{"guid": "7cd615f5-1abb-4f9e-b32a-19b0b1471347:3eeffbb9-7eea-4835-87e6-62a74db6c18f", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:5121209697.7", "spisova_znacka": "B2-22Cb/27/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B2-22Cb/27/2022 z 23. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Mestského súdu Bratislava III z 23. apríla 2025, sp. zn. B2-22Cb/27/2022, ECLI:SK:MSBA3:2025:5121209697.7", "identifikacne_cislo": "5121209697", "sud": {"guid": "sud_104", "nazov": "Mestský súd Bratislava III", "typ": "mestsky", "slug": "mestsky-sud-bratislava-iii"}, "sudca": "JUDr. Patrik Števík", "sudca_id": 1135, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-patrik-stevik-1135", "datum_vydania": "2025-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-15.odsek-15", "nazov": "§ 15 ods. 15 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-15.odsek-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "nazov": "§ 369 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "nazov": "§ 369 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 21/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/21/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/21-2013/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/251#paragraf-2", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-15", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369", "/SK/ZZ/2013/21#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3eeffbb9-7eea-4835-87e6-62a74db6c18f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:5121209697.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2025:5121209697.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:MSBA3:2025:5121209697.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nMestský súd Bratislava III\nB2-22Cb/27/2022\n5121209697\n23. 04. 2025\nJUDr. Patrik Števík\nECLI:SK:MSBA3:2025:5121209697.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nMestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu:\nStredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti\nžalovanému: Bio CON 1 s. r. o. so sídlom Mlynské Nivy 54, Bratislava, IČO: 36 710 172, zast. Z.. B. Z.,\nadvokát, M. 8, C., o zaplatenie 26.319,39 eur s prísl., takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 26.319,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9\n% ročne:\nzo sumy 1.738,49 eur od 23.11.2017 do zaplatenia,\nzo sumy 1.738,49 eur od 23.12.2017 do zaplatenia,\nzo sumy 1.738,49 eur od 23.1.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 22.2.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 22.3.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 24.4.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 22.5.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 23.6.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 21.7.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 23.8.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 21.9.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 20.10.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 24.11.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 22.12.2018 do zaplatenia,\nzo sumy 1.758,66 eur od 22.1.2019 do zaplatenia,\na to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté\npo právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2021 domáhal zaplatenia sumy 26.319,39 eur s\nprísl. titulom nezaplatenia 15 faktúr za prístup do distribučnej sústavy. V žalobe uviedol, že žalovaný\nbol povinný uhrádzať žalobcovi mesačné platby za prístup do distribučnej sústavy. Spôsob a výška\nplatby za prístup do distribučnej sústavy sa určuje pre výrobcov, ktorí majú s prevádzkovateľom\ndistribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení podľa § 26 ods. 23 vyhlášky Úradu pre reguláciu\nsieťových odvetví č. 18/2017 Z. z. Podľa jej znenia sa platba za prístup do distribučnej sústavy uhrádza\nprevádzkovateľovi distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojenej do regionálnej distribučnej sústavy\nvo výške 30 % maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení zariadenia na\nvýrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy (v prípade žalovaného je maximálna rezervovaná\n\nkapacita 0,999 MW), vo výške tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa účinného\ncenového rozhodnutia úradu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok pre\nprevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy (v tomto prípade 4.845,30 Eur/MW pre kalendárny rok\n2017 a 4.901,50 Eur/MW pre rok 2018). Povinnosť žalovaného uhrádzať žalobcovi platby za prístup do\ndistribučnej sústavy je stanovená tiež v rozhodnutiach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorými\nschválil cenníky pre distribúciu elektriny, pričom žalobca aj žalovaný sú povinní postupovať v súlade\ns týmito cenníkmi. Výška mesačnej platby žalovaného za prístup do distribučnej sústavy sa v zmysle\ncenových vyhlášok vypočíta ako súčin 30 % z hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity a tarify\nza dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu. Žalobca počas celého fakturovaného obdobia poskytoval\nžalovanému pripojenie a prístup do distribučnej sústavy. Tým žalovanému vznikla povinnosť uhrádzať\nžalobcovi mesačnú platbu za prístup do distribučnej sústavy, na základe 15 faktúr vystavených žalobcom\n(za obdobie od 01.10.2017 do 31.12.2018). Žalovaný si však túto svoju povinnosť nesplnil.\n2. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca neuviedol právny dôvod vzniku nároku na žalovanú\nsumu. Žalobca si uplatňuje zaplatenie platby za „prístup“, avšak zo žaloby ani z pripojených listín\nnevyplýva, čo žalobca považuje za prístup, či prístup spočíva v poskytnutí služby pre žalovaného,\na v čom služba spočívala, alebo či má ísť o povinnú platbu na základe zákona, teda či má ísť o\nzákonný alebo zmluvný nárok. Za právny dôvod vzniku nároku nemožno považovať § 26 ods. 23\nvyhlášky 221/2013 Z.z., na ktorú sa žalobca odvoláva, i keď explicitne ju za právny dôvod neoznačil.