{"guid": "1f2dd0c1-c7ec-4086-a934-e55bf1edd650:09153604-8ccf-4332-84be-816fb0a2fec7", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6124367696.3", "spisova_znacka": "72Cb/132/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 72Cb/132/2024 z 13. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 13. mája 2025, sp. zn. 72Cb/132/2024, ECLI:SK:MSBA3:2025:6124367696.3", "identifikacne_cislo": "6124367696", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Milan Hupka", "sudca_id": 1211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-hupka-1211", "datum_vydania": "2025-05-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "nazov": "§ 261 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-7", "nazov": "§ 261 ods. 7 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "nazov": "§ 266 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-2", "nazov": "§ 266 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-3", "nazov": "§ 266 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-4", "nazov": "§ 266 ods. 4 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-303", "nazov": "§ 303 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-303", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-303"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-1", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-266", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-303", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09153604-8ccf-4332-84be-816fb0a2fec7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124367696.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124367696.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124367696.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\n72Cb/132/2024\n6124367696\n13. 05. 2025\nJUDr. Milan Hupka\nECLI:SK:MSBA3:2025:6124367696.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v spore žalobcu: BE BROWN\nLONDON, s.r.o., Malohontská 1534/3, Rimavská Sobota 979 01, IČO: 50 371 941, zast. advokátskou\nkanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17. Novembra 3215, Čadca\n022 01, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: D. X., nar. XX.X.XXXX, W. T. T. XXXX/XX, J. XXX XX, zast.:\nMgr. Richard Trusina, advokát, Hálkova 1, Bratislava 831 03, o zaplatenie 5.400,- EUR s príslušenstvom,\ntakto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu zamieta.\nII. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému\nsúdu Banská Bystrica dňa 23.8.2024 domáhal zaplatenia sumy 5.400,- EUR s príslušenstvom titulom\nručiteľského záväzku (úhrada nájomného).\n2. Predmetný návrh (žalobu) odôvodnil tým, že medzi ním a spoločnosťou Black Diamond Solárium\ns.r.o., Bratislavská 1902/1900, Malinovo 900 45, IČO: 55 569 145 (pôvodne v upomínacom konaní\nako žalovaný v 1. rade, voči ktorému platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.2024; ďalej\naj ako „dlžník“) ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah uzavretý v zmysle ustanovenia § 261 ods.\n1 Obchodného zákonníka. V postavení prenajímateľa uzatvoril s dlžníkom v postavení nájomcu dňa\n31.7.2023 zmluvu o nájme solária, predmetom ktorej bol nájom technického zariadenia - solária\nLUXURA V8 - 48 HIGHBRID, sériové číslo: XXCLXXXXXXXXXXX. Dlžník sa zaviazal platiť mu mesačné\nnájomné vo výške 350,- EUR bez DPH s tým, že k tejto sume bude pripočítaná DPH v aktuálnej\nsadzbe. Následne uzatvorili dňa 9.8.2023 ďalšiu zmluvu o nájme solária, predmetom ktorej bol nájom\ntechnického zariadenia - solária LUXURA X7 - 42 HIGHBRID, sériové číslo: XXCMXXXXXXXXXXX.\nDlžník sa zaviazal platiť mu mesačné nájomné vo výške 400,- EUR bez DPH s tým, že k tejto sume\nbude pripočítaná DPH v aktuálnej sadzbe. Zároveň v Zmluve o nájme solária zo dňa 31.7.2023, ako\naj v Zmluve o nájme solária zo dňa 9.8.2023 je v bode 4.2.10 uvedené, že za záväzky zo zmluvy ručí\nfyzická osoba, ktorá je oprávnená konať za nájomcu. Za užívanie predmetu nájmu podľa zmlúv vystavil\ndlžníkovi nasledovné faktúry: č. XXXXXXX zo dňa 1.2.2024 so splatnosťou dňa 1.2.2024, č. XXXXXXX\nzo dňa 1.3.2024 so splatnosťou dňa 15.3.2024, č. XXXXXXX zo dňa 1.4.2024 so splatnosťou dňa\n15.4.2024, č. XXXXXXX zo dňa 1.5.2024 so splatnosťou dňa 15.5.2024, č. XXXXXXX zo dňa 1.6.2024\nso splatnosťou dňa 15.6.2024 a č. XXXXXXX zo dňa 1.7.2024 so splatnosťou dňa 