{"guid": "b1fd21f8-3ab9-4743-a608-b01a438f08a2:5cfc45fb-cec6-4a8a-a839-61f7f86439b2", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6124237760.2", "spisova_znacka": "62Cb/107/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/107/2024 z 6. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 6. marca 2025, sp. zn. 62Cb/107/2024, ECLI:SK:MSBA3:2025:6124237760.2", "identifikacne_cislo": "6124237760", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Milan Krajči", "sudca_id": 1262, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-krajci-1262", "datum_vydania": "2025-03-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Cob/67/2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "guid": "cd262e05-93cd-460c-9d66-c61f89ccf6ea:94476bdd-38d4-421d-8bbd-40498cc25a14", "datum": "2026-01-14", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5cfc45fb-cec6-4a8a-a839-61f7f86439b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124237760.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124237760.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124237760.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\n62Cb/107/2024\n6124237760\n06. 03. 2025\nJUDr. Milan Krajči\nECLI:SK:MSBA3:2025:6124237760.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n62Cb/107/2024\n\nMestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: SIDE Trans, s.r.o., so sídlom\nJ. Wolkera 2412/26, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 618 155, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nVIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 279/4, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 51 284 731,\nproti žalovanému: Bantom s. r. o., so sídlom Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov,\nIČO: 50 607 383, zastúpenému advokátom Mgr. Tomášom Mikelkom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03\nBratislava, o zaplatenie 11.979,69 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\n62Cb/107/2024\nI. Žalobu zamieta.\nII. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou z 23. februára 2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu\nsumu 11.979,69 eur s príslušenstvom.\n2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že žalovaný mu neuhradil vystavené faktúry v celkovej výške\n11.979,69 eur.\n2.1. K žalobe žalobca pripojil faktúry č. 20231371, 20231468, 20231554, 20231576 a 20231733.\n3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo 14. marca 2024,\nsp. zn. 40Up/410/2024 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.\n3.1. Žalovaný uviedol, že faktúry žalobcu nemali žiadny právny základ, preto tieto faktúry vrátil žalobcovi\nlistom z 28. augusta 2023, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 13. decembra 2023. Žalobca podľa\nnázoru žalovaného uplatnený nárok žiadnym spôsobom nepreukázal a k návrhu na vydanie platobného\nrozkazu nepredložil žiadnu zmluvu, objednávku alebo iný dôkaz preukazujúci dohodu o obsahu, rozsahu\nalebo cene plnenia. Žalovaný neuzavrel na predmet plnenia uvedený vo faktúrach, ktoré žalobca\nv konaní predložil, žiadnu zmluvu, prípadne objednávku so žalobcom.\n3.2. K odporu žalovaný pripojil list z 28 augusta 2023, ktorým vrátil žalobcovi vystavené faktúry.\n\n4. Žalobca v replike z 23. júla 2024 uviedol, že podľa zákona o upomínacom konaní postačuje pripojiť\nk návrhu faktúru, alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného\nnároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Podľa\nnázoru žalobcu je konanie žalovaného priam pozoruhodné, keď vystavil list, ktorého predmetom je\nvrátenie faktúr v čase ich neexistencie, čím malo dôjsť k antidatovaniu jeho písomného podania.\nŽalovaný sa podľa žalobcu účelovo vyhýba splneniu si svojej povinnosti voči žalobcovi.\n5. Výzvou zo 7. augusta 2024 súd vyzval žalobcu v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 C. s. p. na\ndoplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa žalobou uplatneného nároku v lehote 10 dní od doručenia\nvýzvy. V predmetnej výzve zároveň súd žalobcu poučil o tom, že je jeho povinnosťou predložiť\nvšetky dôkazy na preukázanie jeho tvrdení vo vyššie určenej lehote, pričom žalobcovi oznámil, že na\nneskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nebude súd prihliadať s poukazom na sudcovskú\nkoncentráciu konania podľa § 153 C. s. p.\n6. V reakcii na výzvu súdu žalobca v podaní z 10. septembra 2024 uviedol, že faktúrami účtoval\nžalovanému vykonané služby spočívajúce v preprave, zhodnotení stavebného odpadu a za tovar\n(kamenivo gretľa 0-63). Žalobca následne uviedol, že k jednotlivým faktúram predkladá aj denný záznam\no výkone vozidla, z ktorého je zrejmé, o aké služby žalobcu pre žalovaného išlo, a zároveň že tieto služby\nboli riadne vykonané, o čom svedčia podpisy preberajúceho na týchto denných záznamoch o výkone\nvozidla.\n6.1. K jednotlivým faktúram, ktoré žalobca predložil opätovne, pripojil aj denné záznamy o výkone\nvozidla, prípadne evidenčné listy odpadov, výdajku zo skladu.\n7. Žalovaný v duplike zo 4. novembra 2024 uviedol, že je to práve žalobca, ktorý v replike a ani\nv ďalšom vyjadrení nepredložil žiadnu zmluvu, objednávku, prípadne iný dôkaz preukazujúci dohodu\no obsahu, rozsahu alebo cene plnenia, ktorého cenu si uplatnil faktúrami. Žalovaný opätovne uviedol,\nže na predmet plnenia uvedený vo faktúrach neuzavrel žiadnu zmluvu a ani objednávku so žalobcom.\nŽalovaný doplnil, že uzavrel dve objednávky, ktorých predmet sa týkal výlučne stavby A. B. C., za ktoré\nžalovaný žalobcovi uhradil tie faktúry, ktoré boli vystavené v súlade s dohodami medzi stranami sporu.\n8. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 6. marca 2025 o 12:30 hod., ktorého\nsa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu.\n9. Žalobca vystavil na žalovaného faktúru č. 20231371 na sumu 2.015,60 eur, predmetom ktorej bola\nfakturácia za prepravu Bijacovce – SNV 10 tonka, za prepravu Bijacovce – SNV osemkola, zhodnotenie\nstavebného odpadu – činnosť R5 17 01 01 Betón; faktúru č. 20231468 na sumu 4.488,08 eur, predmetom\nktorej bola fakturácia za prepravu osemkola, Gretľa 0-63, zhodnotenie stavebného odpadu – činnosť\nR5 17 01 07 Zmesi betónu tehál, 17 01 01 Betón nad 50 cm; faktúru č. 20231554 na sumu 64,80\neur, predmetom ktorej bola fakturácia za prepravu bagra SNV – Dlhé Stráže; faktúru č. 20231576 na\nsumu 1.889,16 eur, predmetom ktorej bola fakturácia za zhodnotenie stavebného odpadu – činnosť\nR5 17 01 01 Betón, Doprava; a faktúru č. 20231733 na sumu 3.522,05 eur, predmetom ktorej bola\nfakturácia za prepravu, za prepravu, za prepravu, zhodnotenie stavebného odpadu – činnosť R5 17\n01 01 Betón. Žalovaný listom datovaným k 28. augustu 2023 (odoslaným na poštovú prepravu dňa\n13. decembra 2023) všetky predmetné faktúry žalobcovi vrátil a uviedol mu, že je potrebné k faktúram\npriložiť objednávky.