprosil o
strpenie, hneď ako mu nabehnú peniaze, tieto žalobcovi pošle. Dňa 24.06.2024 oznámil žalobcovi, že
čaká na DPH a potom pošle čo mu ostane. Dňa 26.06.2024 V. S. uvádza žalobcovi, že posiela 2000
Eur a viac tento mesiac nie je, hoci sa prisľúbil tento mesiac zaplatiť viac. Súčasne uviedol, že aspoň po
menších čiastkach to zaplatí. V komunikácii ešte dňa 27.08.2024 uviedol, že z faktúry musel vrátiť DPH
a po zbehnutí splátok úverov, uvidí čo mu ostane budúci týždeň.
14. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený
určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
15. Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah
poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení
rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
16. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

17. Podľa ustanovenia § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu
konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť
známy.
18. Podľa ustanovenia § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno
vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba
v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú
podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
19. Podľa ustanovenia § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa
vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy
a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha
vecí.
20. Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v
prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
21. Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má
toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok
záväzku.
22. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom.
23. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti,
právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.
24. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola
dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.
25. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi
okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
26. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania
podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá
sa rovná základnej úrokovej sadzbe A. D. O. platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
XX. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na
dĺžku omeškania.
28. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že
žaloba je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako postupca na jednej strane a žalovaný
ako postupník na strane druhej, uzatvorili nepomenovanú zmluvu podľa ustanovenia § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo postúpenie klientely autoservisu za dohodnutú odmenu
vo výške 20.120,40 Eur, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20240302 so splatnosťou dňa
31.03.2024. Nebolo sporné ani to, že žalovaný zaplatil časť faktúry a to dňa 26.06.2024 vo výške 2.000
Eur, čo preukazuje potvrdenie o prijatí platby. Žalovaný označil platbu variabilným symbolom zhodujúcim
sa s číselným označením faktúry žalobcu (č. 20240302) s poznámkou pre príjemcu (žalobcu): GeTech.
Sporným bolo právne posúdenie zaplatenia časti faktúry, ktoré žalovaný nepovažuje za uznanie zvyšku