15.7.20240, všetky na\nsumu 900,- EUR. Uvedené faktúry dlžník neuhradil riadne a včas aj napriek tomu, že sú už po dátume\nsplatnosti. Dlžníkovi zaslal aj predžalobnú výzvu zo dňa 22.7.2024, a to na jeho email žalovaného, ako\naj poštovou prepravou. Email mu bol doručený a poštová zásielka bola právnemu zástupcovi žalobcu\n\nvrátená dňa 13.8.2024 ako neprevzatá v odbernej lehote. Má za to, že v tomto smere ide o účelové\nkonanie zo strany dlžníka, nakoľko on aj žalovaný sú o obsahu predžalobnej výzvy informovaní a\nprevzatiu zásielky sa zámerne vyhli. Žalovaný je teda ručiteľom, ktorý však nesplnil záväzok dlžníka,\nktorý mal tento voči nemu a to aj napriek tomu, že dlžníka písomne vyzval na splnenie svojho záväzku.\nDlžník svoj záväzok nesplnil a tento záväzok nesplnil ani žalovaný, hoci v oboch zmluvách o nájme\nsolária písomne vyhlásil, že ručí za záväzky nájomcu zo zmluvy a mal teda jeho pohľadávku uspokojiť,\nkeď ju ani napriek výzve neuspokojil dlžník. Predpokladom vzniku povinnosti ručiteľa splniť dlh, za ktorý\nsa veriteľovi zaručil, sú dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ide teda o nesplnenie dlhu\ndlžníkom (v upomínacom konaní žalovaným v 1. rade) a predchádzajúca písomná výzva veriteľa na\nsplnenie tohto dlhu, ktorá je adresovaná dlžníkovi. V tomto prípade sú splnené obe zákonné podmienky\nna splnenie dlhu žalovaným ako ručiteľom. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej: „Pokiaľ zo\nzáhlavia ručiteľskej listiny je zrejmé, kto je ručiteľom, mená a funkcie konajúcich za ručiteľa, pravosť\npodpisov, ktorých ručiteľ v konaní nespochybnil, niet pochýb o tom, ktoré osoby za vytlačeným názvom\nspoločnosti ručiteľskú listinu podpísali a v akej funkcii.“ (R 33/2001) Najvyšší súd Českej republiky v\nkonaní sp. zn. 32 Odo 629/2006 dňa 28.5.2008 zaujal právny názor, že ručiteľské vyhlásenie, podľa\nktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe konkrétnej\núverovej zmluvy“, je určité a vzťahuje sa na všetky finančné záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré pre\nneho vyplývajú z úverovej zmluvy ako aj na záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v budúcnosti, napríklad\npri odstúpení od úverovej zmluvy. Na základe tohto právneho názoru najvyššej súdnej autority možno\nkonštatovať, že aj ručiteľské vyhlásenie žalovaného je dostatočne určité a je z neho nanajvýš zrejmé, že\nžalovaný ručí za záväzky dlžníka, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy o nájme solária zo dňa 31.7.2023, ako\naj zo Zmluvy o nájme solária zo dňa 9.8.2023. Voči žalovanému tak má k dnešnému dňu pohľadávku v\ncelkovej sume 5.400,- EUR. Zo strany dlžníka a žalovaného nedošlo k riadnemu splneniu ich záväzku,\nčím sa dostali do omeškania. Zároveň mu tak vzniká nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2\nObchodného zákonníka s odkazom na výšku úrokov z omeškania podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády\nč. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Taktiež právnym\nnásledkom je uplatnenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c\nods. 1 Obchodného zákonníka jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania, vo výške 40 € podľa § 2\nnariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka,\na preto si uplatňuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR za každú faktúru, t. j.\ncelkovo v sume 240,- EUR.\n3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu,\na to čo do výšky i základu. Žalobca odôvodňuje svoj nárok voči nemu údajným ručiteľským záväzkom\nv prospech spoločnosti Black Diamond Solárium s.r.o. (ďalej ako „dlžník“). Tento ručiteľský záväzok\nodvodzuje zo Zmluvy o nájme solária zo dňa 31.7.2023 a Zmluvy o nájme solária zo dňa 9.8.2023.\nJedná sa o obsahovo v zásade totožné zmluvy, ktoré sa líšia iba v predmete nájmu (typovo odlišné\nzariadenia). V predmetných zmluvách, v Čl. IV (Práva a povinnosti účastníkov) je ods. 4.2.10 ktorý\nznie: „Ručiť za záväzky zo zmluvy aj ako fyzická osoba ktorá je oprávnená konať za nájomcu.