\n10. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie\noznačenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich\npreukázanie a žalobný návrh.\n10.1. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ods. 2).\n10.2. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné\na rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n11. Žalovaný sa v konaní konzistentne bránil tým, že ohľadom žalobcom fakturovaných súm neuzavrel\nso žalobcom žiadnu zmluvu, a poukázal na to, že žalobca nepredložil ani žiadny dôkaz preukazujúci\nexistenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, keďže s poukazom na skutočnosť, že žalobca\nvystavil na žalovaného faktúry, sa má jednať o zmluvné plnenie (a nie o mimozmluvný nárok na náhradu\nškody, prípadne na vydanie bezdôvodného obohatenia).\n\n11.1. V nadväznosti na uvedené sa súd zameral na posúdenie, či žalobca existenciu konkrétneho\nzáväzkového vzťahu so žalovaným, z ktorého má vyplývať žalobou uplatnený nárok, v konaní tvrdil,\na až ak je existencia konkrétneho zmluvného vzťahu tvrdená (bremeno tvrdenia), prichádza povinnosť\ntento zmluvný vzťah preukázať (dôkazné bremeno). Z tohto vyplýva, že až v prípade unesenia bremena\ntvrdenia žalobcom vo vzťahu k uplatňovanému nároku v konaní prichádza do úvahy vykonávanie\ndokazovania k sporným skutočnostiam týkajúcim sa nároku. Inými slovami povedané, ak žalobca\nneunesie bremeno tvrdenia, bolo by nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie.\n12. Nadväzujúc na už vyslovené závery súd považuje za potrebné uviesť, že v každom jednom prípade\nje povinnosťou žalobcu žalovaný nárok skutkovo vymedziť a následne tento nárok preukázať. V tejto\nsúvislosti súd poukazuje na znenie ustanovení § 132 ods. 1 a ods. 2 a § 150 C.s.p.\n12.1. V prvom rade súd dáva do pozornosti, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností\nv súlade s ustanovením § 132 ods. 1 C.s.p. predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne\na určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť\noprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene\ns iným skutkom. Judikatúra považuje za rozhodujúce skutočnosti údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby\nbolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti,\nktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje\njeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie\nžalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce\nskutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Zákon výslovne uvádza,\nže opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (k tomu viď aj\nBAJÁNKOVÁ, J., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ,\nJ., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. C. H. BECK: Praha, 2022,\ns. 530).\n12.2. Rovnako tak súd uvádza, že ustanovenie § 150 C. s. p. zakotvuje jednu zo základných\nprocesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia\n(onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus\nprobandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti\n„relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce)\nmá pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda\nv meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo\nzákladných princípov civilného procesu (článok 8). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti\nznamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej\nnormy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné\nprávo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce\nskutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť\nsubstancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska\nhmotného práva (ang. substantial law – hmotné právo). Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter\nprocesného bremena (nem. Substanzierungslast). Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť,\nale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Hovoríme potom o povinnosti\nsubstancovane poprieť tvrdenia protistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré\nje možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie.\nNásledkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania.\nRovnako platí, že následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho,\naby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je\nsubstancované. Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť (k tomu viď aj BAJÁNKOVÁ,\nJ., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ,\nM. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. C. H. BECK: Praha, 2022, s. 615 - 619).\n13. Súd v súvislosti s uvedeným odkazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že\n- Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože\nprávna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby\nuplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti\nmožno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo\nmožné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo\nnie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie\nrozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito\n\nskutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je\npovinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav\ndopadajú [k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len „najvyšší\nsúd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 22. septembra 2010, sp. zn. 5Cdo/196/2009].