\nPrávny poriadok Slovenskej republiky v článku 13. Ústavy Slovenskej republiky neuvádza vyhlášku\nmedzi právnymi normami, ktorými možno ukladať povinnosti. Nárok preto za žiadnych okolností nemôže\nvzniknúť na základe vyhlášky. Povinnosti je možné ukladať zákonom, na základe zákona a nariadením\nvlády. Ustanovenie § 26 ods. 23 vyhlášky 221/2013 Z.z. nie je takou právnou normou, ktorá by bola\nzákonom alebo nariadením vlády a rovnako predmetné ustanovenie vyhlášky nebolo vydané na základe\nzákona, resp. žalobca žiadny zákonný predpis, ktorý by odôvodňoval uloženie povinnosti vyhláškou v\nnávrhu neuvádza. Právnu skutočnosť, že zákon zaplatenie platby za prístup nedelegoval na vyhlášku\npotvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom (sp. zn. PL. ÚS 17/2014 zo dňa 22.06.2016) kde\nrozhodol, že časť ustanovenia § 26 ods. 23 cenovej vyhlášky nie je v súlade s Ústavou. Predmetná časť\nustanovenia stanovovala povinnosť výrobcov elektriny platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy aj\nv prípadoch, keď im takáto služba nebola dodávaná a ani sa zmluvne nezaviazali za takýto prístup platiť.\nIba zákon môže právny nárok odôvodňovať, za žiadnych okolností to nemôže byť vyhláška, ktorá nie\nje vydaná na základe zákona. Táto skutočnosť je súdu známa z úradnej povinnosti a nie je potrebné ju\ndokazovať. Osobitne pokiaľ nezákonnosť vyhlášky v časti uloženia platby potvrdil rozhodnutím Ústavný\nsúd Slovenskej republiky. Rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky je konajúci súd viazaný.\nPokiaľ žalobca tvrdí, že jeho nárok existuje na základe vyhlášky, musí zároveň preukázať, že vyhláška\nbola vydaná na základe zákona, osobitne v situácii, ak Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že\nvyhláška nebola vydaná v časti, ktorá sa dotýka predmetného sporu na základe zákona. Žalovaný\nuviedol, že žiadnu zmluvu o prístupe so žalobcom nemal v žalovanom období uzatvorenú. Žalobca v\nnávrhu neuviedol skutočnosť, či si nárok uplatňuje na základe zmluvného vzťahu, avšak účelovo pripojil\nk návrhu zmluvu o pripojení, ktorá sama o sebe jeho nárok neodôvodňuje. Žalobca nevysvetlil rozdiel\nmedzi pripojením a prístupom, ani čo je predmetom služby, ktorú za ktorú žiada zaplatiť. V žalovanom\nobdobí nebola medzi stranami sporu uzatvorená žiadna zmluva o prístupe. Nakoľko medzi žalobcom\na žalovaným nebola v rozhodujúcom období uzatvorená zmluva o prístupe, potom nemožno žalobcovi\npriznať nárok na základe zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len zákon č. 251/2012 Z.z.), pretože žalovanému právo využívať distribučnú sústavu na základe\nzmluvy o prístupe nevzniklo. Prístup, ktorý vo svojej žalobe uvádza žalobca, nie je prístupom, ktorý\nby spĺňal zákonnú definíciu prístupu ako právo na využívanie distribučnej sústavy. Okrem absencie\nzákonných a podzákonných opôr účtovania poplatku za prístup, chýba aj materiálny základ pre jeho\núčtovanie, nakoľko žalovaný prístup do distribučnej sústavy žalobcu nevyužíval v žalovanom období,\nnakoľko v zariadení sa nevyrábala elektrina a táto sa nedodávala do distribučnej siete. Teda okrem toho,\nže medzi stranami nebola uzatvorená zmluva o prístupe, zariadenie žalovaného nevyrábalo elektrinu a\nnedodávalo ju do distribučnej siete žalobcu. Medzi stranami bola uzatvorená jediná zmluva o prístupe\ndňa 12.2.2019, čomu predchádzala zásadná zmena právnych noriem. Ani z tejto zmluvy nevyplýva, že\nby strany nováciou nahrádzali existujúcu zmluvu.\n3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že je súkromná akciová spoločnosť a je v zmysle Zákona\no energetike prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Žalobca je podľa zákona č. 250/2012\nZ.z. o regulácii v sieťových odvetviach regulovaným subjektom, teda subjektom, ktorý je povinný\n\nza poskytnuté služby účtovať užívateľom trhu poplatky v regulovanej výške. Hlavným predmetom\npodnikania žalobcu je poskytovanie distribúcie (prepravy) elektriny prostredníctvom elektrických vedení\na elektrických zariadení (trafostanice, rozvodne a pod.) na území Žilinského a Banskobystrického kraja.\nPoplatky, ktoré žalobca účtuje užívateľom sústavy sú prísne regulované Úradom pre reguláciu sieťových\nodvetví. Žalobca ako regulovaný subjekt pri účtovaní platby za prístup do distribučnej sústavy výrobcovi\nbol povinný postupovať v súlade s cenníkmi pre distribúciu elektriny (na roky 2014 až 2018), ktoré\nboli schválené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Žalobca teda pri účtovaní platby za prístup\ndo distribučnej sústavy Výrobcovi postupuje plne v súlade a podľa platných rozhodnutí Úradu pre\nreguláciu sieťových odvetví. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmet podnikania tvorí\nokrem iného aj výroba a dodávka elektriny. Je na vlastnom rozhodnutí žalovaného kedy a za akých\npodmienok bude prevádzkovať zdroj na výrobu elektriny. Žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o\npripojení výrobcu do distribučnej sústavy a to zvlášť pre každé zo svojich výrobných zariadení. Zmluva o\npripojení tvorí predpoklad úspešného fyzického pripojenia žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy\na faktického využívania pridelenej kapacity. Jedným zo základných údajov uvádzaných v Zmluve o\npripojení je aj výška maximálnej rezervovanej kapacity, ktorá predstavuje kapacitu, ktorú je možné zo\nstrany výrobcu dodať do sústavy, pričom žalobca je ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný\nvytvoriť' a udržiavať distribučnú sústavu, prostredníctvom ktorej bude môcť výrobca dodávať elektrinu\nvyrobenú v jeho výrobnom zariadení do distribučnej sústavy a prostredníctvom ktorej bude možné\nvyrobenú elektrinu v rozsahu pridelenej kapacity prijať. Podľa bodu 2.9.2 j) platného a účinného\nPrevádzkového poriadku žalobcu bol žalobca oprávnený vypovedať Zmluvu o pripojení ak výrobca\nelektriny nezačal pridelenú kapacitu ani po uplynutí dvoch rokov od dohodnutého termínu využívať, čo\nviedlo k zníženiu kapacity zo strany PDS a ani po jej znížení výrobca elektriny nezačal ani túto zníženú\nhodnotu maximálnej rezervovanej kapacity do dvoch rokov od jej zníženia využívať. Žalovanému bolo zo\nstrany žalobcu na rozhraní distribučnej sústavy a výrobného zariadenia inštalované meracie zaradenie.