“ Žalobca\nsvoj nárok voči nemu v žalobnom návrhu odvodzuje i poukazom na ustanovenie § 548 Občianskeho\nzákonníka, čo však rozporuje s poukazom na fakt, že zmluvný vzťah (Zmluva o nájme) bol uzatvorený\nmedzi dvoma právnickými osobami (obchodnými spoločnosťami) a teda príslušným právnym predpisom\nje Obchodný zákonník. V súlade s ustanovením § 303 Obchodného zákonníka má za to, že „vyhlásenie“\nje jednostranný právny úkon (prejav vôle) danej osoby, ktorým vyhlasuje svoj záväzok voči veriteľovi\ndlžníka. Nejedná sa teda o zmluvný vzťah. Tak isto má za to, že takéto vyhlásenie musí spĺňať aj\nisté formálne znaky vyžadované jednak zákonom a jednak ustálenou praxou. Jedna veta v zmluvnom\nvzťahu upravujúcom nájomný vzťah podľa nemôže nahrádzať prejav vôle „vyhlásením“. Tiež poukazuje\nna fakt, že samotná formulácia, resp. kontext údajného vyhlásenia ručiteľa v rámci Zmluvy o nájme, ho\nnezaväzuje k akejkoľvek povinnosti voči žalobcovi. Predmetné ustanovenie, už i podľa názvu článku\nzmluvy, upravuje práva a povinnosti účastníkov. V tejto súvislosti uvádza, že nikdy nebol, a z povahy\nveci ani nemohol byť „účastníkom“ tohto zmluvného vzťahu, nakoľko sa jednalo o zmluvný vzťah medzi\ndvoma obchodnými spoločnosťami a jemu ako fyzickej osobe (hoc i z titulu funkcie štatutárnej osoby)\nnevyplývali z daného zmluvného vzťahu žiadne práva a povinnosti. V neposlednom rade poukazuje na\nneurčitosť záväzku čo do určenia osoby „ručiteľa. Formuláciu „...ako fyzická osoba, ktorá je oprávnená\nkonať za nájomcu...“ považuje za neurčitú. Kto z konateľov, pokiaľ by mala spoločnosť viacerých\nkonateľov, je povinný ručiť za záväzky? Iba ten, ktorý zmluvu za spoločnosť podpísal, prípadne i ostatní?\nPrípadne v z časového hľadiska (v čase môže dôjsť k výmene štatutárnych osôb v spoločnosti) ten,\nktorý zmluvný vzťah podpisoval, alebo za koho funkcie záväzok vznikol, či ten, ktorý je konateľom v čase\n\npodania žaloby. Žalovaný toho času nie je štatutárny orgánom dlžníka. Na základe uvedeného má za\nto, že žaloba voči nemu je nedôvodná.\n4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike) uviedol, že s argumentáciou žalovaného sa nestotožňujeme,\npretože máme za to, že ide o riadne ručiteľské vyhlásenie v zmysle zákona a je z neho dostatočne\nzrejmé, kto a za aké záväzky dlžníka ručí. Skutočnosť, že ručiteľské vyhlásenie je obsiahnuté v Zmluve\no nájme solária v čl. IV, ktorým upravuje práva a povinnosti účastníkov zmluvy, nie je v tomto smere\npodstatná. Právny úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu a nie podľa toho, na akom konkrétnom mieste\nlistiny je obsiahnutý. Takýto prístup by bol považovaný za prílišný formalizmus. Z obsahu vyhlásenia\nžalovaného vlastnoručne podpísaného na Zmluve o nájme solária je zrejmé, že ide o ručiteľské\nvyhlásenie a že sa zaviazal splniť záväzky zo zmluvy, pokiaľ ich nesplní dlžník. Ďalej poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/281/2005 (ZSP 54/2006): „Právne úkony treba vykladať\nnielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho, kto právny úkon urobil, s\nprihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený.“ Žalovaný ako\nv tom čase konateľ dlžníka predmetnú zmluvu podpísal, k jej obsahu nemal žiadne výhrady a výhrady\nnemal ani k samotnému ručiteľskému vyhláseniu. Je teda zrejmé, že s celým obsahom súhlasil. V dobrej\nviere spoliehal na to, že v dôsledku ručiteľského vyhlásenia má väčšiu právnu istotu a zabezpečenie\nsvojej pohľadávky, no teraz sa žalovaný účelovo vyhýba splneniu jeho záväzku, na ktorý sa zaviazal.\nPokiaľ žalovaný nemá za to, že predmetná formulácia by mala znamenať jeho ručiteľské vyhlásenie,\nnevysvetľuje však, čo táto formulácia teda znamená a prečo ju vlastne vyhlásil a podpísal. Predmetné\nvyhlásenie je teda potrebné vykladať s prihliadnutím na všetky okolnosti, z ktorých jednoznačne vyplýva,\nže fyzická osoba, ktorá Zmluvu o nájme solária podpísala a ktorá bola v tom čase konateľom dlžníka,\ntýmto vyhlásením a podpisom na zmluve na seba prebrala záväzok, že uspokojí záväzky zo zmluvy,\npokiaľ ich neuspokojí dlžník. Je zrejmé, že fyzická osoba, teda žalovaný, jednoznačne vyjadril vôľu\nbyť ručiteľom, nakoľko z obsahu jeho vôle to vyplýva a vyhlásenie v bode 4.2.10 Zmluvy o nájme\nsolária nemožno zamieňať za nič iné. Ručiteľské vyhlásenie je urobené v písomnej forme, obsahuje\nkonkretizáciu záväzku dlžníka, teda špecifikáciu zmluvy, z ktorej záväzky sú ručením zabezpečené,\nobsahuje vyhlásenie o ručení za záväzky z tejto zmluvy a zároveň je podpísané konajúcou osobou, teda\nosoba, ktorej patrí podpis na zmluve, urobila toto ručiteľské vyhlásenie. Žalovaný nerozporuje, že