\n- V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak\ndôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia\nnesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou\noznačiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť\ntvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa\nrozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia\na že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného\nbremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané\nurčité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci [či už z dôvodu nečinnosti\núčastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101\na § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. (v súčasnosti § 132 ods. 1, § 167 ods. 2, ods. 3 a ods. 4, resp. § 267\nods. 1 C.s.p.), alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec]. Okruh rozhodujúcich\nskutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný\nhypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma\nzásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako\naj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca\n(veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej\nzáklade poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas\ndohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce\ntvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie\nplnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako\naj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté\nprocesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté\nplnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní\ndôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov\nkonania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje\npráva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (k tomu viď aj rozsudok najvyššieho súdu z 22.\nseptembra 2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010).\n- Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany\ndefinovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim\nkorelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne\nvyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti\nzodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha (I. ÚS 24/2019 z\n9.6.2020). V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú\npodkladom pre určenie predmetu dokazovania. Podľa dovolacieho súdu v tejto súvislosti ale neprichádza\ndo úvahy, aby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenia strán konania. Procesná\naktivita a zodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd (k tomu viď aj uznesenie\nnajvyššieho súdu z 25. mája 2022, sp. zn. 1Cdo/188/2021).\n- Z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP vyplýva povinnosť strán sporu označiť dôkazy ako jednu z náležitostí\nžaloby; povinnosťou strany sporu je aj tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých si odvodzuje svoje právo alebo\npovinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností\n(povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť). Strana sporu musí uviesť svoje skutkové tvrdenia jasne,\núplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Táto povinnosť je spojená s dôkazným bremenom, ktorého\nnesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej; neunesenie dôkazného\nbremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu vystupuje na\nstrane žalobcu alebo žalovaného nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti\na predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenie; rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena\nmedzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti\nsporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré\nopodstatňujú jeho ohrozené alebo porušované právo, resp. právom chránený záujem; žalovaný je\npovinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo\nžalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihujú aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu\nv spore; v priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu (k tomu viď\nuznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2024, sp. zn. 5Cdo/47/2023).\n\n- Žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými vymedzí skutok (skutkový dej), na ktorého\nzáklade uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu,\nteda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky z 15. októbra 2002, sp. zn. 21Cdo/370/2002).\n- Relevantné skutkové tvrdenia nemožno nahrádzať len navrhovaním dôkazov, ako tomu bolo v tomto\nprípade, nakoľko v prípade absencie relevantných skutkových tvrdení strany sporu nie je potom vôbec\nzrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti tvoriace obsah procesného útoku alebo procesnej obrany majú byť\nnavrhovanými dôkazmi preukazované. Strana sporu musí v prvom rade uniesť bremeno tvrdenia, pričom\npráve obsah skutkových tvrdení následne výrazným spôsobom determinuje rozhodnutie súdu o tom,\nktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná. Vyššie uvedený princíp jednoznačne vyplýva\nz čl. 8 Základných princípov CSP, ktorý zakotvuje povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia\ndôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a\npodľa pokynov súdu (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2024, sp. zn.\n1Cob/73/2022).\n- Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na základe žaloby.\nŽaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 CSP, teda označenie\nstrán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a\nžalobný návrh. Žalobca je tiež povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,\nktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 3 CSP). Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať\nskutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre\njej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Strana sporu je povinná tvrdiť také skutočnosti,\nktoré zakladajú vznik jej práva, resp. zánik jej povinnosti. Tieto tvrdenia strany sporu možno považovať za\npodstatné a rozhodujúce. Právna teória pre takéto skutočnosti používa aj pojem substancované tvrdenia.\nPovinnosť substancovania je povinnosť úplného a pravdivého opísania skutočností právne relevantných\npre vydanie meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v civilnom konaní žalobca vymedzuje\nuplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré\nsvoje tvrdené právo/nárok opiera. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v\nsúlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou\ndôkaznou povinnosťou, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo,\npodľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,\nktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca\nsa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného\nskutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019\nzo dňa 09.06.2020). Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v časti nároku na\nzaplatenie sumy 421,55 Eur žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani bremeno dokazovania, keďže\nneuviedol žiadne skutkové tvrdenia, týkajúce sa uplatneného nároku a nárok nepreukázal. V nadväznosti\nna povinnosť úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje žalobca svoj nárok, je nutné\nkonštatovať, že iba uvedenie krátených položiek, ktoré všetky ani nevyplývajú z predložených listín, bez\nuvedenia ďalších skutočností, nie je možné považovať povinnosť žalobcu vyplývajúcu z § 132 CSP za\nsplnenú. Zároveň odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nie je možné dopĺňať tvrdenia, ktoré\nmohol žalobca uplatniť už v pôvodnom konaní, predstavujú tak neprípustnú novotu (§ 366 CSP) [k tomu\nviď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. júla 2024, sp. zn. 2Cob/170/2022].\n- Povinnosťou žalobcu bolo rozhodujúce skutočnosti, na ktorých si zakladá uplatnený nárok jednak tvrdiť\na jednak tieto skutočnosti preukázať. Absentujúce skutkové tvrdenia v žalobe nemožno podľa § 132 ods.\n2 CSP nahradiť odkazom na označené dôkazy. Predložené dôkazy slúžia na preukázanie tvrdených\nskutočností, nie však na to, aby v nich súd prípadne iný subjekt konania vyhľadával tie skutočnosti,\nz ktorých by mal uplatnený nárok vyplývať (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27.\naugusta 2024, sp. zn. 5Cob/158/2024).\n- Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým\nsplniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností\nstranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka\nvzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy\nprávnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,\nteda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude\npredmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za\nnásledok pre neho nepriaznivé rozhodnutie (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26.\nseptembra 2024, sp. zn. 4Cob/140/2022).\n\n14. Ako vyplýva z vyššie citovaných doktrinálnych a judikatórnych záverov, v sporovom konaní je\npovinnosťou žalobcu uviesť také skutkové tvrdenia, ktoré by mohol súd posúdiť, či žalobcovi nárok\nna peňažné plnenie uplatnené žalobou (alebo časť z neho) je možné pri jeho posúdení po právnej\nstránke priznať. Ak žalobca neuvedie rozhodujúce skutočnosti (skutkové tvrdenia) ohľadom uplatneného\nnároku (napr. v podobe jednoznačného špecifikovania konkrétnej sumy, nárok na zaplatenie ktorej má\nvyplývať z konkrétneho zmluvného dojednania medzi stranami sporu), súd si ich nemôže miesto žalobcu\ndomyslieť len, aby mohol žalobe vyhovieť, keďže to nie je úlohou súdu v kontradiktórnom civilnom\nsporovom konaní. Úloha súdu sa obmedzuje na posúdenie rozhodujúcich skutočností uvádzaných\nstranami sporu, a ak strana sporu tieto rozhodujúce skutočnosti neuvedie, neunesie bremeno tvrdenia\nohľadom daného nároku, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v strate sporu (v prípade žalobcu v\nzamietnutí žaloby). Je pritom nepodstatný rozsah listín, ktoré žalobca predloží súdu v konaní, keďže\nnie je úlohou súdu (a ani žalovaného) v jednotlivých listinných dôkazoch vyhľadávať skutkové tvrdenia,\nktoré mal žalobca v konaní uviesť, ale ktoré v rámci opisu uplatneného nároku neuviedol. Tu je potrebné\nsi uvedomiť tú vec, že ak žalobca neuvedie v konaní konkrétne rozhodujúce skutočnosti (jednoznačne\nnevymedzí uplatnený nárok), nemôže sa ani žalovaný účinne voči podanej žalobe brániť. Rovnako tak je\npotrebné zvýrazniť to, že ak úlohou súdu nie je domýšľať si skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku,\nnie je možné spravodlivo požadovať ani od žalovaného, aby si domýšľal rozhodujúce skutočnosti, ak ich\nžalobca v konaní v rozpore so zákonnou povinnosťou neuviedol. Za kvalitatívnu stránku žaloby, prípadne\nďalších prostriedkov procesného útoku pritom v konaní zodpovedá výlučne žalobca (resp. v internom\nvzťahu k žalobcovi jeho právny zástupca), a preto výlučne žalobca zodpovedá za výsledok sporu\nv podobe zamietnutia žaloby, ak žalobca neuvedie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa uplatneného\nnároku, t. j. ak neunesie v spore bremeno tvrdenia. Súd dáva do pozornosti, že ak v konaní relevantné\nskutkové tvrdenia zo strany žalobcu absentujú, je vylúčené, aby mohol vôbec podriadiť uplatnený nárok\npod určitú, konkrétnu, právnu normu (pod konkrétny zmluvný typ). Nemožnosť tohto podradenia nároku\npre absenciu relevantných tvrdení súdom pod určitú právnu normu bráni súdu zamerať sa na to, čo\nkonkrétne môže byť medzi stranami sporu sporné, a aké skutočnosti sa majú v rámci dokazovania\npreukazovať.\n15. Podľa názoru súdu žalobca nevymedzil po skutkovej stránke nárok uplatnený žalobou takým\nspôsobom, že by bolo možné skonštatovať, že by bol tento nárok jednoznačne individualizovaný, a že\nby ohľadom neho uniesol bremeno tvrdenia.\n15.1. Súd poukazuje na to, že v žalobnom návrhu žalobca vo vzťahu k uplatnenému nároku\nuviedol výlučne to, že žalobca požiadal advokátsku kanceláriu o poskytnutie právnej pomoci vo veci\nneuhradených finančných čiastok v celkovej výške 11.979,69 eur z titulu neuhradených faktúr, pričom\nnásledne len vymenoval jednotlivé faktúry s dátumom ich vystavenia, fakturovanou sumou a dátumom\nsplatnosti. Takéto vymedzenie v žalobnom návrhu nezodpovedá individualizácii žalobou uplatneného\nnároku, ako sa to vyžaduje pre vyslovenie záveru o unesení bremena tvrdenia žalobcom. Z takýmto\nspôsobom koncipovaného žalobného návrhu nie je možné žiadnym spôsobom vyhodnotiť, aký konkrétny\nzáväzkový vzťah mal byť založený medzi stranami, kedy a s akým obsahom. V žalobe tak žalobca\nneuviedol rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa žalobou uplatneného nároku, čo zákonite vedie k záveru,\nže žalobca v žalobe neuniesol bremeno tvrdenia.\n15.2. V replike z 23. júla 2024 žalobca iba uviedol, že tvrdenia žalovaného v podanom odpore považuje\nza účelové, zavádzajúce a celé jeho odôvodnenie za zmätočné, a spochybňoval časové súvislosti\nohľadom listu žalovaného, ktorým žalobcovi vrátil vystavené faktúry. V replike sa žalobca žiadnym\nspôsobom nevenoval záväzkovému vzťahu, z ktorého mal údajne žalobou uplatnený nárok vzniknúť.\nKeďže ani v replike žalobca rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa žalobou uplatneného nároku, a ani v\nreplike neuniesol bremeno tvrdenia vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku.\n16. Z týchto dôvodov súd využil oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 150 ods. 2 C.s.p. a výzvou\nzo 7. augusta 2024 vyzval žalobcu na doplnenie skutkových okolností týkajúcich sa žalobou uplatneného\nnároku v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy, pričom súd zároveň vyzval žalobcu, aby predložiť všetky\ndôkazy na preukázanie jeho tvrdení v tej istej lehote a uviedol mu, že na neskôr predložené a označené\nskutočnosti a dôkazy nebude súd prihliadať s odkazom na sudcovskú koncentráciu konania.\n16.1. Podľa názoru súdu predmetná výzva mala žalobcovi – navyše kvalifikovane zastúpenému\nadvokátskou kanceláriou – signalizovať, že jeho žaloba nie je celkom v poriadku. Pri postupe podľa\nustanovenia § 150 ods. 2 C.s.p. musí súd postupovať citlivo, aby neporušil princíp rovnosti zbraní a aby\npri tejto výzve nezvýhodnil v spore jednu stranu sporu (v danom prípade žalobcu) na úkor druhej strany\nsporu (žalovaného). Z tohto dôvodu mohol súd iba vyzvať žalobcu na doplnenie skutkových okolností\n\ntýkajúcich sa žalobou uplatneného nároku a nemohol ho poučiť o tom, v čom konkrétne je jeho žaloba\nnesprávna (pričom sa nejedná o dôvod, kedy by prichádzalo do úvahy odmietnutie žaloby podľa § 129\nods. 3 C.s.p. – pozn. súdu), pretože v takom prípade by išlo o poučenie žalobcu, ktoré by bolo vykonané\nv rozpore s ustanovením § 160 ods. 3 písm. b/ C.s.p. (navyše nejde o poučenie o procesných právach\na povinnostiach). Za týchto okolnosti bolo výlučne na žalobcovi, resp. jeho právnom zástupcovi, aby\nsi porovnal text žalobného návrhu (a jeho repliky) so znením ustanovení § 132 ods. 2 a § 150 C.s.p.,\nvrátane k ním zodpovedajúcej doktríny, resp. judikatúry.\n16.2. Súd uvádza, že žalobca (jeho právny zástupca) naznačeným spôsobom nepostupoval a ani\nv podaní z 10. septembra 2024 nekonkretizoval rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa žalobou\nuplatneného nároku, keďže ani v predmetnom podaní nešpecifikoval konkrétny záväzkový vzťah,\nz ktorého by mal žalobou uplatnený nárok vzniknúť. Aj v predmetnom podaní sa žalobca obmedzil\nna faktúry, a na to, že z faktúr a predložených denných záznamov o výkone vozidla má vyplývať,\naké služby mal žalobca pre žalovaného vykonať. Takýto odkaz žalobcu na predložené listiny je pritom\nv priamom rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 C.s.p., v ktorom zákon jednoznačne nepripúšťa, aby\nžalobca nahradil opis rozhodujúcich skutočností odkazom na označené dôkazy. Súd musel pri svojom\nrozhodovaní rešpektovať jednoznačné a nepochybné znenie ustanovenia § 132 ods. 2 C.s.p. a nemohol\nsám iniciatívne vyhodnotiť existenciu určitého zmluvného vzťahu zo žalobcom predložených listín, keď\nžalobca konkrétny zmluvný vzťah medzi stranami netvrdil a neuviedol ho ani v podaní z 10. septembra\n2024 na základe výzvy súdu pod hrozbou aplikácie sudcovskej koncentrácie konania na prípadne\noneskorené uvádzanie skutkových tvrdení v ďalšom štádiu konania. Tu je potrebné si uvedomiť, že\nak raz zákon nepripúšťa, aby žalobca nahradil povinnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti odkazom na\njednotlivé dôkazy, nemôže tieto rozhodujúce skutočnosti z vlastnej iniciatívy vyhľadávať z predložených\nlistinných dôkazov ani súd, navyše keď sa nejedná o spor s ochranou slabšej strany a keď žalobcovi\nmal kvalifikovanú právnu pomoc v spore poskytnúť ním zvolený právny zástupca.\n17. Pre to, aby mohol súd konštatovať, že žalobca si splnil povinnosť tvrdiť, t. j. že v konaní uviedol\nsubstancované tvrdenia, čo v sebe zahŕňa povinnosť úplného a pravdivého opísania skutočností právne\nrelevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia (čo je podmienkou pre unesenie bremena tvrdenia),\nbolo povinnosťou žalobcu jednoznačne uviesť konkrétny zmluvný vzťah, z ktorého majú vyplývať položky\nuvedené na jednotlivých faktúrach, kedy a akým spôsobom mal byť zmluvný vzťah medzi stranami sporu\nvzniknúť uvedením dátumu uzavretia zmluvy, či išlo o zmluvu ústnu alebo písomnú, ak išlo o ústnu\nzmluvu, ktoré osoby mali za jednotlivé strany konať, aký bol jeho obsah (aké konkrétne plnenie mal\nposkytnúť žalovanému žalobca, a aké konkrétne plnenie mal poskytnúť žalobcovi žalovaný) a ako boli\ndohodnuté konkrétne podmienky pre poskytnutie plnenia.\n17.1. Predmetné skutočnosti však žalobca v riadne a včas uplatnených prostriedkoch procesného útoku\n(v žalobe z 23. februára 2024, v replike z 23. júla 2024 a vo vyjadrení z 10. septembra 2024) neuviedol, čo\nznamená, že v konaní kvalifikovaným spôsobom neuviedol substancované tvrdenia, čo je nevyhnutným\npredpokladom pre to, aby mohol súd nárok žalobcu meritórne posúdiť. Žalobca sa v predmetných\nprostriedkoch procesného útoku obmedzil výlučne na odkaz na ním vystavené faktúry a ich prílohy, čo\npovažuje súd za nedostatočné, a takýmto spôsobom nemožno dospieť k záveru, že by žalobca v konaní\nuniesol bremeno tvrdenia.\n17.2. Je potrebné si uvedomiť, že faktúra je len účtovným dokladom a v zásade nie je dôkazom\no existencii zmluvného vzťahu medzi stranami sporu (okrem prípadov, kedy druhá strana samotnú\nfaktúru podpíše, a kedy faktúra predstavuje zároveň aj dodací list), a aj keď žalobca predloží v konaní\nfaktúru (faktúry), predmetom konania nie je zaplatenie faktúry, ale predmetom konania je nárok na\nzaplatenie zmluvnej odplaty.\n17.3. Zároveň pre absenciu substancovaných tvrdení na strane žalobcu nemohol súd prípadný vzťah\nmedzi žalobcom a žalovaným podradiť pod konkrétny zmluvný typ a nemohol ani posúdiť, aké konkrétne\nskutočnosti by mali byť preukazované v rámci vykonávaného dokazovania.\n18. Pokiaľ ide o posledné písomné vyjadrenie žalobcu z 29. januára 2025, súd v prvom rade uvádza,\nže síce sa v ňom už žalobca (okrem nových dôkazných návrhov) snažil uviesť služby, ktoré mal\nžalovanému poskytovať, avšak ani v predmetnom písomnom vyjadrení neuviedol skutočnosti uvedené\nvyššie, ktorých uvedenie by bolo nevyhnutné pre pravdivý a úplný opis rozhodujúcich skutočností a pre\nunesenie bremena tvrdenia, a teda ani predmetné vyjadrenie žalobcu nemá žiadny vplyv na už vyššie\nvyslovené závery súdu.