\nPo splnení povinností uložených právnymi predpismi, ako aj všetkých obchodných a technických\npodmienok, bolo výrobné zariadenie žalovaného uvedené do prevádzky a začalo dodávať elektrinu do\ndistribučnej sústavy žalobcu a zo strany žalovaného došlo k reálnemu využitiu poskytnutej kapacity. V\nžalovanom období bolo zariadenie na výrobu pripojené do distribučnej sústavy, pričom z jeho strany\npreukázateľne dochádzalo k dodávke elektriny do distribučnej sústavy a tým k využívaniu poskytnutej\nkapacity. Samotný žalovaný túto skutočnosť nijakým spôsobom nerozporuje, nakoľko medzi žalovaným\na subjektom povereným žalobcom v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore bola uzatvorená\nzmluva o výkupe elektriny na krytie strát. Na základe tejto zmluvy sa zaväzuje žalobca dodávať elektrinu\nvyrobenú v jeho výrobnom zariadení subjektu poverenému žalobcom a tento subjekt sa zaväzuje\nžalovanému za takto dodanú elektrinu uhrádzať určené platby. Touto zmluvou žalovaný plní svoju\npodnikateľskú činnosť, pričom bez reálneho využitia kapacity distribučnej sústavy by k dodávke elektriny\nnemohlo dôjsť a žalovanému by zo strany povereného subjektu neboli hradené žiadne platby. Zákon č.\n251/2012 Z.z. o energetike v § 26 neuvádza medzi základnými zmluvnými vzťahmi na trhu s elektrinou\nzmluvu o prístupe a teda nehovorí o forme a obsahu takejto zmluvy. Explicitná úprava zmluvy o prístupe\nsa v zákone č. 251/2012 Z.z ani v žiadnom inom právnom predpise nenachádza. Zákon č. 251/2012 Z.z\npozná iba zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Takáto zákonom upravená\nzmluva sa netýka a ani nemôže týkať výrobcov elektriny, ktorí elektrinu do sústavy dodávajú. Predmetom\ntakejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny je okrem samotného zabezpečenia\nprístupu totiž aj distribúcia (preprava) množstva elektriny výkonovo obmedzeného výškou rezervovanej\nkapacity, za čo je účastník trhu s elektrinou povinný uhradiť cenu za poskytnutie distribučných a\nsúvisiacich platieb. Nakoľko výrobcovia elektriny si rezervovanú kapacitu nedojednávajú a službu\ndistribúcie elektriny nepotrebujú a nevyužívajú a elektrinu zo sústavy neodoberajú, nemôže sa takáto\nzmluva na nich vzťahovať. Odberateľ pripojený do distribučnej sústavy na VN napäťovej hladine\nplatí dvojzložkovú tarifu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, pričom táto tarifa sa\nskladá z mesačnej tarify za rezervovanú kapacitu v €/MW a z tarify za distribúciu elektriny v €/MWh.\nPrvá tarifa je fixnou zložkou platby, nakoľko sa odvíja od výšky dohodnutej rezervovanej kapacity a\npredstavuje platbu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy za zabezpečenie prístupu do distribučnej\nsústavy v určenom rozsahu - odberateľ má právo odoberať elektrinu z distribučnej sústavy do výšky\ndojednanej rezervovanej kapacity. Rezervovanú kapacitu si môže odberateľ dojednať v rozmedzí 20%\n- 100% výšky maximálnej rezervovanej kapacity dohodnutej v zmluve o pripojení. Druhá tarifa je\nvariabilnou zložkou platby, nakoľko sa odvíja od skutočného množstva elektriny, ktoré bolo v určenom\nobdobí distribuované (prepravené) do odberného miesta odberateľa. Výrobca pripojený do distribučnej\nsústavy na VN napäťovej hladine platí prevádzkovateľovi distribučnej sústavy výlučne platbu za prístup\ndo distribučnej sústavy, a to vo výške 30% maximálnej rezervovanej kapacity dohodnutej v zmluve\n\no pripojení. Žalobca je povinný rezervovať pre odberateľa a rovnako aj pre výrobcu v distribučnej\nsústave kapacitu a byt' vždy pripravená prijať do distribučnej sústavy od výrobcu resp. distribuovať do\nodberného miesta odberateľa množstvo elektriny zodpovedajúce dohodnutej kapacite. Pri výrobcoch je\ntáto povinnosť navyše umocnená skutočnosťou, že pre výrobcu je žalobca povinný zabezpečiť kapacitu\nv sústave v celej výške zmluvne dohodnutej maximálne rezervovanej kapacite, nakoľko si výrobcovia na\nrozdiel od odberateľov rezervovanú kapacitu nedojednávajú. Rezervovanú kapacitu si môže odberateľ\ndojednať vo výške 20% - 100% z maximálne rezervovanej kapacity, teda pre odberateľa, ktorý má\nzmluvne dohodnutú maximálne rezervovanú kapacitu vo výške 1 MW môže byt' rezervovaná kapacita\nstanovená v rozmedzí hodnôt 0,2 MW - 1 MW a žalobca je povinný rezervovať mu v sústave práve\ntakto dojednanú rezervovanú kapacitu. Naopak, pre výrobcu, ktorého maximálna rezervovaná kapacita\npredstavuje hodnotu 1 MW je žalobca povinný rezervovať v distribučnej sústave kapacitu práve vo výške\n1 MW, pričom však výrobca platí platbu za prístup len vo výške 30% tejto maximálne rezervovanej\nkapacity, teda fakticky hradí platbu, ako keby jeho „rezervovaná kapacita\" bola stanovená vo výške\n0,3 MW. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že prístup do distribučnej sústavy nevyužíva a\nnepotrebuje. Žalovaný ako výrobca nevyužíva len službu distribúcie elektriny. Je nesporné, že žalovaný\nako výrobca odovzdá vo svojom odovzdávacom mieste žalobcovi elektrinu vyrobenú v jeho výrobnom\nzariadení a nebolo by od neho spravodlivé požadovať aj úhradu distribúcie (prepravy) tejto elektriny\nkonečnému spotrebiteľovi. To je práve zložka platby, ktorú hradí výlučne odberateľ - teda subjekt,\ndo ktorého odberného miesta je táto elektrina distribuovaná (prepravená). Neexistuje však žiadny\nzákonný ani iný dôvod, prečo by výrobca, z ktorého výrobného zariadenia preukázateľne dochádza\n(resp. dochádzalo) k dodávke do distribučnej sústavy a pre ktorého je žalobca povinný zabezpečiť\nkapacitu v sústave rovnakým spôsobom ako pre odberateľa elektriny, mal byt' na rozdiel od odberateľov\noslobodený od povinnosti hradiť platbu za prístup do distribučnej