by\npodpis patril jemu. Navyše na prvej strane Zmluvy o nájme solária je uvedené meno aj rodné číslo osoby,\nktorá nájomcu zastupuje. Je teda zrejmé, že „fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať za nájomcu“\nsa myslí žalovaný, ktorý zmluvu podpísal a ktorý je aj uvedený v zmluve, že dlžníka zastupuje. Nie\nje rozhodujúce, aká terminológia je pri ručiteľskom vyhlásení použitá, ale ide o jednoznačnosť úmyslu\nručiteľa. O vôli a úmysle žalovaného teda nie je akákoľvek pochybnosť. Už v podanom návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu poukazoval na dôvodnosť uplatnenia svojho nároku aj voči žalovanému, pričom\npoukazoval aj na judikatúru, podľa ktorej sa najvyššie súdne autority neprikláňajú k prísne formalistickej\nforme a zneniu ručiteľského vyhlásenia, ako to navrhuje žalovaný. K jednoznačnej vôli žalovaného\nvyjadrenej v ručiteľskom vyhlásení a k jeho určitosti poukazuj aj na právny názor vyjadrený v ZSP\n7/2011: „Skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis\nza situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň\nkonateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba v procese vzniku\nzmluvy koná za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej\npodpis osobitne za každého z nich“ (rozsudok NS SR, sp. zn. 1Obdo V 87/2007 zo dňa 1.1.2011). Aj\nv predmetom prípade bol na zmluve iba jeden podpis, avšak bolo jednoznačne uvedené, kto za túto\nosobu koná a napokon aj ručí. Podľa komentovanej literatúry k ust. § 303 Obchodného zákonníka:\nZ ustanovenia § 303 expresis verbis nevyplýva, aby ručiteľ vo svojom vyhlásení špecifikoval obsah\nručenia, preto ak sa tak nestane, predpokladá sa, že sa ručiteľ zaručuje za celý záväzok. Ak by takýto\númysel ručiteľ nemal, musí vo vyhlásení stanoviť, za akú časť záväzku ručí. Toto ustanovenia má\nkogentný charakter. (Obchodný zákonník, Veľký komentár, 2. zväzok, Mojmír Mamojka a kolektív, 2016,\nstr. 34). Žalovaný zároveň uvádza, že už nie je toho času štatutárnym orgánom dlžníka. V tomto smere\npoukazuje na špekulatívne konanie žalovaného, ktorý sa nechal odvolať z funkcie konateľa, pričom z\nvýpisu z obchodného registra vyplýva, že bol konateľom dlžníka od 21.7.2023 do 23.8.2024, kedy mu\nuž bolo zrejmé, že bude podávať návrh na vydanie platobného rozkazu aj voči dlžníkovi aj voči nemu,\nnakoľko o tomto ho upovedomil v predžalobnej výzve, ktorú síce neprevzal, ale bola mu doručená na\nemail a o jej obsahu bol teda upovedomený. Toto konania žalovaného považuje za účelové a opäť len\npotvrdzuje, že sa chce vyhnúť plneniu záväzku, aj keď skutočnosť, že v súčasnosti už nie je konateľom\ndlžníka, nemá vplyv na dôvodnosť nároku. Je však nesporné, že v čase uzatvorenia Zmluvy o nájme\n\nsolária, v ktorej je obsiahnuté predmetné ručiteľské vyhlásenie, bol žalovaný konateľom dlžníka a taktiež\nním bol až do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.\n5. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení (duplike) uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii\nprezentovanej v rámci odôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu. Má za to, že záväzok „ručenia“\nžalovaného, tak ako bol dojednaný v Zmluvách o nájme solária, nespĺňa ani materiálne a ani\nformálne znaky záväzku ručenia podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo znenia § 303\nObchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že ručenie musí mať formu vyhlásenia. Má za to, že\nzákonodarca v tomto prípade vyslovene predpokladal a vyžadoval, aby takýto prejav vôle zo strany\nosoby ručiteľa vychádzal výlučne z jeho iniciatívy. Naopak, zakladať, resp. zamieňať „vyhlásenie“ ručiteľa\ns „povinnosťou“ (tak ako je to uvedené v Zmluvách o nájme solária) je v príkrom rozpore s ustanovením\n§ 303 Obchodného zákonníka, ako i úmyslom zákonodarcu. Nestotožňuje sa s argumentáciou žalobcu\no prílišnom formalizme. Pri niektorých právnych úkonoch sa striktne vyžaduje určitá forma takéhoto\núkonu, a to napríklad výslovným uvedením formulácie, či predpísaním náležitostí, ktorých absencia\nzapríčiňuje absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Podsunutie vety, na základe ktorej by sa\nmal p. X. stať ručiteľom, do textu zmluvy, ktorá upravuje „práva a povinnosti účastníkov“ nájomný\nvzťah medzi žalobcom a právnickou osobou v ktorej bol žalovaný konateľom, nespĺňa žiadny z\natribútov vyžadovaných pre jasné a určité vyhlásenie vôle v kontexte ručenia. Ručenie, podľa jeho\nnázoru, nemožno vynucovať „povinnosťou“. V samotnej zmluve tiež absentuje akákoľvek identifikácia\nžalovaného, s výnimkou jeho mena a priezviska.