{"guid": "41e83ec4-6c2a-46f2-be5b-0409c25b8c0e:f9df40a1-6662-4821-a947-94adaad730d8", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6124229060.3", "spisova_znacka": "84Cb/33/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/33/2024 z 12. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 12. augusta 2025, sp. zn. 84Cb/33/2024, ECLI:SK:MSBA3:2025:6124229060.3", "identifikacne_cislo": "6124229060", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Ildikó Kohoutová", "sudca_id": 1257, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ildiko-kohoutova-1257", "datum_vydania": "2025-08-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/21", "nazov": "predpis č. 21/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/21-2013"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9df40a1-6662-4821-a947-94adaad730d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124229060.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124229060.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124229060.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\n84Cb/33/2024\n6124229060\n12. 08. 2025\nJUDr. Ildikó Kohoutová\nECLI:SK:MSBA3:2025:6124229060.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: ILLE-Papier-Service SK,\nspol. s r.o., so sídlom Lichardova 16, 909 01 Skalica, IČO: 36 226 947, právne zastúpeného: poruban\nadvokáti s.r.o., so sídlom Jilemnického 2/532, 911 01 Trenčín, IČO: 50 818 473, proti žalovanému:\nBENZINOL SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704, o\nzaplatenie 3.463,94 EUR s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.463,94 EUR spolu s\n- úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 651,41 EUR odo dňa 17.07.2023 do zaplatenia,\n- úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 650,60 EUR odo dňa 17.08.2023 do zaplatenia,\n- úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 877,64 EUR odo dňa 17.09.2023 do zaplatenia,\n- úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 642,89 EUR odo dňa 17.10.2023 do zaplatenia,\n- úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 641,40 EUR odo dňa 17.11.2023 do zaplatenia,\na paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- EUR, to všetko v\nlehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Vo zvyšku podanú žalobu zamieta.\nIII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa návrhom pôvodne doručeným upomínaciemu súdu v Banskej Bystrici, postúpeným\ntunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 24.06.2024, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.463,94 EUR s príslušenstvom. Žalobca podanú žalobu\nodôvodnil tým, že na základe Zmluvy o servisnej službe z 26.04.2019 poskytoval servisnú službu, ktorú\nžalovaný prevzal. Žalovaný nezaplatil 5 vystavených faktúr, za ktoré si žalobca uplatňuje paušálnu\nnáhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Sadzba úroku z omeškania bola dohodnutá v\nčlánku 2 ods. 4 priloženej zmluvy.\n2. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 22.02.2024, sp. zn. 36Up/300/2024, voči ktorému\npodal žalovaný odpor, v rámci ktorého uviedol, že žalovaný\ns uplatneným nárokom nesúhlasí, dlžnú sumu neuznáva ani len z časti, nárok žalobcu v celom rozsahu\npopiera a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný so žalobcom vedie konštruktívnu komunikáciu za účelom\nvyriešenia veci, teda mu nie je jasný dôvod podania návrhu\nna vydanie platobného rozkazu. Žalovaný tiež dal súdu do pozornosti, že žalovaná suma je tohto času\nsporná, žalovaný nárok žalobcu neuznáva a uvádza, že dodanie služieb deklarované žalobcom nebolo\nnikdy realizované v uvádzanom rozsahu a kvalite, žalobca tiež nepreukázal dodanie služieb žalovanému.\nŽalovaný odôvodnil podaný odpor tým, že má pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobcu z dôvodu, že\nnikdy nedošlo k dodaniu služieb zo strany žalobcu v rozsahu, druhu a kvalite tak, ako to tvrdí žalobca.\n\nRozsah aj druh dodaných služieb sú sporné, žalovaný uvádza, že žalobcom tvrdené služby mu neboli\ndodané\nv tvrdenom rozsahu. Žalované faktúry sú teda vystavené neoprávnene. V návrhu na vydanie platobného\nrozkazu žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval dodané služby, uvádza len všeobecne \"služby\", nie\nje ani preukázané prevzatie služieb žalovaným, resp. riadne dodanie služieb žalovanému. Ak aj došlo\nzo strany žalovaného k zaúčtovaniu faktúr vystavených žalobcom, tak jedine nedopatrením. Žalovaný\nodpor tiež odôvodnil skutočnosťou, že ak by aj údajnú dlžnú sumu nerozporoval, tak k úhrade žalovaných\nfaktúr by ani nemohlo dôjsť\nz objektívnych príčin, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť žalovaný, a to konkrétne, že správca dane\n- Úrad pre vybrané hospodárske subjekty so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava žalovanému\nnezákonne blokuje všetky bankové účty, a teda nie je možné realizovať akékoľvek úhrady. Doklady\npreukazujúce zablokovanie bankových účtov z dôvodu, že obsahujú citlivé a dôverné informácie\nnepriložil k podaniu, ale táto skutočnosť je overiteľná konajúcim súdom. Uviedol, že žalovaný sa\nvoči nezákonnému postupu správcu dane aktívne bráni. Správca dane bol žalovaným opakovane\npísomne upozornený, že jeho postupom sa žalovaný dostane do situácie, kedy si nebude vedieť\nplniť svoje záväzky ako voči obchodným partnerom, tak aj zamestnancom a štátu, toto upozornenie\nostalo bez reakcie. Postup správcu dane žalovanému komplikuje a marí podnikateľskú činnosť. O týchto\nskutočnostiach bol žalobca primerane informovaný. Žalovaný so žalobcom komunikoval za účelom\nvyriešenia situácie k spokojnosti oboch strán, teda je zrejmé, že žalovaný sa nevyhýba plneniu svojich\nprípadných povinností vyplývajúcich z obchodného styku. V zmysle uvedeného považuje ako samotnú\nžalobu tak aj vydaný platobný rozkaz za nezákonný, predčasný a nedôvodný.\n3. Žalobca k podanému odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú ničím preukázané,\nčo znamená, že žalovaný neuniesol svoju časť dôkazného bremena. Na druhej strane však žalovaný\npotvrdil, že so žalobcom vedie konštruktívnu komunikáciu za účelom vyriešenia veci, a teda popiera\nvšetky svoje tvrdenia, vrátane, že dodanie služby nebolo realizované a podobne. Služba je dodávaná\npravidelne na základe zmluvy ešte z roku 2019, v ktorej je špecifikovaná ako výmena čistiacich rohoží.\nVzhľadom na uvedené navrhol vydanie rozsudku v súlade s návrhom na vydanie platobného rozkazu.\n4. Žalovaný vo svojej duplike zotrval na tom, že návrh žalobcu nemá oporu v zákone, žalobca žiadnym\nspôsobom neuviedol a už vôbec nepreukázal relevantné dôvody preukazujúce oprávnenosť jeho nároku.\nŽalovaný s vyjadrením žalobcu nesúhlasil, dlžnú sumu neuznáva ani len čiastočne, tvrdenia žalobcu\nv celom rozsahu popiera a rozporuje. Žalovaný nárok považuje za sporný, nezákonný a nedôvodný.\nŽalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne relevantné tvrdenia, ani neoznačil žiadne relevantné\ndôkazy, ktoré by mohli preukázať opodstatnenosť jeho návrhu. Žalobcom uvedené tvrdenia sú bez\nprávneho významu. Žalovaný zotrváva na tom, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní je sporný,\nfiktívny a nezákonný, žalovaný ho v celom rozsahu popiera. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil\npotrebu vydania rozsudku v zmysle žaloby. Žalovaný už v predošlých podaniach preukázal a odôvodnil\nnedôvodnosť a nezákonnosť návrhu žalobcu. Žalovaný trvá na svojich už uvedených tvrdeniach,\nskutočnosť, že žalobca porušil svoju povinnosť zo zmluvy, teda žalovanému nikdy nedodal žiadne\nslužby v zmysle jeho návrhu, žalovanému nezaslal žiadnu výzvu na zaplatenie a v relevantnom období\nani nevyčíslil sumu, ktorú by mu mal žalovaný za údajne poskytované služby zaplatiť, teda žalobcovi\nnemohol vzniknúť a ani nevznikol nárok na zaplatenie žiadnej sumy, je podstatná a žalovaný má\nza to, že súd by mal na túto skutočnosť prihliadať. Žalovaný má za to, že vyššie uvedené tvrdenie\nžalovaného žalobca účinne nepoprel, teda súd by ho mal považovať za nesporné. Žalobca žiadnym\nspôsobom v návrhu nešpecifikoval a nepreukázal na základe čoho sa domáha zaplatenia údajnej dlžnej\nsumy, nešpecifikoval údajne dodané služby. Žalovaný spochybňuje a rozporuje dôkazy predložené a\noznačené žalobcom. Žalovaný v stanovenej lehote riadne a včas prejavil vôľu brániť sa proti nezákonnej\npohľadávke, ktorá bola voči nemu uplatnená. Žalovaný má za to, že súdu predložil dostatočné argumenty\na dôkazy na to, aby účinne spochybnil oprávnenosť uplatňovanej pohľadávky žalobcu, preto navrhuje\nsúdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n5. Na pojednávaní dňa 12.08.2025 sa konalo v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a zástupcu\nžalovaného. Strany odkázali na svoju argumentáciu z predložených písomných podaní. Právny zástupca\nžalobcu uviedol, že disponuje aj dodacími listami k vyhotoveným faktúram, ktoré sú podpísané\nzamestnancami jednotlivých čerpacích staníc, ktorí ich v tom čase prevzali. Keďže celá komunikácia\nvrátane fakturácie prebieha elektronicky, je to len v elektronickej podobe, neexistujú o tom písomné\nlistinné dodacie listy. Mal za to, že dodacie listy boli predložené súdu spolu s faktúrami, súbory sú dosť\nveľké, môže sa pokúsiť doručiť ich súdu elektronicky. Jedná sa o množstvo dokumentov, keďže k jednej\nfaktúre je približne 50 dodacích listov - na jednotlivé čerpacie stanice. Má to k dispozícii elektronicky\naj priamo na pojednávaní v počítači. Navrhol doplniť dokazovanie predložením týchto dodacích listov.