sústavy. Takýto rozdielny prístup\nvoči jednej časti užívateľov distribučnej sústavy by bol zo strany žalobcu diskriminačný a bol by v\nrozpore s povinnosťou uloženou žalobcovi v § 31 ods. 2 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. Podľa\nžalobcu skutočnosť, že zabezpečoval pre žalovaného požadovanú kapacitu v distribučnej sústave a\nzabezpečoval prístup do distribučnej sústavy a tento ho aj reálne využíval je preukázaná tým, že mal\nso žalovaným uzatvorenú zmluvu o pripojení výrobcu do distribučnej sústavy. Samotné pripojenie do\ndistribučnej sústavy je povinným a nutným predpokladom využívania a dodávky elektriny do distribučnej\nsústavy. Žalovaný mal zabezpečenú maximálnu rezervovanú kapacitu vo výške stanovenej v zmluve\no pripojení. Žalobca musel v distribučnej sústave rezervovať dostatočnú kapacitu, aby bolo zo strany\nžalovaného kedykoľvek možné dodávať elektrinu. Žalovaný mal taktiež uzatvorenú zmluvu o výkupe\nelektriny na krytie strát. Žalovaný mal teda jednoznačný zámer do distribučnej sústavy elektrinu dodávať\na za túto inkasovať platby. Navyše aj v samotnej zmluve o výkupe elektriny na krytie strát sa v čl. IV bod 2.\nde facto konštatuje zo strany žalovaného existencia zmluvného vzťahu prístupu do distribučnej sústavy.\nPre výrobné zariadenie žalovaného bol vyhotovený zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby.\nŽalovaný teda už pred procesom fyzického pripojenia a spustenia prevádzky preukázateľne očakával,\nže z jeho výrobného zariadenia bude dochádzať k dodávke elektriny do distribučnej sústavy a využívaniu\nkapacity v distribučnej sústave. V dotknutom odovzdávacom mieste žalobcu bolo zabezpečené určené\nmeradlo preukazujúce zabezpečenie a využívanie prístupu do sústavy žalovaným. Odpočítané hodnoty\nz určeného meradla jednoznačne preukazujú, že zo zariadenia žalovaného dochádza k dodávke\nelektriny do distribučnej sústavy. Fyzickým pripojením do distribučnej sústavy bola pre žalovaného zo\nstrany žalobcu zabezpečená možnosť využívať distribučnú sústavu - dodávať do nej elektrinu, žiadny\nprávny predpis mu však neukladá aj povinnosť elektrinu do distribučnej sústavy skutočne dodávať.\nNález Ústavného súdu publikovaný v zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 220/2016 nehovorí\nnič o potrebe vyhotovenia zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy v písomnej forme. Zákon č.\n251/2012 Z.z nikde neupravuje formu a obsah zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy pre výrobcov\nelektriny. Je nepochybné, že prístupom sa rozumie využitie kapacity distribučnej sústavy a rovnako\nje nepochybné, že dohoda o poskytnutí kapacity a možnosti jej využitia je upravená v Zmluve o\npripojení a ostatných dokumentoch. Podľa žalobcu nie je možné stotožniť sa s názorom, že žalovaný\nje oprávnený dodávať elektrinu do distribučnej sústavy len z titulu pripojenia do distribučnej sústavy. V\nzmysle zákonnej definície sa pod pripojením do sústavy rozumie zabezpečenie potrebnej kapacity na\npripojenie v sústave a fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického\nzariadenia do sústavy. Toto bolo medzi stranami uskutočnené, nakoľko žalobca po posúdení žiadosti\nžalovaného o pripojenie do distribučnej sústavy zabezpečil pre jeho výrobné zariadenie požadovanú\nkapacitu v distribučnej sústave a po splnení obchodných a technických podmienok vykonal fyzické\npripojenie jeho výrobného zariadenia do distribučnej sústavy. Aby mohol žalovaný reálne dodávať\nelektrinu do distribučnej sústavy, je nevyhnutné, aby žalobca udržiaval distribučnú sústavu v stave\n\nspôsobilom pre príjem objemu dodávanej elektriny z výrobného zariadenia žalovaného a vykonával s\ntým súvisiace činnosti. Zo strany žalobcu teda je žalovanému poskytovaná služba, ktorá má majetkovú\nhodnotu oceniteľnú v peniazoch a ktorú nie je možné vzťahovať pod právny titul pripojenia do distribučnej\nsústavy.\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.06.2023 uviedol, že sporové strany medzi sebou uzatvorili\nzmluvu o pripojení dňa 12.07.2013. Dodatkom k nej zo dňa 14.05.2014 sa žalobca zaviazal pripojiť\nelektráreň žalovaného do distribučnej sústavy najneskôr do 12.01.2015. Až dňa 15.12.2014 došlo k\nsplneniu podmienok podľa § 31 ods. 2 písm. o) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a až následne\nmohla byť elektráreň pripojená do distribučnej sústavy. Zmluva o pripojení uzatvorená medzi stranami\ndňa 12.07.2013 je jednoducho zmluvou podľa § 26 ods. 3 zákona o energetike a má obsah, ktorý\nje zákonom taxatívne vymedzený. Zmluva o prístupe medzi stranami uzatvorená nie je; neexistuje\nmedzi nimi žiadna zmluva podľa § 26 ods. 5 zákona o energetike, ani iné dojednanie s obsahom,\nktorý by bol týmto ustanovením predpokladaný, či vymedzený. Pokiaľ teda medzi stranami neexistuje\nzmluvné dojednanie, ktorým by sa žalovaný zaviazal platiť za prístup (G-komponent), tak neexistuje\nprávny základ pre takúto platbu. Medzi stranami je nesporné, že časť elektriny, ktorú Žalobca prepravuje\npre iných účastníkov, sa z fyzikálnych dôvodov stráca (odpor, únik tepla pri prehrievaní vedení a\npod. viď. napr. § 17 ods. 14 písm. e) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike). Je tiež nesporné, že\nŽalobca na vykrytie týchto strát nakupuje elektrinu, ktorou dorovnáva napätie v sústave. Elektrinu, ktorú\nvyrobil Žalovaný, Žalobca neprepravoval (nedistribuoval) odberateľom, ale ju sám využíval vo svojej\nsústave, aby dorovnal straty, ku ktorým dochádza pri preprave elektriny pre iných účastníkov trhu s\nelektrinou. Táto skutočnosť je kľúčová, nakoľko z nej vyplýva, že Žalovaný nevyužíval a ani nemal\nzazmluvnený prístup do distribučnej sústavy, a teda nemal a ani nemohol mať povinnosť, platiť za prístup\ndo distribučnej sústavy poplatok. Zákonná úprava zmluvy o prístupe ako aj Nález ÚS jednoznačne\npreukazujú, že medzi Žalobcom a Žalovaným nebola a nemohla byť uzatvorená zmluva o prístupe,\nkeďže Žalovaný dodával elektrinu priamo Žalobcovi (resp. osobe, ktorú Žalobca poveril). Elektrina\nnebola dodávaná na účel prepravy a nebola dodávaná odberateľom. A teda chýbala podstatná náležitosť\nzmluvy o prístupe, ktorou je záväzok prepraviť elektrinu. A chýbalo samozrejme aj dojednanie pre tento\nspor ešte rozhodujúcejšie - chýbal záväzok platiť za prístup. Dodávka elektriny je splnená prechodom\nelektriny určeným meradlom v odovzdávacom mieste Žalovaného. To znamená, že nedochádza k\nžiadnej preprave elektriny pre Žalovaného. Momentom vstupu elektriny do distribučnej sústavy Žalobcu\nsa táto elektrina stáva majetkom Žalobcu, príp. ním poverenej osoby a slúži na doplnenie elektriny,\nktorá sa stráca pri preprave elektriny, ktorú Žalobca prepravuje pre iných účastníkov trhu. Zmluva o\npripojení neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o prístupe dané ust. § 26 ods. 5). Tieto chýbajúce\nnáležitosti nemožno vysvetliť odlišnou právnou úpravou v čase jej uzatvorenia, nakoľko na rozdiel od\niných elektrární, táto bola pripojená už za aktuálne účinného zákona o energetike.\n5. Podľa § 2 písm. a) bod. 11 zákona č. 251/2012 Z.z. sa pod pripojením do sústavy rozumie\nzabezpečenie potrebnej kapacity na pripojenie v sústave a fyzické pripojenie elektroenergetického\nzariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy.\nPodľa § 2 písm. a) bod 12.2 zákona č. 251/2012 Z.z. sa pod prístupom do sústavy rozumie právo\nvyužívať' distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity.\nPodľa § 2 písm. b) bod 4. zákona č. 251/2012 Z.z. sa pod distribúciou elektriny rozumie preprava elektriny\ndistribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny.\nPodľa § 2 písm. b) bod 15 zákona č. 251/2012 Z.z. sa pod dodávkou elektriny rozumie predaj elektriny.\nPodľa § 15 ods. 15 č. 251/2012 Z.z. sú účastníci trhu s elektrinou povinní dodržiavať pravidlá trhu.\nPodľa § 2 písm. a) bod 15 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky č.\n24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá\npre fungovanie vnútorného trhu s plynom (ďalej len „Pravidlá trhu\") sa maximálnou rezervovanou\nkapacitou (ďalej skrátene aj „MRK\") pri výrobe rozumie kapacita, ktorú prevádzkovateľ sústavy rezervuje\nvýrobcovi elektriny v sústave pre zariadenie na výrobu elektriny vo výške, ktorá zodpovedá celkovému\ninštalovanému elektrickému výkonu zariadenia na výrobu elektriny a ktorú prevádzkovateľ sústavy\nrezervuje výrobcovi elektriny a ktorú je zároveň technicky možné dodať' do sústavy.\n\nPodľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:\n(1) „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý\nsi splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania\nvo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.“\n(2) „Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v\nsadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“\nPodľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObchodného zákonníka: „Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže\nveriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej\ncentrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená\nsadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.\n6. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj citovanými\nzákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu\nopodstatnený. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 12.07.2013 zmluvu o\npripojení, v ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému ako výrobcovi elektriny poskytnúť pripojenie jeho\nelektroenergetického zariadenia do distribučnej sústavy, ktorej prevádzkovateľom je práve žalobca.\nŽalobca vystavil žalovanému 15 faktúr, ktorými mu účtoval poplatok za prístup do distribučnej sústavy.\nŽalovaný platby za prístup do distribučnej siete žalobcu za obdobie od 01.10.2017 do 31.12.2018\nneuhradil. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný bol prevádzkovateľom elektroenergetického\nzariadenia - bioplynovej stanice v Hnúšti. Spornou medzi žalobcom a žalovaným bola skutočnosť, či bol\nžalovaný povinný poskytovať žalobcovi mesačnú platbu za prístup do distribučnej sústavy podľa § 26\nods. 23 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017. Pri posúdení otázky oprávnenosti\nnárokov žalobcu sa súd, akceptujúc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 17/2014,\nzaoberal existenciou právneho titulu, ktorý oprávňoval žalobcu na účtovanie poplatku za prístup do\ndistribučnej sústavy, teda poplatku za tzv. G-komponent, v rozhodnom období. Pri výklade ustanovení\nZmluvy o pripojení zariadenia výrobcu do VN distribučnej sústavy súd vychádzal aj zo zákonných\ndefinícií jednotlivých pojmov tak, ako boli vymedzené v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení\nplatnom a účinnom v čase vyberania poplatku G-komponent. Súd sa preto pri rozhodovaní vo veci\nzaoberal právnou otázkou, či zmluva uzatvorená medzi stranami sporu môže byť považovaná za zmluvu\no prístupe do distribučnej sústavy podľa ustanovenia § 26 ods. 5 č. 251/2012 Z.z v spojení s ustanovením\n§27 ods.1 písm. b) tohto zákona. Žalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že zmluva o prístupe musí\nobsahovať aj záväzok distribúcie. Túto službu však výrobcovia elektriny nevyužívajú, ani využívať\nnemôžu. Zákon č. 251/2012 Z.z v ustanovení § 26 ods. 5 vymedzil náležitosti zmluvy potrebné na\nexistenciu zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a náležitosti zmluvy potrebné na existenciu zmluvy\no distribúcii. Ústavný súd Slovenskej republiky v súvislosti so zmluvou o prístupe použil iba slovné\nspojenie zmluva o prístupe do distribučnej sústavy, nehovorí o distribúcii a odkázal aj na ustanovenie §\n27 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z, podľa ktorého: „výrobca elektriny má právo uzatvoriť zmluvu\no prístupe do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy“.