\n18.1. Čo je však zásadnejšie, predmetné vyjadrenie realizoval žalobca podľa názoru súdu oneskorene,\naž po doručení predvolania na pojednávanie, a preto naň dopadá sudcovská koncentrácia konania\n\nv zmysle ustanovenia § 153 C.s.p. Tu súd poukazuje na to, že pod pojmom prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany sa v zmysle ustanovenia § 149 C.s.p., ktoré podľa ustanovenia §\n153 C.s.p. podliehajú sudcovskej koncentrácii konania, rozumejú nielen dôkazné návrhy, ale aj skutkové\ntvrdenia. Aj pre skutkové tvrdenia platí, že ich žalobca má uplatniť včas, a ak žalobca skutkové tvrdenia\nvčas neuplatní, vystavuje sa riziku, že na ne súd uplatní sudcovskú koncentráciu konania.\n18.2. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalobcu skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom vo vyjadrení\nz 29. januára 2025 – tu bez ohľadu na to, že sú nedostatočné pre unesenie bremena tvrdenia – uviesť\nuž v písomnej časti konania, t. j. nie až v čase po doručení predvolania na pojednávanie. Uvedené\nplatí o to viac v situácii, keď súd žalobcu výzvou zo 7. augusta 2024 výslovne jednak vyzval na\nuvedenie skutkových tvrdení vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, ale zároveň výslovne poučil\nžalobcu o sudcovskej koncentrácii konania s určením záväznej lehoty. Pozornosti súdu pritom neušlo, že\nžalobca (jeho právny zástupca) nerešpektoval súdom určenú záväznú lehotu, ktorá uplynula uplynutím\ndňa 9. septembra 2024 a vyjadrenie zaslal súdu až 10. septembra 2024, pričom žiadnym spôsobom\nneospravedlnil nedodržanie záväznej lehoty. Súd napriek tomu na oneskorené vyjadrenie žalobcu z 10.\nseptembra 2024 prihliadal, čo však nie je možné v prípade jeho vyjadrenia z 29. januára 2025, pričom\nprávny zástupca žalobcu sa ani len neobťažoval súdu vysvetliť okolnosti, ktoré mu v konaní bránili\nv skoršom uvedení skutkových okolností a v skoršom uplatnení dôkazných návrhov.\n18.3. Súd poukazuje na to, že takýmto prístupom žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu) žalovaný\nnemal možnosť sa vyjadriť k žalobcom uvádzaným skutočnostiam a dôkazným návrhom v skoršej časti\nkonania než na nariadenom pojednávaní, na ktorom právny zástupca žalovaného výslovne navrhol, aby\nsúd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Prihliadnutie na vyjadrenie žalobcu z 29. januára 2025 by\nv konečnom dôsledku vytvorilo nerovnosť v prístupe k stranám sporu v neprospech žalovaného, keďže\nby súd v spore zvýhodnil žalobcu, ktorý si riadne a včas nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z Civilného\nsporového poriadku, na úkor žalovaného. Rovnako tak súd poukazuje na to, že je povinnosťou strán\nsporu už v písomnej časti dať obrazne povedané karty na stôl, kedy sú strany povinné v písomnej\nčasti konania uviesť už v písomnej časti konania (žalobca v žalobe a replike, žalovaný vo vyjadrení\nk žalobe, resp. odpore a duplike) všetky rozhodujúce skutočnosti a predniesť všetky dôkazné návrhy,\nčo súvisí s tým, aby súd mohol zvoliť vhodný procesný postup vo veci tak, aby bolo rozhodnuté bez\nzbytočných prieťahov a na jedinom pojednávaní (k tomu viď znenie článku 17 Základných princípov\nCivilného sporového poriadku a aj ustanovenie § 157 ods. 1 C.s.p.). Keďže v písomnej časti konania – ku\ndňu predvolania strán sporu na nariadené pojednávanie – neboli prednesené žiadne návrhy na výsluch\nstrán a svedkov, a neboli prednesené žiadne návrhy spojené s prípadnou edičnou povinnosťou, súd\nlen predvolal právnych zástupcov strán sporu, aby mohol na nariadenom pojednávaní v ich prítomnosti\no podanej žalobe rozhodnúť, a nebolo potrebné si vyžiadavať žiadne dokumenty od tretích subjektov,\na taktiež nebolo potrebné realizovať úkony spojené s výsluchmi svedkov (výzvu na zloženie preddavku\nna trovy dôkazy, uloženie povinnosti zabezpečiť svedkov, prípadne predvolanie svedkov), v dôsledku\nčoho je zrejmé, že ak by súd prihliadal na obsah vyjadrenia (vyjadrení) žalobcu z 29. januára 2025, musel\nby pojednávanie nariadené na 6. marca 2025 odročiť, čo bez ďalšieho odôvodňuje aplikáciu sudcovskej\nkoncentrácie konania na oneskorené úkony žalobcu v spore (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave z 23. januára 2025, sp. zn. 1Cob/8/2024).\n18.4. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca mal zo strany konajúceho súdu vytvorenú dodatočnú\nmožnosť na uvedenie (doplnenie) skutkových tvrdení a dôkazných návrhov v zmysle výzvy zo 7.\naugusta 2024. Nemožno pritom opomenúť tú skutočnosť, že procesná obrana žalovaného bola v spore\nkonzistentná, v duplike žalovaný zopakoval rozhodujúce skutočnosti, ktoré produkoval už v odpore.\nNavyše súd považuje za nevyhnutné zvýrazniť, že už pred podaním žaloby žalobca vedel dôvod, pre\nktorý mu žalovaný vystavené faktúry neuhradil, keď v liste, ktorým mu žalovaný vrátil vystavené faktúry,\npožadoval predloženie objednávok. Takéto objednávky žalobca však v konaní nepredložil a ani ich\nexistenciu vo včasných prostriedkoch procesného útoku, resp. v oneskorenom vyjadrení z 10. septembra\n2024 v rámci opisu rozhodujúcich skutočností netvrdil, pričom namiesto toho, aby sa žalobca zameral\nna obsahovú stránku listu žalovaného doručeného mu v decembri 2023, spochybňoval dátum jeho\nspísania a argumentoval jeho antedatovaním, hoci sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo len\no nedopatrenie pri písaní listu nezmenením uvedeného dátumu, čomu nasvedčuje jeho obsah (vrátenie\nfaktúr vystavených po 28. auguste 2023) a dátum jeho odoslania na poštovú prepravu (13. december\n2023). Žalobca sa však vôbec nevenoval obsahovej stránke listu žalovaného datovaného k 28. augustu\n2023 (odoslanému na poštovú prepravu dňa 13. decembra 2023), v ktorom bol jednoznačne uvedený\ndôvod vrátenia všetkých faktúr, ktoré predložil žalobca v predmetnom spore na preukázanie svojho\nnároku. Súd má za to, že osobitne v situácii, keď výzvou zo 7. augusta 2024 vyzval žalobcu na uvedenie\nrozhodujúcich skutočností týkajúcich sa uplatneného nároku, čo žalobca relevantným spôsobom\n\nnevyužil a bol pasívny (k tomu viď body 16.2. až 17.3. odôvodnenia rozsudku vyššie), nie je legitímny\ndôvod pre to, aby mal žalobca vytvorený dodatočný priestor na produkovanie nových skutkových tvrdení\na nových dôkazných návrhov. Súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu zo 4.