\n6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul prednes právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu\nžalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní\nzistil nasledovný skutkový stav veci:\n6.1. Medzi žalobcom a dlžníkom (spoločnosťou Black Diamond Solárium s.r.o., Bratislavská 1902/1900,\nMalinovo 900 45, IČO: 55 569 145; pôvodne v upomínacom konaní ako žalovaný v 1. rade, voči ktorému\nplatobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.2024) boli uzavreté obsahovo dve totožné Zmluvy o\nnájme (zo dňa 31.7.2023 a 9.8.2023), líšiace sa iba v predmete nájmu, čo nebolo medzi stranami sporné.\nRovnako nebolo sporné, že nájomné v sume 5.400,- EUR nebolo dlžníkom ako nájomcom uhradené.\nPredmetné zmluvy boli uzavreté v písomnej forme ako formulárové, pripravené žalobcom, nakoľko na\nkaždej strane zmluvy je v pravom hornom rohu uvedené logo žalobcu (be brown) a v pravom dolnom\nrohu jeho webové sídlo (www.bebrown.com).\n7. Použité zákonné ustanovenia:\n7.1. Podľa § 1 ods. 1 Obch. zák., tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové\nvzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.\n7.2. Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami\ntohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov\nobčianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných\nzvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.\n7.3. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák.,, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,\nak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.\n7.4. Podľa § 261 ods. 7 Obch. zák., touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri\nzabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa\npredchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s\ndlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.\n7.5. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento\númysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.\n7.6. Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák., v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1,\nvykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej\nbol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im\nspravidla v tomto styku prikladá.\n\n7.7. Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák., pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na\nvšetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany\nmedzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.\n7.8. Podľa § 266 ods. 4 Obch. zák., prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba\npri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.\n7.9. Podľa § 303 Obch. zák., kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil\nurčitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.\n7.10. Podľa § 37 ods. 1 Obš. Zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;\ninak je neplatný.\n8. Použité zmluvné ustanovenia:\n8.1. Podľa Č. 1. „Predmet zmluvy“ ods. 1.1 Zmluvy o nájme, predmetom tejto zmluvy je záväzok\nPrenajímateľa prenechať do užívania Nájomcovi predmet nájmu uvedený v čl. 2 tejto zmluvy a záväzok\nnájomcu za toto užívanie platiť Prenajímateľovi nájomné podľa čl. 3 tejto zmluvy, to všetko spôsobom\na za podmienok ďalej stanovených v tejto zmluve.\n8.2. Podľa Čl. IV „Práva a Povinnosti účastníkov“ ods. 4.2.10 Zmluvy o nájme, Nájomca sa zaväzuje\nručiť za záväzky zo zmluvy aj ako fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať za nájomcu.\n9. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenie sumy 5.400,- EUR s príslušenstvom titulom ručiteľského\nzáväzku žalovaného za záväzky nájomcu vyplývajúce z uzavretých nájomných zmlúv. Pre posúdenie\nuplatneného nároku je v prvom rade zodpovedať otázku, či zo strany žalovaného došlo k platnému\nručiteľskému vyhláseniu a z neho plynúceho ručiteľského záväzku.