\nZ uvedeného vyplýva, že aj ustanovenie § 27 oprávňuje žiadateľa na výrobu, distribúciu alebo odber\nelektriny a zabezpečenie dohodnutej kapacity vo výške podľa zmluvy, pričom žiadateľ sa zaväzuje\nuhradiť cenu za pripojenie. K dodávke elektriny dochádza na odovzdávacom mieste výrobcu elektriny\n(t.j. na prahu). Z ustanovenia § 2 ods. 12.2. č. 251/2012 Z.z vyplýva, že prístupom do distribučnej sústavy\nsa rozumie právo využívať distribučnú sústavu. Ak teda je zariadenie žalovaného fyzicky pripojené do\ndistribučnej sústavy takým spôsobom, že má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej\nsústavy, dochádza z jeho strany k využívaniu sústavy. Žalovaný je ako výrobca elektriny v zariadení na\nvýrobu elektriny a ako dodávateľ takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy užívateľom distribučnej\nsústavy. K obdobným záverom dospel aj Krajský súd v Bratislave v uznesení vydanom pod sp. zn.\n4Cob/181/2017 dňa 26.10.2017. Žalovaný sa v konaní bránil aj tvrdením, že distribučnú sieť nevyužíval,\nnakoľko jeho zariadenie v danom období elektrinu nevyrábalo a ani ju nedodávalo do siete. Toto tvrdenie\nvšak jednoznačne vyvracia žalobcom predložený listinný dôkaz - zmluvy o výkupe elektriny na krytie\nstrát zo dňa 20.04.2016 a zo dňa 09.03.2017, ako aj faktúry, ktoré žalovaný za dodávky elektriny\nsvojmu odberateľovi vystavoval. Obrana žalovanej strany, podľa ktorej distribučnú sústavu nevyužíval,\nnakoľko ním dodaná elektrina bola využívaná na krytie strát a nedochádzalo k jej ďalšej distribúcii, je\nnelogická. Na to, aby i žalovaný mohol splniť svoju povinnosť, ktorá mu z týchto zmlúv vyplývala, bolo\n\npotrebné, aby žalovaný vyrobil elektrickú energiu a túto dodal do distribučnej sústavy. Ak by elektrinu\ndo distribučnej sústavy nedodal, logicky by nemohli byť touto elektrinou vyrovnávané straty vznikajúce\nv distribučnej sústave. Samozrejme je možné, že výrobca elektriny elektrinu skutočne vyrába a napriek\ntomu distribučnú sústavu nevyužíva, keďže vyrobenú elektrinu nedodá do distribučnej sústavy. K takejto\nsituácii môže dôjsť vtedy, ak sám výrobca vyrobenú elektrinu aj spotrebuje, alebo túto dodá priamym\nvedením iným odberateľom elektriny. Okrem uvedených prípadov je výroba elektriny a jej dodávky\niným odberateľom elektriny bez použitia distribučnej sústavy objektívne nemožná. Žalovaný netvrdil,\nže by svoj záväzok zo zmlúv o výkupe elektriny plnil prostredníctvom priameho vedenia, ktoré by\nnebolo súčasťou distribučnej sústavy žalobcu. V samotných zmluvách sa navyše výslovne konštatuje,\nže zariadenie žalovaného je pripojené do distribučnej sústavy žalobcu. Žalovaný teda svoj záväzok\nvoči nákupcovi elektriny plnil tak, že elektrinu vyrobenú v jeho zariadení dodal do distribučnej sústavy\nžalobcu. Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy\nvzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z na základe\nuzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Aj\nÚstavný súd Slovenskej republiky rozumie pod pojmom prístup do regionálnej distribučnej sústavy právo\n\"vpúšťať\" do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným\núčastníkom trhu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca je prevádzkovateľ distribučnej sústavy\na žalovaný je (resp. minimálne v rozhodnom období bol) výrobca elektriny, ktorú dodával do distribučnej\nsústavy žalobcu. Zariadenie žalovaného na výrobu elektriny bolo k tejto sústave pripojené na základe\nzmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň je zrejmé, že došlo k fyzickému pripojeniu,\nspojeniu s rezervovanou kapacitou s povinnosťou žalovaného na zaplatenie jednorazového poplatku za\npripojenie. Zo Zmluvy o pripojení vyplýva dojednanie prístupu do distribučnej sústavy. Z vykonaného\ndokazovania vyplýva, že žalovaný pripojenie do distribučnej sústavy aj skutočne využíval. Zo zákona č.\nč. 251/2012 Z.z vyplýva, že prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú\nsústavu. Ak teda je zariadenie žalovaného fyzicky pripojené do distribučnej sústavy takým spôsobom,\nže má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, dochádza z jeho strany k\nvyužívaniu sústavy. Žalovaný distribučnú sústavu žalobcu využíval, čím mu vznikla povinnosť uhrádzať\nžalobcovi poplatok vo výške stanovenej cenovým predpisom. Žalovanému teda svedčila povinnosť\nuhrádzať žalobcovi platby za prístup do distribučnej sústavy, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto\nkonaní domáha (vo výške uvedenej v 15 faktúrach). Keďže žalovaný neuhrádzal vystavené faktúry včas,\ndostal sa do omeškania, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zákonného úroku z\nomeškania vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.\n7. Súd považuje za potrebné poukázať aj na argumentáciu najvyššieho súdu, že v zmysle zákona\nč. 656/2004 Z. z. nebolo možné, aby výrobca elektriny uzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej\ndistribučnej sústavy zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy bez toho, aby súčasne neuzatvoril aj\nzmluvu o prístupe (resp. aby táto zmluva nebola súčasťou zmluvy o pripojení). Bez uzatvorenia zmluvy o\nprístupe - ktorú zákon č. 656/2004 Z. z. priamo vyžadoval - by nemohol výrobca elektriny pôsobiť na trhu\ns elektrinou, keďže by nespĺňal zákonnú podmienku priamo vyplývajúcu z ustanovenia § 21 ods. 2 písm.\na) zákona č. 656/2004 Z. z. Ak však zmluva uzatvorená podľa § 656/2004 Z. z. nie je priamo v rozpore\nso zákonom č. 251/2012 Z. z., nebolo povinnosťou zmluvných strán uzatvoriť novú zmluvu, keďže táto\nostáva platná. Ak bola medzi výrobcom elektriny a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy\nzmluva o prístupe a o pripojení k sústave podľa zákona č. 656/2004 Z. z., táto zmluva neodporuje novej\nprávnej úprave, a preto nie je potrebné, aby medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená nová zmluva\npodľa zákona č. 251/2012 Z. z. (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 20. novembra 2019, sp. zn.\n3Obdo/18/2019, na ktoré obsahovo nadviazali uznesenia najvyššieho súdu z 19. februára 2020, sp. zn.