\ndecembra 2024, sp. zn. 8Cdo/139/2024, v ktorom dovolací súd poukázal na ustanovenie § 153 CSP,\nv zmysle ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas,\npričom tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala so\nzreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Keďže žalobca neuviedol základné náležitosti žaloby\na to riadnu špecifikáciu svojho nároku spočívajúcu v uvedení konkrétneho právneho titulu, od ktorého\nodvodzoval svoj nárok, prvoinštančný súd nemohol poskytnúť žalobcovi ďalšiu lehotu na vyjadrenie sa\na z tohto dôvodu odročiť pojednávanie, nakoľko by tým neúmerne predlžoval konanie a spôsoboval\nneodôvodnené prieťahy. Poskytnutie ďalšej lehoty na uvedenie základnej náležitosti žaloby spočívajúcej\nv konkretizovaní právneho titulu odôvodňujúceho nárok žalobcu nebolo teda možné, najmä ak žalobca\nuž bol vyslovene súdom vyzvaný, aby uviedol konkrétny právny titul, od ktorého svoj nárok odvodzuje.\nSúd prvej inštancie v konaní postupoval v zmysle § 157 CSP, teda tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a\nhospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu veci. Závery z predmetného\nrozhodnutia možno aplikovať aj na rozhodovaný spor práve s prihliadnutím na to, že mu pre „kvalitatívnu“\nstránku žaloby musel súd ešte pred výzvou pre žalovaného na zaslanie dupliky vyzvať žalobcu na\ndoplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa uplatneného nároku podľa ustanovenia § 150 ods. 2 C.s.p.\n19. Súd považuje za potrebné sa vyjadriť k argumentácii žalobcu týkajúcej sa ustanovenia § 3 ods. 3\nzákona č. 307/2016 Z. z. Predmetné zákonné ustanovenie podľa názoru súdu nezbavuje povinnosti\nžalobcu uviesť v žalobe (v návrhu na vydanie platobného rozkazu) všetky náležitosti predpokladané\nv ustanovení § 132 ods. 1 C.s.p. (k tomu viď znenie ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.), ale\nmožno ho vnímať tak, že sa vzťahuje na listiny, ktoré je žalobca povinný k návrhu na vydanie platobného\nrozkazu pripojiť. Zároveň súd poukazuje na to, že priamo v ustanovení § 3 ods. 3 zákon č. 307/2016 Z. z.\nvyžaduje od žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, čo vyplýva z prvej\nvety predmetného ustanovenia, v zmysle ktorej uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať,\nak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Na predmetnom závere\nnemení nič ani nesprávna prax upomínacieho súdu, ktorý vydá platobný rozkaz aj bez toho, aby\nžalobca uviedol rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku. Navyše súd zvýrazňuje, že\nak v upomínacom konaní podá žalobca návrh na pokračovanie v konaní podľa ustanovenia § 14 ods.\n1 zákona č. 307/2016 Z. z., sa ďalšie konanie spravuje výlučne Civilným sporovým poriadkom, a preto\nnajneskôr pri podaní návrhu na pokračovanie v konanie musí žalobca splniť povinnosti vyplývajúce mu\nz ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p., ktoré ak si žalobca nesplní, vystavuje sa riziku straty sporu (napr.\npre neunesenie bremena tvrdenia).\n20. Vo vzťahu k tomu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, považuje súd za potrebné poukázať aj\nna to, že na jednoznačnú otázku súdu, na základe čoho si žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému\n(v čase od 10:54 zvukového záznamu z pojednávania), právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že na\nzáklade poskytnutých služieb, ktoré majú byť podrobne opísané v jednotlivých podaniach. V žiadnom\nz písomných podaní však žalobca neuviedol konkrétny záväzkový vzťah, ktorý mal byť podkladom\npre údajné poskytovanie služieb žalobcom žalovanému, pričom ani tvrdené služby neboli žalobcom\njednoznačne špecifikované. Rovnako tak v rámci odpovede na otázku súdu právna zástupkyňa žalobcu\nargumentovala dennými záznamami o výkone vozidiel, resp. evidenčnými listmi odpadov, z ktorých\nmá vyplývať, že žalobca vykonával pre žalovaného súvislo služby. Takúto argumentáciu žalobcu\n(jeho právneho zástupkyne) nemôže súd akceptovať, keďže tieto doklady vyhotovené žalobcom mohli\npreukazovať, že žalobca vykonával nejakú činnosť, avšak jedná sa o doklady, ktoré jednostranne\nvyhotovil žalobca, a ktoré nepreukazujú existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, pričom\nje nutné si uvedomiť, že žalovaný už v predsúdnom štádiu požadoval v liste, ktorým žalobcovi vrátil\nvystavené faktúry, aby mu žalobca predložil konkrétnu zmluvu, prípadne objednávku na fakturované\npráce, ktorú žalobca nepredložil žalovanému v predsúdnom konaní, a nepredložil ju ani v rámci riadne\na včas uplatnených prostriedkoch procesného úkonu (v ktorých existenciu konkrétneho zmluvného\nvzťahu medzi stranami sporu ani len nevymedzil a netvrdil). V tejto súvislosti súd odkazuje na\nuznesenie najvyššieho súdu z 29. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/64/2017, ktorý uviedol, že doklady,\nod ktorých žalobca odvodzuje ním tvrdený rozsah vykonaných prác, boli vystavené bez akejkoľvek\nsúčinnosti žalovaného, len jednostranne právnym predchodcom žalobcu a z týchto listín nemožno\nzistiť prejav súhlasu žalovaného s ich obsahom. Závery z predmetného rozhodnutia sú aplikovateľné\naj na rozhodovaný spor, kedy z listín vypracovaných jednostranne žalobcom nemožno zistiť prejav\n\nsúhlasu žalovaného s ich obsahom, a ani prejav súhlasu so vznikom záväzkového vzťahu a následným\nposkytovaním „služieb“. Právna zástupkyňa žalobcu navyše výslovne potvrdila (v čase od 12:20\nzvukového záznamu z pojednávania), že žiadny podpísaný dokument (t. j. žiadna objednávka\nžalovaného) neexistuje.\n20.1. Súd musí doplniť, že ani keby mal brať do úvahy oneskorené vyjadrenie žalobcu z 29. januára\n2025, nemohol by si utvoriť dostatočný úsudok o tom, akým spôsobom a kedy mal zmluvný vzťah\nmedzi žalobcom a žalovaným vzniknúť, keďže v ňom žalobca spomína telefonické objednávky a zároveň\naj písomné objednávky, čo pôsobí vnútorne rozporne, o to viac v situácii, keď ani obsahom tohto\noneskoreného vyjadrenia žalobcu nie je špecifikácia toho, kedy a s akým obsahom mal vzniknúť\nmedzi stranami zmluvný vzťah. Ak právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní tvrdila, že sa jednalo\no telefonické objednávky žalovaného, a že tieto mali byť realizované v dňoch uvedených v záznamoch\no výkone vozidla, kedy mal žalobca údajne poskytnúť žalovanému služby, takéto skutkové tvrdenie\nžalobca v riadne uplatnených prostriedkoch procesného útoku neuvádzal, čiže predmetné tvrdenie\nnezodpovedá obsahu súdneho spisu. Navyše sa jednalo len o reakciu právnej zástupkyne žalobcu na\npredbežné právne posúdenie súdu. Pokiaľ toto tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu aj zodpovedalo\nskutočnosti, bolo povinnosťou žalobcu ho uviesť v žalobe alebo v replike, prípadne najneskôr v odpovedi\nna výzvu súdu zo 7. augusta 2024, a nie až na