\n\n10. „Ručiteľské vyhlásenie je jednostranný právny úkon ručiteľa adresovaný veriteľovi. Obchodný\nzákonník pre právny úkon vyhlásenia ručiteľa vyžaduje obligatórne písomnú formu, ručiteľské vyhlásenie\nurobené ústne preto zákon nepripúšťa a nebude považované za platné a účinné. Rovnako sa budú\naplikovať obsahové požiadavky na určenie ručiteľa, veriteľa a dlžníka. Ručiteľské vyhlásenie môže byť\nobmedzené napr. jeho viazanosťou len na konkrétneho veriteľa (Ovečková In: Ovečková a kol., 2022, s.\n275), v takomto prípade by malo postúpenie pohľadávky zo strany veriteľa za následok zánik samotného\nručiteľského záväzku (NS ČR 29 Odo 667/2001). Ďalej je potrebné, aby ručiteľ v ručiteľskom vyhlásení\nidentifikoval záväzok, ktorý má byť zabezpečený ručením. Identifikácia sa týka primárne právneho titulu\nvzniku zabezpečovaného záväzku (napr. záväzok dlžníka na vrátenie úveru veriteľovi z konkrétnej\nzmluvy o úvere). Z § 303 možno priamo odvodiť ďalšiu obsahovú požiadavku, a to, že ručiteľské\nvyhlásenie musí obsahovať záväzok ručiteľa, z ktorého je jednoznačná a nepochybná vôľa ručiteľa, že\nuspokojí veriteľa v prípade, ak tak neurobí dlžník. Rozsah ručenia za konkrétny záväzok v zásade nie\nje potrebné identifikovať v ručiteľskom vyhlásení - predpokladá sa, že ak ručiteľ výslovne neobmedzí\nrozsah ručenia, ručí za celý určitý záväzok dlžníka uvedený v ručiteľskom vyhlásení. Do úvahy však\nprichádza obmedzenie rozsahu ručenia napr. vyhlásením, že ručiteľ ručí len do určitej výšky (napr. len\nčo do istiny záväzku alebo jednej polovice z nej, prípadne že ručiteľ bude ručiť len za príslušenstvo\nistiny pohľadávky a pod.). Rozsah zabezpečovaného záväzku je vhodné formulovať čo najprecíznejšie\n- ručenie sa môže formulovať napr. tak, že sa bude týkať všetkých záväzkov vyplývajúcich z konkrétnej\nzmluvy (napr. nielen záväzku zaplatiť kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy, ale aj všetkých ďalších záväzkov,\nktoré zo zmluvy vyplývajú - napr. záväzkov na zaplatenie zmluvných pokút), alebo len niektorého zo\nzáväzkov, ktoré zo zmluvy vyplývajú (napr. len záväzku na zaplatenie ceny za dielo podľa zmluvy o dielo).\nRučenie sa tak môže, zjednodušene, vzťahovať na všetky záväzky, ktoré z konkrétnej zmluvy vyplynú\n(napr. vrátane nárokov na náhradu škody), alebo len niektorých z nich (napr. záväzku na vrátenie úveru\na zaplatenie dohodnutého úroku). Ručiteľský záväzok ručiteľa môže vyplývať zo samostatnej listiny\n(ručiteľského vyhlásenia) alebo zo samostatného dvojstranného právneho úkonu (dohody o ručení)\nmedzi veriteľom a ručiteľom a napokon aj zo samostatného trojstranného právneho úkonu (dohody\no ručení medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľom); rovnako môže byť ručiteľské vyhlásenie zahrnuté\n\npriamo do písomnej zabezpečovanej zmluvy (napr. v podobe samostatného zmluvného dojednania v\nzmluve - osobitný článok zmluvy), ktorú podpíše aj ručiteľ. Ručenie môže ručiteľ prevziať buď pri vzniku\nzabezpečovaného právneho vzťahu (napr. pri uzavretí zmluvy), alebo aj neskôr, kedykoľvek počas\nexistencie zabezpečovaného právneho vzťahu či aj po jeho zániku, ak zo zmluvy vyplynuli neuspokojené\nzáväzky.“ (Lukáčka, P., Hučková, R., Kubinec, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie.\nPraha: C. H. Beck, 2025, s 1160-1165)\n11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákon vyžaduje, aby vyhlásenie ručiteľa celkom jednoznačne\nobsahovalo jeho záväzok, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Splnenie\nuvedenej požiadavky je dôležité v tom zmysle, že je nevyhnutné, aby úmysel ručiteľa prijať na seba\nručiteľský záväzok bol celkom jednoznačný. V danom prípade vyhlásenie, ktoré je uvedené v Čl. IV\n„Práva a Povinnosti účastníkov“ ods. 4.2.10 Zmluvy o nájme v znení „Nájomca sa zaväzuje ručiť\nza záväzky zo zmluvy aj ako fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať za nájomcu.“, tieto náležitosti\nnespĺňa. Uvedené ustanovenie je tak nejednoznačné a neurčité, že ho nie je možné vyložiť ani za\npomoci výkladových pravidiel uvedených v § 266 Obchodného zákonníka. Predmetné vyhlásenie nie\nje obsahom samostatného článku zmluvy, ktorý by ručenie upravoval, ale je zaradené v článku IV.