nároku, ale len za nárok, ktorý prináleží žalobcovi za čiastočné plnenie zmluvy, z dôvodu ktorého nemal
žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie celej dohodnutej odmeny. Žalovaný namietal i konanie osoby V.
S., ktorý síce komunikoval so žalobcom, avšak nie je konateľom žalovaného.
29. Žalobca odmenu za postúpenú klientelu autoservisu vyúčtoval faktúrou č. 20240305, ktorú žalovaný
čiastočne uhradil dňa 26.06.2024 vo výške 2.000 Eur, pričom z WhasApp komunikácie (ako je uvedené
vyššie) prisľúbil úhradu zvyšku nároku, hoci aj len po častiach. Faktúra sama o sebe síce nepreukazuje
existenciu zmluvného vzťahu, ale v danom prípade je potrebné prihliadať aj na správanie sporových
strán (napr. prísľub úhrady, jednoznačné vyjadrenie vôle nárok žalobcu vysporiadať, ochota žalobcu
počkať do času kým bude mať žalovaný ďalšie finančné prostriedky na zaplatenie zvyšku nároku). Inak
povedané, vystavenie faktúry nie je podmienkou vzniku povinnosti postupníka (žalovaný) na základe
poskytnutého plnenia zaplatiť odmenu postupcovi (žalobca), tým je práve postúpenie klientely. Aj napriek
skutočnosti, že žalovaný namietal iba čiastočné plnenie zo strany žalobcu, nepreukázal však aké
konkrétne plnenie žalobca plnil a aké konkrétne neplnil (neuniesol dôkazné bremeno, ale ani bremeno
tvrdenia). Súd vyhodnotil konanie žalovaného v časti úhrady sumy vo výške 2.000 Eur ako uznanie
zvyšku nároku žalobcu (podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka), nakoľko jednak vo WhasApp
komunikácii žalovaný prisľúbil splnenie povinnosti zaplatiť celú odmenu žalobcovi (hoci aj po častiach)
a jednak platbu prevodom identifikoval variabilným symbolom faktúry 20240305, čím označil nárok,
ktorého časť zaplatil, t.j. došlo k uznaniu aj zostávajúcej časti fakturovanej sumy. Žalovaný svoj záväzok
čiastočne splnil a toto plnenie má účinky uznania aj zvyšku dlhu, nakoľko po čiastočnej úhrade žiadne
konkrétne dôvody, pre ktoré by neuznával zvyšok dlhu, žalobcovi neuviedol (opak preukázaný nebol),
iba v odpore namietal čiastočné plnenie žalobcu avšak bez bližšej špecifikácie. Možno teda dôvodne
predpokladať, že zaplatením časti faktúry uznal žalovaný aj zvyšok dlhu (§ 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka). Podstatou inštitútu uznania záväzku tak je, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku,
že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia
veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak,
je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, alebo že
záväzok vznikol len v nejakej časti, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza
dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca si svoju povinnosť postúpiť
klientelu autoservisu voči žalovanému splnil (v konaní nebol preukázaný opak), vzniklo tomuto právo
na zaplatenie odmeny i v zostávajúcej časti istiny vo výške 18.120,40 Eur. Obranu žalovaného súd
vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko nepreukázal zánik zostávajúcej časti pohľadávky. Analogicky súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obo/123/2006 zo dňa 11.12.2007.
30. Pokiaľ žalovaný namietal konanie V. S. za žalovaného, ktorý nie je konateľom žalovaného, súd túto
námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú s odkazom na § 15 Obchodného zákonníka. Na rozdiel
od zmluvného zastúpenia a plnomocenstva oprávnenie konať za podnikateľa podľa § 15 nie je viazané
na výslovné udelenie oprávnenia zastupovať. Oprávnenie zastupovať vzniká faktickým poverením na
výkon určitej činnosti. Je preto pevne spojené s výkonom tejto činnosti. Oprávnenie konať za právnickú
osobu sa nezapisuje do obchodného registra a jeho rozsah je variabilný - závisí od obvyklého oprávnenia
poverenej osoby. Zákon neuvádza žiadne náležitosti tohto poverenia. Nemusí ísť o konkrétny formálny
právny úkon poverenia výkonu určitou činnosťou. Poverenie musí byť pričítateľné právnickej osobe, v
tomto prípade žalovanému. Ten, kto sa dovoláva účinku § 15 ods. 1, teda toho, že určitý právny úkon
zaväzuje právnickú osobu, musí preukázať, že z jeho pohľadu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
vystupovala daná osoba ako poverený pracovník. Nemusí preukazovať skutočné poverenie. Ak by
právnická osoba preukázala neexistenciu poverenia na výkon určitej činnosti, skúmalo by sa, či právny
úkon nezaväzuje právnickú osobu z iného dôvodu, napríklad podľa § 16. Žalobca uviedol a dané vyplýva
i z WhasApp komunikácie, že po celý čas komunikoval za žalovaného výlučne s osobou V. S., pričom
nemal pochybnosti o tom, že tento zastupuje žalovaného. Žalobca nikdy nekomunikoval s pani S.,
konateľkou žalovaného. Konateľ žalobcu navyše uviedol, že od počiatku komunikoval len s V. S. za
stranu žalovaného a pokiaľ vie, so všetkými klientmi autoservisu komunikuje za žalovaného práve a
jedine V. S.. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný v spore neuniesol dôkazné bremeno
o tom, že by V. S. nekonal za žalovaného z titulu poverenia podľa § 15 Obchodného zákonníka a preto
ani v tejto procesnej obrane nemožno žalovanému pričítať úspech.
31. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi medzi stranami dohodnutú odmenu za
postúpenú klientelu autoservisu, dostal sa v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka
do omeškania s plnením, preto súd priznal žalobcovi i úroky z omeškania (dňom nasledujúcim po dni

splatnosti faktúry a následne po dni úhrady časti nároku) v zmysle ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur (§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z.z.).
32. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.
33. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu
trov konania z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).