nariadenom pojednávaní. Okrem toho, takéto tvrdenie\npôsobí účelovo s prihliadnutím na to, že už v decembri 2023 požadoval žalovaný od žalobcu predloženie\nobjednávok, na čo žalobca zjavne nereflektoval pred podaním žaloby a nereflektoval na to žiadnym\nspôsobom ani v čase uplatnenia nároku na súde, kedy žiadne telefonické objednávky žalobca (navyše\nzastúpený advokátskou kanceláriou) neuvádzal. Rovnako tak aj v priebehu konania žalovaný už\nv odpore namietal, že žalobca nepredložil žiadne listiny preukazujúce existenciu záväzkového vzťahu,\nna čo žalobca v replike a ani vo vyjadrení z 10. septembra 2024 žiadnym spôsobom nereagoval,\nhoci mu musela byť zrejmá procesná obrana žalovaného. Súd si nemôže pri absencii rozhodujúcich\nskutočností zo strany žalobcu domýšľať, že dátum uvedený v jednotlivých listinách je dňom vzniku\nzáväzkového vzťahu medzi stranami. Na tom istom pojednávaní ešte skôr právna zástupkyňa žalobcu\nv nadväznosti na v bode 20. odôvodnenia rozsudku položenú otázku súdu (v čase od 12:56 zvukového\nzáznamu z pojednávania) uvádzala, že ak bola vyhotovená písomná objednávka, žalovaným potvrdená\nobjednávka už žalobcovi doručená nebola, objednávky sa mali zo strany žalovaného riešiť až dodatočne\npre účely fakturácie (existencia takejto praxe tiež nebola riadnym a včasným spôsobom zo strany\nžalobcu tvrdená – pozn. súdu), avšak konkrétny spôsob a okamih vzniku záväzkového vzťahu ani na\npredmetnú otázku súdu právna zástupkyňa žalobcu neuviedla, len sa vyjadrovala neurčito použitím\npodmieňovacieho spôsobu.\n21. K dôkazným návrhom žalobcu obsiahnutým vo vyjadreniach z 29. januára 2025 (návrh na výsluch\nsvedkov D. E., F. C., G. E. a H. I.; návrh na vyžiadanie si kontrolného výkazu žalovaného od správcu\ndane) súd uvádza, že tieto v konaní nevykonal. Pre nevykonanie týchto dôkazných návrhov platí to isté,\nčo pre samotné vyjadrenia žalobcu z 29. januára 2025 a tam uvádzané skutkové tvrdenia (k tomu viď\nbody 18. až 18.4. odôvodnenia rozsudku vyššie). Predmetné dôkazné návrhy boli zo strany žalobcu\nuplatnené oneskorene, ich prípadná realizácia by si vyžadovala odročenie pojednávania, a preto na ne\ndopadá sudcovská koncentrácia konania upravená v ustanovení § 153 C.s.p. Žalobca bol o sudcovskej\nkoncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými riadne poučený konajúcim súdom vo výzve zo 7.\naugusta 2024, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 28. augusta 2024.\n22. Vzhľadom na vyššie vyslovené závery súd konštatuje, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia\nohľadom žalobou uplatneného nároku, v dôsledku čoho je podaná žaloba nedôvodná.\n22.1. Preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (výrok I.).\n23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením §\n262 ods. 1 C.s.p., tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 100 % (výrok II.).\n23.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie\nsamostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na\nMestskom súde Bratislava III.\nOdvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje\nza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na/ neboli splnené procesné podmienky,\nb/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1\nC. s. p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "3Cob/67/2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "guid": "cd262e05-93cd-460c-9d66-c61f89ccf6ea:94476bdd-38d4-421d-8bbd-40498cc25a14", "datum": "2026-01-14", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "764c65d3-0de5-48d0-9a90-95e520722515:6e0c02f0-2b6e-429e-9fb5-f3fe89edbc49", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6118269242.1", "spisova_znacka": "5Cdo/47/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/47/2023 z 18. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6118269242.1"}, {"guid": "575b3349-1e87-4b24-a5be-457b5c4426fa:9b948f96-3443-44d6-a3f0-7c89d8f06a80", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1115230486.2", "spisova_znacka": "8Cdo/139/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/139/2024 z 4. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1115230486.2"}, {"guid": "bbfb8c6f-32bb-48e2-8bfd-ffc108df4340:61b3ba07-4431-413a-9a51-6ff33d3c7662", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119462107.1", "spisova_znacka": "1Cdo/188/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/188/2021 z 25. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119462107.1"}, {"guid": "2ebbd33b-39d8-46bf-9e6f-973dec84713a:5b3fab1d-50e1-4b0c-bc9f-53ef1304ccaa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5110224580.1", "spisova_znacka": "5Obdo/64/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/64/2017 z 28. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5110224580.1"}, {"guid": "e459d317-40a7-4a72-b0fb-fad3952b424f:4386d9d1-18ab-49c4-a97e-ade81b744877", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120395379.1", "spisova_znacka": "1Cob/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/8/2024 z 23. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120395379.1"}, {"guid": "6101e5ed-f5c6-4f54-a0b8-051d65134406:3723ed96-d62c-438a-8eea-20b9d1941219", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123339147.1", "spisova_znacka": "5Cob/158/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/158/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123339147.1"}, {"guid": "dc6ca465-294a-4a73-88b1-e6195a5887e7:6159b380-5953-40c9-9989-fe1a2220cb5f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6119364478.1", "spisova_znacka": "2Cob/170/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/170/2022 z 2. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6119364478.1"}, {"guid": "10c309dd-a120-4980-b4c3-a896a2566f95:14e0ddce-0e87-4457-8492-c1621b095e6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Cob/73/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/73/2022 z 25. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/10c309dd-a120-4980-b4c3-a896a2566f95:14e0ddce-0e87-4457-8492-c1621b095e6a"}, {"guid": "5c47e59a-f7c1-40a3-baa7-7042f5e427c9:5580a401-c7d1-4e87-abf4-21f91ca90e19", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/140/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/140/2022 z 25. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5c47e59a-f7c1-40a3-baa7-7042f5e427c9:5580a401-c7d1-4e87-abf4-21f91ca90e19"}], "citovane_v": []}