\nktorý upravuje práva a povinnosti účastníkov zmluvy, t.j. nájomcu a prenajímateľa. Žalovaný je síce v\nzmluvách označený menom, priezviskom a rodným číslom, ale len ako osoba, ktorá koná za nájomcu\n(V zast.: .... ďalej len ako „nájomca“). Zo sporného ustanovenia zároveň vyplýva, že sa má jednať\no záväzok nájomcu, čo za ručenie nemožno v žiadnom prípade považovať. Navyše, tak ako na to\npoukazoval žalovaný, nie je z neho zrejmé, ktorá fyzická osoba oprávnená za konať za nájomcu má\nbyť ručiteľom (v čase podpisu zmluvy alebo v čase jej zániku, v čase splatnosti dlhu, ktorá osoba v\nprípade vzniku funkcie ďalším konateľom počas platnosti zmluvy). Z uvedeného ustanovenia k platnému\nprevzatiu ručiteľského záväzku žalovaného preto nemohlo dôjsť, nakoľko nespĺňa náležitosti určitosti a\nzrozumiteľnosti.\n12. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. z. 4Obdo/29/2022 zo dňa\n28.2.2023, tu je potrebné prihliadnuť na kvalitatívny rozdiel vo formulácii ručiteľského vyhlásenia v\nposudzovanom prípade dovolacím súdom a v tomto prejednávanom prípade. Na tomto mieste preto súd\nodcituje podstatnú časť odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu, z ktorého možno tento podstatný\nrozdiel vyvodiť.\n„18. Dovolateľ v prvej právnej otázke spája argumentáciu o tom, či jeden podpis môže reprezentovať\npodpis tej istej osoby v rôznych postaveniach a zároveň argumentáciu o neurčitosti označenia\nžalovaného ako ručiteľa v Rámcovej kúpnej zmluve.\n19. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny\núkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje\ninak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.\n20. Podpis je jednou z dvoch základných náležitostí zabezpečenia písomnej formy právneho úkonu,\na to spolu so samotným zachytením prejavu vôle vo forme písaného textu na hmotnom nosiči.\nPrávne predpisy vlastnoručný podpis nedefinujú, a to ani čo sa týka jeho náležitostí, čitateľnosti,\nprípadne označenia podpisujúcej osoby. Je preto na zmluvných stranách, aby pri právnych úkonoch\nuskutočňovaných písomne zvolili také označenie, umiestnenie a vyhotovenie vlastnoručných podpisov,\nktoré nebude vzbudzovať pochybnosti o tom, kto právny úkon podpísal.\n21. V posudzovanej veci nevznikol problém s identifikáciou podpisujúcej osoby, keď v konaní nebolo\nrozporované, že na Rámcovú kúpnu zmluvu pripojili svoje podpisy dve fyzické osoby, a to Z.. H. X.,\nkonateľ žalobcu a N.. Y. T. (žalovaný), konateľ spoločnosti MatiStav s.r.o. Podpis žalovaného sa tak na\nRámcovej kúpnej zmluve jednoznačne nachádza. Žalovaný ale v konaní rozporoval, že jeho podpis na\nRámcovej kúpnej zmluve nie je možné vnímať zároveň ako podpis fyzickej osoby, ale výlučne ako podpis\nkonateľa spoločnosti MatiStav s.r.o. pri právnom úkone uskutočňovanom spoločnosťou MatiStav s.r.o.\n22. Najvyšší súd uvádza, že v prípade takéhoto rozporu, je potrebné sa zamerať na obsah právneho\núkonu, ktorý v tomto prípade jednoznačne v článku V. bod 5. Rámcovej kúpnej zmluvy upravuje,\nže štatutárny zástupca kupujúceho uvedený v záhlaví tejto zmluvy týmto v zmysle § 303 a nasl.\nObchodného zákonníka v platnom znení veriteľovi vyhlasuje, že preberá na seba ručiteľský záväzok\ntak, že uspokojí predávajúceho (ako veriteľa) v prípade, ak kupujúci (ako dlžník) nesplní svoje záväzky z\ntejto zmluvy (vrátane nároku na náhradu škody alebo bezdôvodného obohatenia). V záhlaví Rámcovej\nkúpnej zmluvy, na ktoré predmetné ustanovenie odkazuje, je uvedené, že kupujúci MatiStav s.r.o., je\nzastúpený N.. Y. T., teda žalovaným.\n\n23. Znenie citovaných ustanovení Rámcovej kúpnej zmluvy spolu so záhlavím Rámcovej kúpnej zmluvy\ntak jednoznačne dáva odpoveď na otázku, kto preberá ručiteľský záväzok. Iný člen štatutárneho orgánu\nspoločnosti MatiStav s.r.o. v Rámcovej kúpnej zmluve spomínaný nie je. Iný subjekt mimo konateľa\nžalobcu a žalovaného na Rámcovej kúpnej zmluve rovnako spomínaný ani podpísaný nie je. Nemôže\npreto vzniknúť v posudzovanej veci pochybnosť o tom, kto mal prevziať ručiteľský záväzok.\n24. Podpis žalovaného sa na Rámcovej kúpnej zmluve nachádza, čo žalovaný ani nerozporoval. Sama\nskutočnosť, že pri podpise žalovaného na Rámcovej kúpnej zmluve je pečiatka spoločnosti MatiStav\ns.r.o. a pod podpisom je uvedené Kupujúci neznamená, že podpis žalovaného je potrebné vyhodnotiť\nvýlučne ako podpis štatutárneho orgánu spoločnosti MatiStav s.r.o., ale potrebné je vychádzať aj z\nobsahu samotného právneho úkonu. Požiadavka žalovaného, aby pre platnosť právneho úkonu, kde\ntá istá fyzická osoba koná ako štatutárny orgán a zároveň ako fyzická osoba, boli vyžadované dva\nsamostatné podpisy, je z pohľadu určitosti pochopiteľná, v posudzovanej veci by však vyslovenie\nneplatnosti ručiteľského vyhlásenia z tohto dôvodu bolo prehnane formalistické. Pokiaľ by súdy dospeli k\nzáveru o tom, že pre platnosť ručiteľského vyhlásenia sa skutočne vyžadovalo samostatné umiestnenie\npodpisu žalovaného na Rámcovej kúpnej zmluve bez pečiatky spoločnosti MatiStav s.r.o., na samotnom\nvyhotovení Rámcovej kúpnej zmluvy by sa zmenilo len to, že ten istý podpis žalovaného by sa na nej\nnachádzal duplicitne.