\n\nŽalovaný nemá vedomosť o tom, že by jeho zamestnanci takéto dodacie listy podpísali. Namietol\nkoncentráciu konania. Súd aplikoval na navrhované doplnenie dokazovanie sudcovskú koncentráciu\nkonania. K nezrovnalostiam ohľadne splatnosti faktúr žalobca uviedol, že medzi zmluvnými stranami sa\nnásledne vyvinula obchodná prax tak, ako to vyplýva z predložených faktúr.\n6. Súd sa na pojednávaní v zmysle § 204 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“) oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že všetky listiny boli stranám doručené. Na základe\nlistinných dôkazov, v kontexte prednesov zástupcov strán sporu, súd ustálil nasledovný skutkový stav.\n7. Nie je sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 26.04.2019 uzatvorená Zmluva o servisnej\nslužbe na dobu určitú - 5 rokov, ktorej predmetom bolo poskytovanie servisných služieb - výmena\nčistiacich rohoží v rozmeroch 85 x 150 cm a 120 cm x 180 cm za odplatu vo výške určenej podľa cenníka\nuvedeného v prílohe č. 1 tejto zmluvy.\n8. Súd nevyhodnotil ako sporné samotné dodanie služieb zo strany žalobcu žalovanému a to s poukazom\nna vyjadrenie žalovaného z podaného odporu, ktorý uviedol, že „nikdy nedošlo k dodaniu zo strany\nžalobcu v rozsahu, druhu a kvalite tak, ako to tvrdí žalobca. Rozsah aj druh dodaných služieb sú\nsporné, žalovaný uvádza, že žalobcom tvrdené služby mu neboli dodané v tvrdenom rozsahu.“ Z obsahu\npodaného odporu, aj v kontexte uvedenia skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehala\nv danom čase konštruktívna komunikácia za účelom vyriešenia situácie k spokojnosti oboch strán,\nvyplýva, že žalovaný nerozporoval dodanie služieb, iba ich rozsah, druh a kvalitu. Uvedená skutočnosť\ndodania služieb v určitom rozsahu a kvalite tak nebola medzi stranami sporná. Ustanovenie § 186\nods. 2 CSP oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov,\npričom pojem „zhodné tvrdenia“ možno obsahovo stotožniť s nespornými tvrdeniami v zmysle § 151\nCSP. Následné tvrdenie žalovaného v podanej duplike, že uplatnený nárok v tomto konaní je sporný,\nfiktívny a nezákonný a v celom rozsahu ho popiera, súd vyhodnotil v zmysle § 186 ods. 2 CSP druhá\nveta tak, že na túto zmenu v zhodných skutkových tvrdeniach strán neprihliadol.\n9. Spornou skutočnosťou tak bolo žalovaným namietané nedodanie služieb v rozsahu, druhu a kvalite\ntak, ako to tvrdí žalobca.\n10. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich\nvzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.\n11. Podľa § 269 ods. 2 OBZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.\nAk však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.\n12. Podľa 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,\nvzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej\nsumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.\n13. Podľa § 369c OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj\nprávo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného\nupozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda\nSlovenskej republiky nariadením.\n14. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej\núrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka\nomeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije\npočas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.\n15. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku\n1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe\nEurópskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;\ntakto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.\n16. Podľa čl. 8 základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité\npre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti\na podľa pokynov súdu.\n17. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n18. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n19. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n\n20. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené\nvčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana\nnepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania\nalebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky\nprocesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.\n21. Podľa § 186 ods. 2 prvá veta CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná\npochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,\nsúd neprihliada.