\n1Obdo/18/2019 a sp. zn. 1Obdo/25/2019; z 5. marca 2020, sp. zn. 1Obdo/13/2019; z 31. marca 2020, sp.\nzn. 2Obdo/9/2019; z 29. apríla 2020, sp. zn. 4Obdo/95/2018 a z 30. apríla 2020, sp. zn. 2Obdo/15/2019).\n8. Ústavný súd v náleze zo 14. decembra 2021, sp. zn. III. ÚS 257/2020 sa k týmto právnym záverom\nnajvyššieho súdu prihlásil, keď zvýraznil, že zákon č. 656/2004 Z. z. (účinný v čase uzatvorenia zmluvy o\npripojení) podmieňoval pôsobenie výrobcu elektriny na trhu okrem iného uzatvorením zmluvy o prístupe\ndo sústavy. Išlo o zákonnú podmienku, pričom zmluva o prístupe a o pripojení k sústave uzatvorená\npodľa zákona č. 656/2004 Z. z. neodporuje neskoršej právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 251/2012\nZ. z. Následne v uznesení z 24. marca 2022, sp. zn. III. ÚS 167/2022, ústavný súd doplnil, že medzi\nstranami bola uzavretá zmluva o prístupe do distribučnej sústavy, sa právne závery nálezu ústavného\nsúdu sp. zn. PL. ÚS 17/2014 na právny vzťah medzi sťažovateľmi a žalovanou nevzťahujú. Nález\nústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/2014 totiž dopadá len na právnu úpravu, no nie na vzťah strán\n\nzaložený zmluvou. To vylučuje rozpor namietaných uznesení s nálezom ústavného súdu o nesúlade časti\nvyhlášky. Rovnako nie je v rozpore s týmto nálezom ústavného súdu ani nález ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 257/2020 zo 14. decembra 2021, ktorého podstatou bolo konštatovanie podstatného skutkového\nomylu o čase vzniku zmluvného vzťahu, keď v dôsledku omylu krajský súd posúdil právny vzťah medzi\nstranami sporu podľa zákona č. 251/2012 Z. z., a nie zákona č. 656/2004 Z. z., čo malo vplyv na určenie\nprávneho základu pre účtovanie platby za prístup.\n9. Následne v ďalších rozhodnutiach najvyšší súd uviedol, že pokiaľ výrobca elektriny a prevádzkovateľ\nregionálnej distribučnej sústavy za účinnosti zákona o energetike (zákon č. 251/2012 Z. z. v znení\núčinnom do 31. decembra 2018) uzatvorili zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, ktorej obsahom\nnebola zároveň aj dohoda o distribúcii elektriny, takáto zmluva nie je neplatná pre obchádzanie zákona\no energetike a výrobcovi elektriny, na jej základe vznikla povinnosť uhrádzať platby za prístup do\ndistribučnej sústavy prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy.\n10. V uznesení z 19. augusta 2022, sp. zn. 4Obdo/20/2021 najvyšší súd skonštatoval, že súdy nižšej\ninštancie sa dopustili nesprávnej interpretácie a aplikácie ustanovenia § 26 ods. 5, § 27 ods. 1\npísm. b), § 96 ods. 7 až ods. 9 zákona č. 251/2012 Z. z., keď konštatovali, že zmluva o prístupe\nužívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy nemohla byť platne uzatvorená, ak neobsahovala\nzároveň aj dojednanie ,,distribúcie elektriny“ ako jej podstatnej náležitosti, v dôsledku čoho vyslovili\nzáver o jej neplatnosti pre obchádzanie zákona o energetike a výrobcovi elektriny, ako aj z dôvodu\nnezrozumiteľného a neurčitého spôsobu určenia ceny v danej zmluve.\n11. Z citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít je zjavné, že zmluva, predmetom ktorej je prístup\nvýrobcu elektriny do distribučnej sústavy, avšak nezahŕňa samotnú distribúciu elektriny, t.j. zmluva, ktorá\nnie je uzatvorená podľa § 26 ods. 5 ZoE, nie je neplatným právnym úkonom, keďže neodporuje zákonu\no energetike. Zákon o energetike totiž nezakazuje zmluvným stranám uzatvorenie zmluvy, predmetom\nktorej je len samotný prístup výrobcu elektriny do distribučnej sústavy (bez záväzku týkajúceho sa\ndistribúcie elektriny) ani uzatvorenie takejto zmluvy nevylučuje, naopak, jej uzatvorenie medzi výrobcom\nelektriny a prevádzkovateľom distribučnej sústavy je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti a v súlade\ns ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\n12. Z vysloveného právneho záveru (a aj z vyššie citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu a ústavného\nsúdu) rovnako tak vyplýva, že právnym základom pre platby G-komponentu výrobcom elektriny\nprevádzkovateľovi distribučnej sústavy (podľa § 26 ods. 23 vyhlášky, resp. podľa § 26 ods. 23 vyhlášky\nÚradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z. z.) je akákoľvek zmluva, predmetom ktorej\nje zabezpečenie prístupu do distribučnej sústavy výrobcovi elektriny prevádzkovateľom distribučnej\nsústavy, t.j. zmluva o prístupe a o pripojení k sústave podľa zákona č. 656/2004 Z. z., zmluva o\nprístupe a distribúcii elektriny podľa ustanovenia § 26 ods. 5 zákona o energetike, prípadne inominátna\nzmluva uzatvorená podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej je prístup\nvýrobcu elektriny do distribučnej sústavy. Na žiadny z týchto zmluvných typov (pre existenciu zmluvného\nvzťahu) nedopadajú závery derogačného nálezu ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS\n17/2014, a platby G-komponentu realizované výrobcom elektriny, ktorý mal uzatvorenú akúkoľvek zo\nzmlúv zabezpečujúcu výrobcovi elektriny prístup do distribučnej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej\nsústavy boli uskutočnené na zmluvnom základe (t.j. nejedná sa o bezdôvodné obohatenie na strane\nprevádzkovateľa distribučnej sústavy).\n13. Zo znenia dôvodovej správy k zákonu o energetike, ako aj zo samotného systematického označenia\n§ 26 ZoE, ako „Základné zmluvné vzťahy na trhu s elektrinou“ vyplýva, že zákonodarca nemal záujem\nv § 26 ZoE taxatívne upraviť všetky zmluvné typy, ktoré sú účastníci trhu v energetike oprávnení\nuzatvárať. Rovnako z dôvodovej správy ani nevyplýva nevyhnutnosť alebo úmysel vždy spojiť v jednej\nzmluve prístup do distribučnej sústavy s distribúciou elektriny. Definícia prístupu do distribučnej sústavy\nobsiahnutá v § 2 písm. a) bod 12.2 ZoE i prostredníctvom odkazu na zmluvu o prístupe do distribučnej\nsústavy a distribúcii elektriny (ako jedného zo základných zmluvných typov definovaných zákonom o\nenergetike) preto podľa vyššie citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu neznamená, že by si prístup do\ndistribučnej sústavy nemohol výrobca s prevádzkovateľom distribučnej sústavy dohodnúť aj zmluvou,\nktorá nebude obsahovať všetky obsahové náležitosti zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a\ndistribúcii elektriny vymedzené v § 26 ods. 5 zákona o energetike.