\n25. Najvyšší súd uvádza, že k vyššie uvedenému záveru, je ale možné dospieť jedine v spojení s článkom\nV. bod 5. Rámcovej kúpnej zmluvy a so záhlavím Rámcovej kúpnej zmluvy a iná situácia by mohla\nnastať, pokiaľ by článok V. bod 5. Rámcovej kúpnej zmluvy nebol formulovaný tak jednoznačne, a to\nspolu s odkazom na záhlavie Rámcovej kúpnej zmluvy, kde je žalovaný výslovne uvedený.\n26. Najvyšší súd preto uzatvára, že pokiaľ písomný právny úkon podpisuje štatutárny orgán obchodnej\nspoločnosti, pričom obsahom právneho úkonu je aj ručiteľský záväzok, ktorý má štatutárny orgán\nobchodnej spoločnosti prevziať ako fyzická osoba, nevyžaduje sa, aby sa na takom právnom úkone pre\njeho platnosť nachádzali dva podpisy tej istej fyzickej osoby, a to raz ako štatutárneho orgánu a raz\nako fyzickej osoby - ručiteľa. Uvedené platí za predpokladu jednoznačného vymedzenia osoby, ktorá\npreberá ručiteľský záväzok, v samotnom texte právneho úkonu.“\n13. Dovolací súd síce ako primárnu v uvedenom rozhodnutí riešil otázku dvoch podpisov na zmluve,\nobsahujúcej aj ručiteľské vyhlásenie konateľa, ak bola dlžníkom spoločnosť s ručením obmedzeným,\navšak v spojitosti aj s formuláciou ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v zmluve. Porovnaním znenia\nustanovenia posudzovaného v dovolacom konaní („V. bod 5. Rámcovej kúpnej zmluvy upravuje,\nže štatutárny zástupca kupujúceho uvedený v záhlaví tejto zmluvy týmto v zmysle § 303 a nasl.\nObchodného zákonníka v platnom znení veriteľovi vyhlasuje, že preberá na seba ručiteľský záväzok\ntak, že uspokojí predávajúceho (ako veriteľa) v prípade, ak kupujúci (ako dlžník) nesplní svoje záväzky\nz tejto zmluvy (vrátane nároku na náhradu škody alebo bezdôvodného obohatenia) a ustanovenia v\ntomto konaní („Podľa Čl. IV „Práva a Povinnosti účastníkov“ ods. 4.2.10 Zmluvy o nájme, Nájomca sa\nzaväzuje ručiť za záväzky zo zmluvy aj ako fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať za nájomcu.“), je\ntento kvalitatívny rozdiel celkom jednoznačný. Ani za pomoci výkladových pravidiel, ktorými však možno\nzisťovať iba obsah právneho úkonu a nie je možné nimi prejav vôle dopĺňať, nemožno dospieť a záveru\no platnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaného. V neposlednom rade podstatnú úlohu v danom prípade\nzohráva aj tá skutočnosť, že to bol práve žalobca, ktorý návrh zmlúv koncipoval a predložil. („Jsou-li ve\nsmlouvě použity formulace a pojmy, které lze vykládat rozdílně, jeví se být spravedlivým vykládat je v\nneprospěch toho, kdo je do smlouvy uložil.“ Ústavný súd ČR, IV. ÚS 182/2001)\n14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd žalobu voči žalovanému ako nedôvodnú zamietol.\n15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,\nna základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v\ntomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v\nlehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Mestský súd Bratislava III.\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto\nho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo\nďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nOdvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/.\nOdvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa\ndodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie\nodvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v\npotrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho\nspisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet\nrovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "748db114-0ee0-4c08-8110-642b5f043986:2a94da8a-8af9-4bc2-a9e4-ece23faad615", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1216200728.1", "spisova_znacka": "4Obdo/29/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/29/2022 z 8. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1216200728.1"}], "citovane_v": []}