\n22. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu\nveci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä\nvýsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie\nje spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.\n23. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n24. Podľa § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz\nopaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.\n25. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé\nide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia\naj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8\nCSP v spojení s § 185 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité\npre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a\npodľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j.\npovinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.\n26. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho\ntvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať\nto, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno\ntýkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba\npriaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (k tomu viď aj\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 38/2015).\n27. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,\npokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré\nnavrhli strany sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne\nna princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má\nobmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. Okruh rozhodujúcich skutočností,\nktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný\nhypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne\nurčuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa\ndôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania\nsamostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a\nsamostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia\nalebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech.\nProcesná nečinnosť strany v tomto smere má (pre ňu) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov\nvykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre konkrétnu stranu)\nnepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť\nžalobca, zatiaľ čo tvrdenie okolností toto právo vylučujúce je povinnosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia\na dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže\nmeniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.\n28. Ako už súd uviedol, za nespornú skutočnosť považoval dodanie služieb „výmena rohoží“ na\njednotlivých čerpacích staniciach v konkrétnych obdobiach vyplývajúcich z predložených faktúr č. B. zo\ndňa 30.06.2023 (za obdobie 01.06.2023\n- 30.06.2023) na sumu 651,41 EUR, č. B. zo dňa 31.07.2023 (za obdobie 01.07.2023 - 31.07.2023) na\nsumu 650,60 EUR, č. B. zo dňa 31.08.2023\n(za obdobie 01.08.2023 - 31.08.2023) na sumu 877,64 EUR, č. B. zo dňa 30.09.2023 (za obdobie\n01.09.2023 - 30.09.2023) na sumu 642,89 EUR, č. B.\nzo dňa 31.10.2023 (za obdobie 01.10.2023 - 31.10.2023) na sumu 641,40 EUR.\n\n29. Z uvedených faktúr vyplýva, na ktorej konkrétnej čerpacej stanici bolo v danom období menené aké\nkonkrétne množstvo rohoží konkrétnej veľkosti, spolu so sumou zodpovedajúcou realizácii konkrétnej\nservisnej služby. Pokiaľ teda žalovaný namietal v podanom odpore, že dodanie služieb deklarované\nžalobcom nebolo nikdy realizované v uvádzanom rozsahu a kvalite a rozsah a druh dodaných služieb\nsú sporné, lebo žalobcom tvrdené služby mu neboli dodané v tvrdenom rozsahu, bolo potrebné zo\nstrany žalovaného v zmysle § 151 ods. 2 CSP uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových\nokolnostiach, inak je takéto popretie neúčinné. V konkrétnom prípade teda žalovaný bol povinný\nuviesť vlastné skutkové tvrdenia o tom, v čom konkrétne malo spočívať nedodanie služieb žalobcom v\nuvádzanom rozsahu, druhu a kvalite, aby bolo vôbec možné zo strany žalobcu zaujať k týmto žalovaným\nprodukovaným námietkam akékoľvek stanovisko.\n30. S poukazom na uvedené súd uvádza, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu\nzo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno\ntvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom\n(onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie\npovinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a\nrozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu.\nPrejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a\npredstavuje jeden\nzo základných princípov civilného procesu (článok 8). Povinnosť tvrdiť podstatné\na rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté\nv skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť\núspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné\na rozhodujúce. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje\nako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem\n„substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva (ang. substantial\nlaw - hmotné právo). Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena (nem.\nSubstanzierungslast). Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú\npovinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Hovoríme potom o povinnosti substancovane poprieť tvrdenia\nprotistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod\nkonkrétnu hmotnoprávnu normu a je\nk nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť\nje zamietnutie žaloby bez dokazovania. Rovnako platí, že následkom porušenia povinnosti žalovaného\nsubstancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu.\nSúd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Nesubstancované tvrdenie sa nedá\nsubstancovane poprieť (k tomu viď aj TOMAŠOVIČ, Marek. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana,\nBARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný\nsporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 617-618).\n31. Súd v súvislosti s uvedeným odkazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že\nÚčastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože\nprávna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby\nuplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti\nmožno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo\nmožné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie\nje alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené [k tomu viď aj uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare)\nz 22. septembra 2010, sp. zn. 5Cdo/196/2009].\n32. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak\ndôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia\nnesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou\noznačiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť\ntvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa\nrozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia\na že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného\nbremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané\nurčité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci [či už z dôvodu nečinnosti\núčastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101\na § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. (v súčasnosti § 132 ods. 1, § 167 ods. 2, ods. 3 a ods. 4, resp. § 267\nods. 1 C.s.p.), alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec]. Okruh rozhodujúcich\n\nskutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný\nhypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma\nzásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako\naj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca\n(veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej\nzáklade poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas\ndohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce\ntvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie\nplnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako\naj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté\nprocesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté\nplnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní\ndôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov\nkonania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje\npráva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (k tomu viď aj rozsudok najvyššieho súdu z 22.\nseptembra 2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010).\n33. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým\nsplniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou\nsporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia\na dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti\nrozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.\nNesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má\nza následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie\nbremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie\n(k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2024, sp. zn. 4Cob/140/2022).