\n\n14. Prístupom do distribučnej sústavy sa v zmysle ustanovenia § 26 ods. 5 ZoE rozumie rezervovanie\ndohodnutej distribučnej kapacity prevádzkovateľom distribučnej sústavy pre výrobcu elektriny a\numožnenie prístupu do sústavy na prepravenie pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny\nvýkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity. Ústavný súd v náleze z 22. júna 2016, sp. zn.\nPL. ÚS 17/2014 uviedol, že prístupom výrobcu elektriny do distribučnej sústavy sa rozumie jeho právo\n„vpúšťať“ do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným\núčastníkom trhu. Vychádzajúc z uvedeného, prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo výrobcu\nelektriny vyrobenú elektrinu prepraviť prostredníctvom distribučnej sústavy v rozsahu rezervovanej\nkapacity k odberateľovi elektriny, resp. k inému účastníkovi trhu (t.j. „vpustiť“ vyrobenú elektrinu do\ndistribučnej sústavy s cieľom, aby sa táto elektrina dostala k jej adresátovi). Uvedené znamená, že ak\nvýrobca elektriny nedisponuje vlastnou autonómnou distribučnou sústavou, resp. ak všetku vyrobenú\nelektrinu nespotrebuje pre vlastnú potrebu, musí využívať prístup do distribučnej sústavy za účelom\nprepravenia vyrobenej elektriny k inému účastníkovi trhu s elektrinou (k zmluvnému partnerovi výrobcu\nelektriny).\n15. Samotný trh s elektroenergetikou, vrátane pôsobenia výrobcov elektriny na tomto trhu, je regulovaný,\nteda je potrebné akceptovať všetky podmienky takéhoto pôsobenia na trhu stanovené všetkými\naplikovateľnými normatívnymi právnymi aktmi, t.j. aj tie, ktoré zabezpečujú výrobcom elektriny podporu\nzo strany štátu, aj tie, ktoré ukladajú výrobcom elektriny určité povinnosti (k tomu viď aj nález ústavného\nsúdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014). Jednou z podmienok pôsobenia na regulovanom trhu\ns elektrinou je aj plnenie zákonom predpísaných povinností, vrátane uhrádzania platieb spojených so\nsamotnou účasťou na predmetnom trhu. Daná podmienka úzko súvisí s tým, že prístup do distribučnej\nsústavy je platenou službou poskytovanou prevádzkovateľom distribučnej sústavy výrobcom elektriny,\nako to vyplýva z ustanovenia § 26 ods. 5 ZoE.\n16. Vzhľadom na uvedenú judikatúru je pre posudzovanú vec právne irelevantné, či elektrinu žalovaný\nvyužíval výlučne na svoju spotrebu, alebo nie - podstatné bolo, že mal právo na prístup do distribučnej\nsiete, a preto bol povinný platiť žalobcovi za prístup do distribučnej sústavy v zmysle predmetných faktúr\nvystavených žalobcom a priložených k žalobe. Súd sa plne stotožnil s argumentáciou Krajského súdu v\nBratislave v obdobnej veci (viď rozsudok č. k. 4Cob/155/2022-301 z 27. februára 2025).\n17. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené subjektmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných subjektmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí\ndať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku subjektu konania, ktorý ju nastolil. Je\nvšak nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty subjektov konania (viď\nrozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).\n18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého\nsúd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal\nplný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa\ndoručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\n\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie\nprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného\nútoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred\nsúdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:020e94e9-0d5a-4db3-9a5f-b1815d226649", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.167.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2022 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.167.2022.1"}, {"guid": "ussr:6a37acc8-3684-4381-af9d-25e79f3df7cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.257.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 257/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 257/2020 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.257.2020.1"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "9446404d-d8e0-44e0-be43-ecc35092d4a5:10faf7d1-1aef-4033-b68a-f9d82283971b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5117202951.2", "spisova_znacka": "4Obdo/95/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/95/2018 z 29. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5117202951.2"}, {"guid": "4c51c96e-03d2-479b-9dfa-5ea1cb5f60fd:4a239b22-9449-4adf-8e9d-b9ac42b74bf7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2", "spisova_znacka": "3Obdo/18/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/18/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2"}, {"guid": "d9221552-89c3-4e94-8342-d70fa6ed4e91:3e669837-c6a1-4077-9cbd-de667adafb3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:5120212440.1", "spisova_znacka": "4Cob/155/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/155/2022 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:5120212440.1"}, {"guid": "539e2faf-7d8a-4d82-86b4-a27766eb3ae4:24080456-326a-421d-a626-bbcb7d94aa19", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1116222221.1", "spisova_znacka": "4Cob/181/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/181/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1116222221.1"}, {"guid": "2a9df2a4-6ca5-4931-a634-03bc32bb9441:9be21975-db50-49f6-9afe-947f80bf88b0", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3122202641.12", "spisova_znacka": "22Cb/27/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/27/2022 z 30. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3122202641.12"}], "citovane_v": []}