\n34. S poukazom na uvedené doktrinálne a judikatórne závery súd uvádza,\nže pokiaľ žalovaný nerozporoval dodanie služieb, ale ich rozsah, druh a kvalitu, bolo v prvom rade\npotrebné, aby si žalovaný splnil svoju povinnosť relevantne skutkovo tvrdiť, teda predložiť súdu\nsubstancované tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, v čom konkrétne malo spočívať takéto vadné dodanie\nslužieb zo strany žalobcu. Z prostého konštatovania žalovaného o tom, že namieta rozsah, druh a kvalitu\ndodaných služieb, splnenie uvedenej základnej procesnej povinnosti žalovaného nevyplýva. Zo strany\nžalovaného sa tak jedná o neúčinnú procesnú obranu, keď žalovaný ním uvádzané skutočnosti žiadnym\nspôsobom nekonkretizoval. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany,\nnastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.\nSúd zároveň dodáva, že na nariadenom pojednávaní stranám výslovne uviedol,\nčo považuje medzi stranami za sporné, nesporné a aj predbežný právny názor, pričom zástupca\nžalovaného ani v nadväznosti na uvedený procesný postup súdu nekonkretizoval, v čom mala spočívať\nvadnosť dodaných služieb žalobcom. S poukazom na uvedené má súd\nza to, že skutkové tvrdenia žalobcu o poskytnutí služieb v zmysle Zmluvy o servisnej službe v\nrozsahu definovanom v jednotlivých faktúrach sú nesporné a za takto poskytnuté služby mu patrí\ndohodnutá odplata. Vo vzťahu k samotnej výške odplaty žalovaný neprodukoval žiadne skutkové\ntvrdenia spochybňujúce samotné vyúčtovanie poskytnutých služieb predloženými faktúrami, preto\npožadovanú výšku nároku mal súd za nespornú.\n35. Zohľadniac vyššie prezentované závery súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 3.463,94 EUR\nspolu s príslušenstvom s poukazom na znenie čl. 2 bod 4 Zmluvy o servisnej službe a § 369 ods.1 OBZ,\nkeď strany si medzi sebou dohodli úrok z omeškania\nvo výške 0,02 % z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania. V zmysle čl. 2 bod 3 Zmluvy o servisnej\nslužbe si strany medzi sebou dohodli splatnosť faktúry 16 dní odo dňa jej doručenia odberateľovi.\nVzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky s poukazom na splatnosť 14 dní,\nvyplývajúcu z jednotlivých faktúr, súd v tejto prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol (výrok II.).\nČo sa týka samotnej splatnosti jednotlivých faktúr, súd dodáva, že vo vzťahu k ich doručeniu žalovaný\nneprodukoval žiadnu procesnú obranu a neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by rozporovali\ndoručenie faktúr a ich splatnosť, pričom súd dodáva, že v podanom odpore žalovaný uviedol, že „ak aj\ndošlo k zaúčtovaniu faktúr vystavených žalobcom, tak jedine nedopatrením“. Z uvedeného je zrejmé,\nže k samotnému zaúčtovaniu môže dôjsť až po tom, ako sú predmetné faktúry odberateľovi služieb\ndoručené. Do omeškania so zaplatením faktúr sa tak žalovaný dostal\n17. dňom, počítaným odo dňa vystavenia jednotlivých faktúr, keď k doručeniu faktúr mohlo dôjsť najskôr\nv deň ich vystavenia a neskorší termín ich doručenia nebol zo strany žalovaného tvrdený.\n\n36. Vo vzťahu k paušálnej náhrade nákladov súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.\nnovembra 2022 sp. zn. 2Obdo/59/2021, zverejnenom ako\nR 11/2023, z ktorého vyplýva, že veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených\ns uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia Vlády\nSR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- EUR za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry za\ndodávku tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade, že si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom\nsúdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej k\ndodávke tovaru alebo\nk poskytnutiu služieb za odplatu, teda nesmie byť účelovo delená. Výška náhrady nákladov spojených s\nuplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je určená paušálne a nezávisí\nna dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani na výške pohľadávky. Táto náhrada je splatná ex lege\npo uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky.\n37. S ohľadom na uvedené judikatórne závery súd konštatuje, že žalobcovi patrí nárok na paušálnu\nnáhradu nákladov vo výške 200,- EUR, teda za každú pohľadávku, ktorá bola predmetom samostatnej\nfaktúry za poskytnutie služby (výrok I.).\n38. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že vo vzťahu k aplikácii sudcovskej koncentrácie konania\nna návrh na doplnenie dokazovania navrhovaný právnym zástupcom žalobcu až na pojednávaní,\nsúd uvádza, že neprihliadnutie súdu na prostriedky procesného útoku z dôvodu rozporu so zásadou\nkoncentrácie konania je v prostredí civilného sporového konania prípustné, právne komfortné a z\npohľadu zásady rýchlosti a hospodárnosti konania aj žiadúce (viď uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 31.10.2024, sp. zn. 1Cob/24/2023). Aplikovanie sudcovskej koncentrácie konanie, ak spĺňa\nzákonom stanovené podmienky, je dôvodom na nevykonanie oneskoreného návrhu na vykonanie\ndokazovania, ktoré by spôsobilo odročenie pojednávania (k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v\nBratislave z 23. januára 2025, sp. zn. 1Cob/8/2024). „Ústavný súd už napr. v uznesení, č. k. I. ÚS\n33/2021 z 26. januára 2021 v súvislosti s údajnou nezákonnou koncentráciou konania zdôraznil, že\núčelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 CSP) je najmä prispieť\nk naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a\nmotivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný\nvčas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne\nhľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane\nsporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že\npredloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pretože by\nto mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na nariadenie ďalšieho\npojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany\nvyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné\nomeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že\nna procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Sudcovská koncentrácia konania\npodľa § 153 CSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania) je teda v diskrečnej právomoci\nsúdu“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 535/2023).\n39. Vo veci konajúci súd s poukazom aj na uvedené judikatórne závery konštatuje, že včasnosť\nnavrhovania dôkazných prostriedkov nie je zachovaná v prípade, ak tieto sú súdu navrhované, resp.\npredložené až v rámci pojednávania. S poukazom na uvedené súd aplikoval sudcovskú koncentráciu\nkonania vo vzťahu k návrhu na doplnenie dodacích listov k jednotlivým faktúram, keď realizácia takéhoto\ndokazovania by mala za následok nevyhnutnosť odročenia nariadeného pojednávania. Napokon súd už\nlen dodáva, že súd vyhodnotil dodanie služieb zo strany žalobcu žalovanému ako nesporné, preto by\ntakéto dokazovanie bolo aj nadbytočné a nehospodárne.\n40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP\na § 262 ods.1 CSP tak, že žalobca mal vo veci plný úspech, ktorému zodpovedá náhrada trov konania v\nrozsahu 100 % (výrok II.), keď žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti požadovaného príslušenstva.\nO výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením\n§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého\nrozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie\n\nmôže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu\nrozhodnutia nie je prípustné.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nV prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba\noprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa\nosobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení\nneskorších predpisov).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:34bd2e8e-0912-4517-aede-862eedf94359", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.535.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 535/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 535/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.535.2023.1"}, {"guid": "ussr:4836bade-c9ce-4e19-a8ed-864a20121737", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.33.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2021 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.33.2021.1"}, {"guid": "ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 z 21. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-21", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b11da07-cdc5-4969-87da-18af94265fe1"}, {"guid": "e459d317-40a7-4a72-b0fb-fad3952b424f:4386d9d1-18ab-49c4-a97e-ade81b744877", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120395379.1", "spisova_znacka": "1Cob/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/8/2024 z 23. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120395379.1"}, {"guid": "d65245d6-eb78-4351-8b01-d3255c79ef8d:119241c3-f415-4e60-aa50-6022e04ee3c3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6121511007.1", "spisova_znacka": "1Cob/24/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/24/2023 z 31. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121511007.1"}, {"guid": "5c47e59a-f7c1-40a3-baa7-7042f5e427c9:5580a401-c7d1-4e87-abf4-21f91ca90e19", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/140/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/140/2022 z 25. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5c47e59a-f7c1-40a3-baa7-7042f5e427c9:5580a401-c7d1-4e87-abf4-21f91ca90e19"}], "citovane_v": []}